You are on page 1of 23

MINISTERSTVO DOPRAVY, VSTAVBY

A REGIONLNEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY


Leteck a nmorn vyetrovac tvar
Nmestie slobody 6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava 15

Ev..: SKA2012012

ZVEREN SPRVA
o odbornom vyetrovan leteckej nehody
vrtunka typu Mi-8T
poznvacej znaky OM-TMT

Dtum: 03.08.2012
Miesto: letisko Poprad / LZTT
Odborn vyetrovanie leteckej mimoriadnej udalosti bolo vykonan poda 18 zkona
. 143/1998 o civilnom letectve (leteck zkon) a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v slade s Nariadenm Eurpskeho parlamentu a Rady (E) . 996/2010
o vyetrovan a prevencii nehd a incidentov v civilnom letectve, ktormi sa
riadi vyetrovanie leteckch nehd a incidentov v civilnom letectve.
Zveren sprva je vydan v slade s predpisom L 13, ktor je aplikciou ustanoven
ANNEX 13, Vyetrovanie leteckch nehd a incidentov k Dohovoru o medzinrodnom
civilnom letectve.
Vhradnm cieom odbornho vyetrovania je zistenie prin vzniku udalosti
a prevencia vzniku takchto udalost, nie vak poukazovanie akejkovek viny alebo
zodpovednosti osb.
Tto zveren sprva, jej jednotliv asti alebo in dokumenty, vzahujce sa
k odbornmu vyetrovaniu predmetnej udalosti maj len informatvny charakter
a nemu by pouit inak, len ako odporuenie pre realizciu opatren, ktor by
zabrnili vzniku alch leteckch mimoriadnych udalost s obdobnmi prinami.

A. V O D
Prevdzkovate / Vlastnk: TECH-MONT Helicopter company, s.r.o.
Typ prevdzky: leteck prce
Typ vrtunka: Mi-8T
Poznvacia znaka: OM-TMT

Miesto vzletu: Popradsk pleso


Fza letu: pristtie z visu
Miesto nehody: LZTT
Dtum a as nehody: 03.08.2012, 17:30
Poznmka: Vetky asov daje v tejto sprve s uvdzan v UTC ase.
2
B. INFORMATVNY PREHAD
Da 03.08.2012 posdka vrtunka Mi-8T, poznvacej znaky OM-TMT, vykonvala leteck
prce - prevanie podvesench bremien z miesta skldky na Popradskom plese na chatu
pod Rysmi.
Pri spiatonom lete zo staveniska chaty pod Rysmi, poas zostupnho letu, prilo k vniknutiu
vonho oceovho transportnho lana pre prepravu nkladu do vyrovnvacieho rotora. Jeho
navinutm na rotorov hlavu a nslednm roztrhnutm prilo k pokodeniu listov
vyrovnvacieho rotora, ktor aj pri znenej innosti umonil nvrat vrtunka klesavm
letom s optimlnou rchlosou na letisko LZTT. as useknutho transportnho lana odpadla
do ternu pod vrtunkom.
Kapitn vrtunka sa rozhodol pre pristtie na letisku LZTT. V priebehu pristvacieho
manvru zaal by vrtunk nestabiln, tesne pred dotykom so zemou sa zaal ota okolo
zvislej osi s nslednou stratou riaditenosti, priom prilo k stretu listov nosnho rotora (alej
len NR) s ternom a ich detrukcii. Vrtunk po skonen rotcie ostal st v polohe
na pravom boku.
Posdka opustila vrtunk vlastnmi silami s drobnmi odreninami a bola prevezen
do nemocnice bez vnejch zranen.

Na vyetrenie prin vzniku predmetnej udalosti bola ustanoven komisia:


Ing. Igor BENEK
Ing. Zdeno BIELIK

Sprvu vydva:
Leteck a nmorn vyetrovac tvar
Ministerstva dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky

C. HLAVN AS SPRVY

1. FAKTICK INFORMCIE
2. ANALZY
3. ZVERY
4. ODPORANIA NA ZAISTENIE BEZPENOSTI

1. FAKTICK INFORMCIE
1.1 Priebeh letu
Posdka vrtunka vykonvala prepravu materilu v podvese zo skldky v priestore
Popradskho plesa na chatu pod Rysmi. Po odpojen, v porad piateho bremena na chate
pod Rysmi, posdka letela s przdnym transportnm oceovm lanom v klesavom lete
na skldku v priestore Popradskho plesa s myslom podvesi a prepravi alie bremeno.
Asi v polovici tejto trasy palubn ininier spozoroval samovon kmitnutie oceovho lana
upnutho v hku vrtunka (za letu vone viselo pod vrtunkom). Nsledne prilo k jeho
vniknutiu do vyrovnvacieho rotora, k navinutiu na rotorov hlavu a jeho roztrhnutiu,
o spsobilo pokodenie listov vyrovnvacieho rotora a tm znenie jeho innosti.

