Univerzita Mateja Bela

Fakulta humanitnch vied, Bansk Bystrica

Jednota tlmonkov a prekladateov, Praha

Odborn komunikcia
v zjednotenej Eurpe IV

Bansk Bystrica, Praha

2005
Odborn komunikcia v zjednotenej Eurpe IV

Vedeck redaktor:
PhDr. Alena uricov, PhD.

Zodpovedn redaktorka:
Mgr. Zuzana Tuhrska

Recenzenti:
mim. prof. PhDr. Elena Baranov,
doc. PhDr. udmila Mekov, PhD.

Vydavate:
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta humanitnch vied
Jednota tlmonkov a prekladateov, Praha
2005

ISBN 80-8083-146-7
OBSAH

vodom 5

Kulturologick vchodisko ako metodologick zklad kompetentnho prekladu

Helena Blintov 7

S mdiami i bez mdi: vybran cvienia na rozvoj tlmonckych stratgi

Zuzana Bohuov, Jana Laukov 11

Eurpska nia a spsob komunikcie medzi justinmi orgnmi

Alena uricov 23

Didaktick vyuitie PowerPointu a Internetu na vyuovanie cudzieho jazyka

Horikov Jaroslava, Pivariov Elena 33

K niektorm aspektom terminolgie v oblasti mushingu

Martina Kov, Slavomra Tomikov 39

Vznam poznania zemepisnch mien pre preklad

Marek uptk 47

K otzkam nboenskej terminolgie v re ekumenizmu

Kristna Mihokov 55

Internacionalizcia terminolgie
Eva Molnrov 63

Interkultrna komunikcia v prekladateskej praxi na prklade lokalizcie

Katarna Motykov, Marketa krlantov 70

Porovnanie odbornej nemeckej a slovenskej terminolgie

z oblasti bezpenosti a ochrany zdravia pri prci
Jana Pavlovov 81

Prznak ekvivalencie a koherentnosti v modeloch metafor nemeckho

a slovenskho odbornho jazyka
Mria Policov 87
Hodnotenie elektronickch slovnkov na prklade Le Petit Robert
Mria Rotekov 95

Vybran problmy didaktizcie odbornch historickch textov

pre politolgov
Miroslava Slankov 110

Opisn a vysvetujca funkcia ekvivalennch zisten

pre terminologick lexikografiu
Roman Sorger 117

Odborn komunikcia a eurpska jazykov politika

Marcela Takov 129

Vplyv tmaticko-rmatickej truktry didaktizovanho textu

z oblasti biolgie nemeckho jazyka pri sprostredkovan vedomost
Zuzana Tuhrska 135

Recenzie
Mria Vajikov 145
VODOM

Konferencia Odborn komunikcia v zjednotenej Eurpe, ktor sa

v oktbri 2005 konala na pde Fakulty humanitnch vied Univerzity Mateja
Bela v Banskej Bystrici u po tvrt krt, m u svojich stlych
prvrencov. Vytvoren diskusn frum ponka priestor pre prezentciu
irokho spektra problmov a otzok svisiacich s cudzojazynou
edukciou, teoretickmi a praktickmi aspektmi odbornej cudzojazynej
komunikcie, prekladu a tlmoenia a na vmenu sksenost odbornkov.
Trval zujem o odborn stretnutie tohto druhu a rozmanitos
prezentovanch prspevkov podiarkuj jeho vznam ako aj opodstatnenos
tejto publikcie, ktor zrove predstavuje zdroj informci a tudijn
materil nielen pre autorov prspevkov, ale aj alch vedeckch
pracovnkov, vysokokolskch pedaggov, tlmonkov, prekladateov a
tudentov cudzch jazykov.
Na zver akujeme organiztorom konferencie Katedre germanistiky
a Katedre romanistiky FHV UMB, Jednote tlmonkov a prekladateov,
vetkm astnkom konferencie a autorom prspevkov a elme im vea
tvorivch sl.

redaktorky

5
6
 K NIEKTORM OTZKAM RUSKHO PREKLADU

Helena Blintov

1 vod
Nakupova mono aj bez znalosti cudzieho jazyka, predva vak nie. Naui
sa ho d aj na zklade gramatiky, lexiky, ale aj na zklade prekladov zmlv,
dohd at. Komunikova v cudzom jazyku vak predpoklad zmenu
mechanizmu vuby z tradinej gramaticko-prekladovej metdy na
mechanizmus odovzdvania kultrnych stereotypov. So zmenou kulturologickej
orientcie vuby cudzieho jazyka sa zmenila aj metodika prpravy prekladatea
a tlmonka. Od polovice minulho storoia sa men z jazykovej cez reov, a
na kulturologicky komunikatvnu metodiku. S ou sa mus diametrlne vyvja aj
civilizan kompetencia uitea. Lene je na to pripraven?

2 Stereotypy
Preklad textu to nie je len translcia jazykovch jednotiek, ale
predovetkm translcia kultry. Rusi naprklad nechodia do svojho kadernctva
ku svojmu kadernkovi, oni jednoducho chodia do kadernctva ku kadernkovi.
Zahranin firma, zaoberajca sa distribciou predaja liekov a zdravotnckych
potrieb, musela zmeni svoju reklamn kampa, ktor sa ukzala ako neinn,
lebo nabdala potencilneho zkaznka (pacienta) spta sa na ich inky u
svojho lekrnika. Reklamn kampa podcenila cieovho partnera,
neprispsobila svoju rtoriku kultrnym zvyklostiam krajiny. Reklamn slogan
i cel text bol univerzlny a nijako neoslovil ruskho spotrebitea, bol to
jednoduch preklad bez akceptovania mimojazykovch skutonost. Absentoval
systematick dialg kultr.
Eva Kollrov podiarkuje tento fakt a tvrd, e tdium ivch cudzch
jazykov mimo kultrneho kontextu nie je mon, skuton hodnota kultry sa
vyvja len v kontakte s inmi kultrami (Kollrov, 1999, s. 27).
Dan problm m irie spoloensk svislosti. Cudzojazyn kultru treba
spoznva, hodnoti, rozliova humnnos od nehumnnosti, morlne od
nemorlneho, oceova estetiku a cez cudziu kultru paradoxne spoznva
vlastn. Je potrebn konfrontcia problmov, nauen mus by konfrontovan
s realitou.

7
3 Internalizcia jazyka
Prenikanie rznych kultr (odlinch, podobnch) m za nsledok aj
prenikanie novej lexiky do jazyka. Internacionalizcia nie je novou
medzijazykovou kategriou. Mnoh lexiklne jednotky prenikli do ruskho
jazyka z latininy, grtiny, francztiny. V sasnosti patr dominantn pozcia
anglicizmom. Tieto prevzat jazykov prostriedky sa najastejie vyskytuj
v publicistickom tle na strnkach dennej tlae. Jeho hlavnou rtou je striedanie
tandardu a expresie.
Aby sa dosiahla o mono najzrozumitenejia komunikcia, je nutn zaisti
absoltnu prechodnos komunikanho kanla bez komunikanch umov. Jazyk
i tmy musia by aktulne, o sa dosahuje i vberom jazykovch prostriedkov.
O funknosti cudzch slov rozhoduj predovetkm pouvatelia jazyka. Oni
vekou mierou rozhoduj o implementcii novch slov. Okrem kritria
funknosti rozhoduje aj kritrium systmovosti a normatvnosti.
V ruskom jazyku existuje vea prevzatch slov, ktor maj aj rusk
ekvivalent, naprklad: , .
V zvislosti od tlu a povatea jazyka sa raz vyskytuje jeden, inokedy
druh ekvivalent. Ich preklad nerob translatolgovi problm, lebo spad do
intuitvnej jazykovej logiky, priom sa v komunikte (texte) vyber poda
prestnej funkcie vrazu. Stieranie hranc, zbliovanie kultr, odstraovanie
zbran, intenzifikcia vzahov to vetko zasahuje do jazyka.
Funkn lexiklne jednotky, preberan z inch jazykov s jednoznan,
v prekladoch sa vyskytuj v odbornch textoch:

ratifikova zmluvu
schvli pln
schvli stavu

Preberanie lexiklnych jednotiek z inch jazykov je asto spjan s ich

adaptciou.
V zvislosti od miery adaptability rozliujeme:
- cittov lexiklne jednotky;
- prevzat lexiklne jednotky;
- zdomcnen lexiklne jednotky;
- slovotvorn kalky;
- smantick kalky.
Tento jav v lingvistike nie je nov, je to historicky podmienen proces.
Staroslovienizmy sa natoko adaptovali v ruskom jazyku, e u nectime ich
pvod. S to predovetkm slov zo sakrlnej tematiky: , , .
Turkotatrsky, grcky i latinsk pvod m vea slov, ktor sa natoko
adaptovali, e ich pravopis ani vslovnos nenara kontinuitu ruskho textu.
Tento jav sa napokon vyskytuje v mnohch jazykoch.

8
 My vak na tomto priestore venujeme pozornos sasnmu ruskmu jazyku.
Bez poznania kultrneho pozadia nroda by vak len vemi ako bola mon
adekvtna translcia.
Pota, ktor tak vrazne vstpil a ovplyvnil nae ivoty, by sme pred
desarom v ruskom jazyku pomenovali ako v celkom
neutrlnom kontexte. Dnes, poznajc mieru implementcie internacionalizmov aj
do ruskho jazyka, nazveme tohto technickho pomocnka .
Nov invzia neologizmov nastupuje zaiatkom 90. rokov so vzniknutmi
politickmi, ekonomickmi, kultrnymi podmienkami, pomenvaj predmety
a javy novej reality. Tak sa na strnky novn dostvaj vrazy a slov, ktor
vytesuj pvodn domce:
, .
Oblas potaovej technolgie vrazne obohatila sasn rusk jazyk:
(nie ), ale aj oblas mdy (nie ) a mnoh in
skutonosti relneho ivota: (nie ).

4 Zver
Prenikanie novch slov do jazyka m priny v kultrnom vplyve jazykov a v
oraz tesnejch kontaktoch jednotlivch krajn, vo zvenom zujme o tdium
uritho jazyka, ale aj v autoritatvnosti jazyka, z ktorho sa slovo preber.
Novinri, politici, riadiaci apart, verejn intitcie vrazne ovplyvuj
jazykov vkus. Pouvanm mdi, hlavne v internetu, dochdza vak
k oslabovaniu prsnosti noriem spisovnho jazyka.
Z nartnutho vyplva, e kulturologicky orientovan komunikcia je
prepojen s translciou. V systmoch a tradcich translanch aktivt s
viditen viacer odlinosti, ktor je potrebn do istej miery neutralizova, aby
komunikcia bola efektvna (Hukov, 2004, s. 45). T ist autorka tvrd, e
translan komunikcia neznamen len vmenu jazykovho kdu, ale je to
hadanie funknch ekvivalentov, s m sa plne stotoujeme.

Literatra
URICOV, A. 2003. Je kad komunikcia odborn? In: Odborn
komunikcia v zjednotenej Eurpe 2. Bansk Bystrica; Praha : FHV UMB
Jednota tlmonkov a prekladateov.
FILOLOGICK REVUE. 2004. Bansk Bystrica : Filologick fakulta UMB.
HUKOV A. 2004. Translcia alebo komunikcia bez hranc. In: Filologick
revue. Bansk Bystrica : Filologick fakulta UMB.
JACKULKOV, K. 2004. Zkladn smantick procesy v sasnej ruskej
lexike. (s. 356-363). In: Preklad a tlmoenie 6. Bansk Bystrica : UMB, Katedra
slovakistiky FiF. ISBN 80-8083-012-6
9
 KOLLROV, E. 1999. Civilizan kompetencia sasnho uitea-rusistu
a nov genercia uebnc s kulturologickou orientciou. In: Instytut Filologii
Rosyjskiej Wyzszej szkoly pedagogicznej im.komisji edukacji narodowej w
Krakowe: Aktuanie voprosy prepodavania russkogo jazyka. ISBN 83-87513-99-
7

10
 S MDIAMI I BEZ MDI: VYBRAN CVIENIA NA ROZVOJ
TLMONCKYCH STRATGI

Zuzana Bohuov, Jana Laukov

Abstrakt
Mit und ohne Medien: ausgewhlte bungen zur Entfaltung der Dolmetschstrategien
Im Zentrum des vorliegenden Beitrags steht das Definieren der mndlichen translatorischen
Kompetenz der Dolmetschkompetenz sowie ihrer Bestandteile, der Dolmetschstrategien.
Diese werden durch den Einsatz adquater, den Methodenpluralismus bercksichtigender
dolmetschspezifischer bungen trainiert und erworben. Die Explanationen gehen vom
Sprachenpaar Slowakisch Deutsch aus, wobei beide Sprachen sowohl Ausgangs- als auch
Zielsprachen darstellen knnen, weil dies der aktuellen Dolmetschpraxis am besten
entspricht. Ferner werden die bungen klassifiziert und mit Beispielen versehen. Die
Gliederung in mediengesttzte und nicht-mediengesttzte bungstypen entspricht prinzipiell
der klassischen Aufteilung in Simultan- und Konsekutivdolmetschen.

1 stna transltorsk kompetencia

Prspevok tematizuje stnu transltorsk kompetenciu a definuje diverzn
tlmoncke stratgie. Jeho prioritn zameranos je vak identifikova a
klasifikova vybran cvienia ako prostriedky zskavania tlmonckych stratgi
a to receptvno-produktvnym spsobom, s vyuitm mdi a na bze
metodickho pluralizmu.
Explancie vychdzaj z jazykovho pru slovenina nemina. Oba jazyky
s v tomto prpade prezentovan ako vchodiskov, ale aj cieov jazyky,
nakoko v aktulnej spoloenskej praxi prebieha tlmoen komunikcia
obojsmerne. Sasou prspevku s jednak exemplifikcie vybranch
iastkovch cvien v procese vuby tlmoenia, a jednak ich zameranos na
rozvoj tlmonckych stratgi. V tejto svislosti s v prspevku zohadnen aj
niektor princpy didaktiky tlmoenia v rmci germanistickej a slovenskej
translatolgie.
stna transltorsk kompetencia je ako jedna z elementrnych sast
okrem jazykovej a reovej kompetencie nevyhnutn pre spen realizciu
translanho procesu. Jej sasou s rzne tlmoncke stratgie, ktor
podporuj receptvnu aj produktvnu fzu tlmonckej innosti a ktor
definujeme v nasledujcej podkapitole.
Pod pojmom transltorsk kompetencia sa jednoznane rozumie aj tlmoncka
kompetencia, oznaovan aj ako stna transltorsk kompetencia (porovnaj
Kautz, 2002, s. 444). Snaha o jej rozvjanie v procese tlmoenia nie je vak
primrne prostriedkom na zdokonaovanie kompetencie materinskho a cudzieho
jazyka, ale je samostatnm cieom vuby. Ako to uvdza W. Koller (1997),
komplexnos pojmu stna transltorsk kompetencia zahruje v sebe zrunos

11
(Fertigkeit) prekladatea a tlmonka vo vzahu k analze vchodiskovho textu,
produkcie cieovho textu (transltu), vo vzahu k prekladateskm
a tlmonckym stratgim, reerovaniu a prci s prslunou odbornou
terminolgiou. stna transltorsk kompetencia zaha predovetkm dva
primrne ciele a to rozvoj kultrnej kompetencie a rozvoj textovej
kompetencie. V tejto svislosti ide hlavne o ncvik rutinnch automatizovanch
postupov, ncvik intuitvnych kreatvnych postupov a ncvik asociatvnych,
kontextulne zvislch vzieb medzi vrazovmi prostriedkami vchodiskovho
a cieovho jazyka. Zkladnm aiskovm elementom tejto kompetencie je
schopnos absolvova tlmoncky proces ako proces optimalizcie (porovnaj
Kautz, 2002, s. 116).
Ako uvdza vo svojom diele Preklad v terii a praxi cudzojazynej vuby
(1996) D. Mglov, pozostva transltorsk kompetencia z nasledovnch
komponentov:
smantick komponent ide o aktvne ovldanie vchodiskovho
a cieovho jazyka, gramatickch, smantickch a pragmatickch noriem
jazyka (systm, norma, zus),
znalosti z terie prekladu/tlmoenia znalosti ekvivalentnch vzahov
medzi vchodiskovm a cieovm jazykom,
predmetov situcia tzv. vecn kompetencia,
pragmatick komponent znalosti autorskho zmeru (motv a cie
vchodiskovho komuniktu),
situatvny komponent znalosti situatvneho extralingvistickho kontextu, t.
j. socilno-kultrne pecifik cieovho jazyka (porovnaj Mglov, 1996, s.
81-82 ).
Vetky tieto komponenty s navzjom kauzlne prepojen a tvoria
komplexn celok. Rozsah transltorskej kompetencie zvis poda Mglovej
(1996) od:
1. jazykovch dispozci vo veobecnosti (tzv. jazykov cit),
2. reovej kompetencie vo vchodiskovom a cieovom jazyku,
3. postoja k translanej innosti vo veobecnosti a od implicitnho
uvedomovania si vlastnej translanej kompetencie,
4. subjektvnej recepcie etnografickej a kultrnej reality v kontexte obidvoch
jazykov,
5. spsobu osvojenia si reovej kompetencie (Mglov, 1996, s. 82).

12
2 Tlmoncke stratgie
So sukcesvnym rozvjanm a nadobdanm stnej transltorskej kompetencie
vemi zko svis rozvjanie diverznch tlmonckych stratgi, ktor v rznej
miere podporuj receptvnu aj produktvnu fzu tlmonckeho procesu a ved k
postupnmu vytvraniu u spomnanch automatizmov. Tm odahuj
kognitvnu za tlmonka a ten sa me viac koncentrova na in potencilne
problmy vyskytujce sa v priebehu spomnanch fz procesu tlmoenia
(porovnaj Mglov Mal, 2000, s. 200).
Ide tu teda o rozhodovacie procesy v prospech dosiahnutia istho ciea, v
naom prpade prekdovania vchodiskovho textu. Pri naich vahch preto
aplikujeme veobecne zameran lingvistick definciu pojmu "stratgia" poda
Dolnka Bajzkovej (1998, s. 92-93), ktor vemi dobre vystihuje dan
problematiku v procese tlmoenia.
Poda spomnanch autorov sa pojem stratgia spravidla spja s pojmom
plnovania (resp. programovania), o je pochopiten, pretoe sa tlmonk v
tomto procese nerozhoduje naslepo, ale sa riadi istou predstavou o cieli a ceste
k nemu. Tlmonk ako tvorca textu sa mus rozhodn pre niektor z
monch ciest vedcich k tomuto cieu, priom si prvotne kladie nasledovn
otzky: o chcem dosiahnu? a Akm spsobom to mem dosiahnu?
Stratgie ako rozhodovacie procesy sa pritom, ako zdrazuj spomnan autori,
realizuj ako preferencie: tlmonk ako tvorca novho textu svojimi
rozhodnutiami preferuje ist alternatvu spomedzi viacerch monch alternatv
a tm sa vymedzuje priestor pre alie rozhodovacie procesy: Zvolen stratgia
implikuje rozhodovacie procesy obsahovej, pragmatickej a jazykovej povahy a
poda toho globlny pojem stratgie zaha obsahov, pragmatick a rtoricko-
jazykov stratgiu (Dolnk Bajzkov, 1998, s. 91).
Medzi uebn stratgie, ktor podporuj recepn i produkn fzu
tlmonckej innosti patr: anticipcia, inferencia, segmentcia, komprimovanie,
parafrzovanie, expandovanie, generalizcia (podrobnejie pozri napr. Bohuov
Laukov Schwarzov, 2004, Snell-Hornby et al., 1999).
Prednostne sa zameriavame na charakterizovanie vybranch cvien s
mdiami alebo bez mdi ako prostriedkov rozvjania tchto stratgi.

