ADAM FRANTIŠEK KOLLÁR

Bakalárska práca

KATARÍNA IŠTOKOVÁ

Ružomberok 2008
ABSTRAKT

IŠTOKOVÁ, Katarína: Adam František Kollár. [Bakalárska práca].

Práca prezentuje výsledok literárneho výskumu o polyhistorovi Adamovi Františkovi
Kollárovi. Výberom témy chceme prispieť k zdokumentovaniu komplexnej tvorby
autora a poukázať na tie súvislosti, ktoré sú opomenuté v systematických dejinách
staršej slovenskej literatúry. Prvá kapitola pojednáva o živote a sociálnom angažovaní
spisovateľa. Nasledujúca kapitola približuje tvorivú genézu jeho pedagogickej,
právnickej, vedeckej, historickej, filozofickej, reformátorskej, jazykovednej a literárnej
činnosti. Tretia kapitola je literárnovednou analýzou jeho najvýznamnejšieho diela
O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných
záležitostiach.

Kľúčové slová: Adam František Kollár, O pôvode a nepretržitom užívaní zákonodarnej
moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach, osvietenstvo, reformy Márie
Terézie, Gerard van Swieten, autorstvo Ratio educationis, slovenský Sokrates, cirkevný
index zakázaných kníh

2
PREDHOVOR

Koncepcia celoživotného diela Adama Františka Kollára je v súčasnosti preskúmaná
len čiastočne. Jeho biografické údaje z literárnej vedy už v roku 1764 uhorská
historiografia vyradila pre politickú kritiku cirkevnej šľachty, ktorú podal v spise
O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných
záležitostiach.1
Do učebníc sa tento nedocenený spisovateľ dostal až v dvadsiatych a tridsiatych
rokoch 20. storočia a do dejín slovenskej literatúry ešte neskôr.2 Kollárovo meno
vypadlo z kníh najvýznamnejších slovenských bibliografov napríklad Bohuslava
Tablica, Jozefa Miloslava Hurbana, Jaroslava Vlčeka, Štefana Krčméryho, či Ľudovíta
Riznera.3
Najucelenejší pohľad na problematiku tvorby Adama Františka Kollára zhrnuli do
dvoch monografií Ján Tibenský a Michal Eliáš.4 Jej opis podala aj Mária Vyvíjalová vo
svojej krátkej štúdii Osvietenský program Adama Františka Kollára.5
Literárni vedci sa Kollárovou biografiou začali bližšie zaoberať pri príležitosti 200.
výročia jeho úmrtia, keď o nej Matica slovenská a Slovenská akadémia vied v roku
1983 usporiadala vedeckú konferenciu. Výskumu jeho osobnosti sa od roku 1983

1
Porov. OPOČENSKÁ-JERŠOVÁ, Mária: Adam František Kollár. In: Sborník muzeálnej slovenskej
spoločnosti. 1929 –. Roč. 23, č. 1, s. 77.
2
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 8.
3
TABLIC, Bohuslav: Pamäti česko-slovenských básnikov alebo veršovcov. Bratislava : Tatran, 1974. 296
s.
HURBAN, Jozef Miloslav: Slovensko a jeho život literárny. Bratislava : Tatran, 1972. 242 s.
VLČEK, Jaroslav: Dejiny literatúry slovenskej. Bratislava : Tatran, 1953. 345 s.
KRČMÉRY, Štefan: Dejiny slovenskej literatúry I.. Bratislava : Tatran, 1976. 329 s.
RIZNER, Ľudovít: Bibliografia písomníctva slovenského od najstarších čias do konca roku 1900.
Martin : Matica slovenská, 1934. 544 s.
4
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. 143 s.
ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. 55 s.
5
VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 55 – 112.

3
nevenuje žiadna monografia. Väčšia časť vedeckých prác, okrem pedagogických
návrhov Adama Františka Kollára, nie je preložená do slovenského jazyka.
Z literárno-historického hľadiska je účelom práce podať ucelený pohľad na život
a tvorbu Adama Františka Kollára a poukázať na tie publikácie, na ktoré sa v dejinách
slovenskej literatúry nesústreďuje pozornosť.
Pri sondáži diela som sa pokúsila o zjednotenie informácií o Adamovi Františkovi
Kollárovi, vychádzajúc z najstarších časopiseckých článkov o autorovi z roku 1929 až
po najnovší výskum prostredníctvom spomínanej konferencie. Pri výbere témy ma
z odborného hľadiska zaujali najmä jeho pedagogické návrhy, pretože viedli k vývoju
najväčšej reformy v školskej sústave Uhorska Ratio educationis.
Rada by som sa poďakovala môjmu konzultantovi PaedDr. Kataríne Vilčekovej za
odborné konzultácie, podnetné rady, ako aj za pomoc pri riešení čiastkových problémov,
s ktorými som sa stretla.

4
OBSAH

0 ÚVOD.........................................................................................................................7
1 Biografia a spoločenská angažovanosť Adama Františka Kollára.............................8
2 Rôznorodé spoločenské aktivity polyhistora Adama Františka Kollára
2. 1 Adam František Kollár – pedagóg a školský reformátor..........................................11
2. 2 Adam František Kollár – právnik a historik.............................................................14
2. 3 Adam František Kollár – organizátor vedy a etnológ..............................................16
2. 4 Adam František Kollár – jazykovedec a orientalista................................................18
2. 5 Adam František Kollár – priekopník archiválneho bádania a diplomatiky..............20
2. 6 Adam František Kollár – knihovník a zberateľ kníh................................................21
2. 7 Adam František Kollár – básnik a filozof................................................................22
2. 8 Adam František Kollár – kritik šľachty a burič........................................................24
3 O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci..........................................26
4 ZÁVER.....................................................................................................................29

5
ÚVOD

Pri pozorovaní dejín staršej slovenskej literatúry sa osemnáste storočie javí ako
obdobie hospodárskych, sociálnych a náboženských premien. Stalo sa prevratnou
dobou, keď sa rakúsko-uhorská spoločnosť oslobodzovala spod pút feudalizmu.
Prežívala rozkvet moderných filozofických názorov, ktoré prichádzali z Francúzska
a vyvolávali obrovskú averziu u šľachtických vrstiev.6
Ku progresívnemu myšlienkovému boju proti uhorskej šľachte prispel aj Adam
František Kollár, ktorý sa stal predmetom nášho literárneho výskumu. Adam František
Kollár ako predstaviteľ osvietenstva tereziánskeho obdobia zasiahol do diania
v Uhorsku nielen výskumom nevyriešených politických otázok, ale najmä svojim
vkladom do oblasti literatúry, kultúry, vedy, výchovy a školstva.
Vyznačoval sa všestranným talentom a vysokým intelektom, ale aj vedomosťami
z viacerých vedných disciplín. Stal sa pokrokovo zmýšľajúcim a erudovaným
pedagógom a školským reformátorom, právnikom a historikom, organizátorom vedy
a etnológom, jazykovedcom a orientalistom, priekopníkom archiválneho bádania
a diplomatiky, zberateľom kníh a knihovníkom, básnikom a filozofom, ale i kritikom
šľachty a buričom.
V nasledujúcich častiach práce sa z literárno-historického hľadiska budeme zaoberať
mnohostrannou obdivuhodnou literárnou tvorbou Adama Františka Kollára
v jednotlivých oblastiach. Prvá kapitola uvádza ucelené informácie o jeho biografických
údajoch. V druhej kapitole prinášame prostredníctvom komparácie vedeckých článkov
a systematických dejín slovenskej literatúry polemiku o autorstve jeho pedagogických
a jazykovedných diel.
Tretia kapitola sa pomocou literárnovednej analýzy zameriava na dielo O pôvode
a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných
záležitostiach, ktoré kvôli názorom na zdanenie šľachty vyvolalo v Uhorsku taký
rozruch, že o ňom vládnuca trieda rokovala deväť mesiacov na Uhorskom sneme
6
Porov. PIŠÚT, Milan a kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava : Obzor, 1984. s. 171.
6
a nakoniec ho dala zničiť. Dostalo sa na index zakázaných kníh a Adamovi Františkovi
Kollárovi za jeho publikovanie hrozilo vyhnanstvo.7

1 Biografia a spoločenská angažovanosť Adama Františka Kollára

Životopis „slovenského Sokrata“ ako s ironickým podtónom pre jeho učenosť
nazývali Adama Františka Kollára sa stáva záhadným. Autori štúdií sa rozchádzajú
v názore na dátum jeho narodenia a úmrtia. U niektorých je tento dátum uvedený úplne
nepresne. Rok 1720 ako pravdepodobne nesprávnu informáciu o jeho narodení udávajú
dvaja autori – Ján Tibenský a Vladimír Štverák.8 Ján Tibenský uvádza, že tento dátum je
zapísaný v matrike uchádzačov prijatých do noviciátu jezuitského kolégia v Trenčíne.9
Vo Varínskej kronike sa uvádza údaj 17. 04. 171810 ako dátum krstu Adama Františka
Kollára, ale predpokladá sa, že sa narodil o dva dni skôr – 15. 04. 1718.11 Miesto jeho
narodenia, rázovitá slovenská dedina Terchová, je uvedené správne, až na článok Márie
Opočenskej-Jeršovej v Sborníku muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorá uvádza názov
Ťarchová.12 Pravdepodobne išlo iba o formálny nedostatok.
Aj dátum úmrtia Adama Františka Kollára je nejasný, pretože už pri jeho
uverejňovaní noviny Magyar hírmondó spôsobili tlačovú chybu.13 Zomrel vo Viedni, ale
dátumy sa rôznia: 10. 06. 178314, 10. 07. 178315, 15. 07. 178316, 13. 07. 1783,17 13. 06.
1783.18
Narodil sa z druhého manželstva Mateja Kolárika19/Kollárika20/Kollára,21 roľníka
a neskôr strážcu erárnych medených baní v Španej doline a Regíny Miszlovskej22/