3
Vetci lenovia posdky zaznamenali siln ranu a nsledn rozkmitanie vrtunka.
Po ustabilizovan letu sa kapitn vrtunka rozhodol pre pristtie s dojazdom na letisku LZTT.
Pred samotnm pristtm vak zmenil svoj pvodn mysel a zvolil si klasick vrtunkov
pristtie z visu.
Rozpoet a priblenie uskutonil na trvnat vzletov a pristvaciu drhu (alej len
VPD) 07.
Priebeh priblenia na pristtie bol normlny. V bezprostrednej blzkosti nad zemou zaal
vrtunk vyboova vavo, kri v pirle a ota sa okolo zvislej osi. Nsledne prestal by
ovldaten a prilo k nrazu o zem. Pri nraze prilo k dotyku listov NR so zemou a ich
polmaniu. V priebehu poslednej fzy letu, pred dotykom, sa oddelila chvostov as
s vyrovnvacm rotorom, priom boli oddelen i jednotliv asti transmisie.
Vrtunk po zastaven rotcie ostal st v polohe na pravom boku.
Denn doba: De
Pravidl letu:VFR

1.2 Zranenie osb

Zranenie Posdka Cestujci Ostatn osoby

Smrten - - -

Vne - - -

ahk - - -

Bez zranen 3 -

1.3 Pokodenie vrtunka


Vrtunk bol pri leteckej nehode znien.

1.4 Ostatn kody


Leteckmu a nmornmu vyetrovaciemu tvaru neboli oznmen okolnosti s prpadnm
uplatnenm inch nhrad kd voi tretej osobe.

1.5 Informcie o leteckom personli

Kapitn vrtunka:
oban Slovenskej republiky, vek 47 rokov,
drite preukazu spsobilosti dopravnho pilota vrtunkov ATPL(H), . SK 08040337, vydan
da 22.12.2004 Leteckm radom SR, s platnosou do 03.05.2017.
Osvedenie zdravotnej spsobilosti:
1. triedy s vyznaenou platnosou do 26.01.2013,
2. triedy s vyznaenou platnosou do 26.07.2014.
Letov sksenosti:
Celkov nlet: 4044 hod 25 min
Z toho za poslednch 90 dn: 92 hod 55 min
Z toho za poslednch 30 dn: 46 hod 30 min
V de leteckej nehody: 2 hod 55 min

4
Druh pilot-letovod:
oban eskej republiky, vek 61 rokov,
drite preukazu spsobilosti obchodnho pilota vrtunkov HCP, . CZ/001228538, vydan
da 01.02.1999 adem pro civiln letectv eskej republiky, s vyznaenou dobou platnosti
do 28.04.2014.
Osvedenie zdravotnej spsobilosti 1. triedy s vyznaenou platnosou do 27.01.2013.
Letov sksenosti:
Celkov nlet: 3626 hod 50 min
Z toho za poslednch 90 dn: 57 hod 15 min
Z toho za poslednch 30 dn: 18 hod 35 min
V de leteckej nehody: 2 hod 55 min

Palubn ininier:
oban Slovenskej republiky, vek 43 rokov,
drite preukazu leteckho personlu palubnho ininiera . 10980023, vydan da
09.02.1998 Leteckm radom SR, s platnosou do 22.05.2013.
Osvedenie zdravotnej spsobilosti:
1. triedy s vyznaenou platnosou do 23.05.2013,
2. triedy s vyznaenou platnosou do 23.05.2014.
Letov sksenosti:
Celkov nlet: 4656 hod

1.6 Informcie o vrtunku


Drak:
typ: MI-8T
poznvacia znaka: OM -TMT
vrobn slo: 98308361
vrobca: MIL MOSCOV, HELICOPTER PLANT
Osvedenie letovej spsobilosti . 0764, vydan Leteckm radom Slovenskej republiky,
platn do 15.04.2013.
Zkonn poistenie: Allianz Slovensk poisova, . 411014360.

1.7 Meteorologick situcia


Oblanos: 3-4/8 na vke 5300 ft, 5-7/8 so spodnou zkladou 8000 ft , teplota 21C,
dohadnos nad 10 km, vietor 250/5 kt.
Meteorologick situcia v oblasti Poprad Vysok Tatry
Poasie v horskom masve Vysok Tatry bolo da 03.08.2012 pomerne stabiln, bez
vraznch zmien prdenia. V odpoludajch hodinch prechdzal cez oblas Tatier
nevrazn studen front, ktor sa prejavil nrazovm vetrom, prehnkami brkovho
charakteru a prrastkom oblanosti.

