You are on page 1of 18

Eurofondy

na Slovensku
Čo sa dá ešte
spraviť, aby to
nedopadlo ako
vždy

Autor: Matej Hruška
Vydala Nadácia Zastavme korupciu v decembri 2016

Ďakujeme ľuďom, ktorí boli ochotní sa s nami rozprávať o stave eurofondov na
Slovensku. Bez ich podnetov by tento materiál nevznikol.

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

Úvod
Cez rozličné operačné programy má mať Slovensko minimálne do roku 2020 k
dispozícii eurofondy vo výške približne 18 miliárd eur. 18 miliárd znamená, že
každý človek žijúci na Slovensku by mohol vi b ac ako štvrťrok dostávať mesačne 900 eur.
Diskusia o slovenských eurofondoch prebieha už pomerne dlho a odznelo v nej
napríklad aj nasledujúce:
„Táto oblasť je z hľadiska logistiky prepracovaná záujmovými skupinami do
najmenších detailov, pričom záujmové osoby majú regionálne rozdelenú sféru
vplyvu v jednotlivých operačných programoch na území republiky. Dokonca sami
vyhľadávajú vhodných kandidátov na konkrétnu výzvu a zabezpečia „full servis“
cez poradenstvo pri príprave nadhodnoteného projektu, zabezpečenie schválenia
projektu cez spriaznené osoby na príslušných riadiacich orgánoch, zabezpečenie verejného obstarávania s vopred dohodnutými víťaznými firmami, majú pripravené firmy, cez ktoré sú realizované fiktívne služby a výkony, pričom prostredníc­
tvom zmlúv o poradenstve sú takto naakumulované finančné prostriedky presúvané
k organizátorom a realizátorom uvedeného „biznisu“. Samotný príjemca (najmä
starosta, primátor) sa ocitá v úlohe štatistu a podpisovateľa žiadostí o refundáciu
nákladov.“ (zvýraznenie – autor)
Ak by ste mali hádať kto je autorom predchádzajúcich riadkov, takmer určite by
ste netrafili.
Ide o Úrad vlády, konkrétne „odbor Centrálny kontaktný útvar pre OLAF“. Tento
odbor každoročne vydáva správu o nezrovnalostiach v eurofondoch – číselný a
finančný prehľad pochybení. Text uvedený vyššie je zo správy za rok 2015, ktorú
vláda zobrala na vedomie 07.07.2016. Správa opisuje stav v „starých“ eurofondoch (pre roky 2007 až 2013), keďže z nových (pre roky 2014 až 2020) sa vlani
ešte prakticky nič nečerpalo. Vo výročnej správe „o aktivitách sieťových partnerov v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ v Slovenskej republike“ za rok
2015 ale znie aj toto varovanie:
„Vzhľadom na avizovaný rozsah pomoci z fondov Európskej únie, množ­stvo
schválených žiadostí o poskytnutie NFP, nedostatočnú kontrolu realizovaných
projektov zo strany riadiacich orgánov, resp. implementačných agentúr a počet

3

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

zainteresovaných podnikateľských subjektov na realizácii projektov, je predmetná
oblasť vysoko riziková a zároveň relevantná z pohľadu páchania trestných
činov korupcie, majetkových a hospodárskych trestných činov... .“ (zvýraznenie –
autor)
V nasledujúcom texte prinášame návrhy na zvýšenie transparentnosti a zúženie
priestoru pre korupciu v čerpaní eurofondov na Slovensku. Súvisia s oblasťami,
ktoré viacerí účastníci eurofondového reťazca označili pri rozhovoroch s nami
ako aktuálne problémové.
Keďže súčasné eurofondové obdobie je formálne už v prvej tretine, sústredili sme sa na návrhy realizovateľné aj „za pochodu“. Zámerne ide o „jednoduché“ návrhy, ktoré by sa dali uskutočniť aj bez zmien v zákonoch, často
ide iba o dobrú vôľu zo strany úradov. Na veľké zmeny sa budeme sústrediť pri
diskusiách o eurofondoch po roku 2020. Tie sa už pomaly začínajú a majú vychádzať aj zo skúseností z práve prebiehajúceho obdobia.

