You are on page 1of 489

SV.

Frantiek
SALESK

FILOTEA
N V O D K N B O N M U I VOTU

PRELOIL A UPRAVIL

J N KOV
Druh. prezret vydanie

Vydal
Misijn d o m Matky Boej
v Nitre
1947
NIHIL OBSTAT.

Ni et nmietky.

Josephus Hhr, m. p.
censor.

Nr. 1735/1947.

IMPRIMATUR.

Povouje sa vytlai.

Spisk K apitul a, 9. aug. 1947.

L. S.
Joannes m. p.
Eppus.
Tento prek lad knihy
svtho enevskho biskupa katolckej
C irkvi

v enu jem v synovskej lske

Jeho Excelencii nd p. Jnovi Vojtakovi,


spiskm u biskupovi,

z prleitosti jeho 25-ronho biskupskho


jubilea.
V e n o va n ie

SV. FRANTIKA SALESKHO.

S la d k Jeiu, Pn, V yku p ite a Boh m j!


Ha, prestret pred T vojou velebnosou,
obetujem a p o sv cu jem tento spis T vo jej
slve. Oiv ka d slovo tejto k n ih y svo jm
p o eh n a n m , aby due, pre kto r som psal,
dostaly sv t vn u k n u tia , ktor im zo srdca
im . N ech sa p o to m i za m a prihovraj,
aby som dosiahol T vo jh o nesm ierneho m i
losrdenstva a nebol n a v e k y zatraten, k m
in m u k a zu je m cestu zb onosti na tom to
svete. Daj, nech s n im i vo venosti prespe
vu jem vazn piese slovam i, ktor v h u r
haji tohto sm rtenho ivota vyslo vu jem
z h b k y srdca na zn a k vernosti: N ech ije
Jei! N ech ije Jei! no, Pane Jeiu, i
a kr u j v naich srdciach na v e k y vekov.
Ame n .
vo d .

Skoro vetci, ktor psali o zbonosti, chceli


pouova osoby utiahnut od huku sveta, alebo
aspo odporali zbonos, ktor vedie do samoty.
Mojm myslom je poui o zbonosti tch, ktor
ij v mestch, v rodinch a na dedinch, ktor
svojm povolanm s nten i v spolonosti.
T si asto myslia, e vo svete nemono nbone
i, lebo, vraj, ako nijak zviera sa neopovi
ochutna semeno rastliny Palma Christi, tak ni
jak lovek nesmie siahnu po palme kresanskej
zbonosti, km ije pod tlakom asnch starost.
i kresanskm ivotom je ak vec, ale predsa
je potrebn, aby mnoh boli horlivej ne do
teraz. Touto knihou chcem pomc tm, ktor
si vne zaumienili vies nbon ivot.
Svoje slov obraciam na Filoteu. Chcem osoi
mnohm duiam a tmto spolonm menom sa
obraciam na vetkch, ktor chc zbone i.
Filotea toti zna toko ako milovnica alebo
8 Filotea

dua Boha milujca. Kee mm na mysli duu,


o ti po zbonosti a tm po lske k Bohu,
rozdelil som svoju knihu na ptoro ast.
V prvej asti chcem zmeni prost tbu Fi
lotey na vntorn rozhodnutie po dobrej
spovedi a svtom prijman patri len Spasi
teovi a v ast sa odda jeho svtej lske.
V druhej asti poukem na dva vek pro
striedky, ktor ns oraz vmi spojuj s Bo
hom. S to: Uvanie sviatost, ktormi prichdza
Boh k nm, a modlitba, ktorou ns priahuje
k Sebe.
V tretej asti poukem, ako sa m dua cvi
i v niektorch nostiach, potrebnch k du
chovnmu pokroku. Spomeniem vak len niekto
r nov pohady, o ktorch nie je inde re a na
ktor lovek sm od seba ani neprde.
Vo tvrtej knihe upozornm na niektor ne
priatesk nstrahy a poukem, ako sa ich treba
chrni a duchovne pokroi.
Napokon, v piatej asti zavediem duu na
chvu do samoty, aby sa oberstvila, oddchla
si a zotavila sa, aby si mohla nadobudn pokoja
a pokroi v duchovnom ivote.
Drah itate, je pravda, e pem o zbonom
ivote, hoci sm som nie celkom zbon, ale
tim by zbonm a tto tba mi dodva od
vahy, aby som aj teba pouoval. Ist vek spi
sovate hovor, e dobr spsob, ako sa nieomu
vod 9

naui, je ui sa. Sv. Augustn pe zbonej Flo


rencii, e kto z radu rozdva, sm dostane a kto
z radu vyuuje inch, sm seba u.
Mil itate, mil mj priate! Kee som
biskupom, Boh iada odo ma, aby som do ud
skch sdc vtepoval nielen obyajn nosti, ale
aj jemu vemi mil a drah zbonos. Rd sa
podoberm na tto prcu, lebo tm jednak splnm
svoju povinnos, jednak mm ndej, e tm skr
budem nbonm, m horlivejie budem nbo
nos v inch zdrazova. Ke boia Velebnos
uzrie, nakoko som si obbil zbonos, podaruje
mi ju, aby som s ou il vo venom duchovnom
manelstve. Dfam, e Boh vo svojej nesmiernej
dobrotivosti si vyvol moju duu za svoju nevestu,
ke povediem jeho mil oveky k spasitenm
vodm zbonosti. Do mojich u vlo zlat slov
lsky a mojim rukm d silu, aby som ich usku
tonil, v om vlastne spova prav zbonos.
Ustavine prosm boiu Velebnos, aby mi udelila
tak zbonos a vetkm deom Cirkvi, ktorej
chcem navdy podriadi vetky svoje spisy, svoje
iny, svoje slov, svoje tby a mylienky.

V Annecy v de sv. Magdalny 1609.


vod prek l a d a t e a .

Filotea patr k ve n m k n ih m udstva,


ktor svoju platnos a sm ysel nestrcaj
asom , kto r m a j o poveda u om ve
tk c h vekov. Je to kn ih a v d y m odern.
N ako ko nae slovensk vydanie, ktor nm
vo svo jej n e n a vn ej snahe da slovenskm u
k a to lko vi do r k veci hodnotn, pripravil
Spolo k sv. V ojtecha, je u dvno rozobran
a terajiem u stavu spisovnej sloveniny n e
vyh o vu j ce, pred kla d m e slovenskej k a to
lckej pospolitosti tento n o v preklad. Pri
tom u p o zorujem e, e ide o n o v preklad
nielen o do spisovnej sloveniny, ale o nov
p rekla d aj o do celkovho poatia. P reklad
je prepracovan, m iestam i prispsoben
d n en m asom . A j ke podva autor n
hady a m y lie n k y venej platnosti, jednako
niektor jeho prirovnania, slov, spsob rei,
m ohol by nieko h o azda aj zarazi. Preto
m n o h prirovnania, dnes u neasov, s
z originlu vynechan. M iesto toho sm e sa
va k zm ien ili o n iekto rch veciach, dnes
vem i d leitch v d u ch o vn o m a nboen
sko m ivote, n a p rkla d o exerccich a litur-
12 Filotea

gicko m h n u t. P ripojili sm e p redlohy nie


ktorch spolonch m odlitieb, aby sa ich
m o h lo poui pri spolonch exerccich
m ldee i dospelch. P redpokladm e toti
a v ta ko m d u ch u sm e kn ih u aj prekladali
a sostavovali, e bude dleitou duchovnou
pom ckou na k a d c h exerccich.
Pri prekla d a n o krem originlu: Par S.
Franois de S a les: In troduction la vie
dvote, som po u il dvo ch rozdielnych pre
kladov n em eck ch , kto r oba prispsobuj
prekla d terajm asom . S to: Franz von
Sales: Ph ilotea. bersetzt u n d f r die h eu
tige Zeit u m gearbeitet von einem Priester
der E rzdizese F reiburg. alej: F ranz von
Sales: P h ilo tea . A nleitu ng zu m religisen
L eben . bersetzt und herausgegeben von
Otto K arrer. N a zkla d e sp o m en u t ch v y
dan som urobil slo ven sk preklad. N ech
nai d u ch o vn vodcovia nbonho ivota
posdia, n a ko ko toto sta novisko bolo sprv
ne a n a koko sa podarilo.
P o kladm si za povinnos vyslovi svoju
v aku J. E. ndp. b isku p o vi spiskm u,
Jnovi V ojtakovi, e zadelenm m a na
toto pastoran m iesto, doiil m i asu ve
nova sa preloeniu tejto a in ch kn h . T ie
a ku jem vy so ko d sto jn m ptrom m isio
nrom SV D z N itry, kto r svo jm iv m
z u jm o m o slo ven sk ka to lcku literatru
vod prekladatea 13

pom o h li uzrie svetlo sveta nielen tejto, ale


m n o h m n b o en sk m kn ih m . Boh nech
poehnva ich podujatia aj v budcnosti.
K n ih u posielam e m ed zi naich uved o m e
n ch a iv c h ka to lko v so elanm , aby im
bola d u ch o v n m vodcom na ceste do neba
a prinala h o jn ovocie nbonho ivota
v slo ven sko m ka to lcko m nrode.

V chodn, na svia to k sv. Petra a Pavla,


roku Pna 1946.
J N KOV.
P ohad do ivota
SV. FRANTIKA SALESKHO.

Frantiek Salesk sa narodil 21. augusta


1567 na zm ku Sales v Savojsku, nealeko
enevy. U v d etstve sa prejavovaly jeho
vnim on duevn a telesn vlohy. S pr
jem n m zovajkom sa spjala dobr myse,
prenikavos rozum ov, vnim on skrom nos
a bezvhradn poslunos voi rodiom a ui
teom .
Po osvojen si najzkladnejch vedom ost
v rodiovskom dom e odchdza na tdi do
Para. T u sa priatel len s vnym i a bez
honnm i m um i, aby si zachrnil m ravnos
a istotu vo veobecnom m ravnom padku,
ak vldol v meste. V Pari pred oltrom
M atky B oej urobil sub venej istoty. Po
esronom tdiu v Pari odchdza r. 1584
na iados svojho otca do P adovy , kde zskava
doktort teologie a prv. Uprostred m ravnej
skazy, ktor vldla v Pari aj v P adove, vedel
si zachrni istotu, o pripisoval pom oci
M atky Boej, kto rej vernm ctiteom bol a
do smrti.
16 Filotea

Po skonen tdi precestoval slvnejie


talianske mest a bohat na sksenosti vracia
sa do rodnho mesta. Chcel vstpi do du
chovnho stavu. A vak otec mal u pre neho
vyhliadnut bohat nevestu a m iesto v sente.
Frantiek sa zriekol obojeho a na v e k pro
senie dosiahol od otca dovolenie, aby mohol
vstpi do duchovnho stavu. oskoro bol
m enovan za d m skeho prepota v malom
meste A nnecy. T u sdlil aj vtedaj enevsk
arcibiskup so svojou ka p itu lo u , ktorho zo
enevy vyhnali kalvni. F rantiek dostal po
verenie, aby kzam i obrtil na katolcku
vieru obyvateov Savojska. Z bon kaz pra
coval usilovne, v najvom napt a nebez
peenstve, ale mrne. K onene po tyroch
rokoch sa dotkla Boia m ilos obyvateov
a v r. 1598 pe Frantiek svojm u biskupovi:
V esdesiatich farnostiach, v ktorch pred
tm bolo sotva sto ka to lkov, teraz je sotva
sto kalvnov. Jeho inkovanie a ivot bol
naozaj apotolsk. Na dvoroch vem oov
a achticov inkoval smelo a horlivo, s pod
danm i zachdzal lskavo a trpezlivo. Pre
ostrovtip svojho ducha bol obvanm ren
kom u kacrov. Sasne bol najlepm du
chovnm vodcom a otcom horlivch du,
ktor sa usilovaly o kresansk dokonalos.
Vtedaj biskup en evsk K laudius Granier
videl vek poehnanie Boie, kto r spova
ivot sv. Frantika 17

na prci horlivho kaza, preto si ho vyvolil


za pom ocnka a nstupcu. Zo zaiatku sa
F rantiek zdrhal prija ta k rad, ale na
naliehanie biskupovo sa podvolil, lebo videl
v tom B oiu vu. R o ku 1602, 8. decembra,
po sm rti biskupovej bol Frantiek vysvten
za enevskho biskupa. A ko biskup bol vem i
horlivm kazateom a najm sa usiloval o to,
aby ni neiadal od druhho, o by sm n e
urobil, v om by sm nevynikal. Bol iarivm
vzorom kazstvu svojej dieczy. So vetkou
usilovnosou a lskou chcel by vetko ve
tkm, aby vetkch zskal K ristovi. Zaloil
rehou navtvenia P anny Mrie, aby dal
podnet k pestovaniu nost, v ktorch sm
vynikal, t. j. v skrom nosti, pokore, lske
a srdenej ilivosti a dobroprajnosti. Prvou
predstavenou rehole bola sv. Jana Frantika
Chantal.
Frantiek vyvjal vem i rozvetven innos
vo svojom biskupstve. Z vyn as venoval
psaniu nbonch spisov a listov. Jeho spisy,
v ktorch sa jasno odra povaha jeho srdca,
staly sa ivm pram eom , z ktorho denne
erpaj nespoetn zstupy veriacich poue
nie, povzbudenie a potechu. Najrozrenejia
a najtanejia jeho kniha je Nvod na
vnto rn zbon iv o t, znm y pod m e
nom Filotea. V tejto knihe chcel autor
poda predpisy o pestovan nost a zbono-
18 Filotea.

sti, alek od prepiatej prsnosti, ktor


odrdza, ale alek aj od p rivekej miernosti,
ktor vedie k lenivosti. T ak pe, e poia
davky nm kladen m e splni kad lovek,
kto rh o ko vek veku, povolania a postavenia.
O dobrote a osonosti k n ih y sved jej rchle
a m ohutn rozrenie v celom kresanskom
svete. Za n ieko ko rokov bola kniha prelo
en skoro do vetkch europskch re. Po
Nasledovan K rista od T. K em penskho je
toto iste najtanejia kniha. Obidve kn ih y
maj spolon cie: Dovies duu k Bohu
a dokonalm u kresanskm u zbonm u i
votu. R ozdiel je v tom , e Nasledovanie
je uren viac pre rehonkov, ktor ij
utiahnut od vravy a h u ku sveta, a Filotea
je uren pre ud vo svete ijcich, kto rm
chce dokza a ukza cestu, ako m ono aj
vo svete i nbonm ivotom . K e sa zja
vila Filotea, bola to vek udalos vo svete.
A ko by vykrkla do celho sveta: Bute
dokonal, ako aj v n ebesk Otec je doko
n a l Slov

. zaznely do u vetkch ud,
vetkch povolan, postaven, veku a hodno
st a kniha ukazovala cestu, ako m ono splni
t vzvu. O vzn iku k n ih y m ono zaznam ena
toko: Vzdelan dma, prbuzn F rantikova
L ouise de Charmoisy, ako mlad dma bola
navyknut na pestr ivot na krovskom
dvore. Vydala sa za achtica, kto r mal ma-
ivot sv. Frantika. 19

jeto k v savojskch horch. Hoci m anelstvo


bolo astn, predsa ako znala samotu
kraja a ako ona hovorila neobsanos
vidieckeho ivota. Hadala aksi hlbie a
vyie uspokojenie v kadodennej vednosti.
V om malo by to uspokojenie, ani sama
nevedela. Napsala F rantikovi list a ten
odpovedal. V asto vym ieanch listoch pre
bral Frantiek m noho dleitch otzok, na
jm jej chcel dokza, e ako m atka a m an
elka m osta vern a svedom it, aby sa
stala dokonalou napred ako lovek a kre
san. Riadila sa jeho radami a naozaj do
siahla spokojnho ivota. K e sa dostaly
listy do rk istho jezuitu, poradil Franti
kovi, aby listy doplnil a shrnul v knioku,
ktor by iste m nohm pomhala na ceste
kresanskej dokonalosti. Tak vznikla potom
Filotea.
Frantiek Salesk um rel na jednej zo svo
jich ciest v Lyone 28. decembra 1622 v 56.
roku svojho ivota a v 20. roku svojej bis
ku p skej hodnosti. Jeho telo spova v kostole
N avtvenia v Annecy. R oku 1661 bol vyhl
sen za blahoslavenho , roku 1665 za sv
tho a roku 1877 bol vyznaen titulom
cirkevnho uitea.
AS I.

Cesta od vzniku tby po duchovnom i


vote a po jeho rozhodn uskutoovanie.
Ois due pramene,
zavla, o je znaven,
uzdrav, o je ranen.
T u rn a sekvencia.
K a p ito la prv.

Kto je zbon?

Ch ce by zbonou, Filotea. Si k resan


ka a vie, e zbonos sa vem i pi
Bohu. Preto hne na zaiatku m us v e
die, o je zbonos. Stva sa, e ke
lovek na zaiatku n ejak h o podujatia
o i len m al chybku urob, tto asom
rastie, ba n arastie m noho rz tok, e sa
u ned ani napravi. Tak je to aj v n
boenskom ivote. P rav zbonos je len
jedna, zatia o falonch a pom lench
zbonost je vea. K eby si n ev ed ela roz
pozna p rav zbonos, ahko by si sa
m ohla oklam a a odda sa p rev rten ej
a poverou n asiaknutej.
N ebezpen je to, e m noh si vym a
zbonos poda svojej chuti, poda svojich
vn to rn ch tob a predstv. Kto je u
poda svojej povahy zdranliv, asto sa
preto poklad za zbonho a nevid m no
stvo zlosti, ktorou je preplnen jeho srdce.
Pre pst sa neopovi ani za svet o len
koniec jazy k a ovlai vnom alebo vodou,
24 Filotea I.

zatia o bez v itk y svedom ia leje na


svojho blinho n ajh o rie o hovrania. In
zasa sa poklad za zbonho, lebo denne
odrieka m nostvo m odlitieb, zatia o vo
svojej rodine a v navan so susedm i je
protivn, n am yslen a nespravodliv.
N iektor zasa ochotne otvor svoje vrecko
a d alm unu chudobnm u, ale zatvor
svoje srdce, ke m odpusti svojm u n e
priateovi. Ete in ochotne odpust sv o j
mu nepriateovi, ale svoje dlhy nechce
vrti bez pravoty.
T akchto asto vo veobecnosti p o k la
dm e za zbonch, ale oni s aleko od
toho. To, o pod rkom v o n k ajieh o zda
nia sk rvaj, je len m odla, socha a p r
zrak zbonosti. O p rav d iv a iv zbonos
predpoklad lsku k Bohu, ba nie je nim
inm ako lskou k Bohu. Ke lska k Bo
hu m en n au duu a rob ns m ilm i
Bohu, volm e ju m ilosou. M enujem e ju
lskou, ke nm dv a silu k dobrm
skutkom . Ke v ak do sah u je u tokho
stupa, e lovek nielen dobre rob, ale aj
asto a s istou rad o stn o u ochotou, v ted y
sa vol zbonosou. Zbonos nie je teda
ni inho ako ist erstvos a ivos d u
chovn, k to ro u lsk a v ns a m y v lske
radi a ochotne konm e dobr sk u tk y .
Lska ns u zachovva Boie p rik za
Vzneenos zbonosti 25

nia, zbonos v ak vedie k tomu, aby sme


ich zachovvali rad o stn e a nentene.
Zbon lovek n e o st v a len pri prik za
nom. V ntorn ah jeho m ilujceho srdca
n u tk ho aj k tm achetnm inom,
kto r nie s priam prikzan, ale s len
Boou radou alebo ponukou. Kto je du
chovne celkom zdrav, tom u nesta p e v
nm , rezkm krokom kra len po ceste
Boch prikzan, ale ponha sa n e se
n Boou m ilosou aj na zke, strm ie
chodnky Boch rd a vnuknut, ktor
ved k duchovnej dokonalosti.

Kapitola druh.

Vzneenos zbonosti.
T , o chceli zastrai Izraelitov, aby
neli do zasbenej zeme, n av rav eli
im, e t zem zoiera svojich obyvateov.
Podnebie zem e e je nezdrav, e sa tam
ned dlho vyi, e o b y v atelia s vem i
ukrutn, e jed ia jed e n druhho ako k o
bylky.
Podobne zlom ysene p red stav u je svet
aj zbonos. Zbonch ud li m rzutch,
sm utnch, odporne chladnch, obyajnm
uom neznesitench. A vak Duch Svt
26 Filotea I.

stam i v e tk c h svtch, ba aj sm Jei


K ristus ns presvieda, e zbon ivot
je krsny, astn a lskyhodn. Svet
vid len to, e zbon udia sa postia a za
pieraj, e sa m odlia a k riv d u trpezlivo
znaj, e o p atru j chorch, pom haj
chudobnm , bedlia, prem h aj hnev, k ro
tia a na zde dria svoje nruivosti,
zriekaj sa sm yslovch rozko a vea
takho robia, o je udskej prirodzenosti
tvrd a protivn. Svet v ak nevid vntro,
srdce zbonosti, k to r rozsieva le ra
dostnej n eh y a sladkosti na kad svoj
in.
J e pravda, aj zbon udia njd u vea
horkho v tom, o vzali na seba, aby sa
posvtili. Kto sa v ak chop horkosti s od
vahou a prem ha sa, tom u sa horkos
prem en v sladkos. ivotopisy m uenkov
rozprvaj, e ohe, koles, m ee d ch a
ly sladkou vou a balzam om ako k v e ty
a robily in hrozn boles neujnou. To
bola moc v n to rn ej lsky. Aj zbonos je
t sladk sila, k to r odnm a u m tvovaniu
horkos a kodlivos veselosti. C hudob
nch zbavu je netrpezlivosti, bohatch
lakom osti, u tlan ch zfalstva, astnch
rozpustilosti, sam otrov zdum ivosti a
tch, o ij v spolonosti, roztritosti.
Zbonos je poehnanm ohom v zim e,
Zbonos a povolanie 27

chladnou, ovlaujcou rosou v lete, po


m ha uom, aby jednako vedeli zna
rados aj boles. Zbonos je ako kvet, je
ako iariv lesk drahho kam ea, je b a l
zam, k to r posiluje ud a obveseuje
anjelov.

Kapitola tretia.
Zbonm mono by v kadom povolan.
B o h na zaiatku ustanovil, aby kad
rastlin a p rin ala ovocie poda sv o j
ho druhu. Podobne chce Boh, aby aj k re
sania iv rastlin y Boej zhrady,
C irkvi prinali ovocie zbonosti k a
d poda svojich schopnost a vo svojom
povolan. Zbonos jednotlivch ud je
preto vem i rozdielna. Zbonos bohatho
je in ako zbonos chudobnho, uenho
a um elca in ako rem eselnka alebo ro
botnka, zbonos m anelky a m atky je
zasa in ako slobodnej devy alebo vdovy.
M ysl azda, drah Filotea, e by to bolo
sprvne, aby biskup il ako pustovnk
alebo kartuzin? i azda robotnk alebo
rem eselnk m al by sa denne toko modli
v kostole, ako t, o ij v kltoroch? i
by tak zbonos nebola sm iena, pom
len a odporn? Jed n ak o chyby v takom
28 Filotea 1.

sm ysle sa stvaj. Svet, k to r nerozliuje,


alebo nechce rozliova sp rvne od n e
sprvneho, p ohoruje sa asto nad zbo
nosou, k to r p red sa je v lastn e p re v r
tenos a nie zbonos.
P ravda je t, d rah Filotea, e p rav
zbonos n ep rek a dobru, ale vetko rob
krajm a dokonalejm . A k by si niekedy
videla loveka, k to r pre svoju zbonos
zanedbva povinnosti svojho povolania,
bu ist, e jeho zbonos je falon. m
vm i sa lovek usilu je do sladu do
nies zbonos a povolanie, tm je mil,
tm mu je ahia a p riro d zen ejia staros
o rodinu, tm srd en ejia je lsk a m edzi
m uom a enou, tm p e v n e jia vernos
medzi p redstavenm i a poddanm i, s k r t
ka, tm k raj a p riateskej je pom er
v kadom okruhu ivota.
Je to omyl, ba povedal by som blud,
ke niekto tvrd, e zbonos nem m iesta
m edzi bohatm i, v obchode, v rade,
v dielach, v to v r a ch m edzi robotnkm i
alebo v k asr ach m edzi vojakm i. Zbo
nos a nbonos sa d pestova v kadom
povolan. P ravda, n e tre b a ma pred o a
mi len zbonos klto rn , lebo zbonost
je toko, koko je povolan. Ve kad
stav a povolanie m svojich svtch. Tak
sv. Jozef viedol zbon ivot vo svojej
Duchovn vedenie 29

dielni. Sv. A nna, M arta a M onika vo sv o


jich dom cnostiach. Sv. ebastin a M ric
boli svtm i vojakm i-dstojnkm i. Sv.
H elena, udovt a Eduard boli svtm i na
krovskom trne. A tak by sme m ohli
spom na ete m nohch. J e ist, e sam ota
je n ajs cejia pre dokonal duchovn
ivot, ale p red sa m noho ud stratilo v sa
m ote svoju dokonalos. N aopak zasa, ruch
v erejn h o ivota je najm enej vhodn na
dokonal duchovn ivot a predsa m noho
ud p rv e vo verejn o m ivote ilo obdi
vuhodnm duchovnm ivotom . Tak sp o
m na sv. G regor Lota, e km bol v n e
m ravnom m este, il istm ivotom , a ke
bol potom sm, pokvrnil sa neistm
hriechom .
o z toho vyplva? To, e nezle
natoko, kde sme, ale ak sme. V ade, k d e
kovek ijem e, m em e, ba m m e sa usi
lova i zbonm duchovnm ivotom .

K apitola tvrt.
V n b o n o m ivote
potreb u jem e d u ch ovn vedenie.

eK sa m lad Tobi poda elania


otcovho poberal do Ragesu, povedal
otcovi: O tec, nepoznm cestu . V tedy
30 Filotea I.

mu otec povedal: Cho a n jd i si v e r


nho vodcu, k to r by a na ceste sp re
vd zal. To ist rad m aj tebe, d rah Fi
lotea. A k chce naozaj s dobrm m yslom
nastpi cestu zbonosti, njdi si dobrho
a spoahlivho vodcu. To je rad a nad
v etk y rady. A kokovek by si hadal
vu Boiu, h o v o r slv n y A vila, nikde
ju istejie n en jd e ako v oddanej poslu
nosti, k to r tak v rele odporali a aj
uskutoovali nai s ta r. Ke sv. T er
zia raz videla n stro je, ktorm i sv. K ata
rna K ordovsk cviila svoje telo, chcela
hne podobne sam a robi poknie, proti
zkazom svojho duchovnho vodcu. J e d
nako neskorie si vec rozm yslela a radej
poslchla vu a radu svojho duchovnho
vodcu ako svoju. Boh jej potom v zjaven
povedal: Ty si vysoko cen n stro je
poknia, ale ja si om noho viac cenm
tvoju poslunos. Od toho asu si sv. Te
rzia natoko zam ilovala poslunos, e
sa aj zvltnym subom zaviazala k po
slunosti svojm u duchovnm u vodcovi.
Aj Psmo pripom na: V ern priate
je siln ochrana, kto jeho naiel, vzcny
poklad n aiel. Z toho vidno, ak dleit
je pre v en cie ma v ern h o priatea,
Duchovn vedenie 31

k to r nm je vdy napordzi so svojou


radou a chrni ns proti lkavm k la
dom zlho ducha. Kto v ak n jd e takho
priatea? M dry Sirach hovor: T, ktor
sa boja B oha, t. j. pokorn, k tor to m yslia
vne so svojm duchovnm pokrokom .
Kee vem i zle na tom, drah Filo
tea, aby si n ast p ila cestu zbonho ivota
s dobrm duchovnm vodcom , m odli sa
v r cn e k Bohu, aby ti utedril vodcu po
da svojho Boskho Srdca. Bu ist, e
k eby ti m al azda aj an jela s neba posla,
ako kedysi m ladm u Tobiovi, pole ti
vodcu dobrho a vernho. M us v ak na
hadie ako n a ozajstnho anjela, t. j.
nesm ie ho poklada za obyajnho lo
veka. N esm ie sa spolieha len na jeho
udsk vedu a m dros, ale predovetkm
na Boha, k to r chce prostrednctvom toho
loveka k tebe hovori. Bu k nem u d
v e rn a prim n, o tvor mu d etsk y prosto
svoje srdce, aby poznal vetko tv o je dob
ro a zlo bez klam u a p retv aro v an ia. N a
koko mono, vyvo si ho za svojho
stleho spovednka. N apokon, okrem d
v e ry m us ma k nem u aj ctu, aby
d vera nen aru ila ctu a cta dveru. To
32 Filotea I.

bude potom siln a poehnan, achetn


a sv t priatestvo.

K a p ito la piata.

Z anim e v d y oistenm due.

K v ety sa zjav ily na naom p o li, ho


vor ench v Psme, as istenia
a zrezvania v h o n k o v je tu . o inho
s k v e ty nho srdca, d rah Filotea, ako
zbon a sv t m ylien k y a p red sav za
tia? Len o sa u k zaly v zhrade naej
due, m usm e vzia n a poodrezova
vetko, o je m tve a neuiton. Z aiatok
nho duchovnho o zdravenia m us sa
zrai v oisten od h rien y ch n k lo n n o
st. Toto oistenie v ak u obyajnho lo
v e k a p redpoklad dlh v v in a stoj vea
nm ahy. Porekadlo hovor, e pom al
lieenie je najistejie. To plat aj o d u
chovnom ivote. Zlo prichod rchlo ako
na ro zp rv k o v ch lietaj cich kooch, ale
odchdza pom aly, s k ro k a na krok. Preto
duchovn ivot v y ad u je vea trpezlivosti
a odvahy.
A k je to alostn, ke niek to r po n ie
kokch spench zaiatonch krokoch
Oistenie due 33

v duchovnom ivote vidia ete m noho


svojich slabost a nedokonalost a daj
sa tm pom li a znechuti, ba skoro by
chceli vetko tak necha a vrti sa na
star cesty. V nie m enom nebezpeen
stve s vak aj t, ktor po niekokch
doch p rce na svojom duchovnom zdo
konalen pokladaj sa za dobrch a do
konalch a chceli by sa odda letu, na
k to r im ete n estaia krdla.
Pochod v ntornho oisovania nem
e a nesm ie sa ukoni prv ako n ivot.
Z toho v y p l v a, e sa nesm iem e privem i
znepokojova svojim i nedokonalosam i.
Dokonalos toti je p rv e v ustavinom
boji proti nedokonalostiam . A by sme m oh
li p roti nim bojova, m usm e ich n ajp rv
vidie; aby sme ich m ohli prem c, m u
sm e ich n a jp rv proti sebe ma. N ie ten
je ist, kto ich necti, ale ten, kto sa n e
zakne proti nim tasi zbra. Len sm rte
nm hriechom mono strati Bosk ivot,
ivot m ilosti v ns, nie nedokonalosam i.
Oslobo ma, Pane, od zbabelosti a u sta
tosti , m odl sa alm ista. V boji proti zlu
sme vdy v tom astnom poloen, e
vdy m em e zvazi, km len m m e
vu bojova. Bojova proti chybm a n e
34 Filotea I.

dokonalostiam znam en v lastn e n ad nimi


zvazi.

Kapitola iesta.

Oisovanie od osobnch hriechov.

K toduu,
chce oisti svoje srdce a svoju
m us zaa s oistenm od osob
nch svojich hriechov. Sviatos poknia
je k tom u najlepm prostriedkom . Ke
si sa u rozhodla k obnove nbonho
ivota, d rah Filotea, je vem i potrebn,
aby si si v y k o n a la spove z celho svojho
ivota. A ko to m urobi? V yhadaj si
dobrho a sksenho spovednka. N jdi
si dobr m odlitebn kniku a spytuj si
poda nej svoje svedom ie. U vauj, m si
urazila Boha od prv ej chvle uvania
rozum u a po dnen de. A k si netrfa
spoahn sa na sv o ju pam, m e si
vetko aj napsa. Ke si si u takto
hriechy pripom enula, vzbu si odpor proti
nim a dokonale ich outuj. To je n a jd le
itejie. Pom ysli, e si svojim i hriecham i
stratila milos Boiu, n ro k na nebo si
prem rhala, v en tre st p ek la si si zasl
ila a zriekla sa v en ej blaenosti v nebi
Oisovanie od hriechov 35

a Boej lsky. N echcem tvrdi, e by bolo


vdy m ono vykona gen erln u spove,
k to r zahruje cel n ivot. Jed n ak o
je ist, e tm, ktor zanaj nov ivot,
je vem i uiton, ba, d rah Filotea, ta
km ju o n aj p rim n ejie odporam .
O by ajn spovede s asto nedokonal.
udia sa na ne niek ed y nepripravia, alebo
p rip rav ia len vem i povrchne, nevzbudia
si dokonal a nadprirodzen tos, n e
m aj silnho pred sav zatia zrieknu sa
hriechov, vyhba prleitostiam a poui
v e tk y prostriedky, p o trebn n a polep
enie. V tak ch prpadoch je potrebn
g en erln a spove, aby si lovek nadobu
dol spokojnos a istotu svedom ia. Tm
sam i seba lepie poznm e, zskam e spa
siten zahanbenie nad svojm m inulm
ivotom a naum e sa obdivova Boie
m ilosrdenstvo, k to r s tokou trp ezliv o
sou na ns akalo. T ak spove potom
uspokoj srdce a oberstv ducha. Po
vzbud ns k dobrm predsavzatiam a
spovednkovi d prleitos, aby nm m o
hol da zodpovedn rad y a poky n y a ns
sam ch povzbud, aby sme d ruh raz
s vou otvorenosou a dverou v y z n
vali svoje hriechy.
36 Filotea I.

Kapitola siedma.

Oisovanie od d o b ro vonch nklonnost


k hriechu.
V etci Izraeliti odili z Egypta, ale nie
vetci aj srdcom opustili zem svojho
zotroenia. M noh z nich na pti tili
za egyptskm i hrncam i plnm i m sa. Im
podobn s sp o v ed aj ci sa kresania, kto r
zanechali cestu hriechu, ale nev y k o ren ili
zo svojho srdca nklonnos k hriechu.
Urobili siln p red sav zatie v iac nehrei,
ale ctia aksi v n to rn ia, e sa m useli
zrieknu prjem nost a radost, k to r hriech
so sebou prina. Ich srdce sa u zrieklo
hriechu a chce sa od neho m vm i
vzdiali, ale asto o bracia svoj pohad
nazpt k hriechu ako L otova m anelka
k Sodome. P odobaj sa chorm , ktorm
lek r zakzal jes urit jedl. C hpu to,
ale jednako zvidia inm , k to r m u
vetko jes.
N iektor lovek, k to r m al m ysel v y
pomsti sa na svojom blinom , v spovedi
zmen svoj m ysel. Jed n ak o v k ru h u sv o
jich znm ych a priateo v pou ho roz
prva o jeho n ep riatestv e a o tom, e
by sa aj pom stil, k e b y to nebolo zak
zan. Kto by nevidel, e tento sa sce
Oisovanie due 37

zriekol pom sty, ale vo svojom srdci predsa


len sk r v a nklonnos k hriechu.
Ke si sa rozhodla, d rah Filotea, vies
zbon ivot, m us sa zrieknu nielen
hriechu, ale v e tk c h dobrovonch n
klonnost k hriechu. lovek s takm i n
klonnosam i je v lastn e vdy v n ebezpe
enstve. Podob sa udom chudokrvnm .
N ie s chor a p red sa v e tk y ich skutky
m aj na sebe aksi prznak choroby. Je d ia
bez chuti, spia nepokojne, sm ej sa bez
radosti a skr sa vle, ne id. S podob
nou nechuou k o n aj aj dobr skutky,
k to r tak str c aj pred Bohom v etk u
svoju zslunos.

K a p i t o l a sma.

A ko previes oisovanie d u e ?

kA si chcem e oisti duu od dobrovo


nch nklonnost k hriechu, m usm e
si n a jp rv urobi vnu a iv pred stav u
o vekosti zla duevnho spustoenia,
k to r zavin hriech. Len tak m em e
vzbudi tos a oklivos k hriechu. N e
d o konal tos, ke je v spojen so sv ia
tosou poknia, oisuje ns od hriechu,
38 Filotea I.

ale siln a dokonal tos ns oisuje


aj od nklonnosti k hriechu.
Ke niekto p rec h o v v a p roti druhm u
len ahk a slab nenvis vo svojom
srdci, pociuje odpor len proti osobe n e
nvidenho. Kto v a k p rec h o v v a vo sv o
jom srdci hlbok a sm rten nenvis, ten
nenvid nielen osobu, ale aj jej rodinu,
prbuznch a priateov. Ba aj obraz n e n
videnho a vetko, o m k nem u n e ja k
vzah, drdi jeho oko a jeho srdce. Po
dobne je to s hrienikom . Ke si vzbudil
o len nedokonal tos a len n ep atrn
odpor cti proti hriechu, iste sa rozhodne
viac nehrei. Ke v ak jeho nenvis
proti hriechu je hlbok a tos dokonal,
v ted y nielen e nen v id hriech, ale aj
hriene nklonnosti a vbec vetko, o
vedie k hriechu a ho napom ha. Preto sa
m usm e usilova vzbudi dokonal tos,
aby sa odpor k h riech u rozril na vetko,
o svis n ejako s hriechom . Tak M ria
M agdalna po svojom ob rten natoko
stratila zubu a chu k hriechu, e na
hriech viac ani nepom yslela. D vid h o v o
rieval, e nenvid nielen hriech, ale aj
v e tk y cesty a chodnky, k to r k nem u
ved.
A by si si m ohla urobi sp rv n u p re d
stavu o vekosti h riech u a m ohla vzbudi
O stvoren loveka 39

dokonal tos, cvi sa horlivo v tchto


rozjm aniach. A k ich bude sp rvne k o
na, s pom ocou Boej m ilosti sa ti podar
vytrhn aj s koreom hriech z tvojho
srdca. V ykonvaj rozjm ania jedno za
druhm tak, ako bud nasledova, ale
kad de len jedno a nakoko len m o
no zavas rna. Cez de potom m ysli a
sto na rozjm anie. A k nevie, ako sa m
rozjma, taj pozorne, o bude o om
napsan v druhej asti knihy.

K apitola deviata.

Prv rozjmanie: O stvoren loveka.


P rp ra v n modlitba.
(Kakni a pom odli sa pred kadm rozjm anm .)

V emvadeprtom
ohci, v en a dobrotiv Boe, Ty si
n, Ty si teraz aj pri m ne,
ba aj vo m ne. S posvtnou ctou padm
na kolen pred T vojou velebnosou a k la
niam sa Ti. S dverou v T voje m ilosrden
stvo a v T voju dobrotu, chcem sa s Tebou
rozprva, aby som m ohla vdy lepie
poznva a plni T voju svt vu. Pom
mi svojou milosou, aby toto m oje rozj
m anie bolo dobr a uiton. O svie mi
40 Filotea L

rozum, aby som poznala, o m m robi


a o zanecha na Tvoju es a na spasenie
svojej due. N apl m oje srdce svtou
lskou. Pohni a posilni m oju vu, aby
som outovala a zan ech ala vetko, o sa
Ti nepi a vetko, o sa Ti pi, aby som
si zam ilovala a u silovala sa aj uskutoni.

Rozum.
U vauj, e p red niekoko rokm i si ete
nebola na svete. Svet u bol dvno stv o
ren a o tebe nebolo ete ani slychu. Boh
a v yviedol z nioty do bytia, stvoril a,
utvoril tvoju povahu so v etkm i jej v la st
nosami. Len pre sv o ju dobrotu a stvoril.
M ohol a aj nestvori, lebo nijako n ep o
treboval tvojho bytia. Pov sv o ju p ri
rodzenos, k to r ti dal Boh pri stvoren,
svoju udsk prirodzenos, n ajv y iu na
tejto zemi, k to r je u ren a uspsoben
na ven spojenie a blaenos s Bohom.

Srdce.
Ha, dua m oja, nie ty si si dala ivot,
ale Boh, Stvorite a Pn a utvoril. Boe,
som dielom Tvojich rk. A ko vemi Ti
m usm akova, e si m a stvoril, e si ma
uril pre ven ivot. A k nek o n en si
vo svojej moci a dobrote! Ako len mem
O stvoren loveka 41

dstojne oslavova T voje m eno a nleite


akova za Tvoju dobrotu! A k nev an
som bola dosia k Tebe. M iesto, aby som
a m ilovala a svojou v anosou Ti bola
na rados, m iesto, aby som T voje p rik
zania zachovvala, v slepej sam olske
som nasled o v ala svoje nezriaden iado
sti a nklonnosti, zabudla som a zanechala
svojho Stvoritea a O tca a slila som
hriechu. A ko vem i utujem , e som a
svojou nev anosou a svojim i hriecham i
rozhnevala a urala!

Va.
Od dnes u nechcem sli svojej sam o
lske. Chcem skrom ne sma o sebe,
chcem m ilova pokoru a rad a znesiem
pohdanie a odstrkovanie pre Teba. Chcem
zmeni cel svoj ivot a len na svojho
Stvoritea hadie a jem u sli. Chcem
ma v cte bytie, kto r mi dal, a chcem
si vdy vi a ceni hodnos povolania
k venm u ivotu.

Z akonenie.
M j Boe, dal si mi b y tie a ivot. Rada
Ti obetujem a zasvcujem oboje. V etko,
o m yslm , rozprvam a robm , nech sli
k T vojej cti a slve. Posilni m oju vu,
42 Filotea I.

aby som tejto m ylienke ostala v e rn po


cel svoj ivot. Am en.
Svt P anna M ria, M atk a Boia, od
poraj m a a v etk ch , za k to r c h sa
mm modli, do lsk y a m ilosrdenstva
svojho Syna. Am en.
O te n Z d ra v a s S l v a
Po rozjm an v en u j k r tk y pohad na
vy k o n an rozjm anie. V yber a zapam taj
si z neho niekoko m ylienok, dve tri a
cez de o nich uvauj. Bud a chrni
a pom ha ti v nbonom ivote. Takto
urob po kadom alom rozjm an.

Kapitola desiata.
Druh rozjmanie: O cieli loveka.
Prpravn modlitba. (Str. 39.)

Rozum.

Bohval.a nVe
estv o ril preto, e by a p o treb o
O n sa bez teb a zjde. A le
preto ti daro v al bytie, aby ti doiil z pln o
sti svojej dobroty a lsky, aby a posvtil
svojou m ilosou a astn o u a urobil
svojej blaenosti a slvy. Preto ti dal roz
um, aby si Ho poznala, pam, aby si sa
O cieli loveka 43

na N eho rozpom nala, slobodn vu, aby


si Ho m ilovala. Dal ti oi, aby si obdivo
vala Jeho diela, re, aby si m ohla k N em u
prehovori, Jeh o chvli a zvelebova. N a
to ti dal aj ostan schopnosti a sily tak
telesn ako i duevn. Ke u raz pozn
cie a sm ysel svojho bytia, m us ma
vdy pred oam i tento cie a vetko svoje
m yslenie a konanie m us k nem u z a
mieri. V etkm u m vyhba a odporo
va, o je proti tom uto cieu, a vetkm
pohda a sa zrieka, o nie je uiton
a oson k dosiahnutiu toho ciea, k splne
niu T vojho ivotnho poslania. Pom ysli,
ak neastn s udia, ktor nem yslia na
svoj ivotn cie, ale tak ij, ako by boli
na tejto zemi len pre splnenie svojich
telesnch radost a iadost.

Srdce.
Na koho som len m yslela, Boe mj,
ke som dosia na Teba nem yslela. Komu
patrila m oja lska, ke som Teba nem ilo
vala? M ala som i a silnie z T vojej
pravdy a m iesto toho som sa oddvala
hlposti a niote. Slila som svetu, k to r
je tu predsa na to, aby m ne slil na do
siahnutie m jho pozem skho a nebeskho
44 Filotea I.

ciea. Sprkril sa mi pred o l mj p re v r


ten ivot a vetko m oje nerozum n m ys
lenie a konanie. Kie by som u nikdy
s o n e stra tila svoj ivotn cie!

Va.
Boh mj a V ykupite, Ty jed in bude
odteraz Pnom a Krom m ojich m ylie
nok. N echcem sa viac zapodieva v e c a
mi, kto r sa Ti nepia. N ikdy nezabud
nem na vekos T vojho m ilosrdenstva a
dobroty, k to r si mi lsk av o preukzal.
Ty jed in bude oddnes radosou, roz
koou a lskou m jho srdca. V etk y n e
uiton zam estnania a zbavy, v e tk y
priatestv a k am artstv a, v e tk y n k lo n
nosti a lsk av o sti opustm pre Teba. V y
uijem v e tk y dovolen pro stried k y , aby
som vy p ln ila svoje predsavzatie.

Z akonenie.
Boe, akujem Ti, e si m a stvoril pre
nebo, aby som bola astn T vojej venej
blaenosti a slvy. Koko ete potrv,
km dosiahnem svoj cie? Poehnaj, Boe,
m ylienky a p red sav zatia dnenho m j
ho rozjm ania, poehnaj m oje rozhodnu
tia, aby som ich m ohla splni pre zsluhy
Dobrodenia Boie 45

krvi, k to r vy lial za m a na kri mj


V ykupite. Amen.
O te n Z dravas Slva

Kapitola jedensta.
Tretie rozjm anie: D obrodenia Boie.
Prpravn modlitba. (Str. 39.)

Rozum.
vauj o telesnch daroch, kto r ti dal

U Boh. K rsne a elne sostaven telo


so svojim i dmi, zdravie, m noho astia
radosti a prjem nosti, k tor pram en z tela
z pouvania sm yslov, to vetko je od
Boha. Pom ysli, e na sv ete je m noho lep
ch ud ne ty, ktor sa nem u tei
z tch d arov a dobroden. N iektor s
telesne zakrnut alebo hrbat, niektor
m aj chab zdravie alebo chor dy, in
zas ij vo vekej chudobe a nedostatku.
Teba od toho v etk h o Boh ochrnil. Spo
m e aj na d ary ducha. Koko chorom y
sench, blznov a pom lench ud je na
svete! Preo si aj ty nie m edzi nimi? Boh
to nechcel, teba vyznail. Kok udia
rstli bez vzdelania a bez sprvnej v
chovy? T ebe v ak doiil Boh dobr v
chovu a aj patrin vzdelanie.
.46 Filotea I.

Pom ysli aj na n adprirodzen dary. Od


svojho narodenia si dieaom katolckej
C irkvi a uili a poznva Boha od svojej
m ladosti. Koko rz a u om ilostil vo
svtch sviatostiach? Koko zvltnych
vnuknut, napom enut si dostala? Koko
rz a zachrnil od venho zatratenia?
Pom ysli na to v etk o a uvid, ak dobro
tiv a m ilostiv bol Boh dosia k Tebe.

Srdce.
Boe m j, ak si dobr! T voje srdce je
bohat na lskavos a m ilosrdenstvo, rd
doi zo svojej d o b ro ty a lsky. N ikdy
nezabudne m oja dua na m ilosti, k to r si
jej dal. M rz m a , e som tak m lo m yslela
na T voje dobrodenia, ba neu silo v ala som
sa zasli si ich. Bola som nev an.
N ielen, e som si nevila a necenila
Tvoju bezhranin dobrotu, ale som ju
zneuila, pohrdla ou, ba svojim i h rie c h a
mi som ju aj poliapala. m lsk av ej
si bol k u m ne, tm n ev anejia som
bola.

Va.
Boe, kok a nesp o etn s T voje dob
rodenia, ktorm i si zahrnul m oje telo a
duu a ak nev an som bola k Tebe!
Dobrodenia Boie 47

T eraz sa v ak vraciam zo svojej zlej a


pom lenej cesty. N echcem viac zabudn
na Teba, T voje dary a m ilosti nikdy n e
chcem zneui a nimi pohrdn. Chcem
by prsna proti svojm u telu a budem sa
usilova, aby aj ono ilo na es a slvu
Boiu. Boe, celou svojou duou budem
po tom ti, aby som svoje povinnosti
vdy lepie poznvala a rad o stn ejie plnila.
Starostlivo a s lskou budem pouva
prostriedky, k to r ponka C irkev na z
chranu a p o sv ten ie m ojej due. K ado
denne budem ta duchovn tanie a n a
sledova v e tk y T voje vnuknutia.

Z akonenie.
Boe, akujem Ti, e si m a nauil v dne
nom rozjm an pozna T voje dobrodenia
a m oje povinnosti voi Tebe. P red k la
dm p red sav zatia a rozhodnutia svojho
rozjm ania pred T eba a prosm a, po
ehnaj ich a daj mi sily, aby som ich
uskutonila. Am en.
N a jsv te jia P anna a M atka Boia M
ria, M atka m ilosti, m oji svt patrni,
proste za m a, aby som svoje p red sav za
tia splnila a tak vs n asled o v ala v lske
a slube Boej. Am en.
O te n Z dravas Slva
48 Filotea I.

Kapitola dvansta.
tvrt ro zjm anie: O hriechoch.
Prpravn modlitba. (Str. 39.)

Rozum.

Pakoomnulo
ysli, d rah Filotea, koko asu u p ly
odvtedy, o si zaala hrei a
vemi sa rozm noily tv o je hriechy.
Skoro kadodenne p rib d aly nov h rie
chy proti Bohu, proti tebe a proti blinm.
Pom ysli najm na nev anos oproti
Bohu. T ento hriech je akosi veobecn,
sk r v a sa skoro v kadom hriechu, k to r
si spchala. N ev anos oproti Bohu ete
zvuje a zaakva hriechy. Koko dob
roden ti p reukzal Boh a jed n ak o asto
si ich zneuila, m iesto, aby si sa za ne
po akovala. Pom ysli alej, ak si bola
ahostajn oproti vn to rn m v nuknutiam
a napom enutiam m ilosti. Ba, o je n a jh o r
ie, vea rz si p rija la sviatosti a kde je
itok, k to r Boh oakval? Kde s vzcne
drahokam y, ktorm i n e b esk ench ozdo
bil tvoju duu? V etko je pochovan pod
tvojim i hriecham i. Boh ti asto vyiel
v strety , aby a nebu zachrnil, ale ty si
M u vdy v y h la s cesty, aby si m ohla s
svojou v lastn o u cestou, k tor a viedla
Biela alia, o si zmarila
pekeln vldu hada,
svet a veleb, tu i na nebi
pred Tebou v cte pad.
Piese.
50 Filotea I.

do zhuby. A spo len raz uvauj o tokej


nem drosti a nev anosti.

Srdce.
Boe m j, ako sa ete opovaujem u k
za pred Tebou? Som pln zloby a n e
vanosti! A ko som len m ohla tak ahko
m ysene a nerozum ne zneui proti Tebe
v etk y sm ysly svojho tela a v e tk y schop
nosti svojej due? Preo nem inul ani je d i
n de m jho ivota, v ktorom by som sa
nebola preh reila proti Tebe? Kokou n e
vanosou som sa o d p latila za dobrode
nia svojho Stvoritea a za k rv svojho
Spasitea!
Boe, utujem za svoju ahkom ysenos
a nevanos. Prichdzam k Tebe ako
P eter a M agdalna a prosm za o dpuste
nie. Zmiluj sa nad m ojou bohou duou,
m aj sstras s m ojm nehodnm a nev a
nm srdcom .

Va.
Boe, T vojou m ilosou si pred seba
beriem a rozhodujem sa, e nechcem a
nebudem viac hrei. A ko ahko som
kedysi hreila, tak teraz chcem nenvidie
svoje h riech y a vetko zlo. Boe, len T eba
chcem m ilova a T voju sv t vu vdy
O smrti 51

plni. Tebe chcem i a umiera! V etko,


o len bude v m ojich silch, chcem u ro
bi, aby som zo svojho srdca v y k o ren ila
zlo. N ikdy si nebudem nama, e som
u dos v y k o n ala na zadosuinenie za
svoje p riestu p k y a hriechy.
Z akonenie.
Boe mj, akujem Ti za lskavos a
dobrotu, k to r si mi a dosia preukazoval
tm, e si akal na m oje obrtenie. N ajm
Ti akujem za v n to rn vnuknutia, k to
rm i si m a obdaril v tom to rozjm an. Za
svcujem a obetujem Ti svoje srdce. Po
ehnaj ho a posilni, aby som dobr p red
savzatia tohto rozjm ania v ld a la u sk u
toni a hriecham i sa Ti nikdy n e sp re n e
verila.
O te n Z dravas Slva

Kapitola trinsta.

Piate rozjm anie: O sm rti.


P rp rav n m odlitba. (Str. 39.)
Rozum.
red stav si, e le na sm rtenej posteli
P a um iera. Lekri u stratili vetku
ndej na tvoje uzdravenie. Pom ysli si, e
52 Filotea I.

hodina tvojej sm rti sa kadodenne bli.


N ie je ist, k ed y udrie tv o ja posledn
hodina. Bude to v zime, v lete, i kedy?
Bude to vo dne, i v noci? Um rie nhle
nejakm razom i neastm , alebo um rie
po kratej i dlhej chorobe? Bude ma
prleitos vyspoveda sa? O tom to v e
tkom nioho nevie. Len jedno je ist:
Um rie a azda prv, ako sa nazdva.
Pom ysli, e tento sv et pre teb a naraz
prestane. N araz zapadne tvojm u zraku.
V etky radosti a prjem nosti tohto sv eta
sa ti uku ako tie. Potom si povie:
Pre tieto pom inuten radosti a niom
nosti som opustila Boha, ba h reila proti
N em u? A vak zbonos a v e tk y dobr
sk u tk y sa ti zjav ia k rsnym i a vzcnym i
a spta sa: Preo som len vdy nela
po krsnej, astnej ceste nost? H rie
chy, kto r si k edysi pok lad ala za m al a
nepatrn, n araz v y st p ia pred tvojm zra
kom ako v rch y a dobro, k to r si vykonala,
uvid vem i m alm a nepatrnm . U vauj,
ako bolestne sa bude li tv o ja dua so
svetom . M us sa rozli so vetk m m a
jetkom , so vetkm i zem skm i radosam i,
s rodim i, prbuznm i, priatem i, znm y
mi, sk r tk a so vetkm , o je n a tejto
zemi. N apokon rozli sa aj so svojm
vlastnm telom , k to r zanech bled,
O smrti 53

schradnut, hrozne zm enen a k rozkladu


spejce.
M ysli na to, ako sa bud vetci p o n
ha, aby tv o je telo m skr dali do
tru h ly a zakopali do zeme. Ke a u po
chovaj, bud na teba p rv e tak dlho
myslie, ako si ty m y slievala na tch, o
um reli. O dpoinutie ven daj jej, Pane!
Tmi slovam i sa s tebou rozlia, ke
bud odchdza z cintorna. Smr, ako
mlo m yslia udia na teb a a jednako si
hrozne ist, n e prosn a stran!
Uvauj napokon aj o tom, e dua na
svojej ceste do venosti sa d alebo n a
pravo, alebo naavo, bu do venej blae
nosti, bu venho zatratenia. N a k to r
z ciest sa d tv o ja dua? N a nijak in
ako t, k to ro u k r a la za svojho ivota.
Ako si kto ustelie, tak si ahne.
Srdce.
Boe, ke budem um iera, vezm i ma
do sv o jej v lastnej ochrany. Doi mi ho
dinu astnej sm rti. Pre t jedin astliv
hodinu chcem po v e tk y hodiny svojho
ivota zna boles a utrpenie. Kee
m usm v hodinu sm rti svet opusti, n e
chcem nijako viaza svoje srdce k rad o
stiam tohto sveta, ba aj v dovolench
radostiach chcem by m ierna a zdranli
54 Filotea I.

v. Svojich priateov a znm ych, ba aj


svojich najblich prbuznch chcem
v budcnosti m ilova lskou svtou, k to r
p retrv veky.
Va.
A k dleit, rozhodn, ak a hrozn
je hodina m ojej smrti! V ne sa pripravm
na tto vek hodinu, aspo raz za m e
siac budem rozjm a o sm rti. N a kad
svt spove sa tak pripravm , ako by
to bola posledn spove m jho ivota.
Takto chcem svoj duchovn ivot vdy
posilova a proti kadej nedokonalosti
a neporiadku bojova.
Z akonenie.
Boe mj, akujem Ti, e si mi vnukol
tieto dobr predsavzatia. Pom mi svojou
milosou, aby som ich uskutonila. Pre
smr Tvojho jedn o ro d en h o Syna, doi
mi astliv hodinu sm rti a blaen v e
nos.
M ria, toite h rien ik o v a M atka
um ierajcich, pros za m a v hodinu sm rti
a vypros mi, aby som p rija la sviatosti
um ierajcich. S vt Jozef, p a tr n um ie
rajcich, odovzdvam sa do T vojej o ch ra
ny. Am en.
O te n Z dravas Slva
O poslednom sde 55

Kapitola trnsta.
ieste rozjmanie: O poslednom sde.
Prpravn modlitba. (Str. 39.)
Rozum.
e sa napln as, k to r uril Boh svetu,
K uku sa hrozn znaky a znam enia
poslednho sdu. O hniv potopa zaplav
zem, vetko zhor a ahne popolom . Po
tejto veobecnej ohnivej zplave vetci
udia v stan zm tvych a na hlas a rc h a n
jela sa shrom adia v dol jozaftskom .
Ak bud vetci prem enen! Jed n i sa zja
via v krsnych, oslvench telch, druh
zas v m rzkch a odpornch. Potom sa
uke K ristus ako sudca celho sv eta vo
svojej m oci a slve, obklopen sborm i a n
jelov a svtch. Pred Nm ako slnko sa za
skvie jeho sv t kr, znak m ilosti dobrm
a spravodlivej prsnosti zlm. S m ocou, n e
pripajcou nijakho odvolania, oddel
dobrch od zlch a postav dobrch na
pravicu a zlch na avicu. Po rozdelen
sa hne o tvoria k n ih y svedom ia, uke
sa zlos zlch a ich pohdanie Bohom, ale
uke sa aj kajcnos dobrch a inky
p rijat ch m ilost. Ni n eostane sk ry t
Kok hrza a hanba jednm a kok
rados a slva druhm !
56 Filotea I.

Prekliati, odte do venho oha,


k to r je p rip ra v en diablovi a jeho a n je
lom . (Mat. 25, 41.) D rah Filotea, uvauj
o kadom slove. P re k lia ti, hovor. A k
hrozn je to kliatba, k liatb a z st Boch,
tok, e u z a tv ra v sebe v etk o zlo, n e
odvolatene a n aveky. O d te, hovor.
S to slov venho zavrhnutia, ktorm i
Boh tchto neastnkov n avdy v y h a
zpred svojej T vre a zo svojho neba. Do
oha v e n h o , hovor. Pom ysli len na
nezm eraten venos. V en venos
mk, ak si stran!
Pom ysli v ak aj na slov, k to r hovor
dobrm . Po te, hovor. M il slovo, slovo
spasenia, ktorm ns vol Boh k sebe
a tli do o chrany svojej dobroty a lsky.
Poehnan O tca m jh o , hovor. N a j
vzcnejie poehnanie, k to r v sebe za
h rn u je v e tk y in poehnania. V ldnite
krovstvom , kto r vm je p rip ra v en od
u stanovenia sv e ta . Kok astie a kok
milos! Ve toto krovstvo nikdy nebude
ma konca.

Srdce.
Zachvej sa, dua m oja, pri m ylienke
na posledn sd. Kto a m e zachrni
v ten de, v ktorom sa pohn aj stpy
O poslednom sde 57

nebies? Zokliv si a zavrhni svoje hriechy,


kto r jedin a m u vrhn do venho
zatraten ia v ten de hrzy a zkosti.

Va.
V budcnosti budem p rsn ejia v posu
dzovan seba. Pri svtej spovedi budem
prsne spytova svoje svedom ie, zo v e
tkho sa prim ne vyspovedm a so v e
tkou vnosou sa pousilujem polepi,
aby m a mj V ykupite nezavrhol v hroz
n de poslednho sdu. V dy sa dobre
vyspovedm , dan mi n au en ia rad a p ri
jmem a pousilujem sa ich uskutoni.

Z akonenie.
Boe, akujem Ti, e si m a dosia n e
povolal do venosti. Ete m m as na
poknie a m m poruke prostriedky, k to
rm i m em zabezpei spasenie svojej
due vo vek de poslednho sdu. Po
ehnaj ma, aby som si zam ilovala najm
pokoru a kajcnos, aby som sa vdy
jedine Tebe bila. Am en.
O te n Z dravas Slva
58 Filotea I.

Kapitola ptnsta.
Siedm e ro zjm a n ie: O pekle.
P rp rav n m odlitba. (Str. 39.)

Rozum.
P red stav si srou a sm olou h oriace m esto,
pln zfalch obyvateov, ktor n ija
ko nem u utiec. N eastnci vo venom
zatraten sa podobaj spom enutm oby
vateom m esta. K ad ich sm ysel, kad
as ich tela trp n evslovnm i m ukam i,
lebo km ili na svete, zneuvali svoje
sm ysly a svoje telo na hriech. Oi, za tre st
pre svoje hrien e pohady, m usia teraz
hadie na diabla a jeho hrozn tvr. Ba
m usia zna pohady celho pekla. Ui,
k tor tak rad y p o v aly n em ravn a sm y
seln rei, m usia teraz pova len n re
ky, pla, zriv a zfal v k rik y . Podobne
m usia trpie aj o statn sm ysly.
Uv vak, e tieto telesn m uky nie
s ete tie n a jstra n e jie. O m noho via
a aia m uka je stra ta n ebeskej slvy,
to, e zatraten nikdy neu v id ia Boha s tv ri
do tvri. V edia, e Boh je n a jv ie a n a j
dokonalejie dobro a oni toto dobro nikdy
nebud mc ma a m ilova.
Rozmaj, drah Filotea, aj o venom
trvan p ek elnch mk, k to r vlastnos u
O pekle 59

sam a rob peklo neznesitenm . Ke u


n ep atrn ho r k a nm vie urobi noc
vem i dlhou a ns utrpi, ak stran
m us by noc venho pekla, uprostred
tokch mk! V en trv an ie pekla je d
vodom venho zfalstva, r h an ia a z
rivosti zatratench.

Srdce.
Boe, ak u k ru tn s pekeln m uky,
kto r lovek zasluhuje u len jedinm
akm hriechom ! K eby si m a bol hne
po m ojom prvom akom hriech u z toho
sv eta povolal bez spovede a tosti, kde
by bola teraz m oja dua? Boe, ako vemi
Ti akujem , e si m a nenechal um rie
v hriechoch, ale vdy si mi odpustil a dal
asu na polepenie. A k stran a nebez
pen je v lastn e ak hriech! O n jedin
je prinou venho zatratenia! A ko asto
som si u aj ja zaslila ven trest!

Va.
Boe, kee tak strane tresce ak
hriech, oddnes sa budem strni nielen
akho hriechu, ale vetkho, o me
vies k akm u hriechu. Budem prsna
pri veernom spytovan svedom ia a pri
66 Filotea I.

svojej spovedi. A oddnes si m a chrnil


a nedal si mi um rie v hriechoch. Z v a
nosti za to a ako poknie silne si beriem
pred seba pokorne a trpezlivo zna v e
tk y p ro tiv en stv kadodennho ivota a
pri v etk ch svojich obetch a p rem h a
niach poviem : N ech je akokovek ak
toto p okorenie a prca, je to ete vdy
ahie a znesitenejie ako pekeln m uky,
ktor som si zaslila.

Zakonenie.
Boe, akujem Ti za poznanie dnenho
rozjm ania, ak dobr si bval ku m ne
a ak nev an som bola ja k Tebe. Po
ehnaj m ylienky, ktorm i si m a obda
ril v tom to rozjm an, poehnaj city
a rozhodnutia, ktorm i si naplnil m oje
srdce. Pre zsluhy a u trp e n ie svojho V y
kupitea prosm , aby som o stala vern o u
vetkm svojim predsavzatiam .
M atka Boia a m oji patrni, p roste za
m a, aby som n e u sta la v n en v isti oproti
hriechu, aby rstla vo m ne pokora, trp ez
livos, vanos a lsk a k Bohu, horlivos
za spasenie due. Am en.
O te n Z dravas Slva
O nebeskom raji 61

Kapitola estnsta.

sm e rozjm anie: O neb esko m raji.


P rp rav n m odlitba. (Str. 39.)

Rozum.
P re d sta v si oblohu za hviezdnatej noci.
A k uteen je vidie tisce trb lieta
vch hviezd na nebi! Prim ysli si k tejto
ndhere k rsu uteenho slnenho da,
ale tak, aby slnen iara n ezatienila
trb lietan ie hviezd a svetlo m esiaca. V e
tk a tto k r sa by sa ani len prirovna
n ed ala k rse nebeskho raja.
U vauj, ak vzneen a dobr s o b y v a
telia nebeskho raja. Pozri na m iliny a
m iliny anjelov, C herubov a Serafov,
zstup sv t ch apotolov, nesm ierny po
et m uenkov a vyznavaov, zstupy
svtch ien a panien a neprehadn sbor
inch nebeanov. Pritom aj ten n a jn e
patrn ej zo sv t ch je k raj vo svojom
zjave ako cel svet dokopy. Kok astie
to m us by, uvidie v e tk c h svtch!
Ak blaen s vetci! Stle sp iev aj v
azn piese v en ej lsk y a zavaj u sta
vin radosti a slasti. V etci s ako prval
nepom enovatenej blaenosti a ij v po
vedom astnho a venho priatestva.
62 Filotea I.

Rozmaj napokon, koko dobra po


vaj vetci nebeania vo venom viden
Boha s tvri do tvri. A k to rados a ko
k astie navdy by v spojen s Bohom,
Stvoriteom a V ykupiteom , riedlom v e
tkho dobra! A ko nebesk v t ik y v z n
aj sa oslven v ovzdu Bostva a p re
spevuj oslavn piesne. Boh im zno
va a znova d aru je svoju lsku a hovor:
Bute poehnan nav ek y , m oje m il a
v ern stvorenia, poehnan za vernos,
ktorou ste mi na zemi slili, poehnan
za lsku, kto ro u m a teraz v en e o slav u
jete a p o teu je te .

Srdce.
Boe, k rsn y je n e b e sk Jeruzalem ,
m esto blaench a vyvolench! astn
s jeho obyvatelia. Ke u zem sk raj
bol tak krsny, v ktorom udia len chvu
prebvali, o o k ra j m us by neb esk
raj vo venom a blaenom viden, lske
a povan Boej velebnosti. A ko som len
m ohla by tak ahkom ysen a nem dra,
e som sa tak vem i vzdialila od nebeskej
cesty? Preo som len opustila cestu a
stia a pokoja? Pre m izern zem sk radosti,
ktor oblauj srdce len na chvu a potom
ved k przdnote a sm tku. o som len
O nebeskom raji 63

m yslela, e som pohrdla tak vzneenm i


dobram i a dala prednos m izernm , bied
nym radostiam ? Boe, hanbm sa, e som
nem ala viac odvahy a obetavosti osta
vern, hoci aj kam enistej ceste do neba.

Va.
Boe, vo svojej dobrotivosti si mi dal
pozna slvu neba a riadil si m oje k roky
na cestu k Tebe. O dteraz budem v ern e
m ilova tto cestu a v y trv a lo po nej k r
a. asto pom yslm na nebo, aby som
v etk y zem sk radosti privysoko necenila
a vazne odporovala vetkm vbeniam
zem skch rozko. P evne som sa rozhodla
vyhba vetkm u, o m a m e zvies
s cesty k Bohu, alebo na tejto ceste p re
ka. M ylienku a tbu po nebi si v zbu
dm najm pri svojich sv t ch p rijm a
niach.

Z akonenie.
Boe, z celho srdca Ti akujem , e si
mi v tom to rozjm an ukzal nebesk a
stie a povolal m a nazpt k nemu. aku
jem Ti za dobrotu a trpezlivos, k to r si
mi preukazoval aj vtedy, ke som vo
svojej nev anosti a zaslepenosti krala
cestou hriechu. V etky m ylienky a p red
64 Filotea I.

savzatia tohto rozjm ania Ti obetujem ,


poehnaj ich.
K rovn neba a vetci svt a blaen
nebeskho raja, p roste za m a, aby som
asto m yslela na nebo a ostala v ern
ceste, k to r k nem u vedie, aby som sa aj
ja raz s vam i rad o v ala vo venosti. Am en.
O te n Z dravas Slva

Kapitola sedemnsta.

Deviate rozjmanie:
O vobe medzi nebom a peklom.
P rp rav n m odlitba. (Str. 39.)
Rozum.
P red stav si, e by si bola niekde v rom
poli so svojm anjelom strcom , ako
kedysi bol m lad Tobi s archanjelom
Rafaelom na ceste do m esta Rages. Po
m ysli, e by ti anjel strca ukzal niekde
vo v ke neb esk raj s celou jeho krsou
a niekde v hbke peklo s jeho m ukam i.
Ke si si pred stav ila, potom v duchu po
kakni a uvauj.
1. Vo svojom ivote stoj naozaj medzi
nebom a peklom . O boje je otvoren, obo
je a m e prija, zle len na tvojej
v lastnej vobe, kam sa rozhodne.
Nebo a peklo 65

2. Voba, k to r urob m edzi nebom


a peklom na tejto zemi, plat naveky.
3. I ke je Boh prip rav en , poda tvojej
voby a n a v e k y astnou urobi alebo
zatrati, predsa nev slo v n e ti prija a
do neba. Tvoj anjel strny je vdy
ochotn vyprosi potrebn milos a po
moc, aby Ti um onil a uahil vstup do
neba.
4. Jei K ristus had lskavo a dobro
tivo s neba a hovor: Po, m ilovan dua,
po na ram en m ojej lsky, kto r ti v p re
hojnej m iere prip rav ila nebesk radosti
a ven blaenos.
5. Ha, ako a M ria, K rovn neba,
m atersky zve a povzbudzuje: D veruj
a m aj odvahu, m il dua, neodporuj tbe
m jho Syna a nepohdaj m ojim i prosbam i
za svoju zch ran u . Ha aj na svtch,
ktor a na tvojej zem skej ceste predili
a ktor tobne o ak v aj tvoj prchod
do nebeskej spolonosti.

Srdce a va.
Boe mj, z celho srdca sa staviam
proti peklu a satanovi. Trasiem sa pred
ich trestam i a mukam i a stralivou v e
nosou. N ajm sa hrozm vetkch urok
a kliatob, ktor odtia vychodia proti
66 Filotea I.

Tebe, Boe. M oja dua je stv o re n pre


nebo, ta sm eruj v e tk y tby m jho
srdca. Pevne som sa rozhodla vyvoli si
nebo za svoje ven bvanie. S rad o st
nm , v anm srdcom prijm am v etk y
poklady T vojho m ilosrdenstva, dobroty
a lsky, k to r si mi doiil. V ene a
chcem za to chvli a oslavova.
Jeiu mj, Spasite a V ykupite, p rij
mam Tvoju ven lsku a chcem si zasl
i prbytok, k to r si mi v nebi pripravil.
Tam a chcem za to v en e chvli a zv e
lebova.
Tvoju m aterin sk o chranu rad a p rij
mam, blah o slav en Panna M ria a M atka
ustavinej pom oci, odporam sa do T vo
jej priazne u Boha. Z v anosti za T voju
lsku a pom oc Ti subujem , e ostanem
v ern ceste do neba, aby som sa raz
s Tebou m ohla radova v n e b e sk e j slve.
V etci svt, najm m oji patrni a ty, mj
anjel strny, p o m h ajte mi svojou po
m ocou u Boha, aby som vdy k rala
cestou, k to r vedie k vm.
A k som astn, e som sa rozhodla
pre nebo. S dverou v Boiu milos a lsku
svojho ukriovanho Spasitea ako aj
v suby M atky Boej a v etk ch s v t c h ,
vezm em na seba v e tk y starosti a obety,
ktor prina so sebou cesta do neba a
Dve krovstv 67

denne sa budem modli za milos v y trv a


losti v dobrom . Svoje rozhodnutie nikdy
nezradm .

Z akonenie.
Boe, akujem Ti za osvietenia a v n u k
nutia, kto r si mi v tom to rozjm an u te
dril. O betujem Ti svoje rozhodnutie n e
opusti nikdy cestu do neba a prosm , r
ho poehna.
M ria, M atka u stavinej pomoci, pom
haj mi! S vt anjel strca, ve m a a
sprevdzaj! Am en.
O te n Z dravas Slva

Kapitola osemnsta.
Desiate rozjm anie: O vobe m e d zi kr o v
stvom K risto vm a kr o vstvo m satanovm .
P rp rav n m odlitba. (Str. 39.)

Rozum.

P redstrnym
sta v si, e si so svojm anjelom
na m alom nvr. Pod tebou
je ra rovina. N aavo od teba je krov
stvo satanovo. P ekeln kniea sed na
vyvenom trne, obklopen diablam i a
prijm a poklony svetkov, k tor ho uctie
68 Filotea I.

v a j a oslav u j najrozm anitejm i h rie


chami.
Prizri sa bliie na ivot a silie tchto
svetkov. N iektor sria hnevom , zvisou
a nenvisou. In sa navzjom vradia.
In s zas celkom bled a zelen od p ach
ten ia a nhlivosti, ako si o n a jsk r n a
shrom adi bohatstv. In sa sh aj po
przdnych, bezcennch rad o stiach a roz
koiach. Ete in sa bez cti a han b y v rh aj
do sm yselnost a h rien y ch rozko. V etci
s podrden a znepokojen, neporiadni
a pom len. H ovoria o vzjom nej lske,
ale p rek y p u j vzjom nou nenvisou a
pohdanm . Skrtka, vid neastn n
rod, ty ra n sk y o v ld an svojm p rekliatym
krom , plnm pchy, nenvisti, falono
sti a zloby.
N a pravej stran e vid K ristovo k ro v
stvo na zemi. J e to krovstvo zbonosti
a pokoja, sv tej cty a oblaujcej lsky
k Bohu. A k k rsn y je pohad na p a n e n
sk due, ak povzbudiv pohad na ist
nostn vdovy! Pozri, ako v tom to k r
ovstve ij m anelia v pokoji, vo sv o r
nosti a lske! A ko pekne v ed ia spoji
staros o rodinu so starosou o nebo, lsku
ku m anelovi s lsk o u ku K ristovi, n e
beskm u enchovi. K am kovek pozrie
v tom to krovstve, v ad e uvid jeho
Dve krovstv 69

obyvateov nava v lske a pokoji. V e


tci pozeraj na V ykupitea, povaj jeho
hlas a jeho uenie. V etci sa rad u j a ich
rados je opravdiv, srden a u sp o ria
dan. V etci sa navzjom m iluj istou,
nezitnou a svtou lskou. Ke v tom to
krovstve n avtvi niekoho u trp en ie a le
bo boles, n etrp i sa privem i a n estrca
odvahu. Pohad na U kriovanho d sily
a techy.
Rozpam taj sa, d rah Filotea, e v p o
slednom ro z jm an si vzbudila siln p red
savzatie zrieknu sa satan a a jeho pekla.
Jednako, v ted y si sa ete nerozhodla
z celho svojho srdca a z celej svojej due
sli jedine V ykupiteovi. Ha, ako
celkom zvltne a teraz vol, aby si sa
pridruila k Jem u oddanm duiam . Skoro
m enom a vol: Po predsa, m ilovan,
drah dua, po aj ty do m jho kro v
stv a na zemi, aby som a m ohol raz k o ru
nova vo svojom krovstve v n eb i.
Srdce, va a zakonenie.
Mj Boe, ako asto som n asled o v ala
svet a jeho vbenia. T eraz v ak z Tvojej
m ilosti som spoznala svoj nerozum a za
slepenie, preto sa zriekam dobrovone
sv eta s jeho m rnou slvou a rozkoou.
O braciam sa k Tebe, d obr Jeiu, mj
70 Filotea I.