Sprvy METAR zo da 03.08.2012 (15:00-18:00) LZTT


METAR LZTT 031500Z 25004KT 220V280 9999 FEW060 24/16 Q1016 NOSIG=
METAR LZTT 031530Z VRB01KT 9999 FEW060 24/17 Q1015 NOSIG=
METAR LZTT 031600Z 00000KT 9999 FEW053TCU 25/16 Q1015 NOSIG=
METAR LZTT 031630Z 05002KT 9999 FEW053 23/18 Q1015=
5
METAR LZTT 031700Z 27003KT 9999 SCT053 22/18 Q1016=
METAR LZTT 031730Z 25005KT 9999 SHRA SCT053 BKN080 21/16 Q1016=
METAR LZTT 031800Z 27009KT 9999 TSRA SCT050 CB SCT060 BKN080 21/15 Q1017=
METAR LZTT 031830Z VRB06KT 9999 VCTS-SHRA SCT048CB SCT060 BKN080 20/15 Q1017
RETS=

Zvrstvenie vzduchu bolo v dan de podmienene labiln, teda prehriaty przemn vzduch
potreboval dosiahnu hladinu vonej konvekcie, ktor bola v tlakovej hladine 758,6 hPa (cca
2200 m) nejakm inm mechanizmom, aby potom u samovone konvektvne stpal
a vytvral kopovit oblanos. D sa predpoklada, e v horskom terne mohol by tmto
mechanizmom anabatick vstup prehriatej przemnej vrstvy pozd oslnenho kamennho
podloia Mengusovskej doliny. Tto miestna cirkulcia, zvan aj doln tepl vietor, m
denn peridu zmeny a po zpade Slnka sa men na katabatick studen horsk vietor
vanci dole svahom. Tto zmena smeru vanutia nie je skokov, ale men sa postupne poda
toho ako je zatieovan dan dolie. V ase udalosti bol zpadn svah Mengusovskej doliny
u v tieni a radiane sa ochladzoval, km vchodn bol stle oiaren Slnkom a zrejme stle
produkoval stpajci prd vzduchu pozd svahu. Tento stpajci prd mohol ahko
dosiahnu a vku vonej konvekcie a pokraova v alom vstupe. Na zpadnej strane
dolia zanal ochladzujci sa vzduch postupne klesa do dolia a na jeho miesto bol
nasvan vzduch z vych hladn, o spsobilo klesav prdy nad zpadnou stranou dolia.
Tento obraz prdenia je zvl v oblasti dotyku stpavho a klesavho znane chaotick,
s vskytom vrov rznych rozmerov a intenzity. Konvektvna dostupn potencilna energia
(CAPE) bola v dan de 731,9 J/kg, Bulk Richardsonovo slo (BRCH) vyjadrujce intenzitu
termickej turbulencie a strihu vetra bolo 72,83. Tieto hodnoty naznauj, e intenzita vvoja
brok a termickej turbulencie bola nzka. Je vak potrebn poveda, e tieto indexy s
modelovan pre von atmosfru a v podmienkach intenzvneho trenia ako je to v horskom
terne maj meniu reprezentatvnos.
CAPE dostupn potencilna energia konvektivity, je mierou nestability ovzduia a da
03.08.2012 mala hodnotu 731,9 J.kg-1, o predstavuje slab aktivitu. V naich zemepisnch
rkach je v letnom obdob pri brkovej situci CAPE >1000 J.kg-1.
BRCH Bulk Richardsonovo slo je kritriom termodynamickej nestability atmosfry. Pre
dan de malo hodnotu 72,83. m je slo menie, tm je turbulentn prdenie silnejie.
Slab turbulencia zana pri sle BRCH < 0,5. Pre de 03.08.2012 udvan hodnota
ukazuje na stabiln atmosfru.

1.8 Navigan zariadenia


Neuvdza sa.

1.9 Spojenie
Vrtunk bol vybaven rdiovm komunikanm vybavenm umoujcim obojsmern
spojenie v kadom okamihu letu so vetkmi leteckmi stanicami.

1.10 Informcie o letisku


Neuvdza sa.

1.11 Letov zapisovae a ostatn zznamov prostriedky


Vrtunk nebol vybaven palubnm zapisovaom letovch dajov a nemal in zznamov
prostriedky.

1.12 Informcia o dopade a troskch


Miesto nehody sa nachdza na VPD 07 letiska LZTT a je uren zemepisnmi sradnicami:
N 49 04 13,9, E 020 14 17,6

6
7
8
1.13 Lekrske a patologick nlezy
Neuvdza sa.

1.14 Poiar
Nevznikol.

1.15 Aspekty preitia


Ptranie a zchranu prostriedkami SAR nebolo nutn vykona.