7
Porov. MIŠIANIK, Ján: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Vydavateľstvo slovenskej
akadémie vied, 1974. s. 284.
8
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 14.
ŠTVERÁK, Vladimír: Stručné dejiny pedagogiky. Praha : SPN, 1983. s. 196.
9
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 9.
10
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 11.
11
ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 5.
12
OPOČENSKÁ-JERŠOVÁ, Mária: Adam František Kollár. In: Sborník muzeálnej slovenskej
spoločnosti. 1929 –. Roč. 23, č. 1, s. 77.
13
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 121.
14
TIBENSKÝ, Ján: Terchovský rodák predbehol cisára. In: Verejná správa. 2002 –. Roč. 57, č. 7, s. 26.
15
CABADAJ, Peter : Sokrates z Terchovej. In: Okno. 2004 –. Roč. 8, č. 22, s. 21.
16
CYPRIÁN, Rudolf: Slovenský Sokrates. In: Nedeľná Pravda. 1984 –. Roč. 17, č. 24, s. 15.
17
BUCHTA, František: Slovenský Sokrates. In: Hlas ľudu. 1983 –. Roč. 29, č. 164, s. 2.
18
MIŠIANIK, Ján: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. s. 285.
19
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 11.
20
ELIÁŠ, Michal: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1993 –. Roč. 17, č. 2, s. 29.
21
BUCHTA, František: Slovenský Sokrates. In: Hlas ľudu. 1983 –. Roč. 29, č. 164, s. 2.
22
ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 5.
7
Myslovskej23/ Mylovskej.24 Začal študovať v Starých Horách, neskôr na nižších
gymnáziách v Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici a jezuitskom kolégiu v Trnave.25
Nesprávne údaje o Kollárovom štúdiu na gymnáziách v Žiline a Skalici udávajú
autori Jozef Mátej a František Buchta.26 V roku 1736 vstúpil v Trnave do jezuitského
rádu a absolvoval noviciát na jezuitskom kolégiu v Trenčíne, odkiaľ odišiel do
jezuitského kolégia vo Viedni. Neskôr pôsobil ako učiteľ latinského jazyka
v Liptovskom Mikuláši na jezuitskom gymnáziu. Po roku sa vrátil do Viedne, kde sa
venoval štúdiu orientálnych jazykov a teológie.27
Michal Eliáš a František Tichý uvádzajú, že z jezuitského rádu vystúpil až po
vysvätení za kňaza. Ján Tibenský tvrdí, že je to omyl a z rehole odišiel ešte pred
vysviackou ako poslucháč teológie. K jeho rozhodnutiu bol potrebný súhlas pápeža
a generála jezuitského rádu v Ríme.28
Vybral si teda vedeckú dráhu, ku ktorej mu dopomohol významný učenec, lekár
a radca Márie Terézie - Gerard29/ Gerhard van Swieten.30 Na odporúčanie Swietena sa
stal skriptorom v Cisárskej dvorskej knižnici. Vďaka svojej usilovnej práci
a rozhľadenosti postúpil na vyššie pracovné miesto druhého a neskôr prvého kustóda
knižnice. Po Swietenovej smrti sa stal riaditeľom knižnice, o ktorú sa staral do konca
svojho života. Popri svojej knižničnej činnosti sa stal poradcom cisárovnej Márie
Terézie pre uhorské záležitosti. Bol členom Dvorskej študijnej komisie a jediným
Slovákom v Uhorsku, ktorý sa vypracoval z usilovného študenta na riaditeľa všetkých
gymnázií v ríši. Zároveň sa stal dekanom Filozofickej fakulty Viedenskej univerzity.
Prednášal na nej grécky jazyk, diplomatiku a štátne právo.31
Spolu so svojim priateľom Danielom Trstianskym 32/Tersztyánskym33/Tersťanským34

23
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 11.
24
TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár – život a dielo. In: Osvetová práca. 1984 –. Roč. 34, č. 2, s. 4.
25
Porov. BARICA, Ján: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1980 –. Roč. 4, č. 10, s. 25.
26
MÁTEJ, Jozef: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava : SPN, 1976. s. 163.
BUCHTA, František: Slovenský Sokrates. In: Hlas ľudu. 1983 –. Roč. 29, č. 164, s. 2.
27
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 13 – 16.
28
Porov. ELIÁŠ, Michal: Nedocenený slovenský polyhistor. In: Vlastivedný časopis. 1978 –. Roč. 27, č. 3,
s. 102.
Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1, č.1 , s. 9
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár – život a dielo. In: Osvetová práca. 1984 –. Roč. 34, č.
2, s. 5.
29
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 17.
30
ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 8.
31
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 17 – 25.
32
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 93.
33
ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 43.
34
SROGOŇ, Tomáš a kol.: Dejiny školstva a pedagogiky. Bratislava : SPN, 1981. s. 141.
8
vydával časopis Allergnädigst k. k. privilegierte Anzeigen (Najmilostivejší cisárskej
knižnici privilegovaný vestník).35 Pracoval aj pre Dvorskú banskú a mincovnú komoru,
pre ktorú vypracoval expertízy a elaboráty na historicko-právne problémy Uhorska.36
Ako päťdesiatročný sa oženil a narodila sa mu dcéra Mária Terézia, ktorej krstnou
matkou sa stala samotná cisárovná Mária Terézia. Jeho manželka i dcéra krátko po
pôrode umreli.37
V roku 1777 napriek pobúreniu šľachty kvôli politickému spisu O pôvode
a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných
záležitostiach ho panovníčka Mária Terézia povýšila do šľachtického stavu a darovala
mu dedinu Kereszény v Šopronskej stolici, o ktorej napísal Báseň na moju dedinu
Kereszény.38
Zomrel vo veku šesťdesiatpäť rokov. Celý život obraňoval práva poddaného ľudu a
presadzoval nový spoločenský poriadok, v ktorom by si boli všetci občania bez ohľadu
na ich sociálny pôvod, náboženskú alebo národnú príslušnosť pred zákonom rovní.39

2. Rôznorodé spoločenské aktivity polyhistora Adama Františka Kollára

35
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 93.
36
Porov. BUCHTA, František: Slovenský Sokrates. In: Hlas ľudu. 1983 –. Roč. 29, č. 164, s. 2.
37
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 80.
38
Porov. ELIÁŠ, Michal: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1993 –. Roč. 17, č. 2, s. 29.
39
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 122.
9
2. 1 Adam František Kollár – pedagóg a školský reformátor

Pedagogická činnosť je veľmi významnou súčasťou tvorby Adama Františka
Kollára, pretože sa ako riaditeľ všetkých gymnázií v Uhorsku výraznou mierou podieľal
na inovácii školského systému. Vydával učebnice latinského jazyka a návrhy na úpravu
uhorského školstva.40
Adam František Kollár sa považuje za hlavného tvorcu jednej z najdôležitejších
reforiem školskej sústavy v Uhorsku – Ratio educationis publicae totiusque rei
litterariae per regnum Hungariae et provincias eidem adnexas (Sústava verejnej
výchovy a všetkého školstva v uhorskom kráľovstve a k nemu pripojených
provinciách). Vznikla v roku 1777 a bola revidovaná v roku 1806.41
Školským poriadkom Ratio educationis bola po prvýkrát účinne zasiahnutá
problematika pomerov na základných, stredných a vysokých školách. Jeho cieľmi sa
stali výchova občanov pre praktické potreby života a ustanovenie funkcie hlavných
kráľovských riaditeľov pre školy.42
Školská reforma Ratio educationis pozostáva z troch častí. Prvá časť je analýzou
organizácie, spravovania a finančného zabezpečovania škôl. Druhá časť obsahuje návrh
na zmenu vyučovacieho procesu, vymedzuje učivo a oboznamuje s metódami jeho
podávania. Tretia časť hovorí o starostlivosti o školskú disciplínu a objasňuje zásady
školského poriadku. Ponúka odseky aj o vzdelávaní žiakov a metodike vyučovania.43
Za zostaviteľov reformy sa pokladajú Jozef Urményi, Pál Makó a Daniel
Tereszyánsky44/ Trstiansky45/ Tersťanský.46 Je predpokladom, že skrývali autorstvo
Adama Františka Kollára, pretože Kollár ako zástanca ľudu svojimi politickými spismi
znepokojil uhorskú šľachtu.47