3 Tlmoncke cvienia
Pri vobe textov (resp. nahrvok) pre vubu tlmoenia je potrebn
repektova postup od jednoduchch k nronm textom. Pri cvieniach
vychdzame analogicky od iastkovch, postupujeme cez komplexn a po
pecilne. Nepripraven resp. neanalyzovan texty sa tlmoia a na konci celho
cyklu prprav, ktor s
iastkov (zahaj napr. pamov a jazykov hry, kov slov,
zachytenie siel a mien a pod.)
komplexn (napr. posluch s porozumenm, tanie s porozumenm, psanie
a prednes, hovorenie a tlmoenie)

13
 pecilne (napr. notan zpis, tlmoenie z listu, Rckbersetzung a pod.)
(Bohuov Laukov Schwarzov, 2004)
Toto je len jedno z monch delen tlmonckych cvien. Poda kritria, ktor je
v zklade klasifikcie, vyuvame minimlne tieto tyri delenia cvien (typy
cvien mono takmer bez obmedzenia medzi sebou kombinova):

Kritrium Zrunos Technick Nronos Vber textu

podpora
Druhy Receptvne Bez mdi iastkov
S uebnicovm
cvien textom
Receptvno- Kombinovan Komplexn S adaptovanm
produktvne (didakticky
manipulovanm)
textom
Produktvne s mdiami pecilne S autentickm
textom

Repektujeme fakt, e vinou nie je striktn delenie relne, take vetky

zmiean typy cvien najlepie odzrkaduj princpy didaktiky tlmoenia i
realitu. V tomto prspevku je v centre pozornosti delenie poda prezentnosti
alebo absencie mdi. Rozdelenie cvien na typy s mdiami a bez mdi
v princpe zodpoved zkladnmu deleniu tlmoenia na simultnne
a konzekutvne.
V prkladoch uvdzame cvienia, ktor maj rzny stupe komplexnosti.
Nron tlmoncka prprava zaha aj schopnos kompenzcie problematickch
miest (chbajcich ast textu, defektnch, terminologicky extrmne nastench
textov, nepriaznivch situanch a technickch okolnost, idiolekt renka a pod.)
o. i. vedomosou tmy, anticipciou obsahu, poznanm terminolgie a formlnej
truktry textu ako aj textovch konvenci v danej situcii. Celkov kvalitn
prpravu tlmonka a jeho obsiahle kompetencie nie je vak mon nahradi
nim. Preto budujeme cvienia na zskavanie tlmonckej stratgie receptvno-
produktvnym spsobom, na pilieroch metodickho pluralizmu a na zklade
prevahy autentickch materilov.
Medzi pecifick vybran cvienia zameran na precviovanie jednotlivch
tlmonckych stratgi patria ako sa to uvdza v translatologickej literatre
(Kautz, 2002; Kalina, 1998; Snell-Hornby et al. 1999 at.) napr. code switching,
cloze tasks, shadowing i tlmoncke cvienia zameran na gramatick
transformciu a parafrzovanie a in.

3.1 Cvienia s mdiami

Code switching je z didaktickho hadiska tak forma cvienia, pri ktorej je
cieom prekdovanie nosnej informcie z vchodiskovho do cieovho jazyka,

14
priom tieto formy cvienia prebiehaj na kognitvnej bze. To je napr. prpad
tzv. otzka-odpove-cvien, ke tudenti v tlmonckej kabne cez slchadl
pouj otzku vo vchodiskovom jazyku a odpoveda musia v cieovom jazyku.
Tieto otzky s spoiatku uzatvoren, t. j. vyaduj si negatvnu odpove (avak
vo forme celej zmysluplnej vety), neskr mu ma otvoren formu a tudenti na
ne musia odpoveda na zklade svojich vedomost a schopnost, priom v
odpovedi musia by obsiahnut vetky elementy otzky, aby sa zabrnilo
eliptickm vetnm kontrukcim.
Podobnou formou takchto didaktickch cvien mu by naprklad lohy, v
ktorch s zakomponovan sla, men, nzvy rznych intitci at., ktor
tudenti musia opakova v tom istom (vchodiskovom) jazyku alebo prekdova
z jednho jazyka do druhho.
Shadowing pod tmto cvienm rozumieme monolingulne doslovn
opakovanie akusticky prezentovanho segmentu (komuniktu) s variabilnm
asovm odstupom. V odbornej translatologickej literatre sa rozliuj dva druhy
shadowingu: tzv. phonemic shadowing, teda fonemick (fonologick) shadowing
(porozumenie invariantu) a tzv. phrase shadowing, teda frzov shadowing
(porovnaj Kalina, 1998, s. 262). Pri fonemickom shadowingu ide o doslovn
opakovanie, priom asov odstup je maximlne niekoko seknd, a pri
frzovom shadowingu ide o opakovanie prslunch segmentov (uritch
vsekov textu), priom je asov odstup v tomto prpade v (niekoko slov
alebo frz). Poda doterajch empirickch vskumov prebiehaj pri shadowingu
procesy nielen auditvnej, fonologickej a artikulanej povahy, ale vyuva sa aj
syntaktick a smantick rovina jazyka. Z didaktickho hadiska je shadowing
vhodnm tlmonckym cvienm na zlepenie cudzojazynej kompetencie,
artikulcie a intoncie v cudzom jazyku (napr. pri cudzojazynch nzvoch,
mench, relich a pod.), zlepenie krtkodobej pamti, ako aj zlepenie
koncentrcie recepcie textu.
Audio-vizulne mdi audio- alebo videonahrvky nemeckch sprv
vyuvame pri cvieniach na recepciu obsahu, pretoe sprvy nie s vhodn na
tlmoenie (vysok obsahov nastenos, pseudospontnny pripraven text,
prlin rznorodos tm, rchle tempo prejavu hlsateov a redaktorov z dvodu
asovho stresu a pod.). Rozvoj systematickho a truktrovanho vnmania
podporujeme grafickm zpisom (strunm protokolom) zkladnch informci
(teda kde, kedy, o a preo sa stalo, kto tam bol, alie svislosti). Verifikcia
apercepcie prebieha formou reprodukcie poutho individulne alebo socilnou
formou v skupine. Napriek obmedzeniam s sprvy vhodn na shadowing na
uvedomenie si rchleho tempa stneho prejavu.
Eficiencia rznych videonahrvok vo vube tlmoenia je nepopieraten
(Mglov Bohuov, 2005). Analogicky preto vyuvame pecifick
videonahrvky autentickch tlmonckych situci v televzii pri vznamnch
medzinrodnch udalostiach rzneho stupa oficilnosti (napr. tlmoenie pri
zasadnut NATO, pri priamom prenose MISS UNIVERSE, pri rozhovoroch

15
s expertmi alebo hosami v spravodajskch relcich, pri udeovan Oscarov, na
pohrebe Ronalda Reagana, na oslave vroia vylodenia spojencov v Normandii,
na tlaovch konferencich v svislosti s vojnou v Iraku, pri hosovan
nemeckch futbalistov v Bratislave, pri nvtevch vznamnch osobnost Otto
von Habsburg v Banskej Bystrici, astronaut Eugen Cernan na Slovensku a pod.).
Nejde teda o simulovan, ale o skuton tlmoncke vkony, priom tlmoenie
prebieha do sloveniny, etiny, neminy, anglitiny, francztiny i z tchto
jazykov do inch. Toto cvienie reprezentuje receptvne, ale vemi aktvne
sledovanie tlmonckych vkonov, priom tudenti musia zmobilizova vetky
svoje teoretick vedomosti a vlastn hoci len iastkov sksenosti z tlmoenia.
Niektor prpady sa poas sledovania nahrvok verbalizuj a tematizuj, aby boli
tudenti senzibilizovan pre takto nron hodnotiacu a kritick innos.
Rovnako sa kladie draz na kladn i negatvne hodnotenie. Pri jazykoch, ktor
tudenti neovldaj ani pasvne, sa hodnot iba celkov auditvny dojem,
zafarbenie hlasu tlmonka, jeho pohotovos, primeran suvernnos a pod.
Sumarizujcim krokom je sprva o cudzch tlmonckych vkonoch
s niekokmi funkciami:
uvedomi si mon tlmoncke situcie (v mdich i mimo nich),
implicitne rozvja vlastn tlmoncke sksenosti,
snai sa o komplementrne alebo alternatvne doplnenie niektorch
problematickch miest v sprvan relneho tlmonka a pod.
Hodnotenie prebieha poda vopred stanovench kritri, ktor zahaj
i irie svislosti tlmonckej situcie, s to napr. tieto kritri:
1. Typ relcie pecifik (televznej) relcie, funkcia modertorov/
redaktorov, renka a pod.
2. Druh podujatia, stupe oficilnosti, obsahov okruhy.
3. Typ tlmoenia, vchodiskov/ jazyk/y (ich striedanie), cieov/ jazyk/y,
smer tlmoenia
4. Hodnotenie renka, charakteristika vchodiskovho textu, pomenovanie
relevantnch problematickch miest.
5. Hodnotenie tlmonka hlasov prejav, auditvny dojem pre poslucha,
jazykov prejav formlna a obsahov kontinuita, sprvnos, celkov
primeranos, dosiahnutie ciea = komunikcie, zvldnut problmov
situcie, chyby tlmonka a ponauenie pre seba, protinvrhy.
6. Adekvtna prprava na podobn tlmoncky vkon.

Vo vych ronkoch, kde s u tlmoncke cvienia v dsledku neustleho

sledovania progresie relatvne komplexn, sme v rmci tmy hospodrska
nemina zaviedli obsahov experiment na zintenzvnenie prce na seminroch.
Tto tmu spjame s problematikou hospodrskych vzahov s nou, ktor m
vek trhov potencil a je objektom zujmu vetkch svetovch ekonomk.
Kadodenne sa objavuje v sprvach aspo zmienka o dian v ne. To je
obsahovo-pragmatick aspekt seminrov. Formlno-metodick rmec tvor

16
rznorod vyuitie mdi na precvienie i zautomatizovanie niektorch
iastkovch tlmonckych stratgi. Postupnos je takto:

ner Aplikcia Mdium Problmy, ktor sa rieia pri

prprave na tlmoenie a poas
tlmoenia
(1)urnalis- modifikcia na tudentsk vod do tmy/impulzy,
tick text, stny prejav audionahrvky senzibilizcia, kulturologicky
prvky z rznych (po slov.) nasten lexiklne jednotky,
reporte perspektv rozdiely medzi textom primrne
subjektu urenm na tanie a povanie,
individualizcia, humor
(2) oficilny simulovan floskuly prejavov, reov akty,
prejav, audionahrvka termny, diplomatick, vemi
privtanie (native speaker po slvnostn rove vber
nem.) primeranch jazyk. prostriedkov a
intoncie
(3) ryvok rozdelenie loh tudentsk prvky dialektu, hovorovosti,
z prekladu a dramatizcia nahrvka sociolektu, obraznosti a pod.,
poviedky ako rozhlasovej (po nem.) simultnne tlmoenie afekty,
hry emcie, kinestzia
(4) televzne autentick odborn ekonomick termny,
interview nahrvka rchle tempo, obsahov nastenos,
(po slov.) tlmoenie konzekutvne
i simultnne
V nasledujcich poznmkach bliie charakterizujeme iba prv a tret krok,
pretoe pri prejavoch (2) a (4), ktor by potencilne s vekou pravdepodobnosou
mohli by tlmoen, je miera metodickej kreativity uitea (i tudenta) relatvne
niia (nie vak miera kreatvneho a tlmoncky fundovanho prstupu k textu
i samotnmu tlmonckemu konu).
Vchodiskom jednotlivch krokov je vdy text. Prv urnalistick text
o nskych tudentoch sloveniny v Bratislave je motivanm prostriedkom,
ale jeho vznam sa neredukuje len na funkciu senzibilizova. Obsahuje mnostvo
kulturologicky nastench jednotiek, ktor predstavuj asto tlmoncky
problm. pecifick vrazy ukotven v jednotlivch kultrach a jazykoch s
asto na hranici s bezekvivalentnou lexikou a vyaduj pohotov parafrzu alebo
sa pre ne v inch jazykoch u ustlili niektor pomenovania a tie je nutn
repektova porovnaj poznmky pod iarou. Prklady z textu nska kultra:
rok koa, ivony kalendr, kniha vetieb/premien, jin a jang, sinolgia, sviatok
lampinov, pekinsk kaka, ryov vno, npoj z lotosovch koreov a
bambusovch vhonkov, paliky a pod., slovensk kultra: bryndzov haluky 1,

1
Pre rakskeho recipienta je tto jednotka vemi ahko preloiten kvli blzkosti oboch kultr,
pre nemeckho me predstavova problm.

17
medovina, majonzov alt s rezami, Filozofick fakulta Univerzity
Komenskho2 a pod.
Text so tudentmi analyzujeme o. i. aj z hadiska urnalistickch, typickch
aktualizanch prvkov psanho textu, urenho na recepciu tanm. Text
obsahuje
poetick vrazy: V dnenom rchlom svete kad rok akoby precvlal
venosou asu. Na nsky Nov rok sa vetieva pomocou prastarej nskej
amanskej knihy premien.
odborn explanan prvky: ivony kalendr del as na dvansron
cykly. Vetby svisia so systmom 64 hexagramov kombinci jinovch a
jangovch iar. Orechy napuia, dozrej a zmenia skupenstvo.
hovorov prvky: nevldali sme to vynachvli, je to pre nich rarita, exotika,
rob nu,
metaforick prvky a obrazn vyjadrenia: na (totum pro parte), maj to
v krvi, (palikami jedia) elegantne a so onglrskym fortieom,
termny z oblasti gastronmie: cukrov poleva, npoj z vysokohorskch
byln, plnen pirohy, krevety, tvrd alkohol, torta so ahakou a domcimi
malinami, zavran pky, ierne nske vajka a pod.
Zvldnu tieto a alie iastkov problmy v texte m opodstatnenie v rmci
efektvnej domcej prpravy, v adekvtnom vyuit slovnkov a paralelnch
textov. V prvej fze cvienia sa vak rozvja aj stratgia improvizcie, parafrzy
a adekvtnej (a nenpadnej) komprimcie. Nadstavbovou lohou tohto cvienia
je psomn produkcia tudentov: napsanie vlastnch prejavov teda tzv.
recyklcia primrne psanho textu, urenho na vnmanie tanm, na primrne
stny text, uren na vnmanie sluchom a vyznaujci sa vetkmi konvennmi
znakmi takho prejavu. Z dvodu zatraktvnenia lohy a zvenia motivovanosti
tudetov ako aj z hadiska tylistickej a obsahovej kreativity sa prejavy mu
psa z rznej perspektvy subjektu, napr. z perspektvy osoby (M. arnogursk
slovensk sinologika, nsky tudent) alebo veci (zavran pka, sekik na
mso, papierik s vetbou v nskom koliku, lampin a pod.) Prejavy obyajne
nechme prednies bez vizulnej predlohy, aby sa prejavili niektor znaky aspo
iastone spontnnych prejavov, nahrme ich na ps a a nsledne tlmome.
V treom kroku vyuvame na hodinch tlmoenia text, odporan
didaktikom translcie Ulrichom Kautzom (2000, s. 252-254). Obohacujeme jeho
tlmoncko-didaktick pokyny tm, e text sli ako scenr pre simulovan
rozhlasov hru, na prprave, nahrvan a tlmoen ktorej sa podiea cel skupina
tudentov. Apercepcia textu, ktor je mnohovrstvov, je hbkov
tudenti musia dokonale pochopi kad obsahovo-formlny jav, pretoe text

2
V pouvan slovenskej germanistiky sa ustlilo spojenie s latinskm menom Comenius-
Universitt a nie je mon ho meni, hoci ete v devdesiatych rokoch sa objavovala aj
alternatva Komensk-Universitt, ktor sa vak nepresadila. Naproti tomu sa zaviedlo spojenie
Matej-Bel-Universitt a alternatva Matthias-Belius-Universitt ostva na okraji pouvania.

18
nsledne musia intonane a dramaticky adekvtne interpretova. Apercepcia,
teda vlastn uvedomel vnmanie s porozumenm, je aktvny, nron proces
a nevyhnutn predpoklad pre alie mentlne spracovanie informci.
Krtky, dialogick, dynamick text, ktor je ryvkom z nskej poviedky, je
v originli napsan v nre nich vrstiev okolia Pekingu. V nemeckom
preklade bolo loklne nreie nahraden syntetickm sociolektom s prvkami
hovorovho tlu mladej genercie, konkrtne mestskej severonemeckej mldee
(Stadtdialekt, porovnaj Gutknecht, 1998, s. 102). Na problematiku didaktickej
vyuitenosti problematiky tlmoenia dialektu, sociolektu a idiolektu sme
poukzali v lnku Tlmoenie na osi medzi globalizciou a regionalizciou
(Bohuov Mglov, 2005). Teraz sa zameriavame na aspekt trnovania
tlmonckej zrunosti a hadania adekvtnej taktiky teda na pecifick druh
cvienia. Pri tomto texte sa mus pota tak ako pri spontnnom stnom
prejave
s mnohmi vslovnostnmi elziami a syntaktickmi komprimciami: Ist er
gut fr ne Mahlzeit? Themawechsel!
s frazeologizmami: Ob er sich ne Mahlzeit aus dem Kreuz leiern lsst,
hngt von euch ab. Bisschen mehr durch die Blume.
hovorovou lexikou: Sie haben die Knete.
nadvkami a vulgarizmami: Fettmops, Fresssack, Was solln der Schei?
expresvnymi syntaktickmi vzbami: Abgeschleppt haben wir ihn.
Okrem toho v poviedke vystupuje cudzinec, ktor je sinolg a hovor
syntakticky jednoduchmi kontrukciami. Jeho idiolekt v nemine signalizuj
mierne agramatick krtk vety: Bume? Oh, kenne. Jahresringe auch
kenne.
niekde interjekcie: Aha, noch son Fresssack! Oh, Sie mich beschmen.
alebo hypokoristik: Haben Tfftff.
Rovnako pozoruhodn je sledova, ako sa prejav domcich modifikuje, ke
hovoria medzi sebou a vyuvaj komplikovanejie kontrukcie
a ke hovoria priamo s cudzincom prispsobuj sa, napodobuj idiolekt
cudzinca, zjednoduuj syntax a vo vekej miere vyuvaj extraverblne
prostriedky: Sie wie alt? Ich gestikulierte etwas hilflos. ...das Alter,
verstehen Sie? Ich strich mir ber einen imaginren Kinnbart, zog mir mit
Fingern Triefaugen... Er fragen, Sie wieviel Jahresringe?
Text vyuvame ako predlohu na zdramatizovanie a nahrvku simulovanej
rozhlasovej hry. ktor nsledne simultnne tlmome z neminy do sloveniny.
Napriek tomu, e je to text poviedky, je dialogick a dramatick, simuluje relny
rozhovor, take je vhodn i ako cvienie na simulciu tlmonckej situcie
(porovnaj Bohuov, 2004).