1.16 Testy a vskum


Na skmanie boli predloen dve vecn stopy
as otonho uloenia listu vyrovnvacej vrtuky
as pokodenho oceovho lana

Na zklade vykonanho skmania bolo zisten, e predloen oceov lano bolo pokoden
nedovolenm, resp. nekorektnm, priene smerovanm zaaenm (kontakt s cudzm
telesom). Lano svojou kontrukciou (protismern vinutie a priemer drtov) korepondovalo
s ryhami a vtlakami na povrchu predloenej asti uloenia listu vyrovnvacej vrtuky.
Stopy (povrchov ryhy) na predloenej asti z uloenia listu vyrovnvacej vrtuky vzhadom
na charakter skmanch rh a vtlakov a pokodenia lana, na prakticky nulov monos
kontaktu vyrovnvacej vrtuky s inm oceovm lanom mono s vekou pravdepodobnosou
predpoklada, e stopy na predloenej asti uloenia listu vyrovnvacej vrtuky boli vytvoren
skmanm lanom.

9
1.17 Informcie o organizcich a riaden
Let vrtunka bol uskutonen v rmci vykonvania leteckch prc preprava materilu
z miesta skldky nealeko elezninej stanice Popradsk pleso na Chatu pod Rysmi.
Prevdzkovateom vrtunka je spolonos, ktor je driteom platnho povolenia na
vykonvanie leteckch prc . SK002 vydanho Leteckm radom SR.

1.18 Doplnkov informcie


Let prebiehal s vone podvesenm transportnm lanom celkovej dky 28m v zostave:
oceov lano Herkules 18 mm o dke 20 m,
dva nylonov psy, kad o dke 4 m,
dva plten psy ukonen oceovmi zvesnmi hkmi, kad o dke 2 m,
konopn lano pre navedenie nkladu na miesto o dke 2 m.

10
1.19 Spsoby odbornho vyetrovania
Boli pouit ben spsoby vyetrovania.

2. ANALZA

2.1 Prv fza letu vrtunka sek chata pod Rysmi po kolziu transportnho lana
s vyrovnvacm rotorom
Vrtunk Mi-8T nebol vybaven palubnm zapisovaom letovch dajov, preto analza letu sa
z hadiska parametrov letu opiera o vpove posdky vrtunka.
Po zloen nkladu v priestore chaty pod Rysmi vo vke 2250 m, za dobrch miestnych
meteorologickch podmienok (vietor 3 4 m.s-1, dohadnos 10 km), v ase krtko po
17 hodine, pilot nasadil na zostupn let po zpadnej strane Mengusovskej doliny.

11
Let prebiehal s vone podvesenm transportnm lanom

12
Predpokladan fyziklny model atmosfrickch procesov, ktor boli primrnym faktorom
leteckej nehody vrtunka

Miestna meteorologick situcia v hornej asti Mengusovskej doliny pod abmi plesami a jej
nhodn dynamick vvoj je charakteristick pre doliny, kde orografick a tepeln vplyvy s
pri nhlom prechode prdenia z oslnenej asti do tiea v protiklade. Ohriaty vzduch sa
dostva do konvekcie, ktorou s tepeln nehomogenity v atmosfre vo forme stpajcich
bubln vzduchu.
Spa konvekcie v przemnch hladinch je teplotn gradient v ako 4,2 na km,
vznikajci pri prudkom prehrievan, v danom prpade, skalnho povrchu (zaiatok augusta sa
vyznaoval teplotami okolo 30C), ktor iniciuje stpajcu bublinu vzduchu s jej privedenm
a do hladiny vonej konvekcie (LFC). Hladina LFC kde u teplota vzduchovej bubliny bude
vyia ako okolit teplota je poda priloenho termodynamickho grafu v danom ase
v tlakovej hladine 759 hPa t.j. vo vke cca 2100 m. Pri dotyku teplho vzostupnho
anabatickho prdenia po slnkom oiarenej vchodnej stene Mengusovskej doliny
a klesajceho, ochladenho katabatickho prdenia po zatienenej zpadnej strane doliny sa
vytvor rotcia vzduchovej hmoty. V zvere doliny pri zmene smeru sa mechanizmus
prepadu studenho vzduchu (downburst) prejavuje akcelerciou klesavho prdu
s prisvanm okolitho vzduchu na uvonen miesto.

13
Tto rotujca vzduchov hmota (odhadom s priemerom 500 m a rkou 600 m) o hmotnosti
cca 150 ton by mala pri teplotnom rozdiele cca 10C medzi oslnenou a zatienenou stranou
doliny zrchlenie a 0,2 m.s-1, o dva predpokladan rchlos vrovho prdenia okolo
8m.s-1. (Vsledok dva idealizovan model vpotu, ktor uvauje len tepeln rozdiel
v praxi psobia aj alie vplyvy). Interakcia gradientu zrchlenia parcilnych vntornch
prden uvaovanej vzduchovej hmoty s poruchami vertiklneho tlakovho gradientu,
strihom vetra, lenitosou ternu a turbulencie vytvorenej prcou NR, me vznamne zvi
intenzitu turbulentnej rotcie vzduchu a jej hybnos s vekm energetickm obsahom.