V ykupite a Spasite, chcem a m ilova


z celho srdca, chcem a nasledova so
vetkm i m ohutnosam i svojej due. V o
lm si a za svojho Kra n ateraz a n a
vdy a subujem Ti oddan poslunos
a stlu vernos.
M ria, dobrotiv m oja V eliteka a M at
ka, Teba si volm za svoju V odkyu.
V stupujem pod T voju zstavu a dvam
sa pod Tvoju ochranu. O ddnes po cel
ivot a budem uctieva zvltnou po
bonosou.
Svt an jel strny, prosm a, ve m a
do radov v ern ch sluhov a sluobnc Bo
ch a neopus ma, km n e d jdem m edzi
vyv o len ch Boch v nebi, s ktorm i n a
v ek y budem prevolva: N ech ije Jei!
N ech ije Jei!
O te n Z dravas Slva

Kapitola devtnsta.

A ko treba vy ko n a generlnu sp o ve ?
rah Filotea, p reb rali sme rozjm ania,
D potrebn na dosiahnutie svojho ciea.
Ke si ich dobre vy k o n ala, prikro smelo,
ale pokorne ku g e n erln ej spovedi. N edaj
sa odstrai nijakm i obavam i alebo zko
Generlna spove 71

sou. N ajlep liek proti hriechu je pozna


nie hriechu. tos a spove s tak m oc
n, e niia v etk u zlobu hriechu. imon
farizej nazval M agdalnu hrienicou, ale
Spasite ju vzal do ochrany a spom nal
len vu jej oleja a vekos jej lsky.
Drah Filotea, bume naozaj pokorn! Len
tak poctim e vek nebos k hriechu,
k tor hrozne ura Boha. V yznanie h rie
chov nm padne sladko a p rjemne, lebo
sme si uctili Boha. Ke zjavm e lekrovi
chorobu, k to r ns trpi, poctim e vdy
ist poahenie.
Ke kakne vo spovedelnici ku svojm u
duchovnm u otcovi, pom ysli, e si na
K alvrii pri nohch Jeia K rista U krio
vanho, ktorho predrah krv teie zo
vetkch rn na teba, aby ti sm yla h rie
chy. I ke je to nie ozajstn Spasiteova
krv, kto r sm va vo spovedi hrienikom
hriechy, predsa s to zsluhy jeho v y lia
tej krvi. O tvor teda nairoko svoje srdce,
aby vo spovedi vy ly z neho v etk y h rie
chy. m vm i oisuje svoje srdce od
hriechov, tm ho jn ejie sa napln m ilosa
mi pre zsluhy u trp en ia Jeia Krista.
V yznaj vetko prosto a otvorene. Ke
si u tak raz urobila, m aj svedom ie spo
kojn raz navdy. Pokorne a pozorne po
vaj napom enutia a pouenia Boieho
72 Filotea I.

sluhu a v srdci si povedz: H ovor, Pane,


m ojej dui, T voja sluobnica po v a.
D rah Filotea, naozaj pova Boha,
k to r povedal svojim zstupcom : Kto
vs pova, m a p o v a.
Po g en erln ej spovedi sa p rip rav na
svt prijm anie. N a konci svojej p rp ra
vy sa pom odli M odlitbu zasvcujcu
k novm u, vntornm u, nbonm u iv o
tu. Potom pristp k oltru, kde p reb v a
Boh a vo Sviatosti O ltrnej prde k tebe.
Takto poda m ojej m ienky, drah Filo
tea, tv o je srdce sa oist od kadho h rie
chu, ba aj od nklonnosti k hriechu.

Kapitola dvadsiata.

Z asvcujca m odlitba
k n o vm u vn to rn m u , n b o n m u ivotu.

a h rien y lovek vy h lasu jem pred Bo


J hom a celm nebeskm dvorom :
Ke uvaujem , e Boh m a vo svojej
nesm iernej dobrote a lske z nioho stv o
ril, e m a a podnes udroval pri ivote
a doiil mi tak m noho dobra, najm vak,
ke som spoznala, s kokou lskou a
trpezlivosou vedel zna m oje h riech y
aj vtedy, ke som M u bola n e v e rn a n e
Zasvcujca modlitba 73

van, ba e a do dnenho da akal


na m oje obrtenie a poknie, vstupujem
do seba, pokorne a tostivo sa vrhm na
kolen pred trnom Boej spravodlivosti
a m ilosrdenstva. Uznvam , e som ako
zhreila proti Boej velebnosti, uznvam
svoju spoluvinu na utrp en a sm rti Jeia
Krista, uznvam , e som si zaslila ven
zatratenie. utujem a z celho srdca n e
nvidm svoje do terajie h riech y a ha
dm s n ajv o u d v ero u k trnu Boieho
m ilosrdenstva. Pokorne obrem o milos
a odpustenie, o sm azanie v etk ch svojich
vn v m ene V ykupitea, k to r pre sp ase
nie a zchranu m ojej due um rel na kri.
On je v e tk a m oja ndej!
O bnovujem sm luvu vernosti, k to r u za
vreli v m ojom m ene k rstn rodiia pri
krste. O driekam sa sveta, diabla a v e
tkch jeho skutkov. N av ek y zavrhujem
v e tk y jeho zl n aepkvania, m rnosti
a vbenia. Rozhodne sa zavzujem , e od
teraz chcem m ilova a sli jedine sv o j
mu dobrotivm u a m ilm u Pnu Bohu.
Preto mu zasvcujem a darujem svoju
duu so vetkm i jej silam i, svoje srdce
so vetkm i jeho nklonnosam i, svoje
telo so v etkm i jeho sm yslam i. Subu
jem, e nikdy nepouijem n ijak schop
nos svojho ducha alebo as tela proti
74 Filotea I.

n a jsv tejej vli Boej. V duchu sa cel


kom obetujem Bohu, aby som bola n a
v ek y dobr, poslun a v e rn stvorenie
Boie.
Keby sa v ak stalo, i u z udskej sla
bosti alebo pre k lad y diablove, e by
som sa sp re n e v e rila oddanosti a z a sv te
niu sa Bohu, od oho ma, Boe, zavaruj
u teraz vo p red slvnostne a rozhodne
vyhlasujem , e s pom ocou D ucha Svtho
sa chcem m skr pozdvihn zo svojho
pdu a op bez m ek ania a v h a n ia sa
obrti k Boiemu m ilosrdenstvu.
Toto je mj m ysel, m oja va a m oje
nezlom n rozhodnutie, kto r tu p o tvrdzu
jem a vyh lasu jem bez akejkovek pod
m ienky a obm edzenia pred Bohom a pred
tvro u bojujcej C irkvi, svojej m atky.
V en, vem ohci a dobrotiv Boe!
Posilni m oje rozhodnutie a prijm i m ilosti
vo obetu m jho ducha a srdca, aby v y
stupovala k Tebe ako prjem n va. Dal
si mi vn u k n u tie a vu, aby som sa roz
hodla celkom sa Ti odda a posvti, p ro
sm a, daj mi aj sily a m ilosti, aby som
svoje rozhodnutie aj uskutonila.
Boe m j, Ty si Boh m jho srdca, Boh
m jho ducha a due. T akho a v y z n
vam a takm u sa klaniam teraz i na veky.
Amen.
Oisovanie due 75

K a p ito la d v a d s ia t a prv.

Oisovanie due
od n klo n n o sti k v e d n m hriechom .

m jasn ej je de, tm zretenejie


vidm e v zrkadle svoju tvr, prpadne
a j jej n edostatky. m vm i rozlieva
Duch Svt v naom svedom svoje svetlo,
tm zretenejie poznvam e hriechy, n
klonnosti, nedokonalosti, k to r nm p re
kaj v rozvoji nbonho ivota.
D rah Filotea, hoci si sa zriekla akho
hriechu, jednako ete n jd e vo svojej
dui dos nklonnost ku vednm h rie
chom. Aj proti tm treb a bojova. P ra v
da, tak aleko nepokrom e nikdy, aby
sme nikdy viac nespchali vednho h rie
chu. A spo nikdy neprdem e do takho
poloenia, aby sme sa uchrnili vednho
hriechu za dlh as. o vak m em e
dosiahnu je, e znim e prchylnos
k vednm u hriechu. In je toti nk lo n
nos k vednm u hriechu a in vedn
hriech sm. Iste je rozdiel, i niekto len
zo artu, v m alej nevznam nej veci luh,
alebo i si rob z luh an ia pasiu, zvyk, po
teenie. M us si preto vzia za cie boj
76 Filotea I.

proti nklonnostiam aj k m alm , v e d


nm hriechom . V edn hriech, i ke je
ak nepatrn, p red sa je to vdy nieo, o
sa nepi Bohu, hoci ns to ete nevedie
do zatratenia. Ke sa v ed n h riech teda
nepi Bohu, potom va a dobrovon
nklonnos k vednm u hriechu nie je ni
in, ako ochota robi to, o sa Bohu n e
pi. Skutone dobr a zbon dua n e
me strpie n ija k nklonnos, k to r sa
Bohu nepi, tm m enej m e ma zubu
v takej nklonnosti. V edn h riech y n e
zabjaj v lovekovi ivot m ilosti a lsky
k Bohu, jed n ak o v n a j do due nebez
pen a ak nkazy. Z ahauj pohad
na nos, ochrom uj tbu due po dob
rote a tak s n ajv m nepriateom v n
tornho a hlbokho nbonho ivota,
nepriateom o pravdivej zbonosti.
P avky n eu sm rcu j vely, ale kazia
m ed a pavuinam i natoko zasnuj rm i
ky, e v ely nem u pracova. To sa v ak
stan e len v tedy, ke p a v k y m aj monos
dlh as by v li. Podobne aj vedn
h riech y n eusm rcuj duu, ale niia m ed
nostnho ivota a p rev rten m i n k lo n
nosam i a zvyklosam i tak vem i osn
v a j a ochrom uj duu, e pom aly strca
Oisovanie od nklonnosti 77

vetku ochotu a rozhodnos k dobru,


ako by to oprav d iv zbonos v y ad o
vala.
J e naozaj osi nepatrnho, ba skoro ni,
ke u v slove, v konan, v pohade,
v atch, okrase, h re alebo tanci sa tro k a
pozabudnem e, len ke sa usilujem e v y
mani z tchto duchovnch pavun. Ke
vak dovolm e, aby sa usalaily v naom
srdci, napom ham e ich v zrast a chytro
strcam e k rsu due.

K a p ito la d v a d s i a t a druh.

Oistenie od n klonnosti
k n eu ito n m a n eb ezp en m veciam .

Dosia sme upozorovali na nepriateov


nbonho ivota, k tor sa sk r v a j
v srdci sam otnho loveka. Zbon ivot
m v ak aj v o n k ajch nepriateov. Diabol
pouva i dovolen zbavy a prjem nosti,
aby naplnil duu vonkajm i sm yslovm i
vjem am i, aby v ns oslabil a zniil lsku
a tbu za dobram i a radosam i n a d p ri
rodzenho ivota. D ovolen zbavy, ako
hry, tanec, port, divadlo, koncerty, n v
tevy, hostiny nie s v sebe nim zlm,
78 Filotea I.

ale pre nbon ivot s nebezpen, a to


tm nebezpenejie, m vm i ich niekto
m iluje a vyhadva. m vm i zabda
m e na Boha, na svoj v e n cie, tm v
mi sa nm o b racaj m ylienky a sm ysly
ku zem skm u ivotu. D rah Filotea, vie,
ako sa v dnench doch vzm ha n ev era
a upad v p ly v n b oenstva na m yslenie
a ivot aj sam ch kresanov. M yslenie sa
obracia k otzkam pozem skho ivota.
udstvo sa usiluje upokoji iados svojej
due po radosti a ast isto pozem
skm i radosam i. Koko staro st a lm ania
hlav y pre telo a ivot a ako m lo starosti
o duu! Koko p rce a zvenej nm ahy
sa vynalo kad de, aby sa pokroilo
na tom to svete, aby si lovek zskal n e
jak m ajetok a ako m lo silia, aby sa
dobylo nebo! A ko vem i sa usiluje svet
novm i a novm i strojm i a vynlezm i
preklen diaky a dosta sa na vzdialen
svety a ako m lo sa usilu je preklen
diaku m edzi Bohom a lovekom . V etky
cesty a p ro stried k y sa skaj, ako zlepi
osud loveka na zemi, a len m lo asu sa
v en u je zlepeniu ven h o osudu, venej
spsy a astia due. Pozem sk radosti
nem u zasti sm d due, tie ho len od
sunuj. Preto sa kniea tohto sveta, satan,
Oisovanie od nklonnosti 79

vdy vm i usiluje stupova a sp estro


va zitky, vdy ich lkavejm i robi,
aby v bily a v iazaly loveka, aby v om
zvovaly lsku a zubu k celkom zem
skm , sm yslovm pitkom . Satan sa
vdy usiluje odcudzi ud Bohu, nebu
a staro sti o nesm rten duu, chce strhn
ud do svojho pekelnho krovstva, aby
vldol nad padlm i anjelm i a umi, k to
rch Boh v y tvoril zo svojho neba.
Deom nik nezazlieva, e b ehaj za m o
tmi. Kad deti chpe. Bolo by to v ak
sm iene a nerozum n, keby to ist robili
dospel, u kto r ch sa u p redpoklad roz
umnos. Preto, d rah Filotea, bu o p atrn
a zdranliv voi lkaniu radost a p o te
en tohto sveta. N ao om ota srdce ls
kou k takm veciam , nao ducha a o b ra
zotvornos obai takm i neuitonm i
a nebezpenm i predstavam i. N ehovorm ,
e sa m zrieknu a vyhba kadej
radosti, len to hovorm , e nem e ma
zvltnu zubu v radostiach, aby to n e
kodilo nbonm u ivotu. Kto zam estn
v a svoje srdce neuitonm i a nebezpe
nm i predstavam i, nepochybne strca
schopnos a chu do m odlitby a do prce
za svoje ven spasenie, strca ochotu
obetova sa, bojova a trpie.
80 Filotea I.

K a p ito la d v a d s i a t a tretia.

Oisovanie due
od p o va h o vch nedokonalost.

u dia sa rznia nielen telesne, ale aj


duevne. Tto odlinos je p red p o k la
dom n ajrozm anitejch snh a povh, n a j
p estrejch vlh k nostiam alebo ch y
bm. Kad lovek m dobr i zl v la st
nosti a vlohy, k to r sa chc nejak o u p lat
ni. N ajzretenejie sa jav rozlinos vlh
v povahovej rozm anitosti. Kad silie
o nbon ivot p redpoklad ako p riro
dzen vec poznanie seba sam ho. Preto,
drah Filotea, usiluj sa pozna svoju po
vahu. Dobr v lastn o sti svojej p o v ah y m
me zachyti a prehlbova a chybn vlohy
m usm e ovlda, spta a o m ono n a j
vm i znekodni.
Sv. P avlna ro zp rv a sv. H ieronym
m ala povahu ta k vem i m elancholick,
e pri sm rti svojho m anela a det bola
v nebezpeenstve, e um rie od iau.
Tento hlbok ia iste nebol hriechom ,
ve bol proti jej v lastn ej vli, ale bol
duevnou slabosou a nedokonalosou,
zbonosti v a k nebezpenm . In udia
poda svojej po v ah y s zas nklonn p o
vrchne chpa ivot, s n estli vo svo-
Oisovanie od nedokonalost 81

jich p red sav zatiach a boja sa obety a za


pierania. In s zas tvrd a m lo p ria
tesk, ako by bez srdca, ahko str c aj
trpezlivos a hne sa nah n ev aj . N iektor
zas kadm u p ro tireia a nijako nem u
znies m ienku druhch. N iektor s zas
nklonn k celkom nenej lske. Skrtka,
v povahe kadho loveka s jasn i tie
nist strnky. Tieto p o vahov chyby a
nedokonalosti m kad lovek vroden,
ale m e a m ich ovlda, zlepi, p re
mc cvienm sa v o p rotivnch nostiach.
Postupne sa m ono zbavi tchto ned o k o
nalost. N iet na sv ete tak ch dobrch vlh,
e by ich nebolo m ono zlm i nvykm i
celkom skazi, ale zas n iet takej tvrdej a
nepoddajnej povahy, k to r by sa n ed ala
ovlda a zdokonali m ilosou Boou a
vlastnm priinenm .
V nasledovnej, druhej asti tejto k nihy
ti dm nvod a poukem na cvienia,
ktorm i m e oisti svoju duu od v e
tkch nklonnost k vednm hriechom ,
od v e tk c h nebezpench n chylnost a
nedokonalost, m m e svoje svedom ie
vdy dokonalejie chrni od kadho
akho hriechu. Boh ti daj m ilosti, aby
si nvod nielen dobre pochopila, ale aj
vern e a svedom ite splnila.
a s ii

Modlitba a svt sviatosti,


ako prostriedky nbonho ivota.
Dua Kristova, posv ma,
Telo Kristovo, spas ma,
Krv Kristova, napoj ma.
Sv. Ignc.
K ap ito la prv.

M odlitba.
D rah Filotea, ak si sa rozhodla zriek
nu v e tk c h nklonnost k vednm
hriechom a inm nedokonalostiam , ke
si sa u pev n e rozhodla nastpi cestu
nostnho, nbonho ivota, m us po
uva aj zvltne p rostriedky, kto r tto
tvoju snahu a dobr vu podporia a po
mu uskutoni. Len ten, kto vydr v boji
do konca, dostane k o ru n u venho ivota.
Prostriedok, k to r vdy m e a n a j a ste j
ie i m us poui na udranie, rozvoj a
prehbenie vnto rn h o duevnho ivota,
je m odlitba.
M odli sa znam en rozprva sa s Bohom,
i je to u re duchovn v m ylienkach
alebo re lenen, pout, h o v o ren s ta
mi. S m ilm Pnom Bohom sa m e roz
prva ako diea so s v o jm otcom , prosto
a detsky, dverne a prim ne, prirodzene
a s pravdou. Ke sa tak to m odl, tv o ja
m odlitba je uiton a poehnan. Boh ti
osvieti rozum Boskm svetlom , povzbud
a posiln vu lam i svojej lsky. Mod-
86 Filotea 11.

litba je nebesk voda, kto ro u polieva


k v ety v zhrade svojej due, t. j. nosti
svojej due, aby rstly a p rin aly ovocie.
Toto poehnanie dona rozjm av m od
litba, najm rozjm anie o ivote a utrpen
Spasiteovom . K ristus je svetlo sveta, nik
neprichdza k O tcovi in len cez Neho.
Ke asto rozjm am e o ivote a u trpen
Jeia K rista, lepie poznm e svojho V y
kupitea, Jeh o nostn ivot, Jeh o uenie.
D rah Filotea, usiluj sa lepie pozna
svojho V ykupitea rozjm anm o Jeh o i
vote a utrpen, hadaj v Jeh o prkladoch
a slovch radu a pouenie pre svoj v last
n ivot. Ke pozn svojho V ykupitea,
ke Ho m iluje a n a sle d u je , potom aj
tvoje ostatn rozjm ania bud uiton
a osonej ie.
A k me, v y k o n aj kadodenne roz
jm anie, a to v ase n a jv h o d n e jom, ke
je duch ete erstv a sstreden. N a j
vhodnejia je ran n hodina. A k by si
m ohla vykona rozjm anie v chrm e, bolo
by to tm lepie a v h o d n e jie . Ke ti
vak povolanie alebo in p riny nedo
v o u j rno rozjm a, njdi si as popo
ludn alebo veer. A k by si v ak cel de
bola natoko zam estnan, e by si n e
m ohla vbec njs asu na rozjm anie,
v ted y si hne rno ulo nejak obetu,
Modlitba

n ejak sebazaprenie, prpadne streln


m odlitbu, ktor cez de vykon, aby si
nahradila duevn stratu, ktor dona
so sebou de bez rozjm ania. Pritom si
nezabudni zaumieni, e pri najbliej p r
leitosti v y kon rozjm anie celkom sv e
domite.
Hoci je rozjm av m odlitba vemi v zc
na a hodnotn, nesm ie podceova alebo
zanedbva ani stnu m odlitbu. stn a
m odlitba je po d statn as naej cty
k Bohu. Boha m m e chvli nielen srdcom ,
ale aj stam i. Preto Boh nielen v Starom
Zkone, ale aj v N ovom nariadil stnu
m odlitbu. Sm n dobr Spasite sa
stne modlil, ba aj svojich uenkov n a
uil stnu m odlitbu.
M edzi stnym i m odlitbam i prv m iesto
zaujm a m odlitba Pna, m odlitba O te
n. N ijak in m odlitba sa je j n e v y ro v
n, lebo sm m il Spasite ns ju nauil a
prikzal modli sa. O ten obsahuje v e
tko, o o m m e m ilho Pna Boha prosi.
Stupovito hodnot a usp o rad u je v jed
notlivch prosbch v e tk y nae iadosti
a potreby. D rah Filotea, m odlievaj sa
m odlitbu Pna vdy pobone a ctivo,
chr sa bezm ylienkovitho odriekania
tejto m odlitby. N ebezpeenstvo je vek,
lebo vem i asto, ba denne viac rz sa
88 Filotea II.

m odlievam e tto m odlitbu, n ap rk lad pri


ruenci. A k sa chce vyhn bezm ylien
kovitm u a strojovm u odriekaniu tejto
m odlitby, radm ti, asto rozjm aj o tejto
m odlitbe. V nikne hlbie do zzranho
sm yslu slov a m ylienok nho m ilho
Spasitea.
Znakom zbonho ivota je aj kado
denn m odlitba ruenca. Ruenec je asto
podceovan a zaznvan, lebo sa v raj
ahko obrti na m echanick odriekanie
Z dravasov. Jed n ak o , dobre m odlenm ru
encom n ajv iac uctiev am e a potem e
M atku Boiu a dosiahnem e od nej n ajsk r
milos a poehnanie. A k sa chce naui
naozaj dobre a uitone modli ruenec,
pretaj si n iek to r kniku, k to r tto
m odlitbu dobre v y svetuje. (N aprklad:
N film. V y d ala KA b isk u p stv a spisk
ho. Dosta v Mis. k n h k u p ectv e v Nitre.)
Ako stnu m odlitbu odporam ti ete
C irkvou sch v len litnie, a to litn ie ku
vetkm svtm , litn ie ku m enu Jei,
litn ie k Boskm u Srdcu, litn ie lo re t
sk, litnie k sv. Jozefovi a in m odlitby
k svtm , cirk ev n e schvlen, k to r s
v kadej m odlitebnej knike.
Ak. chce, aby tv o ja stn a m odlitba
bola naozaj dobr a Bohu m il, m us ju
dobre zaa. Pred kadou m odlitbou, hoci
Modlitba 89

aj nakrtko, osta chvu v tichosti. Po


tom povedz: Teraz sa chcem modli, ale
dobre. A k je m odlitba dlhia, dobre je
astejie zasta a vzbudi si spom enut
m ysel.
Pri dobrej m odlitbe je dleit aj v o n
kajie dranie a cta. N ajm ovldanie
o a pri stnej m odlitbe h lasn a zrete
n vslovnos. V onkajie ctiv dranie
napom ha v n to rn sstredenos, nedbal
dranie zas napom ha pohodlnos a roz
tritos. N esm ie v ak vyhadva nejak
zvl n evhodn polohu, v predpoklade,
e takto u m tvenie zvyuje nesm ierne
hodnotu m odlitby. Telo m us pokojnm
a ctivm dranm napom ha duu pri
m odlitbe a nesm ie ju obaova privekou
nm ahou a prepnanm .
Ete niekoko slov o nedobrovonej
roztritosti pri m odlitbe. M ysl azda, e
takto roztritos a vzauje od Boha.
To by bol omyl, lebo ni okrem hriechu
ns od Boha nevzauje. A k prichodia
roztrit m ylienky, nevm aj si ich. N e
dobrovon roztritos, k to r si nevm a,
nijako nezm enuje cenu m odlitby. N a
opak, tak m odlitba ti p rin a viac m ilosti
a poehnania, lebo a stoj viac nm ahy.
N ikdy sa neznepokojuj pre n edobro
von roztritosti. N ajm nikdy pre tak
90 Filotea II.

roztritosti neopakuj m odlitbu v ndeji,


e druh m odlitba bude lepia. Ba n e o p a
kuj m odlitbu ani v tedy, ke roztritos
bola dobrovon. O b y ajn e toti opako
v a n m odlitba n e b v a lepia od prvej.
Radej outuj a uznaj sv o ju chybu, pros
Boha o odpustenie za poklesok a zaum ie
si, e nabu dce sa bude lepie modli.

Kapitola druh.

P rprava rozjm ania.

V nasledujcich troch lnkoch a chcem


poui o spsobe rozjm ania. Ak chce
v rozjm an ete viac pokroi a sa po
ui, pretaj si n iek to r knihu, v k torej
je re o rozjm an. (N aprklad M ller:
A sketika, prpadne v y d a n ia edcie V e ri
ta s , tanie asopisu Smer.)
Kad rozjm anie sa zana prpravou.
Tto me by tro jak : 1. ivo sa postav
do prtom nosti Boej. Pri m odlitbe p re d
stupujem e pred m ilho Pna Boha, aby
sme ho oslavovali a prosili o milos. Preto
pri kadej m odlitbe, najm pri rozjm an,
je dleit, aby sme sa hlboko, ivo a
vne postavili do prtom nosti Boej. N a
v rhujem ti niekoko spsobov.
Rozjmanie 91

P rv spsob spova v uvedom en si


vadeprtom nosti Boej. Boh je na k a
dom m ieste a v kadej bytosti tejto zeme.
Ako vtci vade njdu vzduch, kam ko
vek zaletia, tak aj m y vade njdem e m i
lho Pn? Boha, kam kovek zjdem e. K a
d v eriaci kresan vie o tejto pravde, ale
m loktor si ju uvedom u je a preva.
Nem em e vidie Boha na v lastn oi, a
preto ahko zabdam e na Jeh o V adepr
tomnos. Ak m by nae rozjm anie ui
ton a dobr, m usm e sa da prenikn
m ylienkou vadeprtom nosti Boej.
D ruh spsob je m ylienka, e Boh cel
kom zvltnym spsobom preb v a v naej
dui a srdci, ba e je Duchom nho du
cha a Srdcom nho srdca. A ko dua je
v celom tele a oivuje ho a predsa celkom
zvltne v naom srdci, tak aj Boh je
vade, ale celkom zvltne v naej du.
Preto Dvid vol Boha Bohom m jho
srd c a (alm 72, 26) a sv. Pavol hovor
o Bohu: V om ijem e, hbem e sa a
sm e. (Sk. ap. 17, 28.)
Tret spsob je, predstavi si nho m i
lho S pasitea, ako pozer s neba na v e
tk ch ud, najm na tch, o sa m odlia.
T akto videl Spasitea sv. tefan, ke pri
svojom kam eovan pohliadol na nebo.
M y sam i s nev esto u v piesni alam no
92 Filotea II.

vej m em e poveda: Stoj za stenou,


had oblokom , pozer cez m ree. (Pies.
Sal. 2, 9.)
tvrt spsob je v tom, e si p re d sta
vm e Spasitea ta k blzko pri sebe, ako
bol pri M rii alebo M arte a apotoloch.
N iekedy si p red stav m e priateov a zn
m ych, ako by boli pri ns a hovorm e:
Tak ho vidm , ako by bol pri m ne, vidm
ho, ako rob to a ono, poujem ho, ako
rozprva to a ono. Ke si v a k v kostole
pred Sviatosou O ltrnou, v ted y p re d sta
v a o prtom nosti Jeiovej je nielen d u
chovn, ale Spasite a V ykupite je sk u
tone pri tebe a ty si pri om. V onkajia
podoba Svtej H ostie je len ako by zvoj,
za ktorm je Spasite skutone prtom n,
had na ns a pozoruje ns.
D rah Filotea, ak sa chce postavi do
prtom nosti Boej, poui jed en zo spom e
nutch spsobov. N ie v a k v e tk y naraz,
ale len jeden, a ha, aby si n e v en o v ala
privem i m noho asu tejto p rp ra v e na
rozjm anie.
2. Ke si sa po stav ila do prtom nosti
Boej, vzbu si v hlbokej cte kon po
k ory a v anosti za to, e m e by pred
Bohom a pros Ho o milos dobrho roz
jm ania. M e to urobi hoci aj D
vidovm i slovam i: Osvie, Boe, svetlom
Rozjmanie 93

svojej tv re sluobnka svojho. T voje


zzran iny chcem pozorova. Daj mi
poznania, aby som Tvoj zkon a T voje
prikzania skm al a vo svojom srdci
zachovval. (alm 118, 18, 34.) V zvaj
svojho a n je la strcu ako aj svtch,
o k torch je azda v rozjm an re. Ke
rozjm a o sm rti Jeiovej, m e vzva
bolestn M atku Boiu, svtho J n a, sv
t M agdalnu a k aj ceh o lo tra a prosi
ich, aby ti vnukli tak m ylienky, ak
mali oni pri Jeiovej sm rti.
V prosbe o dobr rozjm anie nem
prosi o n e ja k n eo b y ajn tech y a
osvietenia. V tej veci nech rob Boh, ako
sa m u pi. V kadej prci a utrp en ako
aj m odlitbch a rozjm aniach m ti z
lea jed in e na tom, aby si m ilho Pna
Boha p o teila svojou ctou, lskou a od
danosou do jeho svtej vle.
O krem obidvoch p rp rav n ch ast je
ete tretia, k to r v a k neprichod v k a
dom rozjm an. J e to p red sta v a rozjm a
nho predm etu. Pom ocou obrazotvornosti
si predstavm e predm et tak, ako by sme
ho videli na v lastn oi. Ke rozjm a
nap rk lad o Jeiovi na kri, p red stav si,
ako by si bola na K alvrii a na vlastn oi
videla, o sa rob pri ukriovan. Podobne
m e rozjma, ke ide o p redm ety sm y
94 Filotea II.

slom prstupn, ako smr, peklo, nebo.


Ke ide o predm ety, k tor sa n edaj
sm yslam i zachyti, ako je nap rk lad roz
jm anie o vlastn o stiach Boch, prpadne
o nostiach, v ted y nem e by rei o p red
stave. N iektor u itelia duchovnho ivota
odporaj pri tak ch rozjm aniach po
ui n ejak podobenstvo alebo p riro v n a
nie. To je dos ako a ja to ani neod
poram . Pri rozjm an sta, ke sa roz
pam tm e na h lav n vec a potom si ju
v um e tak preberm e, ako by sm e ju n ie
kom u chceli vysvetli a pritom vzbudzu
jem e kon v iery vzhadom na rozjm an
pravdu alebo tajom stvo.

Kapitola tretia.

innos ro zu m u pri rozjm an.

Pumu,onie,prpuvaovanie.
rav e n asled u je v lastn rozjm a
k torho p rv as je innos roz
U vaovanie spova
v tom, e rozm am e o predm ete ro zj
m ania, aby sm e ahie vnikli do jeho
obsahu, pravda, s ohadom na svoju
osobu. Pritom m m e rozm a, ako sme
sa zachovali proti ueniu a p rav d e v m i
nulosti a ako sa chcem e zachova v bu
Rozjmanie 95

dcnosti. N esm iem e vak prebehova od


m ylienky ku m ylienke, ale usilujm e sa
vydra pri jednej a vyai z nej vetok
obsah, uiton naej dui. U silujm e sa
najm rozum ie ueniu a pravde, po
korne a ochotne ju uzna a vo svojom
vntri aj prija. Pam tajm e, e hodnota
rozjm ania nezle toko v uvaovan,
ale viac v hnutiach srdca a najm v roz
hodnutiach vle. Rozjm anie chce by
pokrokom na ceste nost a dokonalosti.
Tm sa li rozjm anie od duchovnho
tania, ktorho cieom je rozmnoi n
boensk vedom osti.
Ako tak innos v rozjm an vlastne
vyzer, m e sa poui z prkladu roz
jm an, uved en ch v prvej asti tejto
knihy.

K apitola tvrt.

innos srdca a vle pri rozjm an.

vaovanie vzbud v naom srdci dobr


U a spasiten h nutia a pohna vu
k dobrm predsavzatiam a rozhodnutiam .
Takto h nu tia s nap rk lad lska a v a
nos k Bohu, tba po nebi a venej b la
enosti, strach pred Bom hnevom , pred
96 Filotea II.

sdom, p red peklom l sk a k Spasiteovi


a tba v e rn e ho nasledova, horlivos
za spsu du, nenvis oproti hriechu,
dvera k dobrote a m ilosrdenstvu Boie
mu, k pom oci svtch, lska, d obrota a
trpezlivos voi svojim blinm a v e
tkm uom. Do tchto hnut a citov sa
m naa dua celkom pohri, lebo s
cieom a sm yslom rozjm ania.
O vocm innosti srdca, hnut a citov s
zas dobr a inn p red sa v z a tia a roz
hodnutia vle. D rah Filotea, n eo stv aj
dlho pri citoch, ale usiluj sa ich pretvori
na jasn a u rit rozhodnutia a p red sa
vzatia. T ak n ap rk lad p rv slovo S pasite
ovo na kri: O te, odpus im, lebo
nevedia, o ro b ia , a pohne, aby si si
osvojila lsk u a trpezlivos, k to r m al
Spasite voi svojim nepriateom , aby si
sa nauila by k nim dobr, jem n a l s
kav. Toto p red sav zatie by bolo vak
vem i v eo b ecn a neinn. P red sav za
tie m us by prem yslen dopodrobna,
m us by urit a inn. M e to by
nap rk lad takto: C hcem potei svojho
Spasitea a ako ovocie svojho dnenho
rozjm ania chcem Ho nasledova v lske
k nepriateom . N echcem by viac n e trp e z
liv a hnevliv, ke m a t alebo t osoba
(pomenuj m enom) bude ura a osoo
Rozjmame 97

va, nechcem sa rozuova, ke m a t


alebo on osoba poni a m nou pohrdne.
N aopak, urobm to a ono (mysli na urit
vym edzen innos), aby som dotyn
osobu zskala op za priatea.
Ak bude tak to rozjma, drah Filotea,
zakrtko tv o je rozjm ania bud vemi
uiton, zbav sa chb a oividne bude
postupova na ceste nostnho, dokona
lho ivota.

Kapitola piata.
Zakonenie rozjmania.

Z akonenie rozjm ania tvoria tri kony:


po akovanie, obetovanie a prosba.
V ykonaj ich, drah Filotea, s vekou po
nenosou.
N ajprv poakuj m ilm u Pnu Bohu za
pomoc, poskytnut pri rozjm an, za o svie
tenie rozum u, za spasiten city srdca a
za p red sav zatia vle. Poakuj m ilm u
Pnu Bohu za dobrotu a m ilosrdenstvo,
ktor bude asto poznva vo svojich
rozjm aniach.
Potom obetuj v e tk y m ylienky, city
srdca a predsavzatia vle so vetkm i
nosami a zsluham i Jeia K rist a sam
98 Filotea II.

mu Pnu Bohu na znak plnej oddanosti


do jeho svtej vle.
N apokon pros m ilho P na Boha, aby
a poehnal, aby ehnal vetkm m ylien
kam a predsavzatiam tvojho rozjm ania,
aby si ich uskutonila. Povedz m ilm u
Pnu Bohu, e vdy d v eru je v jeho
pom oc a ochranu.
Tieto tri kony spoj na spsob m odlit
by. Doi svojm u srdcu vonosti, aby sa
mohlo rozprva s Pnom Bohom, s M at
kou Boou a so svtm anjelom str
nym. Pros aj za svtho O tca, za cel k a
tolcku C irkev, za kazov a vetk ch
duchovnch, za prbuznch, priateov,
rodiov a v e tk c h ud.
Rozjm anie zakoni m odlitbou O te n,
Z dravas a Slva.
Je vemi uiton, ke po rozjm an
v duchu p rejdem e cel v y k o n an rozj
m anie a v y beriem e si z neho jednu dve
m ylienky, kto r nm bud sli ako
duchovn k y tk a kvetov. Kto chod po
krsnej zhrade plnej kv eto v , rd si
vezm e na pam iatku n ejak kvet. Pri roz
jm an je n duch ako by v zhrade. Ke
z nej odchdza, t. j. na konci rozjm ania,
vezm e si so sebou niekoko m ylienok
k v eto v , aby sa po cel de uteoval
ich prjem nou vou.
Rozjmanie 99

Kapitola iesta.
Niekoko dleitch p o z n m o k o rozjman.

D
r ah Filotea, po rozjm an m ysli na to,
aby si p red sav zatia m ala stle pred
oami, aby si ich cez de uskutoovala,
a to dobre a dokonale. V tom je toti
itok rozjm ania. R ozjm anie bez u sk u
tonenia predsavzat by nm skr kodilo,
ako osoilo. M ohli by sme sa toti vemi
ahko pom li predstavou, e sme si n a
dobudli n ejak nos tm, e sme o nej
uvaovali. Len v y trv al, uvedom el u sk u
tonenie predsavzat ukazuje, ako aleko
sme pokroili v nostiach. Ke si si n a
prklad predsavzala zska svojho n e p ria
tea dobrotou, m us hada prleitos
stretn sa s nm a priatesky ho pozdra
vi. A k by si ho n estretla, v ted y aspo
dobre hovor o om pred znm ym i, alebo
sa za pom odli.
alej sa usiluj v n to rn sstredenos
a nbon nladu m dlhie po rozjm an
udra. N eodchdzaj hne za svojm po
volanm , ale po rozjm an osta ete
chvku na svojom m ieste celkom v ti
chosti a m lan. To len posiln tvojho
ducha, aby si m ohla ahie prejs do prc
kadodennho ivota.
100 Filotea II.

A dvokt nap rk lad m us prejs od m od


litby ku svojej o b hajovacej rei, obchod
nk do obchodu a ena ku svojej dom cej
prci v rodine, vetci s istm pokojom ,
k to r potom aj vetk ej ich prci dodva
istho posvtenia. N apokon oboje, p rca
aj m odlitba, je vou Boou, a preto sa
m usm e naui oboje spja v duchu viery.
R ozjm av m odlitba je ak najm pre
zaiatonkov, preto som ti podal v p re
dolch lnkoch nvod na rozjm anie.
Pridaj sa ho, nakoko len m ono, m
preuke Bohu svoju dobr vu.
Pri v etk ch svojich nboenskch cvi
eniach, i u pri ran n ej alebo veern ej
m odlitbe, pri sv. omi, pri prijm an, pri
nv tev e Sviatosti O ltrn ej, pri ruenci,
i pri om kovek m usm e zachova ist
poriadok. A k nem n ijak h o pevnho
poriadku, tak tv o je cvienia a m odlitby
bud ahko zvisl od nlady. O dbav
ich povrchne a bez d uevnho itku.
Pritom v ak nesm ie by otrokom m et
dy. M e m etdu pozna a si ou posl
i, ale len nakoko je to v jednotlivom
prpade potreb n na odobrenie nboen
skho cvienia alebo duevn itok
z neho.
Pri rozjm an sa m e sta, e hne po
prprave zahor duch citam i a povzna
Beztenos 101

sa k Bohu. V tedy daj vonos duchu, nen


ho prida sa m etdy, k to r som ti n a
znail. Ke ti Boh doi city srdca a p red
savzatia vle aj bez predbenho rozum o
vho uvaovania, potom zrejm e n e p o tre
buje vraca sa nasilu k uvaovaniu. Len
p rp rav u a zakonenie rozjm ania sa usi
luj tak vykona, ako som ti poradil.
N ebu nikdy zkostliv, e si nezacho
vala prsne m etdu rozjm ania. Podobala
by si sa lovekovi, k to r ke doiel na
m iesto, kam chcel djs, v rtil by sa n a
zpt len preto, e doiel na m iesto inou
cestou, nie tou, k to r mu nariadili. Vo
veobecnosti pri rozjm an sa dr tchto
pravidiel:
Zani ho tak, ako je predpsan, po
krauj tak, ako me, zakoni, ke do
iel u ren as, nikdy nie ani m intu prv.

Kapitola siedma.

Beztenos v rozjman.

rah Filotea, ak n iek ed y v rozjm an


D pri v etk ej svojej dobrej vli n eza
ksi nijak v n to rn rados, ale len
duevn suchotu a beztenos, nedaj sa
znepokoji, alebo azda znechuti.
102 Filotea II.

V takom prpade sa pom odli m odlitbu


zodpovedn p redm etu svojho rozjm ania
alebo aspo streln m odlitbu. V yznaj pred
Spasiteom nehodnos a biedu, vezm i si
do rk k r , pobozkaj ho a povedz s p a tri
archom Jakubom : N epustm a , Pane,
km m a nepoehn! (Gen. 32, 26.) P r
padne si nieo pretaj z N asledovania
K rista alebo inej knihy na rozjm anie
a rozm aj o jed n o tliv ch vetch. A k
ete aj potom pociuje duchovn sucho
tu a beztenos, nerob si vek starosti,
vydr spokojne a trpezlivo v zbonom
postoji pred Bohom. M us by silne p re
sveden, e as duevnej suchoty je as
prce a e lovek aj duchovn chlieb si
nem e in zadovi ako v pote tvri.
Rozjm anie nesm ie poklada za prlei
tos na zisk, ale m us by p resveden,
e ro z jm anie je na to, aby sme nm u c tie
vali m ilho Pna Boha a jem u slili. P re
hovor k Bohu, ako len najlep ie vie. A k
to neme, osta pri om, pod Jeh o po
hadom. Koko je ud, ktor azda aj sto
rz za rok prdu do predsiene p a n o v n k o
vej a nem aj n d e j, e sa s nm p o sh o v
r a j. Sta im, ke vie, e s tam , e s
vdy na svojom m ieste. T ak aj my, drah
Filotea, svoje m odlitby a rozjm ania m us
m e kona s tm m yslom , aby sm e sa
Sstredenos 103

ukzali pred tv ro u m ilho P na Boha,


svojho Stvoritea a O tca, aby sme Ho
uctili, aby sme m u preukzali svoju lsku
a vernos. Ke je to Jeh o sv t va, aby
sa k nm prihovoril vntornm i citmi a
techou, tak je to pre ns vek es a
zdroj hlbokej, svtej radosti. Ke nm
vak nedoi tej m ilosti, neznam en to,
e sa nedva na ns, e sme nie v Jeho
prtom nosti. N esm iem e preto presta so
sv o jimi m odlitbam i, lebo tak by sm e sa
vzaovali zpred Jeh o tvre. M usm e po
kojne a zbone vydra v Boej prtom
nosti. Boh vid nau vytrvalos, rad u je sa
z vernosti a ochotnej obetavosti naej
lsky.
Ke sa potom op ukem e v n ajb li
ej m odlitbe pred Jeh o tvrou, prijm e ns
lskavo a zahrnie svojou milosou, p re
hovor k nm v otcovskch vnu k n u tiach
a techch, d nm oksi v n to rn ra
dos m odlitby a sladk ovocie rozjm ania.

K a p ito la sm a.

Vntorn sstredenos.
e chceme celkom vyui ovocie roz
K
jmania a uskutoni predsavzatia
v Kadodennom ivote, je potrebn cvii
104 Filotea II.

sa vo v n to rn ej sstredenosti. V n to rn
sstredenos udruje duu v duchu ro zj
m ania a zvyuje innos m ilosti. J e istm
druhom m odlitby, lebo udruje duu v spo
jen s Bohom. S rozjm anm tv o ria n a j
istej spsob, ako si udra nboensk
horlivos a postupova v spasen due.
D rah Filotea, vim ni si a nasleduj po u e
nia, kto r ti chcem o tejto veci poveda.
Cez de sa asto p o stav do prtom nosti
Boej. Poui na to jed en zo spsobov,
ktor som ti udal pri pouen o prp rav e
rozjm ania. Pom ysli, e Bo zrak s otco v
skou lskou spova na tebe. Potom m
e poveda: Boe, preo nehadm stle
na T eba tak, ako Ty had na m a? P re
o tak asto m ysl na m a a ja tak
zriedka na Teba? Kde sa t la j m oje
m ylienky a elania? Je le n e hadaj le s
n htiny, aby sa sk ry ly pred n ebezpe
enstvom , v tci m aj svoje hniezda na
strom och, aby sa do nich v as ndze
utiahli. Podobne aj nae srdce potrebuje
m iesteko, do k torho by sa utiahlo pred
hrm otnm a runm shonom vonkajieho
ivota, aby sa tam istejie ctilo pred
nstraham i sv eta a satana. Takm to m ie
stekom je nap rk lad m iesto pod krom ,
alebo pri trpiacom Spasiteovi na O livo
vom vrchu, alebo pri Spasiteovi v boho-
Sstredenos 105

stnku. astn dua, k to r m e poveda


Spasiteovi: Ty si m iestom m jho to
ia, Ty si och ran a proti m ojim n e p ria
teom, m oja strech a v dadi, mj chldok
v pale slnenho da.
Svt K atarna Siensk m ala v rodiov
skom dom e m al izbietku, do k torej sa
asto utiah la a m odlila. Svetsky sm a
jci rodiia pokladali dieva za privem i
pobon. V zali jej izbietku a zahrnovali
ju po cel de nvalom prce, aby si
nenala asu na m odlitbu. V tedy m il
Pn Boh vnukol K atarne m ylienku, aby
si zariadila vo svojom vlastnom srdci
m al izbietku, v kto rej by sa m ohla m od
li a v duchu sa do nej vraca, aby sa
m ohla shovra so svojm nebeskm e
nchom . Svtica povla vn to rn v n u k
nutie a ani m nostvo prce, ani obao
v an ie prbuznch ju nem ohlo printi, aby
n eu ch rn ila v n to rn sstredenos a ila
stle v prtom nosti Boej.
D rah Filotea, aj ty sa s asu na as
utiahni do svojho vntra, kde sa m e
shovra s m ilm Pnom Bohom od srdca
k srdcu o v eciach svojej due. Potom a
nebud tak vem i tlai starosti v o n k a j
ieho ivota a vb en ie von k ajieh o sv e
ta nebude tak vem i nebezpen. Z anechaj
neuiton n v te v y a tanie duchovne
106 Filotea II.

p lytkch knh. N ev yhadvaj dlh a n e u


iton zbavy. Usiluj sa udra v n to rn
sstredenos. D sa to aj vtedy, ke si
v spolonosti. udia s toti len okolo
tvojho tela, ale nie okolo due a srdca.
Vzhadom na vn tro si vdy slobodn a
nik ti nem e prekazi alebo zatvori
vstup do tvojho vn tra.
Poas v n to rn ej s stred en o sti v y sielaj
krtke, ale srden streln m odlitby k m i
lm u Pnu Bohu na znak lsk y a dvery
k Nemu. M e si p rpadne aj kakn
k nohm U kriovanho, rozprva sa
s Nm o spasen svojej due, vystrie
k N em u svoju ru k u ako diea k O tcovi,
aby ti pom ohol, aby a viedol.
Pri cvien v n to rn ej s stred en o sti nie
je potrebn, aby si sa pridala u ritch
strelnch m odlitieb. N eradm ti dra sa
zkostlivo n e ja k c h u ritch streln ch
m odlitieb, ale srdcom a stam i hovori to,
na o a lska k Bohu ponka. Lska sam a
ti vnukne sce slov, k to r v y ja d ria city
a sm anie srdca. A k ti neprichodia na
um nijak slov, skm aj, i to azda n e
spsobuje n ed ostatok tv o jej lsky.
S lskou k Bohu je to m noho rz tak
ako s lskou ud. T, o sa radi m aj,
vdy si m aj o poveda, ich m ylienky
sa asto stretv aj . A ke sa na n e ja k
Sstredenos 107

as m usia p red sa rozli, n iet takho


listovho papiera, k to r by obsiahol v e
tky city ich m ilujcich sa sdc. N evedia,
akm m enom by sa m ali nazva. Tak je
to aj s lskou k Bohu. Kto m iluje Boha,
vdy N a m ysl, za N eho ije, Jem u
patria v e tk y vzdychy, v e tk y tby, v e
tka vernos a k eb y m ohol, n ajrad ej by
do v etk ch sdc vpsal m eno, kto r nos
vo svojom srdci, a to m eno: Je i. N ieto
stvorenia, kto r by Boha m ilujca dua n e
chcela pozva, aby Boha m ilovalo a Jem u
na chvlu spievalo. N ijak lovek, n ijak
vec nie je na svete, k to r by n eh ovorila
o lske. Len si treb a preta ivotopisy
a legendy svtch, G regora N azianskho,
Anzelm a, F ran tik a A siskho, F rantika
Borgiasa. Je d e n hovor pri pohade na
ustavin prd vody: Dua m oja, n e
smie zasta, km nevprdi do m ora
Boej lsky, z k torho si v y la . In had
na zak v itn u t strom y, obdivuje ich u te
en k rsu a hovor: Preo som len, Boe,
preo bez k v eto v a ovocia? In zas vid,
ako sa m al k u ria tk a tlia pod k rdla
m atky, a hovor: Pane, sk ry m a pod
ochranu svojich k rd e l. Ete in had na
krsu zapadajceho slnka a hovor: Ke
dy, mj Pane, m oja dua bude nasledova
cestu Tvojej lsk y ? Op in, ke uzrie,
108 Filotea II.

ako sa slnenica obracia ku slnku, h o


vor: Boe, k edy sa m oja dua bude k lo
ni k Tebe, k to r si slnkom lsk y ? Ete
in, ak uzrie fialky, k to r s sce pekn,
ale nevoaj, povie: Tak s aj m oje
m ylienky, krsne, ale jalov, lebo ich
neviem uskutoni. Z tchto p rkladov
vid, ako v e tk y veci, k to r ns obklo
puj, m ono vyui na sv o ju zbonos.
Ak poutovaniahodn s udia, k tor sa
daj stvoreniam i odtiahnu od Stvoritea
a stvorenia zneuvaj na hriech! O koko
astnej s t, o v e d ia stv o re n ia v y u
i na slvu Boiu, kto r m stv o ren ia so
svojm pom inutenm zjavom s n a p o
m enutm k v en ej pravde.
N eakaj sa, d rah Filotea, e v n to rn
sstredenos ti bude preka v p rcach
a povolan. N aopak, urob tv o je p rce
sporejm i a radostnejm i. Ke sa ptnik
na chvu zastav, aby si oddchol a ob
erstvil sa pri pram eni, rob to len preto,
aby n abral n o vch sl, aby b y strejie
m ohol pokraova vo svojej ceste. Tak aj
vntorn, duchovn sstredenos nie je
ni in ako duevn posilnenie, aby sme
archu a staro sti kadodennho ivota
ahie znali a kadodenn p rcu sv e
dom itejie a Bohu m ilie vykonvali.
Rann modlitba 109

V cvien sa vo v n to rn ej sstredenosti
a v streln ch m odlitbch p re ja v u je sa
pevnos a sila duchovnho ivota. itok
a cena tohto cvienia je tok, e me
nahradi v e tk y in m odlitby, zanechanie
tohto cvienia m e sa zas sotva niem
inm nahradi. Bez neho nem ono vies
nijak duchovn ivot. S nm zas aj k a
dodenn ivot v prci a povolan sa po
svt.
D rah Filotea, prosm a v r cn e a
prim ne ete raz: Daj sa horlivo do spo
m enutho cvienia, nezanedbvaj ho ah
kom ysene, nezanechaj ho nikdy.

K apitola deviata.

R ann m odlitba.

ozjm anie je ivnou zem ou pre zbon


R cvienia, k to r chcem cez de v y k o
na. Prv z tchto cvien je ran n
m odlitba. Je to veobecn p rp ra v a na
cel de a m ma pribline tieto m y
lienky:
K laaj sa Bohu, svojm u Stvoriteovi a
O tcovi v najhlbej cte, akuj mu, e a
udral predolej noci pri ivote a doiil
110 Filotea II.

ti novho rna. Kokm uom bola po


sledn noc naozaj poslednou?
N ov de je darom Bom, aby si m ala
monos nadobudn zsluhy pre nebo,
pre vek de venosti. Silno si zaum ie,
aby si preila no v de naozaj v takom
duchu.
Pom ysli na nov de, na jeho starosti
a prce a u v a u j, ako by si v etk o v y
uila na viu slvu Boiu a na spasenie
svojej due. U vauj alej, i ti azda nov
de nedonesie zvltne akosti a poku
enia, n aprklad p o kuenia k netrp ezliv o
sti, hnevu, nelskavosti, zvisti, pova
nosti, nem iernosti, neistote. P evne sa
rozhodni osta Bohu v e rn o u a vyhba
vetkm u, prem ha vetko, o by bolo
proti vli Boej a na kodu due.
N esta urobi spom enut p red sav zatie
len tak vo veobecnosti, ale sa m us roz
hodn, ak p ro stried k y a cesty pouije,
aby si svoje pred sav zatia u skutonila a
do poslednch jednotlivost. Ke n a p r
klad vie, e sa stre tn e so svojm n e p ria
teom, nezaum ie si len to, e sa pred
nm ovldne, aby si ho nedrdila, ale
aj to si rozv, akm i slovam i by si mu
m ala vyjs v strety , ako by si ho m ohla
o n ajlep ie zska. T ak isto sa zachovaj
aj pri inch prleitostiach.
Veern modlitba 111

Pokor sa pred Bohom a pom ysli na to,


e z toho vetkho, o om si rozjm ala
a o si si predsavzala, ni neurob svo
jimi vlastnm i silami. Boh ti m us pomc
svojou milosou. O betuj mu svoj rozum
so vetkm i m ylienkam i, svoje srdce
so vetkm i citam i a elaniam i, svoju
vu so vetkm i predsavzatiam i a roz
hodnutiam i a pros Ho o poehnanie a
ochranu v novom dni.
V n iektorch rodinch m aj dobr k re
sansk zvyk vykona rann m odlitbu
spolone. Cel rodina pod vedenm otca,
prpadne m atky, v y k o n rann m odlitbu
spolone. Je to dobr spsob a mono ho
len o n a jv re le jie odpora. Vo v c h o
ve det m tento spsob n en ahraditen
vznam a itok.

K apitola desiata.
Veern modlitba.

K e si zaala de s m odlitbou a ro zj
m anm , sved sa, aby si ho tak aj
skonila.
Ke u nadila hodina uren na spa
nie, cho do svojej izbiky. N ajp rv si
p rip rav ltk u na rozjm anie nasledujceho
112 Filotea II.

da. P retaj si z k n iky ltk u rozjm ania


a zapam taj si niekoko bodov. Potom sa
pom odli v e ern m odlitbu. Po akuj Bohu
srdene a d etsk y prim ne za m ilosti a
dobr sk u tk y odchdzajceho da. O tco v
sk lsk a Boia nm kadodenne dva
m noho telesnho a duevnho dobra.
Kad d er nho srdca, kad n dych
zvestuje Boiu vem ohcnos, m dros
a dobrotu. Preto m usm e Bohu vea ako
va a klaa sa Mu. Po akuj sa teda
aspo dva razy za de, a to rno a veer.
akuj nielen za seba, ale za v etk ch
ud, najm za tch, kto r Bohu ne ak
vaj.
Potom spytuj svoje svedom ie. Prejdi
v duchu cel de. M ysli na to, kde si bola,
o si robila a ako si sa drala. N ajm
skm aj, ako si zachovala a u skutonila
p red sav zatia svojho ran n h o rozjm ania.
A k si o stala v e rn vetkm svojim
snahm po nosti a zbonosti, potom
akuj Bohu za Jeh o pom ocn milos. A k
si v ak bola ahostajn a zhreila si, outuj
srdene a dokonale svoje hriechy, chyby,
nevernos a nev anos oproti Bohu.
Vzbu si iv pocit nebosti a odporu
proti v etk ej zv rten o sti a zlu. S d e t
skou d verou pros Boha o odpustenie
a sb mu, e pri akostiach a p o k u e
Sv. oma 113

niach nebude ahostajn, ale bude v y


trvalo bojova proti v etk ej hrienosti.
Zaum ie si, e d lep pozor na prlei
tosti, aby si azda neupadla do star ch
chb a hriechov.
N apokon odporaj do Boej ochrany
svoje telo, svoju duu, svojich prbuz
nch, dobrodincov, priateov a cel k a to
lcku C irkev. Pros Pannu M riu, svtho
Jozefa, an jela strneho, svojho patrna,
aby a chrnili v noci, a potom sa ulo na
odpoinok.
V eern m odlitbu tak ako rann nikdy
n evynechvaj. R ann m odlitba o tv ra
obloky due nebeskm u svetlu a veern o u
m odlitbou zatvram e tem nosti pekeln.
Ak sa n iekde v rodine m odlievaj v e e r
n m odlitbu spolone, je to len ch v ly
hodn, lebo tak sa lepie pln va K ri
stova.

Kapitola jedensta.
Sv. om a.

Inkom v etk ch duchovnch cvien,


srdcom v etk ch pobonost a duou
kadej zbonosti, d rah Filotea, je n a jsv
tejia obeta svtej om e a n a jsv tejia
Sviatos O ltrna. Sv. om a je n ajv y
114 Filotea II.

a n ajd o k o n alej druh Boej cty, s tre d o


bod kresanskho nboenstva. V d sto j
nosti, hodnote a inku sa jej ni na
svete n ev yrovn. Vo sv tej omi a n a j
sv tejej S viatosti O ltrnej p reb v a Boh
osobne m edzi nam i a in k u je vo v e
tkch duiach dobrej vle hojnou m ierou
svojej lsky a m ilosti.
Kristus zaloil n a jsv te jiu Sviatos
O ltrnu, aby pok rao v al neviditenm
spsobom vo svojom vykupiteskom diele
na zemi. Chcel nm pomc, aby sme
Boha, svojho S tvoritea a nebeskho O tca
uctievali poklonou, akovanm , lskou
a odprosenm . Preto m odlitba pri svtej
omi m neo b y ajn silu. Dua v spojen
s V ykupiteom d o stv a plnos nebeskch
m ilost. D rah Filotea, pred vetkm i
inm i pobonosam i m us dva prednos
asti na svtej omi. N akoko len m o
no, chodievaj denne na sv. omu, aby si
prinala V ykupiteovu obetu spolu s k a
zom nebeskm u O tcovi za seba a za cel
svt C irkev. Pom ysli, ako svt anjeli
ctivo stoja okolo oltra a s vekou tbou
akaj na okam ih, v ktorom sa zzrane
obnovuje pri svtom prem enen v telen ie
K ristovo a Jeho smr, aby sa M u v tom to
tajom stve klaali, uctili Ho a m ilovali.
T akto ha na sv. omu.
Sv. oma 115

Ak naozaj niekedy pre svoje povolanie


a prcu nem e s na sv. omu, vtedy
aspo duchovne, v m ysli sa zastni na
sv. omi. V duchu sa p renes do kostola,
v ktorom sa prve sli sv. oma, modli
sa v duchu s kazom a veriacim i tam
prtom nm i.
C irkev nepredpsala veriacim nijak
urit m odlitby, rozjm ania ku sv. omi.
Kad m nasledova hlas svojho srdca
a ved en ie m ilosti.
Kee liturgia sv. om e s jej m odlitbam i
a obradm i vznikla pod zvltnym v e d e
nm Ducha Svtho, najd o k o n alej sp
sob asti na sv. omi je spoji sa s k a
zom a pri celej sv. omi sa modli v etk y
om ov m odlitby so slovenskm m islom
v ruke. Ak chce ma z takej asti osoh,
m us n ajp rv porozum ie slovm m odlit
by, lebo dlh pouvanie m isla ahko p ri
vedie loveka do m echaninosti a bez
duchosti.
In dobr a uiton spsob asti na
sv. omi je rozjm anie o um uen K risto
vom. Tento ti vemi odporam a dvam
ti k nem u niekoko pokynov.
1. Na sv. om u sa priprav prv, ako kaz
pristpi k oltru. Pom ysli, o je vlastne
obeta sv. ome, m ysli na prtom nos Spa
116 Filotea II.

sitea v b o hostnku a n a Jeh o lsku,


vzbu si m ysel, pre k to r chce by na
sv. omi.
2. Od zaiatku sv. om e po evanjelium
m ysli na lsk u Spasiteovu pri vtelen,
uvauj o Jeh o skrytom ivote v B etlehe
me, E gypte a N azarete. Priznaj si svoju
nevanos a nestlos, vzbu tos,
obnov lsku.
3. Pri E vanjeliu a K rde rozjm aj o lske
a oddanosti Spasiteovej k uiteskm u
radu, akuj M u za astie, e m e by
katolkou, uisti Ho, e chce vdy lepie
poznva svoju k ato lck u v ieru a vdy
v ern ejie nasledova Spasitea v Jeho
uen, aby si m ohla ako h o rliv d k a to
lckej C irkvi i aj umrie.
4. Od O b eto v an ia po Pa ter n o ster obr
svoje m ylienky a srdce na tajom stvo
u trp en ia a sm rti Jeio v ej, k to r sa pri
kadej sv. omi tajom ne a po d statn e o p a
kuje. Sprevdzaj Spasitea na ceste od
Jeho zajatia na H ore O livovej pred v y
sok radu, pred A nna, K aifa, H e ro
desa a Pilta. Rozjm aj o ran ch a bolesti
pri biovan, o utrp en a m ukch pri tnm
k orunovan a nap o k o n k raj s Nm
cestou krovou.
Pri prem enen sa v duchu p o stav pred
Spasitea na kri veda Jeh o bolestnej
Sv. oma 117

M atky a sv. J n a a spom e na Jeho sedem


slov na kri. V okam ihu prem enenia po
mysli, e Spasite, sk ry t vo svtej Hostii,
prina svojm u nebeskm u O tcovi t ist
krov obetu, e zjav u je nebeskm u
O tcovi ochotu op vytrpie tie ist m uky
a bolesti kra na slvu Boiu a na z
chranu a spsu du. akuj Spasiteovi,
sb M u prtulnos, lsku a vernos.
5. Od Pa ter noster a po prijm anie
vzbudzuj si tbu a v n to rn iados vdy
hlbie a v n to rn e jie sa spoji s Boskm
Spasiteom stuhou venej lsky, potom
pristp ku sv. prijm aniu. N estrachuj sa,
e tto p rp rav a na sv. prijm anie je azda
p rik rtk a. N iet toti lepej p rp rav y na
sv. prijm anie ako as na sv. omi pri
sasnom rozjm an o utrpen Jeiovom .
A k nem e pristpi ku sv. prijm aniu,
v ted y aspo duchovne prijm aj.
6. Od P rijm ania a do konca sv. om e
uvauj o nadhodench m ylienkach. Ak
si bola skutone na sv. prijm an, celkom
sa odovzdaj m ylienkam , citom a zbo
nm hnutiam , kto r v tebe vzbudil Spa
site. A k si vak len duchovne prijm ala,
akuj Spasiteovi za v telen ie a v y k p e
nie, za Jeh o lsku vo sv. omi. Pros Ho
o hojn m ilosti, plynce z tejto obety,
sebe, svojim prbuznm a znm ym a celej
118 Filotea II

svtej Cirkvi. Potom prijm i zbone a po


korne poehnanie Spasiteovo, kto r ti
udeuje kaz, Jeh o zstupca.
Ak sa chce pri sv. omi modli rue
nec alebo rozjm a, prpadne in svoju
skrom n pobonos vykonva, vted y
aspo pri O betovan, Prem enen a Prij
man venuj pozornos Spasiteovi a p re
uk Mu svoju lsku. Spoj sa s Nm
v duchu seb ao b eto v an ia nebeskm u O t
covi a n en ech aj Ho obetova sa sam ot
nho.

Kapitola dvansta.

Verejn a spolon pobonosti.

rah Filotea, v nedeu a vo sviatok


D m by prtom n nielen na tichej sv.
omi, ale aj na s p ie v a n e j. Tie dni s zvl
uren a z asv ten oslave Boha, preto
m vykona viac na es a slvu Boiu
ako v robotn dni. C hodievaj aj na popo
ludajiu pobonos, lebo len tak pocti
plnos v n tornej radosti. To ti potvrd aj
sv. A ugustn, k to r vo svojich V yznaniach
(slov. preklad v y dal SSV) pe, e na za
iatku svojho o b rtenia pri v e re jn ej cir
kevnej pobonosti jeho srdce bolo celkom
Pobonosti 119

d o jat a oi zaslzen. Boh nm pri v e re j


nch pobonostiach dva viac m ilosti a
techy ako pri skrom nch. Chce toti,
aby sme z bratskej lsky k blinmu a pre
vzjom n povzbudenie vedeli obetova
svoje skrom n elania a zujm y. O m no
ho vyie cen as na spolonej pobo
nosti ako skrom n pobonos.
Z toho vyplva, e as na sv. omi
nm m e prinies v itok, ke ju
nielen s kazom a m islom v ru k e o d p r
vam e, ale ke vetci prtom n veriaci sa
spolone nahlas spolu s kazom m odlia
sv. omu. To je tak zv an sborov sv t
oma. (Texty sborovej sv. om e mono
dosta: L iturgick krok sv. G regora,
Spisk K apitula; SSV, T rnava; M isijn
knhkupectvo, Nitra.) iadalo by sa, aby
sa sborov sv. om a zaviedla aspo raz
m esane vo v etk ch farnostiach. P ri
nieslo by to vea poehnania a m ilosti.
A k je v tvojej farnosti n e ja k spolok
alebo nboensk bratstvo, vstp do,
najm do takho, k tor ti v y h o v u je poda
povolania a stavu. Tieto spolky a b ra t
stv C irkev vemi odpora a obdarovala
ich m nohm i vsadam i, najm od p u stk a
mi. Je to iste prejavom a dkazom lsky,
pridrui sa k inm, aby svoje vzneen
a achetn ciele m ohli ahie splni. P ri
120 Filotea II.

tom v ak nesm ie vstupova do v e tk c h


spolkov, k to r s vo farnosti. T ak h o r
livos je v lastn e na kodu, lebo obyajne
lovek nem e splni v e tk y povinnosti,
ktor spolky predpisuj, a tak napokon
nepln dobre ani jed n u povinnos. V dy
je lepie m enej a dobre ako viac a zle.
A k si n k lo n n do seba sa uzatvra
a v etk y pobonosti a dobr sk u tk y n a j
radej skrom ne a sam a vykonva, v ted y
a varujem , lebo tak sm anie p o u k a
zuje na siln nklonnos k sam olske.
Zapam taj si, e spolon v y k o n v a n ie
pobonost a dobrch sk u tk o v viac sli
na oslavu Boha a je Bohu om noho m ilie
ako hocijak dlh skrom n m odlitby a
pobonosti.

Kapitola trinsta.

Povanie slova B oieho a duch o vn tanie.

rah Filotea, rad a povaj slovo Boie,


D i je to u v kzni alebo v nb o en
skej prednke. J e to dobr sem eno, k to
rm u nesm ie da padn m edzi kam ene.
N boensk vzdelanie v y ad u je vdy roz
renia a p reh b en ia a va po treb u je
povzbudenia. A k kodliv, nebezpen
Slovo Boie a ctenie 121

a trestu h o d n je sam ostatnos v nboen


skom vzdelan! Spasite o tom povedal:
Kto je z Boha, pova slovo Boie. (Jn
8, 47.) Kto teda nepova slovo Boie, kto
nerd pova, kto sa mu celkom m ysel
ne v y h b a (naprklad chod a po kzni
do kostola), ten nie je z Boha. A kto nie
je z Boha, z kohoe je? Z n epriatea a p ro
tivnka Boieho z diabla.
Povaj slovo Boie vdy pozorne a
ctivo. Povaj ho v duchu viery, ako by
vychdzalo z st Boch. Dovo, aby slov
a m ylienky pad aly na tv o ju duu, aby
v n ik aly do nej, rob si vne p red sav zatia
poda poutch m ylienok, aby sem eno
Boieho slova prinalo v tvojom srdci
ovocie tridsa-, esdesiat- a stonsobn.
Prkladom nech ti je M atka Jeiova,
o kto rej je napsan: M ria ale si zapa
m tala v e tk y slov a zachovvala ich
vo svojom srdci." (Luk. 2, 19.) Pam taj,
e Boh tak isto pova a prijm a nae
slov, slov naej m odlitby, ako m y sam i
povam e a prijm am e Jeh o slov.
A k sa ti n iek to r kze nepi pre
obsah a sloh, nedaj sa znepokojova. Ke
sa nud na kzni, skm aj aj seba, i ti
azda n echba p atrin pozornos, i pda
tvojho srdca pre pchu, roztritos a ha
danie liter rn e j k rsy v kzni nie je zle
122 Filotea II.

prip rav en prija sem eno Boieho slova,


aby mohlo vzkli a prina rodu. Ke
hlsanie slova Boieho m niek ed y n edo
konalosti a n edostatky, nem ich pripi
sova Boiemu slovu. N em m e na to prli
hadie, kto nm zv estu je slovo Boie, ale
m us nm stai vedom ie, e Boh pouva
kazatea, aby nm zjavil svoju vu.
Povanie slova Boieho sam o nesta
na prehbenie a povznesenie nb o en sk
ho ivota. Kzne poda svojho obsahu
m aj rz veobecn, po v ed an s pred
posluchm i rozdielneho stavu, p o v o la
nia, vzdelania a povahy. Pre v zrast du
chovnho ivota je potreb n duchovn
tanie. N a to s vhodn najm knihy,
uren na ten cie. Pouia a o vzahu
k Bohu, blinm u a nostiach. Pokladaj
ich za poslov s neba, ktor ti ukazuj
sprvnu cestu do neba. N epokladaj ich
za zbavn tanie, prpadne za tanie,
kto r m rozri vedom osti a uenos
o Bohu, ale m povzbudi k lske k Bohu,
k nostnm u ivotu a svtosti. N etaj
rchlo, povrchne, ale pom aly a pozorne.
Ust si u rit as na duchovn tanie.
Ak by si v ak pre povinnosti povolania
nem ohla kadodenne vyk o n v a duchov
n tanie, v te d y sa usiluj vykona ho
aspo v nedele a sv iatky, p rpadne aspo
Slovo Boie a ctenie 123

v doch svtho prijm ania. Z aobstaraj


si dobr knihy, ako s naprklad: V yzna
nia sv. A ugustna, N asledovanie K rista
od Tom a K em penskho, K resansk do
konalos od Alfonza Rodrigueza. (V etky
knihy dod M isijn knhkupectvo, Nitra.)
taj aj ivotopisy svtch, naj m sv
tch nho veku, lebo s zrkadlom k re
sanskho ivota. Tak isto treba ta k n i
hy a spisy vekch katolckych osobnost,
i ke s nie azda za svtch vyhlsen.
(Spisovatelia: K. Adam , R. G u a rd ini, F.
M auriac, J. M aritain, G. B ernanos, G. P a
pini, G. K. C hesterton, J. H. N ew m an, P.
Lippert, V. Solovjev, N. Berajev, Leon
Bloy a m noho inch.) N asleduj prklady
sv t c h , ale len nakoko je nasledovanie
v slade s povinnosam i povolania, do
m cimi povinnosam i a vbec s tm, o
Boh iada p rv e od teba. I ke nem ono
nasledova svtch vo v etk ch jed n o tli
vostiach, m ono ich predsa nasledova
v nostiach. Tak chudobu sv. Frantika
mono nasledova nosou chudoby, o k to
rej bude re. Pri tan ivotopisov sv
tch nesm ie natoko na to hadie, o
v jednotlivostiach konali, ale vm i na
to, preo tak konali, t. j. na pohntky
a ducha.
124 Filotea II.

K apitola trnsta.

cta k a n jelom a sv tm .

oh dal ud pod o chranu anjelov. Poda


B vle Boej, anjeli m aj chrni telo
i duu tm, e o d v rac a j n ebezpeenstv
a pom haj na ceste do neba. V nukaj
spasiten m ylien k y a rozhodnutia, m od
lia sa a p rih o v raj u Boha. M ilosti a v n u k
nutia Boie dostvam e pom ocou anjelov,
preto ich m m e prosi, aby prednali
nae m odlitby Bohu.
D rah Filotea, zdver sa svtm a n je
lom. M ysli na to, e a sp rev d zaj na
ceste ivota. M odli sa k nim, akuj im za
ochranu a pros, aby ti pom hali v siliach
a podujatiach.
O krem an jelov aj sv t a blaen v nebi
ns ch rn ia a napom haj. V duchu sa
zastav asto pri nich a udruj s nimi svt
spoloenstvo. Z nekonenho potu sv
tch si vyvo n iektorho za svojho p a tr
na, toho, kto rh o ivot sa ti pi alebo je
najvhodnej, aby si ho m ohla nasledova
vo svojom povolan. P atr n a si v lastn e u
dostala pri k rste a toho m najm n a
sledova a uctieva.
So zvltnou ctou, lsk o u a oddanosou
uctievaj najm n a jsv te jiu Pannu, M atku
Vnuknutie Boie 125

Boiu M riu. O na je M atkou Jeia, nho


V ykupitea a brata, preto aj naou M at
kou. N enjde nijakho svtho, k to r by
nebol so zvltnou horlivosou a oddano
sou uctieval Pannu M riu. Aj ty uctievaj
M riu. Srdene sa raduj z jej prednost,
ako M atky Boej a K rovny neba, akuj
n a jsv tejej Trojici za M riu, nau n e
besk M atku. V etku svoju ndej venuj
M rii. Vo vetk ch veciach sa daj do jej
ochrany a odporaj jej najm svoje si
lie o nos a dokonalos. U ctievaj M riu
aj tm, e rada zasvt jej sviaton dni.
Rozjm aj o jej radostiach a utrpen. Po
znvaj stle lepie jej nostn ivot, aby
si ho m ohla nasledova, aby si m ohla by
hodnm a dobrm dieaom sv o jej n e
beskej M atky.

Kapitola ptnsta.

Vnuknutia Boie.
V nuknutm rozum iem v e tk y vn to rn
hnutia, poznania alebo osvietenia, k to
r Boh vzbudzuje v naej dui. Prichdza
s dkazm i svojej otcovskej lsky, aby
ns prebudil, rozohnil a povzbudil k dob
rm u, k nebeskej lske, k spasitenm
126 Filotea II.

rozhodnutiam , slovom ku vetkm u, o


nm me osoi na ceste spasenia.
Vo Svtom Psm e je re o k lo p an na
dvere srdca, o p reh o v ran k srdcu n e
vesty, o zobuden spiacich, o v o lan
vzdialench, neprtom nch, o v b en ,
k tor pozva k nebeskej sladkosti, na
ovocie a k v e ty zhrady, na spev a ja s a
nie, ktor by sa nieslo do u nebeskho
encha.
Ke nm Boh preu k azu je tak l sk a
vos a vol ns svojou milosou, aby sme
dobro konali, n a jp rv nm pred k lad dobro
vo vnuknut, aby sme m ali v om za
benie a s nm aj v n to rn e shlasili. J e to
opak toho, o sa deje pri hriechu. Aj tam
je najprv pokuenie, potom zuba a n a
pokon shlas. Boie v n u k n u tie akkovek
dlh, by bolo bezvsledn, keby sme sa
od neho odvracali. K eby sme toti v n u k
nutiu odopreli svoj shlas, urazili by sme
Boha a ukzali svoju nevanos, nae
ponanie by sa podobalo vem i p o h d a
niu Bohom. Zle na tom, aby sme vdy
ochotne shlasili s Bom vnuknutm .
V dleitch a m im oriadnych veciach,
aby sme sa neoklam ali, pora m e sa s du
chovnm otcom prv, ako by sme shlasili
s tm, o sa nm zd ako vnu k n u tie Bo
ie. N ikdy nie je v y tv o re n monos, e
Spove 127

ide o nieo inho ako vn u k n u tie Boie.


Zl nepriate, satan, asto nm predklad
zdanliv dobr, aby ns oklam al. To sa
mu vak n ep o d ar vtedy, ak prijm em e
rady svojho duchovnho vodcu a budem e
sa nimi riadi.