3.2 Cvienia bez mdi

Univerzlnym cvienm, tzv. cloze tasks (doplovacie cvienia), ktor
zlepuje schopnos inferencie s texty, pri ktorch je nutn doplni chbajce

19
segmenty (slov, skupiny slov). Pri cloze tasks ide o doplnenie jazykovo
neplnho textu, o je prpustn na zklade koherentnosti a redundantnosti textu.
V praxi sa prve ncvik schopnosti anticipcie realizuje formou tzv. cloze tasks.
V prpade jazykovho pru nemina slovenina je eln koncentrova sa
najm na doplnenie prediktu. Redukovan segmenty textu (tzv. items) mu by
z didaktickho hadiska zo zaiatku vybran nhodne (tzv. random deletion),
neskr cielene (napr. kad piate, desiate slovo at.) poda slovnch druhov,
smantickej funkcie at., priom pri tudentoch-zaiatonkoch pjde najskr o
lexmy s gramatickm vznamom ako napr. predloky, neskr napr. verblne
frzy, atribty, substantva a sloves, konkrtne men alebo sla (porovnaj
Kalina, 1998, s. 252-253).
Prklady z textov, tkajcich sa problematiky Eurpskej nie (cieom je
doplnenie prediktu): Die kleinen Sprachen werden zunchst ins Englische oder
Franzsische und von dort aus weiter (bersetzt).
Er bekme zum ersten Mal die Gelegenheit, seine Muttersprache in offizieller
Funktion zu (benutzen). Die Konferenzteilnehmer sprachen sich dafr aus,
dass alle europischen Lnder die Charta fr Regional- und
Minderheitensprachen (unterzeichnen). Englisch hat sich als
Verkehrssprache berall (durchgesetzt).
iastkovm cieom je podnieti tudentov k tomu, aby sa snaili njs
koncepn rieenie, teda celkov zmysel vpovede a nie konkrtne lexmy.
Komplexnm cieom cloze tasks-cvien je prispie k zlepeniu apercepcie
textov, senzibilizova schopnos ich pretlmoenia na zklade schopnosti njs
prslun synonym, parafrzy a pod., pomocou strategickho vyuitia u
zskanch informci ohadne konkrtnych druhov textov a kontextov at.
Cloze tasks je takisto optimlnym druhom cvienia na zlepenie flexibility v
oblasti lexiky a syntaxe.
Prslun text me by prezentovan v psomnej alebo stnej forme.
Z didaktickho hadiska je mon dan text spracova, napr. vynechanm
niektorch na porozumenie a pretlmoenie nronch pas at. Texty musia z
obsahovho a smantickho hadiska predstavova zmyslupln komplexn
celok, musia by zrozumiten a nemali by obsahova prli vea implicitnch
informcii (porovnaj Laukov, 2005). Je na zven pedagga, ak typ textu
zvol poda jazykovej kompetencie tudenta (porovnaj Mglov Mal, 2000, s.
201). Tlmoncke cvienia zameran na gramatick transformciu a
parafrzovanie mu by vyuvan vo vube tlmoenia v rznej forme, napr.
ako parafrzovanie izolovanch vpoved, prslov alebo metafor, alebo celch
textovch segmentov, ktor treba pretransformova. Cieom takchto cvien je
prehbi aktvne ovldanie, gramatickch, smantickch a pragmatickch noriem
vchodiskovho aj cieovho jazyka. Tieto tlmoncke cvienia obsahuj takisto
kognitvne elementy, nakoko ide o kognitvne spracovanie obsahu textu na bze
transformcie a parafrzovania.

20
4 Facit
Ako uvdzaj Ehrgangov Ken (1999, s. 87-90) tlmoncky vcvik treba
v zsade rozdeli na dve asti prpravn a hlavn. V prpravnej asti sa
primrne cviia jednotliv iastkov innosti tlmonckeho procesu osobitne
a potom sa spjaj do jednho plynulho celku, priom mono vubu
koncipova tak, e cvienia bud plati aj pre simultnne aj pre konzekutvne
tlmoenie.
V hlavnej asti sa potom u precviuje na rznom textovom materili
kompletn innos tlmonka a rozliuje sa v nej u aj ncvik simultnneho
a ncvik konzekutvneho tlmoenia.
lohou iastkovch prpravnch cvien je pripravi tudentov na bezchybn
prjem predovetkm cudzojazynej rei v jej najrozmanitejch formch
a obmench (porovnaj Ehrgangov Ken, 1999, s. 87-90). Adepti tlmoenia s
pritom systematicky konfrontovan s rznymi druhmi textovho materilu,
rznym tempom rei a rznymi expedientmi textov.
Pri iastkovch cvieniach sa treba sstredi na cvienie presnch slov
(sloviek, vetkch druhov presnch pomenovan, terminolgie a pod.), ktor by
mohli pri tlmoen spsobova vek problmy pri krtkodobom podran
a nslednej reprodukcii.

Literatra
BOHUOV, Zuzana. 2004. Simulcie. Niekoko poznmok k didaktike vuby
tlmoenia. In: Odborn komunikcia v zjednotenej Eurpe II. Bansk Bystrica
Praha : FHV UMB, JTP, s. 17-20.
BOHUOV, Zuzana LAUKOV, Jana SCHWARZOV, Eva. 2004.
Zrunos tlmoenie projekt cviebnice na rozvoj tlmonckych stratgi. In:
Preklad a tlmoenie 6. Bansk Bystrica : FiF UMB, s. 363-372.
BOHUOV, Zuzana MGLOV, Daniela. 2005. Tlmoenie na osi medzi
globalizciou a regionalizciou. In: Odborn komunikcia v zjednotenej Eurpe
III. Bansk Bystrica Praha : FHV UMB, JTP. (v tlai)
DOLNK, Juraj BAJZKOV, Eugnia. 1998. Textov lingvistika. Bratislava :
Stimul.
EHRGANGOV, Elena KEN, Alojz. 1999. Kapitoly z prekladu a tlmoenia.
Bratislava : Ekonm.
GUTKNECHT, Christoph. 1998. Lauter bhmische Drfer. Wie die Wrter zu ihrer
Bedeutung kamen. Mnchen : Beck.

21
KALINA, Sylvia. 1998. Strategische Prozesse beim Dolmetschen. Theoretische
Grundlagen, empirische Fallstudien, didaktische Konsequenzen. Tbingen : Gunter
Narr Verlag.
KAUTZ, Ulrich. 2000, 2002. Handbuch Didaktik des bersetzens und
Dolmetschens. Mnchen : Iudicium Verlag.
KOLLER, Werner. 1997. Einfhrung in die bersetzungswissenschaft. Wiesbaden :
Quelle & Meyer Verlag.
KURZ, Ingrid. 1996. Simultandolmetschen als Gegenstand der interdisziplinren
Forschung. Wien : WUV Universittsverlag.
LAUKOV, Jana. 2005. Kritri na vber textov vo vyuovan tlmoenia. In:
Analytick sondy do textu 2. Bansk Bystrica : FiF UMB. (v tlai)
MGLOV, DANIELA. 1996. Preklad v terii a praxi cudzojazynej vuby.
Nitra : Vysok kola pedagogick.
MGLOV, Daniela MAL, Eva. 2000. Uebn stratgie vo vube
translcie. In: Preklad a tlmoenie 2. Bansk Bystrica : FiF UMB. s. 199-203.
MGLOV, Daniela BOHUOV, Zuzana. 2005. Didaktick eficiencia
videonahrvok vo vube konzekutvneho tlmoenia. In: Kultra priestor
interdisciplinrneho myslenia. Zbornk z medzinrodnho vedeckho sympzia.
Nitra : Univerzita Kontantna Filozofa. (v tlai)
SNELL-HORNBY, Mary HNIG, Hans-G. et al. (ed.). 1999. Handbuch
Translation. Mnchen : Stauffenburg.

22
 EURPSKA NIA
A SPSOB KOMUNIKCIE
MEDZI JUSTINMI ORGNMI

Alena uricov

Abstrakt
Im Beitrag wird die Linie Kommunikation Sprache Recht verfolgt und
dementsprechend der Sprachgebrauch unter den Organen und Institutionen der
Europischen Union und zwischen den Justizorganen der EU-Mitgliedsstaaten behandelt.
In diesem Zusammenhang wird dem Europischen Haftbefehl grere Aufmerksamkeit
gewidmet und seine bersetzung ins Slowakische analysiert.

1 Orgny a intitcie E a pouvanie jazykov

Slovensk republika sa na zklade Zmluvy o pristpen medzi ptnstimi
starmi a desiatimi novmi lenskmi ttmi, ktor bola podpsan 16. 4. 2003
v Atnach, stala 1. mja 2004 lenom Eurpskej nie.
Ako rovnocenn lensk tt m teda Slovensk republika svojich zstupcov
v orgnoch a intitcich Eurpskej nie a riadi sa prslunmi zmluvami,
nariadeniami, predpismi a odporaniami. Tto skutonos vytvra nov priestor
a nov dimenzie pre psobenie Slovenskej republiky v rmci Eurpskej nie
a ovplyvuje podmienky medzinrodnej spoluprce a medzinrodnej
komunikcie medzi lenskmi ttmi v tom najirom zmysle slova.
Ide samozrejme o vemi irok oblas, a preto budeme v zmysle zamerania
konferencie Odborn komunikcia v zjednotenej Eurpe sledova lniu
komunikcia jazyk prvo.
Pre spsob a formu komunikcie v rmci orgnov a intitci E je zvzn
nariadenie Rady . 1 z 15. aprla 1958 o pouvan jazykov v Eurpskom
hospodrskom spoloenstve. Nariadenie upravuje pouvanie tchto jazykov
a ustanovuje, ktor dokumenty sa vypracvaj v radnch jazykoch Eurpskej
nie. V tejto svislosti pln dleit lohu v rmci E Generlne riaditestvo pre
preklad a jeho intern a extern prekladatelia a tlmonci a na Slovensku jeho
poboka v Bratislave ako aj CPJ pri Intitte pre aproximciu prva.

2 Justin orgny lenskch ttov E a pouvanie jazykov

Spsob a forma komunikcie medzi lenskmi ttmi Eurpskej nie nie je
upraven len pre jej orgny a intitcie. Oporu v legislatve m aj spsob a forma
komunikcie medzi justinmi orgnmi lenskch ttov. Na jednej strane je to
zkon . 97/1963, Zb. o medzinrodnom prve skromnom a procesnom v znen
zkona . 158/1969 Zb., zkona . 234/92 Zb., zkona . 264/1992 Zb., zkona .
48/1996 Z.z. a zkona . 589/2003 Z.z. elom tohto zkona je ustanovi,
ktorm prvnym poriadkom sa spravuj obianskoprvne, obchodn, rodinn,
23
pracovn a in podobn vzahy s medzinrodnm prvkom, upravi prvne
postavenie cudzincov, ako aj ustanovi postup slovenskch justinch orgnov
pri prave tchto vzahov a rozhodovanie o nich, a tm napomha
medzinrodnej spoluprci. Na druhej strane s to viacer nariadenia Rady ES,
ktor s zvzn pre formu spoluprce, styku komunikcie medzi spomenutmi
justinmi orgnmi lenskch ttov nie. Pre nau naznaen lniu s dleit
najm nasledovn:
1. nariadenie Rady (ES) . 1348/2000 z 29. mja 2000 o doruovan sdnych
a mimosdnych psomnost v obianskych a obchodnch veciach
v lenskch ttoch,
2. nariadenie Rady (ES) . 1206/2001 z 28. mja 2001 o spoluprci medzi
sdmi lenskch ttov pri vykonvan dkazov v obianskych a obchodnch
veciach.
V nariaden Rady (ES) . 1206/2001 sa o. i. upravuje zaslanie doiadania.
Nariadenm je stanoven nielen jazyk, ktor sa pouije, ale aj forma a obsah
doiadania. Doiadanie sa vypracuje na tlaive A alebo v odvodnench
prpadoch na tlaive I v prlohe. O pouvan jazyka hovor lnok 5:
Doiadanie a psomnosti zasielan poda tohto nariadenia sa vyhotovia
v radnom jazyku doiadanho lenskho ttu alebo, ak v danom lenskom tte
je viac radnch jazykov, v radnom jazyku alebo v jednom z radnch jazykov
miesta, kde sa m vykona iadan dkaz, alebo v inom jazyku, ktor tento tt
ozna za prijaten. Kad lensk tt ozna in radn jazyk alebo jazyky
intitci Eurpskeho spoloenstva ako svoj vlastn, ktor je alebo ktor s pre
prijaten na ely vyplnenia tlaiva.
Obdobn ustanovenie obsahuje aj nariadenie Rady (ES) . 1348/2000, ktor
upravuje zasielanie sdnych i mimosdnych psomnost, a teda aj pouvanie
jazyka: 1. Prijmajci orgn informuje adresta, e me odmietnu prevzia
doruovan psomnos, ak nie je v jednom z tchto jazykov:
a) radnom jazyku prijmacieho lenskho ttu alebo ak je v danom lenskom
tte viac radnch jazykov, v radnom jazyku alebo v jednom z radnch
jazykov miesta, kde sa m dorui, alebo
b) v jazyku odosielajceho lenskho ttu, ktormu adrest rozumie. (l. 8).
V prlohch oboch nariaden s uveden tlaiv, ktor je pre konkrtny prpad
potrebn poui. Tieto maj svoj vznam aj pre prekladatesk prax. Napr.
tlaivo A sdy na Slovensku u bene pouvaj a aj pri vyhotoven overenho
prekladu vyiadanho sdom je potrebn poui uveden tlaivo. Konkrtne pri
preklade do nemeckho jazyka je potrebn poui vzor tlaiva v nemeckom
jazyku alebo vpsa preklad priamo do nemeckej verzie tlaiva A, ktor je
dostupn na internetovej strnke Ministerstva spravodlivosti SR.

3 Eurpsky zatkac rozkaz

Na internetovej strnke Ministerstva Spravodlivosti SR je dostupn formulr
eurpskeho zatkacieho rozkazu, a to v devtnstich radnch jazykoch E.

24
Bolo zaujmav sledova vznik jeho slovenskej verzie. Ete v jni 2005 bola na
internetovej strnke uverejnen pravdepodobne pracovn verzia prekladu do
slovenskho jazyka s preiarknutmi, podiarknutmi a viacfarebne
zvraznenmi slovami a slovnmi spojeniami. Nie je znme, ktor jazyk bol
pouit ako vchodiskov, teda ktor zatkac rozkaz bol pouit ako originl
pre preklad do sloveniny, resp. i sa na tvorbe tohto znenia eurpskeho
zatkacieho rozkazu podieali aj odbornci prvnici, ktor upravili text prekladu
bez opierania sa o znenie eurpskeho zatkacieho rozkazu v inch jazykoch.
Ak vychdzame z funkcie tohto druhu textu, meme vak kontatova, e
ide o rovnocenn texty vo vetkch jazykoch, a teda aj texty ekvivalentn.
Existencia dvoch verzi v slovenskom jazyku ako aj u v spomenutch jazykoch
ponka monos analzy, porovnania a vyuitia v pedagogickom procese,
predovetkm v rmci prekladovch seminrov.
Pri porovnan vychdzame zo slovenskej, nemeckej a eskej verzie
eurpskeho zatkacieho rozkazu, len v mlo prpadoch porovnvame slovensk
text so vetkmi uverejnenmi verziami v radnch jazykoch E.
Pri analze vychdzame predovetkm z rozdielov, ktor nachdzame pri
porovnan pracovnej a konenej verzie v slovenine ako aj z rozdielov v
porovnan s nemeckou a eskou verziou predovetkm na lexiklnej rovine,
priom zrove poukazujeme na tie asti prekladu, kde by prichdzali do vahy
aj in monosti prekladu. Vmame si vak aj gramatick rovinu a formlnu
pravu textu.
Na zklade uvedenej analzy a vyhodnotenia je mon urit zoveobecnenie
odlinch rieen prekladu do sloveniny v porovnan s neminou a etinou a
zhame ich do nasledujcich bodov:

3.1 V slovenskej poslednej verzii eurpskeho zatkacieho rozkazu nachdzame

lexiklne jednotky, ktor nemaj ekvivalent v nemine a etine.
Sj: Tento eurpsky zatkac rozkaz (alej len zatkac rozkaz) vydal
prslun justin orgn.
Nj: Dieser O Haftbefehl ist von einer zustndigen Justizbehrde ausgestellt
worden.
j: Tento O zatkac rozkaz byl vydn pslunm justinm orgnem.
Slovo eurpsky ako aj vraz v ztvorke (alej len zatkac rozkaz) je
z uvedench 19 verzi iba v slovenine.
Sj: iadam, aby uveden osoba bola zadran a odovzdan [...] do
Slovenskej republiky.
Nj: Ich beantrage, dass die unten genannte Person [...] festgenommen und
bergeben wird.
j: dam, aby ne uveden osoba byla zatena a pedna ...

25
 V ostatnch verzich rovnako nie je uveden lexiklna jednotka
pomenovanie prslunej krajiny ktor by zodpovedala slovnmu spojeniu do
Slovenskej republiky. V tchto prpadoch je mon kontatova, e ide skr
o pravu textu ako o preklad.
Sj: Prezvky (krycie men ...)
Nj: Aliasname
j: Pezdvky
V nemeckej a eskej verzii sa pouva len jeden vraz, slovensk slovn
spojenie krycie men... je oproti uvedenm rieeniam nadbyton.
Sj: Rozhodnutie, ktor je podkladom (eurpskeho) zatkacieho rozkazu
Nj: Entscheidung, die dem Haftbefehl zugrunde liegt.
j: Rozhodnut, na nm je zatkac rozkaz zaloen:
V uvedenom prklade sa na rozdiel od nemeckej a eskej verzie znovu
objavuje slovo eurpsky, a to aj napriek tomu, e vyie bolo uveden: (alej len
zatkac rozkaz).
Sj: Falovanie a pozmeovanie meny, vrtane eura
Nj: Geldflschung einschlielich der Euro-Flschung
j: Padln mny vetne eura
V uvedenom prklade je v slovenskom texte oproti nemeckej a eskej verzii
navye slovn spojenie pozmeovanie meny. Ak by sme brali do vahy, e sa tu
vychdza z nzvu trestnho inu poda slovenskho Trestnho zkona, potom by
mal by uveden cel nzov prslunho 140 Falovanie a pozmeovanie
peaz a cennch papierov.

V uvedench prkladoch poukazujeme sce na odchlky, avak nemono

kontatova, e by navrhnut rieenia prekladu nesplnili cie komunikcie, resp.
spsobili nepochopenie textu alebo nedorozumenie.