Kolzia transportnho lana s vyrovnvacm rotorom vrtunka


Vlietnutie vrtunka do zostupnej asti rotujcej vzduchovej hmoty, padajcej rchlosou
okolo 8 m.s-1 v priestore pod abmi plesami sa prejavilo jeho presadnutm,
pravdepodobne s poklesom nsobku zaaenia na hodnotu blzku nule (ny 0,2). Nsledne
prilo k samovonmu zveniu rchlosti letu zo 180 km.h-1 na 200 a 210 km.h-1. Pilot
s najvou pravdepodobnosou podvedome zareagoval pritiahnutm pky cyklickho
riadenia pre korekciu zvenej rchlosti letu. Spolonm menovateom uvedench faktorov
a jeho dsledkom bolo vzjomn zblenie transportnho lana a roviny otania
vyrovnvacieho rotora z nasledujcich dvodov:
a) Zvenie rchlosti letu vrtunka po vlietnut do zostupnho poryvu vyvol zvenie
aerodynamickho odporu podvesu. V ah odporu na lano podvesu sa prejav zvenm
jeho polohy, t.j. priblenm k vyrovnvaciemu rotoru.
b) Pokles nsobku zaaenia pri presadnut vrtunka sa prejav priblenm
vyrovnvacieho rotora k zvenej rovni koncovej asti lana podvesu.
c) V snahe zni poryvom spsoben samovon prrastok rchlosti letu pilot
pravdepodobne podvedome pritiahnutm pky cyklickho riadenia (v danom prpade je
sprvne reagova zdvihnutm kolektvu) priviedol vrtunk na kladn uhol sklonu. Chvostov
nosnk s vyrovnvacm rotorom klesol a tm sa ete viac priblil ku zvenej rovni
kmitajcej koncovej asti transportnho lana.

14
Polohy lana vzhadom k vrtunku pre rzne prpady letu ukazuje potaov simulcia.

15
Treba zdrazni, e popsan proces dynamickch premien je asovo aj svojou lokalizciou
bleskurchly, nhodn dej, asto bez monosti posdky ovplyvni jeho vsledok. Proti jeho
zludnosti nie s zrukou bezpenosti lietania v horskch podmienkach ani dlhoron
sksenost. Kad let v horch je svojim spsobom in a nebezpeenstvo nestability
vzduchovch hmt asto nim nesignalizuje svoju prtomnos (napr. tvorbu oblanosti).
V danom prpade vniknutie vrtunka do vzdunho vru, charakterizovanho zloitou
vntornou truktrou turbulencie s vekou kinetickou energiou, spolu s odozvou vrtunka
a reakciou pilota boli prinou vniknutia transportnho lana do pracovnho priestoru
vyrovnvacieho rotora.
tartovacm podnetom pre vniknutie lana do vyrovnvacieho rotora boli pravdepodobne,
okrem hore uvedench faktorov aj nklon a vyboenie vrtunka pri jeho presadnut.
Asymetria prdenia rotujcej hmoty vzduchu spsobila energetick stranov pohyb vrtunka,
ktor bol impulzom bonho vykmitnutia lana, najm jeho vemi poddajnej nylonovej asti
spolu s pltennmi psmi, ktor boli v jadre vzostupnej asti turbulentnho vru. Psobenm
zotrvanch sl hmt lana a aerodynamickch sl na vzdunm vrom rozkmitanch,
poddajnch nylonovch psoch sa koncov as lana priestorovo zvinula do sluky a v tomto
okamihu stail aj relatvne mal silov impulz aby energicky vykmitla smerom hore, kde ju
pravdepodobne nasal podtlak na sacej strane vyrovnvacieho rotora a nsledne zachytili
jeho listy.

2.2 Fza letu vrtunka po vniknut lana do vyrovnvacieho rotora


Vyrovnvac rotor m pri nominlnom reime prce pohonnej jednotky otky 1124 ot.min-1,
to je 18,73 otok za sekundu. Po dotyku pravdepodobne koncovej poddajnej konopnej asti
transportnho lana s rovinou otania vyrovnvacieho rotora zaalo jeho bleskurchle
navjanie na hlavu vyrovnvacieho rotora. Pri otkach rotora 18,73 za sekundu trvalo
namotanie asti lana, ktor presahuje dku vrtunka (15,3 m) na hlavu vyrovnvacieho
rotora o priemere 280 mm, do napnutia zostvajcej asti lana (12,7 m), ukotvenej na
zves v trupe vrtunka cca 0,9 sekundy! V tom okamihu oceov lano dynamicky napnut na
medzu pevnosti prasklo v mieste ohybu (koncentrtor naptia ) na dotykovom bode so
zvesom listu vyrovnvacieho rotora.