Literárni vedci sa rozchádzajú v názore na Kollárovo autorstvo v reforme Ratio
educationis. Maďarský historik Ľudovít Czóka sa ho pokúsil potvrdiť v knihe Mária
40
Porov. LOMENČÍK, Július: Aktuálnosť odkazu školského reformátora Adama Františka Kollára. In:
Učiteľské noviny. 1998 –. Roč. 48, č. 20, s. 9.
41
ŠTVERÁK, Vladimír: Stručné dejiny pedagogiky. Praha : SPN, 1983. s. 196.
42
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 43.
43
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 76 – 79.
44
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 43.
45
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 93.
46
SROGOŇ, Tomáš a kol.: Dejiny školstva a pedagogiky. Bratislava : SPN, 1981. s. 141.
47
Porov. ELIÁŠ, Michal: Nedocenený slovenský polyhistor. In: Vlastivedný časopis. 1978 –. Roč. 27, č. 3,
s. 106.
10
Terézia iskolareformja és Kollár Adam – (Školská reforma Márie Terézie a Adam
Kollár). Monografia Ľudovíta Czóku nie je dodnes preložená do slovenského jazyka.48
Ján Tibenský vo svojom diele Slovenský Sokrates vyvracia Czókovu hypotézu o
Kollárovom autorstve a tvrdí, že Ľudovít Czóka dobre vedel, že neexistujú žiadne
archívne materiály, osobná korešpondencia, koncepty, ani výpisky, ktoré by dokladali
priamu účasť Adama Františka Kollára na uhorskej školskej reforme Ratio
educationis.49 S uvedeným tvrdením môžeme polemizovať, pretože Jozef Mátej
a Michal Eliáš vo svojich dielach uvádzajú, že Ľudovít Czóka odhalil skutočnosť
Kollárovho autorstva prostredníctvom pátrania v tajnom štátnom archíve vo Viedni.
V tomto archíve sa mal zachovať originál Ratio educationis, z ktorého po dôkladnom
porovnaní Ľudovít Czóka usúdil, že návrhy na reformu školstva u Adama Františka
Kollára a návrhy v Ratio educationis sú takmer totožné. Czóka podľa Jozefa Máteja
a Michala Eliáša predpokladal autorstvo Adama Františka Kollára v celej druhej a tretej
časti Ratio educationis, ktoré sa týkali otázok zriaďovania nižšieho a vyššieho
gymnázia, kráľovských akadémií a univerzity a školskej disciplíny. Ján Tibenský
naopak popiera priame autorstvo Adama Františka Kollára v uvedenej reforme.50
Milan Hamada uzatvára tento vedecký problém nasledovne: „Aj keď sa Kollárovo
autorstvo v uhorskej školskej reforme nepodarí nikdy dokázať, závislosť zostaviteľov
Ratia educationis od Kollárových návrhov je nepopierateľná.“51
Učebnice, ktoré zostavil Adam František Kollár vysvetľujú novú metódu vyučovania
latinského jazyka. Gramatiku latinčiny vydal pod názvom Aufangsgründe der
lateinischen Sprache für die österreichischen Staaten auf allerhöchsten Befehl verfasst
(Základy latinského jazyka pre rakúske školy, zložené na najvyšší príkaz). Gramatiku
tvorí dialóg dvoch žiakov – Učenovca a Záhalovca. Učenovec sa zasadzuje za
používanie latinského jazyka v uhorskom školstve. Záhalovec mu oponuje a presadzuje
vyučovanie v materinskom jazyku.52

48
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 43.
49
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 76.
50
Porov. MÁTEJ, Jozef a kol.: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava : SPN, 1976. s. 165.
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 43.
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 76 – 78.
51
HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultúry na Slovensku. In: Slovenská literatúra. 1990 –. Roč. 37, č.
5, s. 413.
52
Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1, č.1 , s. 14.
11
Ďalšie učebnice – Etymologicum linguae latinae – (Etymologické pravidlá
latinského jazyka) a Tirocinium analyticum – (Príručka pre začiatočníkov) sa zaoberajú
prehlbovaním vzdelávania žiakov v latinskom jazyku.53
Adam František Kollár sa ako člen Dvorskej študijnej komisie a hlavný riaditeľ
gymnázií snažil zabezpečiť plynulú výučbu na všetkých školách v ríši, preto
sformuloval tri pedagogické návrhy, ktoré vyšli v roku 1775 – Gutachten űber die
Einrichtung der Tyrnauer Academie und die Universal figuring der academien (O
úprave vysokoškolského štúdia na Trnavskej univerzite), Entwurf (O organizácii
školstva) a Extractum de fasciculo Kollari system (Kollárov systém výučby). Tieto
elaboráty sú známe len z Kollárovej korešpondencie, pokúsil sa prostredníctvom nich
o preškolenie profesorov pomocou svojej novej didaktickej metódy na výučbu cudzích
jazykov.54
Uvedenej problematike sa Adam František Kollár venoval aj v diele Instructio
privata pro Humanorium literarum professoribus publicis in Regnis et Provincis
Austiacis (Súkromný návod pre profesorov humanitného štúdia). Myšlienkové podnety
pre vznik Súkromného návodu pre profesorov humanitného štúdia čerpal hlavne
z filozofických konceptov západoeurópskeho empirizmu a racionalizmu.55
V úvode diela Kollár charakterizuje pojem humanistického vzdelania. Udáva
pedagogicko-organizačné pokyny týkajúce sa školského vyučovania. Prvý oddiel
Súkromného návodu pre profesorov humanitného štúdia sa zaoberá vlastnosťami dobre
učiacich profesorov, medzi ktorými by nemala chýbať zbožnosť a kresťanská
šľachetnosť, láska k žiakom, zmysel pre česť, mravnosť a odbornosť. Druhý oddiel
pojednáva o otázke školy a školského poriadku a didaktických pomôckach na
vyučovaní. V treťom oddiele Súkromného návodu vysvetľuje nový spôsob vyučovania
cudzích jazykov, ktorý by bral do úvahy nielen vizuálnu, ale i auditívnu
a psychomotorickú oblasť vyučovacieho procesu. V diele plánoval vychovávať žiakov
k láske k materinskému jazyku, ktorý považoval za základný predmet školského
vyučovania. Osobitnú pozornosť venoval aj výchove k vzájomnej znášanlivosti žiakov
bez ohľadu na ich sociálnu, nacionálnu a konfesionálnu príslušnosť.56

53
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 68.
54
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 41.
55
Porov. HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultúry na Slovensku. In: Slovenská literatúra. 1990 –.
Roč. 37, č. 5, s. 413.
56
Porov. MIŠIANIK, Ján: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. s. 843 – 851.

12
2. 2 Adam František Kollár – právnik a historik

Adam František Kollár nadobudol kladný vzťah k uhorským dejinám už počas
stredoškolského štúdia. Neskôr ako odborník na historicko-právne záležitosti na
panovníckom dvore Márie Terézie vydával viaceré vlastné práce, elaboráty či
komentáre ku knihám iných autorov, zbieral archívny materiál i dobové dokumenty.57
Už prvým historickým dielom Historiae diplomaticae juris patronatus apostolicorum
Hungariae regum libri tres (O dejinách patronátneho práva uhorských kráľov)58 /
(Dejiny patronátneho práva apoštolských kráľov uhorských)59 sa Kollár vyznamenal ako
expert v oblasti verejného práva.60 Štátny radca Egydius Boiré sa po prečítaní diela
o Kollárovi vydaril ako o kvalifikovanom poradcovi pre uhorské záležitosti
a odborníkovi na nezaplatenie.61
V spise O dejinách patronátneho práva uhorských kráľov sa Kollár zaoberal právom
panovníka Jozefa II. na zdanenie majetkov šľachty a nárokmi na jeho politický zásah
v oblasti cirkevného hospodárstva. Kollár ho upozorňoval na podstatu patronátneho
práva, ktorou bolo pre uhorského kráľa menovanie biskupov a iných vyšších cirkevných
hodnostárov a možnosť ich premiestňovania. Dotkol sa tiež práva Jozefa II. na
nevyužité cirkevné majetky.62
Medzi jeho vrcholné historické diela patrí aj nedokončená kniha Historiae jurisque
publici regni Ungariae amoenitates (Pôvabnosť63 / Pôvaby dejín a verejného práva
Uhorského kráľovstva). Pozostáva z dvoch zväzkov. Autor písanie tretieho zväzku kvôli
ťažkej chorobe nedokončil. Prvým zväzkom sa Adam František Kollár pomocou
výskumu najstarších historických prameňov o dejinách Uhorska snažil dokázať
autochtónnosť Slovanov na území Panónie. V druhom zväzku knihy Pôvabnosť dejín
a verejného práva Uhorského kráľovstva uvažoval nad otázkou vzniku a zániku
otroctva v ranofeudálnom období Uhorska.64