3.2 Naopak ako je uveden v bode 3.1., s v slovenskej verzii niektor vrazy
vynechan:
Sj: uveden osoba
Nj: unten genannte Person
j: ne uveden osoba
V slovenskej verzii je vynechan slovo dolu, resp. niie, ktor sa v takchto
slovnch spojeniach pouvaj.
Sj: tt pvodu
Nj: Ausstellungsmitgliedstaat
j: vystavujc lensk tt

26
 Sj: Podpis justinho orgnu ttu pvodu a/alebo jeho zstupcu
Nj: Unterschrift der ausstellenden Justizbehrde und/oder ihres Vertreters
j: Podpis vystavujcho justinho orgnu nebo jeho zstupce

3.3 V slovenskej verzii s pouit synonym nemeckch a eskch vrazov,

resp. synonym k vrazom, ktor pouva trestn zkon, priom teria
prekladu uprednostuje pouvanie zauvanch ekvivalentnch termnov.
Sj: Informcie tkajce sa totonosti vyiadanej osoby
Nj: Angaben zur Identitt der gesuchten Person
j: daje o totonosti vydan osoby
Sj: vrada, zvan ublenie na zdrav
Nj: vorstzliche Ttung, schwere Krperverletzung
j: vrada, ek ublen na zdrav
Sj: podvodn konanie
Nj: Betrug
j: podvod
Sj: tto as by mala obsahova poznmky ...
Nj: Hierunter knnten Bemerkungen ... fallen
j: Toto se me tkat poznmek ...
Sj: Kontaktn daje osoby
Nj: Kontaktadresse
j: daje o kontaktn osobe
Sj: prvny poriadok ttu pvodu
Nj: nach der Rechtsordnung des Ausstellungsmitgliedstaats
j: prvn systm vystavujcho lenskho ttu

3.4 Pre jeden vznam nie je pouit vdy len jeden vraz resp. s pouit
alternatvne rieenia, ktor sa v terii prekladu a prekladateskej praxi
nepripaj.
Sj: prslun zkonn ustanovenie / prvna norma:
Nj: anwendbare gesetzliche Bestimmungen
j: pouiteln ustanoven prvnch predpis
Sj: rozhodnutie vydan za neasti obvinenho, rozhodnutie in absentia
Nj: Abwesenheitsurteil
j: rozhodnut vynesen v neptomnosti

3.5 Nezrozumiten formulcia, ktor nezabezpeuje odovzdanie pvodnej

informcie.

27
 Sj: Kontaktn daje osoby, na ktor sa mono obrti ely dohodnutie
nevyhnutnch praktickch otzok svisiacich s odovzdanm
Nj: Kontaktadresse der Person, die die erforderlichen praktischen
Vorkehrungen fr die bergabe treffen kann:
j: daje o kontaktn osob pro potebn praktick opaten pro pedn:
Ekvivalent k nemeckej verzii by bol: Kontaktn adresa osoby, ktor me prija
potrebn praktick opatrenia pre odovzdanie,... ktormu zodpoved aj esk
rieenie prekladu.

3.6 Gramatick rovina

V poslednej slovenskej verzii eurpskeho zatkacieho rozkazu sa nachdzaj
asti, kde by bolo mono sprvnejie pouitie inho slovosledu. Len na ilustrciu
uvdzame napr. ak sa tento dkaz me poskytn namiesto pouitho ak tento
dkaz sa me poskytn a i.

3.7 Formlna prava

Formlna strnka slovenskej verzie eurpskeho zatkacieho rozkazu sa u na
prv pohad odliuje od ostatnch verzi. V slovenskej verzii s asti, kde je
potrebn doplni daje, vybodkovan, porovnvan verzie maj formu tabuliek.
al rozdiel predstavuje poznmka pod iarou, vzahujca sa na nadpis,
ktor v slovenskej verzii chba. Uveden poznmka v prvej slovenskej verzii
bola vak uveden. Tto poznmka je uveden v alch 18 jazykoch, chba len
v slovinskom jazyku.
Pokia ide o formlnu pravu, pokladme za potrebn poukza na spsob
vyjadrovania pri eventulnych alternatvach. Pri alternatvnom jednotnom a
mnonom sle s volen koncovky v ztvorkch, o nepatr k obvyklmu a
zauvanmu spsobu vyjadrovania v slovenine a psob ruivo. Toto sa
pouva dokonca aj vtedy, ke je v nemine a etine pouit cel slovo
alternatvneho vrazu.
Jazyk(y), ktormu(-m) vyiadan osoba rozumie
Sprache oder Sprachen, die die gesuchte Person versteht.
Jazyk nebo jazyky, kterm vydan osoba rozum

4 Zver

Na ilustrciu uvdzame niekoko prkladov, ktor poukazuj na predchdzajce

rieenia prekladu v porovnan s konenou verziou.

28
Slovensk Slovensk Slovensk
jazyk jazyk jazyk Nemeck
esk jazyk
pracovn pracovn konen jazyk
verzia 1 verzia 2 verzia
tento eurpsky
zatkac
tento zatkac tento zatkac dieser
rozkaz (alej
rozkaz rozkaz Haftbefehl
len zatkac
rozkaz)
die unten
niie uveden dolu uveden ne uveden
uveden osoba genannte
osoba osoba osoba
Person
do Slovenskej
0 (Do SR?) 0 0
republiky
Rodn Rodn Rodn
Ppadn ggf.
priezvisko, ak priezvisko, ak priezvisko, ak
rodn pjmen Geburtsname
je znme sa pouva je znme
Prezvky
Prezvky Prezvky
(krycie men, Ppadn ggf.
(krycie men, (krycie men,
ak sa pezdvky Aliasname
ak s znme) ak s znme)
pouvaj)

Na zver mono kontatova, e pomerne vek as rieen v prvej

(pracovnej) verzii slovenskho textu bola bliia nemeckej a eskej verzii.
V niektorch rieeniach prekladu vidie oporu v zkone 403/2004 Z.z.
o eurpskom zatkacom rozkaze a o zmene a doplnen niektorch zkonov (napr.
tt pvodu), v niektorch prpadoch by vak bolo vhodnejie poui
terminolgiu trestnho zkona (napr. podvod, ak ujma na zdrav). Uveden
rieenia prekladu a prklady poukazuj na rozdielne postupy v preklade, nakoko
niekedy sa pri vobe termnov vychdza zo spomnanho trestnho zkona (napr.
legalizcia prjmu z trestnej innosti), inokedy nie (napr. podvodn konanie)
a niekedy je pouit as termnu trestnho zkona (napr. falovanie
a pozmeovanie meny vrtane eura). Za najv nedostatok mono poklada
rieenie prekladu, kde nie je splnen cie komunikcie a nie je odovzdan
pvodn informcia.
V uvedench svislostiach chceme zrove zdrazni, e sa vyjadrujeme
vlune k jazykovej strnke, a to len na zklade vyie uvedenho porovnania,
opierajc sa o teriu prekladu. Uveden text pokladme za vhodn na pouitie
v edukanom procese, i u v jazykovej prprave tudentov prva, alebo na
prekladovch seminroch v rmci tdia prekladatestva, resp. germanistiky.

29
Literatra
BLINTOV, H. 2004. Miesto, loha a vber textu pri formovan kompetenci
v cudzojazynej edukcii. In: Analytick sondy do textu 1. Zbornk prspevkov
z vedeckej konferencie da 20. 11. 2003 v Banskej Bystrici. Bansk Bystrica :
Filologick fakulta UMB, s. 124-135. ISBN 80-8055-944-9
BAUMANN, K.-D. 1998. Textuelle Eigenschaften von Fachsprachen. In:
Fachsprachen. Berlin; New York : de Gruyter, S. 408-415. ISBN 3-11-011101-2
BORSUKOV, H. 1998. Zum Prozess der Aneignung des fremden
Wortschatzes. In: Ekonomika a cudzie jazyky. Cudzie jazyky a odborn jazykov
vuba v krajinch strednej a vchodnej Eurpy. Bansk Bystrica : REPRO-
HUPE, s. 69-72. ISBN 80-8055-028-X
BUHLMANN, R. FEARNS, A. 2000. Handbuch des Fachsprachenunterrichts.
Tbingen : Gunter Narr Verlag. ISBN 3-8233-4965-1
BUSSE, D. 1992. Recht als Text. Tbingen : Max Niemeyer Verlag. ISBN 3-
48431131-2
DORNBERGER, G. (Bearb.) 1991. Aktiengesetz, GmbH-Gesetz, Treuhandgesetz.
Freiburg; Berlin : Rudolf Haufe Verlag. ISBN 3-448-02306-X
FLUCK, H.-R. 1991. Fachsprachen. Einfhrung und Bibliographie. Tbingen :
Francke Verlag. ISBN 3-7720-1294-9
HAHN, W. 1983. Fachkommunikation. Berlin; New York : de Gruyter. ISBN 3-
11008765-0
HARRAS, G. 1998. Intertextualitt von linguistischen Fachtexten: ein
Analysebeispiel. In: Fachsprachen. Berlin; New York : de Gruyter, S. 602-609.
ISBN 3-11-011101-2
HERNANDEZ MEDINA, J. J. 2005. Arbeitsvorschlge zur didaktischen
Aufbereitung von Texten im Berufs- und Fachsprachenunterricht Deutsch im
Tourismusbereich. Bansk Bystrica : Univerzita Mateja Bela. ISBN 80-8083-
065-7
HOFFMANN, L. 1985. Kommunikationsmittel Fachsprache. Tbingen : Narr.
ISBN 3-87808-875-2
HOFFMANN, L. 1987. Kommunikationsmittel Fachsprache. Eine Einfhrung.
Berlin : Akademie Verlag. ISBN 3-05-000417-7
KEKOV, V. 2000. Tvorenie pomenovan v sasnej francztine. Bansk
Bystrica : Univerzita Mateja Bela. ISBN 80-8055-399-8
LADNAR, U. PLOTTNITZ, C. 1976. Fachsprache der Justiz. Frankfurt am
Main : Moritz Diesterweg. ISBN 3-425-06256-5
30
MAMOJKA, M. 2005. Nekal sa. In: Eurpska nia v kontexte s prvnym
systmom Slovenskej republiky. Bratislava : Nadcia profesora Karola Planka, s.
205-213. ISBN 80-968898-2-6
MEDEOV, H. 2002. Jazyk a prvo v nemeckom odbornom texte prva. In:
Odborn komunikcia v zjednotenej Eurpe. Bansk Bystrica; Praha : Fakulta
humanitnch vied, Univerzita Mateja Bela; Jednota tlmonkov a prekladateov,
s. 110-113. ISBN 80-8055-693-8
MEKOV, . 2004. Termny a frazmy v textoch z odboru financi. In:
Odborn komunikcia v zjednotenej Eurpe. Bansk Bystrica; Praha: Fakulta
humanitnch vied, Univerzita Mateja Bela; Jednota tlmonkov a prekladateov,
s. 65-70. ISBN 80-8055-886-8.
MHN, D. PELKA, R. 1984. Fachsprachen. Eine Einfhrung. Tbingen :
Max Niemeyer Verlag. ISBN 3-484-25130-1
MSLEIN, K. 1974. Einige Entwicklungstendenzen in der Syntax der
wissenschaftlich-technischen Literatur seit dem Ende des 18. Jahrhunderts. 1974.
In: Hahn, W. Fachsprachen. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, S.
276-319. ISBN 3-534-07141-7
Nariadenie Rady . 1 z 15. aprla 1958 o pouvan jazykov v Eurpskom
hospodrskom spoloenstve. radn vestnk Eurpskej nie 017/385.
Nariadenie Rady (ES) . 1348/2000 z 29. mja 2000 o doruovan sdnych
a mimosdnych psomnost v obianskych a obchodnch veciach v lenskch
ttoch.
Nariadenie Rady (ES) . 1206/2001 z 28. mja 2001 o spoluprci medzi sdmi
lenskch ttov pri vykonvan dkazov v obianskych a obchodnch veciach.
ROELCKE, T. 1999. Fachsprachen. Berlin : Erich Schmidt Verlag. ISBN 3-503-
04932-0
SIMAN, M. SLAAN, M. 2004. Primrne prvo Eurpskej nie. Bratislava
: vo vlastnom nklade. ISBN 80-969235-2-8
SCHNHERR, F. 1985. Sprache und Recht. Wien : Manzsche Verlags- und
Universittsbuchhandlung. ISBN 3-214-06108-9
AVELOV, J. 1999. The Use of Synonyms in Business Documents. In:
Zbornk fakulty humanitnch vied. Bansk Bystrica : Fakulta humanitnch vied
UMB, 1999, s. 29-35.
VAJIKOV, M. 2002. K niektorm znakom lexiklnej roviny prvnych textov
na pozad neminy a sloveniny. In: Odborn komunikcia v zjednotenej Eurpe.
Bansk Bystrica; Praha : Fakulta humanitnch vied, Univerzita Mateja Bela;
Jednota tlmonkov a prekladateov, s. 110-113. ISBN 80-8055-693-8

31
WEBER, K. (Hrg.): Rechtswrterbuch. Mnchen : Beck. ISBN 3-406 443001
Zkon 403/2004 Z.z. o eurpskom zatkacom rozkaze a o zmene a doplnen
niektorch zkonov
Zkon 300/2005 Z.z. Trestn zkon

32
 DIDAKTICK VYUITIE POWERPOINTU A INTERNETU
VO VYUOVAN CUDZIEHO JAZYKA

Horikov Jaroslava, Pivariov Elena

Abstract
The paper describes preparation, flow and results of students work from the studying
branch of Fire Protection on semester assignment from English language. It deals with
utilisation of the Internet and elaborating spoken presentation in a foreign language on
a professional topic. The assignment integrates students skills to use and work in English
to obtain information, mostly from the Internet, to process them into a spoken presentation
and then use Power Point for a suitable form.

1 vod
V poslednej dobe prenik internet a vyuvanie multimdi do vetkch sfr
udskho ivota. Vetky vekov skupiny na internete nachdzaj informcie
nielen pre pracovn potreby, no aj pre zbavu a v neposlednom rade aj na
tdium. Podchytenie a vhodn vyuitie tohto trendu preniklo aj do vchovy
a vzdelvala. Integrovan vyuovanie, projektov vyuovanie,
e-learning sa stali kadodennou sasou slovnka uiteov vetkch predmetov,
vrtane vyuujcich cudzch jazykov. Tieto metdy maj by poit na
dosiahnutie vyuovacieho a vchovnho ciea poda zmeru alebo pedagga. Ich
vhodn vyuvanie je jednou z dleitch pedagogickch zrunost, a ich
zvldnutie otvra vek monosti na tvoriv, cielen a zaujmav vyuovanie v
prospech tudenta. Obzvl na vysokch kolch, kde tudent sm preber
zodpovednos za svoje vzdelvanie je aplikcia takchto metd vhodn.
tudentom by sme mali umoni vyuvanie tchto technolgi priamo v procese
vuby a cieavedome v nich pestova zrunosti, ktor s a bud nevyhnutnm
predpokladom spenho zaradenia sa do profesionlnej praxe.
Zavdzanie novch technolgi do vyuovacieho procesu umouje aktvne
zskavanie poznatkov pred ich pasvnym prijmanm, vyadujce zmenu prstupu
tudenta. tudent sm vyhadva potrebn informcie a m monos tvorivo
pracova a rozvja svoje schopnosti, m preber spoluzodpovednos za svoje
vzdelvanie. Pouvanie cudzieho jazyka sa tak neobmedzuje len na hodiny
anglickho jazyka, ale vyaduje aj samostatn prcu, ak ich perspektvne ak
pri tvorbe diplomovej prce, pri psan projektov, v profesionlnom ivote na
vyhadvanie informci zo zahraninch zdrojov a ich spracovanie.
Potreba aplikovania multimedilnej technolgie vyuovania je na rznych
pedagogickch pracoviskch diferencovan. Meme predpoklada, e kad
uite m svoje predstavy o vyuvan informanch technolgi vo svojom
predmete, v zvislosti od priestoru a podmienok, v akch pracuje. Pre niektorch

33
uiteov je vyuvanie informanch technolgi podstatnou kurikulrnou
aktivitou, pre inch je to doplnkov loha. N projekt kombinuje vetky
jazykov zrunosti s aktvnym prstupom tudentov k vlastnmu vzdelvaniu
v odbornom predmete a spja ich so zrunosou prezentova a vystupova pred
publikom v cudzom jazyku.

2 Zmery a priebeh
Cieom pedagogickho silia pri vzdelvan tudentov je vybavi ich
dostatonmi informciami a zrunosami potrebnmi pre prax. Jednou s
modernch metd je projektov vyuovanie, kde tudenti samostatne rieia
projekty, m zskavaj nov vedomosti pri rieen odbornch problmov
a zrove vyuvaj jazykov znalosti. Na vysokej kole sa oakva, e tudent
je plne samostatn a me pracova s vedeckmi tmami. Poiadavky na
zadanie sa lia v zvislosti od stupa pripravenosti tudenta. Zadanie predstavuje
len oporn body a pomoc vyuujceho je na rovni partnerstva, ne
nevyhnutnho sprostredkovania informci. Pri hodnoten sa kladie v draz
na schopnos vyhadva potrebn informcie, samostatn rozhodovanie,
schopnos hada rzne alternatvy a vyhadan informcie zrozumitene
a pralivo prezentova.
V rmci predmetu Anglick jazyk pre odbor Poiarna ochrana bolo lohou
tudentov vypracova multimedilnu prezentciu v anglickom jazyku na odborn
tmu s vyuitm informci z internetu, literatry a asopisov. Na zaiatku
projektu sme chceli efektvne skbi cudz jazyk, odborn vedomosti
a informan technolgie. Na zklade vyuvania metdy CLIL (Content and
Language Integrated Learning) t. j. obsahovo a jazykovo integrovan
vyuovanie, sme sa rozhodli pre vypracovanie projektu, kde sme skombinovali
anglick jazyk a odborn predmety odboru Poiarna ochrana. tudenti boli
oboznmen s poiadavkami na ich prezentcie a poas hodn cudzieho jazyka
boli precviovan potrebn zrunosti (opis klasifikanho stromu, porovnvanie,
definovanie at).
Cieom projektu bolo zvenie odbornch teoretickch vedomost tudentov,
aplikcia jazykovch znalost do zvolenej problematiky, vyuitie prostriedkov
informanch technolgi a samostatn hovoren prednes zvolenej tmy.
Vsledkom bol integrovan celok, ktormu predchdzalo niekokch
samostatnch krokov:
1. Vyhadanie odbornch informci v prslunej literatre a na internete.
2. Konzultcia zvolenej tmy s odbornkmi v prslunej oblasti.
3. Spracovanie informci do anglickho jazyka.
4. Prprava prezentcie v programe Power Point.
5. Samostatn hovoren prezentcia vsledkov prce v podobe multimedilnej
prezentcie s profesionlnym vzhadom a pravou.

34
3 Vsledky
Z celkovho potu 11 tudentov, bolo odprednanch 8 tm, ktor boli
z rznych oblast Protipoiarnej ochrany. Napr. GPS geographical positioning
system and its use in Fire Protection, Negative side-effects of burning, Halons
extinguishing agents at. tudenti pracovali samostatne, iba jedna prezentcia
bola vo dvojici. tudenti prednali svoje tmy pred odbornmi posluchmi
vyuujcimi odbornch predmetov, vrtane vedceho katedry Protipoiarnej
ochrany, vyuujcou informanch a komunikanch technolgi a vyuujcou
anglickho jazyka. Posledn dve menovan priamo hodnotili ako tudenti zvldli
svoju lohu. tudenti boli hodnoten v troch oblastiach pouvanie anglickho
jazyka, vyuitie PowerPointu, a prezentcia samotn. Prezentcia predstavovala
sptn vzbu prce uitea a sebahodnotenie prce tudentov, priom sa tudenti
mali monos porovna a kriticky zhodnoti svoju prcu i prcu ostatnch.
Takto hodnotenie nielen poskytuje priestor na autonmiu tudenta, ale rozvja aj
jeho socilne vzahy a schopnos akceptova prcu inch v pracovnom
kolektve. Po ukonen prezentci bolo vytvoren poradie a tudenti boli verejne
ocen drobnmi predmetmi mapami nepravidelnch slovies, zlokami a pod.
Pre tudentov bola vhodou hlavne monos voby vlastnej odbornej tmy,
individulneho tempa a postupu poda vlastnch predstv. tudenti boli nten
pracova samostatne, hada potrebn daje, rozhodova sa a voli vlastn
postupy, m ahie objavovali nov dleit informcie a svislosti. Vznikla
automotivcia a sasne bol ponechan von priestor tvorbe a realizcim
mylienok tudentov. Projekt rozvjal a zhodnotil tri zrunosti tudentov:
komunikan zrunosti t. j. prezentova a vystupova pred publikom, jazykov
zrunosti hovori po anglicky a IT zrunosti vyuva Internet a spracova
informcie do Power Pointovej prezentcie.