Kapitola estnsta.
Spove.

osk Spasite nm zanechal sviatos


B poknia, spove, aby sme sa k e d y
kovek m ohli oisti od hriechov. N ikdy
n enechvaj hriech dlho na svojom srdci.
A k si zhreila, vzbu odpor proti hriechu
a iv tbu, m skr sa vyspoveda
z cty k Bohu, k to r stle na ns had.
Preo by sme m ali by tak nem dri a n e
chali svoju duu v chorobe alebo celkom
umrie, ke m m e tak spasiten liek
napordzi.
Spovedaj sa pokorne a prim ne, poda
m onosti kad tde, a to aj vtedy, ke
m len ahk hriechy. Rozhreenm pri
spovedi sa toti nielen oisuje dua od
hriechov, ale aj zvltnou milosou osvie
ti, aby poznala nesm yselnos a zlobu h rie
chu a m ohla sa mu v budcnosti vyhn.
Sviatosou poknia sa cvi v ponenosti,
128 Filotea II.

poslunosti a lske, ba vo v iac nostiach,


ako ke h o cijak dobr skutok vykon.
Pre zaprenie, k to r spove so sebou p ri
na, zd sa niek to r m vem i akou,
preto ju ahko zanedbaj, ba asto aj cel
kom zanechaj. D rah Filotea, nespovedaj
sa len tak zo zvyku. Kto sa asto spoved,
a to len zo ved n ch h riechov a n edoko
nalost, teda z m alch h riech o v a chb,
do kto r ch lovek pri v etk ej dobrej vli
me ahko upadn, octne sa v nebezpe
enstve, e sa bude spoveda len tak zo
zvyku. Koko du nezbad toto n ebezpe
enstvo. S povedaj sa asto, ale ich spo
vede n ep rin aj ovocie, lebo sa sp o v e
daj zo zvyku a m echanicky a nem yslia
na polepenie. Po cel ivot ich aia tie
ist hriechy a p rem rh aj tak vea m ilost,
bez kto r ch p okrok v dokonalosti je n e
m on. Ke sa n ap rk lad spoved, e si
cignila, ale kodu si tm nikom u n esp
sobila alebo e si p o v ed ala n e ja k nie
celkom slun slovo, v ted y vec outuj
a zaum ie si, e sa polep. J e zneuva
nm sviatosti poknia, ke sa spovedm e
z akho alebo ahkho hriech u bez toho,
aby sme m ali siln vu zanecha hriech.
Jei K ristus na to zaloil sviatos p o k
nia, aby v y slobodzovala due z o troctva
hriechu.
Spove 129

Pri sp ytovan svedom ia sa nezapodie


vajm e dlho hadanm ahkch hriechov.
N ie sme toti poda spravodlivosti po
vinn spoveda sa zo v etk ch ahkch
hriechov, ale len zo v etk ch akch.
Pravda, zbon due si m u spytova
svedom ie aj ohadom ahkch hriechov,
chytro ich aj spoznaj, lebo obyajne
m v aj len niekoko m lo ahkch h rie
chov. Due, kto r asto up ad aj do ah
kch hriechov a chb, len ako pozn
v a j v e tk y ahk h riech y od poslednej
spovedi. Spytuj si svedom ie najm v tom,
kto r h riech y a chyby najvm i kodily
tvojej dui.
Pri spovedi si vdy vzbu dokonal,
srden tos a odpor p roti hriechom ,
z k to r ch sa spoved. tos m us by
opravdiv boles due nad hriecham i a
inn odpor vle proti vetkm sp ch a
nm hriechom , spojen s dverou v Boie
m ilosrdenstvo. N ielen h riech y m ou
tova, ale vetko, o h riech y napom halo,
ako lenivos, udsk ohady, nezriaden
tby, lakom stvo. Pros Spasitea, aby
svojou m ilosou podporoval tv o je silie
a tbu po dokonalej tosti.
Vo spovedi si vzbu vdy siln pred
savzatie nevrti sa nikdy do hriechov,
z k to r ch sa spoved. V yber si jeden dva
130 Filotea II.

hriechy, z k to r ch sa spoved, a urob si


ich predm etom zvltneho predsavzatia.
A k je mono, spoj toto p red sav zatie
s predsavzatm svojho rannho rozjm a
nia. Toto zvltne p red sav zatie ti d
dos prce od spovede do spovede, ak sa
chce zdokonali vo vntornom nbonom
ivote.
N espovedaj sa nikdy vem i veobecne,
ako to radi n iektor robia. N espovedaj sa,
e si nem ilovala Boha tak, ako by sa bolo
svedalo, e si sa dos pobone nem od
lila, e si blinho dos nem ilovala, e si
svt sviatosti n ep rijm ala s dostatonou
ctou. Z tak ejto spovede nem e pozna
duchovn otec tvoj d u ev n stav. Spo
vedaj sa preto prim ne, jasn e a presne.
Ke si nepom ohla chudobnm u, ktorm u
by si bola m ohla ahko pomc, n esp o v e
daj sa, e si nem ilovala blinho tak, ako
by sa bolo patrilo, ale povedz presne, e
si videla chudobnho v biede a nepom o
hla si mu, hoci si mu ahko m ohla. U ro
bila som ten hriech z pohodlnosti, pre
tvrdos svojho srdca alebo z pohrdlivosti.
N espovedaj sa, e si sa dos zbone n e
m odlila, ale povedz prim ne, i si bola
pri m odlitbe dobrovone roztrit, i si si
z nedbalosti n ev y v o lila nezodpovedn
m iesto, as a polohu, o je vem i roz
Svt prijmanie 131

hodujce. Podobne sa spovedaj aj z inch


hriechov. A k n iek to r hriech alebo n
klonnos vm i ovlda tvoje srdce,
potom aj to pripom e. Ke toti dlhie
ostva v nejakom hrienom polozen,
tvoja vina sa tm zvuje. Pri spo
vedi treb a uda nielen skutok, ale aj p r
inu, okolnosti a trvanie hriechu. Ke aj
nem usm e pri ahkch hriechoch postu
pova vem i zkostlivo, predsa kom u z
le na duchovnom pokroku a dokonalo
sti, m us duchovnm u lekrovi zjavi zlo,
z kto rh o sa chce vyliei, hoci by bolo
ono len m al, nepatrn.
Spovedaj sa p ravidelne a pridaj sa
uritho poriadku. N evyhadvaj vdy
novho spovednka. Ke si si vyvolila
jednho, dveruj mu a otvor svoje srdce
dokorn. Povedz mu aj o nklonnostiach
svojej due, aj ke nie s hriene, n a p r
klad, ak a trpi sm tok, nklonnos k po
hodliu a tba po m ajetkoch.

Kapitola sedemnsta.
Svt prijm anie.

B osk Spasite zaloil n a jsv tejiu Svia


tos O ltrnu, aby sa vo svtej omi
obetoval za ns a s nam i svojm u n eb es
132 Filotea II.

km u O tcovi, aby sa vo svtom prijm an


s nam i sjednotil so svojm Bostvom a lo
veenstvom , telom i duou, telom i krvou.
Syn Bo vzal pri v tele n na Seba nau
prirodzenos, aby ns vykpil. Vo svtom
prijm an nm d v a boskm ivotom
prem enen udsk prirodzenos, aby ns
celkom naplnil boskm ivotom . N ielen
preto o stv a vo S viatosti Lsky na naich
oltroch, aby p reb v al m edzi nam i, aby
sme Ho vzvali, uctiev ali a m ilovali, ale
aby vo svtom prijm an v y iel z boho
stn k u k nm , do nho srdca so v etk o u
svojou lskou a tbou, so v etkm i sv o
jim i darm i a bohatstvam i. K rstom sme sa
stali Jeh o viniovm i ratolesam i. Vo
svtom prijm an tesn ejie s Nm sra stie
me, aby bosk vin in m iazga, Duch
Svt, m ohutnejie sa v ns rozprdila,
aby sme sa stali astn na ivote V y k u
piteovom , najm na jeho obetnej lske.
Kto prijm a asto a zbone Sviatos O l
trnu, natoko p osiluje zdravie a ivot
svojej due, e m u viac n ija k zl n k lo n
nos neukod. N em ono sa p red sa ivi
Telom ivota a oddva sa rozkoiam sm rti.
A ko prv udia v raji nem ohli telesne
umrie, ke jedli ovocie strom u ivota,
tak aj teraz sa udia m u zachrni pred
duevnou smrou, ke prijm silu svtej,
Svt prijmanie 133

ivotodarnej Sviatosti. N ajjem n ejie ovo


cie, k to r in ahko podlieha skaze, d
sa po cel rok udra zavaren v cukre.
Nie je ted a udn, e hocijako slab
dua sa m e zachrni pred nkazou
hriechu, ke je p res te n silou a slad
kosou neporuitenho Tela a Krvi Syna
Boieho. O Filotea! K resania, ktor bud
zatraten, m usia onemie, ke im sp ra
vodliv Sudca zjav ich hlpos a vinu,
ktorej sa dopustili. A ko ahko m ohli za
chrni svoje due povanm n a js v te j
ieho Tela Spasiteovho, k to r im dval
za pokrm v n a jsv tejej Sviatosti O ltr
nej! Raz im povie Spasite: N eastnci,
preo ste zahynuli, ve ste m ali poruke
ovocie a Telo ivota?
D rah Filotea, prijm aj Sviatos O ltrnu
s vekou pozornosou a zbonosou, so
svtou vrcnosou a lskavm srdcom .
S p rp rav o u na sv. prijm anie zani u
v predveer. A k m e, cho vaie
spa, aby si m ohla rno vaie vsta. A k
sa v noci prebud, m ysli na Spasitea
v bohostnku a vzbu si city lsk y a t
by po Spasiteovi. Km sp, O n bdie a m
pripraven tisc d aro v a m ilost, ak ich
len ochotne a v ane p rijm e. Cho na
sv. om u a rozjm aj o sm rti a utrp en Spa
siteovom. To je vem i dobr p rp rav a na
134 Filotea II.

sv. prijm anie. Po P ater n o ster si vzbu


kon v iery a poklony, n d eje a lsky
ku Spasiteovi. Ke sa m in itran t m odl
pred sv. prijm anm K onfiteor, vzbu si
kon hlbokej p okory a tosti v p o vedo
m svojej biednosti a nehodnosti. Ke si
u vyslovila slov: Pane, nie som hodn,
aby si voiel do srdca m jho, ale povedz
len slovo a u zd rav en bude dua m o ja ,
p rip rav sa prija svojho Spasitea s vekou
dverou a sv to u radosou. Ke ti kaz
podva Svt H ostiu, otvor ctiv e a slu
ne sta, zdvihni hlavu, aby ti kaz m ohol
ahko a dobre da prija. Po p rijat S via
tosti O lt rn e j v y trv a j za chvu v tichej
poklone a lske. akuj Spasiteovi za
milos a astie svtho prijm ania, daruj
mu celkom svoju dveru a vzbu si kon
odovzdanosti a inch spasitench citov,
k to r ti v n u k lska. P orozprvaj sa so
Spasiteom o svojich veciach, prcach,
starostiach a odporaj m u v e tk y p o tre
by svojej due a tela.
Tvoj najvy cie vo svtom prijm an
m us by v zrast v lske B oej, urobi ju
jedinm zdrojom sily a techy. N ikde
nm Spasite n e p reu k azu je toko lsky
a nenosti ako p rv e vo Sviatosti O ltr
nej, kde v podobe jed la ns celkom
p ren ik a s nam i sa poda tela i due
Svt prijmanie 135

najtesn ejie spja. Kee sa nm chce


bosk Spasite celkom darova, prvom
ak od ns, aby sme sa mu aj my celkom
oddali, aby sme v e tk y svoje iadosti a
nklonnosti celkom podriadili jeho vli,
aby sme mohli poveda so sv. Pavlom :
N eijem u ja, ale ije vo m ne K ristus.
(Gal. 2, 20.) Sv. Pavol chce tm poveda,
e K ristus oisuje duu od vetkho n e
dokonalho a hrieneho, oivuje a roz
m nouje v ns m ilostn a nostn ivot.
Kristus m ysl nam rozumom, m iluje n a
m srdcom , vid naim i oami, pova
naim i uam i, hovor nam jazykom a
psob spasitene na nae telo i duu.
D rah Filotea, teraz vlastne vid, po om
m ti pri sv. prijm an. Pravda, tento
cie dosiahne len krok za krokom a n a
jm svedom itm a v y trv al m cvienm .
Ak chce ma zo sv. p r ijm ania m
viac itku, m us prem ha kadodenn
m al neprjem nosti a pro tiv en stv . Bu
vdy pokorn, lskav, trpezliv a bu
spokojn so s v o jm povolanm a p o sta v e
nm. N ezasievaj svoje tby do cudzch
zhrad, ale dr sa svojej. o by nm
osoilo stava vzdun zm ky, ke je d n a
ko len na zemi m usm e i?
Usiluj sa jedine o dokonalos du
chovnho ivota a kad kr, m al alebo
136 Filotea II.

vek, k to r a zjde, znaj trpezlivo a


z lsky k Bohu. V tom to, drah Filotea,
je vek, ale m lo ch pan p rav d a o du
chovnom ivote. N ajv iac ud m iluje len
to, o sa im sam m pi a zaliea, m lo
je tch, kto r m iluj to, o je ich ivotnou
povinnosou a povolanm , o by m ali
m ilova z vle a lsk y k Bohu. A k n eza
budne na tto pravdu, v tvojom p rij
m an bude viac tby a radosti a donesie
ti aj h o jn ej itok.
Ako asto m m prijm a?, p ta sa.
N a to ti odpovedm : iadosou naej sv
tej C irkvi je, aby v eriaci kadho stav u
a povolania asto, ak m ono aj denne
prijm ali. P redpoklad sa, e s v stav e
m ilosti, t. j. e nem aj na dui n ijakho
vedom ho akho hriechu, s dobrm a
sprvnym m yslom a zbonou m ysou
p ristu p u j k u S viatosti O ltrn ej. Sprvny
m ysel je v tom, e nie zo zvyku alebo
n ejak ej m rnivosti, i n e ja k c h udskch
prin p rijm am e, ale jedine preto, aby
sme sa Bohu pili, vdy v r cn ejo u
lskou sa s Nm spjali a tm to boskm
liekom lieili choroby a slabosti due.
Pravda, zodpovedalo b y to sv to sti O ltr
nej Sviatosti, aby t, o asto a denne
prijm aj, nem ali ani ahkch h riechov
a nklonnost k nim. Sta, ke nem aj
Svt prijmanie 137

akch hriech o v a m aj pevn a siln


predsavzatie v budcnosti viac nehrei.
Tmto predsavzatm asto a denne p rij
m ajci dosiahnu toho, e sa pom aly zbavia
vednch h riechov a nklonnost k nim.
V jed n otlivostiach sa m kad riadi
radou a nhadom svojho spovednka.
Ke sa a svetsk udia bud pta,
preo chod tak asto na sv. prijm anie,
povedz im: Preto, aby som sa nauila
Boha v e rn e jie a v r cn ejie m ilova, aby
som sa oslobodila od chb a nedokonalo
st, aby som nala posilu a pom oc v sla
bostiach, aby som aj v kadodennch
starostiach a trp en iach v e d e la njs ra
dos a poteenie. Povedz im, e dvojak
udia m aj asto chodi na sv. prijm anie.
Dobr a nedokonal, lebo bolo by im na
kodu strni sa sv. prijm ania, hoci svo
jou duevnou istotou s na vem i dobre
p ripraven. N edokonal, aby dosiahli do
konalos. Siln, aby neoslabli a slab, aby
zosilneli. Chor, aby ozdraveli, a zdrav,
aby neochoreli. T, o nem aj v ivote
vea povinnost, lebo m aj na to as a t,
ktor s prcou a starosam i zavalen,
lebo p o treb u j Sviatos O ltrnu ako zdroj
sily a techy.
Predsa m u by vne priny, pre
kto r nem ono asto prijm a, priny,
138 Filotea II.

k to r svoj pvod m aj v ivotnch okol


nostiach. Ke si nap rk lad v nejakom
zam estnan, m e sa sta, e tv o ji p red
staven z n ed o statk u porozum enia sa sta
v aj proti tvojm u astm u prijm aniu.
V takom to prpade po dobrom uven
v etk ch okolnost je rozum nejie ma
ohad na slabos p red stav en ch a nech o
di asto na sv. p rijm a n ie , ale len k a
dch sedem alebo trns dn. To v ak
plat len vtedy, ke sa akosti so stran y
p red stav en ch n ed aj n ijako odstrni.
Radm ti vak, aby si v doch sv. p rijm a
nia v e tk y svoje p rce v y k o n v a la s ob
zvltnou pozornosou a svedom itosou
a oproti kadm u bola m il a lskav. N a
to dvaj pozor, aby tvoji p red stav en
nem ohli njs n ijakej priny, pre k tor
by ti m ohli vyitova alebo zakazova
ast sv. p rijm a n ie . N ajm nikdy pre
ast sv. prijm anie n ezan ed b v aj pov in
nosti svojho povolania, hlav n e nie pov in
nosti v rodine ako m atka, m anelka a
staro stliv druka svojho m anela. N ed
sa v tejto veci poveda n e ja k veobecne
platn pravidlo, nakoko ivoty ud sa
m lokedy podobaj, ale zsadou nech je
v kadom p rp ad e sa poradi so svojm
duchovnm otcom .
Svt prijmanie 139

D rah Filotea, prijm aj asto. A ko M oj


iovi na hore Sinai zaiarila tv r pri
pohade na Pna Boha zvltnym jasom ,
tak aj tv o ja dua astm povanm n a j
svtejej Sviatosti O ltrnej, riedla isto
ty, k rsy a svtosti, celkom sa prem en
a posvt.
A k by si u celkom nijako nem ohla s
na sv. prijm anie, usiluj sa aspo duchov
nm spsobom prija Sviatos O ltrnu.
Vzbu si vr cn u tbu prija Spasitea,
ktorho nem e prija pre plnenie po
vinnost svojho stavu a povolania.
a s III.

Uenie o najdleitejch nostiach.


Ja som teba vade vodil,
more s tebou som prebrodil,
tys mi v srdce piku vrazil,
vodu s krvou mi vyrazil.
Piese
K a p ito la prv.

V ber nost.

rKovn viel n ev y let z a nikdy


sam a, ale vdy s celm svojm m alm
nrodom . P rve tak aj lsk a krovn
nost nikdy nevchdza a n e p reb v a
v srdci sam a. Dua zasiahnut lskou n e
cvi sa vo v etk ch nostiach naraz, nie
vo vetk ch jednako, nie v e tk y v kadom
ase. Dua, k to r zavlauje lska, dona
ovocie nost, a to kad vo svojom
rieky, ktor p rin a ovocie vo svojom
ase. K tor duu zavlauje lska, t do
na ovocie nost, a to kad vo svojom
ase. H udba sam a osebe je prjem n, roz
vesel loveka, ale poas sm tku je
predsa nem il. M noh sa m lia, ke sa
chc cvii len v jednej nosti, a to pri k a
dej prleitosti. Podobaj sa starovekm
filozofom, z kto r ch jedni sa chceli vdy
smia, druh zas vdy plaka. Tak nepo
znaj slov sv. Pavla: R adujte sa s ra
dujcim i a plate s placim i. (Rim. 12,
144 Filotea III.

15.) A lsk a je trpezliv, dobrotiv, n e


zvid, n ek o n ahkovne, n en ad v a sa .
(1. Kor. 13, 4.)
nosti m ono rozdeli do dvoch skupn.
S nosti veo b ecn a zvltne. nosti
veobecnej povahy, v k to r c h najm sa
treb a cvii, s n ap rk lad pokora, m ier
nos, striedm os, m ravnos. Tieto nosti
nie s tak np ad n a nie s n avonok tak
pren ik av ako n ap rk lad zbonos, po
slunos, udatnos, vekodunos. Jed n ak o
cvienie vo veo b ecn ch nostiach je
vem i potrebn. C ukor je p rjem nej ako
so, jed n ak o so pouvam e astejie a
vestrannejie. Vo v eobecnch nostiach
sa nem m e cvii len pre ne sam y, ale
nakoko len m ono v spojen s inm i
nosami. Takto sa zvyuje ich k rsa a
hodnota.
Zo zv ltnych nost sa m m e cvii
najm v tch, k to r v y h o v u j nm u
povolaniu, a nie natoko v tch, kto r
v y h o v u j len naej vlastn ej zube.
Sv. Pavlna sa rad a cviila v prsnom
telesnom um tvovan, aby oksila tm
vie duchovn radosti. V tch cv ie
niach p o k rao v ala aj v tedy, ke jej to
duchovn otec zakzal. Pri v b e re nost
riadila sa viac vlastnou zubou a n k lo n
nosou ako poslunosou voi svojm u spo-
Vber nost 145

vednkovi. Tto neposlunos a p re v r


tenos jej prsne vytal sv. H ieronym .
Vemi sprvne p okraovali apotoli,
ke neopustili svoje povolanie kazov a
kazateov pre staros o chudobnch, ale
t staros preniesli na zvltnych m uov,
diakonov. Radej zanechali staros o chu
dobnch, hoci je to vek a vzneen
nos, aby sa len m ohli venova svojej
prvoradej povinnosti, toti hlsaniu Evan
jelia a rozdvaniu nebeskho Chleba.
K ad stav m svoje stav o v sk nosti.
Biskup a cirkevn kniea sa m us v inch
nostiach cvii ako kr a achtic, slo
bodn v inch ako v y dat, m atka v inch
ako dcra, m anelka v inch ako vdova,
bohat v inch ako chudobn. Hoci m m e
ma v e tk y nosti, nie sme povinn v e
tky rovnako pestova. Kad sa m cvii
v tch nostiach, k to r s prim eran jeho
stavu, povolaniu a ivotnm m onostiam .
O krem stav o v sk ch nost sa m m e
cvii aj v tch nostiach, kto r i ke sa
obyajne necenia vysoko, predsa m aj
svoju hodnotu. Tak n ap rk lad obyajn
udia viac si cenia telesn alm unu, t. j.
hm otn a peait podporu ako duchovn
alm unu, t. j. pom oc m odlitbou, dobrou
radou, potechou, lskavm slovom . Viac
cenia psty a telesn um tvovanie ako
146 Filotea III.

m iernos, dobrotu a in zap ierania ducha


a srdca, hoci tieto posledn s om noho
hodnotnejie a zslunejie.
J e dobr a uiton vyvoli si niektor
nos za hlavn, aby sm e tak duevn
ivot lepie usporiadali a v jed n o te u d r
ali. Sv. Jn o v i, biskupovi a le x a n d rijsk
mu, zjavila sa raz vo sne deva n e o b y aj
nej krsy, vy o b liek an a vyzdoben ako
n e ja k krovsk dcra, s olivovm v e n
com na hlave. S priateskm sm evom na
tvri prehovorila: Som prv o ro d en medzi
dcram i krovskm i. A k si m a vyvol
za svoju priateku, zavediem a pred tv r
krovu. N ik nem pred nm takej moci
ako ja, lebo ja som ho pohla, aby sa stal
lovekom a loveka v y k p il. Svt hne
spoznal, e m u Boh chce odpora nos
m ilosrdenstva k chudobnm a v enoval sa
tejto nosti s tokou horlivosou a ocho
tou, e sa mu dostalo pom enovania J n a
A lm unka. Sv. udovt, franczsky kr,
rd n av tev o v al nem ocnice a sm obslu
hoval chorch s tokou lskou a pozor
nosou, ako by to bolo jeho povolanm .
Sv. F rantiek z A ssisi m iloval nos chu
doby a chudobu volal svojou sestrou. Sv.
G regor V ek poda prkladu A brahm a
sa cviil v nosti pohostinstva. S tokou
starostlivosou a o p atero u sa venoval
Vber nost 147

rm skym ptnikom , e sm Boh priiel


k nem u v podobe ptnik a a dal sa od neho
opatri a pohosti. Sv. A lbeta, hoci bola
z krovskho rodu, m ilovala nos po
kory a ponenosti. Sv. K atarna z Genuy,
ke ovdovela, zam ilovala si nos lsky
k blinm u, k tor uskutoovala najm
v nem ocnici oetrovanm chorch. K asin
pe, e ist panna sa chcela cvii v trpez
livosti. Poda rady sv. A tanza vzala si
k sebe chudobn, ale m rzut, zlostn a
nervznu vdovu, kto r jej roztrpovala
ivot. Tak m ala vemi dobr prleitos
cvii sa v trpezlivosti.
H orliv due si vdy zvolia nejak
zvltnu nos, v k torej sa potom cviia.
Tak sa vo vonom ase venuj o e tro v a
niu chorch, chudobnch, sta ra j sa o n
vrat pobldench a pom lench du,
staraj sa o ozdobu, istotu kostola a o lt
rov, alebo sa usiluj, aby bol m edzi umi
pokoj a svornos.
Kto cti nklonnos k nejak ej chybe
alebo hriechu, m sa cvii v oprotivnej
nosti. Tm prem e oskoro nepriatea
svojej due a postpi aj v inch nostiach.
Ak si nklonn k pche alebo hnevu,
cvi sa v pokore a m iernosti a nezabudni
na tieto nosti ani v m odlitbch a pri sv.
prijm an.
148 Filotea III.

D rah Filotea, chcem a ete upozorni


na n iektor zjavy, kto r sa asto p o k la
daj za nosti, ale nie s nosami. M y
slm tu na v y tr e n ie ducha, un an ie a
videnia. Tieto duevn sta v y a zjav y nie
s nosami, ale s odm enou, k to r Boh
poskytol n iektorm duiam , k to r v y tr
v a ly v nostiach. T akto m im oriadne m i
losti si v a k nem em e iada. N ie s
potrebn na to, aby sme Boha m ilovali,
Jem u slili a tak do neba prili. Je d in e
po tom m m e ti, aby sm e boli dobrm i
a statonm i umi a opravdivo zbonm i
kresanm i. So v e tk o u pokorou a p ro sto
tou sa usilujm e nadobudn nosti, ktor
nm odporal Spasite, toti tichos a
trpezlivos, pokoru, chudobu, istotu, po
slunos, lsk u a ilivos oproti blinm ,
usilovnos a sv t horlivos v slube Bo
ej. Kto si rob n ro k y na m im oriadne
m ilosti a vyznaenia, vem i ahko sa
octne v blude a zaslepen.
asto sa stva, e p rv e t, k to r si
m yslia, e s anjelm i, nie s ani len dob
rm i umi, vekm i s len v k rsn y ch
slovch, ale nie v achetnom sm an
a skutkoch. N esm iem e v ak opovlivo
a p ren h len e posudzova. Ke Boh n ie
koho zvl om ilost, m m e sa z toho ra
dova, ale sam i s pokorne pro sto u ce
Trpezlivos 149

stou ivota, k to r nie je v zneen a sl v


na, ale je istejia a naej biednosti a n e
dokonalosti prim eranejia.

K a p ito la druh.

T rpezlivos.
O
trpezlivosti hovor sv. Pavol v liste
k idom: Trpezlivos vm je p o treb
n, aby ste plnenm vle Boej dosiahli
zasbenie. (10, 36.) A Spasite tie h o
vor: Vo svojej trpezlivosti budete v ld
nu svojim i duam i. (Luk. 21, 19) V ldnu
svojou duou je n ajv ie astie. m
v ia a dokonalejia je trpezlivos, tm
vm i budem e pnm i svojej due. M ysli
asto, e bosk Spasite ns vykpil
trpezlivm utrpenm a smrou a e aj my
si m usm e zasli nebesk slvu prcou
a trpezlivm utrpenm . Z najm e preto
s vekou trpezlivosou v e tk y n ep rjem
nosti a pro tiv en stv , v e tk y nelskavosti
a horkosti.
N eobm edzuj svoju trpezlivos len na
jedno-druh utrpenie, ale trpezlivo vezm i
na seba kad kr, k to r ti Boh posiela.
S udia, kto r len tak utrp en ie radi zn
aj, kto r dona v o n k ajiu ctu a slvu,
150 Filotea III.

a k o je nap rk lad boles, spsoben z


chranou blinho z n eb ezpeenstva sm rti,
boles zo zranenia vo v o jn e , u trp en ie pre
vieru a nboenstvo. Tak udia nem iluj
u trpenie pre jeho v n to rn hodnotu a z
slunos, ale pre v o n k ajiu slvu a obdiv,
ktor tak utrp en ie dona. Kto je naozaj
trpezliv len z lsk y k Bohu, ten zna
kad u trp en ie ro v n ak o a pokojne, bez
ohadu na to, i mu dona slvu alebo
potupu. Potupu a poniovanie od zlch
ud nie je ako zna. O m noho aie
sa zna nespravodlivos od dobrch ud,
od priateov a prbuznch. Ani vtedy
nestram e v n to rn rozvahu a trp ezli
vos.
Ist slvny kazate z prsnej rehole za
dlh as v e re jn e na kazatenici napdal
a osooval sv. K arola B orom ejskho. On
v etk y u rky znal s h rdinskou trp ez
livosou a jem nosou, hoci toky na es
a nhad sa ho vm i d o tkly ako toky
inch ud. P ro tiv en stv a neprvos sa
aie z n a j od dobrch ud ako od
zlch. asto sa stane, e d v aja udia
s dobrm m yslom pre rozdielny nhad
na vec v y st p ia proti sebe a tm si za
vinia vea bolesti a m rzutosti.
Trpezlivo znaj nielen v lastn u trpenie
a navtvenie, ale aj okolnosti a nsledky
Trpezlivos 151

s nimi spojen. M noh by radi trpeli, ale


bez bolesti. Je d en povie: N ezarm ucovalo
by ma, e som stratil m ajetok a ochudob
nel, len keby mi to neprekalo da deom
lepiu v chovu a vzd elan ie. In povie:
N eastie, k to r m a zastihlo, len preto
tak ako znam , lebo udia si m yslia,
e som si ho sm zavinil. In by rd
zniesol ohovranie, len keby vedel, e
udia ohovraovi neveria. S udia, ktor
by radi zniesli neprjem nosti, spojen
s utrpenm , ale neradi by znies vetky.
Povedia, e nie pre chorobu s n etrp ez
liv, ale preto, e s na archu svojm u
okoliu, alebo e pre chorobu prdu do
ndze a starosti. lovek v ak m us kad
u trpenie a kad chorobu, k to r Boh po
siela, p rija ochotne, trpezlivo a oddane.
M us vetko trpezlivo zna tam, kde to
Boh posiela, a to so vetkm i n ep rjem
nosam i a nsledkam i, kto r z vle Boej
prichdzaj s utrpenm .
A k a n avtvi n e ja k zlo alebo n e
astie, poui v etk y dovolen a prtom n
prostriedky, aby si sa oslobodila. A k Boh
neastie odvrti od teba, akuj mu po
korne. A k a ponech v zle a neast,
oslavuj Boha svojou trpezlivosou a od
danosou do Jeho svtej vle.
152 Filotea III.

N ealuj sa vea na sv oje neastie, lebo


len zriedka sa obde ta k aloba bez
hriechu. Sam olska nm asto vo v ej
m iere predstav zlo, ako ono skutone
bolo. N ikdy sa nealuj pred umi, k tor
sa ahko rozlia, kto r s hn ev liv a zlo
m ysen. A k si v ak chce vyalovanm
uavi a uspokoji svedom ie, urob to len
pred dobrm i a pokojam ilovnm i umi.
In by a ete vm i znepokojili a m iesto,
aby ti v y tiah li t, k to r a pich, ete
hlbie ti ho zatlaia.
S aj tak, kto r sa n ealu j n a chorobu
alebo in n av tv en ie, ba uku sa, ako by
sa ich to ani nedotklo, ale len preto, lebo
si m yslia, e by to svedilo o ich slabosti
a m alej zm uilosti. Vo svojom srdci v ak
tia po tom, aby ich druh udia utovali
a pokladali za statonch, silnch a trp ez
livch. J e to tie trpezlivos, ale falon,
lebo je v lastn e sk ry to u pchou a ctiia
dosou. O tak ch p latia slov sv. Pavla:
M aj slvu, ale nie u B oha. (Rim. 4, 2.)
O pravdivo trp ezliv sa nealu je na svoje
utrpenie, ani nechce, aby ho niekto uto
val. O svojom u trp en hovor prosto a
jasno bez zveliovania a fukania.
A k sa ti v zbonom ivote sta v a j do
cesty p ro tiv e n stv a akosti, p am taj, e
p rv e tak ako vo v onkajom ivote, ani vo
Trpezlivos 153

vntornom nem ono pokroi bez ako


st. N ijak telesn alebo duchovn dielo
sa n e v y k o n bez akost a svedom itej
prce. Tak isto sa nem ono dopracova
n ijakej nosti bez sebazaprenia a zdol
vania prekok. V ek a vznam n diela
m usely o byajne bojova s neporozum e
nm a akosami.
A k ochorie, znaj svoju slabos, u tr
penie a bolesti z lsk y k Spasiteovi a
pros Ho, aby tv o je bolesti spojil so sv o
jimi. Svedom ite zachovvaj rozkazy le k
rove. Prijm i ochotne jedl, liek y a vbec
v e tk y lieiv, k to r ti podvaj. Prijm i
ich z lsk y k Spasiteovi, k to r z lsky
k tebe prijal ocot a l. M e si iada
aj uzdravenie, aby si m ohla lepie Bohu
sli. A k je to va Boia, prijm i ochot
ne aj chorobu a utrpenie. asto dopa
Boh n ajv ie bolesti na tie due, ktor
najvm i m iluje.
D rah Filotea, ha duchovnm zrakom
asto na Spasitea na kri, obnaenho,
tupenho, posm ievanho, opustenho, ia
om, bolesou a sm tkom zm orenho. Po
m ysli, e v e tk y tv o je utrp en ia sa nijako
n e v y ro v n a j Jeh o utrpeniam ani veko
sou ani potom . V etko, o m e z lsk y
k Bohu pretrpie, je nim v porovnan
s tm, o v y trp el Spasite pre teba. Svoju
, najvy Kriste, tak si sa k nm snil,
e zroden z Panny, ku nm si sa sblil.
Piese.
Pokora 155

lsku k Spasiteovi doke najlepie


tm, ke trpezlivo zna to, proti omu
cti odpor. O chotne poddaj svoju hlavu
tom pro tiv en stv a, svoje srdce daj p re
bodn m eom p ren asled o v an ia a n e p ria
testva, napi sa octu horkosti, lebo Spa
site chce, aby si lepie porozum ela u trp e
niu, aby si Spasitea v r cn ejie m ilovala
a v ern ejie nasledovala.

Kapitola tretia.

Pokora.
o je pokora? J e to priznanie svojej
nedostatonosti? I to je pravda, ale,
ako hovor sv. Bernard, len isto udsk
pokora. o je vak kresansk pokora?
K resansk pokora je lsk a k prostote a
chudobe, lska k vlastnm u poniovaniu
a podceovaniu poda prkladu Spasite
ovho. Pokora je zklad nostnho ivo
ta. Vetci svt ctili, m ilovali a cviili sa
v tejto nosti vm i ne v inch no
stiach.
M alichern a blzniv je, ke hadm e
slvu a pchu v tom, o nie je nae, vo
veciach bezcennch a nehodnch, aby
sme sa nimi chvlili. V zneen pvod a
156 Filotea III.

cta ud s veci, k to r n em aj pvod


v ns, ale len v rodioch a predkoch, p r
padne v m ienke ud. N iektor sa pia
svojim i atam i. i nie je to hlpos? Ve
ak sa m naozaj nieo na atch obdivo
va, tak je to akos ltky, jem n k ra j r
ska prca. N iektor sa pia svojou p o sta
vou, vlasm i, tvrou, rukam i, krsn y m te
lom, hlasom alebo tancom . N ie je v ak
sm iene a poutovaniahodn v tak ch
bezcennch a pom inutench v eciach ha
da ctu a obdiv? K rsa nie je krsou, ke
sa rob npadnou a nasilu had uznanie.
Len v ted y je k rsn o u a pvabnou, ke za
bda na seba a n e p re t a sa. es je v ted y
k rsn a a m il, ke prichdza k nm n e
hadan. Ke ju niekto vyhadva, hne
je odporn.
D rah Filotea, iste si el, aby som
hovoril viac o pokore. O om som a
dosia hovoril, p atr viac o patrnosti ako
pokore. Ke kon nieo z pchy, si
pyn. A k to rob asto, zvykne si na
pchu. A k m zubu v takom konan,
ovldol a duch pchy. Podobne je to aj
s pokorou. Ke v y k o n n e ja k skutok
z pokory, si pokorn. A k to urob pri
kadej danej prleitosti, zvykne si na
pokoru. A k m rados v p okoreniach
a vade had ponenie, v ted y a vedie
Pokora 157

duch pokory. V etko v ykonva v duchu


pokory, znam en m ilova ponenie a po
korenie a hada vlastn opovrhnutie a
podceovanie. N ie ten je pokorn, kto
uzn svoju nedostatonos, lebo na to
treb a len trochu bystrho rozum u, ale
ten, kto iada a chce, aby ho pokladali za
nedostatonho a poda toho s nm aj za
chdzali. N a tento stupe pokory by som
a chcel dovies.
M edzi zlam i a utrpeniam i, kto r m m e
zna, s tak, k to r nm donaj es,
a tak, kto r nm donaj opovrhovanie.
Pozri na chudobnho rehonka, k to r sa
vo svojich prostch atch trasie od zimy.
Kad uct jeho chudobu a ndzu a po
utuje ho. A k je vak in mu alebo ena
chudobn a zle obleen, v ted y ju pod
ceuj a ohovraj. Ke rehonk trpez
livo zna po k arh an ie od predstavenho,
chvlia ho za poslunos a sebazaprenie.
A k sa v ak niekto in tak sp rv a z lsky
k Bohu, nazv ho slabm a zbabelm .
U trpenie, spojen so slvou, by hocikto
rd zniesol, ale potupn u trp en ie bez
svetskej slv y len m lokto vezm e na seb a.
Aj nosti s pokorujce a povzna
jce. Trpezlivos, m iernos, sebazaprenie
v ed ns vo svete ku pokoreniu. V eko
dunos, obratnos, lskavos prinaj
158 Filotea III.

zas ctu a obdiv. Kto m iluje pod ce o v a


nie a opovrhovanie, ten m iluje svoje
vlastn ponenie, a to je o p rav d iv k re
sansk pokora.
Iste by si chcela vedie, kto r p okorenia
s n ajvie a najzslunejie. S to tie,
k tor s n ajv iac oprotivn naim n k lo n
nostiam , a potom tie, ktor sme si sam i
nezvolili, ale sa pr tia z povinnost stavu
a povolania. S m anelky, ktor by v e
tky p okorenia zniesly, len nie tie, kto r
pochodia z m anelstva. N iek to r reho
nka by radej kohokovek poslchla,
len nie svoju p red stav en . N ajlep ie a
n ajv ie s tie pokorenia, kto r v y ra s ta
j z vlastnho ivotnho okolia a p ro stre
dia. Svojvon v b er pokoren dona
ns o m noho zsluh. Kto nm d milos,
aby sme m ilovali a porozum eli na ns
dochodiace pokorenia? Len Ten, kto pre
nae vlastn povenie il a um rel ako
vsm ech udstva a vyvrhe svojho v la st
nho nroda.
asto hovorm e, e sme nim , e sme
nedostatok a bieda. A le vemi by ns za
razilo, ba azda aj urazilo, keby ns niekto
vzal za slovo a v tom sm ysle o ns pred
inm hovoril. J e to tak, ako keby sme
chceli niekam utiec a skry sa, ale len
naoko, aby za nam i beali a ns hadali.
Pokora 159

Robme naoko, ako by sm e chceli by


najposlednejm i a sedie azda a pod
stolom, ale len preto, aby nm ponkli
najestn ejie m iesto. O p ravdiv pokora
m iluje prav d u a priam os a ni nerob
len naoko. Ba nevyhadva nijak zvl
pokorn slov. P okorn hovor to, o si
m ysl a cti, lebo m iluje prav d u a chce,
aby sa jeho slov a sk u tk y sro v n v aly
s jeho m ylienkam i.
Falon pokora je aj to, ke niekto
povie: N echajm e zvltne cvienia zbo
nosti, ako rozjm anie, n v te v y n a jsv
tejej Sviatosti O ltrnej, sebazapierania,
dokonalm duiam , lebo to nie je pre ns
o byajnch h rien ik o v . In zas povedia:
N esm iem e asto chodi na sv. prijm anie,
lebo nie sme na to dos sv t. T akto
rei s vlastn e p rek r can ia a m aj sli
za pltik na zak ry tie sam olsky a po
hodlnosti. iadaj si znam enie na nebi
alebo hlboko v m o ri, hovor prorok Iza
i bezbonm u krovi A ch azovi a ten
odpoved: Nie, nebudem od Boha iada
nijak znam enie a nebudem poka Bo
ha, svojho P n a. (Iz. 7, 12.) A chaz bol
pokrytec. Robil, ako by m al n ajv iu
bze pred Bohom, a pod rkom pokory
odm ieta milos, ktor mu Boia dobrota
chcela darova. i nie je to pcha, ke
160 Filotea III.

neprijm am e Boiu milos? i nie s dary


Boie tak, e ich m usm e prija, i nie
je znakom pokory odovzda sa do vle
Boej a splni Jeh o iados nakoko len
mono? Boh iada, aby sm e boli dokonal,
aby sme sa stlym posvcovanm s Nm
m tesnejie a v n to rn e jie spojili.
N iektor sa zas ani len neopovia
m yslie na d ary a dobrodenia, k to r im
Boh doiil, a to zo strachu, aby ich to
nedoviedlo k pche a sam olske. Aj oni
sa m lia. Poda m ienky sv. Tom a, p rv e
rozjm anie o dobrodeniach Boch je n a j
lep prostriedok, ako sa dosta k lske
Boej. m lepie poznm e dobrodenia,
tm vm i budem e Boha m ilova a Mu
za ne akova. N i ns nem e hlbie
uponi pred m ilosrdenstvom Bom ako
nesm ierny p o et Je h o dobroden a ni
ns nem e viac uponi p red Boou sp ra
vodlivosou ako m nostvo naich h rie
chov. N e treb a sa b, e pri rozjm an
o Boch dobrodeniach upadnem e do
pchy, ke len m m e pred oami, e v e
tko dobro pochdza od Boha. Sv. Pavol
nm to p rip om na: o m , o by si
nebol dostal? A ak si o dostal, o sa
chvast, ako by si nebol dostal? (1. Kor.
4, 7.) A k ns pri pohade na m ilosti p rija t
od Boha jed n ak o n apadne pokuenie p
Dobr meno 161

chy, v ted y m ylienka na d o terajiu n e


vanos oproti Bohu a svoje hriechy je
najlepm liekom . Ke si pom yslm e, e
vlastnm i silam i nevldzem e ni dobrho
urobi, radi vzdm e es Bohu, pvodcovi
vetkho dobra na zemi i na nebi. Tak
priznva aj n a jsv tejia Panna M ria, e
Boh urobil s ou vek veci, ale rob to
preto, aby sa pokorila a vzdala es Bohu.
Veleb dua m oja Pna, lebo vek veci
mi urobil, k to r je m ocn. (Luk. 1, 46,
49.)

K a p ito la tvrt.

Pri cvien v pokore


neza b u d n im e na svoje dobr m eno.

p rav d iv pokora nm nedovouje, aby


Ovade
sm e o sebe vea m ysleli a chceli ma
prednos. N edovouje nm, aby
sme tili po vo n k ajej cte, chvle
a uznan inch ud. Pri v etk ej pokore
vak nesm iem e zabudn na svoje dobr
meno. Dobr m eno nespova v oceovan
nejakej osobnosti pre jej m im oriadny
nostn ivot, ale v uznan statonosti a
bezhonnosti ivota. Dobr m eno je opo
rou spoloenskho ivota. Kto nem dob
162 Filotea III.

r m eno, rob pohoren ie a kodlivo p


sob na udsk spolonos. Lska k bli
nm u iada aj u rit staros o zovajok
a dobr m eno. T akto staros nem e
preka pokore, len nesm iem e by p ri
vemi horliv a zkostliv. P reh n an sta
ros o udranie dobrho m ena rob lo
vek a citlivm , n edverivm a p ro tiv
nm. Zlom ysen sa tm popudia k n e
ctivosti a poniovaniu. Lepie je urku
a ponenie, p rpadne p ohdanie p re
hliadnu a nevim n si, ako sa o sp ra v e
dlova, alebo sa chcie pomsti. nostn
due sa n e sta ra j vem i o to, o h ovoria
zl jazyky. Due s plytkm i nostnm i
koream i sa zas znepokojuj pri kadej
prleitosti. Ten, kto chce ma dobr m eno
u v etkch ud, chytro ho stra t u v e
tkch, a kto chce, aby ho u ctiev ali udia
bez cti a hanby, ten si nijak ej cty n e
zasli.
Dobr m eno je akm si ukazovateom ,
k to r naznauje, kde p reb v a nos. H lav
n je nie pri tom v o n k ajie dobr m eno,
ale v n to rn nostn ivot. A k a niekto
pom enuje sv tu k rk o u preto, e vedie
zbon ivot, alebo a pom enuje zbabel
com, e si odpustila urku, na to sa len
zasm ej. Radej m usm e strati m eno pred
umi, ako by sme m ali zanecha h o rli
Dobr meno 163

vos v nostnom ivote. N esm iem e urazi


oko dobrho loveka, ale nesm iem e uspo
kojova ani oko zlho. Starajm e sa, aby
p reb v ala v ns vdy nostnos a stato
nos, potom si u sam oinne zachovm e
aj dobr m eno.
Hame vdy na Jeia ukriovanho.
N asledujm e Jeh o prklad, a to s dverou
a odvahou, ale aj obozretne a m dro. On
ochrni nae dobr m eno. Ke vak do
pust, aby sme bez vlastn ej vin y stratili
dobr m eno, urob to preto, lebo nm
chce da viu slvu, alebo ns chce
zavies na cestu pokory, k to r je tisc rz
vzcnejia ako v e tk y cty sveta. O proti
nespravodlivm u ohovraniu postavm e
vdy sm elo a pokojne pravdu. Ke ns
protivnk nepovne a n ep restan e ura,
potom pokorne a pokojne vydrm e a o b ra
nu svojej cti vlom e do rk Boch. V ez
m im e si za prklad sv. Pavla a ostam e
v ern v slube Boej v dobrom i zlom.
Potom budem e mc poveda s Dvidom:
Pre Teba, Boe, znam potupu a hanba
p o k ry la m oju tv r. (alm 69, 10.) Len
ke ns niekto nespravodlivo obvin
z akej a hanebnej veci, nesm iem e prija
bez slova obvinenie, ale m usm e sa brni,
pravda, pokojne a pokorne. O soby, k to
rch dobr m eno m vek vznam pre
164 Filotea III.

m ravnos a povzbudenie m nohch, m usia


si v pozor dva na svoje dobr m eno.
D rah Filotea, povedal som ti o-to
o pokore, o sa na p rv pohad u k azuje
prli tvrd. U ver a uvid, ak zane
povedan nasledova, ivot ti bude sla d
m ako cukor a med.

K a p ito la piata.
Lskavos oproti blinm u.

Sv anviatolskch
t krizm a, k to r C irkev od ias apo
pouva pri sviatosti birm o
a pri svten, je sm ieanina olivo
vho oleja a balzam u. Z obrazuje nm
okrem inho dve nosti, k to r sa najm
zraily v osobnosti K ristovej, a to l sk a
vos a pokoru. Balzam, k to r vo vode
pad na dno, je obrazom pok o ry a ahk
olivov olej, k to r vdy plv a n a po
vrchu, je obrazom lskavosti. K ristus slo
vam i: V ezm ite na seba jarm o a ute sa
odo ma, lebo som lsk a v a pokornm
srdcom , nm preto tak vem i odpora
tieto dve nosti, lebo nm uschopuj
srdce k slube Boej a od u ev u j k n a
sledovaniu K rista. P okora pribliuje k Bo
hu, lskavos zas riadi a zdokonauje
nae vzahy k blinm .
Lskavos 165

Lskavos je nos, k to r v e tk y a
kosti spolonho navania prem ha l s
kou. J e korunou a kvetom lsky k bli
nm u, k to r poda sv. B ernarda je vted y
dokonal, ke je nielen trpezliv, ale aj
lsk av a dobrotiv. D rah Filotea, usiluj
sa, aby duchovn krizm a lskavos a
pokora p reb v ala vdy v tvojom srdci.
N iektor sa cviia v lskavosti, ale len
navonok, nie v srdci. N eskm aj svoje
n a jv n to rn ejie sm anie a, veden zlm
nepriateom , p o k ladaj sa za lskavch,
hoci v skutonosti nie s. Rozlia sa pri
najm enom slovku a najm enej krivde.
Ke p a triarc h a Jozef posielal svojich b ra
tov z E gypta dom ov, napom enul ich:
N ep o h n ev ajte sa na ceste. To ist h o
vorm aj tebe, Filotea. N biedny, po
zem sk ivot je len putovanm do venej
vlasti. N ehnevajm e sa a nekriepm e na
tejto ceste. Putujm e v lske, pokojne a
priatesky so svojim i sestram i a bratm i.
M ajm e neo ch v ejn zsadu nikdy sa n e
nahneva a h n ev nikdy pod nijakou z
m ienkou nepripusti do svojho srdca. Sv.
A ugustn pe: M drejie je zabrni
prstup do due hoci aj spravodlivm u
hnevu, lebo ak ho raz ta pripustm e, len
ako sa d vy h n a. Ke povolm e hnevu
o len m lo m iesta vo svojom srdci, o-
166 Filotea III.

skoro zapust k o ren e a ovldne celho


loveka. U razen pcha, m alichern upo
dozrievanie, nedvera, v e tk y falon
predsudky s dobrou jeho potravou. Roz
h n ev an lovek toti m lokedy poklad
svoj hnev za nespravodliv. Sv. Pavol ns
napom na, aby sme nedali zapadn slnku
nad svojm hnevom . Lebo, ak ostane o
len jednu noc v naej dui, zm en sa na
nenvis a potom so tv a njdem e spsob,
ako ho odtia vyhna. Sv. Ja k u b apotol
hovor celkom krtk o : H nev m ua n e
k on Boiu spravodlivos. (Jak. 1, 20.)
Pravda, lovek nem us zlo trpie, ale m us
ho energ ick y a bezohadne prem ha, no
vdy s lskavosou a lskou. Pokojne a
s rozvahou povedan n apom enutie sa vdy
radej prij me, ako v rozlen v y sloven
vitka, aj ke je akokovek dobre opod
statnen.
A ko m teda prem c hnev? Len o
zbad, e a hnev chce pochyti, sstre
v e tk y duevn sily a potla ho. N erob to
v ak p ren h len e a nsilne, ale pokojne,
vne a s rozvahou, aby sa n eznepoko
jilo a nerozlilo tv o je srdce. N esm ie tak
robi, ako robia na vekch shrom ade
niach usporiadatelia. T asto svojm k ri
kom narobia viac h u k u ako udia, k to
rch okrikuj.
Lskavos 167

A k sa ti nepodarilo prevlda h n ev a
m usela si s Dvidom, muom poda srdca
Boieho, poveda: M oje oi sa zakalily
od silnho h n e v u , potom sa pom odli:
Zmiluj sa nado m nou, Boe, pom mi,
vystri svoju prav icu a oslobo m a od
h n ev u . A ko kedysi Boh na prosbu apo
tolov zastavil brku na mori, tak urob
aj s tvojm hnevom a op zavldne ticho
a pokoj v tvojej dui. A vak aj tto pros
ba o Boiu pom oc proti v zrastajcem u
hnevu nesm ie by pren h len a nsiln,
ale m us ju prednies s dverou a odo
vzdanosou do vle Boej.
A k si v hneve povedala alebo urobila
nieo nesprvneho, usiluj sa chybu m
skr napravi, a to m ilm slovom alebo
inou lskavosou a dobrotou. Ako dobrm
prostriedkom proti li je lo na m ieste
odvola, tak isto aj dobrm prostriedkom
proti hn ev u je hne vykona slovom a le
bo skutkom kon oprotivnej nosti
lskavos. erstv ran y sa lieia sk orie
ne star, hovor prslovie. Vo vetkom ,
o hovor a rob, si zvykaj na lsk av
tn. O svojich blinch smaj vdy
dobrotivo a neetri m ilmi, lskavm i
slovam i. Bu priatesk a lsk av nielen
k cudzm uom, ale aj ku s v o jim prbuz
nm a susedom . N ebu takou ako niektor,
168 Filotea III.

o mimo dom u s ako anjeli, ale dom a


s hotovm i diablam i.

Kapitola iesta.

L skavos oproti sebe sa m m .

skavos najlep ie uplatnm e, ak ju


L budem e cvii na sebe sam ch. N ikdy
sa toti nesm iem e hneva na seba, na
svoje chyby a privem i sa rozuova.
Ke si aj m usm e m inul chyby outova
a zoklivi, predsa sa naa tos nem
prem eni na h n e v a om rzenos. Zanevrie
na seba sam u bolo by znakom sam o
lsky, kto r sa ctila zasiahnut pri
pohade na svoju vlastn nedokonalos.
M noh sa toti h n e v a j preto, e sa n a
hnevali a rozuuj sa preto, e sa roz
lili. T akm to sprvanm v n to rn e sa
ete vm i popudia a upadn op do
novho hnevu. N espokojnos so svojim i
chybam i nem ns donies do hnevu a
netrpezlivosti, ale m m e sa ovlda a by
rozum n. N em m e hodnoti svoje chyby
poda pocitov, kto r v ns vzbudzuj, ale
m m e ich posudzova s jasnou a pokojnou
rozvahou. Kto m iluje n iek to r nos, n a
prklad istotu, nem sa pri najm enom
Lskavos 169

npore proti nej privem i rozli, zatia


o sa pri akom ohovoren, ktor zavinil,
azda len trochu znepokoj.
V er, drah Filotea, e kad otec do
siahne vieho spechu vo vch o v e det
lskavosou a dobrotou ako krikom a n a
dvanm . Tak isto aj nae srdce skr po
lepm e pokojnm a lskavm zsahom
ako ostrm a prsnym zkrokom . A k si si
naprklad predsavzala, e nebude n a
m yslen a jednako si zhreila pchou
a m rnom ysenosou, pokojne uvauj o
svojich chybch a povzbudzuj sa slovam i:
Op som upadla do svojich star ch
chb, o k to r ch som si u toko rz p red
savzala, e sa im budem vyhba. Op
sa chcem pozdvihn, navdy chcem opu
sti cestu m rnom ysenosti, poprosm Boha
o odpustenie, s Boou pom ocou sa pok
sim by vern o u a pevnou a op sa dm
na cestu pokory a seb azap ren ia. Svoje
pred savzatie si ete raz zopakuj a uv,
ak p ro stried k y pouije na jeho u sk u
tonenie. V akch prpadoch sa pora
so svojm duchovnm otcom . A k by si
v ak bola p resveden, e takto jem n
v itk y n einkuj na tv o je srdce, v ted y
m e proti sebe vystpi nieo ostrejie
a prsnejie. Po takom to v stupe si vzbu
m ylienky a city svtej a radostnej d
170 Filotea III.

v e ry v Boha. Svoju p okoren duu posilni


slovam i Dvida: Preo si sm utn, dua
m oja, preo m a suuje? Dfaj v Boha,
On je m ojm Spasiteom , jem u budem
ete akova. (alm 42, 5.)
A k si urobila chybu, neznepokojuj sa.
Uvedom si svoju nedostatonos a pokor
sa hlboko pred Bohom. N euduj sa sv o j
mu pdu. N ieto sa o udova, ke
chor ochorie, slab oslabne a biedny
zbiednie. utuj vak, e si svojim i h rie
cham i a chybam i u razila Boha, posbieraj
odvahu a dv eru v Boie m ilosrdenstvo
a dobrotu, daj sa op na cestu nostnho
ivota.

Kapitola siedma.
Pokoj a rozvaha pri prci.

D rah Filotea, pracuj vdy starostlivo


a usilovne. Prcu posiela Boh a ak,
e ju vy k o n s n ajv o u pozornosou
a usilovnosou. C hr sa v ak nero zu m n ej
horlivosti a nhlenia. Kad nhlivos
prina nepokoj a zkosti, zastiera lo
vekovi sp rv n y pohad a prek a v dob
rom v y konan diela. Vezm i si za prklad
anjelov. Boh im sv eril spasenie naich
Pokoj a rozvaha 171

du. Svoju lohu konaj s lskou a po


kojne, bez zkostlivosti a nhlenia. zko
stlivos a nhlivos sa nijako neshoduj
s nebeskou blaenosou, k torej znakom
je pokoj a m ier.
Spasite k arh al M artu a hovoril jej:
M arta, M arta, staro stliv si a trud sa
pre m noho v e c . (Luk. 10, 41.) K eby bola
bvala len starostliv, iste by sa nebola
znepokojovala. A le ona sa zkostlivo
starala, preto sa znepokojovala, nhlila
a preto ju Spasite pokarhal. T ich a
drobn d zroduje zem, leja k alebo
prietr m raien ni lky a polia. N hliv
prca b v a m lokedy dobr. Pom aly a
lej zjde, hovor prslovie. Aj Psmo p ri
pom na: Kto sa ponha, ahko sa potkne
a p a d n e . (Prisl. 19, 2.) A k pracujem e
dobre, v ted y iste pracujem e aj dostatone
rchlo. m elky silnejie bzuia a r c h le j
ie lie ta j ako vely, ale v y r b a j len
vosk a nie toko m edu. Tak aj t, o svoje
prce v y k o n v a j s vekm hrm otom a
nhlivosou, sotva v y k o n aj m noho dob
rho. M uchy ns neobauj svojou ve
kosou alebo silou, ale vekm potom .
Tak aj m noho m alch prc ns asto stoj
viac nm ahy ako niekoko vekch. Svo
je p rce konaj s vntornm pokojom ,
jednu za druhou tak, ako prichdzaj. A k
172 Filotea III.

by si chcela v e tk y p rce n araz vykona


a bez plnu, oskoro by si bola telesn e aj
duevne v y e rp a n a znechuten, m usela
by si v e tk u p rcu zanecha bez toho,
aby si o len jed n u dokonila.
Vo v e tk c h svojich prcach sa spo
liehaj na prozretenos Boiu. Len s jej
pom ocou dosiahne svoj cie. Ty v ak
tie spolupracuj, a to pokojne a svedom i
to, bu si vedom , e tak, ako je, pre teb a
je najlepie, aj k eb y sa ti azda in p o
zdvalo.
Rob ako m al deti, k to r sa jednou
rukou dria otca a druhou trh a j jah o d y
a kvety. Jed n o u rukou shrom aduj d ary
zem e a druhou sa pridaj svojho n e b e s
kho O tca, asom pozri na N eho, aby si
videla, i sa M u tv o je sp rv an ie a k o n a
nie pi alebo nie. Daj pozor, aby si n e
uvonila aj druh ruku, v sn ah e ete viac
natrha a nasbiera. A k si ju uvon,
m e sa sta, e pri najbliom kroku
spadne na zem. Tm ti chcem poveda
toko: Pri ob y ajn ch zam estnaniach,
k tor nev y ad u j zvltnu sstredenos
a pozornos, m ysli viac na Boha ako na
prcu. A k v a k p rc a v y a d u je zven
pozornos a sstredenos, v ted y pozdvihni
svoju m yse k Bohu len z asu na as.
Boh ti odm en dveru, bude s tebou, pre
Chudoba duchom 173

teba a v tebe pracova a tv o ju p rcu a


nm ahu odm en radosou a spechom .

Kapitola sma.

C hudoba d uchom .

Lsk a ns vedie k dokonalosti v n to r


nho ivota, ale chudoba duchom ,
istota a poslunos s tri hlav n p ro
striedky, ktorm i sa dosahuje a chrni
lska. C hudoba ducha po sv cu je lske a
slube Pnovej n m ajeto k a im anie, i
stota zase telo a poslunos srdce. C hudoba
duchom, istota a poslunos s tri ram e
n duchovnho kra. Zklad, na ktorom
stoj kr, je pokora. N ehovorm tu o su
boch chudoby, istoty a poslunosti, ak
sa sk lad aj slvnostne v reholi, ani o tch,
ktor si niekto rob skrom ne s dovole
nm svojho spovednka. H oci sa aj ist
nosti stan zslunejm i, ke ich spo
jme so zvltnym i submi, jed n ak o ku
pokroku v duchovnom ivote nie je to
nijako bezpodm ienene potrebn, aby sa
niekto takm i submi viazal. H lavn je,
e lovek m iluje nosti a v y trv alo poda
nich ije. A k niekto po slv n o stn ch su
boch v stu p u je do takzvanho dokonalho
174 Filotea III.

stavu, ako je kazstvo alebo rehoa, na


dosiahnutie dokonalosti duchovnho i
vota je ete vdy potrebn, aby tie nosti
kad aj v ivote uskutooval. Suby
sam y ete nikoho n eurobily dokonalm .
J e predsa rozdiel m edzi prslunosou
k dokonalm u stav u a dokonalosou sa
mou! V etci kazi a rehonci patria k do
konalm u stavu, lebo sa submi zaviazali
k siliu o dokonal duchovn ivot. To
v ak ete neznam en, e s u vetci
dokonal pre svoje suby. O tom sa m
eme, bohuia, aj sam i niek ed y p resv e d
i. D rah Filotea, silno si zaum iem e
uskutoova spom enut tri nosti, lebo
vetci sme k tom u Bohom povolan. Aj
ke hne nedosiahnem e dokonalos, p red
sa sa budem e k nej stle pribliova a vo
vej m iere ju aj dosahova.
N ajp rv a chcem poui o nosti, k to r
sa vol chudoba duchom . Vo svojej h o r
skej rei K ristus prv z sm ich blah o sla
v en stiev spom enul toto: B lahoslaven
chudobn duchom , lebo ich je krovstvo
n eb esk . (Mat. 5, 3.) Poda toho bohat
duchom nie s b lahoslaven a ich je k r
ovstvo pekeln. C hudobn duchom je
ten. kto vo svojom duchu, teda v m yslen
a n azieran neba za bohatstvom , m a je t
kom, peniazm i a isto zem skm i vecm i.
Chudoba duchom 175

Bohat duchom je ten, kto svojm srdcom


a m ysou priam m rie za bohatstvom a p
itkom. N ezriaden lsk a k asnm m a
jetkom vem i obm edzuje lsku k Bohu
a je vekou prekkou na ceste d o k o n a
losti. Koko prem ania a starost, koko
nespokojnosti a nm ahy je spojen s si
lm za peniazm i, m ajetkam i a bohatstvom !
A ke u niekto dosiahol vy t en bo
hatstvo, i je u potom spokojn a a
stn? Nie! Potom ho zas pren asled u je
strach, aby nestratil, o ako nadobudol.
A ke sa raz stane, e tak lovek strat
svoje bohatstvo, jeho boles a zfalstvo
s tm vie, m via a n ezriad e
n ejia bola prtulnos k nem u. Preto
sv t Pavol v a ru je a napom na: T,
ktor chc zbohatn, upadaj do po k u
enia a do osdla diablovho, do m nohch,
neuitonch a kodlivch iadost, kto r
v n ra j ud do zahynutia a z a trate n ia .
(I. Tim. 6, 9.) i nie sme svedkam i v ka
dodennom ivote, ako v m nohch uoch,
aj katolkoch, so vzrastom prjm ov a bo
h a tstv a upad lska k nboenstvu, C irkvi
a kostolu? Koko rz u bolo lakom stvo
a cham tivos za peniazm i a m ajetkom p r
inou plnho odpadu od Boha!
Pravda, m lokto si uzn, e je cham tiv
a lakom . T akto nzky duevn stav si
176 Filotea III.

nikto nechce prizna. K ad sa usiluje


ospravedlni v elijakm i vhovorkam i,
ako s nap rk lad staros o budcnos.
H ovor sa, e lovek nem nikdy dos.
Vdy sa v y n ra j nep red v d an okolnosti
a poiadavky, take lovek by vdy viac
potreboval. Ba ani n ajv lakom ci a
drgroi sa nep rizn aj ku svojej n eresti
a nectia n ijak ch v itiek svedom ia. La
komos je zv ltn a horka, k tor lovek
tm m enej cti, m je v y ia a m ocnejia.
M oji videl p o sv tn ohe, k to r obop
nal ker, ale k e r nezhorel. O b rten e sp a
uje bezbon ohe lakom stva lakom ca,
ale ho nepli. U prostred najp liv ejieh o
oha sa vych v au je n ajprjem nejm
chldkom a poklad svoj n e n sy tn hlad
po peniazoch za celkom prirodzen a
opodstatnen. N ebezpeenstvo, k to r do
na so sebou m ajetok a bohatstvo, n a j
lepie prekaz nos chudoby alebo chu
doba ducha, t. j. pln prem oenie n e
zriadenej p rchylnosti k pozem skm d a
rom bez ohadu na to, i lovek v sk u
tonosti tak m alebo nie. C hudoba
z lsky k venm u D obru vdy vm i
odahuje udsk srdce od zem skch m a
jetkov. N ebezpeenstvo b o h atstv a sa tm
odvrti a ndza skutonej chudoby sa
stane hodnotnou a zslunou pre nebo.
Chudoba duchom _____ __

nos tak ejto chudoby je zvzn pre


vetkch kresanov. N ikto nesm ie ti
po dedistve a m ajetku, k to r je nespo
jiten s vou a lskou Boou.
D rah Filotea, chcel by som ti poloi
na srdce dve veci: V ek staros o asn
dobr a sasne, nepripisova im vek
cenu. M ajetky, ktor mme, n ep atria nm,
ale Bohu. N a to nm ich dal, aby sme
z ich uvania prinali ovocie a itok
pre venos. Usiluj sa preto ete vm i
ne in udia svoj m ajeto k uitone a v
nosne spravova, brni a zveaova.
Povedz, d rah Filotea, i krovsk z
hradnci n ep racu j svedom itejie a usi
lovnejie na skrlen a obroden im sv e
rench zhrad ne svojich vlastnch?
Preo? Preto, aby svojou prcou zskali
priaze a lsku krov a knieat. Tak
isto aj m y sa m usm e usilova zska si Bo
iu priaze starostlivm a vernm sp rav o
vanm, Bohom nm sverenho m ajetku. Se
beck lsk a je prudk, nespokojn a tak
je i staros, k to r sa z nej rod, pln nepo
koja a pudovosti. Lska k Bohu je pln
pokoja, spokojnosti a preto i staros z nej
pochdzajca je vdy pokojn, lskav,
oblaujca, hoci sa tie asto tka len
zem skch zleitost. M aj sa na pozore,
aby a Sam olska nepom lila. asto sa
178 Filotea III.

toti stane, e p red stiera lsku Boiu a


pritom sleduje svoje v lastn ciele. Pozo
ruj svoje m ylienky, city a srdce, ke
niekedy u trp stra tu na m ajetku. A k
sa a to silno dotkne, v ted y ete privem i
lipne ku zem skm veciam . N i n ep o u k a
zuje lepie na nau prchylnos k veciam
ako sm tok, ke veci strcam e.
A k si bohat, chr si srdce od vekej
lsky k bohatstvu. N ebu otrokom pom i
nutench vec. T voja dua ich m us o v l
da, opanova a nesm ie sa da spta. Je d
ma a jedom sa otrvi, to je rozdiel. Le
krnici m aj v lek rn i vea jedov, ale
sami nie s otrven, lebo jed m aj len
v lekrni a nie v tele. T ak aj ty m e
ma bohatstvo a nem us sa da nm o tr
vi, km ho toti m len pri sebe a nie
vo svojom srdci.

K apitola deviata.
Boh ch u d o b n d uchom .

A kmnechce, aby sa ti staros o asn


ajetk y a ivotn po treb y n ezvrhla
v zvis a lakom os, m us sa, d rah Filo
tea, cvii v o pravdivej a skutonej chu
dobe, i ke si azda bohat. A ko n edobro
von stra ta zem skch m ajetk o v ti n azna
Boh-chudobn 179

uje stupe tvojej lsk y k nim, tak isto


dobrovon zrieknutie sa ich je n a j in
nej prostriedok potlai kad nezria
den prtulnos k nim a zachova si slo
bodu ducha a srdca. S asu na as venuj
as svojich prjm ov alebo inho m ajetk u
chudobnm , prpadne daruj nieo na dob
roinn a socilne ciele. Boh ti to nielen
na druhom svete odplat, ale u na tejto
zemi ti vynahrad. Ni nem e by oso
nejie na tejto zemi ako dva alm unu
a v tichosti blinm dobre robi. A k ti Boh
nevy n ah rad hne alm unu v nieom
inom, je pravda, e bude chudobnejia
o toko, koko alm uny si dala. A vak
ak sv t a b ohat je tto chudoba pre
almuny!
M iluj chudobnch a chudobu. Stane
sa tak chudobnou duchom , lebo Psmo
hovor, e budem e podobn tomu, o m i
lujem e. Lska sbliuje m ilujcich. Kto
ochorie a ja by som n eochorel?, hovor
sv. Pavol. (II. Kor. 11, 29.) M ohol aj tak
poveda: Kto je chudobn, aby som ja
s nm nebol? Lska ho urobila podobnm
tomu, koho m iloval. M iluj chudobnch,
bude astn v duchu ich chudoby.
Ak m iluje chudobnch, asto ich n a
v tev u j, rada sa s nimi rozprvaj. T voja
re nech je rovn rei chudobnch, t. j.
180 Filotea III.

tak sa s nimi rozprvaj, ako by si bola


z nich. M aj tedr ru k y a ochotne dvaj
zo svojho m ajetku, ve si bohatia.
A k chce ete viac urobi, neuspokojuj
sa s tm, e bude chudobn, ale bu slu
obnkou chudobnch. A k leia chor na
posteli, opatruj ich a posl im. Staraj sa
o ich dom cnos na svoje trovy, v a r im
sam a jedlo, oetruj ich a is im aty,
vypieraj bielize.
D rah Filotea! V er mi, ta k sluba je
hodnejia a estn ejia ako v ld a nad
krovstvom . N em em dos obdivova
horlivos svtho kra udovta, k to r
tak robieval. O bsluhoval chudobnch a
dval im jes. K ad de povolal troch
chudobnch ku svojm u stolu. asto n a
v tevoval nem ocnice a oetro v al tam tch
chorch, ktor m ali v red y a in odporn
choroby. Tto prcu konal asto s o bna
enou hlavou a na kolench, lebo v cho
rch chcel ucti sam ho Spasitea. Sv.
A lbeta D urnska rad a chodievala m edzi
chudobnch. R ada sa zjav o v ala m edzi
svojim i dvornm i dm am i obleen do
chudobnch iat a ho v o riev ala: Keby
som bola chudobn, takto by som sa
obliekala. Filotea, ak chudobn boli sv.
udovt a sv. A lbeta pri svojich vekch
bohatstvch a ak bohat vo svojej v n
Chudk-bohat 181

tornej chudobe! B lahoslaven v etci ta


kto chudobn, lebo ich je krovstvo n e
besk! Kr krov a Kr vetkch chu
dobnch povie im v de poslednho sdu:
Bol som hladn a dali ste mi jes; bol
som sm dn a dali ste mi pi; bol som
chor a n avtvili ste ma; pote a v l d
nite krovstvom , kto r vm je p ripraven
od ustan o v en ia sv e ta . (Mat. 25, 34, 35.)
Pri vetkom bohatstve sa m e prihodi,
e v n ejak ej n ep redvdanej a n e o ak v a
nej okolnosti nm nieo chybuje. D rah
Filotea, znaj tak nedostatok s rad o st
nm srdcom , ochotne a trpezlivo. A k a
zastihne neastie, k to r a donesie do
vej m enej chudoby, n aprklad sp re n e
veren ie alebo krde, ohe, vojna, v ted y
priiel tvoj p rav as, aby si sa m ohla
cvii v chudobe. V yrovnaj sa smelo a
trpezlivo so svojou chudobou. D veruj
v toho, bez ktorho zsahu ani len jedin
vlas nev y p ad n e z hlavy.

K apitola desiata.

C hudk b ohat duchom .

D rahbu Filotea, ak si skutone chudobn.


takou aj duchom. Urob z ndze
nos a erpaj, nakoko m ono, najv iac
182 Filotea III.

itku a osohu zo skvostnho drahokam u


chudoby. Pravda, svoj o pravdiv lesk a
hodnotu zjav on a na druhom svete, ale
aj na tejto zemi je u neporovnatene
k rsn y a skvostn.
So svojou chudobou si v dobrej spolo
nosti. Sm Spasite, jeho m atka, b lah o sla
ven Panna M ria, apotoli a m noho sv
tch bolo naozaj chudobnch. M ohli by
bohm i, k eby boli chceli. Koko bohov
vo svete v y so k o p o stav en ch hadalo ch u
dobu v k ltoroch a nem ocniciach! Koko
silia a nm ahy vynaloili, aby boli n a
ozaj chudobn! Prkladom s sv. A lexej,
sv. Pavla, sv. A ngela a m noho inch.
Okoko ahie je tebe, ak si u chudob
n! Chudoba ti prila sam a v stre ty a
uetrila ti vea starost, lebo ju nem us
hada. Pozdrav ju a vezm i do nru ia
ako m il a v ern priateku Jeia Krista.
C hudoba Ho sp revdzala celm ivotom ,
ivila Ho a bola M u m atkou.
T voja chudoba m dve vhody. Jed n a,
e a Boh postavil do chudoby, teda tv o ja
chudoba je od Boha. N ie si chudobn
z v lastnej dobrovonej voby, ale z vle
Boej. o m m e od Boha, to sa M u bi,
ke to prijm em e s radostnm srdcom a
z lsky k Nem u. m m enej nieo v naom
ivote pochdza od ns sam ch, tm viac
Chudk-bohat 183

pochdza od Boha. R adostn, ochotn a


bezpodm ienen prijm anie toho, o Boh
posiela, p osvcuje a zhodnocuje kad
nae u trpenie a navtvenie.
D ruh vhoda je, e tv o ja chudoba je
skutonou chudobou. C hudoba, ktor za
hrn u j scitom , sstrasou, pozornosou
a obdivom , podporou a pom ocou, nie je
vlastne skutonou chudobou, ale m osi
spolonho s prjem nosou bohatstva.
Chudobnm by a pritom skusova od ud
poniovania a pokorovania, to znam en
by opravdivo a skutone chudobnm .
T akto je m nohonsobn chudoba v e
tkch chudkov tejto zeme. Kee ich
chudoba nie je dobrovon, ale prichdza
zo ivotnch okolnost, pova m enej
cty a je teda sk u to n ejia ako chudoba
rehonkov, hoci tto posledn je cen n ej
ia pre sub Bohu a dobr m ysel.
N eponosuj sa na svoju chudobu, lebo
ponosujem e sa len na to, o nm je ak
a nepi sa nm, o nm je protivn. Ak
by sa ti v ak tv o ja chudoba nepila,
vted y nie si chudobn duchom , ale bohat
iadosou a tbou.
N erm sa, ani nezfaj nad tm, e ti
udia nepom haj a a nepodporuj. V tom
je kr, ale aj vek hodnota a zsluha
chudoby. Chcie by chudobnm a pritom
184 Filotea III.

nechcie vzia na seba nijak n ep rjem


nos a nedostatok, to je ctiiadostivos.
To by bolo tak, ako by sme chceli ctu
chudoby a prjem nosti bo h atstv a naraz.
D rah Filotea, vo svojej chudobe sa
nehanbi prosi inch o alm unu z lsky
k Bohu. Prijm i pokorne a v ane vetko,
o ti daj. A k a odm ietnu, znaj to
hrdinsky a trpezlivo. M ysli asto na chu
dobu a pokorenie, k to r sv t M atka a
svt Jozef znali z lsk y k Boskmu
Dieatku. A k bude i poda ich prkladu,
bude bohatou pri vetk ej svojej sk u to
nej chudobe.