57
Porov. CABADAJ, Peter: Sokrates z Terchovej. In: Slovenské národné noviny. 1993 –. Roč. 4, č. 28, s.
12.
58
ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 12.
59
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol –
HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 380.
60
Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 57.
61
Porov. ŠVIHRAN, Ladislav: Majstri ducha. Bratislava : Perfekt, 2002. s. 31. ISBN 80-8046-216-X
62
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 25 – 26.
63
TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: Studia historica slovaca
13. Bratislava : Veda, 1984. s. 383.
64
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 118.
13
Pri výskume spoločenskej štruktúry obyvateľstva Adam František Kollár vychádzal
zo systému župnej organizácie ako základného spoločenského zriadenia
v ranouhorskom štáte. Skúmal jej etymológiu, funkcie a úlohy.65 Zo spisu neskôr čerpali
viacerí významní slovenskí slavisti ako Jozef Dobrovský, Anton Bernolák a Ján Kollár.
Za prínos knihy môžeme v súčasnosti považovať osvietenské myšlienky autora
o sociálnej, konfesionálnej a nacionálnej rovnosti ľudí.66
Inšpiráciou pre tvorbu historických spisov sa Kollárovi stali diela Gašpara Ursiniho
Velliho - Desať kníh o panónskej vojne, Petra Lambeciusa - Druhá kniha komentárov
o najvznešenejšej cisárskej viedenskej knižnici a Mikuláša Oláha - Uhorsko a Attila.
Tvorili významné historické pramene k Uhorským dejinám a nadväzovali svojou
historiografiou na najstaršie historické pramene ako bola Anonymova kronika a kronika
Šimona z Kézy. Kollár tieto diela preložil a obohatil o svoje poznámkové výpisky.
V mnohých častiach ich predstihol, najmä opismi gréckych rukopisov, rozbormi
uhorských listín, kroník a legiend, výskumom prírodných názvov Uhorska, štúdiom
starých pečatí a mincí.67
Ako poradca pre uhorské záležitosti na cisárskom dvore Kollár vypracoval 34
elaborátov, ktoré sa týkali majetkovo-právnych sporov medzi erárom a šľachtou. Podľa
jeho názorov má panovník Jozef II. chrániť majetok štátu a usilovať sa obmedziť
hospodársku a politickú moc šľachty.68 Dôležitým historickým dokumentom Adama
Františka Kollára je aj preklad Tereziánskeho urbára do slovenského jazyka. Kollár
prekladom urbára zachytil podobu slovenského jazyka pred pokusmi o jeho
uzákonenenie u Jozefa Ignáca Bajzu a Antona Bernoláka. Tereziánsky urbár pozostával
z deviatich článkov. Stanovoval práva a povinnosti nevoľníkov a zemepánov.
Zabraňoval vyberaniu daní od poddaných bez súhlasu panovníka a riešil otázku
pracovných a právnych sporov medzi uvedenými spoločenskými vrstvami.69

2. 3 Adam František Kollár – organizátor vedy a etnológ
65
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol –
HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 383 –
384.
66
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 12.
67
Porov. ELIÁŠ, Michal: Nedocenený slovenský polyhistor. In: Vlastivedný časopis. 1978 –. Roč. 27, č. 3,
s. 105.
68
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol –
HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 375.
69
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 33.
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol –
HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 375.

14
Prvé pokusy o založenie vedeckej inštitúcie v Uhorsku realizovali Daniel Fisher a
Matej Bel. Na ich myšlienky sa snažil nadviazať aj Adam František Kollár.70
Vypracoval návrh na vytvorenie vedeckej spoločnosti Societas literaria71 (Literárna
spoločnosť) / Societas Hungarica (Uhorská spoločnosť), ktorá by mala
nadkonfesionálny charakter. Hoci Kollár disponoval mimoriadnymi organizačnými
schopnosťami, spor s jezuitským rádom kvôli dielu O pôvode a nepretržitom používaní
zákonodarnej moci v cirkevných záležitostiach apoštolských kráľov uhorských mu tento
návrh zmaril. Projekt sa nezachoval v tlačovej podobe a dozvedáme sa o ňom iba z
Kollárovej korešpondencie vytipovaným jednotlivcom, napríklad Gedéonovi Rádnayovi
a Alexandrovi Podmanickému, z ktorých chcel vytvoriť členov tejto spoločnosti.72
Napriek tomu, že sa idea o literárnej spoločnosti neuskutočnila, Kollár sa nevzdal a
spolu s Danielom Trstianskym vytvorili anonymný návrh na učenú spoločnosť
Academica Augusta73 / Academia Augusta (Bratislavská akadémia vied).74 Návrh
predložili nepodpísaný uhorskej panovníčke Márie Terézii ako dovtedy najdokonalejší
plán akadémie vied.
Orgánom, ktorý by propagoval spoločnosť sa mal stať vedecko-náučný časopis
Allengnädigste k. k. privilgierte Anzeigen (Najmilostivejší cisársko-kráľovský vestník –
Výsadné oznamy).75 Časopis tlmočil populárnou formou široké spektrum tém. Hoci
neslúžil Academii, počas svojich šiestich ročníkov vydávania sa v ňom vystriedali
didaktické články z poľnohospodárstva, lesníctva, prírodných pomerov, geografie,
zdravotníctva a kultúry. František Tichý vyjadril domnienku, že Adam František Kollár
spolupracoval aj pri vydávaní Českých poštových novín, ktoré vychádzali v tlačiarni
Jána Leopolda Kallivodu. Výtlačok týchto novín sa žiaľ nezachoval.76

Ako erudovaný vzdelanec sa stal Adam František Kollár priekopníkom viacerých
vedeckých disciplín, ako sú etnológia, etnografia a antropológia. Etnológia ho ako

70
Porov. ELIÁŠ, Michal: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1993 –. Roč. 17, č. 2, s. 30.
71
BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry. Bratislava : SPN,
1975. s. 66.
72
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 91 – 92.
73
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 92.
74
BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry. Bratislava : SPN,
1975. s. 66.
75
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 93.
76
Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1 , č.1 , s. 17.
15
vedecká disciplína ovplyvnila do veľkej miery, keďže sa ako dôkladný znalec histórie
zaoberal vznikom literárnych diel, listín a kroník.77
Pri svojom výskume Kollár viackrát narazil na témy týkajúce sa zvykov starých
Slovanov, a preto sa neustále vracal k otázkam o ich pôvode a smerovaní v Uhorsku.
Zaoberal sa hlavne ich vojnovou stratégiou a zvykmi.78
Pri preklade diela humanistu Mikuláša Oláha Uhorsko a Atilla sa Adam František
Kollár zaujímal aj o etnológiu ako jedinečnú vedeckú disciplínu, ktorá pomáha
odhaľovať špecifické črty a rozdielnosť jednotlivých etník. V jednej z vlastných
poznámok, ktorými obohatil knihu Oláha pojednával o národnom rozvrstvení
v Uhorsku. Uviedol v nej, že Uhorsko sa skladá z viacerých národností. Zahrnul do nich
okrem Čechov, Moravanov, Chorvátov, Dalmatíncov, Srbov, Vlachov, Slovincov,
Rusínov aj Slovákov. Tieto národnosti členil do jedného celku na Slovanov, ktorí si boli
príbuzní nielen tým, že sa nachádzali na území vtedajšieho Uhorska, ale aj podobnosťou
reči. Každej národnosti v Uhorsku prisudzoval rovnosť.79
Osobitnú pozornosť venoval výskumu rusínskej národnosti. Zaujímal sa hlavne
o pôvod, rozšírenie a dejiny podkarpatských Rusínov. Svoje vedomosti zhrnul do
elaborátu Humilissimum pro memoria de ortu, progressu et in Hungaria incolatu gentus
Ruthenicae (Skromný názor o pôvode, vývoji a živote Rusínov v Uhorsku).80 Elaborát
sa skladá z devätnástich kapitol, v ktorých Kollár uverejnil opis historických
dokumentov o cirkevnom živote rusínskej národnosti. Tieto dejiny predložili v rukopise
v roku 1769 pápežskej kúrii vo Vatikáne a stali sa podkladom pre zdôvodnenie
osamostatnenia grécko-katolíckeho mukačevského biskupstva.81 Literárni historici sa
nezhodujú v názore na autorstvo tohto spisu. Ján Tibenský uvádza, že Kollár je len
upravovateľom jeho poslednej verzie.82 František Tichý potvrdzuje Kollárovo
autorstvo.83
2. 4 Adam František Kollár – jazykovedec a orientalista