3.1 Anglick jazyk

Prca s cudzojazynmi textami a ich spracovanm bola prvou fzou
a precviovanm jazykovch zrunost. V tejto asti tudenti museli vyva
schopnos porozumie cudziemu textu a vyselektova daje, ktor sa tkali
zvolenej tmy. Mnoh z nich pracovali priamo s anglickmi strnkami, o
vyadovalo od tudentov schopnos spracovva informcie, sumarizova
a vrazne skracova vety. Tto as bola zkladom pre ich prezentcie. Poas
spracovania sa vyskytli akosti pri hovorenej forme odbornch nzvov, preklade
odbornch termnov, chyby v gramatike a hlskovan, a kontrukcii informci
do odrok.

3.2 Prezentcia
Poda tvrden tudentov bola tto zrunos precviovan po prvkrt.
Vzhadom na to je potrebn poveda, e tudenti sa snaili pracova
a vystupova samostatne. Tto loha kldla vysok nroky na schopnos plynulo
rozprva, pouva pauzy a zmenu intoncie na zaujatie publika. tudenti sa vo

35
vraznej miere opierali o napsan text pouit v prezentcich, ktor tali bez
onho kontaktu s publikom alebo pri chbajcom textovom podklade hovorili
samostatne, ale v tom prpade robili viacej gramatickch chb. V oboch
prpadoch tudentom chbal predchdzajci ncvik samostatnho prejavu
a tylistick pomcky vyjadrovania pri prezentcich. napr. alej by som chcel
poveda, na obrzku vidte, inmi slovami... Tieto pomcky je potrebn
v budcnosti prebra a precvii.

3.3 Odborn informcie

Vyhadanie odbornch informci v prslunej literatre a na Internete
tudenti zvldli vborne. Vzhadom na to, e vetky tmy boli zadan
vyuujcimi a tudenti sa s nimi u stretli alebo sa stretn v alom tdiu, ich
vyhadvanie v anglickom jazyku nebolo samoeln, ale presne cielen na
odbor, ktor tuduj. Vaka konzultcim s prslunmi odbornkmi boli
prezentovan tmy na vysokej odbornej rovni. Dkazom toho bola aj
poiadavka vyuujcich prezentova pripraven tmy pre ostatnch tudentov
v prslunom predmete v slovenskom jazyku.

3.4 Internet
tudenti prejavili pri prci na projekte schopnos cieavedome pouva
internet pre svoj profesionlny rozvoj. Boli nten njs v nepredstavitenom
mnostve informci na internete potrebn poznatky a tie vhodne doplnili
prezentciu ilustranmi obrzkami z internetu.

3.5 Power Point

V tomto tdiu mali tudenti zskan informcie (texty, obrzky, schmy
at.) v anglickom jazyku a museli ich spracova do formy powerpointovej
prezentcie, t. j. rozdeli ich na strany, uri nadpisy a doplnkov texty, pripravi
vizulnu strnku prezentcie a animcie jednotlivch poloiek.
Prezentcie boli premietan pomocou dataprojektora. Publikom boli tudenti
a vyuujci odbornch predmetov. tudenti mohli porovna svoje prce a vidie
aj rzne spsoby powerpointovho spracovania a monost programu. tudenti
neexperimentovali s rznymi farbami a ich prezentcie boli prjemne farebne
zladen. Poas prezentci vyuvali aj rzne formy animcie, ktor vak niekedy
kvli rznosti ich domceho softwaru a toho, ktor bol k dispozci poas
prezentcie, nepracovali presne tak ako boli nastaven. Napriek tomu aj tto
sksenos povaujeme za oson, lebo ich to pripravilo na podobn situcie
v praxi.

3.5.1 Nedostatky
Nie vetci tudenti dokzali odola lkadlu mnostva animovanch efektov.
Vina animci slila len na odptanie pozornosti publika od obsahu
prezentcie, nie na jeho zdraznenie.

36
 Vekm nedostatkom bola snaha niektorch tudentov vtesna do
prezentcie o najviac svislho textu a potom ho cel ta z monitora. Mnoh z
prezentujcich si mysleli, e ak pouij PowerPoint, nemusia si hovoren verziu
prezentcie pripravi a cel text jednoducho pretali. PowerPoint je len
nstrojom urenm na dopanie prejavu jednoduchmi poznmkami,
obrzkami, grafmi.
Nedodran as prezentcie, typografick chyby, chbajce zdroje
informci, mal psmen.
Zisten nedostatky poukazuj na potrebu zdrazni tudentom pravidl
prezentcie v PowerPointe ete poas prpravnej fzy.

4 Zver
Prca s informanmi technolgiami je popri znalosti aspo jednho
cudzieho jazyka, jednou zo zkladnch poiadaviek na pracovnom trhu.
Vysokokolsk tudenti sa vzdelvaj nielen v odbornch tmach, cudzom jazyku
a informanch technolgich, ale mali by si zdokonaova zrunosti ako
prezentova zskan poznatky. Vyuitie informanej techniky je metda, ktor je
v slade s vvojom spolonosti, a ktor bude vina vysokokolsky vzdelanch
ud vo svojich pracovnch pozcich v budcnosti vyuva. Znalos aspo
jednho cudzieho jazyka, v naom prpade anglitiny, sa naim lenstvom v E
stala nevyhnutnou. Prve preto je potrebn jazykov zrunosti rozvja v o
najirom spektre.
V prspevku bol naznaen n prstup k vube anglickho jazyka pre odbor
poiarna ochrana, pomocou ktorho sa sname zabezpei tudentom
vzdelvanie zodpovedajce sasnej dobe. Ukzali sme, akm spsobom je
mon pomocou modernch informanch a vzdelvacch technolgi pripravi
zaujmav vubu. Celkov vsledok meme zhodnoti ako vemi dobr.
Najlepie zvldnutou asou bolo spracovanie informci a ich pouitie v
prezentcii vytvorenej v PowerPointe. Slabie zvldnut bola schopnos
prezentova a pouva anglick jazyk. V tchto smeroch je potrebn
skvalitova prpravu pedaggov na uskutonenie podobnch projektov.
Predpokladan zmer do budcnosti je kadorone pripravova kvalitnejie
a kvalitnejie projekty s vyuitm informanej techniky pre naich tudentov ako
tandardn sas vuby. Pedagogick vyuitie prezentcie kladie draz na out-
put, teda produkt prce tudenta a samotn prezentcia pred odbornm publikom
bola silnm zitkom pre tudentov. Oba aspekty znamenaj vrazn
zefektvnenie tdia. Po prezentcich tudenti zskali zodpovednej a aktvnej
prstup k tdiu anglitiny a je mon kontatova, e aj zujem o aktualizovanie
svojich odbornch vedomost. Zisten fakty bude potrebn v budcnosti podloi
tatisticky akceptovatenm vskumom. Uskutonen projekt im umonil rozvoj
tvorivosti, kritickho myslenia, kooperatvnosti a v neposlednom rade aj rozvoj
osobnosti a socio-kultry. Tieto vsledky predstavuj splnenie najdleitejej
lohy pedagga umoni tudentom odborn aj udsk rast.

37
Literatra
ALBERT, A. 2001. TQM Manarstvo kvality v kole. Dunajsk Streda :
Lilium Aurum. ISBN 80-80620989
CSONGRDY, T. 1998. Modelovanie vkonu tudenta v procese vzdelvania.
In: Pedagogick software 98. Sbornk pednek a program z mezinrodn
konference. esk Budjovice, s. 301-303.
Inovciami k rozvoju plurilinguizmu. Zbornk abstraktov. Nitra, 2004. ISBN 80-
8050-762-7
MATULKOV, M. MATULK, J. 2003. Manament alieho
vzdelvania. Bratislava : Ekonm. ISBN 80-225-1677-5
IPO, . 2000. Multimedilna vuba v Intranete. In: Informatika a algoritmy.
Preov, s. 29-32.
TURNI, M. 2000. Nov trendy vuby prrodovednch predmetov s vyuitm
informanch technolgi. In: Zbornk z medzinrodnej konferencie UNINFOS
2000. Nitra : UNINFOS, s. 236-241.
TUREK, I. 1996. Kapitoly z didaktiky. Ciele vyuovacieho proces. Bansk
Bystrica : Metodick centrum. ISBN 80-8041-108-5

38
 K NIEKTORM ASPEKTOM TERMINOLGIE
V OBLASTI MUSHINGU

Martina Kov, Slavomra Tomikov

Abstrakt
In unserem Beitrag beschftigen wir uns mit der Problematik der Fachsprache aus dem
Blickwinkel der Wortbildung im Bereich des Mushings. Die wesentliche Aufmerksamkeit
widmen wir den Besonderheiten und der Funktion der deutschen Termini, ihren
Eigenschaften und ihrer Vertretung im Wortschatz. Einen Teil widmen wir der Ableitung
und Zusammensetzung aber auch anderen Wortbildungsarten.

1 Uvedenie do problematiky
Ak chceme nartn problematiku odbornho jazyka a ozrejmi niektor
s nm svisiace otzky, musme vychdza z konkrtneho odbornho textu. N
vzorov text sa tka oblasti, ktor budeme v alej asti nho prspevku bliie
analyzova. Kee je to text zo pecifickej oblasti, ide o vonkajiu i vntorn
charakteristiku grnskeho psa, njdeme v om vek mnostvo odbornch
vrazov:

Der Grnlandhund
Dieser Hund ist der ursprnglichste und rauhste unter den Schlittenhunden. Er
ist im klimatisch harten Inlandeis Grnlands zu Hause. Das hat diese Rasse
sowohl physisch, als auch psychisch geprgt. Der Grnlandhund ist sehr
eigenwillig und selbststndig. Will man sich ihm gegenber durchsetzen,
bentigt man eine Menge Einfhlungsvermgen und Konsequenz. Er hat einen
sehr guten Orientierungs- und Sprsinn und arbeitet hart und ausdauernd vor
dem Schlitten. Der Grnlandhund hat ein ausgesprochenes Meuteverhalten, am
wohlsten fhlt er sich unter ein paar Gleichartigen. Allerdings geht ein Rudel
Grnlandhunde nicht gerade zimperlich mit sich selber um, deswegen ist die
Haltung von mehreren Hunden nicht einfach und bringt einige Probleme mit
sich. berall da, wo es gilt selbst bei widrigsten Verhltnissen schwere Arbeit zu
leisten und wo sich der Mensch hundertprozent auf sein Gespann verlassen mu,
wird man Grnlandhunde antreffen. So erreichte schon Roland Amundsen den
Sdpol mit ihrer Hilfe und Alfred Wagner fhrt mit ihnen seine Expeditionen
durch die grte Insel unserer Erde durch. Der Grnlandhund hat eine
Schulterhhe von bis zu 60cm und ein Gewicht von zirka 35kg. Die Hndinnen
sind etwas kleiner und leichter. Mit Ausnahme von Albinos sind alle
Farbvarianten des Fells zugelassen, gleichgltig ob einfarbig oder gescheckt.

39
 Pre laika je tento text nejasn najm z hadiska lexiky, kee nepozn mnoh
termny napr. Schlittenhund, Meuteverhalten, Gespann a in (Ahrens, 1981, s.
150-169). V takomto type textu sa okrem lexiklnych zvltnost vyskytuj aj
gramatick prototypick javy odbornho textu, napr. pouvanie 3. osoby Sg.,
przentn formy, vek mnostvo predloiek. (Vetky spomnan javy s v texte
vyznaen hrubou kurzvou). Bez bliej analzy textu me vznikn dojem, e
pecifik odbornho jazyka s kvantitatvnej povahy a e odborn jazyk je
akmsi izolovanm jazykovm systmom.

2 Defincia pojmov
Fachsprache das ist die Gesamtheit aller sprachlichen Mittel, die in einem
fachlich begrenzbaren Kommunikationsbereich verwendet werden, um die
Verstndigung zwischen den in diesem Bereich ttigen Menschen zu
gewhrleisten. (Fluck, 1985, s. 15).
V sasnej odbornej literatre neexistuje jednotn defincia pojmu odborn
jazyk, hoci je mon hovori o istch paralelch jednotlivch definci, ku
ktorm patr:
a) kognitvny (poznvac) zmer odborn jazyk ako nosite a prostriedok
poznania
b) socilna funkcia odborn jazyk ako socilno kolektvna veliina
c) sas jazykovho systmu odborn jazyk ako vyhranen subsystm
langue, jazyk ako produkt spoloenskho vvinu
d) sas jazykovho pouvania odborn jazyk ako funkn tl
e) sas komunikanho aktu odborn jazyk ako prostriedok ovldania
komunikanej situcie (Kov, 2001, s. 125-128).

3 Slovotvorba
V nasledujcej asti nho uvaovania o tme sa zamyslme nad
slovotvornmi prostriedkami, ktor slia na oznaenie odbornch obsahov a
predmetov v oblasti marstva. Po analze 369 nemeckch lexm a ich
slovenskch ekvivalentov sme dospeli k zveru, e v oblasti marstva nie s
vetky slovotvorn postupy produktvne a pre odborn jazyk relevantn a
vyskytuj sa tam len 3 zkladn, ku ktorm patr kompozcia a explicitn
derivcia a tvorenie slov skracovanm (Fleischer, 1992, s. 87 ff.). Vek
mnostvo slov je nemotivovanch (Simplexwort).

3.1 Kompozcia v nemine a jej ekvivalenty v slovenine

V nemeckch odbornch textoch maj a 68% zastpenie kompozit,
vinou ide o dvojslovn, ale vyskytuj sa i viacslovn (polymorfematick)
pomenovania Thermo-hunde-transport-anhnger (zateplen prves pre psov).
Kompozit slia podobne ako predpony na dosiahnutie ekonomiky v texte
(Kontrkov, 2002, s. 189-198). Dleitmi s substantva v rznych spojeniach:

40
S+S Sprint+strecke (printov tra), Trainig+s+mglichkeit (monosti trningu),
Touren+pulka (traov snky), V+S Renn+gespann (pretekrsky zprah),
Brem+s+matte (brzdiaca roho), A+S Neu+schnee, Best+zeit,
Bronz+karabiner, Adv+S Auen+temperatur, Raus+fahren (vybehnutie),
Rein+fahren (vbehnutie), N+S Zwei+hunde+gespann (dvojzprah),
Einzel+start+rennen (tart pretekov po jednom). Zaujmavm javom v
slovotvorbe mushingu je to, e existuje vemi mlo verblnych kompozt
(vnimky: reinfahren, rausfahren), ako aj mal vskyt lexm tvorench
skracovanm slov, ktor s pre odborn jazyk charakteristick (ONS-Punkte, X-
Back). (ONS-Punkte sa uvdzaj v tabukch poas pretekov psch zprahov.
Poet bodov zvis od umiestnenia a poda nich sa uruje kvalifikcia na
majstrovstv. X-Back je vemi ahk jednoduch postroj, ktor sa v tvare
psmena X upevuje na hrudi psa a nazva sa aj Fishback).

V slovenine zodpovedaj nemeckm kompozitm v prevanej vine

viacslovn spojenia (chovatesk lnia Zuchtlinie, zlon nra Notleine,
vek mnostvo slovnch spojen v slovenine sa vyskytuje s prepozicionlnou
vzbou Sdpolexpedition expedcia na jun pl, Leinefhrigkeit vedenie na
lane). Na druhom mieste s kompozit, ktor poda nho materilu obsahuj len
cudziu koreov morfmu (chiropraktik Chiropraktik, forganiztor
Cheforganizator), a na treom mieste s doloen derivty (krok Halsleine,
elovka Stirnlampe).

3.2 Derivcia v nemine a jej ekvivalenty v slovenine

Kee derivcia ako slovotvorn postup je typick pre flektvne jazyky,
prevauje ich vskyt v slovenine. Derivcia patr v nemine aj napriek tomu
k pomerne produktvnym slovotvornm prostriedkom, priom sa vznam
pvodnho slova me rzne obmiea. Medzi najproduktvnejie a
najfrekventovanejie nemeck substantvne prpony patr:
- igkeit: Geschwindigkeit, Schnelligkeit
- tion: Disqualifikation, Inspektion, Kondition
- ung: Verrenkung, Richtung, Erkrankung
- er: Pointer, Trainer, Veranstalter
- e: Frakture, Massage, Staupe (psinka)
Z prefixlnych derivtov s doloen nasledujce prefixy: ver-: Verletzung,
Verrenkung, Veranstalter, er- Erkrankung, an- Anmeldung
Z implicitnej derivcie je v nemine zastpen len jedna lexma (Start starten).
V slovenine sa vyskytuj tieto sufixy: -er: mar, lder, majster, pointer,
-te: chovate, usporiadate, -os: prunos, rchlos, vzdialenos,
-ka, ik-, ika: marka, elovka, pomocnk, pomocnka, -ec: jazdec, -ie:
zranenie, zdravie, ochorenie, poranenie, nahlsenie, ako aj cudzie prpony:
-cia: inpekcia, kondcia, dezinfekcia, -ium: prezdium, -ia: hierarchia

41
3.3 Terminologizcia
K produktvnym slovotvornm postupom patr pouvanie slov zo veobecnej
slovnej zsoby v odbornom jazyku- terminologizcia, ktor spsobuje vznik
smanticky motivovanch slov tak, e z pvodnej hlskovej podoby vznikne
nov vznam: Stirnlampe (elovka). T, ktor sa intenzvne zaoberaj portovou
oblasou psch zprahov, vemi rchlo spozoruj, e jazyk tohto portovho
odvetvia je veakrt nezrozumiten, zklad termnov tvoria lexmy cudzieho
pvodu, prevane anglick slov a foneticky pripomna ntinu.
Naprklad:
Alaskan Husky je pes, ktor sa zapriaha do san a chov sa najm kvli vysokej
rchlosti, ktor je schopn dosahova a vdri pri behu. Alaskan Husky nie je
rasa uznan FCI.
Basket je odkladacia plocha na saniach.
Bridle je lano, karabnou upevnen na saniach.
Cheechako Tschitschako je to termn pre zaiatonkov.
Desire to go je to oznaenie pre vroden vu behania a ahania snkrskych
psov. DoubleHitch/Doppelgespann pri dvojzprahu, ktor sa nazva aj Gang
Hitch sa psy zapriahaj do san v proch za sebou. Je to najbenejia forma
zapriahania psov.

Fan Hitch/Fchergespann v tomto prpade sa kad pes zapriahne priamo do

snok samostatnm lanom vo forme vejra. Tm sa dosiahne maximlna vonos
pohybu. Tento druh zprahu je ben najm u Eskimkov, pretoe tak mu psy
ovea lepie prekonva najrznejie prekky.