Kapitola jedensta.

istota srdca.
istota srdca je aliou m edzi nosami,
rob ud podobnch anjelom . Ni nie
je ist, o nie je krsne, nepokvrnen,
neporuen, a istota udsk sa vol isto
tou srdca. Tto istota sa vol aj n e v in
nosou, m ravnosou, poctivosou na roz
diel od sm ilstva a skazenosti. istota
srdca m m edzi nosam i t prednos, e
je krsnou, aliovo-bielou nosou due
a tela.
istota srdca 185

istota, ako kad in nos, m p r


bytok v srdci, ale vzahuje sa na cel
telo. M e sa teda strati a porui nielen
m ylienkam i a iadosam i srdca, ale aj
vonkajm i, telesnm i sm yslam i. N ie je
dovolen pouva telo a jeho sm ysly
k neistej rozkoi, ba dobrovone nesm ie
me udrova a pripusti o len m ylienku
na nieo neistho. I ke tak m ylienky
n ep okvruj telo, predsa p o k vruj
srdce. H riechom proti istote je kad
dobrovon pozeranie na neist veci, n e
ist rei rozprva, pova, dotka sa
a tak si pripravova rozko. Sv. Pavol to
povedal krtko: Sm ilstvo a neistota
nech sa m edzi vam i ani n espom naj.
(Ef. 5, 3.) V erenica v alam novej piesni
m na ru k ch m yrhu, mas, k to r chrni
od hniloby a rozkladu. sta m p rev ia
zan ruovou pskou na znak poestnosti
v reiach. Je j oi sa podobaj oiam ho
lubice na znak ukznenosti v pohadoch.
Na uiach m zlat nunice na znak
poctivosti, istoty a vzcnosti. O pravdivo
zbon dua m us by ist a poctiv vo
svojich oiach, uiach, rukch, nohch,
stach a v celej bytosti.
N ajm m lde si m us chrni jem n
svedom ie, aby sa tm ahie a sp en ej
ie m ohla cvii v istote. V p anenskch
186 Filotea III.

duiach zl duch asto rozpauje tby


a iadosti pozna zakzan ovocie. V i
vch farbch im m auje pitok pred oi,
aby ich zviedol na hriech a ozbjal o isto
tu a poctivos. ist due nesm nikdy
pochybova o tom, e istota je n e p o ro v
natene lepia, k ra jia a b laivejia ako
vetko, o sa s ou nesro v n v a. M ot,
ke uvid svetlo, tak dlho ho obletuje, a
si opli krd la a zahynie. Podobne pocho
dia aj m lad udia, ke sa d aj zvies
nstraham i zlho ducha a zvedavosou.
Aj m anelia p o treb u j istotu, aby n e
prekroili v m anelstve p rikzan m edze.
Dnen m anelia najm by si m ali sp y to
va svedom ie, i sa azda v m anelstve
nechrnili det. Rodiia bud pred Bohom
zodpoveda nielen za tie deti, k to r sa n a
rodily, ale aj za tie, k to r sa m yselnm
zkrokom rodiov n enarodily. I v m an
elstve treb a i, ako Boh ke, a n eslo
bodno obchdza Boie zkony. Sv. K ata
rn a Siensk vid ela m edzi zatratenm i
m noho du vo vekch m ukch, k to r
poruily svtos m anelstva. H ovor, e
due boly preto tak vem i p o trestan ,
lebo si ni n erobily zo svojich m anel
skch h riechov a dlho ily v hrienom
nvyku.
istota srdca 187

V dovci a v dovy m aj tie pestova


istotu, kto r ich zachrni nielen od p r
tom nch a budcich pokuen, ale pom e
im prem c n strah y obrazotvornosti, p ri
chdzajce z rozpom ienok na dovolen
rozkoe bvalho m anelskho ivota.
D rah Filotea, bu vdy na stri, aby
si hne v prvej chvli prem ohla v etk y
vbenia a prleitosti k neistote a sm il
stvu. H riech neistoty sa chce vkradn
do due celkom nepozorovane. Jeho za
iatky s asto nepatrn, skoro nepozo
rovaten, ale zrazu zane prudko rs
a privedie oskoro loveka do neastia
a biedy. O m noho ahie je vyhn sa po
kueniam k tom uto hriechu ako potom sa
vyslobodi z jeho p t a nsledkov. istota
je ako ndoba z brsenho skla. Pri n a j
m enom nraze sa octne v n ebezpeen
stve, e sa rozbije. Podobn je jem nm u,
vzcnem u, erstvm u ovociu, naprklad
jahodm , k torch ke sa silnejie do tk n e
me, ostan na nich k vrny a rany. D rah
Filotea, nedovo si nikdy s nikm opov
liv dvernosti, i u zo zvedavosti, artu
alebo nenosti a prtulnosti. Bu prsna
oproti sebe a nedaj svojm sprvanm
prinu k takej dvernosti. Aj ke sa tm
istota azda neporu a nestrat, km s
tie dvernosti len n ep atrn a neu v ed o
188 Filotea III.

m en, dobrom ysen a nedrdiv, jednako


len ochrom uj istotu a oslabuj, tm s tr
ca ona svoju aliov bielos, vu a krsu.
D obrovon neist d o t k an ia znam enaj
u stratu a pln zrtenie sa istoty.
C hr sa aj spolonosti n em ravnch a
skazench ud, k tor s o b y ajn e bez
hanby a studu. Srdce takch ud je ako
by p rehnit a zam oren. Pohad ich o
je iadostiv a ich dych je otrv en . Len
zriedka sa vedia porozprva, aby n e k o
dili istote a stydlivosti.
V yhbaj aj nebezpenm zbavm , n a
jm filmom a divadlm , v k to r c h o sp ra
vedluj a chrnia h r i e c h neistoty, ba
sm ilstvo a nem ravnos vea rz oslavuj.
Bu opatrn aj pri v b e re svojho tania.
M noho knh a asopisov pod k rsnym i
slovam i a obrazm i sk r v a jed sm yselno
sti a privdza k n eisto te srdca. Rada
taj dobr knihy a prav id eln e konaj du
chovn tanie. Rozm aj o tom, o si
tala, a v etk o dobr z knh prijm i za
svoj vlastn d uevn m ajetok. V zneen
a dobr m ylienky dodaj tv o jej dui
sily a jasnosti, ochrnia a pred p o k u e
niam i a up ev n ia srdce v istote a nosti.
D rah Filotea, bu odvna! N a z ch ra
nu svojej svtej istoty sa vyzbroj opa
trnosou, trpezlivosou a dverou v Boha,
istota srdca 189

Nech je tv o je srdce vdy na stri, aby


ho ni neprekvapilo. K dekovek si, n e
strcaj z o nepriatea svojej due, aby
a azda neprekabtil. A k sa predsa stalo,
e a n ep rip rav en prepadol, vyruil z ro v
novhy a poranil tvoju nos, v ted y n e
zfaj. U tiekaj sa k drahm u Spasiteovi
a n ajistejej Panne. Podporia a svojou
m ocnou ochranou, a ak a zaas nech aj
v ndzi a zkostiach, urobia to len preto,
aby si sa ete vm i m odlila a ete v r c
nejie prosila o ich ochranu a pomoc.
A ni za to sa nehanbi, ke sa u teba
op hlsi iadostivos. Sv. Pavol sa tie
priznva: N achdzam teda zkon, e ke
chcem robi dobr, zl mi je poruke, n a
koko m m zabenie v zkone Boom
poda vn to rn h o loveka. No, vidm
druh zkon vo svojich doch, k to r bo
ju je proti zkonu m ojej m ysle a uvdza
ma do zajatia pod zkon hriechu, k to r
je v m ojich doch. J a neastn lovek!
Ktoe m a vyslobod z tohto sm rtenho
tela? (Rim. 7, 21 24.)
A k sa niekedy v ivote stalo, e nieo
chcelo p anensk istotu zakali, alebo ju
azda aj pokvrnilo, potom sm elo a roz
hodne odhaj z m ysli v etk y spom ienky
a p redstavy, nedobrovon hnutia a usiluj
sa o zvl hlbok zbonos a bze Bo
190 Filotea III.

iu. To s jedin prostriedky, k to r m u


raz pokvrnen istotu zachova do bu
dcnosti.
V duchu ostvaj asto pri drahom Spa
siteovi m odlitbou a rozjm anm a spoj sa
s Nm, ako len asto m e, vo svtom
prijm an. Spasite ti pom e zachova
si srdce ist a poctiv, pom e ti zva
zi nad vetkm i pokueniam i neistoty,
len ke ostane lskou sjed n o ten s Nm
a asto spoinie na Jeh o n ajsv tejo m
Srdci.

Kapitola dvansta.

Poslunos.

P oslunos je d vojak, a to povinn a


dobrovon. P ovinnou poslunosou
sme viazan voi rodiom , pred stav en m
duchovnm aj svetskm . Tto poslunos je
preto povinn, lebo Boh dal p red sta v e
nm moc, aby ju v y k o n v a li v m edziach
svojho rad u a prvom oci. Rada a sv ed o
m ite pl rozkazy svojich p redstavench.
A k chce ete viac vykona a cvii sa
v povinnej poslunosti, ale vo vyej
m iere, nasleduj nielen rozkaz, ale aj radu
svojich p red stav en ch . Ba vychdzaj
Poslunos 191

v stre ty aj ich elaniam a nk lo n n o


stiam, ke ti to rad lsk a a opatrnos.
Poslchaj rada a ochotne bez reptania,
rchlo a bez vhania, radostne a nie so
zam raenou tvrou. N ajm v ak posl
chaj z lsky, a to z lsky k trpiacem u
Spasiteovi, k to r bol poslun a na
smr kra a poda slov sv. B ernarda, ra d
ej stratil ivot, ako by bol poruil po
slunos.
A by si sa nauila poslcha rada a
ochotne p redstavench, bu lsk av a po
zorn k seberovnm . Ke ide o dovolen
veci, rada spl ich elania a nebu k riep
na a tvrdohlav. Ria sa elanm svojich
poddanch, km nie je ono nerozum n, a
nikdy nebu p rsn a a p an ovan voi
poddanm , ke plnia svoju povinnos.
D obrovon poslunos je t, k to r
nm nik neprikzal, ku k torej sme sa
sami z v lastnej vle a dobrovone zavia
zali. T ak nap rk lad si vyvolm e spoved
nka, duchovnho vodcu, aby sme ho po
tom poslchali v otzkach vntornho
ivota. T akto poslunos je dobrovon,
lebo m pvod v naej slobodnej vli a
vobe. Ku tejto poslunosti sa m em e
ete prsnejie zaviaza zvltnym su
bom, ako urobila sv t m atka Terzia
192 Filotea III.

voi svojm u spovednkovi. A vak toto


nie je pravidlo, ale vnim ka.
V etkch svojich p red sta v en c h m m e
poslcha a najm v tch veciach, v k to
rch nm m aj prvo rozkazova. T ak
svetsk vrchnos m m e poslcha vo
v eciach v e re jn h o poriad k u a ttneho
zkona, cirk ev n vrchnos vo veciach
nboenskch a duchovnch, svojho za
m estnvatea a dom ceho p n a vo v e
ciach dom ceho poriadku.
V etky kony zbonosti, ku ktorm si
sa rozhodla, daj si naloi od svojho d u
chovnho otca pod povinnosou poslu
nosti. Lepie ich potom v y k o n a bud
ma dv o jak hodnotu: Jed n u , lebo s
sam y v sebe dobr, druh, lebo ich v y
kon z poslunosti. B lahoslaven poslu
n, lebo takm n ikdy n ed Boh pobldi.

Kapitola trinsta.
V onkajie sebazapieranie.

uDevn obnova kadho loveka sa m


zaa nie vonkajkom , ale od k o re
a, od srdca. O brte sa ku m ne s ce
lm svojm srdcom , hovor Boh. (Joel
2, 12.) V etko, o robm e, pochdza zo
Vonkajie sebazapieranie 193

srdca. A k je nae srdce, tak je n


ivot. A k p reb v a Jei v naom srdci,
uke sa to aj n avonok v naich reiach
a skutkoch. Preto, d rah Filotea, chcel by
som do tvojho srdca vtepi predovetkm
heslo: N ech ije Jei! Ke toto svt
slovo napln tv o je srdce, v e tk y tvoje
skutky a zriek an ia bud pren ik n u t jeho
duchom. Z pohadu tv o jich o, z re
tvojich st, z pohybov tvojich rk, z tv o
jich iat, z tvojho esu, sk r tk a z celho
tvojho zovajku a sp rv an ia m us sa
zrai, e K ristus p reb v a v tvojom srdci.
Potom m e poveda so sv. Pavlom :
ijem, ale neijem u ja, ale ije vo m ne
K ristus. (Gal. 2, 20.) K ristus ije a vldne
v tvojom srdci, v tvojom k o nan a m ys
len, v iadostiach, vo vli. Kto zskal
srdce loveka, zskal si celho loveka.
A k m tv o je srdce sp rv n e prejavi aj
navonok svoje dobr a zbon sm anie,
potrebuje pouenia o sp rv n y ch spso
boch o pravdivej zbonosti, najm o cvi
en sa vo vonkajom sebazapieran. Cel
tvoje sp rv an ie sa a dranie m svedi
nielen o opravdivej a svtej zbonosti, ale
aj o vekej ivotnej sksenosti a m dro
sti. O tom to a chcem n a k r tk o poui.
N ajp rv niekoko slov o sprvnom pste.
Posti sa znam en ubra si n a jedle. Pri
194 Filotea III.

cirkevnom pste sm ie sa lovek len raz


za de do stosti najes. Rno a v e er
mono asi polovicu toko jes ako o b y
ajne, p rav d a poda zd ravia a telesnej
sily. Pritom je ahostajn, ak jedlo lo
vek je. Jes m so je zakzan len v doch
zdrovania sa m sitch pokrm ov. (Dnen
pstny poriadok, najm vplyvom v o jn o
vch udalost a hosp o d rsk y ch n e d o sta t
kov je n ateraz hodne zm iernen a zm e
nen, preto sa kadorone v y h lasu je
veriacim v kostole n a zaiatk u vekho
pstu.) A k zna ahko pst, radm ti,
aby si sa postila nielen v tie dni, kto r
prikazuje C irkev, ale aj v in, dobrovo
n. Pud sebazchovy je jed e n z n a jsil
nejch udskch pudov. pln ovldanie
tohto pudu, v ld a n ad aldkom je dob
rm ziskom a predpokladom v ld y ducha
nad telom a sm yslam i. Pri kadom pste
m zvltnu zsluhu z cv ien ia sa v no
sti, t. j. m iernosti, a m n ro k na prslun
odm enu v nebi. P rv kresania sa p o stie
vali v stredu, p iato k a sobotu. V yvo si
jed en z tchto dn za svoj p stny de, ak
ti to zdravie, zbon sm anie a d u chov
n otec dovolia.
D rah Filotea, ch r sa p reh a n ia
v pste. Sv. H ieronym pe o tejto veci
zbonej Laete: Dlh a p reh n an psty
Vonkajie sebazapieranie 195

neschvaujem , najm u m ladch ud.


Privek v y erp an ie by ahko priviedlo
loveka k stupivosti voi sebe a akejsi
m kkosti. Ke je telo vem i dobre iven
a tun, vo svojej m kkosti a pohodl
nosti zbujnie. Ke zas trp podvivou a
vyerpanm , ahko sa klti. O be tieto
v strednosti s prinou m nohch pok u
en. P reh n an a nerozum n horlivos
v pstoch a inch prostriedkoch poknia
u pokodila n e je d n u h o rliv duu a
v n ajlepch rokoch podlom ila jej zdravie
a silu, potrebn k u slube blinm u. Tak
sa stalo aj sv. B ernardovi, k to r svoju
preh nan prsnos n eskorie aj outoval.
m vm i p restu p u j h orliv due m ie
ru prsnosti oproti telu, tm vm i m usia
neskorie etri svoje telo. i nie je
om noho lepie zadra vdy p rav m ieru,
s zlatou strednou cestou, spsob a p rs
nos svojho po k n ia prispsobi osobnm
vlohm , povinnostiam a prcam svojho
stav u a povolania?
Z ohadu n a blinch poujm e slovo
Spasiteovo, kto r povedal apotolom :
Jedzte, o vm predloia. (Luk. 10, 8.)
Poda m jho nhadu sa lepie cvim e
v sebazapieran, ke jem e, o nm p red
loia, bez ohadu n a to, i nm to chut
alebo nie, ako k e b y sme o ja viem ak
196 Filotea III.

skrom n jed l vyhadvali. P osledn sa


me zda prsnejie, ale v prvom je viac
sebazapierania, lebo nielen e sa n e ria d i
me poda svojej chuti, ale sa zriekam e aj
slobodnej voby. To v a k nie je n ijak
ahk sebazapieranie riadi sa vo svojej
chuti poda cudzej vle a sv o ju chu k a
d chvu m eni a pritom sa zapiera.
Tento spsob sebazaprenia m aj t v
hodu, e nie je npadn, nikom u nerob
starosti a d sa pek n e zapoji do spolo
enskch zvyklost. O dm ietnu jedlo a
siahnu za druhm , vetko nahryzn a
ochutna, nioho nenjs, o by bolo
chutne p rip rav en a v k u sn e u p raven, pri
kadom ksku jed la robi poznm ky a gri
m asy, to v etk o p rezrdza rozm aznanho,
neslunho loveka, kto rh o najvym
pitkom a astm je dobr jedlo a npoj.
Ke hovorm , e lovek m by aho
stajn k jedlm , nep lat to, prirodzene,
o jedlch, k to r kodia zdraviu a obauj
hlavu i aldok. Z tak ch to vonkajch
sebazapren tre b a v y necha tie v etk y
prpady, v k to r ch telo p o treb u je z v lt
nej o p atery a posilnenia.
O krem pstov, najm p rca je n a to
sca, aby sm e zm iernili a ovldali telesn
zuby. A k s tv o je p rce p o trebn a
oson, v ted y radej prem haj akosti
Vonkajie sebazapieranie 197

svojej prce, ako by si sa m ala trpi


neviem akm pstom . V dy je lepie da
telu o nieo viac, ako je potrebn na
udranie sl, m iesto, aby sme ho pstam i
a sebazaprenm privem i oslabili. S tra
ten silu toti nik tak ahko nenahrad.
V noci m kad spa, a to toko, koko
je p o trebn k jeho zdraviu, aby m ohol
by vo dne sviei a pracova. T reba s
v eer vdy naas spa, aby sm e sa rno
prebudili a zavasu vstali. Svt Psmo na
m nohch m iestach, prk lad y sv t ch a d
vody rozum u a sksenosti dostatone
odporaj ran n hodiny ako najlep a
najuitonej as celho da. Spasite sa
asto p riro v n v a k vychdzajcem u slnku
a P anna M ria k rannm zoriam . R aaj
as je n ajprjem nej a najpokojne. Ba
aj vtci ns volaj, aby sme v st v a li za
vas rn a a vzdvali chvlu Bohu. V asn
v stv an ie oso zdraviu a podporuje silie
za dokonalosou.
D rah Filotea, n epreceuj v onkajie
sebazapierania. P am taj, e len v te d y s
poehnanm pre duchovn ivot, ke s
prejavom sm ania tvojho srdca. N ajp rv
je potreb n oista, obnova ducha a srdca
a potom telesn sebazapieranie. Rozbit,
rozlm te, rozm ete n a jp rv svoje srd c ia ,
hovor Boh.
198 Filotea III.

Pri v e tk c h v o n k ajch se b azap iera


niach sa pridaj rad y svojho duchovnho
otca.

Kapitola trnsta.

Odev.

v. Pavol chce, aby sa kresansk eny


Sperky.
prosto obliekaly a nen o sily npadn
Slunos kadho odevu zvis od
ltky, strihu a istoty.
istota iat m us by v dy jed n ak .
N esm iem e na odeve n ikdy pripusti pinu
a neporiadok. V o n k ajia isto ta b va
obrazom v n to rn ej istoty srdca. Boh sm
iada istotu a slunos od sluhov o ltra
a tch, kto r v ed ivot Bohu zasvten.
o sa l tk y a strih u t k a, riadi sa odev
poda asovch okolnost a zvyklost, po
da stavu, spolonosti a zv ltnych p rle
itost. O krem toho v nedeu, vo sviatok
a na slvnostn prleitosti si obliekam e
k rajie a lepie aty.
N ebu n e p o riad n a a ned b an liv vo
svojom obliekan. P oukazuje n a ponio
vanie a podceovanie blinch, ke sa
pred nimi ukem e v neprstojnom a n e
slunom odeve. To ist plat aj o lenoch
rodiny medzi sebou. C hr sa pred m r
Odev 199

nivosou a akam i, str sa prehnanho


vyhadvania m odernosti, ahkom yseno
sti a drdivosti v obliekan. P rostota a
vkus, prirodzenos a m ravnos s n a jle p
ou okrasou odevu. Sv. apotol P eter n a
pom na najm m lad eny a dievat, aby
sa n esh aly za vstred n m i atam i a
esm i. O m rnivch ench a d ievatch
iste bez p riny nepochybujem e, i s
dos ist a m ravn. A k in nie, tak aspo
to sa d posdi z ich zovajku, e sotva
ved nostn ivot.
A k sa v y ta enm a dievatm , e
nosia privem i zke, k rtk e, tesn a n e
slun aty, v y h o v ra j sa, e pri takom
aten nem yslia na ni zlho. Predsa
im hovorm , e diabol vdy m ysl a pota
so zlm a nem ravnm . N ajm to plat
o enskch kpacch boroch, v kto r ch
sa uk azu j na v e re jn ch kpalitiach, ku
tom u sm ieanch. Poukazom na ochranu
zd ravia ned aj sa v e tk y bory, najm
portov, vdy ospravedlni, ke s vem i
nedostaton. T ak isto m noh plesov
bory nezodpovedaj vdy zsadm m rav
nosti.
N apokon by som si elal, aby zbon
kresansk eny a d ievat boly m m e
nej v y p a r d e n a velijakm i n ev k u sn
mi ozdobam i ovean, aby n ev y hadvaly
200 Filotea III.

privem i v stre d n mdu. N ech sa oblie


k aj vdy dobre a v kusne, m ravne a
slune.

Kapitola ptnsta.

Priatestvo vo veobecnosti.
rKovn v etk ch cito v srdca je lska.
O vlda cel srdce, stav ia v e tk y city
a vne do svojej sluby a p retv o r ns
poda toho, o ona m iluje. P riatestvo je
vzjom n lsk a dvoch ud. O b aja m usia
ma vedom ie o svojej lske, lebo in by
to bola len lsk a a nie priatestvo. A k m
by m edzi dvom a umi oprav d iv pria
testvo, m us by m edzi nim i ist spolo
enstvo a v zjom n vm ena.
Poda druhu tohto spoloenstva a poda
hodnt, k to r si p ria telia vym ieaj, s
na sv ete rozm anit priatestv. A k s
hodnoty skoro n ija k a bezcenn, v ted y
priatestvo nie je ni hodn. A k s h o d
noty vek a cenn, v te d y aj priatestvo
je dobr a uiton. Spoloenstvo, kto r
v sebe nem ni duchovnho, ale sa z a k la
d len na zovajku, n ap rk lad na peknej
postave, tvri, tanenom um en, o b ratn o
sti v h re a porte, n a jem nch, vybranch
Priatestvo 201

spoloenskch spsoboch, nie je hodn


m ena priatestva. T akto s obyajne
priatestv m ladch ud, ktor sa daj
ahko strhn pvabnm zovajkom a
vycibrenm i spoloenskm i spsobmi,
lebo ete nem aj celkom zrel sudok a
stlu, pev n nos. T ak p riatestv ani
dlho n e trv a j a pom in rchlo ako letn
brka.
D rah Filotea, o kadom lovekovi m aj
dobr m ienku, ale priatestvo uzavri len
s takm i, k tor a m u napom c v du
chovnom a nostnom ivote. m h o dnot
nejie s nosti, tm lepie a dokonalejie
je tv o je priatestvo. P riatestv, k tor
uzavieram e, aby sm e pokroili vo vede
a vzdelan, s chvlyhodn. Om noho v y
ie v a k stoja p riatestv, k to r c h sm y
slom je pokrok a prehbenie vn to rn ej
osobnosti, pok ro k v ivotnej m drosti,
pokrok v nostiach, ako opatrnosti, sp ra
vodlivosti, m iernosti, pevnosti a m ra v n o
sti. A k sa usiluje svojm priatestvom
pokroi na ceste lsk y k Bohu, v cvien
sa v zbonosti a v starosti o v n to rn
nboensk ivot, tv o je priatestvo je
vzcne a vzneen. Pochdza od Boha,
ije z Boha, v ed ie k Bohu a ven e p retrv
v Bohu. Kok astie a poehnanie je to,
by u na tejto zemi v n to rn e spojen
202 Filotea III.

v lske tak, ako budem e raz vetci vo


venosti. Tm to nem yslm o b y ajn lsku
k blinm u, k to r sm e povinn preukza
kadm u. M yslm skr n a duevn p ria
testvo, v ktorom d v a ja -tra ja alebo v ia
cer si zjav u j a oznam uj svoje zitky
vntornho nboenskho ivota a tm
sa o raz vm i st v a j jednm srdcom
a jednou duou. Plnm prvom m u za
spieva vo svojom ast s Dvidom : A k
dobr a m il je to, ke b ratia (sestry)
p reb v a j vo sv o rn o sti. (alm 132, 1.)
V etky in p riatestv v po ro v n an s ta
km svtm priatestvom s len tou.
A k chce uzavrie priatestvo, uzavri
len jedno. Zato nem us zanedba alebo
pretrhn prirodzen vzahy a p riatestv
so svojim i prbuznm i, znm ym i a dobro
dincam i. Tu hovorm len o priatestvch,
kto r zvisia od tv o jej slobodnej voby.
M ono niekto povie, e sa nem stara
o n ijak zvltne p riatestv a k a m a r t
stva, lebo vem i v iau srdce, odvdzaj
ducha a ahko vzbudzuj zvis a iarli
vos. To p o atie nie je celkom sprvne.
M e plati m edzi rehonkm i, ale n eplat
m edzi civilm i, k to r sa u siluj o doko
nalos. Pre t ch je sv t a posv cu j ce
priatestvo nutnosou, aby sa vzjom ne
podporovali a postup ovali v dobrom.
Priatestvo 203

V k lto re m aj vetci jed en cie a jedno


silie. Vo sv ete s v a k udia vem i roz
m anit. Zbon a bohabojn ij vo vine
m edzi vlanm i a bezbonm i. Dobrm
a zbonm to oso, ke na ochranu
a posilu duchovnho ivota u z a tv ra j
zvltne priatestv. To spsobuje ist
oddeovanie a strannctvo, ale nesm ie by
takho druhu, aby nm trpelo lsk a v st
k am e sa s inm i umi.
V Psm e tie tam e, e Spasite bol
vo zvltnej lsk e a p riatestv e s Laza
rom, M riou M agdalnou a M artou. V ie
me, e sv. P eter nene m iloval sv. M arka
a sv. P etronillu, sv. Pavol sv. T im oteja
a sv. Teklu. Sv. A ugustn rozprva, e sv.
A m brz si vysoko cenil a m iloval sv. M o
niku pre jej nostn ivot a sv. M onika
zas m ilovala a ctila sv. A m brza ako
an je la z neba. Sv. H ieronym , sv. A ugustn,
sv. B ernard a in vek svt pestovali
zvltne priatestv, k to r ani najm enej
nekodily ich dokonalosti. D okonalos nie
je v tom, e nae p riatestv s dobr,
sv t a Bohu m il a naej povinnej lske
k blinm u n ijako n eprekaj.
Kad priatestvo v ed ie vdy k bliiem u
a bliiem u spolovaniu m edzi priatem i.
204 Filotea III.

Pre spolovanie dochdza m edzi nim i k v


m ene m ylienok, sm ania, citov a n
klonnost. J e nem on s niekm pestova
opravdiv priatestvo a pritom neprevzia
iastone aj spsob jeho m yslenia a k o
nania. A vak n iet loveka na tejto zemi,
k tor by nem al chyby a nedokonalosti.
M usm e da pozor, aby sme s priatestvom
neprevzali aj chyby a slabosti priatea.
Kad lovek m dos svojich chb a n e
dokonalost, n e p o tre b u je ete pribera
cudzie a zaaova sa nimi. P riatelia si m a
j pom ha, aby sa zbavili svojich chb a
nedokonalost, alebo aspo m aj tie chyby
a slabosti zna so vzjom nou lskou a
trpezlivosou. H ovorm len o n ed o k o n a
lostiach a chybch, nehovorm o h rie
choch. H riechy toti nesm iem e ani na
priateovi trpie. A k sa tieto n e d a j l s
kavm napom enutm a pouenm p o stu p
ne odstrni, p rav a o p rav d iv p riate
stvo nem e dlho obst. Je d in e dobr
lovek je schopn dobrho a vern h o
priatestva. Ba nam najv m n e p ria te
om je ta k priate, k to r ns chce n a
vies n a hriech.
S osobam i druhho poh lav ia m usm e
by opatrn v priatestve, n ajm v d n e
nom bezvereckom , nesvedom itom a p-
Priatestvo 205
itkrskom svete. Zo zaiatku tak p ria
testvo m e by achetn a dobr. Ak
s v ak o b aja nie dos nostn a svedo
mit, priatesk lsk a strca istotu a n e
zitnos, st v a sa oraz povrchnejou,
sebeckejou a nebezpenejou a m en sa
v sm yseln a telesn lsku. T akto p ria
testvo, hoci osb Bohu zasvtench, nie
je bez nebezpeenstva. P ravda, pri takom
priatestve pre dstojnos sta v u n ebezpe
enstvo je m enie a ahie sa zbad. P rve
preto v ak diabol ku takm p ristupuje
omnoho rafin o v an ejie a v lie v a sm yseln
a neist nklonnosti do sdc om noho
nepozorovatenejie.
P anna M ria sa preakla, ke uvidela
veda seba an jela v m ladckej postave,
hoci jej hovoril nebesk slov. Pozri,
drah Filotea! N ajistejia a sv t Panna
sa zakla a n je la v udskej podobe a ud
sk h rie n a slabos by sa nem ala obva
loveka, keby aj v anjelskej podobe p ri
chdzal a p rih o v ral sa zvodnou chvlou?
N apokon vypouj ete dve m iesta Psma
o priatestve: Kto sa boj Boha, njde
dobrho priatea, (Sir. 6, 17.) Priate
stvo tohto sveta je nepriateom B oha.
(Jak . 4, 4.)
206 Filotea III.

Kapitola estnsta.
N ebezpen priatestv.

P riatestvo m edzi osobam i rozdielneho


p ohlavia bez m yslu uzavrie m an
elstv o je v lastn e hrien o u lskou. N ie je
to n ijak oprav d iv p riatestvo a n ep o
chod z o p ravdivej, achetnej lsky. J e
to skr sk riv en obraz lsky, sfalovan
lska. lovek p o treb u je zm ienku na
odvodnenie svojej pom lenej lsk y a
preto ju z a k r v a a zahauje peknm slo
vom priatestva. N iek to r zan aj tak
lsku preto, lebo ich srdce cti p otrebu
m ilova a by m ilovanm . P otrebu chc
m skr ukoji a preto sa pri vobe lsk y
n eriad ia rozum om , ale len vonkajou,
sm yslovou zubou. Pri p rv ej prleitosti,
ke n e ja k osoba vzbud v nich zubu,
zan hne so sv o jo u l sk o u , ale sa
bliie nezau jm aj o p o v ah u a ivot
tejto osoby a o raz hlbie sa zam otvaj
do sieti a pt, z k to r c h sa nesk o rie len
s vyptm v e tk c h sl bud mc v y slo
bodi. In zas zan aj ta k lsku z v y p o
tavosti, pre asn vhody, z p ch y alebo
neopatrnosti.
T akto p riatestv s o b y ajn e pln
sladkch re a p reh n an ch lichoten o
Nebezpen priatestv 207

krse o, p o stav y a inch vonkajch


prednostiach. R ozbria citov ivot a po
m lia zdrav m yslenie a uvaovanie. Sve
domie sa postupne otupuje, sm ysel a lsk a
k nostiam a nostnm u ivotu sa otrasie,
zbonos a istota sa zan klti. Zam i
lovan, sm yseln pohady a ponosy na
nedostatok optovanej lsk y v ed k v y
adovaniu tak ch dkazov lsk y a p ria
testva, k to r s v rozpore s dobrm i
m ravm i. T akto lsk a dv a prinu k lis
nm a zvodnm reiam , k hrienem u do
m aniu a kon v prpade odm ietnutia
asto urkam i a ohovranm , surovosou
a zaatm hnevom . P riatestv, u zav ret
s neistm m yslom , nem u sa m enova
lskou, ale skr nem ravnosou a sm ysel
nosou.
V etk y vo n k ajie a sm yseln p riate
stv m edzi osobam i rozdielneho pohlavia,
u zav ret bez vneho a estnho m yslu
na m anelstvo, s zl a hriene. S n e
sm yseln a bezeln, lebo vzn ik aj bez
rozum nho dvodu a n e p rin aj nikom u
itku ani cti. Ba kodia dobrm u m enu
a cti, o k rd aj o as, dria obe stran y
v ustavinom nap t podozrievania a iar
livosti a n ed o n aj n ijak ej opravdivej
radosti, nijakho astia a pokoja.
208 Filotea III.

Kapitola sedemnsta.
Ochrana proti n eb e zp en m priatestvm .

A
k o sa brni a chrni proti n each et
nm priatestvm a lsk e? Len o
a zachyt p rv pocit a popud k n e ja k e j
nesm yselnej a bezelnej lske, hne sa
rozhodne od nej odvr. N ikdy sa n ed v aj
s nepriateom svojej due do v y je d n v a
nia. N ehovor, e ho bude len pova,
ale ni z toho neurob, o ti naepkva.
N ehovor, e m u otvor ui a srdce pred
nm uzavrie. Pre lsku Boiu, bu v ta
kch prpadoch voi sebe vem i prsna.
Srdce a ui vem i tesno svisia. A ko n e
mono zadra h o rsk bystrinu, k to r sa
enie dolu strou, ta k isto nem ono za
brni lske, k to r p rela uam i, aby sa
nezahniezdila v srdci. udsk srdce ro v
nako dcha uam i ako jazykom . Uami
vdychuje m ylienky inch a jazykom
vy d y ch u je v lastn m ylienky do svojho
okolia. C hr svoje ucho p red jedovatm
dychom n eslu n ch re a zvodnch slov,
lebo oskoro n akazia a o tr v ia tvoje
srdce. Pod nijak o u zm ienkou nepovaj
tak rei a rozhovory. N ijako ti nem e
kodi, ke bude v takom p rp ad e n e
zdvoril, grobianska a prsna.
O ch ran a 209

Lska tvojho srd ca p a tr Bohu. M us


vyhn kadej inej lske, k to r nep o ch
dza z lsk y k Bohu alebo s lskou k Bohu
neshlas. Bolo by okrdanm , k eb y si
chcela oklam a Boha o len o iastoku
svojej lsky. O betuj svoje srdce vdy
viac a viac Bohu a spl svoje rozhodnutie,
ktorm si sa zaviazala vies naozaj zbo
n, nostn a bohum il ivot. Pros Boha,
aby ti pom hal a chrnil lsku, aby len
Jem u jedinm u n a v e k y patrila.
A k si raz p ad la do siete blznivej a n e
bezpenej l sk y , uvid, e je ako sa
z nej vym ota. A le nestrcaj ndej a od
vahu! Padni p red m ilm Pnom Bohom na
kolen a vyznaj p red Nm vekos svojej
slabosti, svojho neastia a svojej viny.
Zokliv si sv o ju nerozum n lsk u z ce
lho srdca. O dvolaj blzniv v yznanie
svojej h rienej lsk y a svoje suby, vr
nazpt p rija t d ary a rozhodni sa pevne
a bezpodm ienene, e sa nikdy ned do
takho ahkom ysenho a hrieneho po
m eru.
A k m e zmeni m iesto pobytu a za
m estnania, nev h aj tak urobi m skr.
Zm ena m iesta toti n a jle p ie m ierni silu
rozbrench citov a bolesti srdca. Sv.
Am brz ro zp rv a prpad m ladka, k to r
sa celkom vylieil zo svojho blznivho
210 Filotea III.

pom eru tm , e odiiel n a dlhie zo sv o j


ho bydliska. Ke ho potom raz stretlo
dieva, k to r ete vdy o om snvalo,
udovalo sa n ad vekou zm enou, k to r
sa s nm stala. Sptala sa ho: i m a u
nepozn? J a som ete vdy t ist, o
som bola. O n jej odpovedal: Dobre, ale
ja nie som ten ist, o som bol. Zm ena
bydliska a s tm sp o jen odlenie a
vzdialenos, spsobily v om astliv
zmenu. T ak isto aj sv. A ugustn spom na,
e po sm rti svojho priatea odiiel z T a
gaste do K artga, aby si zm iernil boles
nad sm rou svojho drahho priatea.
o m robi, kto nem e ods z m iesta
svojho ahkom ysenho priatestva? M us
sa rozhodne v yhba kadm u stretn u tiu
s druhou osobou, m us sa zrieknu v e
tkch nench pohadov, priateskch
sm evov, m us presta akkovek s tre ta
nie, ktorm by sa ohe sm yselnej lsky
m ohol rozduchova. A k by bol okolnosam i
d o n ten rozprva sa s dotynou osobou,
m us jej k rtk o a jasno da na vedom ie,
e predol pom er je nav d y rozviazan.
Kadmu, kto sa zaplietol do sieti n ezria
denho alebo celkom nem rav n h o pom eru,
hovorm penlivo a prim ne: Roztrhaj,
rozvia, rozdriap n a k sk y p u t . ahko
m ysen a h rien e vzahy a priatestv
Ochrana 211

nemono jem ne a ako by po ksk u roz


viaza, ale ich tre b a rzne a n araz roz
trhn. N eslobodno sa da zvies falonou
lskou, k to r je opakom Boej lsky.
A zda mi povie: Aj ke potrhm re
aze prjem nho otroctva, p red sa ostan
ete city a n klonnosti v m ojom srdci.
D rah Filotea, to sa nem e sta, ke si
nedovolen pom er natoko zokliv, n a
koko si to zasluhuje. Potom pocti proti
skazonosnej lske a proti vetkm u, o
s tm svis, hlbok odpor a oproti osobe
svojej h rien ej lsk y n ija k in n k lo n
nos a city, len veobecn kresansk
lsku k blinmu.
A k nie je tv o ja tos dokonal a siln,
iste ostan v srdci n iek to r zl n k lo n
nosti. Potom sa cvi vo vntornom s stre
den, o ktorom som ti hovoril v smom
lnku druhej asti. Z riekni sa v etk ch
predolch zlch iadost a nklonnost.
taj kn ih y nboensko-m ravnho obsa
hu. Spovedaj sa astejie ako obyajne
a prijm aj, ako len n a js stre d e n ejie vie.
V etky svoje hn u tia a nklonosti pokorne
a d etsk y dv ern e zjav svojm u d u chovn
m u otcovi alebo zbonej, v duchovnom
ivote sksenej osobe. A k bude zacho
vva tieto rady, Boh ti pom e a oslo-
212 F ilo te a 111.

bod sa od v etk ch h rien y ch n k lo n


nost.
M ono ete nam ietne, e je nevanos
a neslunos ta k n araz a bezohadne p re
trhn priatestvo. Filotea! B lahoslaven
nevanos, k to r ns rob m ilm i v oiach
Boch. V bec nie si nev anou voi sv o j
mu predolm u takzvanm u priateovi,
naopak, preu k azu je m u ohrom n dobro
denie. T voje h rien e zvzky a vzahy
s aj jeho vzahm i a zvzkam i, ak v ak
svoje vzahy pretrh n e, v te d y sa rozviau
aj jeho vzahy, o m u len osoi me.
Ke aj hne nepochop sv o je astie, n e
skorie je d n a k pochop a bude sa radova.

Kapitola osemnsta.

Spolonos a sam ota.


K
r esansk prik zan ie lsk y k blinm u
vyaduje, aby si bola priatesk a
lsk av ku kadm u. V ast ch s tre tn u
tiach, n v te v ch a spoloenskch vza
hoch bu opatrn. Z bavu a spolonos
neslobodno np ad n e vyhadva, ale nie
je dobre obojem u zas vyhba. K rajnosti
nie s nikdy celkom zdrav. P rv by bolo
znakom v rav n o sti a zhaivosti. druh
Spolonos a samota 213

zas ahostajnosti a poh d an ia blinmi.


O proti blinm m m e by dobr a lskav,
mme ich m ilova ako seba sam ho. Tm,
e n ev yhbam e ich spolonosti u k a z u je
me, e sm e priatesk. A v ak m ilova
m m e aj sam i seba, preto sm iem e, ba m u
sme by n iek ed y aj sam i so sebou. Sv.
Bernard hovor: M ysli n a jp rv na seba
a potom n a d ru h ch . A k ted a nem d
leitejej prin y ods do spolonosti,
osta dom a a zapodievaj sa so svojm
srdcom. A k prde niekto k tebe na n v te
vu, alebo ty ide do spolonosti, vdy
uk blinm u dobr srdce a daruj mu
niekoko m ilch slov.
Zlej spolonosti m us vyhba. Spolo
nos n ev ereck ch , n em rav n ch ud n i
kdy nie je bez nebezpeenstva, n ajm ta
km , k to r c h n ostn ivot je ete slab
a krehk.
S zbavy, k to r slia na oddych po
akej, nam havej prci. N a takchto z
bavch sa m e kad zastni, p rav d a
len v ase urenom na zbavu.
Pri zdvorilostnch n v te v ch ako aj
pri schdzkach, u sp o riadanch na poes
niekoho, bu p resn a zachovaj spoloen
sk zvyklosti. N em us by privem i z
kostliv, ale chovaj sa zodpovedne svojm u
stavu, vitej zdvorilosti a chr sa a k
214 Filotea III.

hokovek znaku nevzdelanosti, n e v y c h o


vanosti a neohrabanosti.
Ete o zbave so zbonm i umi. Po
kladaj si za vek astie a zisk by asto
s takm i umi. Dua, k to r sa asto s tre
tv a so zbonm i, pom aly si o sv o ju je aj
ich nosti. ast stre ta n ie s opravdivo
zbonm i umi je dobrm prostriedkom ,
ako postupova n a v lastnom prehlbovan
vnto rn h o ivota.
Pri rozhovore a zb av e s inm i umi
sprvaj sa prosto, prirodzene, lsk av o a
skrom ne. S trojen a p o v en sp rv an ie
je znakom p ch y a n am y slen o sti. R aduj
te sa s rad u j cim i, hovor sv. Pavol v liste
Rimanom. J a hovorm alej s tm istm
apotolom nrodov: R adujte sa v Pnovi
v d y c k y . Skrom nos v a a nech je znm a
vetkm uom. (Fil. 4, 4, 5.)
Pritom vetkom miluj aj sam otu a u za
v retie sa do seba. M iluj nielen v n to rn
sam otu a sstredenos, k to r m e
poui aj poas zbavy, ako som ti
o tom u h ovoril v smom lnku druhej
asti, ale miluj aj ozajstn v o n k ajiu
sam otu. Za to nem us odis do n e ja k e j
odahlej k ra jin y ako pustovnk. Sta, ke
sa utiahne do svojej izby alebo zhrady,
prpadne na tak m iesto, na ktorom sa
m e n e ru e n e ponori do svojho srdca,
Re 215

priom sa ti dua m e posilni a zotavi


achetnm rozjm anm . N asleduj vek
ho svtho biskupa G regora N azian sk
ho, k to r povedal o sebe: P odveer sa
idem prejs na m orsk pobreie sm, aby
som sa trochu zotavil a zabudol na denn
staro sti. Pritom sa sv t oddal celkom
m ylienkam a rozjm aniu o svojej dui.
Ke apotoli hovorili Spasiteovi, ako
m noho kzali a vea pracovali, povedal
im: O dte skrom ne n a pust m iesto
a troku si odpoite. (Mar. 6, 31.) N ajm
by sme m ali hada sam otu u zav ret ch
duevnch cvien, sam otu zo vetk ch
najviac poehnan a Bohu najm iliu.

Kapitola devtnsta.

Re.

Z drav o tn sta v loveka lek ri pozn v a


j poda jazyka. Podobne rei poukazu
j n a zdravie due. Spasite hovor: Po
da svojich re bude o sp rav ed ln en a
poda svojich re bude odsden. (Mat.
12, 73.) A ko ahko a rchlo siahnem e
rukou n a m iesto bolesti, tak ahko a radi
rozprvam e o predm ete svojej lsky.
216 Filotea III.

Re m by m il, lsk av , o tv o ren a


pravdiv. Istee nie je vdy dobr a m
dre v etk o poveda, o lovek vie, predsa
sa ani v rei neslobodno prehrei proti
pravde. N ikdy nesm ie poveda nep rav d u
na svoje osprav ed ln en ie, ani z nijakej
inej priny. A k si p red sa z nepozornosti
povedala nieo neprav d iv h o , potom o
n ajskr odvolaj a daj do poriadku. Kad
prim n osp rav ed ln en ie p o u kazuje na
dobr povahu a p odporuje o b o jstrann
dveru.
Ke aj niek ed y m ono z op atrn o sti a
predvdavosti p rav d u zam la a zastrie
vhodne volenm i slovam i, m ono to u ro
bi len vo zvl odvodnench prpadoch,
ke to v y ad u je es a lsk a k blinm u.
In s tak spsoby v e mi nebezpen.
V k n ihe m drosti tam e: Duch Svt
nebva v duchu, k to r je stiv a d v o j
jazy n . (Mudr. 1, 5.) Boie deti nechodia
okukam i a ich srdce je bez p o strannch
m ylienok. Kto chod prim ne, chod
bezpene; ale kto p re v ra c ia svoje cesty,
bude o d h alen , h o vor sa v k n ih e P r
slov. N epravdivos, dvojakos, d v o jsm y
selnos, p re tv rk a s v d y znakom slabej
a m enejcennej povahy.
S vt kr udovt bol tej m ienky, e
netreba nikdy protirei, km sa m lanie
Nectiv rei 217

nepoklad za shlas s m si hrienym .


Povedal to preto, lebo chcel prekazi a k
kovek druh k riep k y a nesvornosti. A k
predsa niekto m us protirei a zastva
svoju m ienku, treb a to urobi ohaduplne
a s rozvahou. C hrm e sa najm n siln
ho presviedania, lebo tvrdm a n e l sk a
vm zkrokom sa o b y ajn e nioho n edo
siahne.
Star filozofi pokladali za vek ivotn
m dros m m enej hovori. H ovori strie
bro, m la zlato, hovor prslovie. To n e
znam en, aby lovek vbec nehovoril,
ale aby nero zp rv al n epotrebn a neui
ton rei. Pri rozhovore nezle na
m nostve re, ale skr na obsahu p o v e
danho. N ie je vbec m dre, ke niekto
v rei rob stle v tip y a arty a druhm u
ned vbec k slovu prs. To je u k o
nene aj znakom chabho vzdelania, h ru
bosti a nezdvorilosti.

Kapitola dvadsiata.

N ectiv a vsm en rei.

to sa n ep o tk n e v rei, ten je doko


K n al m u, hovor sv. Jakub. (Jak.
2, 3.) Zaum ie si, aby ani jedno nectiv
218 Filotea III.

slovo nevylo z tv o jich st. Aj ke nem


nijakho zlho m yslu, m e sa sta, e
t, o a povaj, sa pohoria. A k s to
due slab, zl slovo ich p ren ik a ri
sa ako olejo v k v rn a n a pltne. Bud
pren asled o v an tiscam i n eist ch m y
lienok a pokuen. M ohla by si potom
poveda, e si na ni takho n em y
slela. Spasite v a k n a to odpoved:
m je pln srdce, o tom h o v o ria sta .
(Luk. 6, 45.) Aj ke si ni zlho n em y sle
la, zl duch m ysl na zl a v y u ije tak
slovo, aby nm prerazil srdce n iektorho
poslucha ako o trv en m pom. udia
s istm a n epokvrnenm srdcom roz
p rv aj ist a m rav n rei. Sv. Pavol
chce, aby sa neslun a neist rei m edzi
kresanm i ani nespom naly, a uisuje ns,
e ni natoko nekod dobrm m ravom
ako neist rei a zbavy.
N ajm nebezpen a skazonosn s
neslun rei, ke sa v y slo v ia artom
alebo dvojsm yselne. m a rto v n ejie a
neistejie je slovo, tm hlbie v n ik do
srdca. Kto si m ysl, e p re tak n ep rsto j
n a dvojsm yseln rei je dobrm sp o
lonkom a dobre zabva, ten sa vem i
mli. Pri zbave sa m aj udia podoba
velej rodine, k to r d orba m ed dobrch
Nectiv rei 219

a lsk av ch re a nie osiem u hniezdu,


ktor si po ch u tn v a na zdochlinch. Ke
n ejak hlpy lovek sprosto vrav, daj
mu najavo, e tak rei a uraj. O d
vr sa od neho, od alebo in daj n a
javo svoj neshlas.
Je d n a z najv ch nenost je v y sm ie
va sa z druhch. Boh nenvid tto n e
res a asto ju u potrestal. Ni sa natoko
neprotiv lsk e a opravdivej zbonosti
ako p ohdanie a podceovanie blinho.
N akoko v kadom vsm echu sa sk r v a
pohdanie, vsm ech p atr m edzi vek
h riech y a prvom sa poklad za najaiu
slovn urku. Pri kadej inej urke sa
ete zacho vva vnos urazenho, ale
vsm ech je s vnosou nesluiten.
o sa arto v a dobrom ysenho dobe
ran ia tka, ke sa v dobrej n lad e spo
m naj drobn prhody a m enie udsk
slabosti, p atr to k n en ten ej a prstojnej
zbave. Len tre b a da pozor, aby sa d o
b e ranie nezm enilo na vsm ech. V eselos
a art, sp o jen s doberavm vtipom , v y
vol sm iech priateskej dobrosrdenosti
a n ev in n ej radosti.
D rah Filotea, tak sa m m e vdy zab
va, aby sm e nezabudli a n estratili pri
tom blaen venos.
220 Filotea III.

K a p ito la d v a d s i a t a prv.

O povliv posudzovanie.

N este a n eb u d ete s d en ; neo d su


dzujte a n eb u d ete o dsden. (Luk.
6, 37.) T ak hovor bosk Spasite. Sv.
Pavol hovor: N es te p red asom , km
neprde Pn. O n osvieti aj tem nosti a
zjav sm anie sd c. (1. Kor. 4, 5.) Sv.
Psmo zakazuje sdi a posudzova bli
nho, km je jeho v in a ete n eist a po
chybn. O povliv posudzovanie, posu
dzovanie bez dostatonej prin y je a
km preh reen m sa proti kresanskej
lske k blinm u a Boh to nenvid. N ik
nesm ie by sudcom druhho, lebo kto po
sudzuje, p riv la st u je si rad a prvo Spa
siteovo. Rei a sdy s p reto opovliv,
lebo m ravn dobrota a zlo kadho sk u t
ku zvis aj od m yslu a vn to rn h o
sm ania loveka. A to b v a n a j a ste jie
skryt. O povliv s aj preto, lebo kad
m dos o sdi seba, nem us ete aj
blinho. A k nechcem e, aby ns sdil Boh,
m usm e sa sam i sdi a d ruhch necha
Bohu na posdenie. Jed no nm zakazuje
Spasite, druh nm n ak azu je sv. Pavol:
Ak budem e sam i seba sdi, nebudem e
sden. (1. Kor. 11, 31.) Bohuia m y ro-
Opovliv posudzovanie 221

bm e asto opak. Robm e to, o nm je


zakzan, toti sdim e blinch, a n e ro
bm e to, o nm je nakzan, nesdim e
sam ch seba.
A k sa chcem e zbavi zla, m usm e n a j
prv pozna jeho k o ren e a priny. A k sa
chce lovek chrni opovlivho posu
dzovania, m us n a jp rv pozna jeho priny
a zdroje. N iektor to u m aj v povahe,
e vdy tvrdo a prsno sdia svojho bli
nho. Sam a p o v a h a nie je ni hrieneho,
je to len nedokonalos. J e v a k vemi
nebezpen, lebo m siln nklonnos
k p o hdaniu a poniovaniu blinho. T ak
po v ah a p o tre b u je vem i m dreho a sk
senho lekra.
N iektor zasa opovlivo posudzuj
z p ch y a zvisti. M yslia, e ich vlastn
es a slv a bud o toko vie, o koko
potlaia es a slvu druhch. S to bez
oiv a nam yslen, k to r seba natoko
zbouj a obdivuj, e inch n ep o k la
d aj skoro za ni. Ja nie som ako in
udia, povedal naf k an a falon fa
rizej.
In zas nie s tak zjavne pyn, ale zlo
u d ruhch im psob zvltne poteenie,
lebo ho m u srovnva so svojm d o b
rom. Tto Sam olska je v ak natoko
222 Filotea III.

sk ry t a zahalen, e len vem i b y str


oko ju m e spozorova.
S aj tak, k to r svoje v lastn chyby
a necnosti aj n a inch hadaj, aby sa
sam i pred sebou ospravedlnili a uikali
v itk y svojho vlastn h o svedom ia. P red
po k lad aj toti, e ich v lastn chyby a
nenosti s m enie len preto, e aj in
udia tak m aj.
Inch v ed ie pri posudzovan v lastn
cit. O tch, k to r im dobre robia, m yslia
dobre, a o tch, k to r im zle robia, m yslia
zle.
N apokon aj strach, zvis a in udsk
slabosti vem i n ap om haj opovliv,
posudzovanie.
Ako liei tto chorobu? H lavn liek
je o pravdiv k resan sk lska. Lska sa
obva stre tn u tia so zlom, preto ho ani
nevyhadva. Ke ho len jed n ak o stretne,
odvrti od neho sv o ju tvr, ako by ho
nevidela a vo svojej sv tej p ro sto te ver,
e to, o videla, nebolo zlo, ale len ta
zla. Svojich blinch posudzujm e vdy
priaznivo. I ke m ono blinho pozoro
va a sdi aj so sto v e lija k c h hadsk,
predsa sm e vdy s tej najlep ej strnky.
A k m dobr a lsk a v srdce, tv o ja
re a tvoj sd je dobr a lskav. Sv.
Jozef n ev yslovil n ad blah o slav en o u P an
Opovliv posudzovanie 223

nou M riou n ija k opovliv sd, hoci


ete nebol pouen anjelom o vtelen
Syna Boieho. Celkom ju pokladal za
svt a ist, preto si nedovolil ani n a j
m enie podozrenie a rozhodol sa cel
sd necha na Boha, lebo o om sved
sm Boh v E vanjeliu, e bol muom
spravodlivm . Bosk Spasite nem ohol
ospravedlni hriech tch, kto r Ho u k ri
ovali, ale usiloval s a zm ierni ich zod
povednos poukazom na ich nevedom os.
Aj my, ak nem em e ospravedlni hriech
niektorho loveka, m ajm e s nm scit
a pripm e jeho v in u nevedom osti a ud
skej slabosti.
N aozaj, i nikdy neslobodno posudzo
va blinho? Nie, nikdy! Boh je jed i
n, k to r sdi. Svoj sd nm z jav u je h la
som zkonitej vrchnosti. Preto aj v rc h
nos len ako sluha a zstupca Bo me
sdi. A k sdi in, ak pri sde d m iesto
osobnej n lad e a nklonnosti, v ted y sdi
sam a, a preto bude aj sam a sden. lo
v e k n ikdy nesm ie vo svojom m ene sdi
a odsdi blinch.
Sm iem e pochybova o dobrom sm an
a dobrej vli blinho? M em e, ke m m e
na to dostaton priny. A k v ak n em
me d o statonch prin, nae posudzova
nie je opovliv a ted a nedovolen.
224 Filotea III.

Kto p racu je prim ne a v ne n a sv o


jom duchovnom po k ro k u a svojej v n
tornej dokonalosti, nikdy neprde do
pokuenia opovlivo posudzova. Len
neestn due a duchovn zahai m u
ma rados z toho, ke pozoruj, sliedia
a k ritizuj ivot druhch. V nim kou s
t, kto r vo svedom a z rad u s povinn
pozorova ivot inch. T ak n ap rk lad ro
diia sv o je dietk y , cirk ev n a svetsk
p redstaven sebe sv erench. A v ak svoju
povinnos m usia vyk o n v a s lsk o u a
nesm pritom zabda aj na pozorovanie
seba sam ch.

K apitola d v a d s ia ta druh.

O hovranie .

to o blinom vedom e h o vor nepravdu,


K alebo zveliuje jeho sk u to n chyby,
prehreuje sa ohovranm . O h o v ran ie je
najhor prp ad opovlivho posudzova
nia, ako m or o tra v u je spoloensk ivot.
V ivote Izaia p ro ro k a tam e, e anjel
vzal s o ltra e ra v uh lk a dotkol sa mu
st a posvtil ich. Aj ja by som chcel
oisti udsk sta eravm uhlkom a
Ohovranie 225

posvti ich, aby sa n ikdy nep reh reily


ohovranm . Kto by vykynoil zo sv eta
ohovranie, odstrnil by vek as h rie
chov a nespravodlivosti.
O h ovranie je ist druh vrady. lovek
m tro ja k ivot: D uevn ivot v p o sv
cujcej m ilosti, telesn ivot a spoloen
sk ivot, v ktorom zle na dobrom
m ene. akm hriechom strcam e d uev
n ivot m ilosti, smr ns pozbav te le s
nho ivota a oh o v ran ie ns pozbav
dobrho m ena v spoloenskom ivote.
O hovra v lastn e v y k o n tri v rad y n a
raz. Svojm hriechom v rad v la stn du
evn ivot, vrad du ev n ivot toho,
kto oho v ran ie ochotne pova a napokon
tomu, koho ohovra, vrad spo lo en sk
ivot. Sv. B ernard povedal, e ten, kto
ohovra, aj ten, kto o h ovranie pova,
m aj v sebe diabla. Jed n m u sed na
jazy k u a druhm u v uchu.
D rah Filotea, prosm a a zap risah
vam , nikdy nikoho n eo hovraj. N eu v er
hne vym yslenm hriechom blinho,
n evynaj jeho tajn hriechy, ani n ezv e
liuj jeho znm e hriechy. N epopieraj, ani
zlom ysene nezataju j dobro inch, n e
zm enuj dobro zlom ysenm vkladom .
To v etk o je d v o jak hriech, toti lo
a pokodenie blinho. Boh to nenvid.
226 Filotea III.

N ajp refk an ej a n ajh o r s t oh o v


rai, k tor svoje oh o v ran ie zanaj n a j
prv chvlou a uznanm , alebo zabalia
ohovranie do a rtu a vtipu, aby tm
silnejie a innejie ranilo. P ozoruje t
les? Kto chce v y streli p, nap n e n a jp rv
tetivu, p ritiah n e k sebe, aby potom tm
silnejie m ohla odletie. T ak aj ohovrai
napn tetiv u o h o v ran ia a p ritia h n u cel
kom k sebe, aby ju potom zrazu pustili,
aby sa jed o v a t p o h o v ran ia tm sil
nejie zav tal do sdc posluchov. O ho
v rania, zabalen do v tip u a artu, sa tak
ahko nezab d aj a nejd, ako sa hovor,
jednm uchom dnu a druhm von.
Je d e n zl skutok ete neo p rv u je, aby
sme niekoho usvedili zo zlho nvyku.
N ehovor ted a o nikom , e je luhr, lebo
a raz oklam al. N em ono poveda, e sv.
P eter je bohorha, lebo sa falone zap ri
sahal. A k chcem e hovori o nosti alebo
nenosti, m usm e ma istotu o dobrom
alebo zlom zvyku. Ba ke aj niekto il
dlh as v n e ja k e j neresti, ete v dy sa
m em e mli. imon m alom ocn pom e
noval M agdalnu hrienicou, lebo ete
nedvno tak o u bola. P redsa v a k nem al
pravdu. V tej chvli u nebola hrienicou,
ale svtou kajcnicou, preto ju vzal Spa
site do ochrany. Kto m e s istotou po
Ohovranie 227

veda, e lovek, k to r ete v e ra bol


hrienikom , je nm aj dnes, ke Boie
m ilosrdenstvo je tok, e sta jedin
okam ih, aby milos zainkovala. V eraj
de nem sdi dnen a dnen veraj.
Posledn de m prvo, aby sdil v e tk y
ostatn. N em em e nikdy poveda, e n ie
k to r lovek je zl, lebo nem usm e ma
pravdu. A k u p red sa dao o niekom m u
sme poveda, m em e n ajv iac toko, e
to alebo ono zle urobil, e v ted y a v ted y
zle il, e nateraz zle ije, ale nie, e je
zl. N ikdy nesm ierne sdi zo v e ra jk a
na dneok, ani z dneka na verajok, ale
najm enej z d n ek a na zajtrajok.
I ke m usm e by v reiach vemi
obozretn, aby sme neo h o v rali blinho,
predsa nesm iem e by zas zkostliv a
upadn do druhej k rajn o sti, toti chvli
nenosti a chyby druhch. N eslun d
vernosti nem ono nazva nevinnm i ne
nosam i, h rien y pom er nem ono nazva
priatestvom , nevdnos a h nev nem ono
ospravedlni nervozitou, grobianstvo n e
mono okrli slovom otvorenos. Tak
by sa n ikdy neres o h o v ran ia n e v y k o
renila. Zl treb a pom enova zlm a p o
k arh an iah o d n tre b a karha. K ad vec
naim pom enova jej vlastnm menom.
228 Filotea III.

A k chcem e dovolenm spsobom k a r


ha chyby inch, m usm e zachova n ie
koko pravidiel. N a jp rv m us by p o k a r
hanie na itok k arh an h o alebo po slu
chov. alej m usm e ma op rv n en ie
alebo povinnos karha. N apokon pri k a
dom k arh an m usm e rozliova chybu
ako tak a loveka, k to r d otyn chybu
vykonal, prpadne m. C hybu tre b a k a r
ha, ale toho, kto chybu urobil, treba
etri. O osobch s v erejn m zlm chrom
mono vonejie hovori, ale vdy v d u
chu opravdivej k resan skej lsky, scitne,
nie pyne alebo kodoradostne. Posledn
by bolo znakom neachetnho srdca a
nzkej povahy. Len p roti v slo v n m po
pieraom Boha a nepriateom C irkvi n e
m usm e by etrn. T akch tre b a odhali
a da spozna. D obre urobm e, ke u p o
zornm e na vlka, o sa vldil m edzi ovce,
ke ho pom em e zahna a znekodni.
A k niekto v tv o jej prtom nosti ohovra,
pochybuj a n e v e r hne v ta k o b v iova
nia. A k je to nie m on, usiluj sa aspo
ospravedlni m ysel toho, o kom je re.
K eby v a k ani to nebolo m on, obr
re na in predm et. U pozorni druhho, e
ak niekto neupadol do hriechu, m e za
to akova m ilosti Boej a nie je to jeho
zsluha. V lsk e a dobrote in k u j na
Hra a zotavenie 229

ohovraa, aby nadobudol lepie p resv e d


enie, a ak vie o oh o v ran ej osobe nieo
dobrho, nezabudni to pripom en.

K a p ito la d v a d s i a t a tretia.

Hra a zotavenie.

uDch i telo p o treb u j s asu na as zo


tavenie. Sv. J n a E vanjelistu zastihol
raz lovec, ako dral prepelicu a h ral sa.
Hne sa ho sptal, preo tak v n y lo
vek m rni as tak o u neuitonou vecou.
S vt m u povedal: Preo nenos vdy
luk n atiahnut? Iste preto, aby n estratil
svoju prunos. N euduj sa, ke doim
po prci svojm u duchu trochu odpoinku
a zotavm sa, aby som sa s lepou chuou
m ohol da do alej p rc e . Bolo by ve
kou chybou, k eb y sme si nedoiili nikdy
odpoinku.
Dcha e rstv vzduch, chodi na p re
chdzku, v priateskom k ru h u sa zabva,
hra n a n ejakom hudobnom nstroji,
spieva k rsn u piese, to p o sk y tn e vdy
achetn zotavenie. Pritom treb a by
opatrn, lebo opatrnos u sprvnem u
poriadku, ur sp r v n y as a rozum n
m ieru.
230 Filotea III.

Hry, v k to r c h v h ra zvis od telesnej


zdatnosti alebo duevnej schopnosti, s
dovolenm zotavenm . Len tre b a da po
zor, aby sme im n ev en o v ali p rivea asu
a neshali sa po vekch cench a od
m ench. A k h ra trv vem i dlho, nie je
viac zotavenm , ale navou, v y e rp v a
telo i ducha, ako akkovek prca. Ke
h r lovek niekoko hodn ach dlho do
noci, rno v sta n e vem i u n a v e n a v y
erpan. T ak isto, kto h r dlho futbal,
volejbal, pingpong, dlho lyuje, prpadne
in port pestuje. A k je cena, o k to r sa
hr, vem i vysok, ahko prechod zuba
v h re v ziskuchtivos. V bec je nerozum
n urova v y so k ceny za m alichern
zrunosti.
isto hazard n ch h ier sa tre b a v y s tr
ha. Mu, pravda, aj tie sli na zbavu
a zotavenie, ale n a j a ste jie neslia. V y
aduj vek pozornos, ud ru j h ra
v ustavinom n epokoji a netrpezlivosti,
strachu a starosti, preto s vem i n a p n a
v. Je to do istej m iery nerozum n, ke
sa v sledok h ry p o n ech v a nh o d e a nie
osobnej zdatnosti a innosti jednotlivca.
Preto rados z spechu ta k e jto h ry n e
me by oprav d iv rados.
Pri v etk ch h rc h a zotaveniach daj
pozor, aby sa k nim privem i neprim klo
Tanec 231

tvoje srdce. I ke je h ra a zb av a vem i


dobr a uiton, p red sa by bolo chybou
odda sa jej s celou nruivosou a vetko
svoje m yslenie, konanie, tby a snahy
jedine jej venova.

K apitola d v a d s ia ta tvrt.

Tanec.

T a n e c v sebe nie je dobr, ale ani zl.


ahko sa v a k sklon k zlm u, lebo
udsk prirodzenos po dedinom hriechu
je n ak lo n en k sm yselnosti a pitku.
Tanec je vdy nebezpen uom, k tor
nie s dos pevn v nboenstve a nosti,
najm dnes, ke h ru b n e v e ra znetvorila,
znem ravnila a o trv ila aj to m lo dobra,
kto r ete v tanci bolo.
T anec sa u sporiada obyajne v noci,
ke m kniea tem nosti n ajv ie m o
nosti n a rozvinutie svojej moci. J e len
prirodzen, e v nonej tem nosti sa p ri
druia k tan cu ete aj in h rien e skutky.
T ancujci lovek o stv a hore dlho do
noci a tm str c a p rv v asn hodiny
prichdzajceho da. N a ctu Boiu a na
nboensk cvienia a povinnosti sa v ta
kto r n a zabda. J e nerozum zam iea
232 Filotea III.

de s nocou a dobr, uiton p rcu so


zahkou a ahkom ysenm pitkom . Pri
tancoch sa udia p re te k a j v p ch e a
m rnivosti, n ad v zu j n ebezpen zn
m osti, k to r u m nohch priv ied ly do
neastia n a cel ivot. Pri tanci sa n e
o tv ra j len kon pry, ktorm i v y s tu
puje pot, ale o tv ra j sa aj p ry srdca.
Ke sa potom pribli had a zaepk m il
slovo, polichot, p reh o v o r vb iv m po
hadom, nejedno srdce sa d pomli,
zvies a otrvi. Koko neb ezp een stv a je
v tanci! R ozptyuje ducha zbonosti, o sla
buje achetn d uevn sily, schldza
lsku, v dui vzbudzuje tisc hrien y ch
m ylienok.
Kee s tancom svis toko n ebezpe
enstva pre istotu srdca, astie, d u ev
n pokoj a n ev in n rados, tre b a poda
m onosti o n a jv ia c tan cu vyhba. T an
cova m ono len v dobrej spolonosti,
a tie len v tedy, ke to v y a d u je zdvori
los a slunos, ke opatrnos nerob n ija
k nm ietky. Z lsk y k blinm u p o ch
dzajca ohaduplnos a zdvorilos dv aj
kadm u inu v y iu hodnotu. N ieo i ke
je nebezpen, pre tto ohaduplnos m
e by dovolen. A k z n ejak h o vneho
dvodu m us s na tanec, dobre si p ri
p rav duu m ravnosou, skrom nosou, d
Tanec 233

stojnm sprvanm sa a opatrnosou. N e


zastuj sa n a tancoch, k to r uraj
dobr m rav y a slunos. N etancuj asto
a dlho, aby sa ti tanec nestal zlm zv y
kom a nruivosou.
Po tanci sa usiluj m skr zabudn
a potlai nebezpen v jem y a pocity.
M e tak urobi takm to rozm anm :
1. Km si tancovala, zatia v pekle h o
relo m noho du, k to r pri tanci alebo po
tanci zhreily.
2. V tom istom ase m noho rehonkov
a zbonch du obveseovalo a uctievalo
Boha m odlitbam i, zbonm i spevm i a roz
jm anm . O koko lepie v y u ily as ako
ty!
3. Km si tancovala, m noho du sa
svjalo v sm rtench zkostiach a m noh
um rely. Tisce a tisce chorch po nem oc
niciach, dom och, poliach, h orch a m o
riach sa trpilo vo vekch bolestiach,
rozm anitch u trp en iach a nem ali pokoja.
N em s nim i scit? N em ysl na to, e
aj ty raz bude trpie a stena, km in
bud tancova?
4. Tvoj Spasite, b lah o slav en Panna,
anjeli a svt nebesk hadeli na teb a pri
tanci. A ko a utovali, e ta k blzniv
234 Filotea III.

zbava ti v ie donies toko poteenia, e


jej vie venova toko pozornosti, asu
a zujm u.
5. Pom ysli, km si tancovala, plynul
as a smr sa blila n e prosne k tebe.
Pozri, sam a smr a v o l do tanca, kde
hudbou bude aloba na tv o je hriechy, kde
bude m ono urobi jed in tan en krok,
krok zo ivota do sm rti. Je d in e tento
tanec sm rti je sk uton a ozajstn k ra to
chva. S kracuje nav d y chvu a as,
prevdza ud z asu do venosti, do b la
enej alebo hroznej venosti.
D rah Filotea, narto l som ti niekoko
m ylienok o tanci a po tanci. Boh ti v n u k
ne ete alie, ak m v sebe len trochu
bzne Boej.

K a p ito la d v a d s i a t a piata.

Vernos v m a lo m i vekom .

alam novej piesni h o vor ench n e


V veste, e m u ran ila srdce jednm
okom a jednm vlasom . Zo v e tk c h dov
ani jed en nie je ta k v zn een a vzcn y
ako oko, ani jed n a as ta k n e p a trn a
bezcenn ako vlas. N eb esk ench tm
chce poveda, e nielen vek sk u tk y sa
Vernos v malom 235

mu pia a zsk av aj jeho srdce, ale aj


najm enie a n ajn ep atrn ejie.
Z ohadu n a Boha v lastn e ni nie je
m al alebo vek. V etko, o Boh chce
a sa M u pi, je vek, aj ke samo
v sebe je m al. V etko zas, o Boh nechce,
nem v Jeh o oiach nijak ej ceny, aj ke
to m v udskch oiach o ja viem ak
cenu. Hoci lsk a k Bohu vo vekch obe
tch je vek o ry sejia a npadnejia, p re d
sa v m alch obetch a p rem haniach je
viac pozornosti a v ern o sti voi Bohu.
Kad oprav d iv lsk a k Bohu nechce
Boha nijakou, ani najm enou vecikou
zarm ti.
V ivote sv. K atarn y Sienskej tam e
o vekch osvieteniach, vy tren iach du
cha, o hlbokej m drosti v reiach, ba e
aj kzne hovorila. Tak vek m ilosti si
sv tica zaslila vrcnym i m odlitbam i a
rozjm anm . V rodiovskom dom e v y k o
n v ala n a jp ro ste jie a najniie prce.
Ke obsluhovala svojho otca, m yslela si,
e obsluhuje sam ho Spasitea ako M arta.
Vo svojej m atke videla blahoslaven
Pannu a v bratoch apotolov. Vo svojej
horlivosti si p red stav o v ala, e sli cel
mu nebeskm u dvoru a pre tto p redstavu
aj tie najniie p rce v y k o n v a la vemi
pozorne a radostne, s oddanosou a lskou
236 Filotea III.

k Bohu. P red stav y , k to r m ala o svojom


okol pri n a jp ro ste jc h a n a jn e p a trn e j
ch prcach, cenila si p rv e ta k ako
osvietenia a v y tren ia, k torm i ju Boh
om ilostil, ktorm i ju o bdaroval za pokoru
a ponenos.
D rah Filotea, tento prk lad som ti
uviedol, aby som ti ukzal, ako vem i
m usm e v etk o kona z lsk y k Bohu, aj
n a jn e p a trn e jie a n a jp ro ste jie v eci s u s ta
vinm pohadom n a Je h o sv t vu.
Vezm i si za p rk lad enu siln z Psma,
ktor sa p o d u jala n a vek, v zneen a
achetn lohy a prce, ale pritom n e
zanedbala ihlu a v reten o . Podujm i sa tie
na vek veci, usilo v n e sa m odli a roz
jm aj asto, vzbudzuj v duiach lsku
k Bohu, nap aj srdcia zbonm i a a
chetnm i m ylienkam i, poda svojho s ta
vu a po v o lan ia t po v ekch v eciach a
ponhaj sa ich aj uskutoni. Pritom
nezabudni n a ihlu a v reten o , t. j. cvi sa
v prostch a n en p ad n ch nostiach, po
dobnch kvetom pri n ohch kra. V e r
nos v kadodennch dom cich prcach,
lska k chudobnm a chorm , ochotn
pom oc blinm , to s tie kv ety . P rce a
starosti si uahuj rozjm anm a takou
predstavou, ak m v ala sv. K atarn a Sien
sk.
Vernos v malom 237

Z lsk y k Bohu rad a znaj utrpenie


a vek obety, ba ke to Boh iada
zriekni sa aj toho najm ilieho a n a jv z c
nejieho na tejto zemi, otca a m atky, brata
a sestry, m anela a det, ba aj svojho
vlastnho ivota. A k Boh n eiada od teba
tak vekej obety, v ted y s lskou, trpezli
vosou, oddanosou a pokorou znaj m al
neprjem nosti a akosti kadodennho
ivota, telesn bolesti a ochorenia, m al
hm otn kody, n lad y a v rto c h y svojho
okolia, m al posm ievania pre svoj n b o
ensk ivot a in toho druhu. Ke radi
vezm em e n a seba v e tk y tieto m al obety
a utrpenia, ke ich nesiem e z lsk y k Bo
hu a blinm u, vem i sa pim e Bohu.
N akoko prleitos k m alm obetm je
vem i ast, m m e p oruke dobr p ro strie
dok, ako zska m noho duchovnho bo
hatstva.
V ernos v m alom nie je ni inho ako
v kadom okam ihu odum rie sebe a n a
sledova hlas Boej m ilosti, nedovoli si
nijak m ylienku, slovo a skutok, k to r
by sa o len m liko m ohol nepi Bohu.
Ba aj sam a svtos v lastn e nie je ni inho
ako vernos k Bohu aj v n ajn ep atrn ejch
a najm ench veciach.
238 Filotea III.

K a p ito la d v a d s i a t a iesta.

Spravodlivos a ro zu m n os oproti b lin m .