16
Po roztrhnut sa as vonho konca roztrhnutho lana, ukotvenho v trupe vrtunka svojou
prunosou vymrtila a namotala na prav polovicu stabiliztora, ktor vne pokodila.
Odtrhnut as lana (cca 15,3 m), namotan na hlavu vyrovnvacieho rotora, sa zaala
postupne odvja (proti smeru otania rotora relatvne pomalie ako pri navjan) psobenm
progresvne narastajcej odstredivej sily. Postupnm odvjanm lana narastala hmotov
nevyvenos vyrovnvacieho rotora, ktor sa prejavila intenzvnym rozkmitanm vrtunka
v pozdnom smere. (Pod pojmom hmotovej nevyvenosti rotujceho telesa rozumieme
stav, ke hlavn centrlna os zotrvanosti nie je toton s osou jeho rotcie statick
nevyvenos).

17
Po odvinut bolo lano vymrten odstredivou silou do priestoru a amplitda kmitov vrtunka
sa podstatne znila. (Poas odvjania pravdepodobne muselo lano niekoko krt preletie aj
medzi listami NR bez ich vnejieho pokodenia).
Pri opan plochy opisovanej vyrovnvacm rotorom, pravdepodobne koncov as zvesu
so zvesnmi hkmi, nrazom do najbliieho listu vyrovnvacieho rotora ho vne
pokodila. Psobenm odstredivej sily sa list v mieste pokodenm zoslabenej asti odtrhol
(votinov as konca listu pravdepodobne o hmotnosti cca 5kg).
Odtrhnutm asti listu spsoben vyosenie aiska vyrovnvacieho rotora z osi otania
vznikla jeho nov hmotov nevyvenos, ktor sa prejavila pokraujcim, ale miernejm
pozdnym kmitanm vrtunka. Poas alch seknd letu sa pravdepodobne na alom,
menej pokodenom protiahlom liste odtrhla psobenm odstredivej sily as votinovho
seku, m sa zmenila hmotov nevyvenos vyrovnvacieho rotora a tm aj rove
vibrci vrtunka.
bytok plochy listov vyrovnvacieho rotora znil innos jeho prce, ktor vak bola pri
danej rchlosti letu (cca 150 km.h-1) dostaton, kompenzovaten vm uhlom
nastavenia listov rotora pravm pedlom smerovho riadenia.
V tejto fze letu pilot subjektvne nevnmal iadne relevantn varovn prznaky, signalizujce
vne ohrozenie bezpenosti letu.

2.3 Zveren fza letu


Vzhadom na predpokladan pokodenie vyrovnvacieho rotora neznmeho rozsahu, ktor
vak v reime motorovho klesania pri rchlosti cca 150 km.h-1 dovoovalo riadenie letu sa
pilot rozhodol prerui pracovn program a prist na letisku LZTT.
Priblenie vykonal zo smeru letu a zvolil klasick vrtunkov pristtie brzdenm rchlosti letu
a do zavisenia vo vke 3 5 m a dosadnutie vertiklnym znenm na trvnat plochu
veda betnovej pristvacej drhy letiska. Sily a momenty psobiace na vrtunk v kritickej
zverenej fze letu, ktor normlne kon zavisenm vrtunka pri nulovej rchlosti letu
ukazuje pri rovnovnom, ustlenom stave schma sl na obrzku:

18
Hlavn podmienky ustlenho visenia vrtunka:
1. Ty = W: podmienka stlej vky visenia
2. Tz = TVR: podmienka nulovho bonho posunu vrtunka
3. Tx = 0: podmienka nulovho posvania v pozdnom smere (v smere osi x)
4. MVR = MrNR podmienka stleho smeru visenia

2.4 Rozbor prin leteckej nehody v zverenej fze letu


Hlavnou prinou nehody, ktorou skonilo pristtie vrtunka, je nesplnenie v porad tvrtej
podmienky o rovnovhe momentov okolo zvislej osi vrtunka, teda MVR = MrNR.

Chronolgia fyziklnych zkonitost v priebehu letu:


Pre let vrtunka ubovonou rchlosou, vrtane nulovej visenie vrtunka, je poadovan
splnenie podmienky aby ah TNR vytvran NR bol rovn tiai vrtunka W = m.g, kde m je
jeho letov hmotnos.
Pre vznik ahu NR, ako aerodynamickej sily, vznikajcej obtekanm listov NR prdom
vzduchu pri otan NR je potrebn presne definovan vkon Ppotr, ktor dodva pohonn
jednotka najm na prekonanie aerodynamickho odporu listov pri otan NR (otky nNR =
192, to je 214 m.s-1 770 km.h-1), ktor rastie s druhou mocninou obvodovej rchlosti.
Pohonn jednotku vrtunka Mi-8T tvoria dva turbohriadeov motory TV2-117AG, kad
o vkone 1104 kW. Vekos potrebnho vkonu Ppotr zvis v prvom priblen na letovej
hmotnosti m (v danom prpade je kont.) a na reime prce NR, ktor charakterizuj dva
druhy obtekania:
a) reim osovho prdenia pri visen vrtunka a reimoch jemu blzkych vyaduje
pri danej letovej hmotnosti maximlny potrebn vkon Ppotr.
b) reim ikmho prdenia pri rchlostiach letu pribline nad 50 60 km.h-1
prejavuje sa najm v prechodnej oblasti pri malch rchlostiach vraznou zmenou
potrebnho vkonu.