Komatik s snky Eskimkov z kanadskej arktickej oblasti. Pouvaj ich aj

grnski Eskimci.
Kommandos s internacionlne pouvan pokyny pre psov. Medzi
najpouvanejie patria:

42
Come Gee 180 Grad-Wendung des Gespanns nach rechts
Come Haw 180 Grad-Wendung des Gespanns nach links
Gee rechts
Go on vorwrts
Haw links
Hike vorwrts
Mush Startkommando
Termn musher psovod, je odvoden z franczskeho slova marcher (fr.
kra, s). Pravidlo mushera znie Erst der Hund, dann ich.
Ak je jazero alebo rieka zamrznut a napriek tomu teie po ade voda, ktor psy
a musher nevidia, tento prrodn kaz sa nazva Overflow.
Panic Snap je karabnka, ktor treba otvra vekou silou.
Point Dogs vraz sa pouva len v USA a oznauje psov, ktor sa zapriahaj
priamo za vedcich psov. Po nich nasleduj Swing Dogs, Team Dogs a Wheel
Dogs.
Pulka je oznaenie san, ktor maj formu lode, s z dreva alebo plastu a s
zaaen. Musher ide za nimi na lyiach.
Puppy s teniatka.
Samojede je ndhern pes s dlhou bielou niekedy biskvitovou srsou a typickm
smevom. Meno rasy pochdza od Nomdov, ktor mali svoje stda sobov medzi
Uralom a Jenisejom.
Siwash je postroj.
Ski-Joring znamen, e mara ah len jeho pes, priom nem iadne snky.
Toboggan s nkladn sane kanadskch Indinov. M vek lon priestor, o
sa vyuije hlavne v hlbokom snehu. V modernej forme sa toboggan vyuva pri
pretekoch na dlh trate.
Yearling je ron pes, ktor ete nem pretekrske sksenosti, avak na sa sa
pripravuje, priom pomerne presne ovlda pokyny.

43
3.4 Metafora
Metafora me ma v odbornom jazyku heuristick funkciu. To znamen, e
niektor jej pojmov prznaky sa vyzdvihn, m djde k zvrazneniu jej
internch procesov. V odbornom hovorovom jazyku je metafora obben a
rozren: Anker Teil des Elektromotors, v marstve je to as snok.
(Schneeanker) alebo tobogn. Je rozren dokonca aj vo vedeckom odbornom
jazyku. K metaforickmu posunu vznamu dochdza vtedy, ke smantick
jednotka vplyvom kontextu nadobda nov smantick vzah. Metafora
prispieva k ekonmii jazyka, a tm k jeho zmene, ale neprispieva k rozreniu
lexiknu.

3.5 Defincia
Zenie alebo rozrenie vznamu slova definciou je snahou o zaradenie slov
veobecnej slovnej zsoby do odbornej. Pouvanie veobecnch termnov
v pecializovanch odvetviach odboru spsobuje jeho polysmiu: s Geschirr je
termnom veobecnej slovnej zsoby a zrove je frekventovan v marstve
(postroj).

3.6 Kalky a dublet

Aj doslovn preklady, kalky, maj v odbornom jazyku svoje miesto: Double
Hitch/Doppelgespann, Fan Hitch/Fchergespann. ia sa v niektorch prpadoch
prekladaj nesprvne, o spsobuje nezrozumitenos a niekedy a komickos
situcie. Dublet s slov podobnho vznamu dvoch koexistujcich formatvov.
Rozdiel v ich pouvan je regionlne viazan.

4. Zver (v slach)

Slovotvorn postupy v nemine spolu: 369

Kompozcia: 294
S+S: 175 Tierschutz
V+S: 47 Renngeschirr
S+S+S: 14 Schlittenhundefieber
Adj+S: 13 Sprintpulka
N+S+S: 17 2-Hundeklasse
Adv.+S+S: 5 Mindeststartzahl
Adv.+S: 6 Hauptsponsor
S+S+S+S: 3 Schlittenhundesportfreund
Pr.+S: 4 Durchgeschwindigkeit
Adj.+S+S: 5 Longdistanzstrecke
V+S+S: 3 Rennteilnehmer
Adj.+V+S: 1 Feststellbremse
V+V: 1

44
Viacslovn 10 die offene Kategorie
spojenia:
Derivcia: 15 r Zchter
Krtenie 2 X-Back
slov:
Simplicia: 48 r Hund

Slovotvorn postupy v slovenine spolu: 369

Kompozcia: 12
N+S: 6 dvojzprah
S+S: 2 forganiztor
Adj.+S: 4 termoponoky

Viacslovn spojenia:
Adj.+S: 168 vmenn sklznica (Wechselbelag)
S+S: 71 odmeranie rky
S+Adj.+S: 17 histria saovch psov (Schlittenhundesportgeschichte)
Adj.+S+Adj.+S: 1 Nemeck zvz psch zprahov (Deutscher
Schlittenhundesportverband)
Adj.+Adj.+S: 1 lanov rolovac systm (s Leinerollsystem)
Adv.+Adj.+S: 1 pevne nastaviten brzda (Feststellbremse)
S+S+Adj.+S: 1 milovnk portu psch zprahov (r
Schlittenhundesportfreund)
Adj.+S+Pr+N: 1 tartov drha pre dvoch (Doppelstartbahn)
Adj.+S+S: 3 minimlny poet tartujcich (Mindeststartzahl)
S+S+N: 2 tart pretekov vo dvojici (Doppelstartrennen)
S+N+S: 6 kategria s smimi psami (8-Hundeklasse)
S+S+S: 3 prves na prepravu psov (Hundetransportanhnger)

Derivcia: 50 (astnk)
Krtenie slov: 2 X-Back
Simplicia: 30 (vosk, bod)

Komentr k slam: Vsledky vskumu potvrdili nae hypotzy, tkajce sa

vskytu jednotlivch slovotvornch postupov v obidvoch jazykoch.
V nemeckom jazyku prevldaj kompozit, slovotvorn typ substantvum +
substantvum. Poetne zastpen s kompozit s viac ako dvoma slovotvornmi
zkladmi (tri a tyri). Na druhom mieste sa vyskytuj simplicia, po nich
nasleduje skupina derivtov a tabuku uzatvraj viacslovn spojenia a slov
tvoren krtenm.

45
 V slovenskom jazyku je situcia opan, o vyplva z jeho jazykovej
typolgie. Pritom sa vak nepotvrdila naa hypotza o prevahe derivtov, pretoe
najpoetnejiu skupinu tvoria viacslovn spojenia, priom prevauje spojenie
adjektva so substantvom, ale aj spojenie dvoch substantv. Derivty s a na
druhom mieste, nasleduj simplicia a tabuku uzatvraj kompozit a slov
tvoren krtenm.

Literatra
AHRENS, Renate. 1981. Lesefhigkeit in deutscher Sprache. In: Fachsprache 3.
H.3/4, S. 150-169.
FLEISCHER, Wolfgang. 1992. Wortbildung der deutschen Gegenwartssprache.
Tbingen : Max Niemeyer Verlag, S. 84-222.
FLUCK, Hans-Rdiger. 1985. Fachdeutsch in Naturwissenschaft und Technik.
Heidelberg : Julius Groos.
KOV, Martina. 2001. Terminolgia a jej vyuitie vo vzahu odborn text a
fyzika. In: Fyzika v kontexte kultry. Preov : Katedra fyziky FHPV PU, s. 125-
128.
KONTRKOV, Iveta. 2002. Die Komposition in der Terminologie des
Wirtschaftsdeutschen im Vergleich mit dem Slowakischen. In:
Sprachgermanistik in Ostmitteleuropa. Wien: Verlag fr Literatur- und
Sprachwissenschaft, s. 189 198.
www.mushing.sk
www.mushing.cz
www.husky.com.pl
www.husky-magazin.de

46
 VZNAM POZNANIA ZEMEPISNCH MIEN PRE PREKLAD

Marek uptk

Abstrakt
Der Beitrag mit dem Titel Kenntnis von geographischen Namen und deren Bedeutung
beim bersetzen ging aus den bersetzungsseminaren sowohl fr Fachbersetzer im
Aufbaustudium als auch fr Lehramtstudierende am Institut fr Germanistik der Fakultt
fr Geisteswissenschaften der Matej-Bel-Universitt in Bansk Bystrica hervor. Beim
bersetzten der informativen Texte (v. a. aus dem Bereich des Reiseverkehrs und
Tourismus) und der wissenschaftlichen Artikel oder Zeitungsartikel hat sich gezeigt, dass
das bersetzen von Namen (besonders Ortsnamen, Namen von Staaten, Flssen und
Bergen) mitunter problematisch sein kann. Im Aufsatz wird die Problematik der Exonyme
und Endonyme behandelt. Der Autor weist auf die Notwendigkeit hin, sich in den
bersetzungsseminaren mit dem Thema Toponyme und ihre Mehrnamigkeit sowie mit
der Standardisierung der geographischen Namen laut geltender Rechtschreibung und
Gesetzgebung auch im europischen Kontext auseinanderzusetzen. Nicht nur die
Mehrnamigkeit, sondern auch die Transliteration der Namen werden hier angesprochen.
Es werden einige Beispiele und Empfehlungen fr das bersetzen am Beispiel des
Sprachenpaares Deutsch-Slowakisch aufgezeigt. Der Verfasser des Beitrags hlt ein
Pldoyer fr eine grndliche, sorgfltige Recherche sowie fr die Bemhungen um
Kenntnis der kulturellen Hintergrnde der Texte beim bersetzen.

1 Nomina propria v preklade

Prspevok vychdza z praktickch sksenost v rmci prekladovho seminru
postgradulneho tdia odbornho prekladu na Katedre germanistiky FHV UMB
a prekladovho seminru pre tudentov germanistiky (uiteskho smeru)
dennho tdia.
V sasnosti sa stretvame najm v oblasti cestovnho ruchu s mnohmi
turistickmi sprievodcami v tlaenej alebo elektronickej podobe na internete.
Prve v tchto textoch, ktor sa prekladaj do cudzch jazykov pre turistov
cudzincov nachdzame mnostvo chb jazykovho, ale aj obsahovho
charakteru. Je vidie, e ich zva prekladaj udia s neprofesionlnym
prstupom k prekladateskmu procesu a bez lingvistickho alebo
prekladateskho vzdelania. Prve v tchto textoch s historickm obsahom sa
nachdzaj men, ktorch preklad poukazuje nato, e sa tu nevenuje dostatok
pozornosti a profesionlnej dslednosti kulturologickmu aspektu prve tohto
druhu textov. Poda Kautzovej klasifikcie textov v translatologickej praxi s to
informatvne texty populrno-nunho charakteru (najm informan brory
alebo in propagan materil kultrnych informanch centier v jednotlivch
mestch), ale aj akademicko-vedeck texty (najm resum a zhrnutia odbornch

47
textov hlavne s historickm obsahom do cudzch jazykov).3 V tchto textoch sa
asto vyskytuj vlastn men nomina propria. V prspevku sa nebudeme
venova vzahu propri a apelatv, o ktorom sa v lingvistike a onomastike, nuke
o vlastnch mench v najirom slova zmysle, asto diskutuje. Mono len citt
Nicolaisena: When words lose their meaning, i. e. become empty semantically,
they die, names without lexical meaning, on the other hand, thrive. 4 Vlastn
men mu by asom smanticky nepriezranmi, a aj napriek tomu sa zo
slovnej zsoby nevytrcaj ako naprklad veobecn podstatn men, ktor
stratou vznamu zanikaj alebo sa stvaj archaickmi. Ten ist geografick
objekt mu nositelia rznych jazykov rzne pomenova. Tento jazykov
fenomn si vyaduje aj adekvtny prstup v prekladateskej praxi.

2 Toponym a ich viacnzvovos alebo endonym versus exonym

v preklade
Predmetom prspevku s geografick vlastn men, poda onomastickej
klasifikcie toponym (z grckeho. tpos miesto, priestor). Z translatologickho
aspektu s alie podklasifikcie nerelevantn, pretoe predmetom prekladu
mu by tak mikrotoponym, ako aj makrotoponym: hydronym (vodstvo),
oronym (pohoria), menej asto chotrne nzvy, nzvy ulc, hlavne kultrne
toponym (vychdzajce z kultivanej a civilizanej innosti loveka), ojkonym
(men miest, krajn) at. Geografick men preloen do cudzieho jazyka a
pouvan v cudzom jazyku oznaujeme ako exonym, tzv. vit nzvy. Oficilne
nzvy sa volaj endonym. Breu definuje poda Backa vo svojom lnku tieto
pojmy nasledovne: Die Namensform der sprachlichen Umgebung eines
Namenstrgers ist ein Endonym, die brigen Namensformen mit denen der
Namenstrger in anderen Sprachen benannt wird sind seine Exonyme. Breu
rozliuje pri viacnzvovosti (Mehrnamigkeit) nasledovn lenenie:5

3
KAUTZ, U. Handbuch Didaktik des bersetzens und Dolmetschens. Mnchen : Iudicium, 2000,
s. 77-80.
4
NICOLAISEN, Wilhelm F. H. Language contact and onomastics. In: BESCH, W. et al. (Hrsg.):
Sprachgeschichte. Ein Handbuch zur Geschichte der deutschen Sprache und ihrer Erforschung.
Berlin; New York : 2004, s. 549.
5
BREU, J. Mehrspachigkeit in der Toponymik. In: GOEBL, H. et al. Kontaktlinguistik (1.
Halbband). Handbcher zur Sprach- und Kommunikationswissenschaft. Band 12.1. Berlin; New
York, s. 444-450.

48
 Mehrnamigkeit (Viacnzvovos)

geographische (geografick) sonstige (in)

einsprachige verschiedensprachige
(jednojazyn) (rznojazyn)

endonymische exonymische
(endonymick) (exonymick)

Najm nzvy niektorch miest ttov ako aj nzvy niektorch riek a pohor maj
slovensk vit podobu, napr. Berlin Berln, Mnchen Mnchov, Dresden
Drany, Leipzig Lipsko, Kln Koln, Wien Viede, Passau Pasov
(poda Pravidiel slovenskho pravopisu je tento vit nzov skr na stupe),
Donau Dunaj, Rhein Rn, Alpen Alpy, Riesengebirge Krkonoe. Tento
fenomn dokladaj geografick nzvy aj v inch jazykoch: taliansky nzov Roma
nemeck nzov Rom slovensk nzov Rm, taliansk nzov Venezia
nemeck nzov Venedig slovensk nzov Bentky, maarsk nzov Esztergom
slovensk nzov Ostrihom, franczsky nzov Paris slovensk nzov Par
at. Ako najastejie pouvan exonymum v nemeckom jazyku z zemia
Slovenska by sme mohli uvies nzov hlavnho mesta Slovenska Bratislava
Pressburg.6
O vitch vlastnch mench pojednvaj aj Pravidl slovenskho pravopisu,
ktor ich v rmci zsad psania slov cudzieho pvodu bliie rozoberaj.
Odvoden slov od vlastnch geografickch mien sa v takomto prpade tvoria len
od ich vitch podb, t. j. exonm ako napr. Berlin Berln berlnsky; Wien
Viede viedensk (/-, -, -) Viedenan Viedenanka; Mnchen Mnchov
mnchovsk (/-, -, -) Mnchovania a pod. Originlny, pvodn nzov
odvoden z endonyma neprekladme, ak je sasou nzvu firmy, bankovej
alebo inej intitcie, napr. Wiener Stdtische, BMW (Bayerische Motoren Werke
AG), Deutsche Bank, Hallesche Nationale, Mannheimer Versicherung a. i.

Pravidl uvdzaj nasledovn prklady cudzch zemepisnch mien, ktor sa v

sasnej slovenine nepouvaj, ale ich pouitie m vznam pre historick texty
prp. pre u spomnanch turistickch sprievodcov: napr. Salzburg Sonohrad,
Mainz Mohu, Regensburg Rezno, Klagenfurt (aj slovinsky) Celovec,

6
Porovnaj star slovensk adaptovan nzov Preporok, ktor sa adaptoval v slovenskom jazyku
na zklade fonetickej motivcie z exonyma Pressburg.

49
Passau Pasov alebo z inch jazykov Pcs Pkostolie, Istanbul Carihrad. Z
onomastickho aspektu s to tie menn pry. Zvl zaujmavm onomastickm
fenomnom je proces nomincie vonch mennch prov ako napr. raksky
nzov Klagenfurt a slovinsk ojkonymum Celovec, ktor nepreukazuj fonetick
ani smantick vzjomn motivciu pomenovan. Tieto fenomny nomincie
geografickch objektov s predmetom nho onomastickho vskumu o
jazykovch kontaktoch na nemecko-slovenskom jazykovo zmieanom zem v
okol Kremnice v rmci dizertanej prce.

3 tandardizcia prekladu zemepisnch vlastnch mien

Slovensk vit zemepisn men obsahuj a bliie upravuj nasledovn
knin publikcie radu geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,
ktor sa zaober ich tandardizciou: Slovensk vit nzvy ttov a zvislch
zem (Slovak exonyms of countries and Dependencies) z roku 2000, Zoznam
vitch slovenskch nzvov miest sveta z roku 1974, Zoznam vitch
slovenskch nzvov riek a vodnch plch sveta z roku 1974. Dleit s aj roky
vydania takchto prruiek, pretoe vlastn men geografickch objektov asto
podliehali a podliehaj zmenm v historickom, spoloenskom a politickom
vvoji reginov, krajn alebo aj kontinentov. Dkazom toho je takmer masov
premenovvanie ulc, nmest a niektorch miest a obc na Slovensku a v
susednch ttoch strednej a vchodnej Eurpy po spoloensko-politickch
zmench v roku 1989.
V zoznamoch sa nachdzaj exonym (vit nzvy pouvan mimo
psobnosti oficilneho jazyka zemia, na ktorom sa dan objekt nachdza), ako
aj endonym (oficilne nzvy). Poda tchto zdrojov sa za oficilny nzov
povauje nzov geografickho objektu v podobe napsanej v jednom z jazykov
vyskytujcich sa na zem, na ktorom sa geografick objekt nachdza. 7
Je dleit tandardizova vit slovensk nzvy oficilnych nzvov ttov a
zvislch zem a inch geografickch objektov. Tto tandardizcia vychdza
zo zoznamu oficilnych nzvov, ktor odporuila 7. konferencia OSN o
tandardizcii geografickho nzvoslovia v New Yorku v r. 1998 rezolciou . 8
na vyuvanie vo vetkch kartografickch dielach.
tandardizovan slovensk vit nzvy ttov a zvislch zem s zvzn
pre vydavateov kartografickch diel, pre pouvanie v tlaench a
elektronickch masovokomunikanch prostriedkoch a v radnom styku ttnych
orgnov.8 rad geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhoduje o
tandardizcii geografickch nzvov poda Pravidiel slovenskho pravopisu so
shlasom Ministerstva kultry Slovenskej republiky, ak sa jedn o nzvy

7
Slovensk vit nzvy ttov a zvislch zem (Slovak Exonyms of Countries and Dependenciens).
Bratislava : GKK SR, 2000.
8
Bliie upravuje 18 ods. 6 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 215/1995 Z. z.
o geodzii a kartografii.