77
Porov. URBANCOVÁ, Viera: Adam František Kollár a etnológia. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 180.
78
Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 73.
79
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 103 – 104.
80
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Dialektika vzťahov medzi slovenským národným povedomím,
slovanstvom a
vlastenectvom u A. F. Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica
slovenská, 1985. s. 141.
81
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 14.
82
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 109.
83
Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1 , č.1 , s. 20.
16
Adam František Kollár mal fenomenálne jazykové schopnosti. Okrem materinského
jazyka, slovenčiny, ovládal všetky slovanské jazyky. V svojej knižnici zhromažďoval
najmä knihy z českého, chorvátskeho, srbského a slovinského jazyka, nechýbali v nej
učebnice poľského a ruského jazyka. Zaoberal sa aj ukrajinským a rusínskym jazykom.
Zo štúdia si dobre osvojil nemecký a maďarský jazyk.84
Na Viedenskej univerzite prednášal kapitoly z dejín gréckeho jazyka, viaceré svoje
diela napísal v latinskom jazyku. Neboli mu cudzie ani jazyky ako sú rumunčina,
francúzština, holandčina, taliančina či dokonca angličtina. Bol tiež dôkladným znalcom
orientálnych jazykov najmä hebrejského, tureckého, perzského a arabského jazyka.85
Orientalistická činnosť Adama Františka Kollára je takmer neznáma. O jej stručnú
charakteristiku sa ako jediný pokúsil Vojtech Kopčan na vedeckej konferencii
o Adamovi Františkovi Kollárovi, z ktorej vyšla štúdia Adam František Kollár ako
orientalista. Kopčan sa vo svojom príspevku domnieva, že Kollárovo štúdium
orientálnych jazykov bolo spojené so značnými výdavkami jezuitského rádu. Jezuitský
rád chcel Adama Františka Kollára poslať ako misionára na Balkán. Po vystúpení
z jezuitskej rehole sa stal v jej očiach zradcom. Kopčan pojednáva aj o zámere Adama
Františka Kollára založiť Cisársko-kráľovskú akadémiu orientálnych jazykov so sídlom
vo Viedni, na ktorej neskôr Kollár prednášal gréčtinu a a orientálne jazyky.86
Medzi prvé orientalistické práce Adama Františka Kollára patrí preklad osmanského
historiografa Saadeniniho87/ Sacadedinna Mehmeda ben Hasažana, ktorý je autorom
kroniky Tadž´űt – tevarih – (Koruna dejín). Táto kronika opisuje dejiny osmanskej
dynastie. Kollár v preloženej kronike uverejnil paralelne osmanský a latinský text. Vyšla
pod názvom: Sacadeddini scriptos turcici Annales Turcici Taschet-Tevarch sive corona
annalium dicta ab initio gentis Ottomanicae usque ad Muradem primum pertingens
(Turecké anály Taschet-Tevarih).88
Adam František Kollár pre potreby Cisárskej kráľovskej akadémie orientálnych
jazykov prekladal hlavne turecké a perzské jazykovedné diela. O vlastné poznatky
doplnil aj spis Základy tureckého jazyka, ktoré zostavil François Mesgnien – Meninski.
84
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 46.
85
Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 171.
Porov. VALACH, Július: Poznámky ku knižnici Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 202 – 204.
86
Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 171.
87
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 25.
88
Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 172 – 173.
17
Kollár vydal túto gramatiku pod titulom Francisci à Mesgnien Meninski Institutiones
linguae Turcicae cum rudimentis paralellis linguarium Arabicae et Persicae –
(Prepracované základy tureckého jazyka).89
Michal Eliáš a František Tichý uvádzajú, že gramatiku Prepracované základy
tureckého jazyka Kollár doplnil natoľko, že celý jej druhý zväzok je vlastne jeho
prácou.90 Vojtech Kopčan im oponuje a tvrdí, že je to omyl. Druhý zväzok
Prepracovaných základov tureckého jazyka obsahuje podľa Kopčana tri časti:
osmansko-tureckú syntax, základy arabskej a perzskej poetiky a chrestomatiu. Kollár
podľa neho preložil len časť o chrestomatii, t. j. výbere z diela viacerých autorov na
študijné účely.91
Adam František Kollár sa zaujímal aj o diplomatické vzťahy medzi rôznymi
krajinami, dokonca uverejnil osmanský text a latinský preklad dvoch mierových zmlúv:
Mierová zmluva uzavretá medzi Osmanskou ríšou a Viedňou vo Vasvári 10. augusta
1944 a Mierová zmluva uzavretá medzi Veľkou Portou a Benátkami po páde Kandie 6.
septembra 1669. Kollára môžeme na základe týchto edícií považovať za jedného
z priekopníkov diplomatiky a paleografie v Európe.92
Okrem orientalistických prác sa Kollár zaoberal aj obranou svojej materinskej reči.
V preklade historického spisu Uhorsko a Atilla prejavil svoje vyhranené slovenské
národné povedomie. Povzbudzoval slovenský ľud, aby sa nehanbil za svoj pôvod.
V diele prirovnal slovenskú reč k čistej vode. Mnohí ľudia žijúci v jeho dobe kritizovali
slovenský jazyk tak ako čistú vodu, pretože to bola pre nich jednoduchá reč dedinského
ľudu. Kollár im odkázal, že čistou vodou opovrhujú len márnotratníci a opilci. Hoci ako
spisovateľ používal prevažne latinský jazyk, bol zapálený za používanie slovenského
jazyka vo vyučovacom procese a verejnom styku.93
2. 5 Adam František Kollár – priekopník archiválneho bádania a diplomatiky

89
Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 173.
90
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 23.
Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1 , č. 1 , s. 12.
91
Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 174.
OPATÍKOVÁ, Jana: Veľký slovník cudzích slov. Bratislava : Robinson, 2006. s. 173. ISBN 80-09-
0030-312
92
Porov. KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 174.
93
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 103.
18
Kollár sa systematicky venoval výskumu uhorských dejín. Pripravoval edíciu
najstarších uhorských historických prameňov, ktoré plánoval vydať v zbierke
Diplomatorium Hungariae – (Uhorský diplomatár). Tento diplomatár by mal pre
históriu nesmierny význam, pretože jeho cieľom bolo zhromaždiť všetky dobové listiny
a dokumenty od doby pred začiatkom Veľkomoravskej ríše až po Kollárovu súčasnosť.
Prácu na tomto významnom diele nedokončil, zabránila mu v tom náhla smrť.94
Diplomatár pozostával z politickej, cirkevnej a verejnoprávnej časti. Každá časť
obsahovala prepisy alebo originály listín v chronologickom usporiadaní. Kollár mal
prístup do knižníc, ale dostal sa aj k iným zdrojom dokumentov. Navštevoval rôzne
mestské archívy, archívy kláštorov, archív Uhorskej komory v Bratislave, dokonca sa
dostal k archívnemu materiálu z Vatikánu. Na tento veľký projekt potreboval
spolupracovníkov, preto udržiaval korešpondenciu so zahraničnými a domácimi
bibliotekármi a archivármi, ktorých názory sa chystal včleniť do svojej vedeckej práce.
Pri heuristickej činnosti mu pomáhalo viacero učencov ako napríklad Daniel Trstiansky,
Štefan Karpanay, Karol Wagner a v najväčšej miere Samuel Székely.95
Uhorský diplomatár obsahoval odpisy listín v 48,96 46,97 25,98 5099 fóliových
zväzkoch, ktorých časť je uložená v Štátnom archíve v Budapešti a časť vo Viedenskom
štátnom archíve. Kollárovo vedecké dielo sa nenachádza na území Slovenskej
republiky, čo je pre naše kultúrne dedičstvo veľkou škodou. Uhorský diplomatár by
slúžil k lepšiemu pochopeniu nielen uhorských, ale aj slovenských a celoeurópskych
dejín, pretože Kollár v tejto zbierke zhromažďoval i dekréty z krajín ako sú Turecko
a Rumunsko.100

2. 6 Adam František Kollár – knihovník a zberateľ kníh

94
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 20.
95
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 96 – 97.
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol –
HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava : Veda, 1984. s. 378.
96
OPOČENSKÁ-JERŠOVÁ, Mária: Adam František Kollár. In: Sborník muzeálnej slovenskej
spoločnosti. 1929 –. Roč. 23, č. 1, s. 77.
97
ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 20.
98
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 96.
99
TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1, č. 1, s. 12.
100
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 96 – 97.

19
Adam František Kollár bol vášnivým zberateľom kníh. Mal veľmi dobre vybavenú
knižnicu, v ktorej sa nachádzali vzácne zbierky rukopisov a starých tlačí. Súpis kníh zo
svojej súkromnej knižnice vo Viedni vydal pod názvom Catalogus praestantissimorum
liborum nec non rarissimorum manuscriptum bibiliothecae Kollariane (Katalóg
najvynikajúcejších kníh ako aj najvzácnejších rukopisov Kollárovej knižnice).
Obsahoval osem častí, celkovo 1310 titulov kníh a bol uverejnený až po jeho smrti
v roku 1783.101
Dražba Kollárovej knižnice sa konala už 29. 09. 1783. Jeho vedeckú pozostalosť
netrpezliví dediči kvôli vážnym finančným ťažkostiam rozpredali viacerým súkromným
i verejným knižniciam či zberateľom, a tak nám na Slovensku zostala len nepatrná časť
jeho kníh, napríklad v Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne sa nachádza prvá časť
Kollárovho diela Ratio educationis napísaná vo švabachu.102
Adam František Kollár zbieral hlavne slovanské knihy. Jeho knižnica obsahovala
rôzne manuskripty, zápisy synod, staré kalendáre, artikuly a cirkevné anály slovenských
miest. Zo slovenských a českých diel sa v nej nachádzali diela Mateja Bela, Juraja
Sklenára, Juraja Papánka a Jána Amosa Komenského. Pri zbieraní kníh nezabudol ani
na odpisy rôznych legiend a kroník, napríklad Legendy o svätom Štefanovi,
Anonymovej kroniky, Kroniky Šimona z Kézy, Uhorskej kroniky a Prayovho kódexu.
Okrem slovenských a českých kníh sa zbierka vyznačovala veľkým množstvom diel
z orientálnych krajín, hlavne Turecka a Perzie. Zbieral aj rukopisné materiály a listiny
k dejinám Bosny a Hercegoviny, Poľska, Sedmohradska, Ruska a Litvy. Katalóg
obsahoval najmä knihy s historickou, právnickou, vojenskou, pedagogickou a lekárskou
tematikou. Na základe titulov môžeme vidieť naozaj všestrannú mozaiku Kollárových
záujmov, jeho vysokú vedeckú erudovanosť a rozhľad. 103

2. 7 Adam František Kollár – básnik a ideológ

101
Porov. VALACH, Július: Poznámky ku knižnici Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 201 – 204.
102
Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč.1, č. 1, s. 11.
103
Porov. VALACH, Július: Poznámky ku knižnici Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 203 – 204.
Porov. ECKER, Juraj: Adam František Kollár – knihovník. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný
letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 191 – 192.
Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč.1, č. 1, s. 11.