4

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

1. Len pomaly
Nejde síce o protikorupčné opatrenie, no zaslúži si byť spomenuté ako prvé:
kritizovať pri eurofondoch, že ich „čerpáme pomaly“, je skoro také jednoduché a
toxické ako sľubovať, že „reálne míňanie začne čoskoro prudko rásť“ (P. Pellegrini
20.10.2016).
Verejný tlak na rýchlosť míňania namiesto jeho zmysluplnosti je podľa rea­
lizovaných rozhovorov dôležitý faktor, ktorý prispieva k sústredeniu sa na, nuž,
rýchlosť čerpania na úkor jeho zmysluplnosti. Snaha o čo najrýchlejšie čerpanie
následne prispieva k väčším formálnym a obsahovým chybám, čo vedie k pozastavovaniu čerpania, či korekciám – čo vedie k spomaleniu čerpania a ďalšej
kritike...
Táto situácia je zároveň komplikovaná tým, že dnes nikto presne netuší, akú
„hodnotu za peniaze“ z eurofondov dostávame. V tomto programovom období,
na rozdiel od toho predchádzajúceho, možno budeme vedieť o niečo málo viac
ako eurofondy pomáhajú alebo nepomáhajú napĺňať stanovené veľké ciele.
Tento prístup sa zatiaľ skôr výnimočne presúva na úroveň konkrétnych výziev a
projektov, hoci práve na tejto úrovni sa rozhoduje či, kam a na čo peniaze pôjdu.
Štát síce môže trvať na tom, že to, čo sa minie je minuté „efektívne“, často to ale
môže znamenať akurát to, že sa minie, koľko sa stihne.
Že táto interpretácia nemusí byť úplne vzdialená realite uznáva aj Úrad vlády.
Ten napríklad v Programovom dokumente pre Operačný program Technická
pomoc 2014-2020 komentuje problematické oblasti predchádzajúceho eurofondového obdobia:
„Monitorovanie. Merateľné ukazovatele na úrovni programu, prioritných osí a
jednotlivých opatrení sa napĺňali priebežne, prípadne boli pri viacerých ukazovateľoch výrazne prekročené, čo vykazuje významný pokrok fyzickej implementácie
programu. Výnimku tvoria jedine hodnoty merateľných ukazovateľov na rizikových
opatreniach ako sú 1.2 Hodnotenia a štúdie a 2.5 Podpora zavádzania inovatívnych
finančných nástrojov. Sústava merateľných ukazovateľov programu nepokrýva
všetky kľúčové oblasti a aktivity programu, ktoré sú programom významne financované a ktorých realizácia podstatne ovplyvňuje plnenie cieľov. Nie sú stanovené
dostatočne ukazovatele výsledkov programu, ukazovatele nie sú prepojené od
úrovne projektu až po úroveň programu a tak nie je možné monitorovať plne-

5

6

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

nie programu dostatočne a teda ani účinok a príspevok dosahovania cieľov
projektu k plneniu cieľov programu.“ (zvýraznenie – autor)
Aby to nedopadlo ako vždy, Slovensko sa muselo (ak chcelo dostať eurofondy)
zaviazať, že splní zoznam podmienok a opatrení, ktoré by mali okrem iné­
ho posilniť aj snahu o dosahovanie konkrétnych výsledkov (patria medzi tzv.
ex-ante kondicionality). Čas na splnenie všetkých podmienok je oficiálne do
konca tohto roka a stav ku koncu septembra popísala vláda v tomto materiáli.
Ako počítalo TASR, zo 43 ex-ante kondicionalít bolo splnených tridsať, z toho
deväť na národnej úrovni, dvanásť je splnených čiastočne a jedna je nesplnená.
Materiál vyzýva všetkých zodpovedných k „mimoriadnej pozornosti. 15.12. sa
už dočítame, že všetky ex-ante kondicionality “by” mali byť splnené.
S novými fondami sa mal zlepšiť aj verejný odpočet toho, čo sa dosiahlo. Každé
ministerstvo spravujúce eurofondy má každý rok vypracovať správu, v ktorej
zhodnotí: „pokrok v implementácii OP na základe finančných údajov, hodnôt
me­rateľných ukazovateľov, kvalitatívnej analýzy stavu implementácie vo vzťahu k cieľom OP, výsledkov uskutočnených hodnotení a prijatých opatrení, ako aj
špecifických oblastí pre jednotlivé EŠIF.“ Správy za rok 2015 väčšinou neobsahovali takmer nič podstatné, keďže nové projekty sa ešte len rozbiehali. Prvé
dôležité čítanie tak verejnosť dostane (snáď) v prvom polroku 2017 – tri a pol
roka pred formálnym ukončením programového obdobia.

Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo
ako vždy:

01.
V každej diskusii o eurofondoch sa
pýtať na výsledky – ich nastavenie,
vyhodnocovanie, dosiahnutú úroveň
a ako sa to všetko odmeralo.

02.
V každej diskusii o eurofondoch sa
pýtať na „hodnotu za peniaze“ – boli
eurofondy vynaložené najlepšie ako
je možné pre dosiahnutie stanoveného cieľa?

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

2. Za národ(né projekty)
Vďaka (aj) slovensko.digital už dobre vieme, že veľa eurofondov končí v štátnych
projektoch. Ak ich náklady nepresahujú 50 miliónov eur, ide spravidla o tzv.
národné projekty – ktoré ešte nemusí povinne schvaľovať Európska komisia.
Podľa definície (viď. základný kameň riadenia eurofondov na Slovensku - Systém riadenia EŠIF) je národný projekt taký, ktorý: „z hľadiska jeho vecného
za­merania, charakteru aktivít, geografického záberu a ďalších atribútov rieši komplexne a systémovo konkrétne oblasti podporované z EŠIF s celonárodným dopadom, je viazaný na stratégiu OP a realizácia jeho aktivít vychádza z jasne stanovených národných politík alebo tieto politiky dopĺňa.“
Zjednodušene ide o projekty, ktoré vymyslí štát, „vyberie“ štát, financuje štát
(cez fondy) a realizuje štát (cez svoje organizácie, ktoré obstarávajú). Nejde o
otvorenú súťaž nápadov, hoci aj zámery takýchto projektov musia prechádzať
schvaľovaním. To prebieha v monitorovacom výbore – orgáne, ktorý teoreticky môže skúmať a vyjadriť sa takmer ku všetkému ohľadom fondov, a ktorý
schvaľuje väčšinu dôležitých dokumentov. Každý eurofondový program má
vlastný monitorovací výbor.
Pri každom schvaľovanom zámere národného projektu by podľa pravidiel mal

7

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

monitorovací výbor mať k dispozícii aspoň tieto informácie:
a) zdôvodnenie využitia národného projektu a vylúčenia výberu projektu prostredníctvom výzvy,
b) prijímateľa národného projektu a dôvod jeho určenia,
c) príslušnosť národného projektu k relevantnej časti OP,
d) rámcový popis aktivít, ktoré budú v rámci identifikovaného národného projektu
realizované,
e) indikatívnu výšku finančných prostriedkov určených na realizáciu národného
projektu.
Ako to celé môže vyzerať v praxi sa dočítame napríklad pri schvaľovaní zámerov
národných projektov na zasadnutí monitorovacieho výboru pre Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP) 28. 04.2015. Zástupca ministerstva
vysvetľuje, že: „monitorovací výbor schvaľuje len základnú ideu, pričom táto bola
daná už v rámci OP KŽP ... Následne po schválení zámeru bude zo strany RO/SO
(riadiaci orgán / sprostredkovateľský orgán, pozn.) písomné vyzvanie na jednotlivých prijímateľov národných projektov, ktorí predložia žiadosť o NFP, kde budú
detailne popísané jednotlivé aktivity, harmonogram projektu a stanovené jednotlivé
ukazovatele, ktoré majú dosiahnuť. Následne bude takýto projekt podliehať procesu
schvaľovania a to v zmysle Kritérií pre výber projektov (dostupné tu, pozn.), ktoré
boli schválené monitorovacím výborom.“
Viacerí účastníci diskusií o zámeroch národných projektov kritizovali pri ich
schvaľovaní (aj na iných ministerstvách) nezmyselnosť, formálnosť a upo­
náhľanosť celého procesu, nedostatočne a nejasne definované kritériá vyhodnocovania, či neschopnosť posúdiť, či je navrhovaná suma pre projekt vyhovujúca
alebo nie. Bez poriadnej diskusie by členovia monitorovacích výborov mali de
facto prebrať zodpovednosť za to, že projekt bude nakoniec zmysluplný, no ani
po odhlasovaní už nemajú reálne možnosti ho ďalej sledovať alebo kontrolovať.
Monitorovacie výbory totiž schvaľujú „ideu“ (s ktorou prichádza štátna zložka
alebo organizácia), s ktorou už ale štát často oficiálne počíta, aj „indikatívny
rozpočet“ tejto idey, s ktorým už štát tiež oficiálne počíta. Tento rozpočet môže
byť až bizarne konkrétny. Napríklad zámer národného projektu „Zlepšovanie
informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného

8

9

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

prostredia na Slovensku“, ktorý predkladala Slovenská agentúra životného prostredia, počíta so sumou 26 045 055 eur. Čo za túto sumu dostaneme?

8. Ukazovatele projektu
Kód
Názov
O0178

Merná
Celková cieľová
jednotka hodnota

Počet zrealizovaných infor- počet
mačných aktivít

1362

Počet osôb zapojených do
informačných aktivít

47 000

počet

Počet subjektov zapojených počet
do informačných aktivít

Relevancia
k HP

HP RPaN

200

Veľa informačných aktivít, ktoré sú v projekte veľmi približne a nekonkrétne
opísané.
Zároveň platí, že aj to málo, čo o národných projektoch v čase ich vzniku existuje na papieri, nie je bezproblémovo verejne dostupné - znenie návrhov zámerov
národných projektov schválených napríklad na životnom prostredí nájdete na
podstránke venovanej zasadnutiam Monitorovacieho výboru (vo formáte .zip),
nie na podstránke venovanej národným projektom – tam je iba ich zoznam
(v .pdf); z operačného programu Výskum a Inovácie nájdete prezentácie
zámerov zo zasadnutia MV, no nie ich kompletné znenie.
Samostatným a súvisiacim problémom je zloženie monitorovacích výborov. Ako
spočítal a argumentuje Konzervatívny inštitút: „v súčasnosti väčšinu členov vo
väčšine monitorovacích výborov tvoria zástupcovia štátnej správy – ministerstiev,
resp. zástupcovia organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Na prácu riadiacich
orgánov, ktoré majú na starosti manažovanie fondov EÚ, tak dohliadajú najmä samotní štátni úradníci a zástupcovia z iných sektorov sú často iba v pozícii štatistov
bez reálneho vplyvu na fungovanie monitorovacích výborov. Takého monitorovacie
výbory sú iba Potemkinovskou dedinou vytvárajúcou zdanie dohľadu nad tým ako
prebieha proces rozhodovania o rozdeľovaní finančných prostriedkov EÚ a imple-

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

mentácie projektov.“
Úrad podpredsedu vlády pre investície sa síce tvári, že akceptoval hromadnú pripomienku iniciovanú KI k tejto veci, v realite ale budú mať zástupcovia
„verejnej moci“ vo výboroch stále väčšinu. To, že šanca na prehlasovanie je
minimálna, potvrdzujú aj dáta z hlasovaní. Zo 177 hlasovaní, ktoré sa uskutočnili na všetkých zasadnutiach všetkých monitorovacích výborov (a ktoré boli
zverejnené do 18.11.2016), iba 2 neskončili schválením. Išlo o neschválenie programu zasadnutia na 2. zasadnutí MV pre Výskum a inovácie a o neschválenie
návrhov uznesení na 2. zasadnutí MV pre Program rozvoja vidieka.

10

11

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

Veľa z týchto hlasovaní je iba procedurálnych, preto stopercentná zhoda nie je
vo veľa prípadoch až taká prekvapujúca. Tieto dáta ale tiež potvrdzujú, že šanca
na prehlasovanie „štátu“ je, ako píše KI, v realite iba teoretická.

Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo
ako vždy:

01.

02.

Posilniť zastúpenie
a kapacity aktívnych
zástupcov neštátneho sektora v monitorovacích výboroch
(preplácanie cestovných
nákladov, času a pod.).

03.

Upraviť procesy
schvaľovania tak, aby
mali neštátni zástupcovia dostatok času na
kvalifikované posúdenie
všetkých materiálov.