R ozum ns ro b umi a p red sa je dos


ako njs rozum nho loveka. To
preto, lebo Sam olska asto p rek a p o
kojnm u a sprvnem u pouitiu rozum u,
ba asto n a b d a k nerozum nm u m ysleniu
a konaniu bez toho, aby to sam a spozo
rovala. T akto sa v kadodennom ivote
rodia tiscer m al, ale n ebezpen n e
spravodlivosti a nerozum nosti oproti bli
nmu, kto r si udia asto ani nevim n.
N akoko ich b v a m noho a asto sa o p a
kuj, spsobuj v duiach vea kody.
V k rtk o sti ti chcem spom en aspo
niektor.
asto blinm u zazlievam e m alikosti,
a sebe by sm e chceli ospravedlni aj n a j
vie chyby. C hceli by sme draho preda
a lacno kpi. S druhm by sm e radi za
chdzali prsno poda lite ry zkona a sebe
iadam e m iernos a ohady. C hceli by
sme, aby nae slov kad p rijal s po
rozum enm , m y sm e v a k citliv a n a v e
tko sa uram e. C hcem e zveadi v lastn
m ajetok, n ro k u jem e si, aby nm sused
ochotne predal zo svojho m ajetku. Ke
tak neurob, m m e m u za zle a hnevm e
Pomer k blinm 239

sa. i nem v dvod k hnevu sused


za to, e ho obaujem e?
Ke si n iek to r pobonos a cvienie
zam ilujem e, ahko odsdim e vetko in
a ohovram e, o nm nie je po ch u ti. A k
n iektor n p o d riad en nem prjem n,
m il tvr, alebo nm je neprjem n, ni
sa nm nepi, okovek by urobil. Hoci
sa usiluje vetko dobre urobi, p red sa ho
trpim e a prenasledujem e. A k je v ak
niekto m ilej tv ri a zalieavej povahy,
vdy ho viem e ospravedlni a zasta, o
kovek by urobil. S na sv ete dobr, sta
ton deti, n a k to r rodiia ani len pozrie
nechc, lebo m aj n e ja k telesn ch y
bu. S zas telesne krsne, ale m ravne
zl a skazen deti, k to r s m ilkam i
svojich rodiov len preto, lebo s k rsn e
a u rasten , lebo ich udia pre telesn
k rsu obdivuj a chvlia. asto sme l s
k av ej voi bohatm u, k to r je lepie
obleen ako voi chudobnm u, k to r vo
svojom v n tri m e by statonejm lo
vekom . Ve chudobn je tak isto lovek
ako bohat. Ke ide o nae prvo a
n roky, viem e by spravodliv a do
najm ench podrobnost, od inch v ak
iadam e, aby boli voi nm zhovievav
a ohadupln. asto sa ponosujem e na
inch, ale na ns sa nesm ie nikto pono
240 Filotea III.

sova. A k sm e niekom u dobre urobili, za


moc si to pokladm e, ale o in urobili
nm, to je v naich oiach m lo alebo ni.
Skrtka, m y udia sm e vem i udn stv o
renia. Robme, ako by sm e m ali dve cel
kom rozdielne srdcia. Jed n o dobrotiv
udsk srdce p re seb a a druh prsne
tvrd, nem ilosrdn pre inch. V im e dvo
jakm zvam . o m ono najam ku
svojm u d obru a o m ono najahm
k dobru blinch. D vojakou v h o u vi,
ahkou, ke tre b a dva, a akou, ke
treba bra, to je oklivos v oiach Boch.
V etky spom enut n e sp rav o d liv o sti voi
blinm u s iste m al a nie sm e povinn
n h radou kody z nich, km m m e na
m ysli poiadavku p rsnej spravodlivosti.
Predsa sa m m e aj v tom to polepi. N e
spravodlivosti a nerozum nosti ran ia ro z
um a lsku a nap o k o n s len klam stvom .
N em e by n a kodu, ke sm e lsk av
a ohadupln, ke m yslm e a konm e
spravodlivo a rozum ne.
D rah Filotea, bu stato n a sp rav o d li
v vo vetkom , o podnik. A k sa vije
do p o sta v e n ia blinho, tv o je ko n an ie
bude spravodliv. Pri k u p o v an si p re d
stav, e si predvaom , a pri predvan,
e si kupcom , potom bude vdy sp ra
vodliv. Skm aj sa, i tak sm a, cti
Nerozumn iadosti 241

a zachdza s blinm , ako chce, aby in


s tebou zachdzali. To jed in je dobr
a rozum n.
C isrovi T ra janovi vy tali raz jeho
priatelia, e uponil cisrsk y m aje st t
tm, e ahko pripustil ktorhokovek
poddanho k sebe. O n na to povedal: i
nemm by voi svojim poddanm takm
cisrom , akho b y som si elal, k e b y som
ja sm bol poddanm ?

K a p ito la d v a d s ia t a siedma.

Zl iadosti.

rah Filotea, iste pozn znm y v ro k


D sv. A ugustna: N espokojn je nae
srdce, Boe, km nespoinie v T ebe.
M noh chc nepokoj a hadavos svojho
srdca usm ieri a nasti n a tejto zemi,
usiluj si v ytvori raj n a zemi o mono
najplnm a najm onejm vyuitm rad o
st tejto zeme. A k blzni! N ebadaj, e
nijak zem sk rados neuspokoj doko
nale udsk srdce. N evidia, e zem sk
radosti s ako k v ety , k to r len na as
kvitn a potom zvdn. L ietaj od jednej
radosti ku druhej, ako m otle s k v e ta na
kvet. Id vdy za novm i radosam i a
242 Filotea III.

vlastne s len loptou svojich elan a


tob.
D rah Filotea, kro sv o je iadosti a
chr sa najm nerozum nch a p re v r te
nch tob. N ikdy si neiadaj, o by
m ohlo kodi dui, n ap rk lad nebezpen
knihy, zotavenie, zbavy, h ry a v y c h d z
ky. N eiadaj si zvl estn a vy so k
m iesta a rady. ahko by a zviedly do
pchy a m rnivosti a p rin iesly by a
o v n to rn ro v n o v h u a pokoj. Ba n eia
daj si n ija k m im oriadne duevn radosti.
S nim i toti asto prichdza vek sk la
m anie. N et po alekch veciach, kto r
len v budcnosti m aj prs. Dlh ndeje,
o ak v an ia a s nim i sp o jen n e isto ta ve
mi v y e rp v a j srdce, zam estn v aj o b ra
zotvornos a v n a j do due m noho n e
pokoja. N a tak iadosti v y n alo en as
a sily s celkom zle vyuit. C hr sa
takch iadost. kodia aj tak, e zab eraj
m iesto dobrm iadostiam , k to r m ma
a pestova, ako je n a p rk lad horlivos
v plnen povinnost stavu, lskavos a
dobrotivos vo svojom okol, trpezlivos
a hrdinskos v chorobe a bolesti, v p ro ti
v en stv ch a sklam aniach. Zl duch asto
vzbud v ns tbu a iados po veciach,
k to r s v alekej budcnosti a so tv a sa
k ed y uskutonia, aby odvrtil nau p o
Nerozumn iadosti 243

zornos od povinnost a loh prtom nosti,


z k torch riadneho plnenia by sm e m ali
vek duevn osoh.
Nem ono n ijako schvaova, aby n ie
kto, kto m svoje urit stav o v sk povin
nosti, chcel zaa i zbonejm ivotom ,
ktor sa v a k nijako ned uvies do
sladu so stavovskm i povinnosam i. P r
padne by chcel vyk o n v a tak pobono
sti, k to r n e p ristan jeho povolaniu. Zle
by bolo, k eb y m atk a sedela v kostole a
odprvala dlh m odlitby, km by sa o deti
a rodinu dom a nem al kto stara. T akto
spsoby by odptaly srdce od n a jp o treb
nejieho a vzaly by m u chu a silu k po
trebnostiam a povinnostiam . A k by som
po tom til, i ivotom vekho sebaza
pierania ako kartuzin, tm by som len
m rnil as a nem ohol by som sasne
svedom ite a dsledne plni povinnosti
svojho stav u a povolania. Ba n e tre b a si
iada ani v tip n ej rozum a b y strej
sudok, lebo aj ta k iados je m rn a a
potla sp rv n ejiu iados, toti vyui
dokonale tie dary, k to r nm Boh dal. Tak
isto nem m e ti po bohatstve, aby sme
lepie m ohli podporova chudobnch, ale
rozum ne a m dro pouim e tie prostriedky,
ktor m m e poruke. O chrana p roti tm to
a podobnm iadostiam plat len vtedy,
24 4 Filotea III.

ke nm u stav in e prichodia n a pam


a znepokojuj n ae srdce, nie v tedy, ke
ns azda znepokoja len s asu na as.
N et po vch a v iac e r c h kroch a
utrpeniach. Bu rada, e vldze nies n e
v y h n u tn bolesti a p ro tiv e n stv svojho
ivota. J e v ek sebaklam ti po m u
enctve, ke lovek nem o d vahy a sily
ani len n e p a trn nespravodlivos ticho
a trpezlivo zna.
N akoko len m e, v y h b a j isto po
zem skm iadostiam , lebo len m rne ob
auj a pod n ecu j obrazotvornos. V y
hbaj aj nboensko-duevnm tbam ,
lebo aj tie by a len znepokojily a oba
ily tvoj nb o en sk ivot. Ke je naa
dua z m ilosti Boej zd rav a n ecti n ija
kej zlej nklonnosti, zava siln tbu
po d uchovnch v eciach a vo svojom du
chovnom hlad e v y n jd e tisc zbonch
cvien, sebazapren, poknia, pokory,
lsky a m odlitby. Ha aj na to, i vldze
v etk o strovi, o preglgne. V elijak
jedl vo vom m nostve spsobuj a
ldkov bolesti, a ak je aldok slab,
ahko ochorie. O svojich iadostiach a
tbach sa porozprvaj so svojm sp o v ed
nkom a poda jeho ra d y si v y b e r tie,
k to r m e uskutoni a splni. T akto
vbec n e stra t as neuitonm i a ne-
r Napomenutie manelom 245

m drym i iadosam i. Tm nechcem p o


veda, e treb a potlai akkovek dobr
a achetn elanie. C hcem len to zdraz
ni, e aj v iadostiach m us by u rit
poriadok. iadosti, k to r nateraz nem e
me uskutoni, uzavriem e do svojho srdca,
km neprde ich as.
D rah Filotea, ak sa bude riadi po
danm i radam i, p re v r te n a nerozum n
iadosti nikdy neven tv o ju duu do n e
pokoja a pren h len ia.

K a p i t o l a d v a d s i a t a sma.

N a p o m en u tie m anelom .

M anelov napom nam najm k vzjom


nej lske a trpezlivosti, lebo sm
Boh prik azu je tak lsk u vo Sv. Psme.
M anelia sa m aj m ilova nielen prirodze
nou a istou udskou lskou, ale aj k re
sanskou, vyou, sv to u lskou. P raotcovi
A dam ovi sm Boh priviedol enu Evu.
Boh sm neviditenou rukou svzuje sv ia
tosou p o sv ten svzok m anelsk a
odovzdva m anelov jed en druhm u. P re
to m anelia m aj i vo vzjom nej, svtej
a neotrasitenej lske.
P rv inok tejto svtej lsk y je n e
rozluiten svzok sdc. A k dve dosky
246 Filotea III.

spojm e dobrm glejom , skr sa zlom ia


na novom m ieste ako n a tom, kde boly
spojen. Podobne je aj s m anelm i. Vo
sviatosti m anelstva Boh sm spojuje
m ua a enu Svojou n a jsv te jo u k rvou
tak silno, e by sa skr m ala oddeli dua
od tela, ako oni od seba. J e len znakom
veobecnho m ravnho padku, ke t t
ny zkon a zkon n iek to r ch viero v y zn an
dovouje m anelsk rozluku, ba ju ete
uzkouje. Tm sa len p o dporuje ahko
m ysenos pri u z a tv ra n m anelstva a
rozklad rodinnho ivota a astia. I ke
sa takto zkony a z v y k y odvoduj
m odernosou, pokrokom a slobodou lo
veka, jed n ak o n ajvm pokrokom a slo
bodou loveka o stan e to, o chcel a u z
konil K ristus, nerozluitenos a svtos
m anelskho svzku.
D ruh inok tejto sv tej lsk y m us
by vzjom n, n eo trasiten vernos obi
dvoch m anelov. C irk ev pri sobi svt
prstene. N a jp rv odovzd kaz p o sv ten
p rste m anelovi na znak, e jeho srdce
od tej chvle je pre kad in osobu u za
vret, ako je u z a v re t k ru h prstea. Po
tom d v a p rste m anelke, aby aj ona
vedela, e jej srdce nesm ie tie nikdy
zahorie lskou k inm u m uovi.
Napomenutie manelom 247

D nen kresansk m anelia sa nesm


da pom li prkladom tch m odernch
m anelstiev, v k to r ch sa v y sk y tu je ta k
zvan m an elsk trojuholnk, kde si m an
elia vernos n ezachovvaj, ale sa proti
nej hrubo p rehreuj. Od takho m anel
stva k rozluke potom u nie je aleko.
M anelia m aj hlboko, srd en e a v e rn e
m ilova svoje m anelky. ena pri svojom
stvoren bola vzat z boku m uovho, t. j.
z blzkosti jeho srdca, aby ju v r cn e a
nene m iloval. P rirodzen slabos ien
nesm ie by prinou ich podceovania,
ale m vyvola v srdciach m uov sstras
a lsku. Boh stvoril eny tak, aby v p o v e
dom svojej zvislosti m aly ctu k svojim
m anelom ako h lav e rodiny a dom cnosti.
M uovia v a k m aj zachdza so svojim i
m anelkam i ako so svojim i drukam i a
pom ocnicam i n a ceste ivotom a nie ako
s otrokyam i.
M anelky m ilujte svojich m anelov,
lebo vm ich dal sm Boh. M ilujte ich
srdene, v r cn e a nene, ale so v etkou
bzou a ctou. Boh obdaroval m ua v
ou silou a enu stvoril z jeho rebra, aby
poznala sv o ju zvislos na m uovi a pod
danos jeho vedeniu. Kee Psmo chce
enm poddanos obahi, rozkazuje m u
om, aby svoju vld u a svoje prvo v y
248 Filotea III.

konvali nene a s lskou. M uovia, p re


ukazujte c tu enskm u p o koleniu ako
slabiem u, ako spoludedikm m ilosti i
v o ta. (I. P eter 3, 7.)
Tret inok m anelstva je ro d en ie a
vchova dobrch det. J e to vek es
pre m anelov, e ich Boh v o l za spolu
pracovnkov, ke chce rozm noi poet
vyvolench du, k to r by ho ch v lily a
oslavovaly vo venosti. Zbon k resan
sk rodiia sa nem odlia len o dobr deti,
ale obetuj ich od prvho da ivota Bohu
a prosia o pom oc vo vekch a zodpoved
nch lohch v ch o v y . M atk a sv. B er
narda b r v a la svoje n o v o n aro d en deti
na ram en a o b eto v ala ich Spasiteovi.
O d tej chvle ich m ilovala s bzou ako
Bohu zasvten, Bohom jej sv e re n n e
besk bytosti. Boh ju za to odm enil a po
ehnal, lebo v e tk y jej deti s svtm i.
Rodiia m aj povinnos o m ono n a j
skorie rozprva dieau o m ilom Pnu
Bohu, o nebi, aby m u m n a jsk r vtepili
do srdca lsk u k Bohu a bze Boiu.
Vemi vn e ch p ala tto lohu m atka
sv. udovta, kra franczskeho. asto
mu hov o riev ala: Radej by som a videla
m tveho, ako spcha o len jed in ak
hriech . udovt si dobre zapam tal slov,
Napomenutie manelom 249

denne si ich pripom nal a usiloval sa po


da nich i.
Poda sv. P avla lohou ien je stara
sa o rodinu a dom cnos. Aj alam n p ri
pisuje rodinn astie ene silnej, k tor
tak vstine opisuje v knihe Prslov.
M anel svojou p rco u a innosou za
o b starv a p rostriedky, potreb n na v o n
kajie rodinn potreby, ako byt, oblek,
stra v u a p o treb y dennho ivota. Stavia
rodiovsk dom, v ktorom m e rodina b
va, i a sa rozvja. J e h lav o u rodiny
a krom domu. M anelka zas riadi ivot
v dome. S tar sa o poriadok a istotu,
o vzjom n lsku a trpezlivos, o zbonos
a bze Boiu v dom e a rodine. Re, k to
rou sa rozprva v rodine a v kto rej sa zra
v n to rn ivot rodiny, sa vol m aterinskou
reou. ena je srdcom rodiny a kanou
domu. M u i ena m aj Bohom vym edze
n p r v a a povinnosti v rodine. m s
oba zbonej a nbonej, tm lepie
a v e rn e jie plnia svoje rodinn povinnosti
a lohy.
K edysi bolo hanbou nem a v m anel
stve deti a poetn rodina bola pokladan
za poehnanie Boie. V novch asoch
p ren ik aj do kresanskch rodn po h an
sk zsada nem a deti alebo len jedno,
dve. o Boh u stanovil n a rodenie a v
250 Filotea III.

chovu det, to m anelia zneuvaj pre


svoju osobn rozko a najrozm anitejm i
spsobm i zam edzuj p o atie det. Pom aly
sa st v a hanbou, n ajm m edzi takzvanm i
inteligentm i, ke m aj viac det. T reba
vak pam ta, e o je p red svetom h a n
bou, to b v a p red Bohom slv o u a n a
opak. Ke Boh deti poehn, iste pom e,
aby rodina hladom nezahynula.
A teraz ete niekoko slov o svadobnom
dni. Dal by Boh, aby Je h o bosk Syn
nechbal ani na jed n ej svadbe. Potom by
vno po k o ja a radosti nik d y nechbalo
v rodinch. Kto chce ma v m anelstve
astie a Boie poehnanie, m us ma
v de soba p red oam i svtos a hod
nos tejto sviatosti, m us si uvedom i, e
svadobn de je vem i m ilostiv de,
v ktorom novom anelia prijm u tri sv ia
tosti, sviatos poknia, Sviatos O ltrnu
a sviatos m anelstva. Len raz prijm e lo
v e k sviatos m anelstva, a to v de sv ad
by. i ted a m anelia n em aj vne p ri
pravi sv o je due na tento de ta k isto,
ako sa vne a dlho p rip ra v u j d ietk y na
de prvho svtho prijm ania? M iesto
toho v ak poas p rp ra v y n a svadbu, ba
aj v sam otn svadobn de, sa asto vem i
mlo m ysl n a vnos da. Pri svadobnej
hostine, pri m uzike a tanci, pri jeden a
Slovo vdovm 251

pit, pri rozhovoroch a zbave prihodia


sa asto neporiadky, ba zrejm rozpusti
losti, neslunosti a nem ravnosti, najm
v reiach a piesach, take sa naozaj n e
mono udova, ke takm u du chba
Boie poehnanie. Sv. G regor N aziansk
spom na, e za jeho ias bolo zvykom
kadorone oslvi v ro n de svadby.
M ojm elanm a rad o u by bolo obnovi
tento star, d obr zvyk, aby m anelia vo
v ro n de svadby pristpili ku sv. spo
vedi a sv. p rijm aniu a prosili Boha o ob
novenie m ilost a poehnan, plyncich
zo sv iatosti m anelstva. Pouen iv o tn
mi sksenosam i, m ali by si s asu na as
obnovi p red sav zatia svadobnho da a
ich prehbi a zdokonali. Tm op oij
v Bohu a Jeh o m ilosti, n a erp a j novej
sily a odvahy, aby povinnosti m anelstva
radi a v e rn e plnili, aby nm ahy a starosti
m anelstva trpezlivo a spene znali.

K apitola dvad siata deviata.

Slovo vdovm .

S v. Pavol napom na svojho u enka Ti


m otea a v om v e tk c h duchovnch:
Cti si vdovy, k to r s naozaj vdovam i.
(I. Tim. 5, 3.) V dova je naozaj vdovou
252 Filotea III,

vtedy, ke nielen poda v o n k a jc h okol


nost, ale aj srdcom a duchom je vdova,
t. j. m us by n e o c h v ejn e rozhodnut a
do konca svojho ivota i svtm a i
stm vdovstvom . V dovy, k to r ak aj len
na prleitos, aby sa op v y d aly , nie
s vdovam i, ale srdcom a vou s sv ia
zan s mumi. K eby sa n iek to r vd o v a
ete zvltnym subom zaviazala, e chce
a do sm rti i isto a bohum ilo, tm by
v oiach Boch zvila hodnotu svojho
vdovstva. Sv. A ugustn rad vetk m
vdovm , aby ta k sub urobily. In cir
k ev n uite ide ete alej, rad vetk m
m anelkm , aby u robily sub, e v p rp a
de m anelovej sm rti o stan vdovam i n a
vdy. Radu obidvoch uiteov aj ja od
poram , ale si elm , aby vetci, k tor
chc rad u nasledova, sa n a jp rv sv e
dom ito a dlhie skm ali, i m aj k tom u
dos sily a dobrej vle, alej nech prosia
Boha o rad u a osv ieten ie rozum u a nech
sa poradia so zbonm a sksenm spo
vednkom .
V dova je aj poda srdca vdovou, ke
nem ysl na nov v y d aj, ale na to, aby sa
m ohla venova slobodnej a n ed elen ej Bo
ej lske, cte a slube. Ke len preto
chce by vdovou, aby m ohla deom n e
cha cel m ajetok, alebo p re in, isto
Slovo vdovm 253

udsk ohad, za to ju n eak n ijak


zvltna Boia odm ena. Boh odm iea len
to, o je naozaj z lsk y k N em u uroben.
O p rav d iv v d o v a sa m zdrova sv e t
skch zbav a inch poteen. V dova,
k to r m rad a zalieam e, v lastn obdivo
v a n ie a dobre jej padn pozornosti so
stra n y m uov, k to r je na v e tk c h tan e
nch zbavch a inch prleitostiach,
k to r sa n padne oblieka a m auje, nie je
oprav d iv o u vdovou. O p rav d iv vd o v a
ije utiahnuto, m iluje p ro sto tu a skrom
nos. N ehad n a ctu a udsk rei, ale
na to, aby sa Bohu bila.
A k m v d o v a m al deti, k to r p o trebuj
ete v ch o v u a vedenie, m sa venova
tejto svojej lohe so v e tk o u horlivosou
a starostlivosou. O vdo v ch hovor sv.
Pavol: Lebo kto sa n e sta r o svojich a
najm o dom cich, zaprel v ieru a hor
je od po h an a. (I. Tim. 5, 8.)
Ke s u v e tk y deti zao p atren a do
spel, potom m v d o v a v etk o svoje m y
slenie a staro sti venova svojm u nboen
skm u, duchovnm u ivotu, aby v nej
stle v zrastala lsk a k Bohu. Poda m o
nosti m sa zastova n a skutkoch k re
sanskej lsk y k blinm u, z lsk y k Bohu
m spolupracova s apotolskou h o rliv o
sou v cirk ev n ch a sv etsk ch socilnych
254 Filotea III.

spolkoch a ustanovizniach sv o jej farnosti.


Inm enm m by iarivm prkladom
vkusnou p rostotou svojich iat, skrom no
sou a lskavosou svojho v y stu p o v an ia,
pozornosou, vnosou a dstojnosou
svojich slov, ovldanm a m ravnosou
svojich o a svojm opravdivm , h lbo
km nboenskm ivotom . O zajstn
vdova sa podob fialke v zhrade Cirkvi,
kto r dychom zbonosti ri prjem n
vu. Fialov, tm av farba zna vnos
a poknie. Podobn sk ry te j, rozk v itn u tej
fialke, ozajstn v d o v a m iluje tichos a
utiahnutos, aby zach rn ila sv o je srdce
pred hukom sv eta a pokueniam i, k to r
ju vbia, ako bohatstvo, sv e tsk slv a a
pozem sk lska. N ep o h o ru je sa n ad v d o
vami, k to r azda d ru h alebo tre t raz
vstu p u j do m anelstva. Vie, e to v u ri
tch prpadoch m e by celkom isto
va Boia.

Kapitola tridsiata.
Dstojnos panenstva.

aNa duchovn m atka, sv t k atolcka


Cirkev, k to r v lsk e objm a v e tk y
svoje dietky, p estu je a odpora najm
Dstojnos panenstva 255

panenstvo, ten vzneen spsob ivota,


o ktorom sm Spasite hovor: N ie vetci
chpu toto slovo, ale len t, k torm je to
dan. (Mat. 19, 11.) K p an en stv u p atria
v etk y tie osoby, kto r si v ne p red sa
vzaly alebo sa aj subom zaviazaly z lsky
k Bohu zrieknu sa m anelstva, telo a
duu chrni pred kadm hriechom n e
istoty, i u m ylienkou, slovom alebo
skutkom , jed in e Bohu darova lsku sv o j
ho srdca, ie v sm rtenom tele vies
a n jelsk ivot.
P anensk istota je nos, k to r tak
vemi m iloval Spasite, e len z n a j iste j
ej P anny M rie chcel prija udsk p ri
rodzenos, e pan en sk o u istotou v y n ik a
jceho apotola J n a si vyv o lil za svojho
m ilka, len jem u dovolil pri poslednej
veeri, aby spoval na Jeh o hrudi, a je
dine jem u sveril Svoju pan en sk M atku.
P anenstvo je ted a jed n a z nost, k tor
Spasite najvm i m iloval, je to n a jv z n e
e n ejia nos Jeh o M atky a najzslu
nejia nos najm ilieho uen k a Jn a. Je
pravda, e tto nos m us prejs v y silu
jcim i skkam i, m us prekona vea p re
kok a pokuen, ba slovam i sa ned
vbec vyli, ak ak boj m us niekedy
vybojova. A le ak slv n a k o ru n a vaz
stva, ak nev slo v n blaenos ak p a
256 Filotea III.

nensk due v nebi! S to radosti, k to r


p rev y u j blaenos v e tk c h nebeanov,
nebesk cta, k to rej sa len im dostane.
Bud spieva nov p ie se , h o v o r sv.
Jn, k to r v e tk y po zn atk y svojich tajo m
stiev erpal zo srdca Jeiovho. N ov
piese, ak n ija k neb esk sbor nem e
spieva, piese, k to ro u h o vor sv t
A ugustn Boha rad o stn e jie chv lia a
uctievaj, lebo istejie za N eho n a zemi
ili. P anenskm duiam Boh uke v r c
nejie a nenejie sv o ju o tcovsk dobrotu,
lebo Ho hlbie a v r cn e jie m ilovaly.
A njelsk istota srdca ich v e d ie do n a j
d vernejej pospolitosti s Bohom a to je
zrukou n a jv y e j blaenosti. Aj in bud
nasledova B arnka, ale len natoko, n a
koko im to bude dovolen. P anensk
due bud nasledova B arnka kam kovek
len pjde, lebo n a zem i Ho nasled o v aly
v p anenskej istote a tm sa m u staly
podobnm i.
Panenstvo pozdvihuje loveka nad jeho
prirodzenos, rob ho podobnm anjelom
v nebi, zskava m u vo v zn an ej m iere
lsku a priatestvo V ykupiteovo, p riv
dza ho k zvltnej dvern o sti s nebeskm i
anjelm i. J e to stav, k to r si v p rv ch k re
sanskch storoiach vy so k o vili, c ir
kevn otcovia najvm i chvlam i osla-
Dstojnos panenstva 257

vovali a vetci sv t odporali ako p rv


prostriedok k dosiahnutiu v y so k e j k re
sanskej dokonalosti.
M nostvo kresanov, k to r sa v prvom
a druhom storo C irkvi zasvtili p a n e n
stvu, spom na m uenk Ju stn v liste rm
skem u cisrovi: M ono vidie vea k re
sanov esdesiat- a sedem desiatronch,
ktor od svojej n a j tle jej m ladosti n a sle
dovali stle uenie Je ia K rista a pritom
ili v neporuenej, sv tej isto te. S vt
C yprian, biskup a m uenk z K artga, pe:
Svet je p ln kresanov, k to r oslav u j
panensk istotu. T en ist sv t pe:
Panny s n a jk ra jie a najm ilie k v e ty
v zhrade C irkvi, n a jv y v o le n ejie o veky
stda K ristovho, n a ju te e n e jia podoba
Jeho svtosti, n ajd o k o n alejie m ajstro v
sk dielo Jeh o Boej m ilosti. Sv. H iero
nym chvli p anenstvo takto: Syn Bo
sa zjavil n a tejto zemi a zaloil nov
rodinu, aby aj na zemi m al anjelov, k to r
by sa m u klaali, ako sa m u k la a j anjeli
v nebi. P anenstvo tak nadchlo Syna Bo
ieho, e len z P anny sa chcel narodi. O n
sm je panensk, cel Je h o ro d in a je p a
n en sk .
P anenstvo je stav, k to r si v p rv ch
a v e tk c h storoiach C irkvi v y v o lily ti
sce a tisce kresanov obojeho pohlavia,
258 Filotea III.

hoci p re sv o ju vzneenos m e sa voli


a uchova len zvltnou m ilosou Boou.
A k vek a v zneen je Bohu z a sv
ten panenstvo, tak isto je od sv e ta za
vrhovan, podozrievan a podceovan.
Istee nem ravn, lskou a rozkoou do
isto zem skch pitkov a do bah n a pustej
sm yselnosti ponoren udia nem u p o
chopi a pozna vzneenos a hodnotu p a
nenstva. D uchovn oi tak c h ud s
chor. T ak ako oko nonho v t k a n e
m e znies denn svetlo, tak isto sm y
seln, telesnm rozkoiam oddan udia
nem u znies n e b e sk jas p anenskej
istoty. O d v racaj svoj zrak, aby sa m oh
li odda skutkom noci a knieau tem
nosti.
K resansk panna! Ke sa v tvojom
srdci pohne tba a iados za vym
ivotom , ke svoj cel ivot len Bohu,
pre N eho, pom oci a obrodeniu blinch
chce obetova, ke sa z id elnych prin
rozhodne n avdy sa zrieknu m anelstva,
ke a lsk a k Spasiteovi neodolatene
ah, potom astn dua, si nie stv o ren
pre telesn trpenie, ale Boh a povolal
k nieom u lepiem u a vyiem u. Pestuj
a chr si tto milos! T voju duu ak
ench, k torho ani n a jn e n e jia pozem
sk lsk a nikdy n enahrad. Zem sk, ke
Dstojnos panenstva 259

aj ist lska, je len tem n, slab plam e


oproti tej n e b e sk e j iare, k to r zapauje
Kristus v istch, Jem u zasv ten ch d u
iach. T elesn radosti sa ahko zakalia
a zniia bolesou a utrpenm . A v ak du
evn radosti panenskej due, techy,
ktor zakusuje, obetovania, ktorm i sa
odovzdva, plnos nedelenej lsky, ktorou
sa nebu zasvcuje, v e tk y tieto m ilosti
a v sad y panenskho ivota v y v iera j
z nadzem skch pram eov, kto r ni po
zem skho nem e zakali. Lska k Spa
siteovi je ohniskom v etk ch elan,
riedlo v e tk c h radost, cie vetkho
silia, posila vo v etk ch prcach a te
cha v kadom utrpen.
A S IV.

Pokuenia a akosti
v ntornho nboenskho ivota.
Z hlbn volm k Tebe, Pane,
Pane, vypouj volanie moje!
alm 129.
K a p it o la prv.

Prekonvanie udskch ohadov.

D rahzvedia,
Filotea, len o sa tvoji znm i do
e si sa rozhodla i doko
nalejm nboenskm ivotom , zan si
robi poznm ky. Zan n a teba vplva
zalieavm i alebo pohrdlivm i ream i.
H or z nich oznaia tvoj zm enen spsob
ivota za sv tu k rstv o a nerozum a bud
sa z toho uka. Povedia, e si n ep o
chodila v spolonosti, e si v spolonosti
bola nem on a preto si sa u tiah la a v e
die naoko zbon ivot. T voji p riatelia
sa pousiluj vplva n a teb a vetkm i
m onm i radam i a spsobm i. Ty s tv o
jim i nbonm i m ylienkam i prde cel
kom o rozum , stra t zd rav sudok, sta
ne sa uom neznesitenou, m rne sa
trzni a predasne ostarie. Pokod
svojm u povolaniu, zam estnaniu a p rc i.
T akto a podobne bud hovori. S p re
sveden, e vo svete tre b a i so svetom
a e lovek m e by spasen aj pri m en
ej nm ahe a bez m nohch cerem ni.
264 Filotea IV.

D rah F ilotea, to v e tk o je len hlpe,


przdne m ltenie slam y. Im n ejd e vbec
o tv o je zdravie, tvoj osoh a tv o je zujm y,
Tu plat slovo Spasiteovo: K eby ste boli
zo sveta, sv e t by m iloval, o je jeho; ale
kee nie ste zo sveta, ja som v s zo
sv eta vyvolil, p reto v s sv et n en v id .
(Jn 15, 19.) Ke n iekto polovicu alebo
cel noc str v i pri zbave, ni sa proti
tom u n enam ieta a dobr p ria telia sa o to
vbec nezaujm aj. Ke v a k zbon u
dia o len pol hod in y v e n u j rozjm aniu,
alebo len trochu v aie v stan , ako je
zvykom , aby prili na sv. om u a n a sv.
prijm anie, hne to nazv prehanm
a nboenskou prepiatosou. Svet je n e
sprav o d liv sudca. K svojim deom je
v dy m ierny a lsk av , oproti deom Bo
m je v ak nem ilosrdne prsny.
S bezbonm svetom le n v te d y m em e
i v pokoji, ke sm e ochotn v rhn sa
s nm do v en h o zatraten ia. S vet nem o
no nikdy uspokoji, lebo je n e st ly a
stranncky. To m n a m ysli aj Spasite,
ke hovor: Priiel Jn , n e je d v a l ani
nepjal a hovoria: M diabolstvo. Priiel
Syn loveka, je a pije a hovoria: Ha,
lovek p a ra v a p ijan vna, p riate m t
nikov a h rie n ik o v . (Mat. 11, 18, 19.) J e
to u naozaj pravda. A k sm e raz povon
udsk ohady 265

svetu a s nm sa zabvam e a sm ejem e,


pohor sa na ns. A k tak nerobm e, n a
zve ns pokrytcam i, svtukrm i a n b o
enskm i prepiatcam i. Ke sa oddm e
radosti a zbave, povie, e sme roztopan.
Ke sa cvim e v um tv o v an a seb ao v l
dan, povie, e sme privem i sm utn a
tvrdohlav. V naich chybch a n edoko
nalostiach vid hne hriech a zlom yse
nos, z naich ahkch h rie c h o v rob hne
ak hriechy. A k sme len trochu dlhie
v spovednici, u sa sv et uduje, o tam
m m e toko hovori. A k sme tam zas len
k rtko, u upodozrievaj, e sm e sa sotva
zo vetk h o vyspovedali. A k m vnu
znmos a chce sa vyda, v y ta j ti, e
sa s mumi vli; ak v a k sa rozhodne
nevyda a venova sa v panenskom stav e
a do sm rti slube blinho, n a d a j ti do
sta r c h dievok, k to r je len preto pobo
n, e sa nem ohla vyda.
D rah Filotea, nechaj zaslepen a slep
sv et kra svojou cestou a kritizova,
ako len chce. O sta v e rn dobrm p red
savzatiam a nem e ni zo svojich roz
hodnut. V ytrvalos uke, i p red sav za
tie bolo vne alebo nie, i to bolo dobre,
e si sa zasvtila Bohu a chce vies
p rsn ej nboensk ivot. o nie je v
ne, to nem dlhho trvania, to sa rozply
266 Filotea IV.

nie ako para. O pravdiv nos je pevn


a v y trval.
K onene je to celkom dobre, ke tv o ju
nov horlivos v nboenskom ivote
hne na zaiatku n a p d aj a potupuj.
N ti a to hne na zaiatk u vynaloi
vie sily a tv o ja zbonos d o stv a tm
pevnejie zklady. N ebude si na nej p ri
vemi zaklada a ta k sa ochrni pchy
a sam olsky. Ty si u k rio v an svetu a
svet bude u k rio v an tebe, t. j. z lsk y
k Spasiteovi a jeho kru bude ti sv et
m tvym tak, ako aj ty, o uen k a a n a
sledovnka Jeia K rista, si p re svet cel
kom a plne um rela.

Kapitola druh.

Odvaha a dvera
v akostiach nboenskho ivota.
I
ke je denn svetlo n a pohad k rsn e
a prjem n, p red sa len oslepuje oi a
psob boles, ke sm e dlhie boli vo
tme. Kto ide do cudziny, cti sa tam neisto
a cudzo, km sa neoboznm i s tam ojm i
umi, i ke s to azda udia vem i p ria
tesk a mil. T ak isto aj v tvojom v n tri
pre o b rat k p rsnejiem u nbonm u ivo
akosti 267

tu p o v stan niek to r akosti a neistoty,


ba aj boje a toky. Posilnen m ilosou
Boou, rzne si sa rozhodla zanecha
v e tk y m rnosti a hlposti tohto sveta.
P redsa daj pozor! Ke nasledujem e v o la
nie m ilosti a celkom sa zasvtm e Bohu
a jeho slube, obdar ns na zaiatku
vm i dobram i a lskavosou, aby ns
zskal pre nov, v zneenej ivot. N apln
duu n eopisatenou radosou a blaenm
oduevnenm . Dua dostane chu a zubu
vo v ntornom ivote a utiahnutosti, um t
v o van a sebazpieran. m vm i v ak
dua po k rau je vo svojom nostnom i
vote, tm vm i jej d v a Boh pozna
chyby a pobldenia. S asu na as zaahne
na u pocit sm tku a opustenosti. A k to
na teb a prde, bu len trpezliv. Tak
sm tok nie je zl. V etko nov je neist,
nam hav a ak, km si lovek na to
zvykne. Len o si v ak prv akosti p re
m ohla, n jde v novom ivote stonsobn
radosti a v n to rn pokoj. Zo zaiatku
bude azda sm utn, e si sa zriekla to
k ch prjem nost a pohodlia, tokch p ria
teov a spolonosti. i by si p red sa len
radej povala zdanliv radosti sveta, aby
si potom stra tila nepom inuten radosti
nebesk? N edaj sa klam a slabou chvou
a zdanm, ale m ysli a nasleduj to, o om
268 Filotea IV.

a u neom yln viera. Pros Boha detsky


a dverne, aby ti dal sily a svetla. O svieti
a uke ti sp rv n u cestu. V er mi, ak v y
trv v d v e re a o stane sm el a siln
v boji, oskoro ti sv t rados napln
srdce a spozn, e v etko, o sv e t m e
da pod m enom radosti, je len ocot a l
v srovnan s m edom sv tej radosti, k to r
dva Boh. Je d e n de p re it s Bohom je
hodnej ako tisc, p reit ch so svetom .
H oci si odvna a sm el, p red sa len
ho ra kresanskej dokonalosti sa ti m e
zda privysokou. A zda si aj vzdychne:
Boe, i budem ma dos sl na v stu p ?
N edaj sa v a k znechuti a naaka. Pozri
len na m al vielky. Tie nem u hne
po v y liah n u t vy letie n a l k y a kv ety .
N ajp rv sa m usia ivi m edom , k to r in
vielk y p re ne p rip rav ily . T ak v y ra st a
zosilnej a po ase aj ony m u lieta
a sbiera m ed. A j m y n a zaiatk u d u chov
nho ivota sm e m al a slab, nem em e
sa hne pusti n a cestu, o v e d ie n a horu
dokonalosti, aby sm e hne dosiahli k o n
iar. A k v a k ostanem e nezlom n vo sv o
jom predsavzat, pom aly zosilniem e a po
krom e. N a ra st nm k rd la a jednho
da vy letm e ako duchovn v ie lk y za
svojm cieom. Km sm e v a k ete tak
aleko nedoli, posilujm e sa m edom du
Pokuenia 269

chovnho tania, k to r nm zanechali


star a sksen zbon udia.

Kapitola tretia.

Pokuenia vo veobecnosti.
V Sirachovej knihe ns napom na Duch
Svt: A k sa chce odda slube
Boej, p richystaj sa na po k u en ia. (Sir.
2, 1.) Satan, svet, t. j. od Boha od v rten
a ku zem skm veciam o b rten okolie
loveka, dedinm hriechom k u zlm u
n ak lonen udsk telo p rip ra v u j dui
pokuenia, toti v b ia a podnecuj ju ku
hriechu. P okuenia m aj o b y ajn e n a sle
d ovn priebeh: N a jp rv vznikne m ylienka
na zl, asto d o p rev d zan ivou obrazo
tvornosou. N a to prichdza zuba alebo
n e v oa s p red stav o v an m zlom. Potom
nasled u je shlas alebo neshlas vle
s hriechom . K ad p d do h riech u m
ted a tri stupne: pokuenia, zubu a s
hlas. Zubou sa hriech zana a shlasom
kon.
Pokuenie sam o ete nie je hriechom .
K eby pokuenie k h riech u trvalo hoci po
cel ivot, p red sa by sm e sa ete nem useli
znepi Bohu. Poas pokuenia sm e toti
270 Filotea IV.

ete nie v innosti, sm e len p o d n eco v an ,


vben a ahan. A k nem m e nijak ej z
uby a ochoty ku pred m etu pokuenia,
v ted y sa nebojm e Boieho trestu. Sv. P a
vol apotol bol dlh as p o k an te le s
nosou, ale p red Bohom nioho n estratil
zo svojho dobrho m ena, ba p rv e v y
trvalos a trpezlivos v spom enutch po
kueniach slila n a oslavu Boha.
Ke ted a p rdu pokuenia, osta len
siln a pevn, nedaj sa zastrai. Ete a
neprem ohly a ete si nezhreila, len ak
s ti protivn, n ep rjem n a nem il, km
s ti n a archu a nie n a poteenie. Cti
pokuenia ete neznam en s nimi shlasi.
lovek m e cti po k u en ia a p red sa mu
m u by vem i nem il a oban. A v ak
nebos a odpor proti p o k ueniu p re st
va, len o zana zuba v predm ete po
kuenia. Zuba je toti zaiato k shlasu.
Km s nm ted a p o k u en ia neprjem n
a odporn, ani v najm enom nm nem u
kodi i k eb y akokovek dlho trvaly.
Co sa t k a pocitu slasti, k to r m e by
proti naej vli sp ojen s pokuenm , tre
ba si uvedom i, e m m e d v o jak hnutia,
jedno niie sm yslov, a druh v y ie
duchovn. Niie, sm yslov hn u tie n
sledkom dedinho h riech u sa viac klon
k zlmu. M e sa preto sta, e niia as
Pokuenia 271

due pociuje ist slas bez shlasu vyej


asti, slobodnej vle, ba n iek ed y celkom
proti nej. Toto je ten boj a rozdelenie,
o ktorom pe sv. Pavol: M m zabenie
v zkone Boom poda vn to rn h o lo
veka, no vidm d ruh zkon vo svojich
doch, k to r bo ju je proti zkonu m ojej
m ysli a uvdza m a do z a ja tia pod zkon
hriechu, k to r je v m ojich doch. J a n e
astn lovek! Ktoe m a vyslobod z toh
to sm rtenho tela? (Rim. 7, 22, 24.)
D rah Filotea, neznepokojuj sa p o k u e
niam i i k e b y boly akokovek ak. Boh
nedovol poka nad sily. Ke va odo
prie shlas s pokuenm a spojenou sla
sou, nikdy sa nep reh re proti Bohu. A k
n e ja k lovek le n ev ld n e na zemi a
nevidie na om n ijakho znaku ivota,
chopm e ho za ru k u a skm am e m u
pulz, i mu srdce bije. A k pobadm e o
len n a jn e p a trn e j pohyb, viem e, e lovek
ije a m ono ho vhodnm zkrokom p ri
vies k ivotu. N aa dua pri pokueniach
sa zd tie bez sily a bezm ocn. A k chce
me vedie, ako je to s ou, polom e ruku
na duchovn srdce, n a vu, aby sme
videli, i je za pokuenie alebo proti
nemu. A k sa usiluje zachova prikzanie
Boie tak, e odporuje shlasi s p o k u e
nm a s nm spojenou slasou, v ted y dua
272 Filotea IV.

ije, ete m lsk u k Bohu. V tedy ete


v y trv a lo u a v r cn o u m odlitbou a prijatm
sv t ch sv iato st m em e nadobudn
nov silu p re spsu svojej due.
N a lepie porozum enie tchto slov ti
spom eniem boj, k to r vo vem i akom
pokuen m usela v y bojova sv. K atarn a
Siensk. Boh dovolil poka tto sv t
pannu najhanobnejm i pokueniam i, len
dotkn sa jej nesm el. S atan sa jej ukzal
ako vbiv, k r sn a bytos a d v ojsm ysel
nm i ream i a h anebnm i n vrhm i chcel
zska jej srdce k neistote. Sm yslam i a
obrazotvornosou naiel cestu do due
a zdalo sa, ako by tto bola plne v jeho
moci, o doznva sam a sv. K atarna. J e
dine jej va ostala slobodn a posilnen
Boou m ilosou od p o ro v ala v etk m po
kueniam telesn o sti a sm yselnosti. Boj
trval dlh as. Je d n h o da sa jej ukzal
Spasite a ona sa Ho sptala:
Kde si bol, mj Pane, ke m oje srdce
bolo pln tem noty a neistoty?
D cra, v tvojom srdci som bol.
A ko si m ohol by v m ojom srdci,
ke v om bolo toko neistoty?
Povedz, boly ti tie n eist m ylienky
na rados, alebo ti psobily boles?
Pokuenia 273

Z aprinily mi n ajhlbie u trpenie a


smtok.
A kto bol, kto vloil odpor a sm tok
z po kuenia do tvojho srdca? i nie ja,
k tor som bol v tvojej dui? V er mi, m il
dcra, k eby som tam nebol bval, boly
by a m ylienky celkom prem ohly. Va
by ich bola s radosou prijala, boly by
vnikly do due a ju usm rtily. Kee som
vak bol v tvojom srdci, vnukol som mu
nebos a odpor proti pokueniam . T voja
oklivos z hriechu a nespokojnos so
sebou stle vzrastala, lebo si nebola schop
n urobi v etk o p roti pokueniu, o by
si bola chcela urobi. Preto ti boly m uky
na zsluhu pre nebo, bohatm duevnm
ziskom a vekm prrastkom v nosti a
sile.
D rah Filotea, vid, ako pokuenia a
slasti v n ik ly a do srdca a obkolesily vu.
Tto v ak u stav in e sa vzp ierala nebo
sou, odporom , oklivenm si zlch n a ep
kvan da shlas k hriechu. Boe, ak
vek je boles a sm tok due, k to r a
m iluje a nevie, i si pri nej alebo nie, i
T voja lsk a v nej v y h a sla alebo nie! To
prve je vrchol dokonalosti nebeskej
lsky, e pobda m ilujceho, aby bojoval
a trpel z lsk y bez toho, e by vedel, i
m u lsku, za k to r bo ju je a trp.
274 Filotea IV.

K apitola tvrt.

B oj s a k m p o ku en m .

rDa h Filotea, ak pocti pokuenie,


urob ako m al deti. Ke zbadaj n e
bezpeenstvo, beia ku svojm u otcovi a
m atke, alebo ich aspo v o laj n a pomoc.
Tak aj ty m us bea k Bohu a prosi Ho
o ochranu a pom oc. Spasite to rad: M od
lite sa, aby ste n eupadli do p o k u en ia.
(Mat. 26, 41.)
A k zbad, e p o k u en ie alej trv, ba
sa ete vzm ha, cho v duchu k nohm
kra. O bjm kr, pohliadni n a u k rio v a
nho Spasitea, uis Ho, e nikdy a nijako
nechce shlasi s pokuenm , pros Ho
o pom oc a opakuj op uistenie, e n e
chce dobrovone shlasi s pokuenm .
Rob to dovtedy, km a pokuenie n epo
m inie. N em ysli pritom n a pokuenie, ale
had stle n a Spasitea, k to r had s n e k o
nenou lskou n a te b a s kra. K eby si
si chcela p o kuenie predstavi, ahko by
si sa m ohla pomli.
O dvr svojho ducha od p o kuenia n e
jakm dobrm a prjem nm zam estnanm .
To a bude stle vm i zaujm a a po
tla pok uenie s jeho m ylienkam i a
predstavam i.
Boj s pokuenm 275

N ajlep pro stried o k p roti pokueniam


m v tom, e vetko prim ne a o tvorene
povie svojm u spovednkovi, e mu od
hal v e tk y nebezpen hnutia, pocity
a nlady. Prv, o chce zl duch dosiahnu
na dui, k to r chce zvies n a hriech, je
pln m lanie. Boh v a k chce, aby sme
vetky v n u k n u tia a pobdania jeho m ilo
sti, v e tk y v n to rn boje a pokuenia
zjavili svojim duchovnm predstavenm
alebo svojm u spovednkovi.
A k v a k p red sa n iek to r pokuenie n e
mono zahna, ni neostva, len si ho
nevim n s uistenm , e vedom e a dobro
vone nechce s nm shlasi. A ko nem e
vznikn m anelstvo tam, kde jed n a str n
ka povie svoje nie, ta k isto nem e by
hriechu, kde dua proti pokueniu hovor
nie.
Pri pokueniach sa n edvaj do vekho
v y jed n v an ia so svojm nepriateom . O d
povedaj m u jedinm slovom Spasiteo
vm: O dstp odo m a, satan, jed in e Bohu
sa chcem klaa, jed in e Jem u chcem sl
i. H orliv, boh ab o jn dua sa v pok u
en ponha k Jeiovi, svojm u enchovi,
uisuje Ho o svojej lske a v ern o sti a su
buje, e jem u jedinm u chce navdy a
vene patri.
276 Filotea IV.

K a p ito la piata.

Boj s ahkm pokuenm.

oci boj s akm i pokueniam i stup


H u je sily due a tm je p re nostn
ivot vem i oson, p red sa boj a p rem
hanie drobnch, kad o d en n ch pokuen
nm donesie ete v duchovn osoh
a zisk. ak p o k u en ia s m ocnejie a
p ren ik av ejie, ale ahk s poetnejie
a vazstvo n ad nim i je p rv e tak hod n o t
n ako vazstvo n ad vekm i a akmi.
ahko je vyhn sa vrade, ale ako
je kroti m al h n u tia a v b u ch y hnevu
a netrpezlivosti, k to r kad chvu mu
prs na loveka. ahko je neurobi bli
nm u kodu, ale nie je ahko prem ha
tbu po cudzom m ajetku. ahko je n e
prehrei sa skutkom proti m anelskej
vernosti, ako je neprehrei sa proti nej
ani len m ylienkou. ahko je nesvedi
krivo pred sdom , ako je v k ad o d en
nom ivote nik d y nepoveda ani n ajm en
iu lo. ahko je nikdy sa neopi, ako
je zachova vdy sp rv n u m ieru v jeden
a pit. ahko je neela d ruhm u smr,
aie je neela m u nikdy ani n ajm en ie
ho zla a neby nik d y kodoradostnm .
Boj s pokuenm 277

ahko je blinho neosoova, aie je


nikdy ho nepodceova a n ikdy nm n e
pohda. V etk y tieto m al pokuenia
k hnevu, zvisti, nespravodlivosti, n e l s
kavosti s ustavinm i prleitosam i, pri
ktorch sa ho rliv a pev n due m u
denne cvii v nostiach. D rah Filotea,
ubezpeujem a, e v e tk y m al p rem
hania a vazstv bud ako poetn d ra
hokam y na k orune v en ej slvy, k to r ti
Boh prip rav il v nebi. H ovorm , e stle
m usme by p rip rav en na boj s akmi
pokueniam i, ale m usm e aj m al a ahk
pokuenia v kadej chvli vedie prem c.
N ajlepie to urobm e, ke sa o ne vbec
nestarm e. M u ns obaova, ale n e
m u nm kodi dotia, km to so slu
bou a vernosou Bohu m yslm e naozaj
vne. M uchy ns obletovanm m u zne
pokojova, ale nem usm e si dovoli, aby
ns utiply.
N epokladm za celkom sp rv n y spsob
boja proti pokueniam ten, k to r rad
cvii sa v o protivnch nostiach. Tm
by sme pokueniam v en o v ali viac pozor
nosti, ako si zasluhuj. Sta, ke vzbu
dm e akt nosti o p rotivn jednm u po k u
eniu. V duchu sa postavm e pod kr a
s lskou a d verou pobozkajm e svt
278 Filotea IV.

nohy Spasiteove. Toto je pri vetk ch


pokueniach, m alch i vekch, najlep
p rostriedok n a prem oenie zlho ducha.
V cvien sa v nostiach sa uk azu je n a j
lepie lsk a k Bohu, k to r zah rn u je v sebe
v e tk y ostatn nosti. J e k v eto m a n a
plnenm v e tk c h nost. ist lsk a k Bo
hu je n a jiste j p ro stried o k p ro ti zlmu.
A k si si zv y k la pri v e tk c h pokueniach
vzbudi kon lsk y pri nohch Spasiteo
vch, potom n e p o tre b u je skm a druh
pokuenia, aby si n ala o p rotivn nos
a touto p o k u en ia prem ohla a zahnala.
oskoro ti satan p resta n e p ripravova po
kuenia, ke uvid, e p o k u en ia ti nielen
nekodia, ale s ti prleitosou cvii sa
v lske k Bohu.

Kapitola iesta.

Posilovanie srdca proti pokueniam.

D rahskma,
Filotea, s asu n a as sa m us
k to r nezriad en n k lo n n o
sti a vn e p rev l d aj v tv o je j dui, aby
si m ohla proti nm sp en e bojova. A k
cti v sebe n ap rk lad siln nklonnos
k m rnivosti a sam olske, uvauj asto
Posilovanie srdca 279

o biede a pom inutenosti tohto ivota. Po


mysli, ako bud tieto m rnivosti na sm rte
nej posteli obaova svedom ie, ako s
tak m ylienky a nhady n ed stojn a
chetnho loveka. Ke sa n a sk y tn e p r
leitos, h ovor o nerozum nosti pchy, aj
ke ti azda slov nepjdu ahko od srdca.
es a dobr m eno u ud a dontia, ke
si u h o vorila o pche a nam yslenosti,
aby si sam a nebola nam yslen a pyn.
Tm vm i sa toti staviam e proti n e ja
kej veci, m viac p roti nej hovorm e, i ke
zo zaiatku azda m m e k nej aj slab
nklonnos. Urob poda m onosti vetko,
aj ke a to uponiuje a pokoruje, i ke
to n e ra d a rob. Tm sa cvi v pokore
a zodpovedne sniuje svoju m rnivos.
A k a aj potom n ap ad pokuenie n am y
slenosti a pchy, nklonnos k nem u nie
je u ta k siln a bude ma v iac sily a od
v a h y bojova proti pokueniu a nad nm
aj zvazi.
A k m nklonnos k lakom stvu, roz
m aj asto o tom, ako tto v e rob
z loveka o tro k a peaz a m ajetku, hoci
pozem sk m ajetk y a h o dnoty s na to,
aby slily nm a naim potrebm . Po
m ysli aj n a to, e pri sm rti nioho zo v e
tkho svojho m ajetk u a b o h a tstv a nebude
280 Filotea IV.

mc vzia so sebou, ale so vetkm sa


m us rozli, o ti ako m il bolo. N
sam a seba udeova h o jn ejie alm uny,
asom sa vedom e a dobrovone zriekni
prleitosti na hm otn zisk, k to r by si
in ahko m ohla zska. Tm sa najahie
vyslobod z o tro ctv a hm oty.
A k si n k lo n n k silnej sm yselnej
lske, k ahkom ysenm priatestvm a
dvernostiam , pom ysli vdy na vek n e
bezpeenstvo, k to r hroz tebe a inm.
Pom ysli, ak nedstojn, n eestn a n e
c h arak tern je n a jsv te j a n ajach et
nej udsk cit, lsku, natoko znesvti,
sprofanizova a zneui k chvkovej z
bave a ahkom ysenosti. Pom ysli, ako
ahko m e strati dobr m eno pre n e
opatrnos. H ovor asto o dobrote a h o d
note nevinnosti a istoty, bu m ravn
a cudn vo svojom sprvan, chr sa
silia pi sa druhm a akom ysenej
dvernosti.
A k nem n ija k c h pokuen, cvi sa
v n iek to rej nosti. V yui prleitos, ba
aj sam a prleitos v y h advaj, aby si sa
m ohla cvii v nostiach. Tm sa v b o rn e
priprav a posiln tv o je srdce na odpor
proti akm ukovek pokueniu.
Duevn smtok 281

Kapitola siedma.

D uevn sm tok.

sm tku hovor sv. Pavol: Smtok,


O k to r je poda Boha, psob stle po
knie ku spaseniu, km sv etsk sm tok
spsobuje sm r. (2. Kor. 7, 10.) Sm tok
me by dobr a zl poda ovocia. Dob
rm ovocm sm tku s m ilosrdenstvo a
poknie. Zlm ovocm s zkos a n e
trpezlivos, lenivos a m rzutos, iarlivos
a zvis. M dry Sirach hovor: Smtok
nedona n ijakho itku a m nohch u
usm rtil. (Sir. 30, 25.) N ezriaden sm tok
znepokojuje duu, odober chu k m od
litbe, o k rd a ju o rozhodnos, vzbudzuje
n ezdrav strach a zkos, potla a ochro
m uje skoro v e tk y m ohutnosti due.
Zl duch pouva sm tku, aby dobrm
a horlivm duiam pripravil akosti a
pokuenia. Ako pri zlch uoch dosahuje
svoj cie tm, e sa teia zo svojich h rie
chov, ta k u dobrch sa usilu je vzbudi
sm tok a om rzelos zo svojich dobrch
skutkov. Chce ich odvrti od konania
dobra tm, e im rob dobro nam havm
a akm. Zl duch sm poda svojej p ri
rodzenosti je sm utn a takm ostane
naveky. Preto by rd videl kadho lo
282 Filotea IV.

vek a sebe podobnho sm utnho. A k a


napadne n iek ed y vek sm tok, radm ti
so sv. Jakubom : A k je n iekto z vs sm ut
n, nech sa m odl. (Jak. 5, 13.) M odlitba
je v b o rn p ro stried o k proti sm tku, lebo
pozdvihuje duu k Bohu, k to r jed in je
ivou radosou a potechou. Pri m odlitbe
poui slov lsky a d v e ry k Bohu, najm
vhodn streln m odlitby.
N eoddaj sa nik d y sm tku, nedaj sa nm
opanova. Ke toti zl duch uvid, e sa
mu nepodarilo odvrti a sm tkom od
konania dobra, ke uvid, e tv o je k o n a
nie je pred Bohom zslunejie pre svoju
nam havos a archu, oskoro a p re s ta
ne trpi sm tkom .
Spievaj n iek ed y nbon piesne. Tento
spsob u vearz zahnal zlho ducha
s jeho nstraham i. D obre je tie njs si
n ejak zam estnanie, n e ja k ru n prcu,
prpadne ju meni, aby sa zm enou dua
o dvrtila od n ezdravho sm tku.
Konaj v o n k ajie sk u tk y zbonosti, aj
ke k tom u nem vekej chuti. Vezm i si
kr a pobozkaj Spasiteove rany, kakni
si, sopni ru k y k nebu a m odli sa k Bohu
s dverou a d etskou lskou.
V y jav svojm u spovednkovi v e tk y po
kuenia a akosti, k to r v zn ik aj zo
sm tku. V ase duevnho sm tku cho,
Vntorn nepokoj 283

rozprvaj a zabvaj sa so svojim i d obr


mi priatem i alebo inm i sksenm i a
duchovnm i osobami.
N apokon ti radm , odovzdaj sa celkom
do r k Boch. Znaj trpezlivo kad
brem eno a archu sm tku ako tre st a po
k n ie za m rniv a ahkom ysen radosti.
Bu presveden, e Boh a nebude len
ska, ale a aj oslobod od tvojho tr
penia.

Kapitola sma.

V n to rn nepokoj.

V
n to rn nepokoj je nielen pokuenm ,
ale stavom due, k to r m e by p ra
m eom n ajro zm an itejch pokuen. V n
to rn nepokoj je vsledkom v n tornho
sm tku. Dua poda svojho prirodzenho
ciea je stv o ren na rados. U trpenie a bo
les s niem neprirodzenm . A k sa cti
dua u tlaen neastm alebo inm zlom,
ako zna ta k stav, st v a sa chabou
a sm utnou. D uevn sm tok ted a nie je
nim inm, len bolesou n ad neastm
alebo nezdarm i, k to r ns p roti naej vli
obauj a trpia. Dua sa ich chce zbavi
a had prostriedky, ako m p rv dosia
hnu ten cie.
284 Filotea IV.

A k je dua n ap ln en lskou k Bohu a


oddanosou do Jeh o sv tej vle, bude
pokorne, trpezlivo a p o k ojne uvaova,
ako by sa zbavila n eprjem nho zla. O slo
bodenie od zla m us v a k vm i oakva
od Boej dobroty a prozretenosti ako od
svojej v lastn ej innosti a chytrosti. Ke
dua nem ysl na Boha a Je h o pom oc, ak
si chce sam a pom ha, potom n epokojne
a nhlivo shadva p ro strie d k y poahe
nia , ako by v etk o len od nej sam ej z
viselo. A k n en jd e hne, o had, stv a
sa hnev liv o u a netrpezlivou. Tm si v ak
nijako nepolep svoj sm utn a tiesn iv
stav, ale zhor, jej nepokoj vzrastie.
V nto rn nepokoj je po h riech u n a j
vie zlo, ak m e zastihn duu.
Drdi srdce loveka, k to r str c a istotu
a do istej m iery je zm ten. Strca chu
a lsku k nostiam a silu odporova po
kueniam zlho ducha. Ten psob dui
celkom zvltne akosti a pokuenia,
aby m ohol m dlhie a o n a jv ia c v m t
nom lovi.
D rah Filotea, str sa akhokovek
nepokoja. A k sa chce zbavi m uivej
archy, alebo nieo dobrho dosiahnu,
str sa n ajm v n to rn h o nepokoja. Len
ke sa tv o je m yslenie a chcenie up o k o
jilo, hadaj p ro stried k y poahenia. Po
Vntorn nepokoj 285

tom u bude schopn n jd en p ro strie d


ky sp rv n e poui bez n ep o k o ja a p re
nhlenia, ale aj bez nedbalosti a nechuti.
K rovsk sp ev k D vid k rsn e li v n
torn pokojn po atie due, ke hovor:
M oja dua, Boe, je u stav in e v m ojich
rukch a nezabdam na tvoj zkon. (alm
118, 109.) asto cez de, ale aspo rno
a v e er pozri na sv o ju duu, i je ete
v tv o jich rukch, i ju azda neovldol
v n to rn nepokoj alebo zl nklonnos.
A k tv o je srdce naozaj zabldilo do z
visti, strachu, nam rzenosti, iadostivosti
alebo preh n an ej radosti, vr sa pokorne
a s lsk o u k Bohu a v e tk y svoje city a
nklonnosti postav do Jeh o svtej sluby.
N edaj sa znepokoji iadosam i, o by
boly ak m al a n ep atrn . Po m alch ia
dostiach toti prichodia vek. Tie ahko
zaujm a ovldnu srdce, lebo ho k n epo
koju a rozhranosti njd u u pripraven.
A k zbad, e ti iadosti znepokojuj
srdce, odporaj sa do Boej och ran y a
silno si zaum ie d ovtedy nioho neurobi,
po om iadosti tia, km a nepom inie
v n to rn nepokoj. A k ide o vec, k to r sa
ned odloi, ovldaj a m ierni svoje ia
dosti, ako len vldze. A potom sa daj
do prce, ale nie tak, ako ti srdce vnuk,
ale ako ti ke pokojn uvenie.
286 Filotea IV.

N a upokojenie due vem i blahodarne


psob v y ja v e n ie d u ev n ch nepokojov
spovednkovi alebo inm u dobrm u a zbo
nm u lovekovi. Sv. udovt dal svojm u
synovi radu: A k nieo tla tv o je srdce,
v y ja v to hne svojm u spovednkovi alebo
aspo n ejakm u zbonm u, svedom itm u
lovekovi. Ten a pote a potechou po
silnen ahie znesie sv o je tr p e n ie .

Kapitola deviata.
D uevn rovnovha.

oBh udruje vesm r v ustav in ej p re


m ene. De sa m en n a noc, ja r na leto,
leto na jese, jese n a zimu, zim a n a jar.
Ani jed e n de sa nepodob celkom d ru
hmu. S dni slnen a such, ale aj za
m raen a dadiv. Tto p rem en a a roz
m anitos dodva zemi vea krsy. Tak
isto je to aj s lovekom , k to r je v lastn e
svet v m alom . N ikdy n e o st v a jednak.
ivot mu p lynie ako vodn p r d y v s t
lom pohybe a sm erovan sem i tam. Je d e n
de ivota n e v y ro v n sa celkom druhm u,
ba ani hodiny nie s si celkom rovnak.
D rah Filotea, z tejto sk u to n o sti sa
nm rod dleit pouenie! Pri v e tk c h
Duevn rovnovha 287

zm ench v o n kajch udalost a vzahov


m m e si zachova pevn a nem eniten
duevn rovnovhu. N ech sa svet okolo
ns akokovek k r ti a m en, ostam e
pevn a neotrasiten, ham e na Boha a
vetko svoje chcenie a silie zam erajm e
na N eho. M agnetick ihla v lodnom kom
pase sm eruje vdy n a sever, i u lo
sam a ide na sever, na juh, v chod alebo
zpad. N ech je okolo ns alebo v dui
vetko rozhdzan, nech je dua vesel
alebo sm utn, pokojn alebo podrden,
v teche alebo duevnej suchote, v pokoji
alebo v pokuen, nech je akokovek, ale
m agnetick ihla naej due, t. j. n rozum
a n aa v y ia va m usia vdy a u s ta
vine sm erova k Bohu, svojm u S tvorite
ovi a V ykupiteovi, svojm u najvyiem u
a jedine opravdivm u dobru, Jem u sam
mu m aj oddane sli. Lebo ke ijem e,
Pnovi ijem e, hovor sv. Pavol, ak
um ieram e, Pnovi um ieram e. T eda i i
jem e, i um ieram e, Pnovi sm e. (Rim. 14,
8.) A alej hovor ten ist apotol Pavol:
Kto ns teda odli od lsk y K ristovej?
(Rim. 8, 35.) N i ns neodli, ani senia,
ani zkos, ani smr, ani ivot, ani prtom
n utrpenie, ani strach p red budcim n a
vtvenm , ani v b en ia sveta, ani k lady
diabolsk, ani vek duevn techy, ani
288 Filotea IV.

hlbok d u ev n su choty ns neodlia od


tejto sv tej lsky, k to r je zaloen na J e
iovi K ristovi, naom Pnovi a Spasiteovi.
Pevn a n eo trasiten rozhodnutie, n i
kdy sa neodli od Boha a nikdy sa n e
zriek n u lsk y k N em u, posli dui ako
protivha, aby si pri v e tk e j nestlosti
vonkajieho a v n to rn h o ivota zacho
vala svt a pev n duevn rovnovhu.

Kapitola desiata.
V n to rn techy.

P rav zbonos nie je v sladkch, zbo


nch citoch, k to r ns prjem ne u p o
koju j a povzbudzuj k nbonm cv ie
niam. lovek m e ma tak city a h nutia
a p red sa m e by pom lenm a ahko
m ysenm lovekom , k to r nem o p ra v
divej lsk y k Bohu a tm m enej p rav
zbonos.
Ke Saul p ren asled o v al bohho D
vida a na p, aby ho zabil, voiel sm
jedin do jask y n e, v kto rej sa sk r v al
Dvid so svojim i umi. D vid by bol
vtedy m ohol vem i ahko zabi Saula, ale
neurobil to. Ba ani ho len nepostrail, ale
nechal ho p o k o jn e ods z jask y n e a za
Vntorn techy

volal za nm a potom , aby ho presvedil


o svojej n ev in e a pokojam ilovnosti, aby
mu dokzal, e ho m al plne vo svojej
moci. Co v etk o potom neurobil Saul, aby
dokzal, e sa u sm ieril s Dvidom! Pla
kal hlasito, vych v ao v al D vidovu veko
dunos, vy h lsil budce p o venie D
v id a za kra a do jeho och ran y odporal
svoje potom stvo. i m ohol preukza voi
D vidovi ete vie priatestvo a Smier
livos? A p red sa jeho srdce sa prim ne
nezm enilo, lebo aj alej pren asled o v al
Dvida.
R ozjm anie o u trp en Spasiteovom m no
hch natoko dojm e, e by sme m ysleli,
e ich srdce p rek y p u je zbonosou a sv
tou lskou. Len po skke sa uke, e
ich slzy boly ako lejak , k to r pad vo
vekch k v a p k ch n a zem a p red sa do
nej dobre nevsiakne. H oci pla, p red sa
nechc vrti ani h a lie ra z nespravodlivo
nadobudnutho m ajetku, z lsk y k u Spa
siteovi sa n e v e d ia zrieknu n ijak ej ia
dosti, n ijak ej prjem nosti, n ijak ej m rni
vosti, nijak ej zlej n klonnosti a prleitosti.
C itov h n u tia s asto len vonkajm
prejav o m v ro d en ej citlivosti, alebo s len
klam anm zlho ducha, k to r tak zaslepuje
a chlchol due, aby n etily a n eu silo
v a ly sa o p ra v nbonos. T p red sa
290 Filotea IV.

nie je v citoch a hnutiach, ale v silnej


a v y trv a lej vli robi vdy to, o je dobr
a sprvne pred Bohom.
P rjem n city a h n u tia srdca b v aj
asom dobr a uiton. Povzbudzuj chu
due n a duevn stra v u tak, e sa lovek
s vou lskou a radosou odd cvieniam
v zbonosti. O tejto zube vo v eciach
Boch pe Dvid: A k sladk s m ojim
stam slov T voje, Pane, s sladie ako
m ed. (alm 118, 103.) N aozaj, aj n ajm en
ia techa, k to r p o sk y tn e zbonos, je
om noho v ia ne n a jv ie rad o sti sv e
ta. Kto len raz oksil neb esk m annu
vnto rn ej radosti a techy, nem e viac
ti po sv etsk ch techch, n en jd e
v nich viac zuby.
N a to mi iste povie: Ke s d v a druhy
tech, dobr a uiton, kto r pochdzaj
od Boha, a n ebezpen a neuiton, ba
kodliv, k to r pochdzaj jed n a k od
udskej prirodzenosti, je d n a k od zlho
ducha, ako ich m ono rozozna? M em
ti prezradi, e nie je to tak ak. Aj tu
plat veo b ecn zsada, e strom sa pozn
po ovoc. Srdcia s strom y, ich n k lo n n o
sti a tby s konre, city s k v e ty a sk u t
ky, iny s ovocie. Srdce je dobr, ke
je iven a o v ld an dobrm i citm i a n
klonnosam i. N klonnosti a city s dobr,
Vntorn techy 291

ke ns povzbudzuj k dobrm skutkom .


A k ted a v n tornm i techam i a citmi
sme h o rliv e j a lsk a v e j v seb ao v l
dan a sebazapieran, trpezlivej a l sk a
v ej k u svojm u okoliu, v e rn e j v nost
nom ivote, skrom nej a poslunej
oproti pred stavenm , p ro stej a prirodze
nej v celom svojom sp rv an a konan,
potom, d rah Filotea, tieto city s od Boha
a s dobr. A k v ak v n to rn city a te
chy napom haj sam olsku, ivia pchu,
nestupnos, zvis, netrpezlivos a p r
lin citlivos, ak si nedm e od nikoho
ni poveda a poradi, potom city a te
chy s zl, nebezpen, skazonosn. Dob
r strom rod len dobr ovocie. A k nm
Boh doiil d u evnej radosti a v n
tornej techy, ostam e pokorn. N eho
vorm e, e sme u dobr a pobon, ale
radej povedzm e, e Boh je dobr oproti
tm, k to r v N eho d v eru j a oproti dui,
k to r ho had a m iluje. V ntorn city
a tec h y s nebesk dary, k to r ns ete
neurobia lepm i a zbonejm i. Kto m
cukor v stach, nem e tvrdi, e jeho sta
s sladk, ale len, e cukor je sladk. To
plat aj o d u chovnch sladkostiach. Kto
ich dostva od Boha, ete za to nem us
by celkom zbon. Boh dva tie v n to rn
radosti a city skr ako cukrky, aby p ri
292 Filotea IV.

tiahol duu k Sebe a pohol k Boej lske.


akujm e Bohu, e je k nm n a to ko po
zorn a trpezliv. N etem e sa privem i
zo sladkosti v n to rn c h tech, k to r nm
Boh dva. M atka, k to r chce uti diea,
d v a m u v lastn o u ru k o u do st jed e n
cuk rk za druhm . K eby diea m alo roz
um, v iac b y si cenilo lsk u sv o jej m atky
ako sladkos cukrka. J e p reto m drejie
radova sa z d u ev n ch sladkost, k to r
s v tom, e l sk a v ru k a dobrotivho
Boha nm v k lad sladkos do st, do
srdca, do due a do m ysli, aby v ns v zbu
dila lsk u k Bohu a blinm u. Boha m ilo
va znam en chcie pozna a plni Jeh o
vu, zachovva Je h o prikzania, m ilo
va a uskutoova nosti, hovori a k o
na n a slv u Boiu, sv o je srd ce v dy viac
a v iac p retv ra n a p rb y to k Bo a na
chrm D ucha Svtho.
I ke s v n to rn tec h y ako dary
Boie, vem i p o teujce, b lah o d arn a po
ehnan, p red sa dua nesm ie n a nich p ri
vem i lipn. Radej s asu n a as p re
javm e ochotu zrieknu sa ich, lebo neia
dam e si natoko Je h o d aro v hoci ich
prijm am e p okorne a v ane, nakoko s
od Boha a povzbudzuj ns k Je h o lsk e
ale vm i si iadam e Boha sam ho
a Jeh o lsku, nechcem e techy, ale v -
Duevn suchota 293

mi U teitea. N echcem n eb esk slad k o


sti, ale Toho, k to r je n ajv o u Sladko
sou n e b a i zeme. Preto ochotne v y trv m e
v lske k Bohu aj vted y , k e b y nm hoci
po cel ivot nedoiil ani jedinej v n
tornej techy. T ak isto n a K alvrii ako
aj n a ho re T bor m usm e poveda: Pane,
dobre nm je by pri T ebe.
O hadom v n to rn e j tec h y dvam ti ete
jednu radu. A k b y si m noho tak ch d arov
dostala, ak by sa ti v tom to ohade p ri
hodilo nieo m im oriadneho, vdy sa zd
v e r svojm u spovednkovi. Porad ti, ako
sa m zachova. V etk y radosti treb a
m dro a s m ierou pova. N apsan je
toti: A k si naiel m ed, jedz z neho len
toko, koko ti je n a osoh. (Prsl. 25, 16.)

Kapitola jedensta.

D uevn suchota.

rah Filotea, v predolej v ah e som ti


D podal n au en ie a pokyny, ako sa m
sprva pri v n to rn c h rad o stiach a te
chch. T akto k rsn e a astn chvle
nem vam e asto. asom prichod na duu
aj suchota a pusto. V etk y cvienia zbo
nosti s v takej chvli bez v n to rn ej
294 Filotea IV.

radosti. D ua je ako pust, sk a ln a t k ra


jina, v k to rej n iet c esty ani chodnka
k Bohu, v k to rej n iet p ram e a m ilosti,
k to r by oberstvil v y sc h n u t duevn
zem. A k si neastn vtedy! O krem toho
a ete zl duch trp i najrozm anitejm i
pokueniam i, aby a priviedol do zfal
stva. V ysm ieva sa ti a h o vor posm ene:
boiatko, kdee je tvoj Boh? A ko ho
njde? Kto ti n a v r ti astie Jeh o m ilosti
a lsk y ?
A k si chce pomc v takom to poloen,
m us vedie, odkia zlo pochdza. asto
si toti sam i zaviujem e sv o ju suchotu
a pustotu. M e to by tre st za to, e v a
se v n to rn ej radosti a duevnho po k o ja si
neostala pokornou, ale si priv o lila pche
a sam olske. Boh ti odobral astie v n
tornej tec h y a m e poveda s Dvidom :
Dobre mi, Boe, e si m a uponil. Prv
ne som bol ponen, p reh reil som sa
proti T ebe. (alm 118,-71, 67.)
D uevn suchota m e by aj trestom
za dvojakos a neprim nos v rozhovo
roch so svojm duchovnm otcom . Ke
chce oklam a D ucha Svtho, neuduj
sa, e ti odoprie tech u a sv o je zvltne
dary. A k nechce by prim n a pro st
ako diea, n eakaj, e ti d aj cukrk, k to
Duevn suchota 295

rm o b d ar v aj deti pre ich nevinnos


a prim nos.
A k nm Boh ponka svoju rados a m i
los, a m y sa sp rv am e oproti nebeskm
darom ahostajne a lenivo, za tre st nm
vezm e Boh v e tk y tech y a radosti. Izra
eliti, ktorm sa ailo zavas r n a sbiera
m annu, nedostali v ten de viac m anny.
Po vchode sln k a sa v e tk a roztopila.
N iek ed y takm er plvam e v m ori sv e t
skch radost. V tedy zaklope Spasite na
dv ere nho srdca s prosbou, aby smel
vstpi. N alieha na ns, aby sme zanechali
zem sk radosti a v en o v ali sa duchovnm
cvieniam . M iesto, aby sme jeho pozvanie
prijali, zanem e s Nm kupi a v y je d n
va, lebo sa vem i ako lim e so sv e t
skm i radosam i. Spasite potom odde od
ns a ponech ns vlastn ej biede. A k by
sm e ho potom op chceli vyhada, je to
u vem i ako. T rest si v ak celkom za
slim e, lebo sme sa sp ren ev erili Jeh o
lske a oddali sa biednym zem skm rad o
stiam .
A k sa rad a sti zem skm i, ke aj do
volenm i radosam i, neuduj sa, e du
evn neb esk dary s ti nie pitkom ,
ba e a odpudzuj a sa ti protivia. Stym
vrabcom s aj erene kysl. Lanch
nastil dobrm i vecam i a bo h at ch p re
296 Filotea IV.

pustil p rz d n y c h , sp iev a P anna M ria.