20
Básnická činnosť Adama Františka Kollára je nepreskúmaná a pre širokú verejnosť
neznáma. K umeleckej tvorbe autora sa stručne vyjadrili Michal Eliáš, František Tichý a
Gizela Gáfriková-Slavkovská.104 Okrajovo sa jej venoval aj Ján Tibenský v monografii
Slovenský Sokrates.105
Kollár sa predstavil hlavne spisbou príležitostného charakteru a svojim smerovaním
nadväzoval na latinskú humanistickú a renesančnú literatúru. Vyzdvihoval antickú
literatúru a nepriamo podporoval klasicistickú literárnu estetiku. Nedostatkom jeho
doby bolo prikláňanie sa k latinčine a gréčtine ako estetickému básnickému jazyku.106
Celkovo sa zachovalo iba šesť príležitostných básní Adama Františka Kollára.
František Tichý predpokladá, že Kollár mal podiel aj na súbornom vydaní básnických
spisov Jána Česmičského107/ Jána Pannonia.108
Básne písal v zrelom veku, prvú báseň napísal vo veku tridsaťosem rokov. Bola to
báseň Musae Francisco et Maria Teresiae z roku 1756, ktorá oslavovala panovníctvo
a reformy Františka Jozefa a Márie Terézie. Druhou básňou Charites eidyllion, seu
gratiae Francisco et Maria Theresiae augustis (slovenský ekvivalent názvu oboch básní
nie je doteraz uvedený v žiadnej literatúre) spomínal na záslužné činy Márie Terézie
a jej manžela. Báseň oboznamovala verejnosť s osvieteneckými myšlienkami
panovníčky. Mala informovať všetky spoločenské vrstvy v Uhorsku o práve Márie
Terézie na uskutočnenie sociálnych a hospodárskych reforiem. Treťou, najznámejšou
básňou Adama Františka Kollára v ruskom preklade je báseň Na rieku Volgu, ktorú
venoval ruskej panovníčke Kataríne II. Bola to pravdepodobne prvá báseň o Rusku
napísaná Slovákom. Báseň Na rieku Volgu sa nachádza ako jediná báseň Adama
Františka Kollára v Antológii staršej slovenskej literatúry. Sprostredkúva čitateľovi
pôsobivý obraz rieky Volgy, pred ktorou majú svojimi tokmi ustúpiť aj rieky ako sú
Dunaj a Tiber.109
Ďalšou básňou Adam František Kollár odpovedá na nelichotivé ohováranie
a potupné paškvily, ktoré vznikli proti knihe De originibus et usu perpetuo potesasis

104
Porov. ELIÁŠ, Michal: K básnickej tvorbe Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 186 – 189.
Porov. GÁFRIKOVÁ-SLAVKOVSKÁ, Gizela: Literárno-estetické názory Adama Františka Kollára.
In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 182 – 184.
Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč.1, č. 1, s. 12.
105
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 116.
106
Porov. GÁFRIKOVÁ-SLAVKOVSKÁ, Gizela: Literárno-estetické názory Adama Františka Kollára.
In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 182.
107
Porov. TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč.1, č. 1, s. 12.
108
Porov. ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 47.
109
MIŠIANIK, Ján: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. s. 843 – 851.
21
legislatoriae circa sacra apostolicorum regum Ungariae libellus singularis (O pôvode
a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných
záležitostiach) a znevažovali Adama Františka Kollára pre jeho nízky sociálny pôvod.
Básnik v nej poukazuje na svoje osvietenecké črty a myslenie a obviňuje šľachticov, že
nevystupujú v záujme politiky monarchie.110
Od cisárovnej Márie Terézie za svoju obdivuhodnú činnosť, schopnosti a výrazný
vedecký talent dostal do daru dedinu Keresztény. Poďakovanie panovníčke vyjadril
v básni Carmen in villam suam Keresztény (Báseň na moju dedinu Keresztény). Tento
dar bol pre neho zadosťučinením a pochvalou jeho činnosti, trávil tam posledné roky
svojho života.111
Poslednou básňou Adama Františka Kollára je latinská skladba In jucundissimum
Vindobanam advertum Pii pp. VI. carmen (Báseň na veľmi vítaný príchod pápeža Pia
VI. do Viedne). V básni rozdeľuje spoločenskú moc medzi pápeža a panovníka.
Panovník má svetskú moc a pápež božiu. Pápež má právo posudzovať pravosť viery,
dávať milosť hriešnym a rozhodovať o zásluhách a vine ľudí. Panovník má od Boha
zverenú starostlivosť o ľudí, preto musí tvoriť lepšiu budúcnosť, zachovávať
spravodlivosť pri výrube daní a venovať zvýšenú pozornosť obrane krajiny. Kollár
v skladbe Báseň na veľmi vítaný príchod pápeža Pia VI do Viedne tlmočil predovšetkým
svoje politické názory. Schvaľoval zrušenie kontemplatívnych reholí a viedol polemiku
s politickými odporcami cisára.112
Ako ideológ bol Adam František Kollár zástancom moderných myšlienok novovekej
racionalistickej filozofie, ktoré vkladal aj do svojich básní. Jeho názory boli možno
chybné v tom, že priznával veľké práva absolutistickému panovníkovi. Kollárove básne
zostali kvôli sporu s jezuitským rádom širokej verejnosti neznáme, hoci ich napísal
pôsobivým umeleckým jazykom, ktorý odzrkadľuje jeho vzdelanosť. 113
2. 8 Adam František Kollár – kritik šľachty a burič

110
Porov. ELIÁŠ, Michal: K básnickej tvorbe Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 186 – 189.
111
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. s. 116.
112
Porov. ELIÁŠ, Michal: K básnickej tvorbe Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 186 – 189.
113
Porov. GÁFRIKOVÁ-SLAVKOVSKÁ, Gizela: Literárno-estetické názory Adama Františka Kollára.
In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 182.
Porov. HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultúry na Slovensku. In: Slovenská literatúra. 1990 –.
Roč. 37, č. 5, s. 415.

22
Adam František Kollár sa v systematických dejinách staršej slovenskej literatúry
spomína hlavne v súvislosti s jeho politickým spisom, De originibus et usu perpetuo
potesasis legislatoriae circa sacra aposticolurum regum Ungariae libellus singularis (O
pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných
záležitostiach114 / Jedna knižka o počiatkoch a večnom používaní zákonodarnej moci
vzhľadom na posvätnosť apoštolských kráľov Uhorska), ktorý vydal v roku 1764.115
Krátky úryvok knihy O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci
uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach ponúka čitateľom vo svojej štúdii
Slovenský Sokrates Ján Tibenský. Celé dielo však doteraz nebolo preložené do
slovenského jazyka.116 Text diela sa nenachádza ani v Antológii staršej slovenskej
literatúry.117
Kráľovná Mária Terézia v roku 1764 zvolala schôdzu Uhorského snemu. Kvôli
prehre Rakúska s Pruskom v sedemročnej vojne predložila na sneme naliehavú
požiadavku na zvýšenie daňovej kontribúcie. Daňovú povinnosť v období osvietenstva
odvádzali iba najnižšie spoločenské vrstvy. Adam František Kollár požadoval zlepšenie
spoločenského postavenia chudobných tým, že sa v spise O pôvode a nepretržitom
používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach zasadil za
zdanenie cirkevnej a svetskej šľachty. Poukázal ním aj na zastaranosť privilegovaného
postavenia šľachtických vrstiev a dotkol sa ich dedičných výsad a majetkov. Nastolil
tiež problém šľachtickej vojenskej insurekcie, ktorú považoval za nepotrebnú.118
Dielo O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov
v cirkevných záležitostiach svojimi pádnymi názormi vystrašilo šľachtu natoľko, že
o ňom predstavitelia snemu rokovali približne mesiac. Vybrali z neho urážajúce citáty,
ktoré deväťčlenná skupina predložila Márii Terézii. Vášnivú kampaň proti autori
sprevádzala uznesená spoločenská kliatba nad spisom.119