50
sdelnch alebo nesdlench geografickch objektov a o tandardizcii inch
nzvov (napr. vd a vodnch plch, chrnench krajinnch zem, hradov a
zmkov) so shlasom kompetentnch ministerstiev. V zozname vitch nzvov
ttov s tandardizovan dve podoby nzvu: skrten a neskrten forma
vitch nzvov krajn a zvislch zem. V zozname njdeme skrten vit
formu nzvu Nemecko pre nemeck nzov Deutschland a neskrten vit
slovensk podobu Nemeck spolkov republika s poznmkou, e na vslovn
iados nemeckej vldy sa m v medzinrodnch dohodch a dokumentoch
pouva forma Spolkov republika Nemecko, ktor skutone zodpoved
prekladu oficilneho nzvu Bundesrepublik Deutschland.
Slovensk republika ete ako sas SFR prijala v rmci SN normu o
formlnej prave prekladov, kde sa mimo inho v odstavci 15 s nzvom
Zemepisn men uvdza: Zemepisn men sa odpora uvdza v jazyku
originlu s vnimkou prpadov, ke v jazyku prekladu existuje prslun
ekvivalent ako London Londres Londen. Ekvivalenty by mali zodpoveda
prslunej medzinrodnej norme. V bibliografickch cittoch sa uvdzaj
zemepisn men v jazyku originlu (poda bodu 9). 9
Bod 9 hovor alej o translitercii: Ak je preklad tlaen psmom, ktor je
odlin od psma pouitho v originli, mali by by nzov publikcie, men
autorov a organizcie transliterovan v slade s prslunou normou.
Problematika translitercie nzvov a ich prekladu je aktulna aj v Eurpskej nii,
ktorej sasou s krajiny pouvajce in ako latinsk psmo (napr. Grcko)
alebo krajiny uchdzajce sa o vstup do E (napr. Bulharsko). Je dleit, aby sa
touto otzkou aj v rmci eurpskej legislatvy zaoberali odbornci lingvisti a
nerozhodovalo sa politicky.

4 Problm polyonymie alebo viacnzvovosti v onomastike a preklade

Problematika pouvania a prekladu zemepisnch nzvov je komplexnejia.
Geografick nzvy nemusia by vdy tandardizovan alebo oficilne a napriek
tomu sa pouvaj (Kremnitz Kremnica, Schemnitz Bansk tiavnica,
Neusohl Bansk Bystrica at.). Existuj men, ktor sa pouvaj pre viac
geografickch objektov sasne (napr. slovensk nzov Turiec nemeck nzov
Turz ako regin, slovensk hydronymum a sasne ojkonymum Turek, alej
odvoden nzov Turianska stolica nemeck preklad das Turzer Komitat). V
prpade, e jedno proprium plat pre viac geografickch objektov, musme v
procese prekladu uplatni kritrium nezamenitenosti objektov vplyvom prekladu
a nedostatonej reere. V onomastickej literatre sa diskutuje o polyonymii, teda
o viacnzvovosti ako jave, ktor poda Krka a Majtna patr do mimojazykovej
strnky toponyma a vyjadruje vzah pomenvatea k nazvanmu objektu pri
vzniku mena ako aj onymick platnos toponyma pri spoloensky podmienenej

9
SN Formlna prava prekladov. STN ISO 2384 z roku 1992.

51
identifikcii objektov a javov skutonosti.10 Poda oboch autorov je potrebn
rozliova medzi polyonymiou a variantnosou nzvu, pri ktorej ide iba o
hlskovo a graficky odlen nzvy.
Poda Krka a na zklade onomastickch vskumov meme polyonymiu
pozorova v niekokch rovinch: star nov nzov (diachrnny aspekt),
veobecn individulny nzov (socilny aspekt), tandardizovan
netandardizovan nzov (kodifikan rovina), neutrlny expresvny nzov
(emocionlno-expresvna rovina), pvodn substituovan nzov (substitun
rovina). Pre preklad je vznamnou rovinou aj ideologick rovina: ideologicky
vyhovujci ideologicky nevyhovujci nzov. 11
Pri preklade textu s historickm obsahom vedeckho alebo populrno-
nunho charakteru, ktor sa tka reginov, ktor boli osdlen aj inmi
etnikami, musme pota s fenomnom polyonymie ako napr. zemia Slovenska
osdlen nemeckou kolonizciou. Tu musme oakva nemeck toponym, ako
aj osobn men a priezvisk nemeckho pvodu. Pri preklade je potrebn
zohadni, aby adrest dokzal stotoni viacer nzvy s danm objektom, ak
nzov sa pouva sasne a i je tandardizovan, ktor nzov sa pouva v
radnom styku, ktor nzov je dleit z historickho aspektu a pod. Men s
vsledkom interakcie. Dvody vzniku exonm s teda prirodzen: spolon
histria, kultrne a susedsk vzahy medzi krajinami a nositemi ich kultr,
obchod, pohyb a in. Podobn dvody platia aj pre polyonymiu. Me by vak
potlaen vplyvom zmeny ideolgie, vldy a pod. V rmci prekladateskch
seminrov maj texty s geografickmi nzvami svoje opodstatnenie a mali by
by vedome problematizovan.

5 Niekoko prkladov a odporan

V historickom (kon)texte by sme mali preklada nasledovn men takto:
- Kdex mestskho a banskho prva Banskej tiavnice ako Kodex des Stadt-
und Bergrechtes von Schemnitz (namiesto tiavnicaer Stadt- und Bergrecht),
- Kremnick mestsk a bansk prvo ako das Kremnitzer Stadt- und Bergrecht
alebo das Stadt- und Bergrecht von Kremnitz / Kremnica,
- Spisk hrad ako die Zipser Burg,
- Spisk komitt ako das Zipser Komitat alebo das Komitat von Zips / Spi,
- Kremnicko-pravniansky jazykov ostrov ako die Kremnitz-Deutsch-
Probener Sprachinsel,
- Radnica v Levoi ako das Leutschauer Rathaus (namiesto das Levoaer
Rathaus) alebo sprvne ako das Rathaus von Leutschau / Levoa,

10
KRKO, J. Ternne nzvy z Murnskej doliny. Bansk Bystrica, 2001, s. 16.
11
KRKO, J. Mikrotruktrne vzahy v onymii. In: Slovensk re, 67, 2002, 3, s. 142.

52
- Histria Zboru evanjelickej a. v. cirkvi v Banskej Bystrici do roku 1918 ako
Geschichte der evangelischen Kirchengemeinschaft augsburgischen
Bekenntnisses in Bansk Bystrica / Neusohl bis 1918. Tu by sme kvli
jednoznanej identifikcii a kritriu nezamenitenosti uviedli oba nzvy:
slovensk oficilny a nemeck historick nzov. alej meme v tom istom
texte pouva pre slovensk odvoden formu bystrick (-, -) nemeck
odvoden zemepisn meno neusohler, m sa vyhneme podivuhodnej
kntrukcii Bystricaer v historickom kontexte nemeckho textu.
- nzov niekdajej monarchie Raksko Uhorsko ako sterreich Ungarn: v
nemine vak neexistuje pre Uhorsko ekvivalent. Preklad napr.
predlokovho spojenia v Uhorsku musme vyriei dodatkom in Ungarn bis
1918 alebo im damaligen Ungarn.
Poas prekladateskch seminrov s tudenti konfrontovan s podobnmi
problmami z praxe. Zmyslupln a u tudentov obben metda je uvaovanie o
preklade nahlas tzv. Think-Aloud-Protocol (Lautes (Nach)Denken). tudenti
postgradulneho tdia mali nahlas uvaova o preklade, kde boli nzvy ako
nemecky Transkaukasus (Zaukazsko) alebo Georgien (Gruznsko) a in. tudenti
rieili podobn problmy, pri ktorch sa vyadovala exaktn znalos
zemepisnch nzvov, vyhadvanm paralelnch textov v internete a robenm
reere, o by bolo problematick pri pohotovej reakcii tlmonka. Ako problm
sa javil preklad nemeckho Uden, nositeov jazyka udininy v Azerbajdane. Tu
sa im aj na zklade analgi vnkali namiesto sprvneho prekladu Udinci aj
nesprvne alternatvy Udinovia alebo dovia. tudenti si musia by vedom
toho, e povrchnm robenm reere mu produkova tzv. falonch priateov v
jazykovom pre. Tu mus prekladate preukza svoj profesionlny prstup k
prekladanmu textu a potvrdi tak, e atribtom vzdelania a vzdelvania
prekladatea pre dan jazykov pr s aj krajinovedn resp. kultrno-historick
vedomosti. Preklad mus by pre adresta prijaten a zrozumiten.

6 Prekladatelia ako stavitelia mostov

Hnig prirovnva vo svojej knihe s vstinm nzvom Konstruktives
bersetzen prekladateov k staviteom mostov: bersetzer sind Brckenbauer
der Verstndigung. Die Brcke verbindet zwei unterschiedliche Kulturen und
Sprachgemeinschaften ... . 12
Je dleit, aby prekladatelia stavali stabiln a pevn nosn kontrukcie
mostov medzi (dvoma) kultrami a jazykovmi spoloenstvami, aby boli tieto
kontrukcie mostov porozumenia pre ud adrestov prekladu, ktor bud po
nich kra bezpen a spoahliv. To si vyaduje svedomit robenie reere a
poznanie kultrneho pozadia textov vchodiskovho a cieovho jazyka, a to aj v

12
HNIG, Hans G. Konstrukutives bersetzen. Stauffenburg, 1997.

53
prpade prekladu zemepisnch nzvov. Prekladatelia nesm svojou
nevedomosou a nedostatonou profesionalitou vloi do textu zrodky
neporozumenia.

Literatra
BREU, Josef. Mehrspachigkeit in der Toponymik. In: GOEBL, Hans et al.
Kontaktlinguistik (1. Halbband). Handbcher zur Sprach- und
Kommunikationswissenschaft. Band 12.1. Berlin; New York.
SN Formlna prava prekladov. STN ISO 2384, 1992.
HAJKOV, Marta. 2000. Slovensk vit nzvy ttov a zvislch zem.
Bratislava : rad geodzie, kartografie a katastra.
HNIG, Hans G. 1997. Konstrukutives bersetzen. Stauffenburg.
KAUTZ, Ulrich. 2000. Handbuch Didaktik des bersetzens und Dolmetschens.
Mnchen : Iudicium, 2000.
KRKO, Jaromr. 2001. Ternne nzvy z Murnskej doliny. Bansk Bystrica, s.
16.
KRKO, Jaromr. 2002. Mikrotruktrne vzahy v onymii. In: Slovensk re, 67,
2002, 3, s. 142.
NICOLAISEN, Wilhelm F. H. 2004. Language contact and onomastics. In:
BESCH, Werner et al. (Hrsg.) Sprachgeschichte. Ein Handbuch zur Geschichte
der deutschen Sprache und ihrer Erforschung. Berlin; New York.
Slovensk vit nzvy ttov a zvislch zem (Slovak Exonyms of Countries and
Dependenciens). Bratislava : GKK SR, 2000.
SNELL-HORNBY, Mary. 2004. Handbuch Translation. Stauffenburg.
Pravidl slovenskho pravopisu. 3., upraven a doplnen vyd. Bratislava : Veda,
2000.
Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 215/1995 Z. z. o geodzii a
kartografii.
Zoznam vitch slovenskch nzvov miest sveta. Bratislava : Slovensk rad
geodzie a kartografie, 1974.
Zoznam vitch slovenskch nzvov riek a vodnch plch sveta. Bratislava :
Slovensk rad geodzie a kartografie, 1974.

54
 K OTZKAM NBOENSKEJ TERMINOLGIE
V RE EKUMENIZMU

Kristna Mihokov

Abstrakt
Dem vereinten Europa wird zwar sein christlicher Charakter nicht mehr zugestattet, in den
meisten europischen Lndern hngt aber die Entwicklung ihrer Hochsprachen
unbestritten mit der Sprache der Bibel zusammen, mit deren bersetzungen vor allem
seit Gutenbergs Erfindung. Die Bibel dient also nicht nur als Beweismaterial bei
sprachhistorischen Forschungen, sondern kann auch als Quelle zur Lsung von
allgemeinen Fragen des Sprachsystems beitragen. Im Bereich Dolmetschen und
bersetzen sind dann die verschiedensten bersetzungen und bertragungen in den
jeweiligen religisen Denominationen zu beachten.

V zjednotenej Eurpe sa sce spochybuje jej kresansk charakter,

z lingvistickho hadiska vak je vo vine eurpskych jazykov spisovn vvin
nerozlune spt s jazykom biblie, jej prekladmi, a to najm od ias
Gutenbergovho vynlezu, ktor sa asto oznauje za prinajmenom tak
vznamn prelom eurpskeho kultrneho vvinu, ako objavenie Ameriky.
V samotnej diskusii o kresanskom charaktere dnenej Eurpy je potrebn
zjednoti sa v chpan pecifickch pojmov pre teolgiu a nboenstvo a ich
veobecnch vznamov, napr. aj o samotnej predstave prvlastku kresansk. Ale
aj v konkrtnej bohoslube, kde sa v ekumenickom ponman stretvaj odlin
vrazy v rznom ponman liturgie mnohorakch kresanskch spoloenstiev,
formci a denominci.
1. Jednm z nstrojov lingvistickho vskumu ohadom rieenia
terminologickch problmov, z toho vyplvajcich, je aj porovnvacia analza
paralelnch textov v rznych eurpskych jazykoch. U dlhie uvaujeme o
tchto otzkach z derivatologickho hadiska, hadanm najm tzv. motivanch
odlinost slovenskej a nemeckej terminolgie. Pritom sa d vyui stroiami
vybrsen paralela biblickch a liturgickch textov v rznych eurpskych
jazykoch a pre rzne kresansk cirkvi.
1. 1 Predmetom popisovanho vskumu nie je vlune nboensk lexika.
Tto naa prca nadvzuje na rieenia, ktor si vyaduje prekladatesk prax,
a opiera sa o sksenosti z didaktickho procesu. Ide o komplexnejie nastolenie a
hlbie rozvinutie zdanlivo rznorodch problmov.
Rozhodli sme sa pre nov pohad na smick rozmery vrazov, ktor existuj
paralelne a predsa lexikograficky nie veda seba. Ide o pokus konfrontova rzne
formy rovnakch vznamov, ba skr hada podobnosti zdanlivo odlinch

55
foriem, ktor napaj ten ist vznam a plnia t ist funkciu. Pre ich rieenie sa
nm otvraj metdy tzv. formlnej pojmovej analzy, ktor transformovali v 90.
rokoch matematici okolo profesora Willeho1 do zrozumitenejieho pojmovho
apartu logickch mylienkovch postupov v rmci tzv. veobecnej vedy. (Ich
vskumy svisia s mylienkami eurpskych filozofov takmer pol storoia pred
nimi, ako napr. aj Wittgenstein a teda Wiener Kreis, i oxfordsk kola filozofov
prirodzenho jazyka).
1. 2 Pri naom porovnvan existujcich paralel liturgickch textov v tzv.
nstupnckych biblickch jazykoch neberieme do vahy vchodiskov jazyky. 2
Nepotrebujeme uvaova nad sprvnosou (teda ani nad pravdivosou)
jednotlivch skmanch lexiklnych jednotiek. Sprvnos prekladu z
vchodiskovch jazykov (hebrejskho, grckeho, latinskho, resp. niektor
vrazy aj z tradinho aramejskho), a teda zo starch liturgickch jazykov u
preskmali klasick filolgovia (napokon aj stron liturgick prax) a dodnes ich
pravdivos skmaj aj exegti a in teolgovia.
My si chceme pri porovnvan nemeckch a slovenskch vrazov v
liturgickch textoch kls otzku o vzname konkrtneho slova pre kontext a z
kontextu kadho z jazykov. Pritom je dleit nepodahn subjektvnemu
poznatku o vzname, aby sme sa nedostali do zajatia jazyka. Do kontextu
jazykov patr prve sledovan odlinos vrazovho apartu v rozlinch
cirkvch, ke podobn pojmy nadobdaj zdanlivo alebo relne odlin formu,
resp. naopak. Nemono sa tu uspokoji s odkazom na kategriu synonymickosti.
Dnes v ase komunikano-pragmatickho vskumu jazyka, ke sa zaznamenva
odklon od systmovho vnmania lingvistiky, treba op ako v kadej
vvinovej etape pamta na riziko jednostrannosti, absolutizcie momentlne
preferovanch princpov. Myslme si, e zosladenie oboch prstupov k vskumu
nemus zkonite vies k negatvnej relativizcii. Vo svojej prci preto hadme
styn body modelovania, systmovho i pragmatickho ponmania vskumu.
Paralely liturgickch a biblickch textov navdzaj toti k vahm nielen nad
konkrtnymi prpadmi smantickch a onomaziologickch odlinost, le s
zdrojom aj novho pohadu na systm (ba zd sa, e poskytuj materil aj na
modelov spracovanie jazyka) a ved k lepiemu poznaniu cudzieho jazyka,
odstraovaniu interferennch chb pri prekladan.3

1
,,Formlna pojmov analza je oblasou aplikovanej matematiky, ktor spova v matematizcii
pojmov a ich hierarchi a tm aktivuje matematick myslenie pre pojmov analzu dt a spracovania
informci. (GANTER, B., WILLE, R. Formale Begriffsanalyse, Springer,1996.)
2
Ako vchodiskov jazyky oznaujeme veobecne pvodn liturgick jazyky a nstupnick s jazyky
prekladov. Porov. FURDK, J. Slovotvorba v nboenskej komunikcii. rkp. 2000.
3
Interferenn skalia v nboenskej terminolgii: 1. smick posuny: Kirche kostol, cirkev;
Gemeinde farnos, zbor; napr. v ekumenickom spoloenstve (kumenische Assoziation der kirchlichen
Gemeinden): Pfingstenkirche (apotolsk), Freie kirchliche Baptistengemeinde, Tschechoslowakische
Husiten-Kirchengemeinde, Lutherische Kirche (evanjelici, luterni), Reformierte christliche Kirche
(kalvni), Ortodoxe Kirche, Griechisch-katolische Kirche (Uniaten), Rmisch-katolische Kirche, ba

56
 2. Pri naich vahch sa opierame aj o autorov oxfordskej filozofie jazyka.
Poda terie reovch aktov jednho z nich, J. L. Austina, je uiton ponori
sa do bohatstva prirodzenho jazyka a vynies z neho na povrch vetko bohatstvo
zahalen gramatikou a zabudnut filozofiou4 (a my meme doda v naom
prpade aj teolgiou).5
Oxfordsk filozofia m tendencie koncentrova sa na smantiku, vyvolan
zujmom odhali vznamotvorn mechanizmy jazyka.6 My vak hadanm
novch dimenzi jednotlivch pojmov ako keby sme pomocou smantickch
okuliarov cudzieho jazyka a takmer dobrodrune vstupovali do
vznamotvornho procesu. Poda oxfordskch filozofov jazyka mono vznamu
porozumie len zo samotnch reovch aktov, zalenenm do nejazykovch
kontextov, teda v slade s pravidlami filozofickej gramatiky a s konvenciami.
Napr. poda Austinovej terie vznamu a najm poda jeho neskorej terie
ilokunch sl treba uvaova o troch typoch vpoved:7 lokcich, ilokcich
a prelokcich. Km lokcia charakterizuje vznam, ilokcia zaha aj nereov
zloku vpovede, ktor indukuje vber lokunch aktov. Vykonanie lokunho
aktu teda zvis od ilokcie, nie naopak. A toto je moment monosti aplikcie
terie vznamu vpoved pre sledovan oblas vskumu a aj pre biblick
terminolgiu.8
Ak povaujeme pomenvanie za sas komunikanho aktu (ako jeho
asovo starej zloky), meme pokraova v uvaovan podobne spolu s J.
Searlom 9 a narazme op na paralelu medzi vpoveou a pomenovanm (tou
vpoveou, ktor ho predchdza). A potom musme bra do vahy rozdiel
medzi tm, o v jazyku znamenaj slov, ktor hovoriaci vyslovuje, a tm, o
nimi mieni. To znamen zachyti aj intenn aj konvenn aspekt a potom

spolupracuje aj s nimi aj Jdische Religionsgemeinde. 2. prekvapiv vznamy: Heil, Reich (Gottes)

spsa, krovstvo; Heilstat, heilige Stadt, Heilsttte spsny in, svt mesto (Rm, Jeruzalem), miesto
spsy; erlst, geheilt, gerettet, erlsend, Heil-, heil- spasen, spsny, spasiten, spso- Retter,
Heiland, Erlser, Salvator, Messias, Herr, Menschensohn spasitel. 3. nedefinovaten, resp. neustlen
vznamov odtienky: Gebet, Andacht, Meditation, Erbauung, Versenkung, Kontemplation; meditativ,
erbaulich, beschaulich, besinnlich, erhebend, kontemplativ. 4. myln synonym: Huld, Gnade,
Barmherzigkeit milos, milosrdenstvo; Ehre, Herrlichkeit, Gloria slva; preisen, loben, rhmen,
jubeln velebi, oslavova, chvli, vyvyova; Gottesdienst, Messe, Gotteslob sluby Boie, oma,
spevnk, chvly; Bibel, Gute Nachricht, Frohe Botschaft, Neues Testament, (Heilige) Schrift,
Evangelium. 5. drobn pravopisn i gramatick odlinosti: heiliggesprochen/ heilig gesprochen
svtoreen, svtoreil/ svto povedan, hovoril seit Ewigkeit, in Ewigkeit, von Ewigkeit zu Ewigkeit, fr
alle Zeiten od vekov a naveky
Pozri MIHOKOV, K. Einsatz von Paralleltexten im Fremdsprachenunterricht, 2004.
4
AUSTIN, J. L. Obrana ospravedlnen (Plea for Excuses. 1956). In: Filozofia prirodzenho jazyka, s. 71.
5
Porov. KUSKA, B. Performatvnos biblickej paralely. In: Verbum XII, 2001, . 3, s. 20-28.
6
ORAVCOV, M.: Od metafyziky k filozofii jazyka. In: Filozofia prirodzenho jazyka, s. 20.
7
Porov. Austin, J. L.: How to do Things with Words 1962. In: Filozofia prirodzenho jazyka, s. 22.
8
KUSKA, B. Performatvnos biblickej paralely. In: Verbum XII, 2001, . 3, s. 20-28; SABOL, J.
Znakov podstata podobenstva. In: Verbum XII, 2001, . 3, s. 29-36.
9
SEARLE, J. o je reov akt ? (What is Speech Act? 1965). In: Filozofia prirodzenho jazyka, s. 185.