04.
Nastaviť podmienky pre
predkladanie zámerov
akýchkoľvek projektov
čo najkonkrétnejšie
s dôrazom na vyhodnocovanie a meranie
ich prínosov (aspoň
po vzore „Reformných
zámerov“ OP Efektívna
verejná správa)

Otvoriť diskusiu o
návrhoch nielen národných projektov a ich posudzovanie tak, aby sa
jej mohli plnohodnotne
zúčastniť aj externí
(zahraniční) experti.

05.
Zverejňovať všetky
predkladané, schválené
alebo neschválené
zámery národných projektov na jednom mieste
(napr. na partnerskadohoda.gov.sk) spolu s
odôvodnením, prečo
bol zvolený postup cez
národný projekt.

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

3. Čo vieme a čo nevieme:
pôdohospodári a tí ostatní
Na Slovensku v podstate fungujú dva eurofondové systémy: jeden pre poľnohospodárov (asi 1,6 miliardy eur z 18) a druhý na všetko ostatné (diaľnice, IT,
zdravotníctvo, a pod.). Tieto dva systémy sa riadia niekoľkými spoločnými pra­
vidlami, vo veľa dôležitých veciach sú ale odlišné.
Prvou odlišnosťou napríklad je, že kým ostatné ministerstvá začínajú s prvými
projektami a výzvami, ministerstvo pôdohospodárstva stihlo do volieb narýchlo
vyhlásiť výzvy pre farmárov za miliardu eur. Keďže hrozilo, že za týchto okolností by peniaze na Slovensko z Európy ani nemuseli prísť, nové vedenie malo
záujem problém riešiť. Na začiatku augusta už ministerstvo oznamovalo, že
„práve plán transparentnosti a prísnej kontroly oprávnenosti výdavkov, ktorý predstavila PPA (Pôdohospodárska platobná agentúra – organizácia, ktorá pod ministerstvom spravuje eurofondy, pozn.) presvedčil EK o nepozastavení financovania
prostriedkov a kontrahovania v rámci programu pre Slovensko“. Stovky zazmluvnených projektov by mali v súčasnosti prechádzať kontrolou.
Ďalším rozdielom je, že kým dáta o eurofondoch mimo pôdohospodárstva sú
relatívne podrobne zverejňované v jednom systéme (ku ktorému sa chystá
API), tie pod správou PPA zverejňuje v minimálnej forme sama PPA. Kým pri
obyčajných eurofondoch sa už v niektorých prípadoch dozvieme napríklad aj
mená odborných hodnotiteľov, ktorí posudzovali žiadosť o nenávratný finančný
príspevok, pri fondoch z PPA sa nedozvieme nič.
Napriek tomu, že nové ITMS je v porovnaní so starým systémom radikálny
pokrok, automaticky sa nezverejňujú napríklad hodnotiace hárky žiadostí.
Hodnotiaci hárok: „obsahuje vyhodnotenie hodnotiacich kritérií, popis záverov
z odborného hodnotenia a súčet dosiahnutých bodov z odborného hodnotenia.
Ku každému hodnotiacemu kritériu je zároveň uvedený slovný komentár každého
odborného hodnotiteľa, ktorý musí obsahovať jasné a čo najpresnejšie zdôvodnenie
prideleného počtu bodov, t.j. na základe čoho bol pridelený maximálny počet bodov,
resp. na základe čoho došlo k zníženiu počtu bodov pri bodovaní.“ Ak teda existuje pri konkrétnom projekte otázka, prečo bol alebo nebol vybratý, dozvedieť sa
to môžeme jedine z hodnotiacich hárkov. To je zásadné najmä pri projektoch,
ktoré využívajú subjektívne kritériá.

12

13

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo
ako vždy:

01.

Automaticky zve­
rejňovať hodnotiace
hárky zhodnotení
žiadostí ofinančné
príspevky mená hodnotiteľov pri konkrétnych
žiadostiach naprieč vše­
tkými výzvami a o­pe­
račnými programami
(niekde sa to dnes robí,
inde nie).

02.

Podporiť a rozšíriť
rozvoj nového systému
ITMS tak, aby čo
najviac informácií bolo
automaticky spracovateľných až na úroveň
žiadosti o platbu.

03.

Automaticky zve­
rejňovať dáta z PPA na
úrovni detailov ostatných eurofondových
operačných programov.