114
Porov. MIŠIANIK, Ján: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Vydavateľstvo slovenskej
akadémie vied, 1974. s. 284.
Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 28.
115
Porov. ELIÁŠ, Michal : Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. s. 12.
116
Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 38 – 39.
117
Porov. MIŠIANIK, Ján: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. 902 s.
118
Porov. MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 160.
119
Porov. ČIČAJ, Viliam: Slovenský Sokrates: Adam František Kollár v službách osvietenstva. In:
Historická revue, 1994 –. Roč. 5, č. 7, s. 27.
23
Panovníčka Mária Terézia spis O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej
moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach postúpila štátnemu kancelárovi
Václavovi Kounicovi120/ Kaunitzovi na posúdenie.121
Václav Kounic, hoci bol známy voľnomyšlienkar, chcel dať dielo O pôvode
a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných
záležitostiach čo najdôkladnejšie utajiť. Vo svojom posudku požadoval, aby mal Kollár
priestor na obhajobu a objasnil sporné tvrdenia v knihe, ktoré sa týkali insurekcie
uhorskej šľachty. Kounic nerozumel prečo spomínaný spis vyšiel tlačou, ale priamo
neodmietol Kollárove návrhy a postrehy, hoci súhlasil so zastavením tlače a distribúcie
knihy, pretože sa bál, že by sa Mária Terézia mohla dostať kvôli publikovaným názorom
o zdanení cirkevnej šľachty do sporu s rímskou kúriou.122
Na riešenie danej politickej situácie Márii Terézii Kounic odporúčal, aby napísala list
uhorskému arcibiskupovi Františkovi Eszterházymu 123 / Esterházymu o zákaze predaja
Kollárovej knihy, až do jej preštudovania kardinálom Karolom Migazzim
a arcibiskupom Františkom Barkóczim, či neobsahuje proticirkevné myšlienky.124
Kollár ako odpoveď na Kounicovu, Eszterházyho, Migazziho a Barkócziho kritiku
napísal spis Apológia knihy Adama Františka Kollára O pôvode a nepretržitom
používaní zákonodarnej moci v cirkevných záležitostiach apoštolskými kráľmi
v Uhorsku, zaslaná Jej Veličenstvu a snemu kráľovstva. V Apológii neustúpil názorom
predstaviteľov uhorskej cirkevnej šľachty, ale prehĺbil svoju interpretáciu a
argumentáciu diela O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci. 125
Napriek Kollárovej obhajobe sa politický spis O pôvode a nepretržitom používaní
zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach kvôli neutíchajúcim
intrigám šľachty ocitol ako jediná kniha v slovenskej histórii na Cirkevnom indexe
zakázaných kníh. Index liborum prohibitorum jej udelila pápežská kúria na čele
s pápežom Klimentom XII.126/ Klementom XIII.127

120
Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 28.
121
Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 63.
122
Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 47.
123
Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 63.
124
Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 47.
125
Porov. BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry. Bratislava:
SPN, 1975. s. 59 – 60.
126
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenecký mysliteľ. In: SEDLÁK,
Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 119 – 120.
127
Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran. 1983. s. 48
24
3. O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci

V úvode knihy O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských
kráľov v cirkevných záležitostiach sa Adam František Kollár zaviazal, že bude načúvať
čistej pravde a jeho odporcovia majú kontrolovať tento záväzok. Zaujímal sa
o najstaršie zákony Uhorska, ktorých zmysel bol v priebehu osemnásteho storočia kvôli
nepokrokovému mysleniu šľachtických vrstiev často prekrútený. Vyžadoval ku
každému zákonu kritický úsudok a interpretáciu. Podporoval vývoj zákonov
smerujúcich k vytvoreniu demokratického štátu. Vymenoval viaceré historické
osobnosti, ktoré študovali zákony a tým konali záslužnú prácu pre verejnosť, napríklad
Jána Sambuca, Jána Tomku Saského a Mateja Bela.128
Prvou kapitolou diela O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci
uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach sa snažil presne vymedziť vzťah medzi
verejným právom v cirkevných záležitostiach a kanonickým právom. Definoval v nej
pojmy ako sú zákonodarstvo, právomoc, kánon a zákon. Postupne študoval dekréty
uhorských kráľov, z ktorých vymedzil úlohu panovníka, úlohu šľachty, úlohu ľudu
a úlohu cirkvi. Dospel k záveru, že všetky nariadenia a zákony Uhorska sa tvoria
pomocou súhlasu uvedených spoločenských vrstiev. Zdôraznil, že všetci ľudia sú si
rovní bez ohľadu na ich sociálny, nacionálny a konfesionálny pôvod. Uviedol, že zákon
má podľa neho autoritu iba vtedy, keď ho schváli ľud. Vyjadril myšlienku, že panovník
by nemal vydávať nariadenia, ktoré sú v rozpore s Bohom a ľudom. 129
V nasledujúcej kapitole diela O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci
uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach Kollár skúmal postupné dopĺňanie
a inovácie uhorských dekrétov. Nachádzal v nich rôzne slovné odchýlky, ktoré vznikli
prispôsobovaním sa modernejším zákonom. Pôvodný text uhorských dekrétov sa menil
najmä nedbanlivosťou uhorských pisárov. Dokazoval to na ukážkach textu dekrétov
uhorských kráľov Štefana, Ladislava a Kolomana. Zaoberal sa aj pravosťou buly
uhorského kráľa Silvestra II., o ktorej usúdil, že je to falzifikát. 130

128
Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 36 – 39.
129
Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 56 – 59.
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenecký mysliteľ. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 119.
130
Porov. MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 160.
25
Popri štúdiu uhorských dekrétov sa Kollár zaoberal kritikou šľachtického
zákonníka Tripartitum131 / Opus tripartitum,132 zbierky všetkých zákonov súkromného
šľachtického práva v Uhorsku. Jeho autorovi Vebröczymu vytkol nedostatok právneho
výskumu a vážne právne omyly, ktoré vznikli kvôli dezinterpretácii dobových spisov.
Pripisoval mu nedôslednosť hlavne v otázke cirkevného práva.133
Hlavná časť Kollárovho spisu O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej
moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach citlivo vnímala aj zložitú sociálnu
otázku. Podľa Kollára úbohý ľud nikdy neobráni krajinu, pokiaľ na jej obranu nebude
mať dostatok finančných prostriedkov, preto uhorskú šľachtu vyzýval aby časť
daňového bremena poddaných preniesla na seba. Apeloval pri tom na zásadu
spravodlivosti, rovnosti a kresťanskej solidarity.134
Tieto argumenty Kollár potvrdil vetou: „Koho totiž, pýtam sa, teší žiť alebo plodiť
deti v takej krajine, kde sa verejné ťarchy neznášajú rovnako, kde bohatí si prisvojujú
všetky výhody v štáte, ťarchy však odmietajú, čo je proti právu a princípu rovnosti,
a proti svätým zákonom nášho kráľovstva a na nešťastného poddaného roľníka
a ubiedený ľud všetko váľajú?“135
Kollár sa v záverečnej časti spisu O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej
moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach zaoberal právom Márie Terézie na
opustené cirkevné majetky. Schvaľoval ich použitie na výstavbu škôl. Dotkol sa aj
problému vojenskej taktiky Uhorska, vyjadril názor, že každej vojne sa dá predísť
diplomaciou a rozumom. Šľachtu pobúril najmä svojim výrokom o zrušení šľachtickej
vojenskej insurekcie. Vytýkal jej, že neobraňuje chudobný ľud a uplatňuje si príliš veľa
výsad a privilégií, ktoré jej právom nepatria.136

131
Porov. TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenecký mysliteľ. In: SEDLÁK,
Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 158.
Porov. Porov. MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK,
Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 160.
132
Porov. ELIÁŠ, Michal : Nedocenený slovenský polyhistor. In: Vlastivedný časopis. 1978 –. Roč. 27, č.
3, s. 103.
133
Porov. MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 160.
134
Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 56.
135
KOLLÁR, Adam František: O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov
v cirkevných záležitostiach. In: TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 39.
136
Porov. MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 160.
Porov. VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 57.

26
Proti spisu O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov
v cirkevných záležitostiach sa začali šíriť rôzne pamflety s pejoratívnym obsahom.
Rozpravu o diele ako prvý napísal Štefan František Pécs Ujfalu.137
V spise Vigiliae noticium agrestium ad novam doctrinam clarissimi viri Adami
Francisci Kollari (Ostražitosti neprespatých nocí alebo k novému učeniu Adama
Františka Kollára) sa Ujfalu zaoberal hlavne argumentáciou Kollárových názorov.
Obhajoval šľachtickú vojenskú povinnosť a konzervativizmus šľachtického sveta.
Kritika Imricha Baerenkopfa Výhrady proti Adamovi Františkovi Kollárovi, sa snažila
na základe právnych domnienok spochybniť problém feudálneho práva, ktorý Kollár
rozoberal. Ďalšiu kritiku diela O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci
uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach napísal Imrich Vajkovic. Nazývala sa
Previerka dvanástich argumentov kedysi od Huga Grotiusa a iných, nedávno od Adama
Františka Kollára o právach štátu vo veciach cirkevných, teraz rôznymi osvietensky sa
tváriacimi pseudopolitikmi opakovaných. Ako zástanca cirkevnej šľachty Vajkovic
podporoval jej výsadu neplatiť dane a odsúdil Kollára, že sa spriahol s uhorskými
jakobínmi a nadviazal na myšlienky francúzskej revolúcie.138
Feudálnu ústavu Uhorska a šľachtické výsady bránil aj spis Juraja Richvaldského
Vexatio dat intellectum (Trápenie privádza k rozumu). Touto knihou preklial Adama
Františka Kollára a uviedol, že jeho meno bude nenávidené, dokiaľ bude žiť čo len
jeden Uhor. Spis Vexatio dat intellectum bol ako celok zameraný na snemové rokovania
a predstavoval historicko-právne zdôvodnenie všetkých základných žiadostí a sťažností
poslancov predložených uhorskému snemu. Je zaujímavé, že Mária Terézia
prostredníctvom miestodržiteľskej rady nariadila magistrátu mesta Bratislava 18.
februára 1765 kritiku Juraja Richvaldského Trápenie privádza k rozumu spáliť spolu so
spisom O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov
v cirkevných záležitostiach. O procese upálenia spisov Trápenie privádza k rozumu
a O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných
záležitostiach napísali dvaja anonymní autori dve básne Justus Combustus (Spravodlivo
spálený) a Spravodlivé upálenie alebo improvizovaná apológia.139