Kto je b o h at a za s te n svetskm i ra d o
sami, je bezcitn oproti nebeskm .
A k ti tec h y D ucha S vtho priniesly
itok a poehnanie, zaslila si si nov
m ilosti. Tu bud plati slov Spasiteove:
Kto m, tom u bude ete pridan. Kto v ak
u nem , o m u bolo dan, kto to svojou
vinou stratil, tom u sa vezm e aj to, o mu
bolo prichystan. D o berstv len iv,
zelen rastliny, suchm kod, lebo od
daa zhnij.
Pre tieto a podobn prin y strcam e
v n to rn rados zo zbonosti a upadm e
do duevnej suchoty. Daj pozor, aby sa
ti tak chyby a om yly n e v k ra d ly do due.
N esm ie by v a k prizkostliv. A k a
n apadla d u ev n suchota a zistila si jej
prinu, rad u j sa a akuj Bohu. Zlo je
u zpolovice vy lieen , ke poznm e jeho
pvod. A k by si v a k nem ohla njs p r
inu svojej suchoty, n e sta ra j sa alej, ale
rob, o ti poradm .
1. P okor sa p red Bohom, uvedom si
svoju biednos, nestlos, slabos a n e
vldnos a m odli sa k Bohu: Boe, o je
zo m a, ke si m a zanechal? Som ako
v y sch n u t zem, k to r svojim i puklinam i
priam obre rosu a n e b e sk d.
Duevn suchota 297

2. Pros Boha o pom oc, tec h u a svt


rados. M odli sa s kajcim Dvidom :
N avr mi rados m ojej sp sy (alm
50, 14), alebo sa m odli so Spasiteom na
O livetskej hore: O te, ak je mono,
vezm i tento kalich odo m a. (Mat. 26,
39.) Boe, zabr studenm u, n e ro d n
mu, severnm u vetru , k to r ni m oju
duu, oiv zh rad u m ojej due teplm i
radosam i svojej svtej techy, aby v nej
k v e ty sv t c h citov a nklonnost rily
sv o ju p rjem n vu.
3. Cho k spovednkovi, otv o r m u plne
svoje srdce a poslchni jeho ra d y a po
kyny. N ajm poslunos sa bi Bohu a
preto poehn aj radu, k to r od druhho
prijm em e, n ajm od spovednka a du
chovnho vodcu. Tak poehnal Boh vodu
Jo rd n a a v y lieila praivho N m ana,
lebo ochotne poslchol rad u Elizea, k to r
m u kzal, aby sa v Jo rd n e sedem rz
um yl.
4. V duevnej suchote najm p o tre b u
jem e trpezlivos, aby sm e m ohli znies
n avtvenie, nakoko je od Boha. N eia
dajm e si vem i, aby ns Boh pozbavil
skky, ale rad ej sa m odlim e: O te, ak
je m ono, vezm i tento kalich odo m a.
N ezabudnim e a nebojm e sa v ak pripoji:
A vak nie ako ja chcem , ale ako Ty
298 Filotea IV.

chce. A k Boh uvid nau oddanos a


svt rovnovhu, ahko ns pote svo
jim i milosami.
5. D rah Filotea, nap o k o n v duevnej
suchote nesm iem e strati o d vahu a n io
ho nesm iem e m eni n a dennom p oriadku
a spsobe ivota. N ikdy nesm iem e preto
zanecha sv o je obvykl pobonosti, ba
m usm e ich zdvojnsobi. A k nem em e
da Bohu erstv, avnat ovocie, dajm e
mu aspo suen. Boh sa aj s tm uspo
koj, len nech je srdce, k to r m u to dva,
v ern a p ev n e rozhodnut Boha m ilova.
A k je dua n a s te n sladkm i techam i,
asto m ysl n a pitok z nich a zabudne
na cvienie v nostiach a dobrch sk u t
koch. A k je v a k bez citovej techy,
vm i sa v e n u je zbonm skutkom a tm
rozm nouje svoje nosti, ako trpezlivos,
pokoru, u m tvenie a sebazaprenie.
Je om ylom m yslie si, e sk u tk y v y k o
nan v duevnej suchote nie s m il Bohu.
N aopak, s Bohu m ilie, lebo sto ja viac
nm ahy a va sa m us p e v n e jie a m oc
nejie napn. Svt A ngela z Foligni
hovor, e t m odlitba je Bohu najm ilia,
pri k to rej sm e si m useli urobi skoro n
silie, a to nie z v lastn e j osobnej zuby,
ale preto, aby sm e jed in e Bohu rados
urobili. To ist p lat o v e tk c h dobrch
Duevn suchota 299

skutkoch. m vm i pri nich m usm e


prem ha v n to rn a v o n k ajie akosti
a prekky, tm vm i ich Boh hodnot
a odm en.
AS V.

Nvod ku kadoronej duevnej obnove.


Hospodin mojm pastierom sm bude,
nenech nikdy svoje due v blude.
Piese.
K a p i t o l a prv.

Potreba kadoronej duevnej obnovy.

tci vhou svojho tela p a d a j k zemi,


Vslabosou
len o p restali m va krdlam i. Dua
svojej vle a sm yselnosou tie
upad v nostnom ivote a dv a sa strhn
k zem skm veciam , ke sa p resta n e dob
rm i predsavzatiam i a silnm i rozhodnu
tiam i usilova o postup v duchovnom
ivote. D rah Filotea, preto m us svoje
predsavzatie vies duchovn ivot, asto
opakova a obnovova, aby si neupadla
do predolho, ba azda ete horieho sta
vu ne predtm . D uevn p dy sa v y
znauj tm, e nim i lovek om noho
hlbie kles, ako bol p red zaatm v stu
pu na d u chovn horu. N iet tak ch dobrch
hodiniek n a svete, i ke s akej dobrej
znaky, aby sm e ich nik d y nem useli n a
ahova alebo naprva. Ba s asu na as
ich tre b a rozobra a da vyisti, aby sa
n ap rav ily a zlepily chod. Komu op rav d i
vo zle na duevnom spasen, m us kad
de natiahnu svoje srdce k Bohu, mus
304 Filotea V.

asto svoj d u evn stav kontrolova, n a


prva a usm erova. N apokon aspo raz
do ro k a m us cel sv o je v n tro ako by
vybra a kad iastoku, t. j. kad cit
a nklonnos prezrie a prp ad n chyby
a n ed o statk y odstrni a celk o v stav
zlepi. A ko h odinr olejom pom ast v e
tky k o liesk a a strunky, aby v etk o o
mono najh lad ie ilo, ta k isto aj lovek
po p rezret svojho v n tra m us v etk o
pom asti a posilni olejom m ilosti, k to r
dostanem e vo sv iato sti p o k n ia a vo sv
tom prijm an. Toto cvienie posiln behom
asu oslaben sily, zo h reje srdce, obnov
dobr p red sav zatia a donesie v e tk y no
sti do rozkvetu.
Poda sv e d ec tv a sv. G regora N azian
skho p rv kresania k onali tto duevn
obnovu v de, ke C irk ev slvi pam iatku
k rstu P na Jeia, na de Troch krov,
teda n a zaiatk u roka. Pritom skladali
vyznanie v ie ry a obnovovali sv o je k rstn
suby.
Aj m y chcem e tak robi. K adorone sa
chcem e h o rliv e a vne, so sv to u ra d o
sou venova du ev n ej obnove. taj p o
zorne nasled o v n sta o ronej duevnej
obnove a pridaj sa predpisu, k to r som
ti poradil v druhej asti tejto k n ih y o roz
jm an. N a jp rv v a k m us by p re sv e d
Duevn obnova 305

en o dleitosti a potrebe kadoronej


duevnej obnovy.

Kapitola druh.

Spsob duevnej obnovy.

e si si u na rad u spovednka vyvolila


K u rit as na duevn obnovu, v
mi ne o byajne sa ponor do vn to rn ej
a v o n k ajej sam oty. Daj si zlea, aby si
v tch doch zachovala pokoj a v n to rn
sstredenos. (N ajvhodnejie je tieto d u
evn obnovy vykona v niektorom e x e r
cinom dom e ako exerccie, ie duevn
cvienia. N ajm v takom exercinom
dome, kde sa d aj duevn cvienia v y
kona u z a v re te , t. j. kde astn k m e
bva sm v osobitnej izbike, kde sa
me celkom pokojne, v tichosti a m lan
venova prem aniu o svojom duevnom
stave. N a Slovensku s exercin dom y
najm : E xercin dom v Ruom berku,
ved p tri jezuiti, E xercin dom v N itre
na Zobore, v ed p tri m isionri SVD.
Kad duchovn v tejto veci porad. Bolo
by oson, k eb y sme m ali viac exerci
nch dom ov na Slovensku, rozdelench
poda oblast. N ajm v a k je potrebn,
3 06 Filotea V.

aby veriaci m ali p a trin zujem o d u


chovn cvienia, aby n a ne chodili.
N ajvyou tbou kadho stato n h o a
opravdivho k a to lk a b y m alo by, aspo
raz v ivote si vykona u z a v re t duevn
cvienia.) D uevn obnova je podelen
na tieto cvienia:
1. Rozjm anie o dobroden Boom, k to
rm ns povolal do svojej sv tej sluby.
2. Skm anie svojho duevnho stavu
vzhadom na Boha, n a blinho a na seba
samu. M e sa to pom enova skm anie
nklonnost a vn due.
3. vahy srd c a na konci jed n o tliv ch
duevnch skm an.
4. Ptoro rozjm an na obnovenie dob
rch predsavzat.
5. Z veren cvienie duevnej obnovy.
Tieto cvienia si rozde n a viac ast
poda toho, koko asu m n a cel du
evn obnovu. M edzi jed n otlivm i asa
mi nerob p rest v k y , lebo tm strca
obnova silu a inok. N a skm anie du
evnho stav u ti sta azda venova h o
dinu v troch po sebe idcich doch.
N a zaiatk u kadho cv ien ia sa postav
do prtom nosti Boej, ako som ti to n a
psal v druhej asti tejto knihy. V zvaj
Ducha Svtho o neb esk svetlo a o sv ie
tenie. N a ten m ysel sa m e pom odli
Duevn obnova 307

hym nu k D uchu Svtm u. Po kadom


bode, k to r si p reb rala, zap si njd en
chyby, najm tie, ku ktorm si viac n
klonn, aby si sa potom m ohla z nich vo
spovedi dobre vyzna, o nich sa so spo
vednkom porozprva a vzbudi vhodn
predsavzatie.
Poas duevnej obnovy viac rz po
zdvihni srdce k Bohu, k n a jsv tejej P an
ne, k anjelom a svtm v nebi. H ovor
pokorne so sv. A ugustnom : Pane, daj,
aby som poznal seba, aby som poznal
T eba. Sptaj sa so sv. Frantikom : Kto
si Ty, Boe, a kto som ja ? Uis m ilho
Pna Boha, e nie preto chce pozna svoj
pokrok v nosti a dokonalosti, aby si sa
z toho teila, ale preto, aby si sa v Bohu
teila, nie preto, aby si sa oslavovala, ale
preto, aby si Boha o slav o v ala a Jem u
jedinm u akovala. N eklesni na m ysli
a nestra odvahu, k e b y si spozorovala, e
si len m liko pokroila, alebo ete aj
azda upadla. N edaj ochladn svojej h o r
livosti pre nespech a chabos. O bnov si
odvahu, pros p okorne o odpustenie a m i
losrdenstvo a s pom ocou Boou hadaj
p ro stried o k na polepenie.
N apokon shr v e tk y v a h y a rozhod
nutia, duevn obnovu zakoni dobrou
spove ou a hodnm svtm prijm anm
308 Filotea V.

a pom odli sa sv o ju slv n o stn zasv cu


jcu m odlitbu.
V najblich doch po duevnej obnove
si zopakuj slv n e slov sv. Pavla, sv.
A ugustna, sv. K atarn y z G enuy a inch
svtch: N epatrm v iac sebe, i ijem,
i um ieram , patrm Spasiteovi. V e
tko, o je m oje a v etko, o som, p a tr
m jm u Spasiteovi. N eijem u viac
ja, ale ije vo m ne Je i. Rno od
chdzaj od svojich d u ev n ch cvien do
zam estnania a ivota s blinm i pom aly
a pokojne, aby duch a vnos T vojej
obnovy o staly neporuen. Cez de asto
m ysli na svoje p red sa v z a tia a ha ich
v danej prleitosti poui a uskutoni.

Kapitola tretia.

Rozjm anie
o milosti povolania do sluby Boej.
Prpravn modlitba. (Str. 39.)

R ozum .
1. M odli sa pozorne zasv cu j cu m od
litbu, k to r si sa p rv raz pom odlila n a
zaiatku svojho duchovnho ivota. U va
Rozjmanie o povolan 309

uj o jed n o tliv ch bodoch tejto m odlitby.


U vauj, e si sbila nikdy neupadn do
akho hriechu. S telom i duou, so v e
tkm , o si a o m , si sa zasvtila lske
a slube Boej. N apokon si sbila, e sa
m ilosou Boou hne pozdvihne, ak by
si u padla do akho hriechu. i to neboly
vek a achetn rozhodnutia? Pom ysli,
ak rozum n, sv t a chvlyhodn je
tv o je zasv ten ie a tv o ja oddanos Bohu.
2. Subovala si Bohu. Ke ns u viae
sub, d an lovekovi, o koko v iac m m e
splni sub, dan slvnostne Bohu! S D
vidom sa pom odli: S Tebou, Pane, sa
rozprvalo m oje srdce. M oje srdce v y p o
vedalo jedin slovo spsy, nikdy nechcem
na zabudn.
3. Pom ysli, v ej prtom nosti si sa za
sv tila Pnovi. Bolo to pred tvrou celho
neba. N a jsv te jia P anna M ria, sv. Jozef,
tvoj anjel strny, tvoj p atr n a vetci
an jeli a svt nebesk sa rad o v ali z tvojich
slov a s lskou hadeli na teba, ako k la
die svoje srdce k nohm ukriovanho
Spasitea. De tvojho z asv ten ia bol aj
ich radostn m dom a op ho zasvtia,
ke prim ne a zo srdca obnov svoje
predsavzatia.
4. Pom ysli, ako si dola k zasvteniu
a oddanosti k Bohu. A k d obr bol Boh,
310 Filotea V.

e stuhou sv o jej lsk y a m ilosrdenstva


vtiahol loku tvojho ivota do p rstav u
spsy! A ko vem i a v o lal sladkou vou
svojej m ilosti v m odlitbe, v duchovnom
tan a pri prijm an sv t ch sviatost.
5. Pom ysli n a as, v ktorom ti doiil
Boh milos v n to rn h o o bratu a obnovy
v duchovnom ivote. Bolo to v k v e te
tvojho ivota? Kok to astie ui sa
zavasu to, o sa o b y ajn e len n eskorie
um e a poznvam e! Ke tridsaron sv.
A ugustn poctil vo lan ie Boie, zvolal:
V en k rsa, ako nesk o ro som a spo
znal! V idel som a, a p red sa som si a
nevm al a n evnm al! T eba Boh povolal
do svojej sluby v doch m ladosti, a preto
m e spieva s D vidom : Ty si m a od
m ladosti osvietil, m j Boe, k sebe si p ri
tiahol m oje srdce. P reto chcem oslavova
tvoje m ilosrdenstvo n a v e k y . (alm 71,
18.) A k a v a k povol len v neskorom
veku, uvedom si, kok to milos, e po
zneuit tak m nohch ro k o v ete pred
smrou a povolal Boh do svojej zvltnej
sluby a zastavil p re v r te n beh tvojho
ivota prv, ako by a v rhol do venej
priepasti.
6. Pozoruj in k y Boieho povolania
vo svojej dui. Bude ti na osoh, ke p o
Rozjmanie o povolan 311

rovn, o si bola a o si teraz. Povedz,


nie je to astie, e sa m e modli, e
tvoje srdce ti po stle vej lske
k Bohu, e si prem ohla vne, k to r p red
tm tebou lom covaly? i si nezanechala
m nostvo hriechov, k to r obaovaly tv o
je svedom ie? i neprijm a Sviatos O l
trnu, vzcny pram e nebeskej blaeno
sti? A k nesm ierne s v e tk y tieto milosti!
Pos ich sprvne, rozm aj o nich na
p rah u ven o sti a povedz s Dvidom : Boh
vo svojej dobrote mi vea urobil, ru k a
Pnova n a v r tila m ojej dui k rsu a sv
tos. N eum riem , ale budem i a v y c h v a
ova zzraky jeho dobroty srdcom a ru
kou! (alm 117, 16, 17.)

Z akonenie.

Po v e tk c h vahch, k to r vzbudily
v tebe dobr city, zakoni rozjm anie
po akovanm Bohu za v e tk y m ilosti,
vzbu kon pokory a d v ery a obnov
veobecn predsavzatie, e v budcnosti
chce v e tk y m ilosti ete ho rliv ejie v y
ui. Z vltne pred sav zatia a rozhodnutia
m e a potom vzbudi, ke si d o sta
tone zistila svoj duevn stav.
312 Filotea V.

Kapitola tvrt.
D uevn stav vzhadom na Boha.

1. A ko stoj tv o ja d u a v pom ere k a


km u hriechu? i si ete vdy rozhodnut
nikdy nespcha ak hriech, nech prde
okovek? Toto rozhodnutie je zkladom
vntornho, nbonho ivota.
2. A ko stoj tv o ja dua v pom ere k Bo
m prikzaniam ? S ti ete n a rados,
alebo na archu?
3. A ko stoj tv o ja dua v pom ere k ah
km hriechom ? I ke sa nem ono v e
tkm ahkm hriechom vyhn, nem
predsa k n iektorm u zvltnu nklonnos,
alebo azda o b y bolo u ho rie
zvltnu zubu?
4. A ko je to s tvojim i nboenskm i
cvieniam i? V i si ich, m iluje ich, nie
s ti n a archu, necti p roti nim odpor?
Ktor a vm i priahuje a k to r m enej?
o ti hovor srdce, ke pova slovo
Boie, ke k on duchovn tanie alebo
rozjm anie, ke sa spoved alebo p rij
ma, ke sa chce zapiera a prem ha?
A k je nieo, proti om u sa srdce vzpiera,
hadaj prinu, odkia to pochdza a kto
je na vine.
Dua a Boh 313

5. A ko sm a tv o je srdce o Bohu? Rada


m ysl na Boha? M e poveda s D vi
dom: M yslel som n a Boha a rad o v al som
sa? Cti vo svojom v n tri aksi ahkos
m ilova Boha a zvltny pitok o ch u tn
va Jeho lsku? R ada m ysl o Boej ve
kosti, dobrote, sladkosti? Ke ti poas
prce alebo zam estnania prde m ylienka
na Boha, ako ju prijm e? O tvor jej svoje
srdce?
6. A k je tvoj pom er k Spasiteovi?
Rada Ho n a v te v u je v n a jsv tejej Svia
tosti O ltrnej? Blzkos Spasiteova je
zbonej dui na rozko, cti v ted y zvl
nen a v r cn u lsk u k Nem u.
7. A k je tv o ja lsk a k n a jsv tejej
Panne M rii, k svtm a svojm u anjelovi
strnem u? D veruje im? ta ich ivo
topisy?
8. A k je tv o ja horlivos za v o nkajiu
slubu Boiu? Rada rozprva o Bohu?
Rada spieva nbon piesne? Rada ozdo
buje kostol a o ltre kvetam i? Kto m iluje
Boha, m us aj istotu a k rsu jeho domu
m ilova.
9. M e naozaj poveda, e si sa z lsky
k Bohu zriekla n ejak ej nklonnosti alebo
nieoho inho? Z riekanie a obeta je n a j
istej znak lsky.
314 Filotea V.

Kapitola piata.
D uevn stav vzh a d o m na blinho.

1. A ko sa sp rv a oproti blinm u? Si
k nem u z lsk y k Bohu priatesk a ili
v? A k to chce lepie spozna, pom ysli
na u ritch m rzutch, obanch a p ro
tivnch ud alebo na takch, kto r o tebe
zle m yslia. Skm aj sa, i si nie proti
takm uom zau jat, i a nesto j vea
sebazaprenia by dobrou oproti nim?
2. ahko hovor zle o druhch, najm
o tch, o s ti neprjem n? N ep ad n e ti
ako, ke m blinm u nieo urobi
alebo odpusti?
3. M anelia sa m aj m ilova vzjom nou,
nenou silnou a v ern o u lskou, lebo Boh
tak chce a ke. Podobne m aj m ilova
rodiia svoje deti, svojich blzkych p r
buznch, ba aj priateov treb a m ilova.

Kapitola iesta.
D uevn stav v zh a d o m na seba.

1. A ko m iluje seba sam u? N em iluje


sa privem i vo sv o jich vzahoch k svetu?
Ak no, iste si el osta na tejto zemi,
aby si bola astn. Ak sa v a k m iluje
Duevn stav 315

pre nebo, k edykovek by sa Bohu bilo,


bude ochotn opusti tento svet.
2. U druje poriad o k v lske k sebe?
N ezriaden Sam olska ns toti v ed ie do
zatratenia. S prvne zriaden lsk a poa
duje, aby sm e vm i m ilovali duu ako
telo, aby sme vm i chceli zska nosti
ako m ajetky, aby sme ctu p red Bohom
a nebom si viac vili ako zem sk slvu.
Dobr a sp rv n e srdce sa vdy bude p
ta: o povedia anjeli a svt, ke takto
sm am ? N ikdy sa nepta, o povedia
udia.
3. A ko je to s lskou k vlastnm u srdcu?
i nie si niek ed y n etrp ezliv a m rzut pre
jeho slabosti? Pre jeho nedokonalosti?
M m u pom ha, ke je zachvten zl
mi nklonnosam i a vam i.
4. Za o sa poklad pred Bohom? Iste
za ni. Jed n ak o oprav d iv pokora je
v tom, e nechcem e by viac ako druh,
e nechcem e, aby ns vyie hodnotili
ako druhch. A ko je to v tom to ohade
s tebou?
5. N erozprva rad a o sebe, aby si sa
tm chvlila? A k u m us o sebe hovori,
nehovor rada vo svoj osoh?
316 Filotea V.

6. N edovouje si p rivea prjem nost


a zbav, k to r m u kodi tvojm u zd ra
viu a dobrm u m enu?

Kapitola siedma.

Duevn nklonnosti a city.

predolch statiach som ti, d ra h Fi


V lotea, vylil, ako si m m e spytova
stav due, aby sm e ved eli sp rv n e posdi
stav vntornho, nbonho ivota. O by
ajn sp y to v an ie svedom ia sta tm, k tor
sa chc pozbavi hriechov, ale nem yslia
na postup v nostnom ivote. P redsa pri
spytovan duevnho stav u neslobodno
by privem i zkostlivm .
A k sa nem em e tak podrobne sp y to
va, m em e sp y to v an ie skrti a obm e
dzi sa na sp y to v an ie n klonnost a citov.
Spytujem e sa, ako sm e sa zachovali:
V lske k Bohu, blinm u a sebe.
V o d ptavan sa od h riech u a nen v isti
oproti svojim hriechom a hriechom inch.
V tbach po m ajetku, b o h atstv e, p r
jem nostiach, cte a chvle.
V strach u pred nebezpeenstvom h rie
chu, v strach u pred stra to u m ajetku.
Duevn nklonnosti 317

Prvho sa udia m lo boja, druhho zas


n epotrebne m noho.
V ndeji, k to ro u si zakladm e privem i
n a sv ete a stv o ren iach a prim lo n a Bohu
a venosti.
V sm tku, i aj p re m al prinu sme
neboli vem i sm utn.
V radosti, i n ebola n iek ed y n aa ra
dos bez m iery alebo i sm e sa n eradovali
z przdnych a ned sto jn ch vec.
N apokon sa sptajm e, k to r nk lo n n o
sti n a j a ste jie p rev l d aj v naom srdci
a p rek aj dobru, k to r city ns n a jv
mi o p a n v aj a o ns zvdzava s dobrej
cesty.
Stav due spoznm e z nklonnost a ci
tov najlep ie tak, ke ich po jednom sk
m am e. Kto chce hra na cym bale, n a jp rv
skm a kad stru n u osve a had v etk y
privies do sladu tm , e n iek to r po
pust, n iek to r zas napne. T ak aj m y m
m e v e tk y stru n y due, t. j. lsku, hnev,
iadosti, strach, ndej, sm tok a rados
skma, ale kad osve. A k s nie sprvne
zladen do piesne, k to r m m e spieva na
slvu Boiu, s m ilosou Boou a s pom o
cou svojho spovednka ich m usm e n a la
di do sprvneho szvuku, t. j. do szvuku
na es a slvu Boiu.
318 Filotea V.

Kapitola sma.

City a rozhodnutia po spytovan.

k si pok o jn e porozm ala o svojom


A vntornom duevnom stav e a spoznala
ho, vzbu si n asledovn city a rozhodnu
tia:
akuj Bohu za p o lepenie od poslednej
ronej obnovy, aj ke je n ap atrn . Priznaj
s v anm srdcom , e polepenie, hoci
m al, n astalo jed in e z m ilo srd en stv a Bo
ieho. P okor sa a v y znaj, e jed in e ty sam a
si prina m alho duchovnho pokroku.
utuj sv o ju nev anos, e si Boha
hlbie a v e rn e jie nem ilovala, e si n e
v ed ela stlejie plni v e tk y osvietenia,
vnu k n u tia a p o k y n y m ilosti.
Pros Boha o odpustenie za sv o ju n e v e ru
a lenivos, k to ro u si sa o d plcala za jeho
dobrotu a lsku. Zasv a obetuj mu
svoje srdce, aby len Je m u n avdy patrilo.
Sb Mu, e Ho bude v dy chvli a M u
akova, e a oslobodil od m noho zlch
nklonnost i ke si slabo sp o lupracovala
s Jeh o m ilosou. Sb, e o dteraz bude
v e rn a ob etav v lsk e a ochotn v slu
be k Bohu. Pros d e tsk y a dv ern e o m i
los, aby si m ohla rad o stn e a svedom ite
plni svoje dobr predsavzatia. Pros n a j
Obnova predsavzat 319

sv tejiu Pannu, sv. Jozefa, an je la str


cu, p a tr n a a inch svtch, aby sa za
Teba prih o v rali u Boha.

Kapitola deviata.
R ozjm ania na obnovu dobrch predsavzat.
rah Filotea, ak si dobre preskm ala
D stav svojej due a spoznala svoje
hriechy a chyby, potom v y k o n aj kado
denne jedno z tchto rozjm an poda n
vodu, k to r som ti dal v p rv ej asti
k n ih y . Pritom v a k nevzbudzuj nov
predsavzatia.

Prv rozjmanie: Cena due.


P rpravn m odlitba. (Str. 39.)

Rozum.
Rozjm aj o hodnote a vzneenosti sv o
jej due. Dua m vek poznvaciu schop
nos, rozum , k torm poznva viditen
svet, ale aj b y tie Boie, v lastn o sti a do
konalosti Boie, an jelov a nesm rtenos
due. Rozumom poznva p ro stried k y a
cestu, ako na tejto zemi i, aby po sm rti
m ohla Boha n a v e k y oslavova a vene
pova nebesk blaenos.
320 Filotea V.

Dua m dobr vu, k to r je schopn


Boha m ilova. Pozri n a sv o je dobr srdce,
ktor v niom inom nem e njs svoje
upokojenie, jed in e v Bohu. Pom ysli na
najm ilie a n a jk ra jie radosti, k to r zailo
tvoje srdce a priznaj sa, e s nimi p rich
dzala aj staros a nepokoj. P redsa v ak
srdce blznivo be za stvoreniam i, lebo
si m ysl, e v nich n jd e uspokojenie,
ukojenie svojich tob a iadost. Ke
ich u m, potom je sklam an a vid, e
vlastne ni na sv ete ho nem e celkom
uspokoji. Boh chce, aby udsk srdce
ako k edysi h olubica z N oem ovho korbu
nenalo nikde n a zemi pokojnho m iesta,
e svoj pokoj m e njs len vted y , ke
sa v rti do Boch dlan, z k to r ch v y le
telo. Pozri, ak hodn a achetn je srdce!
Preo ho ted a sniova a nti proti jeho
vli, aby sa prim klo k stvoreniam , aby
im slilo!

Srdce.
Dua m oja, m e pozna Boha, ti
po om, preo sa ted a chce uspokoji
niem m enm ? M n ro k n a venos,
o sa star o pom inuten okam ihy? N e
chce sa azda podoba m rnotratnm u
synovi, k to r zahal hlad po trav o u zvie
rat, hoci pri stole otcovom sa m ohol na-
Vzneenos nost 321

sti n a jv y b eran ejm i jedlam i? D ua m o


ja, si stv o re n pre ven blaenos, uk
sa toho hodn, k raj s odvahou a d
v ero u v Boha po ceste do venosti.
Z akonenie.
O te n Z dravas Slva

K apitola desiata.
Druh rozjmanie: Vzneenos nost.
Prpravn modlitba. (Str. 39.)

Rozum.
v, e len nos a zbonos a m u
U urobi astnou na tejto zemi. Po
m ysli, ak k rsn e a v b iv s nosti a
ak m rzk a p rotivn s nenosti a h rie
chy. A k k r sn a a m il je trpezlivos
oproti pom stivosti, lskavos oproti h n e
vu, pok o ra proti pche, ilivos oproti
lakom stvu, m iernos a sebazapieranie
oproti roztopanosti. Z zran sila nost
v ie naplni duu neopsatenou radosou
a rozkoou, km h riech y v n a j do due
nebos, neslad, nepokoj a vyerpanos.
Kto m n a sebe len m liko hrieneho
a chybnho, nie je v iac astn, ale kto
m m noho hriech o v a chb, te n je tm
neastnej. Kto v a k je len tro ch u nost
322 Filotea V.

n, pova v n to rn spokojnos a t je
tm via, m v je p o k ro k v no
stiach.

Srdce.
Kto by sa opovil preka dui, aby
sa ozdobila k rso u nost? C nostn a
zbon ivot, ak si k r sn y a astn!
O sldza u trp en ie a boles, po sv cu je
rados a potechu. Dobro bez teb a nie je
astm, bez teb a s v e tk y p o teenia
przdne a chudobn. Kto a pozn, ten
hovor so S am aritnkou: Pane, daj mi
napi sa z tejto v o d y . (Jn 4, 15.) A ko
asto a rad y h o v o rie v a ly tie slov, i ke
nie celkom v tom istom sm ysle, sv. m atka
T erzia a sv. K atarn a z G enuy.
Z akonenie.
O te n Z dravas Slva

Kapitola jedensta.
Tretie r o zjm a n ie: P rklad svtch.
P rp rav n m odlitba. (Str. 39.)
R ozum .
om ysli na p rk lad sv t c h zo v etk ch
P povolan. Co v e tk o urobili, len aby
Bohu zjavili sv o ju lsk u a Jem u jedinm u
Prklad svtch 323

patrili! Pozri n a prk lad slvnych, nepod


d ajn ch m uenkov. Kok m uky v y trp eli
a nezradili svoje presvedenie. Radej
um reli, ako b y Boha zradili. V im ni si
zpom edzi nich najm sv t pan n y v isto
te belie ako alie, v lske uteen ejie
ako rue. V dvanstom , ptnstom , d v a
dsiatom ro k u boly ochotn radej tisc
m k podstpi ako sa zrieknu svojej
v iery a Bohu zasvtenho ivota. Je d n y
radej um ieraly, ako by dobrovone s tra
tily svoje panenstvo, in volily radej
smr, ako by boly p resta ly pom ha ndz
nym kresanom , poteova vzov a po
chovva m tvych. Kok odvahu a p e v
nos ukzalo toto pokolenie!
Pozri aj n a sv t c h vyznavaov. S ko
kou pevnosou a rznosou sa zriekli
sv etskch radost a prjem nost! A k n e
otrasiten boli vo svojom presveden
a predsavzatiach! N i ich nem ohlo od nich
odvrti. V enovali sa svojm u rozhodnutiu
celkom a ved eli ho uskutoni bez toho,
aby si doiili n e ja k e j vnim ky. o v e
tko n ero z p r v a sv. A ugustn o sv o jej m at
ke M onike! Bola stla a v e rn v rozhod
nut sli Bohu i u v m anelstve alebo
vdovstve. Koko krsn eh o ro zp rv a sv.
H ieronym o svojej duchovnej sestre, sv.
324 Filotea V.

Pavie, k to r preila toko neastia a bo


lesti.
Srdce.
o m m e robi pri pohade na tieto
k rsn e prklady? Svt boli umi ako my.
Robili v etk o p re toho istho Boha, u silo
vali sa o tie ist nosti. Preo by sm e vo
svojom sta v e a povolan aj m y nem ohli
to ist urobi? Preo by sm e aj m y n e
m ohli uskutoni sv o je slv n o stn p re d sa
v zatia a uistenia?
Z akonenie.
O te n Z dravas Slva

Kapitola dvansta.

tvrt rozjm anie: L ska Jeiova.


P rp rav n m odlitba. (Str. 39.)

Rozum .

R ozjm aj o vekej lsk e Jeio v ej, k to r


toko za ns na tejto zemi trpel, najm
vak v getsem anskej zh rad e a na G ol
gote. Jeh o lsk a aj teb e osoila. Bolesami
a utrpenm ti zskala p red Bohom O tcom
milos dobrch a spasitench rozhodnut,
Lska Jeiova 325

ba zadovila ti silu, aby si pri nich v y


drala a uskutonila ich. Svt p red sa
vzatie ohadom zbonosti, ak si v z n e e
n! Si ovocm u trp en ia m jho V ykupitea!
Radej b y som um rela, ako by sa ti stala
nevernou! D rah Filotea, Spasite hadel
s kra m ilosrdne a lskavo aj n a tv o je
srdce a zskal ti tak v e tk y m ilosti a dob
rodenia, k to r ti Boh dal a ete d. V etci
m em e poveda s prorokom Jerem iom :
Pane, prv, ako som bol, Ty si m a v id el.
(Jer. 1, 5.) Boia lsk a a jeho zutovanie
m aj p re ns p rip rav en v e tk y spso
nosn prostriedky, veobecn aj zvltne,
teda aj p red sav zatia a rozhodnutia.

Srdce.
Spasiteu, je to m on, e si u na
kri n a m a m yslel? J e to m on, e si
u v ted y m yslel na v e tk y pro stried k y
a cesty, ktorm i m a bude vies k svojm u
n ajsv tejiem u Srdcu? M il a blaiv je
m ylienka, e Srdce Boie m yslelo na
m oju duu, m ilovalo ju a staralo sa o u,
ako k eby sa m alo stara len o u jedin.
A ko slnko svojm svetlom osvetuje k a
d as zem e tak, ako by len p re u je d i
n svietilo, tak m yslel a staral sa Spasite
o kad svoje diea, ako by sa nem usel
u o in. K rsne hovor sv. Pavol: On
326 Filotea V.

m a m iloval a dal sa za m a. (Gal. 2, 20.)


Ako by chcel poveda: Dal sa za m a je d i
nho, ako by za d ru h ch nebol m usel ni
urobi. H lboko si m usm vtepi S pasite
ovu lsk u do srdca. A k cenn sa mi
ukazuj teraz m oje dobr predsavzatia!
i nie s vzcnym ovocm so strom u sv
tho kra? A ko si ich m usm ceni a m i
lova, ako hlboko vtepi do pam ti, ako
vern e uskutoova, ke tak m noho za
ne m usel da Spasite. Jeiu, daj mi m i
los radej um rie ako zradi svoje p re d
savzatia.
Z akonenie.
O te n Z dravas Slva

Kapitola trinsta.
Piate rozjmanie: Ven lska Boia.
P rpravn m odlitba. (Str. 39.)

Rozum.
ozjm aj o lske, k to ro u a m iloval Boh
R od venosti. Prv, ako K ristus na kri
trpel a um rel, m yslel n a teb a Boh vo svo
jej n ekonenej a v en ej lske. K edy a
vlastne zaal m ilova? V tedy, ke zaal
by Bohom. A k e d y zaal by Bohom?
Lska Boia 327

N ikdy, lebo Boh je bez zaiatku a bez


konca. T eda a m iloval od venosti. sta
mi Je re m i a p ro ro k a hovor tebe ako
aj kadm u lovekovi: V enou lskou
som a m iloval, lskou a m ilosrdenstvom
som a k sebe priahoval. (Jer. 31, 3.)
Chcel v tebe vzbudi m ylienky oddanosti
Jeho lsk e a slube, aby tv o je p red sa
vzatia a rozhodnutia pri duchovnej obno
ve op prebudil a posilnil.
Srdce.
M il a drah m us by m oje zasvtenie,
sv t a v ne m usia by m oje p red sav za
tia a rozhodnutia, ke n a ne m yslel Boh
od venosti. Svt rozhodnutia, ste stro
mom ivota, k to r zasadil v lastn o u rukou
do m jho srdca, k to r mj V ykupite
vzcnou k rv o u polieval, aby rstol a p ri
nal ovocie. R adej tisc rz um rie, ako
dopusti, aby bol z m jho srdca v y trh n u t .
M noho du nebude tak om ilostench ako
ja. S vt rozhodnutia, ke vs zachovm ,
zach o v ajte aj v y m a, ke ijete v m ojej
dui aj m oja dua ije. ite v en e vo m ne,
ako od ven o sti ijete v lsk e a Boom
m ilosrdenstve. N ikdy a nijako sa v s n e
zrieknem .
Z akonenie.
O te n Z dravas Slva
328 Filotea V.

Kapitola trnsta.
Zakonenie duchovnej obnovu.
k si zistila stav sv o jej due a v y k o n ala
A rozjm ania n a obnovu dobrch p re d
savzat, m ysli n a pro stried k y , k to r chce
poui, aby si m ohla uskutoni p re d sa
vzatia, aby si sa m ohla naozaj polepi.
Tak p ro stried k y s: horlivos v m odlitbe,
najm v rozjm an, ast p rijm anie s v
tch sviatost, sk u tk y u m tv o v an ia a se
bazapierania, inn lsk a k blinm u,
n p rav a poznanch chb, v y h b an ie
hrienym a nebezpenm prleitostiam
a v e rn plnenie ra d y spovednkovej.
Sstre v e tk y svoje sily a sb sl v
nostne Bohu, e o stan e v e rn a stla vo
svojich rozhodnutiach, e pouije p ro
stried k y n a svoje polepenie. V ezm i sv o
ju duu, svoje srdce, sv o ju vu do sv o
jich rk, zasv a obetuj sa celkom Bohu.
Slvnostne sb, e sv o ju duu nikdy n e
vezm e nazpt, e ju p lne v k lad do
rk Boch, aby v d y a v ad e jed in e Jeh o
svt vu plnila. Pros Boha d etsk y a
prim ne, aby a celkom obnovil a p o sv
til, aby m ilostivo p rijal a poehnal obnovu
tvojho zasv ten ia sa do Je h o sluby. V z
vaj n a jsv te jiu Pannu, sv. Jozefa, sv t
ho an jela strcu, svojho p atrna.
Posledn napomenutia 329

A k sa ti pri tom to cvien napln dua


vekm i a svtm i m ylienkam i, ak sa ti
srdce oduevn za sv t ivot z lsky
k Bohu, pristp ku svtej spovedi. V yznaj
sa plne a tostivo, p okorne a prim ne
z hriech o v a chb, k to r c h si sa dopustila
od sv o jej poslednej gen erln ej spovedi,
a potom sa pom odli slvnostn zasv cu
jcu m odlitbu. T akto obnoven a p o sv
ten prijm i svojho Spasitea v n a js v te j
ej Sviatosti O ltrnej.

Kapitola ptnsta.

Posledn napomenutia.

Navnto
zakonenie N vodu ku zbonm u
rn m u iv o tu chcem ti, drah
Filotea, da ete niekoko napom enut.
V kad p rv de m esiaca, najlepie
v p rv piatok, obnov svoje zasv ten ie
Bohu m odlitbou, k to r som ti uviedol
v 2 0 . k ap ito le p rv ej asti tejto knihy.
Ke zbad nedbalos a neporiadok vo
svojej dui, vezm i do r k zasvcujcu
m odlitbu, kakni p okorne p red krom a
pom odli sa t m odlitbu, m odli sa ju po
m aly a vrcne. Iste pocti poahenie a
sv t povzbudenie vo svojej dui.
330 Filotea V.

Povedz to celkom otvorene, e chce


i zbone a bohabojne. Rozumej v ak
dobre. N ehovor, e si u zbon, ale e
chce by zbonou. N ehanbi sa v ykonva
ani n a jn e p a trn e jie cvienia, k to r ns
ved k Bohu. Povedz celkom otvorene, e
sa usiluje pestova v n to rn , rozjm av
m odlitbu, e si ochotn rad ej um rie,
ako spcha o len jed in ak hriech,
e chce asto pristupova k svtm sv ia
tostiam , e chce vo vetk o m poslcha
svojho duchovnho otca. Toto o tvoren
vyznanie, k torm sm e sa zasvtili lske
a slube Boej, vem i sa pi Bohu. Boh
nechce, aby sme sa zaho a za Jeh o kr
hanbili. V yznanie zataras cestu m nohm
vbeniam a pokueniam sv e ta a n ti ns
u len pre es, aby sm e dodrali svoje
slovo a n esp re n e v e rili sa svojim p red sa
vzatiam . Star filozofi sa v e re jn e prizn
vali, e s filozofi, aby ich sv et nechal
neru ene i. A k ti n iekto povie, e lovek
m e by spasen aj bez toho, aby n a sle
doval pouenia a cv ien ia tejto knihy,
priznaj to celkom pokojne. Povedz mu
priatesky, e tv o ja slabos je tak vek,
e p o treb u je v iac nau en ia a pom oci ako
druh udia.
D rah Filotea, n apokon a prosm a za
prisahvam pri vetkom , o ti je sv t na
Posledn napomenutia 331

nebi a na zemi, pri tvojom svtom krste,


pri lskavom srdci Jeiovom , pri v etk ej
lske, dobrote a m ilosrdenstve Boom,
p o s t u p u j a v y t r v a j v blaivom cvien
a staro sti o v n to rn nbon ivot. Dni
nho ivota sa chytro m aj. Smr o
skoro zaklope n a dvere. Ke m atk a sv.
Sym forina videla, ako v e d jej sy n a na
popravisko, zavolala za nm: M il synu,
pom ysli na v e n ivot! Pozri n a nebo a
uv, kto tam vldne. oskoro sa skon
tv o je k r tk e ivotn p u to v an ie. To ist
volm aj ja, d rah Filotea, pozeraj na
nebo, n ezriekaj sa ho p re zem. Pov
hrzu p ek la a n ev rh aj sa do ani na o k a
mih. Pov lsk u Jeiovu, nezra ju pre
tento svet. Ke sa ti n m aha a nap tie
opravdivho zbonho ivota bud vidie
neznesitenm i, zaspievaj si so sv. F ran
tikom :

Pre astie, k to r m a v nebi o akva


aj t n a jtv rd ia p rc a je len kratochva.

N ech ije Jei! Jem u s O tcom a Du


chom Svtm chvla, es a slv a teraz
i po v e tk y veky! Amen.
AS VI.

Modlitby.
Syn Tvoj a nenechal skazu vzia v hrobe,
vzal si a do nebies v udskej podobe.
Piese.
M odlitba rann.
Skrom n.

O te n, Zdravas, Verm .
M j Boe, klaniam sa Ti. V edel si
o m ne od v enosti a od venosti si m a
povolal k spaseniu. Aj dnen de si uril
k m ojej spse, aby som ho vyuil pre
v e n ivot. akujem Ti za vetko. a
kujem Ti, e si m a v noci ochrnil a ak
som sa od m inulho v e e ra niem p re
hreil oproti Tebe, prosm a, odpus.
D obrotiv Boe, kad nov de je
Tvojm darom . M us sli na T voju slvu
a n a spasenie m ojej due. Ten cie chcem
ma po cel de pred oam i. Svoju vu
sjednotm s T vojou sv to u vou, poddm
sa T vojim rozhodnutiam , ni inho n e
chcem , len to, o Ty chce. T ak sa Ti to
pi od venosti, preto nech je vetko
poda Tvojej vle. V en va m jho
O tca, i a vldni n ad m ojou vou, bu
pri v e tk c h m ojich rozhodnutiach.
o mi p rin esie dnen de? A k prcu,
ak okolnosti a prleitosti, aby som Ti
m ohol sli? A k pokuenia, ak akosti
sa v y n o ria v navan s prbuznm i alebo
336 Rann modlitby

inm i umi? Boe, v etk o chcem sp ra


vodlivo riei. Pom haj mi, ab y som bol
pokorn, m ierny a lsk av . i urobm
dnes dobr skutok, n avtvim chorho,
potem zarm tenho, urobm rados n ie
ktorm u blinm u? Boe, vetko, o mi
me osoi, m postpim v dobrom ,
chcem sp rv n e poui. V etkm u, o by
prekalo T vojej c te a m ojej spse,
chcem vyhn a odstraova.
M j Boe, som vem i m al p red T e
bou. A ni jed in dobr p red sav zatie nem
em uskutoni bez T vojej pom oci. Pozri,
Pane, m oja boh, slab d u a n e v ie u sk u
toni dobro, k to r b y chcela, ak T y n e
prispeje svojou m ilosou. Prosm a preto
vrcne, daj mi svoje poehnanie. Prosm
a o to pre zsluhy T vojho jed norodenho
Syna, ktorm u zasvcujem cel svoj i
vot. N apl svojou silou m oje u straen
srdce, aby som uskutonil dielo, za k to
rm ti m oja dobr va.
N a jsv te jia P an n a a M atk a Boia M
ria, sv t anjel strca a v etci svt
o b y v atelia nebeskej re, p rih o v ra jte sa
za m a a p o m h ajte mi, aby som bol dnes
dobr.
A njel P na at. (Str. 339.)
Rann modlitby 337

Modlitba rann.
S p o lo n .

Vetci, k tor sa m odlia spolon m odlitbu, p o


kakn pred obrazom sv. Rodiny alebo Boskho
Srdca a m odlia sa nahlas. Predm odlieva sa v rodine
otec, m atka, v inej spolonosti star.

O tec: V m ene O tca i Syna i D ucha Sv


tho. Am en. O te n,
V etci: K tor si na nebesiach, posv
sa m eno T voje, pr krovstvo Tvoje,
bu va T voja ako v nebi tak i na
zemi, chlieb n kadodenn daj nm
dnes a odpus nm nae viny, ako i m y
odpam e svojim vinnkom a neuvo
ns do pokuenia, ale zbav ns od zl
ho. Am en.
Z dravas M ria, m ilosti pln, Pn
s Tebou, poehnan si m edzi enam i
a poehnan je plod ivota Tvojho, Jei.
Svt M ria, M atk a Boia, pros za
ns h rien y ch teraz i v hodinu sm rti na
ej. Amen.
V erm v Boha, O tca vem ohceho,
Stvoritea neb a i zeme, i v Jeia K ri
sta, Syna jeh o jedinho, Pna nho,
k to r sa poal z D ucha Svtho, n a ro
dil sa z M rie Panny, trpel pod P ont
skm Piltom , u k riovan um rel i po
338 Rann modlitby

chovan bol, sostpil do pekiel, tre tie


ho da v sta l zm tvych, vst p il n a n e
besia, sed n a prav ici Boha O tca vem o
hceho, odtia prde sdi ivch i m t
vych. V erm v D ucha Svtho,
v sv t C irkev veobecn, v sv t ch
obcovanie, v h riech o v odpustenie,
y tela zm tvychvzkriesenie a v ivot v e
n. Amen.
O tec: Boe vem ohci,
Vetci: K tor si nm doiil doi
sa tohto rna, zachr ns dnes svojou
pom ocou, aby sm e sa v ten to de
nedopustili n ijak h o hriechu, ale aby
v e tk y nae slov, m y lien k y a sk u tk y
oslavovaly T voju spravodlivos. S hlia
dni, Pane, na svojich sluobnkov a na
svoje dielo a sp rav u j deti svoje. N ech
iari nad nam i, Pane, Boe n, svetlo
Tvoje. Spravuj n ae p rce a p o ehn
vaj n au robotu. Ria a posvcuj,
spravuj a opanuj, P ane Boe, Kr n e
bies a zeme, dnes srd cia a tel nae,
city, rei a sk u tk y nae, poda zkona
svojho a v sm ysle prk azo v svojich,
aby sme, Spasiteu sveta, T vojou pom o
cou tu i vo v enosti spasen a oslobo
den boli. Svt M ria a v e tc i sv t
nech sa p rih o v raj za ns u Pna, aby
Rann modlitby 339

sme si zaslili pom oc a spsu od Toho,


k to r ije a p an u je n a ven veky.
Am en.
U v y la ja sn dennica, nu prosm e
Boha pokorne, kie v dennch prcach
ns, zachrni od kd velikch.
Kie jaz y k dr n a zde, by v ad en ice
nevznikly: kie ochranou zrak za
k ry je, by nekochal sa v m rnostiach.
M aj isto v srdca trobch, nech
aleko je nerozum : odbojn, pyn
telo kro m iernosou v jedle, v npoji.
A de sa sklon k zpadu a osud
p rivedie nm noc, kie ist v zdran
livosti Ti chvlu, slvu vzdvam e.
Bu slv a Bohu O tcovi i jedinm u Sy
novi, i D uchu Teiteovi teraz i v e
n na veky. Am en.
O tec: A njel P na zvestoval Panne M rii.
V etci: A ona poala z D ucha Svtho.
Z dravas M ria
O tec: A jha, d iev k a Pna.
V etci: Sta sa mi poda slova tvojho.
Z dravas M ria
O tec: A slovo telom sa stalo.
V etci: A p rebvalo m edzi nam i. Z dra
vas M ria
O tec: O roduj za ns, Svt Boia Ro
dika.
340 Rann modlitby

V etci: A by sme sa stali hodn pris


ben K ristovch. M ilos T voju pro s
me, Pane, r do m ysl naich vlia,
aby sm e m y, kto r sme skrze an jela
zvestujceho v tele n ie K rista Syna
Tvojho poznali, skrze um uenie jeho
a kr ku slve v zk riesen ia priveden
boli. Skrze tohoe K rista, P na nho.
Amen. V m ene O tca i Syna i Ducha
Svtho. Am en.
Po tejto spolonej ran n ej m odlitbe k ad s c h u
ou odde do prce n a viu es a slvu Boiu.
V ase vekononom , t. j. od veera Bielej soboty
a do veera soboty pred sviatkom Najsv. T rojice,
miesto Anjel P na sa m odlm e:

Otec: Raduj sa, nebies K rovn, a le


luja.
Vetci: K ohos nosi bola hodn, aleluja.
Z m tvych v sta l ja k predpovedal, a le
luja, pros, aby ns k sebe prijal, aleluja.
O tec: Raduj sa a vese sa, P an n a M ria,
aleluja.
Vetci: Lebo v sta l zm tvych Pn s k u
tone, aleluja. Boe, k to r si zm tv y ch
vstanm Syna svojho, P na nho J e
ia K rista cel sv e t potei ril, do
vo, prosm e, aby sm e skrze Rodiku
jeho, P annu M riu, rados ivota v e
Stolov modlitby 341

nho dosiahli. Skrze tohoe Krista,


P na nho. Am en.

M odlitba pred jedenm .

O tec: V m ene O tca i Syna i D ucha Sv


tho. Amen. D obrorem e Pnovi.
V etci: Oi v e tk c h dfaj v Teba,
Pane, a Ty dva pokrm v as p r
hodn; o tv ra ru k u sv o ju a poe
hnanm n ap l u je kadho ivocha.
O tec: Slva O tcu i Synu i D uchu Sv
tmu.
V etci: A ko bolo n a poiatku, tak
nech je i teraz i vd y ck y i n a v e k y v e
kov. Am en.
O tec: Pane, zm iluj sa nad nami.
V etci: K riste, zmiluj sa nad nami.
O tec: Pane, zmiluj sa n ad nam i. O te
n,
V etci: K tor si n a nebesiach
O tec: Poehnaj ns, Pane, i tieto dary
Tvoje, k to r zo tedrosti Tvojej budem e
pova. Skrze K rista P na nho. Am en.
V m ene O tca
342 Veern modlitby

M odlitba po jeden.
O tec: V m ene O t c a N ech a o sla
vu j v e tk y diela T voje, Pane.
V etci: A svt T voji nech Ti d obro
reia.
O tec: akujem e Tebe, vem ohci Boe,
za v e tk y dobrodenia Tvoje, k to r ije
a kruje n a v e k y vekov. Am en.
Vetci: C hvte Pna, v e tk y nrody,
chvte ho, vetci udia; lebo je u tv rd e
n jeho m ilosrdenstvo n ad nam i a
p rav d a P nova o st v a n av ek y . Slva
O tcu i Synu i D uchu Svtm u, ako bolo
na poiatku, ta k nech je i teraz i v d y
cky i na v e k y v ekov. Am en.
O tec: Pane, zm iluj sa nad nami.
V etci: K riste, zm iluj sa n a d nam i.
O tec: Pane, zm iluj sa nad nam i. O te
n,
V etci: K tor si n a neb esiach
O tec: Pane, r odplati ivotom v e
nm , kto r nm dobre ro b ia p re m eno
Tvoje. Skrze K rista P na nho. Am en.
V m ene O tc a
P ri tchto m odlitbch vetci stoja.
Veern modlitby 343

M odlitba veern.
Skrom n.

O te n Z dravas V erm
Boe, si v adeprtom n a stoj aj pri
mne. Jei K ristus, mj V ykupite, stoj
pri m ne svojou lskou. Z celodennch
starost dvham svoje srdce k u Tebe. a
kujem Ti, e si m a v tento odchdzajci
de op atro v al a chrnil. Dal si mi, Boe
mj, slobodn vu, aby som Ti o u slil.
Ty vie, ak b v a asto tto va slab,
ke tre b a nasledova T voje vnuknutia.
A ko som Ti slil po cel de? Po akch
cestch som kral, ak p rce vykonal?
K tor povinnosti som nesplnil? Boh Duch
Svt, pram e v etk h o sv etla a v etk ej
sily, osvie mj rozum , aby som poznal
svoje hriechy, aby som ich outoval a
prim ne sa polepil.
Tu spytuj svoje svedomie.
V duchu si predstavm svoj celodenn ivot a
spytujem sa: Na o som m yslel? Ako som pouval
svoje oi, ui, jazyk? Ako som plnil svoje povinnosti
ako slobodn, m anel, m anelka, otec, m atka, v d o
vec, vdova? Ako som plnil povinnosti svojho povo
lania v slube, v rade, v rodine, dom cnosti, v to
vrni, v kole, v dielni, v literatre, v politike, voi
nadriadenm , voi sluhom a p o driadenm ? V ykonal
som si m odlitbu a poda m onosti navtvil kostol?
344 Veern modlitby

Podporil som dnes azda nboenstvu a m ravnosti


kodliv asopis, knihu, pred n k u , divadlo, film?
o som vykonal na p odporu svojho nboenstva
a viery? Pom ohol som dnes niem zmierni socilnu
biedu a nedostatok svojho blinho? Bol som sp ra
vodliv vo veci m zdy a sm luvnch zvzkov voi
svojim zamestnancom? Ako som sa zachoval o h a
dom istoty srdca ako slobodn a v m anelstve?
Nepsobil som nejako p ro ti naro d en iu det v m a n
elstve? Ak zlo som prem ohol, ak d o b r skutok
vykonal?
Boe, ako sa m usm hanbi pri pohade
na svoje h riechy, sv o ju nedbalos, svoje
chyby a ned o statk y . Priznvam sa a u
tujem za v etk o p red T vojou tvrou. u
tujem , e som Teba, svojho dobrho a m i
losrdnho Boha a O tca, op urazil a za
rm til. Odpus mi! N ehla n a m oju n e st
los a nehodnos, ale na sv o ju n e v y e r
paten do brotu a m ilosrdenstvo. S tvojou
m ilosou sa Ti chcem v budcnosti pi
vo vetkom a nijakm hriechom a n e
chcem viac urazi. Do T vojej Boskej
o p atery sv eru jem svoj ivot, sv o je telo
i duu, svojich prbuznch a priateov,
cel T voju sv t C irkev a tie boh due
v oistci.
O dchdzam n a odpoinok s Tvojm po
ehnanm . Raz prde m j posledn veer,
ke vojdem do ven h o odpoinku. Po
m mi tak i, aby v etk o m oje konanie
bolo prpravou na tento v e n odpoinok,
Veern modlitby 345

na dokonal sjednotenie s Tebou, mojm


poslednm cieom a najvym dobrom.
Amen.

M odlitba veern.
Spolon.

V urit as, najlepie hne po veeri, pokakn


lenovia ro diny pred obraz Sv. Rodiny alebo B o
skho Srdca a m odlia sa nahlas:
O tec: V m ene O tca i Syna i D ucha Sv
tho. Am en. O te n,
Vetci: K tor si n a nebesiach Z dra
vas M ria V erm v Boha D esatoro
Boch prikzan.
Prv: J a som Pn Boh Tvoj, nebude
ma inch bohov okrem m a, aby si
sa im klaal.
Druh: N evezm e m ena Boieho n a
darm o.
Tretie: Spomni, aby si de sviaton
svtil.
tvrt: Cti otca svojho i m atku svoju.
Piate: N ezabije.
ieste: N ezosm iln.
Siedme: N epokradne.
sme: N eprehovor k rivho svedectva
proti blinm u svojm u.
D eviate: N epoiada m anelku blinho
svojho.
346 Veern modlitby

Desiate: Ani nepoiada m ajetk u bli


nho svojho, ani nioho, o jeho je.
Ptoro cirk ev n ch prikzan.
Prv: P rikzan sv ia tk y svti.
Druh: V nedeu a v p rik zan sviatok
svt om u nbone slya.
Tretie: P rikzan p sty zachovva
a v ist dni m sitho pokrm u sa zdrova.
tvrt: K adorone sa v yspoveda
a aspo v ase vekononom p re v e
lebn Sviatos O ltrn u prija.
Piate: V zakzanom ase svadobn v e
selie a tan en zb av y nekona.
O tec: Pane, daj nm svoje poehnanie.
Spokojn noc a astliv koniec nech
nm udel, vem ohci Pn. B ratia, triezliv
bute a bdite, lebo v n epriate diabol
ako ruiaci lev obchdza hadajc, koho
by pohltil. O d porujte m u siln vo viere.
V etci: A Ty, Pane, bu nm m ilosrdn.
Spovedm sa Bohu vem ohcem u,
blahoslavenej P anne M rii, vetkm
Bom svtm , e som dnes tieto h rie
chy s p c h a l
Tu v tichosti spytuj svedom ie poda nvodu
v skrom nej veernej m odlitbe.
utujem srdene za v e tk y svoje h rie
chy, lebo som nim i n a jl sk av e jie h o
Boha urazil, silne subujem v iacej n e
Veern modlitby 347

hrei a kadej prleitosti k u hriech u


sa chrni. C hr ns, Pane, ako z re
nicu oka, zak ry ns krdlam i svojej
ochrany. Str ns, ke spm e, aby
sm e bedlili s K ristom a odpovali v po
koji. N avtv, prosm e a, Pane, toto
b v an ie a zae od neho aleko v e
tk y n stra h y nepriatesk, nech b v a j
v om an jeli T voji svt, aby nm
chrnili pokoj, a poehnanie T voje
nech je s nam i vdycky.
Otec: Pom odlim e sa za ppea nho
Pia.
Vetci: Pane, zachovaj ho, iv ho a
blaenm urob ho n a zemi a nevydaj
ho do r k jeho nepriateov.
Otec: Pom odlim e sa za biskupa nho
N.
Vetci: N ech stoj a pasie v sile T vojej,
Pane, pod ochranou m ena Tvojho.
Otec: Pom odlim e sa za svojich dobro
dincov.
Vetci: O dplatu ivota venho, r
da, Pane, v etk m tm , k to r nm pre
T eba dobre robia.
Otec: Pom odlim e sa za svojich zom re
lch.
Vetci: O dpoinutie v en daj im, P a
ne, a svetlo ven nech im svieti.
N ech odpovaj v pokoji. Am en.
348 Veern modlitby

O tec: Pom odlim e sa za naich n e p r


tom nch bratov.
Vetci: Boe m j, spas sluobnkov
svojich, k to r dfaj v Teba.
Otec: Pom odlim e sa za trpiacich a v z
nench.
Vetci: V yslobo ich, Boe, zo v e
tkho ich utrpenia.
Otec: A njel Bo, strca m j,
Vetci: Prosm a, vdy pri m ne stoj,
pom ocn mi ru k u daj, vo vetkom mi
pom haj, aby som vdy v kadej chvli,
viedol ivot bohum il a ta k tebou
chrnen, bol raz v nebi spasen.
Amen.
O tec: Ne rozplynie sa d e n n jas.
V etci: Stvorite vec, uj n hlas,
pre svoju vdnu dobrotu chr ns
a str ns v n o n as. N ech zajd
v diaky tem n sny a non stran
predstavy. Dr v p u tch nho kodcu,
dr, nech n e k v rn ia sa tel u. To
daj nm O tec lsk av , i Syn tej istej
podstaty, i s Duchom , k to r te ns,
v ld n u c dnes i v kad as. A m en.
V eern m odlitba sa ukon vzvanm patr n a.
Kad povie m eno svojho p a tr n a a vetci odp o
vedia: Oroduj za ns. N apokon sa vetci preeh n aj
a v m ene Boom oddu na no n odpoinok.
Obnovenie krstnch subov 349

O bnovenie krstn c h subov.


Pane Jeiu K riste, T eba za kra
sv eta uznvam . V etko, o bolo stv o
ren, pre T eba bolo uinen. U plat
uj nado m nou v e tk y svoje prva.
O bnovujem svoje k rstn suby. O d
riekam sa zlho ducha i v etk ej pchy
jeho i v e tk c h sk u tk o v jeho a su
bujem , - e budem i ako p rkladn
k resan katolk. N ajm sa zavzujem ,
e vynalom vetko, aby som p r
vam Bom a prvam svtej C irkvi
Tvojej dopom ohol k vazstvu.
Bosk Srdce Jeiovo, obetujem Ti
svoje skrom n sk u tk y s tm m yslom ,
aby v e tk y srd cia uznaly sv t kro v
stvo T voje, a tak sa krovstvo T vojho
pokoja upevnilo n a celom svete. Am en.
Plnom ocn odpustky raz denne za zvyajnch
podm ienok.

Pobonos ku sv. omi.


Skrom n.

Kaz pristupuje k oltru. Jei vstupuje do


zhrady.

M j Pn Jei K ristus, Syn Boha iv


ho, k to r si sa pred svojm utrpenm tria
350 Omov pobonos

sol od strach u a sm tku, daj mi milos,


aby som Ti ved el obetova v e tk y svoje
vn to rn u trp e n ia a bolesti. Pom mi ich
zna v spojen s T vojm utrpenm , aby
mi T vojou zsluhou slily k spse.
Kaz zana sv. om u. Jei sa m odl v zhrade.

Mj Pn Jei K ristus, Syn Boha iv


ho, k to r si sa m odlitbou v zhrade O li
vovej chcel posilni p red utrpenm , pom
mi silou svojej m odlitby, aby mi m odlitba
bola vdy pram eom posilnenia.
Kaz hovor K onfiteor. Jei sa krvou pot.

Mj Pn Jei K ristus, Syn Boha iv


ho, k to r si sa n a celom tele k rv o u potil
a vo vekej tiesni zm uen m odlil sa
k venm u O tcovi, daj, ab y som pri spo
m ienke na T voje u trp e n ie ronil slzy po
k n ia za svoje hriechy.
Kaz bozkva oltr. Ju d zrdza Jeia.

Mj Pn Jei K ristus, Syn Boha ivho,


k to r si ved el lsk av o prija aj bozk
zrady, daj mi milos, aby som v ed el od
pusti svojim nepriateom a v ed el im p re
ukza slubu lsky.
Omov pobonos 351

Kaz ide na prav stran u o ltra. Jeia ved


zo zhrady.

Mj Pn Jei K ristus, k to r si dovolil,


aby a zl udia sviazali, privia m a
svojou lsk o u silno k sebe, aby sa sily
m ojej due a tela neoddaly niom u, o
by sa protivilo Tvojej sv tej vli.
Kaz ta Introitus. Jeia ved n a sd.

Mj Pn Jei K ristus, k to r si dovolil,


aby a viedli ako zloinca do dom u A n n
ovho, pom mi svojou milosou, aby
som poda T vojho v n u k n u tia kral ku
vetkm u, o sa T vojej svtej vli pi.
Kaz sa m odl Kyrie eleison. P eter zapiera Jeia.

M j Pn Jei K ristus, k to r si m usel


znies tro jnsobn zapretie svojho apo
tola v dom e Kaifovom , chr m a pred
zlm i spolonosam i, aby m a hriech n e
odlil nikdy od Teba.
Kaz hovor D om inus vobiscum . Jei pozrie
na Petra.

Mj Pn Jei K ristus, k to r si jedinm


pohadom svojej lsky priviedol apotola
P etra ku pokniu, pom mi svojm m i
losrdenstvom , aby som outoval svoje
h rie c h y a nik d y a nijakm slovom alebo
inom neurazil.
352 Omov pobonos

Kaz ta E pitolu. Jeia ved k Piltovi.


Mj Pn Jei K ristus, k to r si dovolil,
aby a viedli k Piltovi a falone oba
lovali, pom mi, aby som v y h b al n
strahm zlho ducha a svojm dobrm
ivotom v y zn v al v ieru v Teba.
Kaz ide do stredu oltra. Jeia ved k H ero
desovi.

Mj Pn Jei K ristus, k to r si prijal


bez slova falon obalobu p red H ero d e
som, daj mi sily, aby som v edel statone
zna aj urky.
Kaz ta E vanjelium . Jeia vysm ievaj a ved
k Piltovi.

Mj Pn Jei K ristus, k to r si dovolil,


aby a v jed e n de vodili sviazanho
od P ilta k H erodesovi a nazpt, pom
mi svojou m ilosou, aby som sa ud n e
strachoval, ale usiloval sa pi jedine
Tebe.
Kaz odkrva kalich. Jeia obnauj.

M j Pn Jei K ristus, k to r si sa pre


m oje spasenie p red biovanm dal v y
zliec zo iat, daj mi milos, aby som sa
prim nou spove ou pozbavil hriechov,
aby som n iek ed y p red T vojou tv ro u n e
stl v y zleen z nost.
Omov pobonos 353

Kaz obetuje chlieb a vno. Jeia biuj.

Mj Pn Jei K ristus, k to r si dovolil,


aby a k stpu priviazali a u k ru tn e bio
vali, popraj mi milos, aby som tre sty
Tvojej otcovskej lsk y trpezlivo znal
a v budcnosti a netrpezlivm om ranm
neurazil.

Kaz prikrva kalich. Jeia tn m koru n u j .

M j Pn Jei K ristus, k to r si sa dal


tnm korunova, daj mi milos, aby ma
boles poknia n a tejto zemi natoko p re
nikla, eby som si zaslil vazn k o
runu v nebi.
Kaz si um va ruky. P ilt si um va ruky.

M j Pn Jei K ristus, Piltom v y h l


sen za nevinnho, m usel si zna jed o
v a t v y h r k y a k rik idov, doi mi m i
los, aby som il v nevinnosti a n estaral
sa o zl rei ud.
Kaz sa m odl O rate fra tre s. P ilt hovor Ecce
hom o.

M j Pn Jei K ristus, k to r si m usel


st p red idmi v potupnom rchu, daj mi
milos, aby som vdy prem hal pokuenia
354 Omov pobonos

m rnej slvy a pri poslednom sde sa


zjavil v r ch u pokory.
Kaz sa m odl P refciu. Jeia odsdia na smr.
Mj Pn Jei K ristus, k to r si dovolil,
aby a n evinnho odsdili n a smr, daj
mi sily, aby som z lsk y k T ebe vedel
prija aj nesp rav o d liv posdenie bez
toho, aby som sm nesp rav o d liv o sdil.
Spom ienka na ivch. Jei nesie kr.

Mj Pn Jei K ristus, k to r si m iesto


m a niesol kr n a svojich pleciach, daj
mi milos, aby som ochotne a z lsk y
k Tebe niesol kr sebazaprenia.
Spom ienka na svtch. Jei stre t V eroniku
a eny.
Mj P n Jei K ristus, k to r si n a svojej
sm rtenej ceste napom enul place eny,
aby nad sebou plakaly, daj mi milos, aby
som dokonale outoval sv o je hriechy. Daj
mi cit srdenej s stra sti a lsk y s trp ia ci
mi umi, aby som sa pil T vojej Bo
skej velebnosti.
Kaz preehnva chlieb a vno. Jeia na kr
p rib jaj .

M j Pn Jei K ristus, k to r si sa pre


m oje spasenie dal ukriova a tak pribil
Omov pobonos 355

na kr dlobn pis m ojej sm rti, prenikni


m oje srdce spasitenm strachom , aby
som sm elo objal kr T vojich prikzan a
lskou bol u stavine na pribit.
Kaz pozdvihuje Hostiu. Jeia s krom
dvhaj.

M j Pn Jei K ristus, k to r si sa pre


ns dal povi s krom , oslobo m a od
zem skch nklonnost a pozdvihni mi
ducha k veciam nebeskm .

Kaz pozdvihuje kalich. Z rn Jeiovch teie


krv.

Mj Pn Jei K ristus, k to r si dal zo


svojich svtch r n tiec k rv m ilosti, daj,
aby mi T voja k rv slila na posilnenie
proti zlm iadostiam a ako spasiten
pro stried o k proti hriechom .
Spom ienka na m tvych. - Jei pros
za ud.

Mj Pn Jei Kristus, k to r si sa na
kri m odlil za v etk ch ud, ba aj za
svojich vrahov, daj mi ducha lskavosti
a trpezlivosti, aby som svojim n e p ria te
om odpal a odplcal sa dobrm za zl.
356 Omov pobonos

Pred P ater n o ster. O brtenie lotra.


Mj Pn Jei K ristus, k to r si k a j c e
mu lotrovi sbil n e b e sk raj, pozri na
m a m ilosrdnm okom, aby som v hodinu
svojej sm rti poul T voje slov: Ete
dnes bude so m nou v ra ji.
P ater n o ster. M ria a J n p o d krom .
Mj Pn Jei K ristus, k to r si svoju
svt M atku ete s k ra dal do och ran y
m ilovanm u u enkovi a jeho zas do jej
ochrany, daj mi milos, ab y som bol vdy
citliv voi vnu k n u tiam T vojej prozrete
nosti, aby m a v nebezp een stv ch ivota
chrnila a v Tvojej m ilosti zachovala.
Kaz lm e H ostiu. Jei n a k ri um iera.
Mj Pn Jei K ristus, k to r um ierajc
odovzdal si sv o ju duu nebeskm u O tcovi,
daj, aby som odum rel svojm u hrienem u
JA , aby som v hodine sm rti n a v r til duu
do T vojich rk.
Kaz sa m odl Pax D om ini. Jei so stu p u je do
pekiel.
M j Pn Jei K ristus, k to r si po v
azstve nad pekelnm i m ocnosam i so st
pil do predpeklia, aby si vyslobodil sp ra
vodlivch praotcov, v y lej silu svojho
utrp en ia a bolesti n a boh due v oistci,
aby skoro prily k u T ebe a povaly v e
n pokoj.
Omov pobonos 357

Agnus Dei. M noh sa obracaj.

Mj Pn Jei K ristus, k to r si poha


dom na svoje u trp en ie stotnka a m noho
inch priviedol k pokniu, daj mi milos,
aby som zsluhou T vojho bolestnho
u trp en ia dokonale zanechal h riech y a
nikdy a viac neurazil.
Domine non sum dignus. Jeia nes do hrobu.

M j Pn Jei K ristus, k to r si sa dal


pochova do novho hrobu, daj mi nov
srdce, aby som s T ebou pochovan, mohol
raz slvne vsta zm tvych.
P rijm anie. Jeia k lad do hrobu.

Mj Pn Jei K ristus, kto rh o vern


uenci pom azali balzam om a zavinuli do
plachiet, daj mi milos, aby som a vo
Sviatosti O ltrnej hodne prijal a rozlej
v m ojej dui spasiten balzam nost.
P ostcom m unio. Zm tvychvstanie Jeiovo.

M j Pn Jei K ristus, k to r si vazne


povstal zo zapeatenho hrobu, daj mi
milos, aby som povstal z hrobu svojich
pokleskov a nastpil cestu novho ivota,
aby som sa zjavil raz po T vojej pravici,
ke prde sdi tento svet.
358 Omov pobonos

D om inus vobiscum . Jei sa zjavuje apotolom .


Mj P n Jei K ristus, k to r si svojm
zjavenm poteil sv t M atku a apotolov,
daj mi milos, aby som a raz uzrel v n e
beskej slve, ke a nem em vidie
v tom to sm rtenom ivote.

Posledn m odlitby. Jei zjavuje sa apotolom


po 40 dn.
Mj Pn Jei K ristus, k to r si po sv o
jom zm tvychvstan ete 40 dn il so
svojim i apotolm i a v y u o v a l ich tajo m
stvm viery, vzbu a posilni vo m ne
vieru v Bosk pravdu.
Poehnanie. Soslanie D ucha Svtho.
Mj Pn Jei K ristus, k to r si poslal
svojim apotolom D ucha Svtho, ke sa
spolone m odlili, prosm a, ois mi m y
se, aby U teite naiel v m ojej dui p r
jem n prbytok, aby ju ozdobil svojim i
darm i a techou.

Po akovanie.
Mj Pn Jei K ristus, Syn Bo a V y
kupite, akujem Ti, e si mi dal dnes
milos, aby som bol astnm na svtej
omi. Prosm pre zsluhy tejto svtej
R, Ote, s nebies vysokosti
sem milostivo pozera,
od svojich dietok v dvernosti
dan Ti obe r prija.
Piese,
360 Omov pobonos

obety, vlej mi svojho ducha a silu, aby


som vdy odporoval zlm pokueniam ,
aby som n a konci ivota m ohol vojs do
Tvojho venho raja. Am en.

Svt om a.
Spolon.

Uveden sv. om a je zo sviatku B oskho Srdca.


Me sa modli v kad prv p iatok, p rp ad n e cez
exerccie.
Vysvetlenie uvedench znaiek.
M.: Modl sa n ah las len sm m odlenk.
V.: Modlia sa n ah las vetci prto m n .
K.: Modl sa len sm kaz. O statn sa mu
modli potichu.
. V.: Modl sa v ase vekononom .
* Zna skloni hlavu.
Zna preehna sa.
Pred sv. om ou, km sa kaz oblieka a kostolnk
zapauje sviece, veriaci si vzbudia mysel.

m ysel.
Stojm e.

M.: O te nebesk!
V.: R prija tto p re sv t o b etu Jeia
Krista, k to r Ti prin am e ako obetu
poklony a ch v ly na oslavu T vojej
Omov pobonos 361

Boskej velebnosti, ako obetu sm iere


nia za svoje v in y a zaslen tresty ,
ako obetu prosby za v e tk y svoje d uev
n a telesn p o treb y a za due v oistci.
O te ven, pre tto obetu svojho
Syna bu m ilostiv nm hrienikom a
v y sly ns. Am en.

Stupov m odlitby.
Kaz prichdza k oltru. Polo kalich na oltr,
otvor om ov knihu, sostpi po stupoch, kakne
a zane stupov m odlitby. Vetci kaknem e.