4. Pozri, kto (a čo) to hodnotí
Najviac príležitostí pre korupčné správanie vzniká pri schvaľovaní žiadostí o
nenávratný finančný príspevok. Je to dané už len objemom žiadostí, ktoré je potrebné spracovať. Napríklad pri vyššie uvedenej PPA to môžu byť stovky či tisíce
žiadostí v priebehu niekoľkých málo týždňov. V ideálnom svete by sme tento
problém riešiť vôbec nemuseli – v čo najväčšom počte výziev by bol príspevok
vyplatený po splnení jasne definovaných „objektívnych“ kritérií. V tejto realite
zatiaľ nie sme.
Dnes fungujúci „nový“ eurofondový systém už zaviedol pomerne rozumný postup – žiadosti posudzujú vždy dvaja hodnotitelia, ak sa v hodnotení nezhodnú,
tak tretí. Potenciálne problematické (a relatívne jednoducho riešiteľné) sú dve
veci: ako sa žiadosť dostane ku hodnotiteľovi a kto to vôbec môže a má byť.
Podľa Systému riadenia EŠIF sú ministerstvá zodpovedné: „za zavedenie efektívneho a transparentného spôsobu prideľovania žiadostí o NFP odborným hodnotiteľom (napr. náhodné prideľovanie žiadostí o NFP hodnotiteľom žrebovaním).“

14

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

Náhodné prideľovanie nie je povinné, je spomínané iba ako možnosť. Podľa
príručky pre odborného hodnotiteľa pre Operačný program Technická pomoc je
prideľovanie vyslovene náhodné, príručka pre Operačný program Integrovaná
infraštruktúra nič také nespomína, pre ostatné programy nie sú príručky hodnotiteľov, alebo spôsoby prideľovania verejne dohľadateľné.
Pri odbornom hodnotení žiadostí môže byť prítomný aj „pozorovateľ“. Jeho/jej
úloha a kompetencie sú ale pomerne nejasné a nedostatočne definované. Explicitne sa spomína, že môže písomne upozorniť riadiaci orgán na „nedodržanie
postupov pre výkon odborného hodnotenia“. Zároveň majú pozorovatelia
„povinnosť nerušiť výkon odborného hodnotenia“ a musia podpisovať „čestné
vyhlásenie o nestrannosti, zachovaní dôvernosti informácií a vylúčení konfliktu
záujmov“. Prečo by mali byť pozorovatelia plošne viazaní mlčanlivosťou nie je
nijak vysvetlené.

Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo
ako vždy:

01.

02.

Zaručiť a verejne deklarovať náhodnosť prideľovania žiadostí hodnotiteľom vo všetkých operačných programoch.

Využívať výzvy s priebežným prihlasovaním, pri ktorých nedochádza
k hromadeniu veľkého počtu žiadostí
v krátkom čase.

03.

04.

Neobmedzovať výber odborných hodnotiteľov iba na formálne kritériá, ale
zvýšiť dôraz na odbornosť a prax.

Špecifikovať kompetencie a právomoci
pozorovateľa pri hodnotení žiadostí
o príspevok.

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

5. It’s the human resources,
stupid
Analýza administratívnych kapacít a efektívnosti subjektov zodpovedných za európske štrukturálne a investičné fondy a AK prijímateľov pomoci, ktorú pre Úrad
vlády vypracovali v júni 2014 KPMG a Stengl, hodnotí nastavenie starého eurofondového systému a dáva odporúčania, čo by bolo dobré v novom systéme
zmeniť.
Ochranu finančných záujmov EÚ na Slovensku zabezpečuje Centrálny kontaktný útvar OLAF – odbor na Úrade vlády citovaný v úplnom úvode tohto textu. K
nemu spomínaná štúdia konštatuje:
„Podľa údajov zverejnených vo Výročnej správe Úradu vlády z roku 2012 možno
hodnotiť ich prácu ako adekvátnu k personálnemu a technickému vybaveniu, ale
ako nedostatočnú vzhľadom k situácii v oblasti boja proti korupcii a podvodom na
Slo­vensku. Počty vykonaných kontrol jasne deklarujú slabé možnosti prešetrovania podnetov vlastnými kapacitami. Zároveň aj počty podaní verejnosti ­
o podozreniach z poškodenia finančných záujmov EÚ nasvedčujú tomu, že oblasť
informovanosti a propagácie o činnostiach a úlohách OCKÚ OLAF je nedostatočná
a mala by byť výrazne posilnená.“ (zvýraznenie – autor)
Počet takýchto vlastných kontrol bol v roku 2012 5, v roku 2015 7. V roku 2012
bolo na OCKU OLAF 11 zamestnancov, v polovici roku 2015 14 zamestnancov.
OCKÚ OLAF má samozrejme aj iné úlohy a širokú náplň práce. Vzhľadom na
stav v akom aj štát očakáva, že sa čerpanie eurofondov dnes nachádza, by posilnenie nezávislých kontrolných kapacít štátu malo byť prioritou.