Konkrtne hodnoty potrebnho vkonu zvisia okrem letovej hmotnosti a rchlosti letu tie
na vke letu, teplote vzduchu, vlhkosti vzduchu
19
V zverenej fze pristtia m kad vrtunk pri zniovan doprednej rchlosti od rchlosti
cca 60 km.h-1 prechodom z reimu ikmho obtekania NR na reim osovho prdenia
tendenciu vrazne zvyova vertiklnu rchlos klesania.
Prinou je pokles ahu NR, ktor je zvisl na rchlosti letu Vletu a indukovanej rchlosti Vind,
t.j. rchlosti rotorom urchovanej hmoty vzduchu poda vzahu (zjednoduene poda
impulznej terie):

TNR = 2..Vletu. Vind.SNR = W (N)

Pri zniovan rchlosti letu Vletu mus pilot pre zachovanie potrebnho ahu NR TNR = W
a monos riadenia s cieom zachova primerane mal rchlos vertiklneho klesania
s pribliovanm k zemi (v zverenej fze cca 0,2 m.s-1) zvova indukovan rchlos
vzduchovej hmoty Vind urchovan prcou NR. Tento proces vyaduje zvovanie uhla
kolektvneho nastavenia listov NR .

Pri vom uhle nastavenia listov NR rastie indukovan rchlos vzduchu pod rotorom Vind
a tm aj ah NR, ktor brzd klesanie vrtunka. Sasne vak rastie aj aerodynamick odpor
listov Ql a tm aj moment aerodynamickho odporu listov NR proti otaniu ktor m snahu
brzdi rchlos otania NR.
Zabrni poklesu otok NR a tm pri zven uhla nastavenia listov NR dosiahnu
rastom indukovanej rchlosti Vind potrebn ah NR, vyaduje privdza na hriade NR v
potrebn vkon Ppotr.
Zvovanm potrebnho vkonu motorov Ppotr pri kontantnej uhlovej rchlosti otania NR
NR (otky NR) rastie na hriadeli NR krtiaci moment, ktor psob proti momentu
aerodynamickho odporu NR proti otaniu, udriava jeho kontantn otky a tm aj jeho
ah TNR na potrebnej vekosti.

20
Poda zkona o akci a reakcii (III. Newtonov zkon) psob rovnako vek moment opanej
orientcie na trup vrtunka reakn moment . Tento reakn moment psob cez
hriade NR a hlavn reduktor transmisie a pri pravotoivom rotore sa sna ota trupom
vrtunka vavo. Pre udranie vrtunka bez otania vavo je potrebn vyvi tento reakn
moment NR rovnako vekm opane orientovanm momentom. Tto momentov rovnovhu
zabezpeuje svojm ahom TVR vyrovnvac rotor na ramene lVR, umiestnen na konci
chvostovho nosnka vrtunka.
Potrebn vekos ahu vyrovnvacieho rotora TVR uruje pilot vrtunka zmenou uhla
nastavenia jeho listov vychyovanm pedlov smerovho riadenia vrtunka poda reimu letu.
Moment vyrovnvacieho rotora MVR vyvauje reakn moment NR , zabezpeuje
kudov stav vrtunka okolo jeho zvislej osi a dr vrtunk vo zvolenom kurzovom uhle.
Vpredu popsan vniknutie transportnho lana do vyrovnvacieho rotora poas letu
a nsledn pokodenie jeho listov, vrazne zmenilo popsan mechanizmus normlnej
realizcie zverenej fze letu.
Pri relatvne vyej rchlosti letu, pri priblen na pristtie (cca 150 km.h-1), boli hodnoty
potrebnho vkonu pre let, krtiaci moment na NR a jemu zodpovedajci reakn moment
NR relatvne mal a na vyvenie reaknho momentu postaoval aj ah vytvran
pokodenm vyrovnvacm rotorom. Pilot preto nevnmal poas letu zludnos situcie.
Brzdenm rchlosti letu pred pristtm pod 60 km.h-1 a vpredu vysvetlenou poiadavkou
vraznho rastu potrebnho vkonu motorov, merne rastie aj krtiaci moment na hriadeli
NR a tm aj reakn moment NR, ktor sa sna ota vrtunk vavo.
Narastajci reakn moment vyvaoval pilot zvovanm ahu vyrovnvacieho rotora
TVR zvovanm uhla nastavenia jeho listov vychyovanm pravho pedlu smerovho
riadenia a spolu s pravou vchylkou cyklickho riadenia vyvaoval vrtunk v priebehu
pristvacieho manvru.
Blzko pred zavisenm vrtunka vekos potrebnho vkonu motorov, krtiaci moment na
hriadeli NR a zodpovedajci reakn moment dosiahli hodnotu , ktor u fragmenty