M.: V m ene O tca i Syna i D ucha Sv


tho. Am en. Prichdzam k Boiemu ol
tru.
V.: K Bohu, k to r m a p o teuje od m la
dosti.
M .: S ma, o Boe, a zasta m a pred
bezbonm i umi, v y trh n i m a z r k fa
lonho zlosyna.
V.: Ve Ty, Boe, si m oja sila, preo
m a odha a preo chodm sm utn,
ke m a suuje nepriate?
M.: Soli svoje svetlo a sv o ju pravdu,
tie m a zaved a o d prevadia na Tvoj
sv t v rch do T vojich stnkov.
V.: V tedy pristpim k Boiemu oltru,
k Bohu, k to r m a p o teu je od m ladosti.
362 Omov pobonos

M.: N a citare a budem chvli, Boe


mj, preo sm ti, dua m oja, a preo m a
trpi?
V.: Dfaj v Boha, ve ete Ho budem
mc chvli svojho Spasitea a Boha.
M.: Slva O tcu i Synu i D uchu Svtm u.
V.: Ako bolo na poiatku, tak nech
je i teraz i vd y ck y i na v e k y vekov.
Amen.
M.: Prichdzam k Boiemu oltru.
V.: K Bohu, k to r m a p o teu je od
m ladosti.
M.: N aa pom oc je v m ene Pnovom .
V.: O n stvoril nebo i zem.
M.: V yznvam sa Bohu vem ohcem u.
V.: B lahoslavenej, istej P anne M rii,
svtm u M ichalovi arch an jelo v i,
svtm u Jn o v i K rstiteovi, svtm
apotolom P etrovi a Pavlovi, vetkm
svtm a vm , bratia, e som vea
zhreil m ylienkam i, slovam i a skutkam i
(udriem e sa tri razy v prsia) svojou
vinou, svojou vinou, svojou n ajv o u
vinou. Preto prosm b lah o slav en vdy
Pannu M riu, sv th o M ichala a rc h a n
jela, svtho J n a K rstitea, svtch
apotolov P etra a Pavla, v e tk c h sv
tch a vs, bratia, oro d u jte za m a
u Pna Boha nho,
Omov pobonos 363

M.: N ech sa zm iluje nad nam i vem ocn


Boh, nech nm odpust h riech y a nech
ns v o v ed ie do venho ivota.
V.: Am en.
M.: V em ocn a m ilosrdn Boe, p re
p nm, rozhre ns a odpus nm nae
hriechy.
V.: Amen.
M.: Boe, shliadni a oiv ns.
V.: A Tvoj ud zaples v Tebe.
M.: Preuk nm, Pane, svoje m ilo
srdenstvo.
V.: Daj nm svoje spasenie.
M.: Pane, v y sly m oju prosbu.
V.: M j hlas nech djde ku Tebe.
M.: Pn s vami.
V.: I s duchom tvojm .
Kaz vystupuje po stupoch o ltra. Stojm e.
K.: M odlim e sa. Zbav ns, Pane, naich
neprvost, aby sme s istm srdcom
m ohli pristpi k svtostnku. Skrze K ri
sta P na nho. Am en. Prosm e a , Pane,
pre zsluhy T vojich svtch, kto r ch
o statk y tu m m e, a v e tk c h svtch, r
nm odpusti v e tk y nae hriechy. Amen.
364 Omov pobonos

Introitus vchod.
K az ide k u k n ih e a m o d l sa. S to jm e.

M.: M ylienky jeho Srdca


V.: Id s p o k olenia n a pokolenie,
aby vyslobodil ich due od sm rti a
ivil ich v ase hladu. (. V.: A leluja,
A leluja.) V esete sa sp ravodliv v Pnovi,
statonm p rislcha vychvaova Ho
spevom.
M.: Slva O tcu i Synu i Duchu S vt
mu,
V.: Ako bolo na poiatku tak nech
je i teraz i v d y ck y i na v e k y vekov.
Amen.
M.: M ylienky jeho Srdca id s p o k o
lenia n a pokolenie, aby vyslobodil ich
due od sm rti a ivil ich v ase hladu.
(. V. A leluja, A leluja.)
Kyrie piese ponenosti. K az ide do stredu
o ltra a m odl sa striedavo s m initrantom . Stojm e.
M.: Pane, zm iluj sa.
V.: Pane, zm iluj sa.
M.: Pane, zm iluj sa.
V.: K riste, zm iluj sa.
M.: K riste, zm iluj sa.
V.: K riste, zm iluj sa.
M.: Pane, zmiluj sa.
V.: Pane, zm iluj sa.
M.: Pane, zm iluj sa.
Omov pobonos 365

Glria piese radosti.


Kaz sa m odl v strede oltra. Stojm e.

M.: Slva n a v so stiach *Bohu


V.: a na zemi pokoj uom dobrej vle.
C hvlim e a. D obrorem e Ti.
*K laniam e sa Ti. O slavujem e a.
* akujem e za T voju vek slvu,
Pane Boe, Kr nebesk, Boe, O te
vem ocn, Pane, Syn jednoroden, *J e
i K ristus. P ane Boe, B arnok Bo,
Synu O tca. Ty snm a h riech y sveta,
zmiluj sa n ad nami. Ty snm a h rie
chy sveta, *prijm i n au pokorn prosbu.
Ty sed n a p ravici O tcovej, zmiluj
sa n ad nam i. Lebo len Ty si svt.
Len Ty si Pn. Len Ty si N ajv y *Jei
K ristus, s Duchom Svtm v slve
Boha O tca. Amen.

Kolekty modlitby da.


Kaz po Dom. vobiscum sa z knihy m odl m odlitby
da. Stojm e.
K.: Dom inus vobiscum . (Pn s vami.)
V.: Et cum spiritu tu o . (Aj s duchom
tvojm.)
K.: O rem us. (Modlime sa.)
M.: Boe, k to r si nm v Srdci svojho
Syna, naim i hriecham i poranenho, n e
366 Omov pobonos

konen po k lad y lsk y udeli ril, doi


prosm e, aby sm e m u p reu k azo v ali o dda
n podlnos svojej c ty a tie dstojne
plnili povinnos zadosuinenia. Skrze
Pna nho Je ia K rista, Syna Tvojho,
k to r s T ebou ije a k ru je v jed n o te
Ducha Svtho, Boh po v e tk y v e k y v e
kov.
V.: Amen.

Lekcia tanie.
Kaz ta lekciu, tanie. Sedme.

M.: tanie z listu sv. P avla apotola


Efezanom, h lav a 3, v e r 8 19. Bratia!
M ne najm eniem u zo v e tk c h svtch
dostalo sa m ilosti, e m em zvestova
pohanom blahozves o nepochopitenom
bohatstve K ristovom a objasni im, ako sa
uskutonilo toto tajom stvo, sk ry t od v e
kov v Bohu, k to r v etk o stvoril, aby sa
takto nebeskm knieatstv m a m ocno
stiam skrze C irkev sta la znm ou m noho
tv rn a m dros Boia. A to sa stalo poda
odvekho u stan o v en ia, k to r sa u sk u to
nilo v K ristu Jeiovi, Pnovi naom .
V om toti spova n a a odvaha, e
vierou v N eho, m em e sa bli k Bohu.
Preto sklam k o len p red Otcom , z k to
Omov pobonos 367

rho m pvod rodina Boia n a nebi aj


na zemi, aby vm poda b o h atstv a svojej
slvy, dal skrze svojho D ucha m ocne zo
silnie vo vaom v ntri, aby K ristus v ie
rou preb v al vo v aich srdciach, aby ste
vy, v lsk e zakorenen a zaloen, m ohli
so v etkm i svtm i porozum ie rku a
dku, v k u a hbku a pozna lsk u K ri
stovu, k to r p rev y u je v etk o poznanie
a aby vs n aplnila v e tk a plnos m ilosti
Boej.
V.: V aka Bohu.

Gradul, Aleluja alebo Tractus.


S tu p o v spev.
Kaz sa m odl pri knihe. Stojm e.
Gradul.
K.: L skav a spravodliv je Pn, preto
p rip ra v u je bldiacich n a cestu, vedie
m iernych v sde, v y u u je tichch svojim
cestm .
A leluja, aleluja. V ezm ite na seba svoje
jarm o a ute sa odo m a, lebo som tich
a ponen srdcom a n jd e te odpoinok
pre svoje due A leluja.
T ractus. (Po nedeli Septuagesim a Deviatnik
m iesto Aleluja.)
K.: M ilosrdn a lsk a v Pn, veko
dun a vem i m ilosrdn. N ebude sa
368 Omov pobonos

hneva n a v e k y ani hrozi na venos.


N eurobil nm poda naich hriechov, ani
nm neodplatil poda naich n eprvost.
Aleluja. (V ase vekononom m iesto G radula
a Tractus.)
K.: A leluja, aleluja. V ezm ite n a seba
svoje jarm o a ute sa odo m a, lebo som
tich a ponen srdcom a n jd e te od
poinok svojim duiam . A leluja. Pr te
ku m ne vetci, k to r ste u trp en a b re
m enom obaen a ja vs oberstvm .

E va n jeliu m .
Kaz sa m odl v strede o ltra. M initrant p ren a
knihu. Kaz prechdza na av stra n u oltra. Stojm e.

K.: Ois mi sta a srdce, vem ocn


Boe, ako si oistil sta Izaia p ro ro k a
eravm uhlkom , a tak m a r m ilostivo
a lskavo oisti, aby som bol hodn h l
sa T voje sv t evanjelium . R, Pane,
poehna. N ech je Pn v m ojom srdci a
v m ojich stach, aby som bol hodn
sprvne hlsa Je h o evanjelium .
K.: Dom inus vobiscum . (Pn s vami.)
V.: Et cum spiritu tu o . (I s duchom tv o
jm.)
K.: Sequentia san cti ev angelii secu n
dum Joannem .
Omov pobonos 369

V.: Gloria T ibi, Domine. (Slva Ti, Pane.)


M.: Sta zo sv. ev an jelia poda Jna,
h lav a 19, v e r 3137.
Za onoho asu: idia, kee bol p r
p rav n de pred V ekou nocou, poiadali
Pilta, aby dal ukriovanm polm a h n
ty a sa ich tel, aby n eostaly na kri
aj v sobotu, lebo to bola V ek sobota.
Prili teda vo jaci a polm ali h n ty p rv
mu aj druhm u, o boli s nm ukrio
van. Ke v ak prili k Jeiovi a videli,
e je u m tvy, nepolm ali m u dy, ale
jed en z v o jak o v prebodol m u kopijou bok.
A hne v y la z neho k rv a voda. A ten,
o to videl, v y d al o tom svedectvo a jeho
svedectvo je pravdiv; vie, e hovor
pravdu, aby ste aj v y verili. Stalo sa to
preto, aby sa naplnilo Psmo: N epolm ete
mu k o sti, a o n a inom m ieste Psmo h o
vor: Bud hadie na Toho, k torho p re
bodli.
V .: C hvla Ti, Kriste.

K redo vyzn a n ie viery.


Kaz po skonen evanjelia ide do stredu o ltra
a tam sa m odl. Stojm e.

M.: V erm v Boha,


V.: O tca vem ocnho, Stvoritea n e
ba i zeme, vetk h o viditenho i n e
370 Omov pobonos

viditenho. A v jed n h o P na * J e
ia K rista, jedn o ro d en h o Syna Bo
ieho. Z rodenho z O tca p red v e tk
mi vekm i, Boha z Boha, svetlo zo svetla,
Boha prav h o z prav h o Boha. Z ro
denho a nie stvorenho, rov n ej pod
staty s O tcom , skrze k to rh o vzniklo
vetko. O n p re ns ud a p re n ae
spasenie sostpil s neba. (Tu kakne
me.) V telil sa skrze D ucha Svtho
z P anny M rie a stal sa lovekom .
(Tu vstaneme.) Pre ns bol aj u krio
v a n za P ontskho P ilta trp el a bol p o
chovan, tre t d e v sta l zm tvych poda
Psma. V stpil do neba, sed na
pravici O tcovej. Znova prde v slve
sdi ivch i m tv y ch a jeho k ro v
stvu nebude konca. V erm v D ucha
Svtho, P na a O ivovatea, k to r
pochdza od O tca i Syna. Jem u spolu
s O tcom i Synom p risl ch a * poklona a
slva, k to r h o v o r skrze prorokov.
A v jednu, svt, v eo b ecn a apotolsk
C irkev. V yznvam je d e n k rst n a od
pustenie hriechov. O akvam v z k rie
senie m tvych a ivot budceho v e
ku. Am en.
Omov pobonos 371

O ffertorium obetovanie.
Kaz pozdrav ud slovam i: D om inus vobiscum , p o
tom tvrou k o ltru sa m odl m odlitbu obetovania,
odkrva kalich, m in itran t ceng. Sadnem e si.

K.: Dom inus vobiscum . (Pn s vami.)


V .: Et cum spiritu tu o . (I s duchom tv o
jm.)
K.: O rem u s. (Modlime sa.)
M.: P otupu s biedou o ak v a m oje
Srdce. A akal som, kto by m a poutoval
a nebolo ho, hadal som, kto by m a po
teil, a n enaiel sa.
V ase vekononom .
M.: Z palnch obet a obet za hriech y
si neiadal, v te d y som povedal: Ha, idem.
V h lav e k n ih y je psan o m ne, aby som
plnil T voju vu. Boe m j, chcel som a
Tvoj zkon je u p ro stred m jho srdca.
A leluja.
Obetovanie hostie. (Kaz obetuje hostiu.)
M.: Prijm i S vt O te,
V.: V em ohci v e n Boe, tento n e
p o k v rn e n o b etn dar, k to r ja, Tvoj
neh o d n sluha, obetujem Tebe, sv o j
m u ivm u a p ravm u Bohu, za m noh
svoje hriechy, u rky a nedbalosti a
za v e tk c h prtom nch, b a aj za v e
tkch v eriacich ivch i m tvych kresa
372 Omov pobonos

nov, aby m ne aj im bola na spasenie


pre ven ivot. Am en.
P rp rav a kalicha. (Kaz leje vno a vodu do
kalicha.)
K.: Boe, Ty si podivne stvoril a ete
podivnejie obnovil dstojnos udskej
prrody, daj nm skrze tajom stvo tejto
vody a tohto v n a as n a bostve Toho,
k to r sa stal astn m nho lo v een
stva, Jeia K rista, T vojho Syna, nho
Pna, k to r s T ebou ije a k ru je i s Du
chom Svtm , Boh po v e tk y ven veky.
Amen.
Obetovanie kalicha. (Kaz obetuje kalich.)
M.: O betujem Ti, Pane,
V.: K alich sp asen ia a prosm e T voju
lskavos, n ech sa v zn a ako sladk
va p red tv r T vojej v eleb n o sti
za nae spasenie a za spasenie celho
sveta. Am en.
Obetovanie seba.
K.: Prijm i, Pane, nho ponenho du
cha a nae k a j c e srdce; nech sa n aa
obeta dnes tak k o n p red T vojou tvrou,
aby sa Tebe, P ane Boe, pila.
Prosba k Duchu Svtmu o posvtenie darov.
K.: Pr, Posvtite, vem ocn v en
Omov pobonos 373

Boe, a poehnaj tto obetu, prip rav en


Tvojm u svtm u m enu.
Umvanie rk.
K.: U m vam si ru k y s nevinnm i a
obsluhujem o ltr Tvoj, Pane. N ech pou
jem chvlospev a rozprvam o v etk ch
T vojich divoch. Pane, m ilujem Tvoj ozdo
ben p rb y to k a m iesto, k d e preb v a
v slve. N ezatra, Pane, so zlosynm i m oju
duu a k rvilanm i mj ivot. Ich ruky
s p o k v rn en zloinmi, p rav ica podpla
ten darm i. J a v a k prichdzam k Tebe
nevinn, vyslobo m a a zmiluj sa nado
m nou. M oje nohy s na p rav ej ceste,
v sbore sv t c h a budem chvli, Pane.
Slva O tcu i Synu i D uchu Svtm u, ako
bolo n a poiatku, ta k nech je i teraz
i vd y ck y i n a v e k y vekov. Am en.
Spolon obetovanie darov. (Kaz sa m odl
v strede oltra.)
M.: Prijm i, S vt Trojica,
V.: Tto obetu, k to r Ti prinam e
na pam iatku utrpenia, vzk riesen ia a
n an eb ev st p en ia Jeia K rista, nho
Pna, n a es b lah oslavenej vdy P an
ny M rie, svtho J n a K rstitea,
sv t ch apotolov P etra a Pavla, t c h
to a v e tk c h svtch, aby im slila
na es a nm na spasenie a nech
374 Omov pobonos

v nebi ria za ns orodova t, k to r ch


pam iatku slvim e n a zemi, skrze toho
sam ho K rista, nho Pna. Am en.
Prhovor bojujcej Cirkvi. Orate fratres.
M.: M odlim e sa, b ratia, nech m oju a
vau obetu prijm e vem ohci Boh O tec.
V.: N ech prijm e Pn obetu z tvojich
rk n a es a slvu svojho m en a na
itok nm a celej svojej sv tej C irkvi.
M.: Am en.

Secreta tich m odlitba.


Kaz sa modl potichu.

K.: V zhliadni, prosm e, Pane, n a n e v


slovn lsku Srdca T vojho m ilovanho
Syna, aby to, o Ti obetujem e, bolo p r
jem nm darom a sm ierenm za n ae p rie
stupky. Skrze P na nho Je ia K rista
Syna Tvojho, k to r s T ebou ije a k r
uje v jednote D ucha Svtho Boh.

Prefcia vod.
Kaz sa m odl nahlas. Stojm e.

K.: Per om nia saecu la saecu lo ru m . (Po


v etk y v e k y vekov.)
V.: Am en.
K.: Dominus v obiscum . (Pn s vami.)
Omov pobonos 375

V.: Et cum spiritu tu o . (Aj s duchom


tvojm.)
K.: Sursum co rd a. (Hore srdcia.)
V.: H abem us ad D om inum . (Mme ich
u Pna.)
K.: G ratias agam us Domino Deo n o stro .
(akujm e Pnovi, nm u Bohu.)
V.: Dignum et iustum est. (Je dstojn
a spravodliv.)
M.: V eru, je dstojn a spravodliv,
V.: Slun a spasiten vdy a vade
Ti akova, sv t Pane, O te v em o h
ci, v en Boe. Ty si dovolil, aby
jednorodenho Syna T vojho v o jak o v a
k opija na kri prebodla, aby takto
o tv o ren Srdce, tto sv ty a Boej ve
kodunosti, bolo bohatm pram eom
m ilosrdenstva a m ilosti, a aby v tom to
Boskom Srdci, k to r n ikdy n ep restalo
horie lskou k nm , zbon nali svoj
tulok, hrienici zchranu svojej sp
sy. A preto s anjelm i a archanjelm i,
s trnm i a pnstvam i a so vetkm z
stupom nebeskho v o jsk a spievam e
hym nu T vojej slvy, bez p restan ia
hovoriac: Svt, Svt, S v t Pn Boh
zstupov. Pln je nebo i zem Tvojej
slvy. H ozana n a vsostiach. Po
ehnan, k to r prichdza v m ene Pno
376 Omov pobonos

vom. H ozana na vsostiach. ( K a k


nem e.)

Canon n ep rem enn as sv. ome.

vodn obetn modlitba.

M.: Ponene a ted a prosm e, p re l sk a


v Ote, p re Je ia K rista, T vojho Syna,
nho Pna, prijm i a poehnaj tieto dary,
tieto pocty, tieto svt, nep o ru en obety,
kto r Ti prinam e p o n a jp rv za Tvoju
svt k atolcku C irkev, aby si jej po
celom sv ete ril udeli pokoja, ju o c h ra
oval, sjednotil a spravoval, spolu so svo
jm sluhom , nam ppeom N., s nam
biskupom N., a so v etkm i p rav o v ern m i
ritem i kato lck ej a apotolskej viery.
Spomienka na bojujcu Cirkev.
M.: Rozpom e sa, Pane,
V.: N a svojich sluobnkov a sluob
nice M. a M (tu chvu ticho spomname
na svojich milch ijcich) a n a v e tk c h tu
prtom nch, k to r c h Ti obetujem e,
alebo, k to r Ti sam i ob etu j tto obetu
chvly za seba a za v e tk c h svojich,
za v y k p en ie sv o jich du, za ndej
svojej spsy a bezpenosti a p o dvaj
Ti svoje dary, Bohu ivm u a pravm u.
Omo v pobonos 377

Prv spomienka na vazn Cirkev.

K.: V svtom spoloenstve si ctm e p a


m iatku p o n ajp rv p reslv n ej, vdy P anny
M rie, M atky Jeia K rista, nho Boha
a Pna, ale aj T vojich sv t ch apotolov
a m uenkov: P etra a Pavla, O ndreja, J a
kuba, Jn a, Tom a, Jak u b a, Filipa, Bar
tolom eja, M ata, im ona a Tadea, L
na, Klta, K lim enta, X ysta, K ornlia, C y
prina, V avrinca, C hryzogona, J n a a
Pavla, Kozmu a D am ina a v e tk c h T vo
jich svtch, doi pre ich zsluhy, aby
ns vo vetkom posilovala T voja o c h ra
n a a pom oc. Skrze toho sam ho Krista,
nho Pna. Amen.
Prv prpravn obetn modlitba.
M.: Prosm e a teda, Pane, prijm i sm ie
ren tto obetu naej sluby, ale i celej
svojej rodiny, ria n ae dni vo svojom
pokoji, v y trh n i ns z venho zatraten ia
a r ns pripota ku std u svojich v y
volench. Skrze Krista, nho Pna. Amen.
Druh prpravn obetn modlitba.
M.: Prosm e a , Boe, r tto obetu
celkom poehna a si privlastni, urobi
ju platnou, duchovnou a beznou, aby
378 Omov pobonos

sa nm stala telom a k rv o u T vojho p re


m ilho Syna, nho P na Jeia K rista.
M initrant ceng.

Premenenie chleba.
K.: O n v p odveer svojho um uenia
vzal chlieb do svojich sv t c h a ctihod
nch rk, zdvihol oi k nebu, k T ebe Bo
hu, svojm u vem ohcem u O tcovi, aku
jc Ti, poehnal, lm al a dal svojim u e
nkom hovoriac: V ezm ite a jedzte z tohto
vetci.
le b o toto je m oje Telo.
Premenenie vna.
K. Podobne, ke bolo po veeri, vzal
aj tento p resl v n y kalich do svojich sv
tch a ctihodnch r k a zasa akujc Ti,
poehnal a dal svojim uenkom hovoriac:
V ezm ite a pite a z tohto vetci.

Lebo toto je kalich m ojej Krvi,


novho a venho zkona,
tajom stvo viery,
kto r sa v y leje za vs a za m nohch
na odpustenie hriechov.
K edykovek to budete kona, robte na
moju pam iatku.
Omov pobonos 379

Spomienka na vykupitesk dielo Kristovo.


K.: Preto si spom nam e, Pane, m y slu
obnci Tvoji, ale aj Tvoj sv t ud, n ie
len n a um uenie a zm tvychvstanie, ale
aj n a slv n e n an eb ev st p en ie toho sam
ho K rista, T vojho Syna, nho P na a
obetujem e Tvojej p reslv n ej velebnosti
z T vojich ted r ch d a ro v obetu ist,
obetu svt, obetu nepokvrnen, svt
chlieb ven h o ivota a kalich ustavinej
spsy.
Prv obetn modlitba.
M.: R na ne vzhliadnu dobrotivm
a jasnm okom a prija ich, ako si ril
prija d ary svojho vern h o sluhu bela
a obetu nho p rao tca A brahm a a t
sv t obetu a nep o k v rn en ertvu, k to r
Ti obetoval Tvoj vekaz M elchizedech.
Druh obetn modlitba.
M.: Ponene a prosm e, vem ocn
Boe, rozk toto zanies rukam i svojho
svtho a n je la n a svoj neb esk oltr,
pred tv r svojej Boskej velebnosti, nech
vetci, k to r prijm em e z tejto spolonej
oltrnej h o stiny p resv t Telo a Krv
T vojho Syna, oplvam e hojnm nebeskm
poehnanm a milosou. Skrze toho sam
ho K rista, nho Pna. Amen.
380 Omov pobonos

Spomienka na trpiacu Cirkev.

M.: Rozpom e sa, Pane,


V.: Aj n a svojich sluobnkov a sluob
nice M. a M., kto r p red nam i odili
so znakom v ie ry a o d p ovaj spnkom
pokoja. (Chvu ticho spom nam e na svojich
zomrelch.) Doi im, prosm e a, Pane,
a vetkm , kto r odpovaj v K ristu
m iesto oddychu, sv etla a pokoja.
Skrze toho sam ho K rista, nho Pna.
Amen.
Druh spomienka na vazn Cirkev.
K.: Aj nm hrienikom , svojim sluob
nkom, dfajcim v T voje prevek m ilo
srdenstvo, r darova n e ja k as a
spoloenstvo so svojim i svtm i apotol
mi a m uenkm i: s Jnom , tefanom , M a
tejom , Barnabom , Igncom , A le x a n
drom, M arcelnom , Petrom , Felicitou, P er
petuou, A gatou, Luciou, A gnesou, C ec
liou, A nastziou a so v etkm i svojim i
svtm i, pripus ns, prosm e, do ich spo
lonosti, nie poda n aich zsluh, ale ako
d arca odpustenia. Skrze K rista, nho
Pna. Skrze ktorho, Pane, v e tk y tieto
dary vdy dobre tvor, posvcuje, oi
vuje, poehnva a nm dva.
Omov pobonos 381

Zakonenie.
K.: Skrze N eho, s Nm a v om p atr Ti,
Bohu O tcu vem ohcem u, i s Duchom
Svtm v e tk a c ta a slva.
K.: Per om nia saecu la saecu lo ru m . (Po
v e tk y ven veky.)
V.: Am en. Vstaneme.

Pater noster Ote n .


M.: M odlim e sa. Spasitenm rozkazom
napom enut a boskm pouenm p rip ra
ven, osm eujem e sa poveda:
V.: O te n, k to r si n a nebesiach,
posv sa m eno T voje, pr krov
stvo Tvoje, bu va T voja ako v nebi
tak i n a zemi, chlieb n kadodenn
daj nm dnes, a odpus nm nae v in y
ako i m y odpam e svojim vinnkom
a neuvo ns do pokuenia, ale zbav
ns od zlho. Am en.
Obrad lmania sv. Hostie.
K.: Zbav ns, prosm e, Pane, vetkho
prtom nho, m inulho a budceho zla a
na prm luvu b lahoslavenej a slvnej vdy
Panny, R odiky Boej M rie, so svojim i
svtm i apotolm i Petrom , Pavlom a O n
drejom a so v etkm i svtm i, doi
nm lskavo p okoja v naich asoch,
nech nm T voje m ilosrdenstvo pom ha
382 Omov pobonos

zbavi sa kadho h riech u a u chov ns


od v e tk c h pro tiv en stv . Skrze toho sa
m ho nho P na Je ia K rista, T vojho
Syna, k to r s T ebou ije a k ru je a s Du
chom Svtm .
K.: Per om nia saecu la saecu lo ru m . (Po
v e tk y ven veky.)
V.: Am en.
K.: Pax Dom ini sit sem per vobiscum .
(Pokoj Pnov nech je v dy s vami.)
V.: Et cum spiritu tu o . (I s tvojm d u
chom.)
K.: Toto sm ieanie T ela a K rvi nho
Pna Jeia K rista, nech je nm p rijm a
jcim n a v e n ivot. Am en.
M.: B arnok Bo,
V.: K tor snm a h rie c h y sveta, zmiluj
sa nad nami.
M.: B arnok Bo,
V.: K tor snm a h rie c h y sveta, zmiluj
sa n ad nami.
M.: B arnok Bo,
V.: K tor snm a h riech y sveta, d aruj
nm pokoj. (Kakneme.)
Modlitby pred prijmanm.
M.: Pane Je iu K riste, T y si povedal
svojim apotolom : Pokoj vm z a n ech
vam , svoj pokoj vm dvam ; nepozeraj
na m oje hriechy, ale na v ieru sv o jej C ir
Omov pobonos 383

kvi, r jej poda svojej vle doii po


k o ja a ju sjednoti. Ty ije a kruje,
Boh po v e tk y v e k y vekov. Amen.
M.: Pane Jeiu Kriste,
V.: Syn Boha ivho, k to r si z vle
O tcovej pom ocou D ucha Svtho,
svojou sm rou oivil svet, pre toto
p resv t Telo a T voju p resv t K rv
zbav m a v e tk c h m ojich hriech o v a k a
dho zla, priptaj m a vdy k svojim
prikzaniam a nedovo mi nikdy od
li sa od Teba, k to r s tm sam m Bo
hom O tcom a Duchom Svtm , ije
a k ru je Boh n a v e k y vekov. Am en.
K.: N ech mi je, o Pane Jeiu Kriste,
p rijatie T vojho Tela, k to r sa opovau
jem jes ja nehodn, nie na sd a z a tra
tenie, ale nech mi p re T voju dobrotu
oso n a o chranu tela a due a za p o tre b
n liek. Ty ije a kruje s Bohom
O tcom i s Duchom Svtm , Boh po v e
tky v e k y vekov. Amen.

P rijm anie kaza.

K.: N ebesk chlieb prijm em a vzva


budem m eno Pnovo. Pane, nie som h o d
n, aby si voiel do srdca m jho, ale po
384 Omov pobonos

vedz len slovo a u zd rav en bude dua


m oja (tri razy).
Telo nho P na Je ia K rista nech
m oju duu zachov pre v e n ivot.
Amen.
m sa odslim P novi za vetko, o
mi doiil? Prijm em spasiten kalich a
vzva budem m eno Pnovo. S chvlou
Ho budem vzva a bezpen budem pred
nepriatem i. K rv nho P n a Je ia K rista
nech zachov m oju duu p re v e n ivot.
Amen.

P rijm anie veriacich.

M.: V yznvam sa Bohu vem ohcem u,


V.: B lahoslavenej vdy P anne M rii,
svtm u M ichalovi arch an jelo v i,
svtm u Jn o v i K rstiteovi, svtm
apotolom P etrovi a Pavlovi, vetkm
svtm a Tebe, ote, e som vea
zhreil m ylienkam i, slovam i a skutkam i,
(tri razy sa udrieme v prsia) svojou
vinou, svo jou vinou, svojou prevekou
vinou, preto prosm b lah o slav en vdy
Pannu M riu sv th o M ichala a rc h a n
jela, svtho J n a K rstitea, sv t c h
apotolov P etra a Pavla, v e tk c h sv
Omov pobonos 385

tch a teba, ote, oroduj za m a u n


ho P na Boha.
M.: N ech sa zm iluje nad nam i v em oc
n Boh a po odpusten hriech o v nech ns
vovedie do venho ivota.
V.: Am en.
M.: V em ocn a m ilosrdn Boe, p re
p nm a odpus nm nae hriechy.
V.: A m en.
M.: A jha, B arnok Bo, ajha, k to r
snm a h riech y sveta!
V.: Pane, nie som hodn, aby si v o
iel do srd ca m jho, ale povedz len
slovo a uzd rav en bude dua m oja.
(Tri razy.)
K.: Telo nho P na Jeia K rista nech
zachov tv o ju duu p re v e n ivot.
Am en.
Pane, o sm e stam i prijali, nech po
vam e istou duou a asn d ar nech sa
nm stan e venm liekom .
Pane, T voje Telo, k to r som prijal, a
Krv, k to r som pil, nech trv v m ojej
dui a doi, nech vo m ne neo stan e k v r
na hriechov, kee m a n as tily ist a
sv t tajom stv. K tor ije a kruje
na v e k y vekov. Am en.
38 6 Omov pobonos

Com m u n io spev prijm ania.


Kaz sa m odl z knihy, k to r m in itran t preniesol
na prav stranu. Stojm e.

M.: Je d e n z v o jak o v o tvoril m u bok


kopijou a hne v y la k rv a voda.
V ase vekononom , v om iach votvnych.
M.: A k je niekto sm dn, nech prde
ku m ne a nech sa napije. A leluja, A leluja.

P o stco m m u n io po prijm an.

K.: Dom inus vobiscum . (Pn s vami.)


V.: Et cum spiritu tu o . (I s tvojm du
chom.)
K.: O rem us. (M odlime sa.)
M.: N ech nm , P ane Jeiu, T voje sv t
dary udeuj boskej horlivosti, aby
sm e po p rija t sladkost T vojho p red o b r
ho Srdca v ed eli pohda v ecam i zem
skm i a m ilova nebesk. K tor ije
a kruje s Bohom O tcom , v jed n o te Du
cha Svtho Boh po v e tk y v e k y vekov.
Amen.
Zver.

K.: Dom inus vo b iscu m . (Pn s vami.)


V.: Et cum spiritu tu o . (Aj s duchom
tvojm.)
Omov pobonos 387

K.: Ite m issa est. (Ite, om a sa skon


ila.)
V.: Deo g ra tia s. (Vaka Bohu.)
K.: N ech sa Ti pi, Svt T rojica, m oja
ochotn sluba a ui, nech obeta, k tor
som predniesol ja nehodn oiam T vojej
velebnosti, je T ebe prjem n a m ne i
vetkm , za k to r ch som ju predniesol,
m ocou T vojho m ilosrdenstva nech vym
e usm ierenie. Skrze K rista, nho Pna.
Am en. N ech vs poehn vem ohci Boh,
Otec, Syn a Duch Svt. Am en.
(Pri poehnan kame.)

K.: Dom inus vobiscum . (Pn s vami.)


V.: Et cum sp iritu tu o . (Aj s duchom
tvojm.)
K.: Initium sancti ev angelii secundum
Joannem . (Zaiatok e v a n je lia poda Jna.)
V.: Gloria Tibi Domine. (Slva Ti, Pane.)
M.: N a p oiatku bolo Slovo a Slovo
bolo u Boha a Boh bolo Slovo. O no bolo
n a p oiatku u Boha. Nm povstalo vetko
a bez N eho nepovstalo vbec ni, o po
vstalo. V om bol ivot a ten ivot bol
svetlom ud. A toto svetlo svieti v tme,
le tm a Ho neprijala. N arodil sa ist lo
vek, kto rh o poslal Boh. M enoval sa Jn.
O n priiel svedi, a to svedi o svetle,
aby skrze N eho vetci uverili. O n sm
388 Omov pobonos

nebol svetlom , ale m al iba svedi o sv e t


le. Bolo v a k aj p rav svetlo, k to r o sv e
cuje kadho loveka, prichdzajceho
na tento svet. Vo sv ete bolo a sv et Nm
povstal a svet Ho nepoznal. Do svojho
vlastnho prilo a jeho v lastn Ho n e p ri
jali. Tm vak, o Ho prijali, dalo schop
nos sta sa dietkam i Bomi, tm toti,
o v e ria v Jeh o m eno, o sa narodili nie
z krvi, ani zo iadosti tela, ani zo iadosti
m ua, ale z Boha. (Kakneme.) A to Slovo
sa stalo telom a p reb v alo m edzi nam i.
A m y sme uzreli Jeh o slvu, a to slvu
ako jednorodenho Syna O tcovho, p ln
ho m ilosti a pravdy.
V.: V aka Bohu.

Sv. om a Jeia K rista, N ajv y ieh o kaza.


(Me sa modli v prv tv rto k a sobotu m esiaca
a obetova za dobrch kazov. Uveden s len p re
m enn asti.)

In tr oitus vchod.
M.: Prsah al P n
V.: A nebude utova. Ty si kazom
na v e k y na spsob M elchizedecha.
(. V. A leluja, aleluja.) P ovedal Pn
Pnovi m jm u, sadni si po m ojej p ra
vici.
Omov pobonos 389

M.: Slva O tcu i Synu i Duchu Sv


tmu,
V.: A ko bolo na poiatku, tak nech
je i teraz i vd y ck y i na v e k y vekov.
Amen.
M.: P rsahal P n a nebude utova. Ty
si kazom na v e k y na spsob M elchize
decha. (. V. A leluja, aleluja.)

K ole k ty m o d litb y da.


M.: Boe, k to r si pre svoju slvu a pre
spasenie udskho pokolenia ustanovil
svojho Jed n o ro d en h o za najv y ieh o a
venho Kaza, daj, aby si naiel v ern ch
v plnen p rijath o rad u tch, kto r ch
si v yvolil za v y sluhovateov a rozdeova
teov svojich tajom stiev. Skrze P na n
ho Jeia Krista, Syna Tvojho, k to r
s T ebou ije a kruje v jed n o te D ucha
Svtho, Boh, po v e tk y v e k y vekov.
V.: Amen.

L ekcia tanie .

M.: tanie z listu sv. P avla apotola


idom, h lav a 5, v er 1 11. Bratia! Kad
vekaz v y v o len zpom edzi ud, je u sta
n o v en za zstupcu ud p red Bohom,
aby prinal d ary a obety za hriechy.
390 Omov pobonos

A ta k vekaz m e zhovievavo p o su
dzova tch, o s nevedom a bldia,
lebo aj sm po d lieh a slabostiam . Preto
p rv e je pov in n prina o b ety za h rie
chy nielen za ud, ale aj za seba. N ikto
si v ak nem e osobova tto hodnos,
ak ho nepovolal Boh ako rona. T ak
i K ristus neoslvil sm seba, aby bol ve
kazom , ale ten, k to r m u hovoril: Syn
mj si Ty, ja som a dnes splodil. A ko
i na druhom m ieste hovor: Ty si kazom
na v e k y na spsob M elchizedecha. On,
k to r za dn svojho tela s m ohutnm k ri
kom a so slzam i p red n al m odlitby a po
korn prosby tom u, k to r ho m ohol v y
slobodi od sm rti, v y sly a n bol p re svoju
bohabojnos. A tak, hoci bol Syn Bo,
nauil sa poslunosti z toho, o p retrpel.
Prekonal v etk o a stal sa pvodcom v e
nho spasenia vetkm , k to r s m u p o
slun, n azv an od Boha vekazom na
spsob M elchizedecha. O tom by sme
m ali rozprva v e lik n sk e veci, k to r
ako vyslovi.
V.: V aka Bohu,

Gradul stupov spev.


K.: Duch Pnov je nado m nou, preto
m a pom azal. Poslal m a zvestova e v a n
Omov pobonos 391

jelium chudobnm , uzdravova sk r e


n ch srdcom . A leluja, A leluja. Jei,
kee o stv a n a vek y , m v eit kazsk
hodnos. A leluja.
(Po nedeli deviatnik, septuagesim a, sa miesto
Aleluja m odl kaz takzv. tractus.)

K.: Povsta, P ane Boe, pozdvihni sv o


ju ruku, nezabudni na chudobnch. H a,
lebo si vm a nm ahu a boles, n a T eba
je odkzan chudobn, siro te Ty si po
m ocnkom .
A leluja. (V ase vekononom m iesto gradul
a tractus.)

K.: A leluja, aleluja. Jei, kee ostva


n a veky, m v eit kazsk hodnos. A le
luja. Duch Pnov je nado m nou, preto m a
pom azal. A leluja.

E v a n je liu m .
M.: Sta zo sv. e v a n je lia poda Luka,
h lav a 22, v e r 1420. Za onoho asu, J e
i zasadol za stl a dvans apotolov
s nm. V tedy im vrav el: S vekou tbou
som si iadal s vam i jes tto vekonon
v eeru p red svojm utrpenm . Lebo h o
vorm vm : O dteraz u ju viac nebudem
392 Omov pobonos

jes, km ned jd e sp lnenia v kro v stv e


Boom. N ato vzal kalich, v y k o n a l v aky
a hovoril: V ezm ite a rozdete si ho m edzi
sebou. Lebo hovorm vm , e odteraz
nebudem pi z plodu tohto vinia, km
neprde k rovstvo Boie. Potom vzal do
ru k y chlieb, v y k o n al v aky, lm al a d
val svojim uenkom a povedal: Toto je
m oje Telo, k to r bude v y d a n za v s na
smr. Toto ro b te n a m oju pam iatku. Tak
podobne vzal i kalich po v e eri a p o v e
dal: Tento kalich je n ovou m luvou, k to r
bude p o tv rd e n m ojou K rvou, v y liato u
za vs.
V.: C hvla Ti, Kriste.

Obetovanie.
M.: K ristus, ke o betoval jed n u obetu
za hriechy, na v e k y sed n a p ravici Boej.
Toti jed n o u obetou n a v e k y zdokonalil
tch, k to r s posvten. (. V. A leluja.)

Secreta tich m odlitba.


M.: D ary tieto, Pane, nech Ti odovzd
p ro stred n k n Jei K ristus prjem n,
a ns spolu s nm nech predlo ako obety
van. K tor s Tebou ije a kruje
v jed n o te D ucha Svtho Boh.
Omov pobonos 393

P refcia vod.
M.: V eru je dstojn a spravodliv,
V.: Slun a spasiten vdy a vade
Ti akova sv t Pane, O te vem oc
n, v e n Boe. T voja va bola,
aby spsa ud v y la z d rev a kra, aby
strom priniesol ivot, ako bol priniesol
aj smr, a aby ten, k to r n a d rev e zv
azil, n a d rev e bol aj prem oen,
skrze K rista, P na nho. Skrze neho
chvlia an jeli T voju velebnos, k la a
j sa panstv, tra s sa m ocnosti, n e
bes, n eb esk sily a svt serafovia a
zvelebuj spolonm plesanm . P ro
sm e a , r s nim i pripusti aj nae
hlasy, ke v pokornom chvlospeve
volm e: Svt, Svt, S vt P n Boh
zstupov. Pln je nebo a zem Tvojej
slvy. H ozana n a vsostiach. Po
ehnan, k to r prichdza v m ene Pno
vom . H ozana na vsostiach. (Kakne
me.)

C om m unio spev prijm ania.


M.: Toto je Telo, k to r sa v y d za vs.
Tento k alich je n o v Smluva m ojej krvi,
hovor Pn. Toto robte, kokokovekrz
b udete pi, na m oju pam iatku. (. V. A le
luja.)
394 Modlitby po sv. omi

P o stco m m u n io po prijm an.


M.: Prosm e, Pane, nech ns oivuje
Boia obeta, k to r sm e o b etovali a p ri
jali, aby sme, v e n o u lsk o u s T ebou spo
jen, p rin ali ovocie, k to r o st v a navdy.
Skrze P na nho Je ia K rista, Syna
Tvojho, k to r s T ebou ije a k ru je
v jednote D ucha Svtho, Boh po v e tk y
v e k y vekov. Am en.

M odlitba po tich ej sv. om i.

Z dravas M ria. (Tri razy.)


Z dravas K rovn, M atk a m ilosrden
stva, ivot, sladkos i ndej naa, zdra
vas. K T ebe volm e v y h n a n synovia
Evy. K teb e vzdychm e n a rie k aj c i a
placi v tom to slzavom dol. A preto,
orodovnica naa, obr k nm m ilosrdn
oi svoje a po tom to p u to v an uk
nm Jeia, po eh n an plod ivota
tvojho. O m ilostiv, o dobrotiv, o
sladk P anna M ria.
O roduj za ns, sv t Boia Rodika.
A by sm e sa stali hodn prisben K ri
stovch.
M odlim e sa: Boe, toite nae a sila,
shliadni m ilostivo n a ud k Tebe v o
Pobonos k sv. spovedi 395

lajci, a n a prm luvu slvnej a n epo


kv rn en ej Panny, Rodiky Boej M rie,
blahoslavenho Jozefa jej encha,
i sv t ch apotolov tv o jich P etra a Pavla
a v etk ch svtch, v y sly m ilostive
a dob ro tiv e prosby, k to r Ti za o b r
tenie hrienikov, za slobodu a p o v
enie svtej M atky C irkvi prednam e.
Skrze tohoe K rista, P na nho. Am en.
S vt M ichal archanjel, br ns v boji,
proti zlosti a kladom diablovm bu
nm ochranou. P okorne prosm e: N ech
ho zav rti Boh. A ty kniea v o jsk a
nebeskho m ocou Boskou zae do
p ek la sa ta n a a inch zlch duchov,
ktor sa na skazu du po sv ete potuluj.
Am en.
N a jsv tejie Srdce Jeiovo.
Zmiluj sa nad nam i. (Tri razy.)

Pobonos k sv. spovedi.


P rpravn m odlitba.
N a jsv te jia Trojica, O tec, Syn a Duch
Svt, p red vs p redstupujem boh
hrienik, aby som prijal sviatos poknia.
A ko sa vm len odvam za to, e ste
mi v tejto sv iato sti dali pro stried o k na
oistenie a p osvtenie due. S dverou
396 Pobonos k sv. spovedi

v nekonen lsku a m ilosrdenstvo chcem


sa pripravi na hodn a oson p rija tie
tejto sviatosti. Boe, pom mi svojou
milosou, osvie mi rozum lam i Boieho
svetla, aby som poznal stav svojej due,
rozp mi srdce ohom Boej lsky, aby
som h riech y dokonale outoval, posilni
vu, aby som sa rzn e odptal od zlch
nklonnost, ria mi jazyk, aby som sa
z h riechov sp rv n e vyznal a tak dosiahol
odpustenia. Am en.
Pr k nm, D uchu P resvt, vyli
z neba bo h at jas sv e tla pravho. Pr
k nm, ote chudobnch, pr k nm,
darca d arov svtch, svetlo srdca udsk
ho. Teite n najlep, , hos due n a j
slad, sladk chva okriatia. V prci
odpoinutie, v sparne chladn vanutie,
v plai p rav techa. , jas n a jv ia c b la
iaci, hlbiny sdc v eriacich naplni r
milosou. Kam ty, Boe, neprde, v lo
v eku len przdno zrie, kodu spolu s n e
nosou. Ois, o je sk alen , zavla, o
je znaven, uzdrav, o je zranen. O hni,
o je strnut, zohrej, o je sk rehnut, n a
prav, o je zblden. D aruj svojim v e ria
cim, s dverou a prosiacim , sv t m i
los sedm or. D aruj za nosti odm enu,
daj smr dobr, blaen, daj nm rados
trval. Amen.
Pobonos k sv. spovedi 397

Spyto va n ie svedom ia.


Kto sa spoved preto, aby sa oistil od
hriechov, sp y tu je svedom ie poda d esa
tora, ptora, poda sedem h lavnch h rie
chov a h riechov proti stav o v sk m povin
nostiam . J e to o b y ajn spytovanie. Kto
v a k ti po dokonalosti, ten okrem
obyajnho sp y to v a n ia p rev ed ie aj zvlt
ne spytovanie svedom ia. O boje n a sle
duje.
1. prikzanie: D obrovon po ch y b o v a
nie vo viere, zapretie viery, zanedbvanie
nboenskho v zd elan ia svojho a svojich
det. Povery, ary. N espokojnos s Bom
poriadkom .
2. prikzanie: Bez priny prsaha, fa
lone prsaha. Sub a prsahu nedodra.
Klia, hrei.
3. prikzanie: Z nesvtenie nedele p r
cou. N eas na sv. omi.
4. prikzanie: N eposlunos oproti ro
diom, predstavenm . N ectivos. Zl za
obchdzanie s prbuznm i, demi, sta r
mi, sluham i, zam estnancam i. N estaro stli
vos o rodinu. M anelsk neporiadky.
S tavovsk povinnosti.
5. prikzanie: U blenie blinm u n e
priatestvom , pom stychtivosou, priam ym
zsahom . U blenie na svojom a cudzom
398 Pobonos k sv. spovedi

zdrav nem iernou robotou, nem iernym


jedenm a pitm. O povlive sa v y sta v o
va nebezp een stv u sm rti.
6 . a 9. prikzanie: D obrovon n eist
m ylienky, iadosti, slov, sk u tk y sm
alebo s druhm . D obrovon zdrovanie
sa v blzkej p rleitosti k hriechu.
7. a 10. prikzanie: iadostivos za
cudzm m ajetkom . Pokodenie cudzieho
m ajetk u klam stvom , krdeou, lpeou.
(Povinnos vrti!) N esp rav o d liv v y u
v an ie cudzieho m ajetku, ahostajnos voi
cudziem u nedostatku.
8 . prikzanie: O povliv posudzova
nie, ohovranie, osoovanie, n a c tiu th a
nie, nesp rav o d liv a k riv svedectvo.
(Povinnos odvola a kodu nahradi!)
H lavn hriechy: Pcha, lakom stvo,
sm ilstvo, zvis, oberstvo, hnev, lenivos.
Ptoro cirk ev n ch prikzan: Pst, ve
konon spove a sv. prijm anie. V erejn
tanec a zb av a v zap o v ed an as.

Z vltne sp yto va n ie svedom ia.

P ovinnosti voi Bohu.


1. A ko sm a o sm rtenom hriechu?
Si silno rozhodnut neurazi Boha nikdy
sm rtenm hriechom ? V ydral si od p o
slednej spovedi v tom to rozhodnut?
Pobonos k sv. spovedi 399

2. A ko sm a o Boch prikzaniach?
Poklad ich za dobr, ahk a prjem n?
3. A ko sm a o ahkch hriechoch?
I ke im nem ono celkom vyhn, nem
azda k niektorm u z nich zvltnu n
klonnos alebo azda zubu?
4. A ko je to s tvojim i nboenskm i
cvieniam i? S ti prjem n, necti proti
nim nechu, odpor? Ak je prina?
5. Rd m ysl na Boha? M z toho
rados? N epadne ti ako m ilova Boha?
6 . A ko sa sp rv a k Jeiovi? M n
klonnos k sv. prijm aniu, k u n v tev e
N ajsv. Sviatosti, k strelnm m odlitbm ?
7. A ko sa sp rv a k Panne M rii, sv
tm a an jelo v i strnem u? M zubu
v ich obrazoch a ivotopisoch? M odlieva
sa k nim?
8 . D okazuje lsku k Bohu aj dobrm i
skutkam i? Z anechal si z lsk y k Bohu
aspo jed n u zl vlastnos a priniesol n e
jak obetu?

Povinnosti voi sebe.


1. M iluje viac zem sk alebo ven
ivot? A k m iluje zem sk ivot, chce
by m dlhie n a tejto zemi. A k m iluje
ven, v ted y ochotne opust tento svet,
kedykovek si to el Boh.
400 Pobonos k sv. spovedi

2. J e lsk a k sebe zriaden? Z riaden


lsk a chce, aby sm e viac m ilovali duu
ako telo, aby sm e sa o nosti viac usilo
vali ako o in veci, aby sm e si neb esk
slvu v iac cenili ako pozem sk. Dobr
srdce sa pta, o by povedali anjeli, ke
m yslm a robm to a ono.
3. A ko sa sta r o sv o ju duu? N eop
a ju v jej slabosti a chorobch? M
sa o u stara, ke sa zm ieta v pokuen
a nruivosti.
4. A k je tv o ja pokora? O p rav d iv p o
ko ra sa n ep o k lad za v iac od druhch,
neti po o slavovan a vychvaovan.
5. Ti azda po m ajetkoch, radostiach,
pohodl, cte a chvle?
6 . N espolieha sa privem i na seba,
svet, ud a m lo n a Boha?
7. K tor city a nk lo n n o sti ti p rek aj
pri p o k ro k u v dobrom ? K tor city n a j
astejie a n ajh lb ie rozvinia tv o je srdce?
8 . N ehovor asto a rd o sebe, svo
jich p redn ostiach a spechoch?
9. N em m i as neuitonm i a kodli
vm i zam estnaniam i, p riatestvam i a z
bavam i?
Pobonos k sv. spovedi 401

Povinnosti voi blinm u.


1. V zjom n lsk a m anelov m by
nen, siln a stla. T ak isto lsk a det,
prbuznch a priateov.
2. A ko sm a o blinom vo veobec
nosti? M iluje ho z lsk y k Bohu? P red
sta v si u rit neprjem n a m rzut osobu
a p taj sa, i cti k nej nklonnos, alebo
odpor. Lska k blinm u sa u k azuje najm
v zachdzan s takm i umi, kto r nm
ukodili slovom alebo skutkom .
3. N eposudzuje ahko a ahkom ysene
blinch? N ekod blinm u?
Poznanm nlad a nklonnost svojej
due pozn v lastn e svoj duevn stav.
V etky tieto nklonnosti a nlad y m us
preska ako ten, kto h r na strunovom
nstroji. M us v e tk y stru n y due v y
ladi do shry. A k zbad, e n iektor
z nich, n ap rk lad lsk a a odpor, strach a
dvera, sm tok a rados nie s v slade
so slvou a vou Boou, potom poda
rad y spovednka a s m ilosou Boou m u
s ich vyladi do szvuku.

tos a predsavzatie.
Boe m j, Ty si m a vo svojej n e k o n e
nej dobrote stvoril, a dosia udroval pri
ivote a zahrnul m nohm i darm i. Vo svo-
402 Pobonos k sv. spovedi

jom nekonenom m ilosrdenstve si m a


trpel, svojou m ilosou si m a volal na
sprv n u cestu prik zan a zhovievavo si
akal n a m oje obrtenie. J a som sa Ti
odplcal nev akom , nevernosou, od k la
danm poknia. P ohdal som T vojou m i
losou. Z nesvcoval som svtos svojej
due a nedodral vernos, k to r som pri
poslednej spovedi suboval. O sv ieten
T vojou m ilosou poznvam vekos viny.
H riecham i som a urazil, stal som sa
astnm u k rio v an ia Je ia K rista, za
slil som si v en trest. Pln pokory,
tosti a dv ery vrhm sa na k o len pred
trnom T vojho m ilo srd en stv a a prosm
o milos odpustenia v e tk c h svojich
hriechov. V Je ia K rista skladm svoju
ndej, do jeho preb o d n u t ch r k skladm
sub verno sti, k to r som pri k rste sloil
stam i svojich k rstn ch rodiov. Zriekam
sa diabla, sv e ta a sm yselnosti so v e tk
mi jej skutkam i, vbenm a rozkoou.
V tom to svtom rozhodnut Ti zasv cu
jem svoju duu so vetkm i jej hnutiam i
a citmi, svoje telo so v etkm i sm ysla
mi a dmi. V dokonalej oddanosti do
Tvojej svtej vle subujem poslunos
voi Tebe. A k by sa stalo, e by m a zl
duch oklam al svojou lisnosou alebo
by m a zvbila udsk slabos a sp re n e v e
Pobonos k sv. spovedi 403

ril by som sa svojim predsavzatiam , su


bujem Ti, e neom ekm jedinej chvky,
aby som pom ocou Tvojej m ilosti povstal
zo svojho hrieneho pdu. To je m oje
siln, n eo ch v ejn rozhodnutie. V en,
vem ohci a n ekonene dobr Boe, p ri
jm i lskavo obetu m ojej dokonalej odo
vzdanosti a ke si mi pom ohol vzbudi
toto rozhodnutie, pom mi ho aj u sk u
toni. Boe, Ty si Bohom m jho srdca,
m jho ducha a m ojej due. K laniam sa
Ti, m ilujem a, chcem sa Ti klaa a m i
lova a na veky. Am en.
Po spovedi.
Boe m j, jed in e Tvojm u m ilosrdenstvu
m em akova, e som sa oslobodil od
hriechov a dosiahol odpustenia. Bol si
voi m ne vem i dobr a m ilosrdn, ke
si loku m jho ivota zaviedol do bez
penho p rstav u zchrannej m ilosti. A k
sladk a m il boly stuhy, k to r ch si
k tom u pouil, ak m ocn a siln boly
v n u k n u tia Tvojej m ilosti, ak blaiv a
rad o stn je rozko a pokoj Tvojej sv ia to
sti. Ty vie, ako vem i si elm T eba m i
lova. Ke uvaujem , o v y trp e l mj
V ykupite z lsk y k u m ne, n ajm na
h o re O livetskej, na K alvrii, nem em
in, ako Ho v ern e a v r cn e m ilova. Svt
404 Pobonos k sv. spovedi

p red sav zatia a rozhodnutia, ste strom om


ivota, k to r Boh zasadil v lastn o u rukou
do m jho srd ca a Spasite ho chcel p o
lieva svojou K rvou, aby prin al ovocie.
Radej um riem , ako by som m al dopusti,
aby niekto v y v r til ten strom z m jho
srdca.
D obrotiv Boe, v ykonm svedom ite
naloen pok u tu za hriechy, aby som do
siahol aj odpustenie asnch trestov.
Kee m oje po k n ie v sro v n an s urkou
Tvojej veleb n o sti je vem i n ep atrn , obe
tujem Ti v e tk y odpustky, k to r m em
zska, v e tk y dobr skutky, k to r som
k ed y T vojou m ilosou v y k o n al, v e tk y
akosti svojho p o v o lan ia a sluby Tebe.
Prijm i to, m ilostiv Boe, na spsu m ojej
due.
N a jsv te jia P anna a M atka Boia
M ria, n a tvoj p rh o v o r u vea h rie
nikov dosiahlo m ilos u Boha. N ielen e
sa vysp o v ed ali z hriechov, ale dosiahli
aj zvltnu milos po lep en ia a v y trv a
losti v lsk e a v ern o sti k Bohu. V ypros aj
m ne podobn m ilos od Boha, k to r a
od tvojho p o atia a do ko n ca ivota
chrnil od akhokovek aj najm enieho
hriechu.
Svt Bo, najm m j anjel strca,
mj p atr n a vetci svt, p rih o v ra jte sa
Pobonos k sv. prijmaniu 405

za m a, aby som obnovil sv o ju lsku


k Bohu a horlivos v jeho svtej slube.
Proste za m a, aby som sa viac nijakho
hriechu nedopustil, ale il vdy v lske
a m ilosti Boej. Am en.
(Teraz sa pom odli uloen pokutu.)

Pobonos k sv. prijmaniu.

Pred sv. p rijm a n m .


Jeiu, n a jsv tej Chlieb ivota, p ri
chdzam k Tebe s v iero u a lskou, aby
som oivil a posilnil svoju duu Tvojm
boskm Telom a Krvou. V m alej H ostii
ostva sk ry t m jm u zraku, ale oami
v iery a vidm a poznvam . V erm s n a j
vou istotou, e si skutone prtom n
v n a jsv tejej Sviatosti O ltrnej. Si ten
ist, k to r pri poslednej v e eri ustanovil
tto Sviatos, k to r z lsky k nm um rel
n a kri, k to r teraz sed na pravici Boha
a raz prde sdi svet. V erm v to silno
a za tto v ieru som ochotn aj umrie.
P red Tebou, Jeiu, skrytm vo svtej
H ostii, k torho idem prija, padm na
k o len a uznvam za svojho P na a Boha,
V ykupitea a Spasitea. K laniam sa T voj
m u Telu, Tvojej dui, Tvojm u loveen
stvu a bostvu. Kie by a vetci udia
406 Pobonos k sv. prijmaniu

so m nou tak poznali a uctievali, m ilovali


a sa Ti klaali, ako a poznaj, uctievaj,
m iluj a sa Ti k la a j vetci anjeli a
svt v nebi.
Viem, e nie som h odn zjavi sa pred
T vojou tv ro u a sadn za Tvoj stl. P ri
chdzam ako m rn o tra tn syn k otcovi
a prosm o m ilosrdenstvo. utujem srd e
ne za v e tk y svoje h rie c h y spchan
m ylienkou, slovom alebo skutkom , p r
padne opustenm dobrho od svojej m la
dosti a do dnenho da. Podobn k a
n an ejsk ej ene, n eh o d n som jes Chlieb
p rip rav en Tvojim deom, p red sa v ak
mi dovo posbiera aspo om rvinky, k to r
p adaj s T vojho stola, aby u zdravily
m oju duu a posilnily ju v nostiach a
Boej lske.
Jeiu, m ilujem a z celej due a z ce
lho srdca. Chcel by som a tak m ilova,
ako sa m iluje sm, ako a m iluje n a js v
tejia P anna M ria, ako a m iluj anjeli
a svt v nebi. N a o som len m yslel, ke
som nem yslel n a Teba? o som len m ilo
val, ke som T eba nem iloval? i som
nebol n e sp o k o jn a neastn, ke som
sa oddval blznovstvm sveta, m iesto
aby som slil T vojej pravde? O dteraz Ty
jedin bude svetlom m jho rozum u, v
ou m jho srdca, dobr a l sk a v Jeiu,
Pobonos k sv. prijmaniu 407

k to r si sa zahalil do n a jsv tejej Svia


tosti, aby si mi m ohol dva svoje dary
a dobrodenia. Pr mi do srdca a doi,
aby som a m ohol prija tak hodne, ako
si to zasluhuje. Pote m oju duu svojou
prtom nosou, zap ju lsk o u a napl
milosou.
V etci svt Bo, orodujte za m a, aby
som hodne prijal svojho V ykupitea. K r
ovn v etk ch svtch, pros za ma.
A njel strca, sprevdzaj m a k stolu P
novm u, aby som svojho Jeia p rijal s n a j
hlbou pobonosou, n a jsv tejo u ctou
a n a jv r c n ejo u lskou. Amen.
Po sv. prijm an.
Jeiu, kok je to milos, e Ty, V y k u
pite a Spasite, Kr neba a zeme, si sa
snil a priiel ku m ne v spsobe m alej
H ostie, aby si posvtil telo i duu, aby
si m a posilnil pre v en ivot. A k n e
pochopiten je T voja lska! O d n a ro d e
nia si m a nosil na rukch svojho m ilo
srd en stv a a dobroty, pri k rste si m a p rijal
za svoje v lastnctvo, nenou lsk o u si sa
staral o m oju duu a telo. T eraz si op
priiel v tajom nom spsobe chleba, aby
si m a celkom posilnil a posvtil. A ko sa
ti odvam ? i sa nem m nabudce
iba Tebe zasvti, iba Tebe i, v e tk y
408 Pobonos k sv. prijmaniu

svoje m ylienky, slov a sk u tk y jedine


Tebe obetova? Jeiu, osta pri mne!
Km si pri m ne, nebojm sa nioho. J e
iu, si mj, chcem by celkom Tvoj.
ijem, neijem v ak ja, ale ije vo m ne
Kristus. N ikdy sa nechcem odpta od
Teba, chcem T ebe i, Tebe um iera, T vo
jm by v ivote a pri sm rti.
Jeiu m j, Pn a V ykupite, prosm
a o odpustenie, e som a doteraz m lo
m iloval. Pom mi, aby som a v budc
nosti d etsk y m iloval, rad o stn e a sv ed o
m ite zachovval T voje prikzania, n a sle
doval T voje napom enutia a vnuknutia,
svedom ite zachovval povinnosti stavu
a povolania, Tvoj nostn ivot obdivo
val, o om uvaoval a plne sa oddal do
Tvojej sv tej vle.
Jeiu, uite a vo d ca due m ojej, u
m a vad e poznva T voju vu a vdy
kra po ceste T vojich prikzan. N au
m a m ilova dobro a nenvidie zlo, po
stupova v nostnom ivote a prem ha
nechu a ahostajnos k duchovnm u i
votu.
Jeiu, mj V ykupite a budci sudca,
daj mi milos, aby som poznal a sdil sp ra
vodlivo svoje skutky, aby som svoje
chyby n ev y h o v ra l a n eo spravedloval,
ale ich priznal, dokonale outoval, za ne
Pobonos k sv. prijmaniu 409

poknie robil, aby som raz nebol Tebou


sden a odsden. Radej m a trestaj za
m oje h riech y v tom to ivote ako v d ru
hom.
Jeiu, n a jl sk av e j lek r due, p ro
sm a , v y lie v e tk y ra n y a choroby
m ojej due, osvie mi rozum svetlom
pravdy, zap v srdci ohe lsky, ois
a oslobo m a od v e tk c h zlch m ylienok
a predstv. Posilni m a, aby som ovldal
v e tk y nezriaden hnutia, city a vne,
aby m a nezav ied ly na zl cestu hriechu.
Jeiu, dobr pastier, prosm a, nakm
mi duu nebeskou stravou, vzbu a roz
mno vo m ne sm ysel pre duchovn veci,
pre slovo Boie, p re lsk u k blinm u, pre
sviatosti, najm pre Sviatos O ltrnu.
Jeiu, rados an jelo v a svtch, p ro
sm a pre zsluhy T vojho bolestnho
u trp en ia a smrti, daj mi milos v e rn e Ti
sli a prek k y duchovnho ivota
sm elo prem ha, aby som raz m ohol by
a stn na T vojej nebeskej slve. Amen.
Dua K ristova, posv ma. Telo K risto
vo, spas ma. K rv K ristova, napoj ma. V oda
z boku K ristovho, um y ma. U m uenie
K ristovo, posilni m a. dobr Jeiu,
v y sly ma. Do svojich sv t ch rn skry
ma. N edaj mi odli sa od Teba. Pred
zlm nepriateom chr ma. V hodinu
410 Nvteva Najsv. Sviatosti

sm rti m ojej povolaj ma. Doi mi prs


k Tebe, aby som a chvlil s Tvojim i sv
tmi na v e k y vekov. Am en. (Odp. 300 dn,
po sv. prijman 7 rokov.)
Ha, pred pohadom Tvojm , dobr
a najslad Jeiu, na k o len padm a
s n ajv o u vrcnosou due a prosm
a iadam : r do srdca m jho vloi iv
cit viery, n d eje a lsky, p rav tos nad
mojimi hriecham i, ako aj siln vu po
lep e n ia , najm teraz, ke s hlbokou
sstrasou a bolesou d o jat o piatich
ranch T vojich uvaujem a rozjm am ,
m ajc pred oam i to, o si u stam i p ro
ro k a D vida povedal, dobr Jeiu:
Prebodli ru k y m oje a nohy m oje a spo
tali v e tk y kosti m o je.
(Odp. 10 rokov. Po sv. p rijm an plnom oc. odp.)

M odlitba pri s k ro m n e j nvteve


N a jsv tejej Sviatosti,

Jeiu, k to r z lsk y k uom si p r


tom n dom i nocou v tejto S viatosti a
s lskou prijm a v etk ch , kto r a p ri
chdzaj navtvi, klaniam sa Ti v tejto
n a jsv tejej sviatosti, akujem Ti za
po sk y tn u t m ilosti, e si mi dal M riu za
M atku, e si m a priviedol na toto m iesto.
Duchovn prijmanie 411

Pozdravujem T voje n a jsv tejie Srdce


s trojakm m yslom . A by som Ti akoval
za zaloenie Sviatosti O ltrnej; aby som
zadosurobil za urky, k to r dostva od
ud v tejto Sviatosti; aby som sa Ti
klaal na v e tk c h m iestach sveta, na
k to r c h si v tejto Sviatosti najm enej u c tie
v a n a n a jv ia c opusten. Bol m a, e som
dosia tak asto urazil T voju dobrotu.
N ikdy a u nechcem urazi. D arujem
a odovzdvam sa Ti, i ke som boh,
zriekam sa v lastn ej vle, v etk ch svo
jich iadost a nklonnost, aby som sa
T ebe obetoval. Rob so m nou, o sa Ti
pi. N eiadam si nioho, len T voju svt
lsku, v y trvalos a do sm rti a dokonal
plnenie Tvojej n a jsv tejej vle. O dpor
am Ti trpiace due v oistci, najm tie,
k to r u c tie v aly Sviatos O ltrnu. O dpo
ram Ti v e tk c h bohch hrienikov.
N apokon spjam v e tk y svoje m ylienky
a city s citm i T vojho n a jsv tejie h o Srdca
a tak to ich prinam nebeskm u O tcovi
a prosm , aby ich z lsk y k Tebe prijal,
poehnal a v y slyal. Amen.

D uchovn prijm anie.


Jeiu, verm , e si prtom n v N a jsv
tejej Sviatosti. K laniam sa Ti, svojm u
Pnovi a Bohu. Prichdzam k T ebe po-
Jeiu, Kru neba i zeme, rodinm vetkm
[svoj pokoj daj,
srdciam daj svornos a svt lsku zo Srdca
[svojho nm vylievaj!
Piese.
Modlitba ku Kristu Krovi 413

korne a s dverou, aby som Ti dokzal


svoju lsk u a ctu. Bol by som vem i
astn, k eb y som a m ohol teraz prija
vo Sviatosti O ltrnej. Kee je to n e
m on, pr aspo duchovne do m jho
srdca. Prijm am a, ako by si bol tu a
celkom sa s Tebou spjam . N edopus, aby
som sa od T eba odlil. V lej do m jho
srdca svoju lsku, svoje svetlo, svoju
milos a svoju svtos, aby som vdy len
pre T eba il. Am en.

M odlitba k u K ristu Krovi.

N ajslad Jeiu, V ykupite poko


lenia udskho, shliadni na ns,
kto r tu p red oltrom Tvojm pokorne
kam e. T voji sm e a T voji osta chce
me. A by sme v a k m uie s Tebou
m ohli by spojen, ha, dnes kad
z ns dobrovone sa zasvcuje n a jsv
tejiem u Srdcu Tvojm u. M noh Teba,
pravda, nikdy nepoznali a m noh a
zavrhli, prikzaniam i Tvojim i p o h d a
jc. N ad obidvojim i sa zm iluj, n a j
lsk a v e j Jeiu, a v etk ch pritiahni
k svtm u Srdcu Tvojm u. Pane, bu
Krom nielen tm veriacim , k to r od
Teba nikdy neodstpili, ale i synom
414 Litnie o Boskom Srdci

m rnotratnm , kto r a opustili. Urob,


aby sa m skr zasa v r tili do o tco v sk
ho domu, aby ich due biedou a h la
dom nezahynuly. Bu Krom i tm,
k to r ch m lne m ienky do bludu u v ie
dly, alebo k to r v nesv o rn o sti od
trhn u t ij; prive ich n azp t do p r
stavu p rav d y a k jed n o te viery , aby
m skr bol jed e n ovnec a jed e n pastier.
Bu Krom i vetk m tm, o ete
ij vo tm e m o d lrstv a a m oham ednstva
a vyve ich na svetlo kro v stv a
Tvojho. Shliadni kon en e m ilosrdnm
okom i na syn o v toho nroda, o tak
dlho bol vy v o len m udom; a t krv,
k tor na seb a svolali, nech sa im stane
pram eom ivota a spsy. Daj, Pane,
C irkvi svojej stlu slobodu a bezpenos;
daj vetkm nrodom poriadok a po
koj; urob, aby od oboch ton zem e
ozval sa jed e n hlas: S lva Boskmu
Srdcu, kto r nm prinieslo spsu. Jem u
es a ch v la na v e k y vekov. Am en.
(5 rokov odp.)

L itnie o n a jsv tejo m Srdci Jeiovom .


Pane, zmiluj sa n a d nam i. Kriste, zm i
luj sa n ad nami.
Pane, zmiluj sa n ad nami.
Litnie o Boskom Srdci 415
Kriste, usly ns. K riste, v y sly ns.
O te z nebies Boe, zmiluj sa nad nami.
nami.
Synu, V ykupiteu sveta, Boe,
Duchu Svt, Boe,
S vt Trojica, jed en Boe,
Srdce Jeiovo, Syna venho Otca,
Srdce Jeiovo, v lone panenskej M atky
Duchom Svtm utvoren,
Srdce Jeiovo, so Slovom Bom pod
statne sjednoten,
Srdce Jeiovo, nekonenej velebnosti,
Srdce Jeiovo, sv t chrm Bo,
Srdce Jeiovo, stnok N ajvyieho,
Srdce Jeiovo, dom Bo a b rn a n e
besk,
Srdce Jeiovo, horiace ohnisko lsky,
Srdce Jeiovo, sch rn k a spravodlivosti
a bosti,
Srdce Jeiovo, hlbokos v etk ch nost,
Srdce Jeiovo, v etk ej chvly n ajh o d
nejie,
Srdce Jeiovo, kr a stredisko vetk ch
sdc,
Srdce Jeiovo, v ktorom s v e tk y po
k lad y m drosti a vedy,
Srdce Jeiovo, v ktorom p reb v a v e
tka plnos Bostva,
416 Litnie o Boskom Srdci

Srdce Jeiovo, v ktorom m O tec svoje


zabenie,
Srdce Jeiovo, z kto rh o plnosti m y v e
tci sme prijali,
Srdce Jeiovo, tba vin vench,
Srdce Jeiovo, trpezliv a vem i m ilo
srdn,
Srdce Jeiovo, bo h at p re vetkch, k to
r a vzvaj,
Srdce Jeiovo, pram e ivota a svtosti,
Srdce Jeiovo, usm ierenie za h riech y
nae,
Srdce Jeiovo, potupenm n as ten ,
Srdce Jeiovo, p re nae zlosti strznen,
Srdce Jeiovo, a na smr poslun,
Srdce Jeiovo, k o pijou prerazen,
Srdce Jeiovo, pram e v e tk h o p o tee
nia,
Srdce Jeiovo, ivot n a vzkriesenie
nae,
Srdce Jeiovo, pokoj n a sm ierenie
nae,
Srdce Jeiovo, obeta za hriechy,
Srdce Jeiovo, spsa v T eba dfajcich,
Srdce Jeiovo, ndej v Tebe zom ieraj
cich,
Srdce Jeiovo, slas v e tk c h svtch,
Modlitba na prv piatok 417

B arnku Bo, k to r snm a hriechy


sveta, odpus nm , Pane.
B arnku Bo, k to r snm a h riech y
sveta, v y sly ns, Pane.
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, zmiluj sa n ad nami.
Jeiu tich a p okorn srdcom .
Sprav srdce n ae poda Srdca Tvojho.
M odlim e sa: V em ohci, v e n Boe,
pohliadni na Srdce najm ilieho Syna
T vojho a n a chvly i zadosuinenia, k to
r Ti v m ene h rien ik o v p o d v a a tm,
o a o m ilosrdenstvo prosia, ude Ty,
usm ieren, odpustenie v m ene tohoe
Syna Tvojho, Jeia K rista, k to r s Tebou
ije a k ru je na v e k y vekov. Am en.

M odlitba k B o skm u Srdcu


na p rv p ia to k v m esiaci.

K az: Bosk Spasiteu,


V etci: K nohm Tvojim padm e dnes
v p rv p iato k m esiaca, poda Tvojej
iadosti. O betujem e Ti s najhlbou po
klonou toto nae sv t prijm anie
ako sm ierenie za vlanos n au a za v e
tk y urky, ktorm i sm e obrazili m y
alebo in n a jsv tejie Srdce T voje
418 Odprosenie na prv nedeu

v tejto prevekej Sviatosti. alej obe


tujem e Ti toto sv t prijm anie ako
sm ierenie, odprosenie a n h rad u za v e tk y
tie k riv d y a sv to k rd ee, ktorm i
m noh udia zn evauj n a jsv te jie Srdce
T voje v S viatosti O ltrn ej, v tom to n a j
vom tajo m stv e lsk y T vojej. Prijm i
m ilostive, Bosk Spasiteu, tto
n h rad u p o k ornch a k a j c ich dietok,
a urob, aby sa poteu j ci sub Tvoj hojne
n a nich splnil. fam e to skrze nesm ier
ne m ilosrdenstvo T voje a skrze vem o
hcu lsk u Tvoju. no, nech nm je
T voje Bosk Srdce istm tulkom
v hodine sm rti naej, aby sm e sv ia to
sami posilnen k a j c n e dokonali, p o
sv cu j co u m ilosou ozdoben k T ebe do
neba prili a n a Tvojom srdci v b la
enej lsk e a rad o sti spovali. K tor
ije a kruje n a v e k y v ekov. Am en.

O dprosenie na p rv nedeu v m esiaci.