137
Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 39 – 46.
138
Porov. BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry. Bratislava:
SPN, 1975. s. 59 – 60.
139
Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran. 1983. s. 39 – 46, 122 – 136.
Porov. BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry. Bratislava:
SPN, 1975. s. 59 – 60.
27
ZÁVER

Pri analýze pedagogickej, právnickej, vedeckej, historickej, filozofickej,
reformátorskej, jazykovednej a literárnej činnosti sme dospeli k záveru, že Adam
František Kollár si ako mimoriadne erudovaný spisovateľ a vzdelanec zaslúži
v systematických dejinách slovenskej literatúry oveľa väčšiu pozornosť a jeho
celoživotná literárna tvorba si vyžaduje rozsiahlejší výskum.
Kollárova tvorba je v literárnych dejinách opomenutá hlavne z umeleckého
jazykovedného, právnického a vedeckého hľadiska. Nasvedčujú tomu aj podnetné
literárnovedné polemiky o autorstve diel Ratio educationis, Prepracované základy
tureckého jazyka a Skromný názor o pôvode, vývoji a živote Rusínov v Uhorsku, ktoré
vznikli na základe komparácie vedeckých článkov o autorovi.
Adam František Kollár získal kvôli svojmu výraznému národnému povedomiu,
náboženskej tolerancii, úsiliu o zdanenie cirkevnej šľachty, presadzovaniu nového
spoločenského poriadku na základe princípu demokracie, rovnosti a spravodlivosti,
obhajovaniu práv chudobného ľudu, pokusu o celoeurópsku zbierku listín
a dokumentov, či návrhu na vyučovanie v materinskom jazyku pomenovanie Slovenský
Sokrates, ktoré mu hrdo patrí. Rovnako ako Sokrates to bol človek milujúci múdrosť a
pravdu. Snažil sa dokázať svoje dobré úmysly uhorskej cirkevnej šľachte, ale márne.
Kniha Adama Františka Kollára O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci
uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach sa ako jediné slovenské dielo ocitla
neopodstatnene na Cirkevnom indexe zakázaných kníh. Titul „Slovenský Sokrates“ bol
však priradený spisovateľovi s ironickým podtónom a jeho meno bolo kvôli nenávisti
uhorskej šľachty vyradené z uhorskej historiografie.
Prostredníctvom tejto bakalárskej práce by sme chceli očistiť nielen Kollárovo meno,
ale pridať tohto terchovského rodáka ako skutočného „Slovenského Sokrata“
k najlepším európskym mysliteľom a vedcom celosvetového formátu.140

140
Porov. TIBENSKÝ, Ján : Slovenský Sokrates. Martin : Tatran, 1983. s. 9.
28
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BARICA, Ján: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1980 –. Roč. 4, č. 10, s. 25.
BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária, TIBENSKÝ, Ján: Priekopníci slovenskej kultúry.
Bratislava : SPN, 1975. s. 59 – 66.
BUCHTA, František: Slovenský Sokrates. In: Hlas ľudu. 1983 –. Roč. 29, č. 164, s. 2.
CABADAJ, Peter: Sokrates z Terchovej. In: Okno. 2004 –. Roč. 8, č. 22, s. 20 – 21.
CYPRIÁN, Rudolf: Slovenský Sokrates. In: Nedeľná Pravda, 1984 –. Roč. 17, č. 24, s.
15.
ČIČAJ, Viliam: Slovenský Sokrates: Adam František Kollár v službách osvietenstva. In:
Historická revue. 1994 –. Roč. 5, č. 7, s. 26 – 27.
ECKER, Juraj: Adam František Kollár – knihovník. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 191 – 201.
ELIÁŠ, Michal: Adam František Kollár. Martin : Matica slovenská, 1968. 55 s.
ELIÁŠ, Michal: Nedocenený slovenský polyhistor. In: Vlastivedný časopis. 1978 –. Roč.
27, č. 3, s. 102 – 107.
ELIÁŠ, Michal: Slovenský Sokrates. In: Slovensko. 1993 –. Roč. 17, č. 2, s. 28 – 30.
ELIÁŠ, Michal: K básnickej tvorbe Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 186 – 191.
GÁFRIKOVÁ-SLAVKOVSKÁ, Gizela: Literárno-estetické názory Adama Františka
Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská,
1985. s. 182 – 186.
HAMADA, Milan: Zrod osvietenskej kultúry na Slovensku. In: Slovenská literatúra.
1990 –. Roč. 37, č. 5, s. 393 – 427.
HURBAN, Jozef Miloslav: Slovensko a jeho život literárny. Bratislava : Tatran, 1972.
242 s.
KOPČAN, Vojtech: Adam František Kollár ako orientalista. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 171 – 178.
KRČMÉRY, Štefan: Dejiny slovenskej literatúry I.. Bratislava : Tatran, 1976. 329 s.
LOMENČÍK, Július: Aktuálnosť odkazu školského reformátora Adama Františka
Kollára. In: Učiteľské noviny. 1998 –. Roč. 48, č. 20, s. 9.
MARSINA, Richard: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: SEDLÁK,
Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 155 – 171.
MÁTEJ, Jozef: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava : SPN, 1976. s. 163.
29
MIŠIANIK, Ján: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. s.
285 – 287.
MIŠIANIK, Ján: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1973. s. 843
– 851.
OPATÍKOVÁ, Jana: Veľký slovník cudzích slov. Bratislava : Robinson, 2006. s. 173.
ISBN 80-09-0030-312
OPOČENSKÁ-JERŠOVÁ, Mária: Adam František Kollár. In: Sborník muzeálnej
slovenskej spoločnosti. 1929 –. Roč. 23, č. 1, s. 77 – 80.
PIŠÚT, Milan a kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava : Obzor, 1984. s. 171.
RIZNER, Ľudovít: Bibliografia písomníctva slovenského od najstarších čias do konca
roku 1900. Martin : Matica slovenská, 1934. 544 s.
SROGOŇ, Tomáš a kol.: Dejiny školstva a pedagogiky. Bratislava : SPN, 1981. s. 141.
ŠTVERÁK, Vladimír: Stručné dejiny pedagogiky. Praha : SPN, 1983. s. 196.
ŠVIHRAN, Ladislav: Majstri ducha. Bratislava : Perfekt, 2002. s. 31. ISBN 80-8046-
216-X
TABLIC, Bohuslav: Pamäti česko-slovenských básnikov alebo veršovcov. Bratislava :
Tatran, 1974. 296 s.
TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár – život a dielo. In: Osvetová práca, 1984 –.
Roč. 34, č. 2, s. 4.
TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenský historik. In: AMENA, Pavol –
HOLOTÍK, Ľudovít – KOPČAN, Vojtech: Studia historica slovaca 13. Bratislava :
Veda, 1984. s. 371 – 393.
TIBENSKÝ, Ján: Adam František Kollár ako osvietenecký mysliteľ. In: SEDLÁK,
Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin: Matica slovenská, 1985. s. 107 – 133.
TIBENSKÝ, Ján: Dialektika vzťahov medzi slovenským národným povedomím,
slovanstvom a vlastenectvom u A. F. Kollára. In: SEDLÁK, Imrich: Literárnomúzejný
letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 133 – 155.
TIBENSKÝ, Ján: Slovenský Sokrates. Bratislava : Tatran, 1983. 143 s.
TIBENSKÝ, Ján: Terchovský rodák predbehol cisára. In: Verejná správa. 2002 –. Roč.
57, č. 7, s. 26.
TIBENSKÝ, Ján: Úsilie Adama Františka Kollára o organizáciu vedeckého života
v Uhorsku a Daniel Trstiansky. In: Historický časopis. 1994 –. Roč. 42, č. 3, s. 446 –
454.
TICHÝ, František: Adam František Kollár. In: Dunaj. 1934 –. Roč. 1 , č. 1 , s. 9 – 22.
30
URBANCOVÁ, Viera: Adam František Kollár a etnológia. In: SEDLÁK, Imrich:
Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 178 – 182.
VALACH, Július: Poznámky ku knižnici Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK,
Imrich: Literárnomúzejný letopis 19. Martin : Matica slovenská, 1985. s. 201 – 202.
VLČEK, Jaroslav: Dejiny literatúry slovenskej. Bratislava : Tatran, 1953. 345 s.
VYVÍJALOVÁ, Mária: Osvietenský program Adama Františka Kollára. In: SEDLÁK,
Imrich: Literárnomúzejný letopis 16. Martin : Matica slovenská, 1982. s. 55 – 112.

31
Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že bakalárska práca Adam František Kollár obsahuje 58780 znakov.

32