15

16

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo
ako vždy:

01.
Posilniť kontrolné
kapacity a nezávislosť
fungovania interných
kontrolných orgánov.

02.
Zásadne zvýšiť počet
vykonaných vlastných
kontrol zameraných
na ochranu finančných
záujmov EÚ.

03.
Zamerať kontroly nielen
na formálne dodržiavanie pravidiel, ale aj na
napĺňanie cieľov.

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

Bonmot úplne na záver:
Partnerská dohoda, strategický vládny dokument definujúci eurofondy pre roky
2014-2020, menuje viacero „opatrení v boji proti korupcii a podvodom“. Ide
o posilnenie kapacít polície, zvýšenie transparentnosti politických strán alebo
zmeny v zákone o verejnom obstarávaní. Ďalšími sú „opatrenia v oblasti implementácie fondov EÚ“, kde vláda uvádza:
„SR si uvedomuje potrebu prijímania efektívnych opatrení na boj proti korupcii, podvodom a rodinkárstvu v rámci implementácie fondov EÚ. V tejto oblasti
plánuje SR prijať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý podrobne upraví práva
a povinnosti subjektov zapojených do procesu implementácie, pričom počíta so
zavedením nových inštitútov posilňujúcich jeho objektívnosť a transparentnosť. Ide
najmä o zadefinovanie zákazu konfliktu záujmov osôb podieľajúcich sa na procese
implementácie, rozšírenie možnosti dožadovať sa nápravy v prípade neschvále­
nia žiadostí o podporu ako aj efektívne zapojenie partnerov dozerajúcich na proces
schvaľovania, vrátane posilnenia ich kapacít dohľadu nad transparentnosťou a o­bjektívnosťou procesu implementácie. Osobitným inštitútom zriadeným pre účely
dohľadu nad objektívnosťou a transparentnosťou procesu implementácie bude
Rada CKO.“ (zvýraznenie – autor)
Všetko, čo sa o Rade CKO dá verejne zistiť, je toto:

17

Eurofondy na Slovensku
Čo sa dá ešte spraviť, aby to nedopadlo ako vždy

Úrad vlády sme požiadali o zoznam členov Rady CKO, harmonogram zasadnutí
(podľa rokovacieho poriadku sú neverejné) a zápisnice z nich a prijaté uznesenia. Celá odpoveď ÚV z 06.12.2016 znie:
„Úlohou Rady CKO je predovšetkým vydávať stanoviská pre riadiace orgány v
oblasti schvaľovacieho procesu žiadostí o NFP a pri rozhodovaní pri mimoriadnom
opravnom prostriedku. Vzhľadom na skutočnosť, že pri väčšine výziev na predkladanie žiadostí o NFP ešte nebol ukončený proces schvaľovania žiadostí o NFP,
resp. výzvy na predkladanie žiadostí o NFP sú v procese prípravy, nepredpokladáme
v blízkej dobe väčší počet požiadaviek zo strany riadiacich orgánov.
Do dnešného dňa Rada CKO nedostala podnet na zvolanie zasadnutia v zmysle
článku 2, bodu 2 rokovacieho poriadku Rady Centrálneho koordinačného orgánu.
Členmi Rady CKO sú:
Judr. Denisa Žilákova, predsedkyňa
Mgr. Matúš Drotár
Judr. Zuzana Bollová
Mgr. Danica Hullová"
Podľa plánu „dohľad nad objektívnosťou a transparentnosťou procesu implementácie“, v realite „vydávanie stanovísk pre riadiace orgány“. Dúfajme, že to
nedopadne ako vždy.

18