Kaz: Bosk Srdce Jeiovo,


V etci: V n ajhlbej ponenosti padm e
na k o len p red Tebou a obetujem e Ti
v e tk u poklonu, ch v lu i oslavu, k to r
Ti v zd v a n e p o k v rn e n Srdce P anny
M rie, sbor a n je lo v i sv t c h Boch,
Odprosenie na prv nedeu 419

aj cel C irkev svt. iadam e, aby


tak chvlily T eba a k la a ly sa T ebe
v e tk y stvorenia. Podobne akujem e
T ebe za v e tk y dobrodenia prrody,
m ilosti a nebeskej slvy, k to r v y v ie
ra j z T eba ako nev y erp aten h o p ra
m ea v etk ej dobroty. Spojen so v e
tkm i T eba m ilujcim i tvorm i odprosu
jem e a za v e tk u n e v e ru a nevanos,
za v e tk u studenos a ahostajnos,
za v e tk u ne ctu a urky, k to r od ud
najm v n a jsv tejej Sviatosti O ltrnej
skusuje. N am iesto toho prijm i l sk a
vo nau vieru, dv eru a lsku a m ilo
stivo vypouj nae prosby.
Kaz: Bosk Srdce Jeiovo, zmiluj sa
n a d svtou C irkvou svojou, nad vetkm i
duchovnm i a svetskm i vrchnosam i a
nad vetkm i veriacim i svojim i.
V etci: Prosm e a , v y sly ns!
Kaz: Bosk Srdce Jeiovo, zmiluj sa
nad v etk m i lenm i tohto b ratstv a, kto r
je zasv ten T vojm u zvelebovaniu.
V etci: Prosm e a , v y sly ns!
Bosk Srdce Jeiovo, zmiluj sa
nad duam i v oistci, hlav n e nad tm i,
k to r za ivota k tom uto b ratstv u p atrily.
V etci: Prosm e a, v y sly ns!
420 Odprosenie na prv nedeu

Kaz: Bosk Srdce Jeiovo, poram e


Tebe v e tk y staro sti a tr p e n ia nae.
Vetci: Prosm e a , v y sly ns!
M odlim e sa: Bosk Srdce Je i
ovo,
V etci: Ty si sa n a kri obetovalo O tcu
nebeskm u za spasenie v e tk c h ud
a tto k rv a v obetu de po de nesm ierne
m noho rz obnovuje n e k rv a v m sp
sobom n a naich oltroch: daj, aby
tto obeta nek o n en ej lsk y vetkm
k dobrm u slila. O chrauj, ria a
spravuj sv o ju C irkev sv t a jej v id i
ten hlavu, ppea. S ppeom sjedno
biskupov, s biskupm i kazov a
s kazm i v e tk c h v eriacich, aby sme
tvorili jed n u budovu, v y sta v a n na
zklade apotolov, n a skale P etro v ej
a n a uholnom kam eni, kto r m si Ty, J e
iu Kriste. Bludn uenie, rozkolnc
tvo, pohorenie, p ren asled o v an ie a aho
stajnos odvr a vzdia od svtej
C irkvi svojej. O chrauj panovnkov,
vrchnosti a p red stav en ch . Urob, aby
s pom ocou T vojou m dro sp rav o v ali sebe
sv eren ch poddanch, aby ich viedli
v pokoji a vo svornosti, v lsk e a p ra
vej bohabojnosti k asnm u b lahobytu
a venm u spaseniu. Daj rodiom m i
los, aby sv o je d ietk y v y ch o v v ali ako
Odprosenie na prv nedeu 421

dediov kro v stv a nebeskho, na es


T voju a n a ich spasenie a aby ich cvi
ili v nevinnosti a kadej nosti. Urob,
aby deti svojich rodiov poslchaly, ich
ctily a m ilovaly, eby na ne hojne
sostpilo otcovsk poehnanie Tvoje.
Posilni a radosou Ducha Svtho napl
aj v slube postavench, aby v e rn e
a svedom ite plnili svoje povinnosti,
aby boli trpezlivho a ponenho srdca
a istho ivota. Zachovaj nevinnch,
posilni kajcich, obr hrienikov, po
n nepriateov kro v stv a T vojho,
a prive ich nazpt do svojho svtho
ovnca. Rozr m viac es a slvu
Boieho m ena Tvojho, aby vetci udia
poznali p rav d u a boli spasen. A tak
lske Tvojej odporam e a obetujem e
cel udsk pokolenie. Zm iluj sa aj nad
duam i zom relch veriacich, najm nad
duam i naich rodiov, bratov, sestier,
priateov, dobrodincov a tch, na k to
rch si nikto m enovite nespom na.
Urob m ilostive, aby sme sa spolu s n i
mi vetci do v en ej slv y dostali a
s tv ri do tv ri videli Teba, k to r ije
a kruje s Bohom Otcom v jed n o te
D ucha Svtho, Boh na v e k y vekov.
Amen.
422 Odprosujca modlitba

O dprosujca m odlitba
na svia to k B oskho Srdca.
Kaz: N ajslad Jeiu,
V etci: K tor za lsk u k uom p re u k
zan, tok nevm avos, ah o staj
nos, o p ovrhnutie a nev anos skusuje,
ha, m y pred Tvojm oltrom sklonen
usilujem e sa zvltnou pobonosou
odprosi T eba za h rien u nevm avos
a krivdy, ktorm i udia u r a j n a j
lsk av ejie Srdce T voje. U znvam e,
e ani m y sm e v m inulosti neboli bez
hriechu, ale p ohnut n a jv o u bo le
sou utujem e a prosm e a p re
dovetkm o m ilosrdenstvo T voje voi
nm, k to r sm e ochotn dobrovonm
odprosenm Ti zadosuini za urky,
ktorm i sm e a obrazili n iele n m y,
ale aj t, o aleko zbldili s cesty sp a
senia, a Tebe, p astiero v i a vodcovi,
zatv rd liv e sa p ro tiv ia neverou, alebo
poliapuc k rstn suby svoje, shodili
so seba sladk jarm o prik zan T vo
jich. Za v e tk y tieto o p lakaniahodn
zloiny chcem e a odprosi a tie
za jed n o tliv chcem e Ti da v y n
hradu; m enovite za v stre d n a n e
m ravn ivot, za zhubn osdla, n a stro
jen nevinnm duiam , za z n esv co v a
Odprosujca modlitba 423

nie sviatkov, za ohavn rhania,


k to r c h sa dostva T ebe a svtm T vo
jim, za potupu, k to r zstupca Tvoj,
ppe a cel k azsk stav pre m eno
T voje skusuje, za nevm avos a sv
tokrdee, p chan voi sviatosti Bo
skej lsky. N apokon odprosujem e a,
za v e re jn to k y nrodov, nam ie
ren proti sv tej C irkvi T vojej, proti
prvam a uiteskm u jej radu. Kie
by sme m ohli v lastn o u k rv o u smy tieto
neprvosti! A by sme a odprosili
a zadosuinili T vojej urazenej Boskej
cti, v en u jem e Ti to zadosuinenie,
k to r si k edysi O tcovi svojm u n a kri
obetoval a k to r kadodenne n a o lt
roch obnovuje. V enujem e Ti ho s od
prosenm , k to r Ti podva pan en sk
M atka T voja, v etci svt a zbon v e
riaci. Z rove Ti prim ne subujem e,
e m ilosou T vojou podporovan za
svoje m inul h riech y aj za hriechy
inch, taktie za nevm avos voi to
kej lske, nakoko m ono, dm e Ti
n h rad u tm , e budem e pev n e veri,
isto a m ravne i, dokonale plni
T voje prkazy, n ajm prkaz lsky,
dan nm v ev an jeliu , zo v e tk c h sl
preka tokom , kto r s nam ieren
proti Tebe, a m v iacer ch budem e
424 Litnie o najsv. mene Jei

zskava, aby a nasledovali. N a j


lsk av ej Jeiu, prosm e a, prijm i
toto n ae dobrovon odprosenie, na
prm luvu blah o slav en ej P anny M rie
sm ieriteky, a doi, aby sm e a do
sm rti ostali v ern slube T vojej; daj
nm m ilostive v y trv a a do konca,
aby sm e sa n a konci dostali k Tebe do
neba, k d e s O tcom i Duchom Sv
tm ije a k ru je na v e k y vekov.
Amen.
(O dpustky 5 rokov.)

L itnie o n a jsv tejo m m ene Jei.

Pane, zm iluj sa n a d nam i. K riste, zmi


luj sa n a d nami.
Pane, zm iluj sa n ad nami.
Jeiu, usly ns. Jeiu, v y sly ns.
O te z nebies Boe, zm iluj sa n a d nami.
Synu, V ykupiteu sveta, Boe,
D uchu Svt, Boe,
Svt T rojica, jed e n Boe,
Jeiu, Synu Boha ivho,
Jeiu, odblesk O tca,
Jeiu, iara sv etla venho,
Jeiu, Kr slvy,
Litnie o najsv. mene Jei 425

Jeiu, slnko spravodlivosti,


Jeiu, Syn M rie Panny,
Jeiu prem il,
Jeiu predivn,
Jeiu, Boh siln,
Jeiu, otec budceho veku,
Jeiu, anjel vekej rady,
Jeiu najm ocnej,
Jeiu n ajtrpezlivej,
Jeiu najposlunej,
Jeiu, tich a p o korn srdcom ,
Jeiu, m ilovnk istoty,
Jeiu, m ilovnk n,
Jeiu, Boh pokoja,
Jeiu, pvodca ivota,
Jeiu, prk lad nost,
Jeiu, horlite za spasenie du,
Jeiu, Boh n,
Jeiu, toite nae,
Jeiu, otec chudobnch,
Jeiu, poklad veriacich,
Jeiu, p a stie r dobr,
Jeiu, svetlo prav,
Jeiu, m dros ven,
Jeiu, dobrota nekonen,
Jeiu, cesta a ivot n,
Jeiu; rados anjelov,
Jeiu, kr patriarchov,
426 Litnie o najsv. mene Jei

Jeiu, m ajste r apotolov,


Jeiu, uite ev an jelistov,
Jeiu, posila m uenkov,
Jeiu, svetlo vyznavaov,
Jeiu, isto ta panien,
Jeiu, k o ru n a v e tk c h svtch,
Bu nm m ilostiv, odpus nm , Jeiu.
Bu nm m ilostiv, v y sly ns, Jeiu.
Od v etkho zlho, vyslobo ns, J e
iu.
Od kadho hriechu,
Od h n ev u Tvojho,
O d k lad o v diablovch,
Od ducha sm ilnho,
Od venej sm rti,
Od zanedbania v n u k n u t Tvojich,
Skrze tajom stvo svtho v te le n ia Tvojho,
Skrze naro d en ie T voje,
Skrze detinstvo Tvoje,
Skrze Bosk ivot Tvoj,
Skrze p rce T voje,
Skrze sm rten zkos a utrp en ie Tvoje,
Skrze kr a opustenos Tvoju,
Skrze m dloby T voje,
Skrze smr a p o chovanie Tvoje,
Skrze v zk riesen ie Tvoje,
Skrze n an eb ev st p en ie T voje,
Skrze T voje u sta n o v e n ie n a jsv tejej
Sviatosti O ltrnej,
Litnie o najsv. mene Jei 427

Skrze radosti Tvoje,


Skrze slvu T voju,
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, odpus nm , Pane.
B arnku Bo, k to r snm a h riech y
sveta, v y sly ns, Pane.
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, zmiluj sa nad nam i.
Jeiu, usly ns. Jeiu, v y sly ns.
M odlim e sa: Pane Jeiu K riste, Ty si
povedal: P tajte a dostanete, h adajte a
njdete, klopte a bude vm otvoren;
prosm e, daj nm iadajcim pocti lsku
Tvoju, aby sm e a celm srdcom , stam i
i skutkam i m ilovali a T eba chvli nikdy
neprestali. Daj tie, Pane, aby sm e T voje
sv t m eno stle s bzou ctili a spolu
i ven e m ilovali, lebo n ikdy n e v y tv ra
zo svojho sp rav o v an ia tch, kto r m dva
stlos v lsk e svojej: k to r ije a k r
uje na v e k y vekov. Am en.
Boe, Ty si n a jsl v n ejie m eno Jeia
K rista, Syna T vojho, P na nho, p re svo
jich v ern ch urobil beznm a p rjem
nm , ale p re zlch duchov hroznm a
stralivm , doi m ilostive, aby vetci,
k to r toto m eno nbone ctia na zemi,
, Boe a Ote dobrotiv,
bu duiam v oistci milostiv!
Piese.
Krov cesta 429

v tom to ivote sladkos svtho poteenia


oksili a v budcom venej blaenosti
dosiahli. Skrze tohoe K rista Pna nho.
Amen.
Boe, Ty si nm v predivnej Sviatosti
O ltrnej pam iatku um uenia svojho za
nechal; daj, prosm e, aby sme p resv t
tajom stvo T ela T vojho a K rvi T vojej tak
ctili, eby sm e itok v y k p en ia T vojho
stle v sebe ctili. K tor ije a kruje
na v e k y vekov. Amen.

K rov cesta.

vod.
Piese:
K resania, sem pospiechajte, nad
m ukam i rozjm ajte, k to r za ns trpel
Pn, aby svojm um uenm , a bo
lestnm usm rtenm v y k p en ie zskal
nm.
P rpravn m odlitba.
M.: M ilostiv Spasiteu,
V.: K riste Jeiu! S ponenm srd
com klaniam e sa Tebe, svojm u Pnu a
Bohu. O plakvam e svoje hriechy,
lebo sm e nimi lsk y n ajh o d n ejiu dobrotu
430 Krov cesta

Tvoju obrazili. C hcem e vykona p o


bonos krovej cesty k odpusteniu
vetk ch hriech o v a k zskaniu odpust
kov, k to r s tejto pobonosti u d e
len, pre seba i pre due v oistci poda
T vojej n a jsv te je j vle. Jeiu, Pane
n a Boe n, m ilostive v y sly p ro s
by nae. K tor ije a k ru je na
v ek y vekov. Am en.

S t a n i c a I.
Piese:
Ach, B arnka nevinnho, v ern ej
lsky k nm plnho, n a smr k ra ia
daj. Pilt v ro k v y slo v u je, lebo
idov sa strachuje, ke N ech u m rie
volaj.
Pn Jei n a smr odsden.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a d o b ro re
me Tebe!
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: Rozjm aj, ako P ilt n a smr odsdil
Krista, k to r p rv e tiv e prijm a v rok
smrti, aby od ns odstrnil v ro k venho
zatratenia.
Chvu rozjm am e.
Krov cesta 431

V.: L skav Jeiu, k to r si z lsk y ku


m ne podstpil bolestn a potupn smr
kra, daj, aby som svoje hriechy, prinu
to sm rti T vojej, o pravdive poznal, zo
srdca outoval a ta k od venho z a tra te
nia v de s d n y osloboden bol.
V etci: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zmiluj sa nad
nami.
V.: Aj n ad duam i v oistci.

S t a n i c a II.
Piese:
U Kr slvy, K ristus Jei, na
ram en b erie svoj kr bez slovka
trpkho, aby dlhy n ae splatil a n a
iel, o v ra ji stratil hriech loveka
biedneho.
Pn Jei berie kr n a svoje plecia.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a d o b ro re
m e Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: Spom e si, ako ochotne kladie K ri
stus n a svoje plecia kr, tvojim i h rie c h a
mi obaen, len aby posvtil a poahil
k re tvoje.
Chvu v tichosti rozjm am e.
432 Krov cesta

V.: Sladk Jeiu, k to r si p re m a na


seba ak kr vzal, daj, aby som i ja
z lsk y k T ebe kr tr p e n ia prijm al a
s ponenm srdcom ako archu svojich
hriechov ho niesol.
V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zm iluj sa nad
nami.
V.: Aj nad duam i v oistci.

S t a n i c a III.
Piese:
Jei cestou v ysilen, akm krom
obaen n a zem p ad v slabosti;
a p red sa v tej sm utnej dobe nem
nikto k jeho m dlobe v srdci svojom
tosti.
Pn Jei p rv raz pad pod krom .
M.: U vauj: N em ilosrdne zbiovan a
tnm k o ru n o v an Jei je u zoslabnut
a v ceste pad na zem pod archou kra.
Chvu v tichosti rozjm am e.
V.: N ev in n Jeiu, k to r si ak kr,
archu to m ojich hriechov, niesol a pod
nm klesol, v r cn e a prosm skrze zslu
hy tohto pdu, chr m a od kadho
hrieneho pdu, aby som novm i h rie c h a
mi ran y T voje nerozm nooval.
Krov cesta 433

V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zmiluj sa nad
nami.
V.: Aj nad duam i v oistci.

S t a n i c a IV.
Piese:
Jei s krom znova v stv a, a ha,
s M atkou sa stretv a, zaronenou slza
mi; , dve srdcia, tie bez viny, boly
v ted y alostnm i pren ik n u t citam i.
Pn Jei stre t sa so svojou M atkou.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a d obrore
m e Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: Rozm aj, ak bolestn cit p ren i
kol srdce Panny M rie, ke zazrela Syna
svojho, P na a Boha, tak ponenho
a potupenho a ako bolestne sa zarm tilo
Srdce Jeiovo, ke zbadal M atku svoju,
pln bolesti a zrm utku.
Chvu v tichosti rozjm am e.
V.: Sladk Jeiu, skrze toto bolestn
stretn u tie a prosm , zap v srdci m ojom
opravdiv lsk u k T vojej n a jsv tejej
M atke. A ty, M atka Boia, vyiadaj mi
434 Krov cesta

milos u Syna svojho, aby v srdci m ojom


pam iatka jeho um uenia nikdy nevyhasla.
V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zm iluj sa nad
nami.
V.: Aj nad duam i v oistci.

S t a n i c a V.
Piese:
V dy viac slabn sily tela n e b e sk
ho Spasitea, u kr unies nem e;
imon k nem u pristu p u je, ochotne sa
podvouje, e m u kr nies pom e.
imon C y re n e jsk pom ha P nu J e i
ovi kr nies.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a d o b ro re
me Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm sv et
vykpil.
M.: P red stav si, ako m usel by Pn
Jei na bolestnej ceste vem i oslabnut,
ke idia p rintili im ona C yrenejskho,
aby mu pom ohol kr nies, eby neum rel
skr, ako ho ukriuj.
Chvu v tichosti rozjm am e.
V.: U naven Jeiu, k to r si p re m a
ostal nevldnym a slabm ; skrze Tvoju
Krov cesta 435

lsk u a prosm , daj, aby som Ti aj ja


pom ohol kr nies tm , e s kresanskou
trpezlivosou v e tk y archy ivota budem
zna.
V .: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zmiluj sa nad
nami.
V.: Aj nad duam i v oistci.

S t a n i c a VI.

Piese:
T vr K ristova zapoten, k rv o u sv
tou zarosen, n a k ru t ud pozer,
V eronika atkou bielou, trpnosou,
lsk o u vrelo u , tv r K ristovu utiera.
V eronika podva Pnu Jeiovi runk.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a d o brore
m e Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: Pom ysli si len, ako si P n Jei
u tie ra k rv o u zaliatu tv r runkom , o mu
podala V eronika. O n jej na k rv o u od
tlail sv o ju sv t tvr.
Chvu v tichosti rozjm am e.
V.: N ajslad Jeiu, k to r si lsk av
slubu V ero n ik y k rv av m odtlakom sv-
436 Krov cesta

tej tv re sv o jej odm enil, ponene a p ro


sm, hlboko do m ojej due v tla um ue
nie svoje, aby som na nikdy nezabudol.
V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zmiluj sa nad
nami.
V.: Aj nad duam i v oistci.

S t a n i c a VII.
Piese:
Po druh raz u Jeia k zemi tla
archa kra, n a zem pad zom dlen;
slzou jeho zrak sa kal a z jeho rn k rv
sa val, ach, cel je strpen.
Pn Jei d ru h raz pad pod krom .
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a d o b ro re
me Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: Pri druhom Jeiovom pde uvauj
o jeho bolestiach, k to r viac obnovuje
ty novm i hriecham i, ako ich obnovil
druh p d pod krom .
Chvu v tichosti rozjm am e.
V.: M ilostiv Jeiu, vea rz si mi u
odpustil a bohuia, ja som a znovu
obrazil. Pre zsluhy tohto druhho p a d n u -
Krov cesta 437

tia a prosm , posilni m a, aby som v T vo


jej m ilosti zotrval a do predolch h rie
chov viac neupadol.
V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zmiluj sa nad
nami.
V.: Aj nad duam i v oistci.

S t a n i c a VIII.
Piese:
Jei zasa sily sbiera, v st v a s k r
om a pozer ta n a eny place;
N ad m ojim i bolesam i neplate, le
n ad svojim i synm i slzte k a j c n e .
Pn Jei napom na place eny.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a do b ro re
me Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: Rozjm aj nad tm, ako v ra v Pn
Jei enm : N eplate nado m nou, ale
nad sebou a n ad svojim i dietkam i. U
sa od T vojho Pna, e i Ty m oplakva
radej svoje viny, ako trchli nad jeho
m ukam i, k to r c h prinou si ty sm.
Chvu v tichosti rozjm am e.
V.: N ajb olestnej Jeiu, doi mi m i
losti, aby som sa pri pohade n a T voje
438 Krov cesta

m uky rozpam tal na h rie c h y svoje a


tostnm i slzam i ich oplakal.
V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zmiluj sa nad
nami.
V.: Aj n ad duam i v oistci.

S t a n i c a IX.
Piese:
Pozbaven v e tk e j sily, po tre t raz
Jei m il, k zem i k les skaln atej.
Ha, lovee, nae zlosti br e me nom s
tej akosti, vinou k rv i v y liatej.
Pn Jei tret raz pad pod krom .
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a d o b ro re
me Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: N bone uvauj, ako Pn Jei vdy
viac a viac silu tra t a pri v rch o le K al
v rie pod archou k ra tre t raz n a zem
pad, oho prinou je tv o ja krehkos a
nestlos v dobrom .
Chvu v tichosti rozjm am e.
V.: O Jeiu, n ev y erp aten pram e
m ilost, len p re m a si tak oslabol, posilni
m a v m ojej slabosti, aby som v e tk y p o
kuenia prem ohol, hrienym prleito
Krov cesta 439

stiam vyhbal, v konan dobrho nikdy


n eu stv al a m ra v n a do sm rti zotrval.
V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zmiluj sa nad
nami.
V.: Aj nad duam i v oistci.

S t a n i c a X.
Piese:
U sa cesta dokonva, n ov m uka
zas nastva, ke m u rcho svliekaj,
lebo s hroznou ukrutnosou a k a
tanskou nsilnosou zaschl ra n y tr
haj.
Pnu Jeiovi aty svliekaj.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a d obrore
me Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: Rozjm aj: Bolestn cesta sa skon
ila; nsilne a n eh an eb n e strh ali rcho
so svtho tela Pna, zaschnut ran y s
rozodrat a bolesti obnoven.
Chvu v tichosti rozjm am e.
V.: O najistej Jeiu, k to r si pre
h rien e iadosti nho tela a za nae h rie
chy n eisto ty tak bolestn a necudn
440 Krov cesta

sth an ie iat svojich znies m usel, daj mi


tej m ilosti, aby som v e tk y h a n eb n m y
lienky a iadosti prem ohol a ist a
m ravn ivot a do sm rti viedol.
V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zm iluj sa nad
nami.
V.: Aj nad duam i v oistci.

S t a n i c a XI.
Piese:
Jei z r ch a vyzleen, a n a kri
rozostren ak m uky skusuje;
jeho ruky, nohy jeho, B arnka, ach,
nevinnho, ra n a klin co v k atuje.
P na Jeia na kr pribjaj.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a d o b ro re
m e Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: Scitne uvauj o n ev slo v n ch bo
lestiach Jeiovch, k to r ctil, ke jeho
ranam i posy p an telo n a kri v y stre li a
eleznm i klinam i n a pribili.
Chvu v tichosti rozjm am e.
V.: U kriovan Jeiu, m uky u krio
vania za m oje h rie c h y len z lsk y k u m ne
Krov cesta 441

si znal, napl srdce m oje oklivosou


oproti hriechom a lskou k Tebe, aby som
sebazapieranm sm seba ukrioval a v e
tk y p rotivenstv, T eba m ilujc, trpezlive
znal.
V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zmiluj sa nad
nami.
V.: Aj nad duam i v oistci.

S t a n i c a XII.
Piese:
Ach, u je Pn sveta, itia, pln bu,
krvi, bitia, na kri poven; O tcu
ducha odovzdva, tak svoj rad doko
nva, aby svet bol spasen.
Pn Jei na kri um iera.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a do b ro re
m e Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: Po a podvaj sa n a P na Jeia.
S krom vy zd v ih n u t m edzi nebom a
zem ou tri hodiny vis v m ori m k a bo
lest; svoju duu O tcu odovzdva, hlav u
n ak louje a za ns um iera.
C h v u v tic h o s ti ro z jm a m e .
442 Krov cesta

V.: U kriovan Jeiu, k to r si tak


trpkou sm rou um rel, len aby si m oju
smr osladil a m ne ivot v e n zaistil,
daj, aby som len T ebe il, a po sm rti,
k to r ako tre st za h rie c h y v ane p ri
jmem, do venho sp asen ia sa dostal.
V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zm iluj sa nad
nami.
V.: Aj n ad duam i v oistci.

S t a n i c a XIII.
Piese:
Jeiovo sv t telo, o za ns na
kri pnelo, s k ra dolu skladaj,
v M riino sv t lono, kde spova
malo ono, so iaom ho v k ladaj.
P na Jeia s k ra skladaj.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a d o b ro re
me Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: Rozjm aj nad tm , ako N ikodm a
Jozef A rim atejsk sloili s kra Jeiovo
telo a vloili ho do lona P anny M rie,
kto r pln bolesti ho na ru k ch dr a
s lskou objm a.
C h v u v tic h o s ti ro z jm a m e .
Krov cesta 443

V.: B olestn M atka Boia, k to r v lone


dr m tve telo Toho, k to r za m a um rel,
p re boles srd ca T vojho a prosm , vezm i
i m a na m aterin sk ru k y svoje, aby som
v ivote i po sm rti pod ochranou T vojou
ostal a tak sp asen ie due svojej dosiahol.
V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zm iluj sa nad
nami.
V.: Aj nad duam i v oistci.

S t a n i c a XIV.
Piese:
V ykpenie dokonan, telo K rista
pochovan v novom skalnom hrobe je;
ale v hrobe neostalo, na tret de slv
ne vstalo a ja k slnko sa skveje.
Pna Jeia pochovvaj.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a d o b ro re
m e Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: Rozjm aj, ako uenci v sv tej bzni
a cte poloili Jeiovo telo do sk a ln
ho hrobu, v ktorom odpovalo do tre tie
ho da.
Chvu v tichosti rozjm am e.
444 Krov cesta

V.: N ajl sk a v ej Jeiu, v aky Ti


vzdvam za v e tk y bolesti, k to r si pre
ns trpel a p re d sto jn pochovanie tela
T vojho prosm , ude m ilostive, aby som
a vo Sviatosti O ltrn ej so slunou p r
p rav o u m astejie do srdca prijm al a
tak sebe slvne zm tv y ch v stan ie zabez
peil.
V.: O te n Z dravas
M.: U kriovan Jeiu, zm iluj sa nad
nami.
V.: Aj nad duam i v oistci.

D okonenie.
Piese:
, Jeiu m ilostiv, by sm e boli
vene iv, smr si za ns podstpil;
daj, by pln pov anosti k r a li sme
cestou nosti, lebo si ns vykpil.
Z veren m odlitba.
M.: K laniam e sa Ti, K riste, a do b ro re
me Tebe.
V.: Lebo si svtm krom svojm svet
vykpil.
M.: M ilostiv a m ilosrdn Jeiu,
V.: N ekonenej v eleb n o sti T vojej obe
tujem e tto pobonos k rovej cesty
ako po akovanie za n ev slo v n bolesti
Ruenec 445

a preh o rk smr Tvoju, a k dosiahnu


tiu odpustenia hriechov, zaslench
pokt a k vyslobodeniu du z oistca.
Jeiu, m j Spasiteu a V ykupiteu,
nedopus, aby sv t k rv T voja bola
zbytone p re ns v y lia ta a cena T vojej
sm rti n a ns s tra te n bola. Ty ns
spravuj tu na zemi a m ocou um uenia
T vojho vove ns do ivota venho,
kde a chcem e s O tcom i Duchom Sv
tm chvli a zvelebova na v e k y v e
kov. Am en.
M.: Pane, Jeiu K riste, v y sly svtho
O tca, ppea N., zstupcu Tvojho, aby do
siahol v etk o to, o pros v m ene Tvojom
od nebeskho O tca; k to r ije a k ru
je n a v e k y vekov. Am en.
V.: O ten Z dravas Slva

R uenec.

M.: Boe, ha mi by n a pomoci.


V.: Pane, pospiechaj mi pom ha.
M.: Slva O tcu i Synu i Duchu S vt
mu
V.: A ko bolo n a poiatku, tak nech
je i teraz i vd y ck y i na v e k y vekov.
Am en. Z dravas K rovn, M atk a m i
losrdenstva, ivot, sladkos i ndej
44 6 Ruenec

naa, zdravas. K tebe volm e v y h n an


synovia Evy. K tebe vzdychm e n a rie
k ajci a placi v tom to slzavom dol.
A preto, orodovnica naa, obr
k nm m ilosrdn oi svoje a po tom to
putovan uk nm Jeia, poehnan
plod ivota svojho. , m ilostiv, ,
dobrotiv, , sla d k P anna M ria.
M.: Ui m a hodnm chvli teba, P an
n a presvt.
V.: Daj mi sily proti nepriateom tv o
jim. M odlim e sa. M ilostiv Boe,
v y sly p rosby sluobnkov svojich,
k tor sa schdzam e v b ra tstv e p resv th o
ruenca P anny a R odiky Boej, aby
sme boli n a jej prm luvu zo v e tk c h n e
b ezpeenstiev v y trh n u t. Skrze K rista
Pna nho. A m en. Za p o v en ie C irkvi
kresansko-katolckej, za svornos a
jednotu k resan sk ch panovnkov, za
o brtenie h rien ik o v a n e v e rc o v k Bohu,
za n a v r te n ie k a c ro v a rozkolnkov
do C irkvi kato lck ej. V erm v Boha
O tca vem ohceho Slva
P reddesiatok: 1 O te n, 3 Z dravas
s vlokam i prosieb a 1 Slva. 5 desiatkov:
1 O te n, 10 Z dravas s vlokam i tajo m
stiev a 1 Slva. P red kadm desiatkom
m odlitba.
Ruenec 447

R adostn ruenec.

Prosby k preddesiatku:
1. K tor nech rozm nouje v ieru nau.
2. K tor nech posiluje ndej nau.
3. K tor nech roznecuje lsku nau.
T ajom stv k desiatkom :
1. K torho si, Panna, z D ucha Svtho
poala.
2. K torho si, Panna, pri n av tv en
A lbety v ivote nosila.
3. K torho si, Panna, v B etlehem e po
rodila.
4. K torho si, Panna, v chrm e obeto
vala.
5. K torho si, Panna, v chrm e nala.
M odlitby k desiatkom . (Modl sa m od
lenk.)
1. , Boe, daj nm ducha K ristovej
pokory a pok o ry M rie, M atky naej.
Am en.
2. , Boe, daj nm lsk y k blinm u,
k to r od ns iada skrze lsk u Jeia
K rista a M rie Panny k Tebe a k nm.
Amen.
3. , Boe, daj nm ducha chudoby, za
o Jei K ristus sbil nebo; daj nm
trpezlivosti v telesnom n ed o statk u poda
448 Ruenec

prkladu Je ia K rista a M rie Panny.


Amen.
4. , Boe, urob, aby sm e boli poslun
Tebe, C irkvi sv tej a v etk m d u chov
nm i svetskm v rchnostiam v duchu
Jeia K rista a M rie Panny. A m en.
5. , Boe, daj nm, aby sm e laneli po
K ristovi, k to r je chlebom , o m p re
bezn chu v e tk c h nost, a ta k sa
dostali s M riou, M atkou naou, do v e
nho chrm u T vojho. Am en.

B olestn ruenec.

Prosby k p reddesiatku:
1. K tor nech osv ecu je rozum n.
2. K tor nech u p e v u je v u nau.
3. K tor nech posiluje pam nau.
T ajom stv k desiatkom :
1. K tor sa pre ns k rv o u potil.
2. K tor p re ns bio v an bol.
3. K tor p re ns tnm k o ru n o v an bol.
4. K tor p re ns kr niesol.
5. K tor p re ns u k ri o v a n bol.
M odlitby k desiatkom . (Modl sa m od
lenk.)
1. , Jeiu, k to r si sa p re n ae h rie
chy v G etsem anskej zhrade k rv o u potil,
Ruenec 449

ude nm m ilostive nadprirodzenej to


sti, aby sme hodne m ohli oplakva h rie
chy svoje, a urob, aby ani za jednho
nebola nadarm o v y lia ta p red rah k rv
T voja. K tor ije a k ru je na v e k y v e
kov. Am en.
2. , Jeiu, k to r si sa za nae h rie
chy, najm neistoty, z lsk y k nm dal
biova, vzbu v naich srdciach p rav
kajcnos a ist srdce, aby sm e u Teba
m ilosrdenstva dosiahli a od spravodlivosti
T vojej p o trestan neboli. K tor ije a
kruje n a v e k y vekov. Am en.
3. , drah, p re ns tnm koru n o v an
Spasiteu, doi nm tej m ilosti, aby ns
ani strach udskho pohanenia, ani cti
iados, ani Sam olska, ani tba zapi
sa uom od cesty zkona T vojho n eod
viedla. K tor ije a kruje na v ek y
vekov. Amen.
4. , Jeiu, k to r si ako B arnok ticho
a trpezlivo niesol kr za spasenie nae,
ude nm m ilosti, aby sm e v e tk y akosti
svojho po v o lan ia trpezlivosou posvtili
a v tichom znan kro v vdy d o kona
lej boli. K tor ije a kruje na v e k y
vekov. Am en.
5. , p red ra h Spasiteu, k to r si z n e
konenej lsk y k nm nehodnm m uky
450 Ruenec

kra podstpil a dal si nm za M atku


pred rah Rodiku svoju, spoj v en e nae
srdcia so Srdcom Tvojm a so srdcom p re
drahej M atk y T vojej. K tor ije a k r
uje na v e k y vekov. Amen.

S lvnostn ruenec.

Prosby k p reddesiatku:
1. K tor nech u sp o rad u je m ylienky
nae.
2. K tor nech riad i slov nae.
3. K tor nech sp ra v u je sk u tk y nae.
T ajom stv k desiatkom :
1. K tor slv n e zm tvych vstal.
2. K tor slvne n a n eb esia vstpil.
3. K tor nm D ucha S vtho soslal.
4. K tor a, Panna, do n eb a vzal.
5. K tor a , Panna, v nebi korunoval.
M odlitby k desiatkom . (Modl sa m od
lenk.)
1. Svt M ria, to ite hrienikov,
Syna svojho pros, aby bleskom m ilosti
v etk ch nep riateo v p ra v d y prem ohol,
ako prem ohol avla n a ceste do D am aku,
eby sm e zo sna hriech o v p o v stali a v po
sledn de k v en m u ivotu v zk riesen
boli. Am en.
Mria, Matka bolestn,
pod krom stla alostm,
ke na om Syn umieral.
P iese .
452 Ruenec

2. , n a jsl v n ejia M atika M ria, v y


pros nm u Syna svojho, aby sme i my
po nebi tak tili, ako tilo srdce tvoje
po tvojom Synovi, ke na n eb esia v y s t
pil; a aby sme to, po om tim e, ivotom
svojm aj zaslili. Am en.
3. , n ajb la h o sla v e n ejia P anna M ria,
ty uiteka a p rk lad v e tk c h nost, v y
pros nm u Boha, aby sme sa v tichosti
tebe podobnm i stali a proti vetk m po
kueniam istotu sdc svojich si zacho
vali. Am en.
4. , M ria, M atk a naa, k to r si bola
po skonen pozem skho iv o ta od a n je
lov s telom i duou v z a t do neba, pros
za ns, aby sm e i m y za sp rav o d liv a
nostn ivot raz po sm rti k Tebe do
neba vzat boli. Am en.
5. , n a jsl v n ejia K rovn celho
sveta, k to r si tak e j vekej slv y v nebi
dosiahla nevyslovitenm i zsluham i sv o
jimi, shliadni m ilostive n a n au biedu,
spravuj a ve ns svojou och ran o u k b la
enej odm ene v nebi. Am en.
M .: akujem e Tebe, vem ohci Boe,
za v e tk y dobrodenia Tvoje, k to r ije
a kruje na v e k y vekov. Am en.
M.: Po prode, Panna, n eporuenou si
ostala.
Litnie loretnske 453

V.: Rodika Boia, prim lvaj sa za ns.


M.: Boe, kto rh o jednoroden Syn
skrze ivot, smr a v zk riesen ie svoje nm
odm enu venho spasenia vydobyl, daj,
prosm e, aby sme, kto r presv t m ru en
com p reblahoslavenej Panny M rie tieto
tajom stv ctm e a o nich rozjm am e, to,
o obsahuj, nasledovali a o prisubuj,
obsiahli. Skrze tohoe Krista, P na nho.
Amen.

L itnie loretnske.

Pane, zmiluj sa nad nami. Kriste, zmi


luj sa nad nami.
Pane, zmiluj sa nad nami.
Kriste, usly ns.
K riste v y sly ns.
O te z nebies Boe, zmiluj sa nad nami.
Synu, V ykupiteu sv eta, Boe,
Duchu Svt, Boe,
Svt Trojica, jed en Boe,
Svt M ria, oroduj za ns.
Svt Boia Rodika,
Svt P anna Panien,
M atka K ristova,
M atka Boej m ilosti,
M atka n ajistejia,
454 Litnie loretnske

M atka najistotnejia,
M atka nepokvrnen,
M atka neporuen,
M atka prem il,
M atka predivn,
M atka dobrej rady,
M atka Stvoriteova,
M atka Spasiteova,
Panna najm drejia,
Panna ctihodn,
Panna chvlitebn,
Panna m ocn,
Panna dobrotiv,
Panna vern,
Zrkadlo spravodlivosti,
Stolica m drosti,
Prina naej radosti,
N doba duchovn,
N doba poestn,
V born ndoba pobonosti,
Rua duchovn,
V ea D vidova,
V ea zo slonovej kosti,
Dom zlat,
A rcha m luvy,
Brna nebesk,
H viezda rann,
U zdravenie nem ocnch,
Litnie loretnske 455

toite hrienikov,
P oteenie zarm tench,
Pom ocnica kresanov,
K rovn anjelov,
K rovn patriarchov,
K rovn prorokov,
K rovn apotolov,
K rovn m uenkov,
K rovn vyznvaov,
K rovn panien,
K rovn v e tk c h svtch,
K rovn bez p o k v rn y dedinho h rie
chu poat,
K rovn p resv th o ruenca,
K rovn pokoja,
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, odpus nm , Pane.
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, v y sly ns, Pane.
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, zm iluj sa n ad nam i.
M.: O roduj za ns M atka Sedem bo
lestn.
V.: A by sm e sa stali hodn zasben
K ristovch.
M.: Boe, pri um uen Tvojom , poda
Sim eonovho proroctva, m e bolesti p re
nikol i najslad iu duu slvnej P anny a
456 Modlitba sv. Bernarda.

M atky T vojej, M rie, daj nm m ilostive,


aby sme aj m y, k to r zbone ctm e jej b o
lesti, poctili b lah o d arn inok um ue
nia Tvojho. K tor ije a k ru je n a v e k y
vekov. Amen.
M.: Pod och ran u T voju
V.: U tiekam e sa, sv t Boia Rodika,
prosbam i naim i n ep o h d aj v p o tre
bch naich, ale z kadho n ebezpe
enstva vyslobo ns vdy, ty slvna
a poehnan Panna. Pani naa, P ro
strednica naa, O rod ovnica naa, so
Synom svojm ns sm ier, Synovi sv o j
m u ns po r aj a k Synovi svojm u
ns prive, , sladk P anna M ria.
Amen.
Rozpam taj sa, , n a jl sk a v e jia P anna
M ria, e od v e k o v nebolo slcha,
eby bol voakto opusten, k to sa pod
ochranu tv o ju utiekal, teba o pom oc
prosil alebo o p rm luvu iadal. I ja
touto dverou povzbuden, k tebe,
M atka, P anna Panien, sa ponham ;
k tebe prichdzam , k teb e sa uchyu
jem ja sten aj ci hrienik. M atka v e
nho Slova, n ezav rh n i m oje slov,
ale ich m ilostive v y p ouj a v y sly . Am en.
K tebe sa utiekam e, s v t Jozef, v s
en svojom , a v y p ro siac si pom oc od
Modlitba k sv. Jozefovi. 457

n a jsv tejej n e v e sty tvojej, spolu aj


o tv o ju ochranu d verne a vzvam e.
Pre lsku, k to r a s n epokvrnenou
Pannou, Rodikou Boou spjala, a pre
otcovsk lskavos, k to ro u si Bosk
diea, Jeia, objm al, v r cn e a p ro
sme, shliadni m ilostive na dedistvo,
k to r Jei K ristus pred rah o u k rv o u
svojou nadobudol, a prispej nm na
pom oc v biedach naich m ocnou podpo
rou svojou. , n a jsta ro stliv ej o ch rn
ca svtej Rodiny, str nad vyvolenm
pokolenm Jeia K rista, odvracaj od
ns, n a jl sk av e j ote, v etk u nkazu
bludu a skazenosti. Pom haj nm m i
lostive z neba, najm ocnej ochranca
n, v boji s m ocnosam i tem nosti;
a ako si niek ed y diea Jeia z n a jv ie
ho nebezp een stv a ivota vyslobodil,
tak obhajuj teraz sv t C irkev Boiu
p red nepriateskm i kladm i a pred ka
dm protivenstvom ; a ns vetk ch
prijm i do n e p re stajn e j och ran y svojej,
aby sme poda tvojho p rkladu a pom ocou
tvojou podporovan - m ohli sv t iv o t
vies, pobone um rie a ven b la
enos v nebi dosiahnu. Amen.
Slva O tcu i Synu i Duchu Svtm u,
ako bolo na p oiatku tak nech je i teraz
i vdycky i na v e k y vekov. Amen.
458 Litnie o sv. Jozefovi

M.: K rovn p resv th o ruenca. (Tri


razy. 300 dn odp.)
V.: O roduj za ns.
M.: So svojm m ilm Synom. (300 dn
odp.)
V.: N ech ns poehn P anna M ria.
Poehnanie vem ohceho Boha O tca
i Syna i D ucha Svtho nech sostpi
na ns skrze orodovanie K rovnej p re
svtho ruenca a o stan e s nam i v d y
cky. Amen.

L itnie o sv. Jozefovi.

Pane, zmiluj sa n ad nam i. Kriste, zmi


luj sa nad nami.
Pane, zmiluj sa nad nami.
Kriste, usly ns. K riste, v y sly ns.
O te z nebies Boe, zm iluj sa nad nami.
Synu, V ykupiteu sv eta, Boe,
D uchu Svt, Boe,
S vt T rojica, jed e n Boe,
S vt M ria, oroduj za ns.
S vt Jozef,
P reslvny potom ok D vidov,
Svetlo patriarch o v ,
ench ro d ik y Boej,
Spanil strca Panny,
Litnie o sv. Jozefovi 459

B edliv o ch ran ca K ristov,


P estn Syna Boieho,
H lava slvnej rodiny,
Jozef najspravodlivej,
Jozef najistej,
Jozef najm drej,
Jozef najm ocnej,
Jozef najposlunej,
Jozef najv ern ej,
Z rkadlo trpezlivosti,
M ilovnk chudoby,
P rklad rem eselnkov,
O zdoba ivota dom ceho,
O chranca Panien,
O pora rodn,
Poteenie ubiedench,
N dej nem ocnch,
P atrn um ierajcich,
P ostrach zlch duchov,
O ch ran a C irkvi svtej,
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, odpus nm , Pane.
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, v y sly ns, Pane.
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, zmiluj sa n a d nam i.
U stanovil ho Pnom dom u svojho.
A vladrom celho m aje tk u svojho.
Ty, pestn K ristov s ochranou istou,
vypouj, prosm e, n vrcny hlas,
pod svoju ochranu r prija ns!
Piese.
Litnie o vetkch svtch 461

M odlim e sa: Boe, k to r si nevslovnou


prozretenosou blahoslavenho Jozefa za
encha n a jsv tejej R odiky Tvojej v y
voli ril, daj prosm e, aby sme si za
orodovnka v nebesiach zaslili toho,
ktorho ctm e ako ochrancu na zemi, k to
r ije a kruje na v ek y vekov. Amen.

M odlitba k sv. Jozefovi za istotu srdca.


Svt Jozef, otec a o chranca p a n e n
skch du, ktorho v ern ej ochrane bol
sv eren sm Jei K ristus, M ria a Panna
Panien, prosm a a zap risahvam , pom
mi, aby som od vetk ej n eistoty zach r
nen, istm i sm yslam i, nepokvrnenm
srdcom a istm telom m ohol vdy sli
Jeiovi a M rii. Amen.

L itnie o ve tk ch svtch.

Pane, zmiluj sa nad nami. Kriste, zmi


luj sa nad nami.
Pane, zmiluj sa nad nami.
K riste, usly ns. Kriste, vysly ns.
O te z nebies Boe, zmiluj sa nad nami.
Synu, V ykupiteu sveta, Boe,
Duchu Svt, Boe,
462 Litnie o vetkch svtch

Svt Trojica, je d e n Boe,


Svt M ria, oroduj za ns.
Svt Boia Rodika,
S vt P anna Panien,
S vt M ichal,
Svt G abriel,
Svt Rafael,
V etci sv t anjeli a arch an jeli, o roduj
te za ns!
V etky sv t sbory blahoslavench
duchov,
Svt J n K rstite,
Svt Jozef,
V etci sv t p a triarc h o v ia a proroci,
Svt Peter,
Svt Pavol,
S vt O ndrej,
Svt Jakub,
S vt Jn ,
Svt Tom,
S vt Jaku b,
S vt Filip,
Svt Bartolom ej,
S vt M at,
Svt imon,
Svt Tade,
Svt M atej,
Svt Barnab,
Svt Luk,
Litnie o vetkch svtch 463

S vt M arek,
V etci sv t apotoli a evanjelisti,
V etci svt uenci Pna,
V etk y sv t neviniatka,
Svt tefan,
S vt Laurinec,
S vt V incent,
S vt F abin a ebastin,
S vt J n a Pavol,
S vt Kozma a Damin,
S vt G ervz a Protz,
V etci sv t m uenci,
S vt Silvester,
S vt G regor,
S vt Am brz,
S vt A ugustn,
S vt H ieronym ,
S vt M artin,
S vt M ikul,
V etci svt biskupi a vyznvai,
V etci svt uitelia,
S vt A nton,
S vt Benedikt,
S vt Bernard,
S vt Dominik,
S vt Frantiek,
V etci svt kazi a posvten sluobnci
Pna,
464 Litnie o vetkch svtch

V etci sv t m nsi a pustovnci,


Svt M ria M agdalna,
Svt A gata,
Svt Lucia,
Svt A gnesa,
S vt Ceclia,
S vt K atarna,
Svt A nastzia,
V etky sv t pan n y a vdovy,
V etci sv t a sv t Boie, prim lvajte
sa za ns.
Bu nm m ilostiv, odpus nm , Pane.
Bu nm m ilostiv, v y sly ns, Pane.
Od v etkho zlho, vyslobo ns, Pane.
O d kadho hriechu,
Od h n ev u Tvojho,
Od nhlej a n e p red v d an ej sm rti,
O d k lad o v diablovch,
O d hnevu, nen v isti a vetk ej zlej vle,
O d ducha sm ilnho,
Od hrom obitia a brky,
Od zem etrasenia,
Od m oru, hlad u a vojny,
Od venej sm rti,
Skrze tajom stvo sv th o v tele n ia Tvojho,
Skrze prchod Tvoj,
Skrze naro d en ie Tvoje,
Skrze k rst a sv t pst Tvoj,
Litnie o vetkch svtch 465

Skrze kr a utrp en ie Tvoje,


Skrze smr a pochovanie Tvoje,
Skrze slvne v zk riesen ie T voje,
Skrze p redivn n an eb o v st p en ie Tvoje,
Skrze prchod U teitea D ucha Svtho,
V de sdny, vyslobo ns, Pane.
M y hrienici, T eba prosm e, usly ns.
A by si nm odpusti ril,
A by si nm m ilostiv by ril,
A by si ns k pravm u pokniu privies
ril,
A by si sv t C irkev svoju spravova a za
chova ril,
A by si nm estnka svojho, ppea a v e
tok duchovn stav v svtom nboen
stve zachova ril,
A by si nepriateov svtej C irkvi pokori
ril,
Aby si kresanskm panovnkom a k n ie
atm pokoja a pravej svornosti da
ril,
A by si celm u kresanskm u udu pokoja
a jed n o ty utedri ril,
A by si v etk ch bldiacich nazad k je d
note s C irkvou povola a v etk ch p o
han o v k sv etlu e v a n je lia privies ril,
A by si ns vo svtej slube svojej posil
ni a zachova ril,
466 Litnie o vetkch svtch

A by si m ysle nae k nebeskm iadostiam


pozdvihn ril,
A by si v e tk c h n aich dobrodincov ve
nm i dobram i odm eni ril,
A by si due nae, due naich b ratov, p r
buznch a dobrodincov od ven h o za
tra ten ia zachrni ril,
A by si rodu zem sk da a zachova ril,
A by si v etk m zom relm veriacim ven
odpoinutie udeli ril,
A by si ns v yslya ril,
Synu Bo, T eba prosm e, usly ns.
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, odpus nm , Pane.
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, v y sly ns, Pane.
B arnku Bo, k to r snm a hriechy
sveta, zmiluj sa n ad nam i.
Kriste, usly ns. K riste, v y sly ns.
Pane, zmiluj sa n a d nam i. K riste, zmi
luj sa nad nam i.
Pane, zm iluj sa n ad nami.
M odlim e sa: V em ohci v e n Boe,
k to r p an u je n ad ivm i a m tvym i a
zm ilva sa nad vetkm i, o k to r c h p re d
vda, e bud v iero u i skutkom Tvoji,
pokorne a prosm e, aby t, za k torch
Pred exercciami 467

prosby sklada sme si um ienili a ktor


alebo ete na tom to sv ete ij, alebo sa
u na druh sv et odobrali, na prm luvu
v e tk c h sv t ch T vojich, z Tvojej m ilo
stivej dobrotivosti odpustenie v etk ch
h riechov svojich obsiahli. Skrze P na n
ho, Jeia K rista, Syna Tvojho, k to r
s T ebou ije a kruje v jed n o te Ducha
Svtho, Boh na v e k y vekov. Amen.

Pred exercciami.
M.: Jeiu, n a jsv tej V ykupiteu,
V.: N Pn a Kr, za neoceniten
milos exercci m em e akova Tvojm u
Boskmu Srdcu, tom uto ocenu lsky
a dobroty. Ke vid n au biedu a
hroziace nm v en neastie, d o tk n u
t poutovanm chce ns zachrni.
K azatelia s T voji poslovia, v m ene
Tvojom bud nm podva chlieb Slova
Boieho a bud prina rados od
p u stenia hriechov. Pane, daj, aby
sm e boli v e rn m ilosti T vojej a horlive
zodpovedali predchdzajcem u m ilosrden
stvu Tvojm u. Daj, nech nm kzne
o v en ej p ravde T vojej jasn e osvietia
m yse a hlboko zachytia srdce, aby
sme svoje pobldenie uznali a prim n
468 Po exercciach

poknie robili. Daj, nech svetlo viery


svieti bohm duiam , pohrenm
v tem nostiach nevedom osti a bludu.
Ude m ilostive o pravdivho o b rtenia
tm, kto r a bezbonm ivotom za r
m tili. V lanm daj horlivos a
spravodlivm pokrok v nosti. Soli
nm vetkm svojho D ucha Svtho
a obnov sa tv r naich du. A ty,
M ria, n ep o k v rn en P anna a M atka u s ta
vinej pom oci, ty si to ite a o ro d o v
nica bohch hrienikov. m sme
hrienej, tm viacej sa m em e u tie
ka o tv o ju pom oc. P rv e preto osm e
ujem e sa s celou d verou prosi m oc
n a m aterin sk ochranu tvoju. Spa
senie nae je v tv o jich rukch; zasta
sa naej veci, oroduj za ns u Boskho
Syna tvojho.
Svt nai patrni, oro d u jte za ns
v tchto m ilostivch doch exercci.
Amen.
Po exercciac h .

M.: Jeiu K riste,


V.: Ty si sa dal za ns na kr pribi.
akujem e Ti za v e tk y dobrodenia lsk y
Tvojej, kto r si nm preukzal cez
Po exercciach 469

tieto dni exercci. Ha, znovu sme sa


presvedili, e predovetkm m usm e
spasi svoju jednu nesm rten duu.
Preto silne beriem e si pred seba, e sa
budem e chrni n ajm kadho akho
hriechu a kadej dobrovonej prlei
tosti ku hriechu, najm tej, k to r nm
n ajv iac kody spsobila. A le poda
m onosti chcem e odporova aj vednm u
hriechu a kadej zlej n klonnosti k n e
mu. Subujem e Ti, e v e tk y povin
nosti svojho stavu alebo rad u budem e
svedom ite plni a cel svoj ivot za
riadim e si poda n a jsv tejej vle
T vojej. alej subujem e Ti, dobr J e
iu, e si budem e kadodenn m od
litby dobre vykonva a najm v po
kuen k m odlitbe sa utieka. De P
nov zasvtm e, k svtm u stolu T v o j
mu budem e asto a nbone pristupova.
K onene obetujem e Ti cel svoj ivot,
najm svoje p rce a utrpenia. Po
ehnaj ns a v e tk c h tch, ktor boli
s nam i na tchto sv t ch ex ercciach.
Pane Jeiu, daj nm svoju M atku za
zvltnu ochranu, bu naou potechou
i radosou, a km astlive n esk o n
me svoj ivot. Amen.
470 Prprava na smr

Prprava na smr.

M.: Pane Jeiu K riste,


V.: D obrotiv Boe, O te m ilosrdenstva,
prichdzam e k T ebe s pokornm a s k r
enm srdcom a prosm e a o astliv
hodinu smrti.
M.: Ke mi zan nohy m eravie a ivot
vo m ne hasn,
V.: zm iluj sa nado m nou, m ilosrdn
Jeiu!
M.: Ke mi v y p ad n e krik z chvejcich
sa rk,
V.: zmiluj sa nado m nou, m ilosrdn
Jeiu!
M.: Ke sa mi zotm ie v oiach a v dui
sa ozve zkos p red smrou,
V.: zmiluj sa nado m nou, m ilosrdn
Jeiu!
M.: Ke vyslovm n aposledy T voje n a j
sv tejie m eno,
V.: zm iluj sa nado mnou, m ilosrdn
Jeiu!
M.: Ke vzor m ojej tv ri vzbud scit
a strach v o kolostojacich a na elo mi
vystpi sm rten pot,
V.: zm iluj sa nado m nou, m ilosrdn
Jeiu!
Prprava na smr 471

M.: Ke sa mi zatvor sluch p re tento


sv et a ozve sa v om Tvoj ven, sud
covsk hlas,
V.: zmiluj sa nado mnou, m ilosrdn
Jeiu!
M.: Ke sa mi prepln obrazotvornos
hroznm i obrazm i a v dui sa v y n o r cel
m inulos so vetkm i hriecham i,
V.: zmiluj sa nado m nou, m ilosrdn
Jeiu!
M.: Ke stchne m oje srdce a rozpta
sa boj s nepriateom m ojej spsy,
V.: zmiluj sa nado m nou, m ilosrdn
Jeiu!
M.: Ke posledn slza zaros m j zrak,
prijm i ju ako posledn obetu za m oje
h riech y a
V.: zmiluj sa nado m nou, m ilosrdn
Jeiu!
M.: Ke zaznie m odlitba prbuznch a
znm ych za m oju duu,
V.: zmiluj sa nado m nou, m ilosrdn
Jeiu!
M.: Ke zhasne pre m oje sm ysly oko
lit svet a prde posledn boj,
V.: zmiluj sa nado m nou, m ilosrdn
Jeiu!
M.: Prijm i m j posledn v d y c h ako
vzdych svtho n epokoja po T ebe a
472 Modlitba sv. Augustna

V.: zmiluj sa nado m nou, m ilosrdn


Jeiu!
M.: Ke prde m oja dua pred tv r
Tvojej velebnosti, n ezavrhni ju, ale prijm i
ju lskavo, aby a ch v lila n a veky,
V.: zm iluj sa nado m nou, m ilosrdn
Jeiu!
M.: M odlim e sa:
V.: Boe, k to r si nm uril smr, ale
zatajil hodinu sm rti, popraj, aby sme
vdy ili svto a spravodlivo a opustili
svet s lsk ou k Tebe, p re zsluhy J e
ia K rista, nho Pna, k to r s T ebou
ije a panuje, v jed n o te D ucha S vt
ho, Boh na v e k y vekov. Amen.

Prosebn modlitba sv. Augustna.

M.: P redkladm e Ti, , Pane, svoje vin y


V.: A po ro v n v am e ich s trestam i,
ktor ns za ne stihly. Ke pom yslm e
na zlo, k to r sm e popchali, m lo
je toho, o trpm e, a ovea viac, o
sme zaslili. aie je to, o sme p re
vinili, ahie je to, o znam e.
Ctim e za svoje h riech y p rsn y trest,
a predsa n ev y strh am e sa zanovite hrei.
O d slabosti k lesm e pod derm i bia
Tvojho, a p red sa sv o ju zlos nem enm e.
Modlitba sv. Augustna 473
Dua chorobn sa svja, ale ija sa
predsa nepoddva. Od bolesti dua
vzdych, a predsa sa naozaj n e n a p ra
vujem e. Ke nm vykva, nepolep
ujem e sa; ke tresce, neznam e to.
Ke ns karh, vyznvam e, o sme
popchali; ale po tresto ch zabdam e,
o sme oplakvali. Ke ruku dvha,
subujem e povinnos plni; ke m e
odlo, neplnm e o sm e boli pris
bili. Ke ns bije, volm e, aby si
nm odpustil; a ke odpust, znovu
a vyzvam e, aby si ns bil. V yzn
vam e Pane, e sme vinn; a viem e, e
ke nm neodpust, spravodlivo ns za
trat. V em ohci O te, k to r si
z nioho stvoril tch, o a prosia, daj
nm bez zsluhy, o o prosm e, skrze
K rista Pna nho. Amen.
M.: Pane, nezachdzaj s nam i poda
hriechov naich.
V .: A ni nm neodplcaj poda n e p r
vost naich. Boe, k to r hriechom
rozhnevan, ale poknm u sm ieren b
va, shliadni m ilostive na m odlitbu
skrenho udu svojho a odvr bie
svojho hnevu, k to r sme si za svoje
hriech y zaslili. Skrze Krista, Pna
nho. Amen.
474 Zasvtenie kazov

Zasvtenie kazov Boskmu Srdcu.

N ajlsk av ej V ykupite a ven Kaz,


Pane Jeiu, shliadni n a ns,
k tor tu p red T ebou sklonen kam e.
N azval si ns svojim i priatem i a urobil
si ns astnm i sv iato sti kazskho sta
vu. Tvoji sm e a n a v e k y T voji chcem e
by. P reto sa dnes oddvam e a zasv
cujem e T vojm u n a jsv tejie m u Srdcu
ako jedinm u toiu celho udskho
pokolenia. Ty, k to r si p reh o jn od
m enu sbil kazom , ctiteom T vojho
n ajsv tejieh o Srdca za slubu Tebe
preukzan, urob, prosm e, z ns n e
hodnch, ozajstne ponench a skrom
nch p raco v n k o v vo vinici T vojej;
napl ns duchom p rav e j zbonosti a h o r
livosti, aby sm e stle h o reli lskou
k Tebe a ten ist plam e lsk y
vedeli zapli a roznecova i v srdciach
veriacich. Zap ted a v n aich srdciach
ohe lsk y Srdca Tvojho, aby sm e n e
tili po niom inom, ne po rozh o j o
van T vojej slvy, a tak T ebe zskavali
nesm rten, - d rah o u k rv o u T vojou v y
kpen due. D obr P astier, zm iluj
sa i n ad kazm i, naim i spolubratm i,
ktor z m rnivosti svojej m ysle poutova
niahodnm spsobom odpadli od v ie ry
Za poehnan inkovanie kazov 475

a tak zarm tili Teba i Tvoju drah


n evestu C irkev svt. Doi nm ,
aby sme ich nazpt p riviedli k objatiu
Tvojm u, alebo aspo zadosuinili za
ich priestupky, odprosili a za u rky
a naou lskou zm iernili boles, k to r
oni T ebe spsobili. K onene dovo,
aby sme a stle odprosovali slovam i
svtho A ugustna: P re d ra h Jeiu,
odteraz Ty i vo m ne a vznie ohe lsky
v m ojej dui, aby ako sk u to n p la
m e jed n o sta jn e plpolal n a oltri
m jho srdca; rozp m oje troby,
rozohni sk r e m ojej due, aby som
v de svojho skonania plne strv en
dostal sa k Tebe, k to r s O tcom i Du
chom Svtm ije a kruje, Boh
na v ek y vekov. Am en. N a jsv te jie Srdce
Jeiovo, daj nm nesm rten due.

Za p o ehnan in kovanie kazov.

M.: Jeiu, ven vekaz,


V.: ved en n ev slov nou lsk o u k u
om, zaloil si rad k azstv a vo svojej
Cirkvi. Lej ustav in e iv vo d u svojej
nekonenej lsk y do sdc kazov. i
v nich, prem e ich celkom v seba
a obr ich na n stro je svojho m ilosrden
476 Ku sv. Frantikovi Saleskmu

stva. Urob, aby stle nasledovali


Tvoje nosti, aby v Tvojom m ene a
v sile T vojho D ucha u skutoovali dielo,
kto r si u stanovil na spsu sveta.
Bosk V ykupite, pozri na n ep reh ad
n zstup du, k to r sa zm ietaj v tem
nosti bludu a pochybnost. Pom ysli,
koko bohch du k r a u na pok raji
venej priepasti. Zmiluj sa nad zstup
mi hladnch, zpasiacich a bojujcich,
m alch a slabch, v y h n a n c h z do
m ovov a opustench. V etk ch sa za
sta a zaujm i pom ocou svojich kazov.
Ty sm v nich p rejd i svetom op uiac,
odpustenie a tech u rozdvajc,
podporou a radou pom hajc, ich ru k a
mi sa op nebeskm u O tcovi obetuj
a novm i putam i lsk y svia udsk srdcia
so Srdcom Bom. Amen.

K u sv. F ra n tiko vi Saleskm u.

M.: Pozdravujem e a, slv n y a sv t


Frantiek, a radujem e sa z tvojho n e v in
nho detstva, k to r bolo nznakom n e
skorieho svtho ivota. Prosm e a, str
v etk y deti sv tej C irkvi a v y p ro s im
milos, aby si zachrnily k rstn n e v in
Ku sv. Frantikovi Saleskmu 477

nos, alebo aby ju dokonalou tosou


nazpt zskaly.
V.: Slva O tcu
M.: P ozdravujem e a, slvny a svt
F rantiek, k to r si svojou nostnou m la
dosou toko p o teenia v nebi urobil. Bu
v ernm sprievodcom a ochrancom k re
sanskej m ldee, k torej si bol dokonalm
vzorom . V ypros m ladm duiam milos,
aby n asled o v aly tvoju zbonos, anjelsk
istotu, tvoj odpor k isto svetskm v e
ciam, tvoju dveru k M atke Boej, najm
vak, aby tak robily v pokueniach.
V.: Slva O tcu
M.: P ozdravujem e a, slv n y a sv t
Frantiek, sk v el vzor kazov a sluobn
kov Boch. V ypros vetk m kazom a slu
obnkom Cirkvi, aby boli astn tvojho
kazskho ducha, aby boli dobrm i a h o d
nm i sluham i Pna, aby svojim i skutkam i
a ivotom u ctievali vdy Boha.
V.: Slva O tcu
M.: P ozdravujem e a, slvny a svt
Frantiek, ne n av n a nebojazliv apotol
Pnov, k to r si obetovanm svojho potu a
k rvi tak m noho du priviedol do Cirkvi,
ochrauj m isionrov, kto r p rin aj p ra v
dy a poehnanie opravdivho k resan
stva pohanom , sediacim v tni sm rti. V y
478 Ku sv. Frantikovi Saleskmu

pros im milos, aby Boh ehnal ich prci,


aby sa zvea oval p oet dietok Boch
vo svtej Cirkvi.
V.: Slva O tcu
M.: Pozdravujem e a, slv n y a sv t
Frantiek, d stojn biskup sv tej k a to
lckej C irkvi, k to r si svojm slovom a
prkladom osvietil a oduevnil m nostvo
veriacich aj neveriacich, vypros u Boha
vazstvo kato lck ej C irkvi a vetkm
vepastierom ducha sm elosti, pokory a
lskavosti.
V.: Slva O tcu
M.: Pozdravujem e a, slv n y a sv t
Frantiek, zakladate reh o le N av tv en ia
Panny M rie, k to r m za cie cvii sa
v najm ilch nostiach Srdca Jeiovho,
vypros vetk m lenom tejto rehole, aby
presnm a svedom itm zachovvanm
rehonch pravidiel dosiahli svtosti.
V.: Slva O tcu
M.: Pozdravujem e a, slv n y a sv t
Frantiek, zzran duch o v n vodca, k to
r si poda p rk lad u uen k a J n a erpal
svoje uenie z n a jsv tejie h o Srdca J e
iovho, v y p ro s a udruj vo vetk ch
kresanoch kato lk o ch ducha opravdivej
zbonosti, p o k o ry a lskavosti, p r v a a
spravodlivosti, najm v ak p lnej odo
Za rozkolnch Slovanov 479

vzdanosti do najsvtejej vle Boej.


Amen.
V.: Slva Otcu

Za nvrat rozkolnch Slovanov.


M.: M ria, M atka m ilosrdenstva,
V.: Z vltnou m ilosou si bola zach r
nen od dedinho hriechu. Pozri m i
losrdnm okom n a naich bldiacich b ra
tov a sestry, k to r s tie tvojim i d ie t
kam i, a prive ich k jed n o te viery .
Hoci s od ns odlen, p red sa si za
chovali k tebe nen ctu a zbonos.
Ty vekodun, odpla ich lsk u tm,
e im v ypros poehnan a blaen
n v ra t k jednote. U n a zaiatku sv o j
ho pozem skho b y tia zvazila si nad
pekelnm hadom . Dnes, ke je tok
duchovn bied a a rozvrat, obnov svo
je p rv o tn vazstvo. Ve je to iste len
dielo zlho ducha, e tok nai b ra
tia a sestry ij oddelen od spolonho
O tca. Pom, aby nai b ra tia a sestry
spoznali, e bez sjed n o ten ia s n stu p
com sv. P e tra nem u poehnane in
kova na diele spasenia. N avr p o
blden o v ek y do std a Jeia Krista,
Syna svojho, k to r je v ed en spolo
480 Za misionrov

nm pastierom , zstupcom tvojho Sy


na na zemi. N a jsv te jia Panna,
ako je tvo jo u innosou znii v e tk y
bludy na zemi, tak nech je tv o jo u sl
vou sjednoti v e tk y rozdelen cirkvi,
aby cel sv et m ohol djs opravdivho
pokoja. Am en.

Za m isionrov.

M.: Bosk Spasiteu, Jeiu K riste,


V.: Ty si ivotom svojm , trpkm i
bolesam i svojim i a k rv a v o u sm rou sv o
jou v y k p il udsk pokolenie, k to
rm u si zanechal svoju Bosk nuku.
V Tvojich apajach k r a j m isionri,
ktor zpasiac s nedostatkom a s n essel
nm i trapam i, p rac u j n a spse bo
hch pohanov. Ich ivot je krovou
cestou, ako bol ivot Tvoj, a spech
svojich prc m aj si zasli vekm i
obeami. Prosm e a pre vek zsluhy
u trpenia T vojho a sm rti T vojej, ehnaj
nm ahm a obetiam , k to r m isionri ber
na seba za es m ena T vojho a za sp
su du. N apl ich duchom sily a obe
tavosti, n eo ch v ejn o u d verou v prisbe
nie Tvoje, e Ty bude s nim i a do
konca. Daj spechu ich prcam ,
Za sprvnu vobu povolania 481
vy sly ich m odlitby a daj, aby ich p
sobenm kr Tvoj trium foval nad pohan
stvom a nev ero u a aby sa T voja ra
rozrila a do najvzdialenejch konn
zeme. Amen.

Za sprvnu v o b u p o v o l a n ia.

Mj Boe, Boh m drosti a rady, pri


vobe svojho povolania sa chcem riadi
jedine T vojou vou. N a prhovor Panny
M rie, nebeskej M atky, svojho patrna,
sv. Jozefa a sv. A lojza a prosm , daj
mi milos, aby som spoznal, ak stav a
povolanie si mm vyvoli, aby som v om
m ohol inkova na T voju es a slvu
a na spasenie svojej due. Amen.
OBSAH
Strana
Venovanie sv. Frantika Saleskho . . . . 5
vod ................................ ............................... 7
vod prekladatea.................... ..... . . . . . 11
Pohad do ivota sv. Frantika Saleskho . . 15

CAST PRV.
Kapitola Srara
1. Kto je z b o n ? ............................... 23
2. Vzneenps zbonosti . . . . . . . 25
3. Zbonm mono by v kadom povolan 27
4. V nbonom ivote potrebujeme du
chovn vedenie . . . . . . . . . 29
5. Zanime vdy oistenm due . . . . 32
6. Oisovanie od osobnch hriechov . . 34
7. Oisovanie od dobrovonch nklon
nost k h r i e c h u ................................................. 36
10. Druh rozjmanie: O cieli loveka . . . 42
11. Tretie rozjmanie: Dobrodenia Boie . . 45
12. tvrt rozjmanie: O hriechoch . . . . 48
8. Ako previes oisovanie due? . . . 37
13. Piate rozjmanie: O s m r ti................................. 51
:14. ieste rozjmanie: O poslednom sde . 55
15. Siedme rozjmanie: O pekle . . . . . 58
10. sme rozjmanie: O nebeskom rji . . 61
17. Deviate rozjmanie: O vobe medzi ne
bom a p e k l o m ..................... 64
18. Desiate rozjmanie: O vobe medzi kr
ovstvom Kristovm a krovstvom sa-
9. Prv rozjmanie: O stvoren loveka . . 3
la n o v m .................................................................67
484

Kapitola Strana
19. Ako treba vykona generlnu spoved? 70
20. Zasvcujca modlitba k novmu, vn
tornmu, nbonmu iv o t u .................... 72
21. Oisovanie due od nklonnost k ved
nm h r ie c h o m ............................................... 75
22. Oistenie od nklonnosti k neuitonm
a nebezpenm v e c i a m ..................................77
23. Oisovanie due od povahovch nedo
konalost .................................................................80

AS DRUH.
Kapitola Strana
1. M o d litb a ................................................................. 85
2. Prprava r o z jm a n ia ........................................... 90
3. innos rozumu pri rozjman . . . . 94
4. innos srdca a vle pri rozjman . . 95
5. Zakonenie r o zjm a n ia .......................................97
6. Niekoko dleitch poznmok o rozj
man .......................................................................99
7. Beztenos v r o z j m a n ..................... 101
8. Vntorn s stred en o s ..................................... 103
9. Rann m o d lit b a ............................................... 109
10. Veern m o d litb a ...............................................111
11. Sv. o m a ...............................................................113
12. Verejn a spolon pobonosti . . . . 118
13. Povanie slova Boieho a duchovn
t a n i e .................................................................... 120
14. cta k anjelom a s v t m .......................... 124
15. Vnuknutia B o i e ................................................125
16. Spove . ................................ . . . 127
17. Svt p r ijm a n ie ................................................131

AS T R E T /.
Kapitola Strana
1. Vber n o s t .....................................................143
2. T r p e z liv o s .......................................................... 149
485

Kapitola Strana
3. P o k o r a ................................................................... 155
4. Pri cvien v pokore nezabudni na svoje
dobr m e n o .....................................................161
5. Lskavos oproti b li n m u .......................... 164
6. Lskavos oproti sebe samm . . . . 168
7. Pokoj a rozvaha pri p r c i .......................... 170
8. Chudoba d u c h o m .............................................. 173
9. Boh chudobn d u c h o m .............................. 178
10. Chudk bohat d u c h o m ............................... 181
11. istota s r d c a .....................................................184
12. P o s lu n o s ..........................................................190
13. Vonkajie sebazapieranie . . . . . . 192
14. O d e v .................................................................... 198
15. Priatestvo vo v e o b e c n o s ti..........................200
16. Nebezpen p riatestv ....................................206
17. Ochrana proti nebezpenm priatestvm 208
18. Spolonos a s a m o t a .................................... 212
19. R e ......................................................................... 215
20. Nectiv a vsm en r e i ............................... 217
21. Opovliv p o su d zo v a n ie............................... 220
22. O h o v r a n ie ......................................................... 224
23. Hra a z o ta v e n ie ...............................................229
24. T a n e c ....................................................................231
25. Vernos v malom i v e k o m ..........................234
26. Spravodlivos a rozumnos oproti blinm 238
27. Nerozumn ia d o s t i..........................................241
28. Napomenutie m a n e lo m ............................... 245
29. Slovo v d o v m .................................................... 251
30. Dstojnos p a n e n s t v a .................................... 254

AS TVRT.
Kapitola Strana.
1. Prekonvanie udskch ohadov . . . 263
2. Odvaha a dvera v akostiach nbo
enskho i v o t a .......................................... 266
433

Kapitola Strana
3. Pokuenia vo veobecnosti . . . . . 269
4. Boj s akm pokuenm ................................274
5. Boj s ahkm pokuenm . . . . . . . 276
6. Posilovanie srdca' proti pokueniam . 278
7. Duevn smtok ............................................... 281
8. Vntorn n e p o k o j ..........................................283
9. Duevn rovnovha . ' .....................................286
19. Vntorn tech y '............................................... 288
11. Duevn s u c h o t a ..............................................293

AS PIATA.
1. Potreba kadoronej duevnej obnovy . 303
.2. Spsob duevnej obnovy , . . . 305
8. Rozjmanie o milosti povolania do Boej
sluby . . . ................................ ..... . . 308
4. Duevn stav vzhadom na Boha . . . 312
5. Duevn stav vzhadom na blinho . . 314
,6. Duevn stav vzhadom na seba . . . 314
7. Duevn nklonnosti a p i l y ..........................316
8. City a rozhodnutia po spytovan . . . 318
9. Rozjmania na obnovu dobrch predsa
vzat ..................................................................... 319
10. Druh rozjmanie: Vzneenos nost . 321
11. Tretie rozjmanie: Prklad svtch . . 322
32. tvrt rozjmanie: Lska Jeiova . . 324
13. Piate rozjmanie: Ven, lska Boia . 326
14. Zakonenie duchovnej obnovy . . . . 328
15. Posledn napomenutia . . . . . . . 329

AS IESTA,
Modlitba rann. Skromn ................................ 335
Modlitba rann. S p o lo n ..................................... 337
Modlitba pred jedenm . . . . . . . . . 341
Modlitba po jeden . . j .....................................342
Modlitba veern. S k ro m n .....................................343
487

Strara
Modlitba veern. S p o l o n .............................-540
Obnovenie krstnch s u b o v .............................349
Pobonos ku sv. omi. S k ro m n .................. 349
Sv. oma. S p o l o n ................................. ... 360
Sv. oma Jeia Krista, Najvyieho Kaza . . 333
Modlitba po tichej sv. o m i ............................. 394
Pobonos k sv. s p o v e d i ...................................395
Pobonos k sv. p r ij m a n i u ............................. 4C5
Modlitba pri skromnej nvteve Najsvtejej
S v ia to s ti.................................................................410
Modlitba ku Kristu K r o v i.............................413
Litnie o najsv. Srdci J e i o v o m .................. 414
Modlitba k Boskmu Srdcu na prv piatok
v mesiaci .....................................................................417
Odprosenie na prv nedeu v mesiaci. . . . 418
Odprosujca modlitba na sviatok Bosk.Srdca 422
Litnie o najsv. mene J e i ..................... . 424
Krov c e s t a ....................................................... 429
R u en ec......................................................................445
Litnie lo r e t n sk e ..................................................453
Litnie o sv. J o z e f o v i ....................................... 458
Litnie o vetkch s v t c h .................................. 481
Pred e x e r c c ia m i..................................................487
Po e x e r c c i c h .......................................................438
Prprava na s m r ................................................. 470
Prosebn modlitba sv. A u g u stn a ..................472
Zasvtenie kazov Boskmu Srdcu. . . . 474
'Za poehnan inkovanie kazov . . . . 475
Ku sv. Frantikovi S a le s k m u .................... ..... 478
Za nvrat rozkolnch Slovanov . . . . . 479
Za m is io n r o v .......................................................489
Za sprvnu vobu p o v o la n ia ............................ 481
O b s a h ....................................................................... 483
FILOTEA. Nvod k nbonm u ivotu, n ap sal sv.
F ran tiek Salesk, preloil a upravil J n Kov.
Vylo nkladom M isijnho dom u v Nitre, ro k u 1947.
Cirkevn povolenie B iskupskho ra d u v Spiskej
K apitule s. 2160/1946. T laila k n h tlaiare LEV
p. n. s. v Ruom berku.
Sv. Augustn so svojou matkou sv. Monikou
v rozhovore o blaenom ivote svtch v nebi.