21
listov pokodenho vyrovnvacieho rotora svojim nedostatonm ahom nedokzali vyvi
ani pri plnej pravej vchylke pedlov smerovho riadenia.
U nzko nad zemou sa naruen rovnovha momentov, dan prevahou reaknho
momentu prejavila rznym, samovonm roztoenm vrtunka vavo.
Na tto samovon pilotom nekontrolovaten rotciu vrtunka okolo zvislej osi vavo sa
natala v danom okamihu u nevyven bon sila NR TZ, (ktorou pilot vyluoval neiaduci
bon posun vrtunka vavo od osamelej sily ahu TVR vyrovnvacieho rotora) a ete
neplne zbrzden dopredn pohyb vrtunka.
Vsledkom tejto komplikovanej nerovnovhy sl a momentov psobiacich na vrtunk v malej
vke a v krtkom asovom rozpt (radov sekundy), bol vsledn pohyb vrtunka v avej
klesavej pirle s pravm nklonom od bonej sily TZ na NR. Progresvne rastca uhlov
rchlos rotcie vrtunka v avej pirle skonila (odhadom po 2 3 otke za cca 15 s)
nrazom pravho podvozkovho kolesa o zem a prevrtenm vrtunka na prav bok.
Dotykom otajcich sa listov NR so zemou dolo k jeho totlnemu znieniu. Dotykom u
pokodench listov vyrovnvajceho rotora so zemou sa okrem jeho plnho znienia
odtrhla koncov as chvostovho nosnka aj s vyrovnvacm rotorom od trupu.

3. Z V E R Y / Prina vzniku leteckej nehody

3.1 Zistenia

lenovia posdky mali platn kvalifikcie na vykonanie predmetnho letu,

vrtunk mal platn dokumentciu a nevykazoval iadne poruchy pred leteckou nehodou,

vrtunk pred kritickm letom spal podmienky letovej spsobilosti,

vrtunk bol pri leteckej nehode znien.

3.2 Priny vzniku leteckej nehody:

vlietnutie do konvektvnou aktivitou vytvorenho masvneho vru v jeho zostupnej asti.


Kumulciou presadnutia vrtunka a asymetriou prdenia vzduchu vzhadom na NR
vyvolanm stranovm pohybom bol aktivovan impulz, ktor pri rchlosti 180 km.h-1
vymrtil vone vlajce transportn lano do pracovnho priestoru vyrovnvacieho rotora;

rozhodnutie pilota prist s pokodenm vyrovnvacm rotorom z visu. Pri tomto druhu
pristvacieho manvru bol potrebn v vkon motora, tm aj zven reakn
moment, ktor nedokzal pokoden vyrovnvac rotor vyvi ani pri plnej vchylke
smerovho riadenia.

3.3 Spolupsobiaca prina:

vykonvanie leteckch prc v nronom horskom terne a v pecifickch


poveternostnch podmienkach.

22
4. ODPORANIA NA ZAISTENIE BEZPENOSTI

Na zklade odbornho vyetrovania prin vzniku leteckej nehody

vrtunka typu Mi-8T


poznvacej znaky OM-TMT
ku ktorej dolo da 03.08.2012

odporame Leteckmu radu SR prija opatrenia :

vyzva leteckch prevdzkovateov vykonvajcich predmetn druh leteckch prc


s podobnm druhom leteckej techniky:

1. na vykonanie rozboru vsledkov vyetrovania z predmetnej leteckej nehody s leteckm


a technickm personlom, so zameranm na zvltnosti, obmedzenia a rizik vykon-
vania innosti v horskom terne v danej lokalite a v aktulnom ronom obdob,

2. pre bezpenos letu s nezaaenm dlhm transportnm lanom v horch:

preletov rchlos nezvyova nad 150 km.h-1,


trvalo zaai koncov as podvesu oceovm zvam valcovho tvaru
o hmotnosti cca 10 kg, o zabezpe niiu polohu lana a pokojnej koniec podvesu
za letu bez nkladu,
posdi nahradenie vemi poddajnej nylonovej 4 m dlhej koncovej asti podvesu,

3. doplnenie prevdzkovej prruky o odporania uveden v bode 2. na vykonvanie


leteckch prc pre konkrtne typy leteckej techniky,

4. prijatie vlastnch opatren prevdzkovatemi na zklade vsledkov z odbornho


vyetrovania.

V Bratislave, 11.03.2013

23