57
zrekontruova ich vzah, ktor nevznik ad hoc i nhodou, ale vytvraj ho
pravidl pouvania vrazov. 10
Opodstatnenos tohto uvaovania mono doloi vyjadreniami P.
Strawsona,11 ktor v polemike s Russellom okrem inho pripomna, e vznam
je funkciou vety alebo vrazu. Uvies vznam vrazu znamen uvies veobecn
pravidl, ako ho pouva.12
V takejto terii vznamu dochdza k explikcii vznamu v netradinom
zmysle prostrednctvom zmerov hovoriaceho a chpania poslucha (expedienta
a percipienta). Uvauje sa tu o rovnocennosti ich rznorodch jazykovch
aktivt. V zmere jednho, mus by rozpoznanie zmeru druhho, teda
konvencia, ktor by sme mohli nazva aj inak (napr. ujednotenie, slad, i
shra), kee je to obas in asov rovina komunikanho aktu. Pouitie
jazykovch vrazov ostva jedinm a zkladnm spojenm so skutonosou,
ktor chceme pochopi (resp. aj uchopi); so skutonosou pojmovou.13
Austin sa originlne snail tzv. lexikografickm programom vytvori teriu
pomenovania a deskripcie.14 Smeroval k jasnejiemu pohadu na jazyk a k
sprvnejiemu vyuvaniu slov. Hoci ostal na rovine filozofie a filozofickho
vskumu, jeho vplyv na postoje lingvistov neostal bezvznamnm. To s teda
styn body s dnenm pragmatickm pohadom na jazyk, desaussurovsky
povedan na parole.
Analytici sa snaili riei star filozofick otzku novm pohadom cez
analzu vsledkov poznania sformulovanch v jazyku. Nelo im o jazykov
urenie vznamu slova a ako sme kontatovali ani o filologick metdy
prce, ale o konzekvencie, v ich prpade, na filozofick poznanie. Podobne
hadme my v konfrontovanch jazykoch konzekvencie pri motivovanch
vrazoch (a to najm v prpadoch odlinch motivantov) na jednotliv pojmy
a pre derivatolgiu, teda svislosti parole a langue.
3. Nejde ani nm o odborn definovanie vznamu veobecne, resp.
konkrtnych pojmov (teologick loha), ale skr o konzekvencie pre teologick
vyuitie; teda nie o systematick odborn terminolgiu, skr o rieenie otzok
zrozumitenosti, akejsi intersubjektvnej komunikova-tenosti. Pri odliovan
vznamu od ilokunej sily by sa mohli vyjasni otzky odlinej lexiklnej
motivovanosti v typologicky odlinch jazykoch. Z hadiska odlinho
pojmoslovia jednotlivch kresanskch formci i nboenskch denominci,
ktor sa v re ekumenizmu dostvaj do priameho styku, vznik potreba
uvaova hlbie nad jazykovmi otzkami v dsledku potrieb takejto praxe.

10
ORAVCOV, M. Od metafyziky k filozofii jazyka. In: Filozofia prirodzenho jazyka, s. 22.
11
STRAWSON, O.F. O referencii. (On Referring.1950.) In: Filozofia prirodzenho jazyka, s. 132.
12
STRAWSON, O.F. O referencii. (On Referring.1950.) In: Filozofia prirodzenho jazyka, s. 136.
13
Porov. Rorty R. The linguistic Turn 1967. In: ORAVCOV, M. Od metafyziky k filozofii jazyka, s. 27.
14
Porov. Austin, J. L. How to do Things with Words 1962. In: ORAVCOV, M. Od metafyziky
k filozofii jazyka, s. 20-23.

58
 3. 1 V naom vskume sme sa obmedzili len na liturgick texty, t. j.
bohosluobn. V takch sa vyskytuj aj asti biblickch textov, najm niektor
modlitby (vybran priamo z Biblie, teda rzne citcie, alzie, resp. inak v nej
aspo zakotven).
Tak napr. v katolckej sfre bola omov liturgia po cel stroia tradine
v latinine. Jazykov forma textov je tmto podstatne determinovan aj
v nrodnch verzich prekladoch omovej knihy, take vetky texty s
obsahovo a asto aj truktrou viazan latinskou predlohou, v ktorej s
zakotven. V nemeckej Cirkvi je centrlnym jazykovm objektom nemeck
omov misl, pretoe od 70. rokov je k dispozcii tzv. Ordo missae popri
latinskom aj v jednotlivch nrodnch jazykoch podobne slovensk verzia.
Sv. oma je vekolep ritul s kodifikovanmi textami (Werlen, 1984, s.
148). V takomto texte nemono ignorova podstatn odlinosti medzi jeho
asami ako s modlitby, tania, vyznanie, poehnanie, responzri, hymny,
spevy, piesne a tzv. markery (Modlime sa), resp. aj aklamcie, trpy
a rozlin vsuvky (Akimjak, 1997, s. 104). Formulcia a tl prslunch textov
s zko vyhranen. V samotnej liturgii sa vyskytuj aj odlin tylistick formy:
v omovch textoch napr. tania a evanjelium oproti homlii, modlitbm
a pod., v liturgii hodn rozdiel najm medzi hymnami, chvlospevmi, almami
a ostatnmi sekvenciami textu (tie markery a antifny).
3. 2 Modlitbov jazyk sa okrem toho pripodobuje jazyku Biblie, aby sa
nestratili tradin pojmy a nboensk obrazy. (asto to plat aj o pastierskych
listoch a ppeskch vyhlseniach, ktor s uren na verejn predloenie
farnostiam), aj veobecne vldne nhad, e jazyk cirkv je archaick a strnul.
Zsadne plat ohadom slovnej zsoby silie o vzneen (honosn) tylistick
rove, kee liturgia ako ritul sa vrazne odliuje od situci vednho da,
napriek tomu vak aj biblick aj liturgick texty odraj postupne reformy
v jazyku a prechdzaj zave dobovou aktualizciou v nrodnom jazyku. (Aj
ke katolci preli k sleniu bohosluieb v nrodnom jazyku a po II.
vatiknskom koncile, preklady omovch textov u existovali skr a hoci sa
nepouvali pri bohoslubch stne len psomne na doplnenie jednotnho
latinskho textu prechdzali postupne jazykovmi pravami poda
modernizcie samotnho jazyka.)
Treba pamta aj na to, e v nboenskom prejave ide o osobn sksenosti,
o vzjomn styk, o zblenie Boha a loveka. Tieto abstraktn oakvania sa
nahusuj v pojmoch, ktor sa daj len ako vymedzi, presne explikova.
Aj tylistick formulcia by mala zodpoveda medziudskej komunikcii,
tm e sa jazykovmi prostriedkami nazna dynamika. Nboensk jazyk chce
odhali transcendentno a necha psobi medzi umi uskutonenie slova
(stvanie sa). (Sabol, 1997, 2001; Kuska, 2001). Tm sa stal spoloensky
dleitm, a preto neslobodno redukova vznam biblickch textov len na
historick. Ve re cirkvi m oslovova ud kadej doby.

59
 4. Rozdiely v skmanch textoch, v podstate rovnakch, sa zakladaj prve
na rozlinej interpretcii, resp. na odlinej ilokunej sile vpoved. Svedia
o komplikovanosti nboenskch textov a o rznorodosti pohadov na ne. Avak
potvrdzuj potrebu ich vskumu napr. aj vzhadom na problmy pri ich
interkonfesionlnom preklade, ktor sa dnes na poli ekumenickom vyskytuje
oraz astejie.
Pri konfrontcii prekladov z vchodiskovch jazykov mono uvaova
o paralele, inak (pri modernch aj nekonfesionlnych transpozcich) mono
astejie hovori radej o synonymii. Zvltny prpad vberu ekvivalentnch
textov teda v rozlinej miere odra problematiku viacvznamovosti (Apresjan,
1974). Rozhodne je aj pre n vskum podstatn rozdiel medzi oficilnymi
prekladmi a vonmi modernizovanmi transpozciami biblickch textov (Stolze,
1999).
4. 1 Tto problematiku odraj vdy nov preklady: okrem znmych
oficilnych verzi existuj Biblie pre cieov skupiny, ako napr. Gute Nachricht
z r. 1968 pre mlde. (Bol to iba preklad americkej verzie Good News Bible for
Modern Man, todays English Version, ktor mala oslovi mladch ud koncom
60. rokov.) Neteolgovia nsledne preloili americk text do neminy. Vedome
sa pritom snaili o odstup od cirkevnho jazyka, prve aby dosiahli odstup od
cirkvi. Chcel to by hladko itaten text pre rchleho itatea. U v r. 1971
vylo prepracovan vydanie.
V r. 1977 zasa nov preklad: Gute Nachricht Bibel (H. Haug, Deutsche
Bibelgesellschaft Stuttgart). Je to spolon dielo ekumenickch teolgov
z evanjelickej a katolckej Cirkvi ako aj ostatnch protestantskch cirkv.
4. 2 Pri tomto vydan platili nasledovn zkladn pravidl:
- text ponman v dnenom jazyku bez zvltneho cirkevnho tlu, vemi
- dleit je jasnos textu;
- op sa zdraznila obraznos jazyka;
- opravy chb starej verzie a ohady na pvodn text, teda via presnos;
- poda monosti zapojen aj eny formulciou mui a eny;
- optovn pouitie a vysvetlenie kedysi eliminovanch tradinch,
dogmatickch pojmov ako spravodlivos (opis, doplnenie, poznmka)
- vykrtnutie prli hovorovch vrazov.
Podobn zsady by pomohli pri zjednocovan terminolgie pre spolon
modlitby na ekumenickch zhromadeniach, ktor nemaj za cie vgne
zotieranie rozdielov, ale skr jednotu v pestrej mnohorakosti. Napriek
vslovnej formulci cieov ako zrozumitenos a ahk itatenos nemono
a ani neslobodno celkom sa vzdva charakteristk nboenskho jazyka, a to
nielen v oblasti ekumny, ale ani pri prekladateskch, i tlmonckych
aktivitch.
5. Sfra zujmu nho alieho porovnvacieho vskumu sa teda
nevymedzuje len na teoretizovanie na rovine abstraktnej lingvistiky, podobne ako

60
to proklamuje dnen veobecn veda, ide o rieenie tch teoretickch otzok,
ktor svisia s aktulnymi potrebami praxe. A na zklade rieenia pragmatickch
otzok je mon potom rozvja systmov pohad na jazyk, ktor nikdy
nememe pozna dokonale, kee je iv ne len schma, a to asi natoko,
nakoko je udsk mozog iv ako pamov jednotka potaa.

Literatra
AKIMJAK, A. 1997. Vybran kapitoly z pastorlnej liturgickej teolgie. Spisk
Kapitula, Kazsk seminr. 221 s.
FABIN, A. 1998. Rozprvastvo jazykovo-tylistick podstata Biblie. In:
Verbum IX, 1998, . 3, s. 146-153.
Filozofia prirodzenho jazyka. 1992. tdie, prednky, eseje. Ed. Oravcov, M.
Bratislava: Archa. 256 s.
FURDK, J. 2000. Slovotvorba v nboenskej komunikcii. rkp. 2000.
GANTER, B., WILLE, R. 1996. Formale Begriffsanalyse. Springer. ISBN 3-
540-60868-0
GYULAIOV, K. 1998. Farsk oma nemecko-slovensk. [Kritick vydanie.
Pre vntorn potrebu.] Koice : Kazsk seminr. 32 s.
KUSKA, B. 2001. Performatvnos biblickej paralely. In: Verbum XII, 2001, .
3, s. 20-28.
MIHOKOV, K. 2004. Einsatz von Paralleltexten im Fremdsprachenunterricht. In:
Zbornk z medzinrodnej konferencie. Praha : VE. 5 s. (v tlai)
O prekladoch biblie do sloveniny a inch slovanskch jazykov. 1997. Ed. J.
Dorua. Bratislava : SAV. 283 s.
PATOKA, F. 1999. Morphologie und Wortbildung des Deutschen. 8. Kapitel.
In: Einfhrung in die synchrone Sprachwissenschaft. (Ed. Ernst, P.) 2. vyd. Wien
: Ed. Praesens.
SABOL, J. 2001. Znakov podstata podobenstva. In: Verbum XII, 2001, . 3, s.
29-36.
STOLZE, R. 1999. Die Fachbersetzung. Eine Einfhrung. Tbingen : Gnther
Naw Verlag. 278 s.

61
Fonty
SVT PSMO. NOV ZKON. Preklad poda typickho vydania Novej
vulgty. (upravenej poda II. VK na prkaz ppea Pavla VI. a promulgovanej
ppeom Jnom Pavlom II.)Trnava Spolok sv. Vojtecha 1995. 778 s.
SVT PSMO. STAR ZKON I. III. Trnava, Spolok sv. Vojtecha 1994.
1200 s.
Vieroun kontitcia O BOOM ZJAVEN. In: Svt psmo, s. 8-24.
Die BIBEL. Einheitsbersetzung. Stuttgart: Katholische Bibelanstalt 1980/
Katholisches Bibelwerk 1996, 1456 s.
Stuttgarter ErklrungsBIBEL. Die Heilige Schrift nach der bersetzung Martin
Luthers. Mit Einfhrungen und Erklrungen. Stuttgart: Deutsche
Bibelgesellschaft, 1992, 1626 + 118 S.
Die heilige Schrift. FamilienBIBEL. Vollstndige Ausgabe nach den
Grundtexten. Aschaffenburg/Stuttgart, Verlag P. Pattloch/ Katholisches
Bibelwerk, 1967, 1485 + 427 s.

62
 INTERNACIONALIZCIA TERMINOLGIE V RUTINE

Eva Molnrov

Abstrakt
Im Beitrag wird auf einige Spezifika des Internationalisationsproze der Fachsprache
hingewiesen. Die Beispiele im Russischen sind vor allem aus dem Bereich der
Politikwissenschaften und Internationalen Beziehungen ausgewhlt.

1 Terminolgia
Masr (1984, s. 321) uvdza definciu Baudeta (1984, s. 321), v ktorej je
terminolgia charakterizovan ako sstavn kritick uvaovanie o tvoren
termnov (a teda aj pojmov) v rozlinch oblastiach vedy. Tto disciplna teda
nie je len jednoduchm zhromaovanm slov. Jednm z jej cieov je
zabezpeenie spoahlivej komunikcie medzi niekokmi miliardami ud.
Zrove sa zaober najvhodnejm definovanm skmanch termnov
z medzinrodnho a multidisciplinrneho hadiska, o je i v kompetencii OIUNT
(Organisation internationale dunification des nologismes terminologiques
Medzinrodnej organizcie na zjednocovanie terminologickch neologizmov).
Terminolgia je vak zrove aj sbor odbornch termnov pouvanch
v rozlinch vednch a vrobnch oblastiach. Rozdiely medzi paralelnmi
pojmovmi a terminologickmi systmami spsobuj problmy v medzinrodnej
komunikcii, pretoe pojmy a termny sa v jednotlivch jazykoch a jazykovch
spoloenstvch vnmaj rozdielne v zvislosti od spoloenskch, ekonomickch,
kultrnych a lingvistickch faktorov. Narastajce informan potreby spolonosti
a rozvoj medzinrodnej spoluprce s vak sprevdzan potrebou medzinrodnej
harmonizcie pojmov a termnov. Harmonizciou pojmov a termnov v rozlinch
jazykoch sa zaober medzinrodn terminologick norma ISO 860:1996, ktor bola
publikovan v slovenine pod nzvom Terminologick prca: Harmonizcia pojmov
a termnov (STN ISO 860: 1998). Jej spracovatekami s PhDr. Zora Jurackov,
CSc. a doc. Ing. Eva Kritofiov, CSc. (http://www.jtpunion.org).)

1.1 Internacionalizcia terminolgie

Z uvedenho vyplva, e v sasnom obdob odborn jazyk jednotlivch
nrodov ovplyvuj medzinrodn kontakty. V svislosti s tm sa otzky
utvrania a usporiadania terminolgie v uritom jazyku musia riei aj s ohadom
na jeho kontakt so svetovmi jazykmi, teda s ohadom na medzinrodn kontext
(Schwarzov, 2003, s. 32).
Charakteristickou rtou v sasnom svetovom jazykovom procese je
internacionalizcia a unifikcia terminolgie. Pod internacionalizciou vinou
chpeme preberanie termnov z inch jazykov a pod unifikciou zjednotenie

63
klasifikcie pojmov vo vednch odboroch v jednotlivch krajinch (Horeck,
1978, s. 321-324).
Internacionalizcia a unifikcia nepostupuj vo vetkch oblastiach rovnako.
Najjednoduchia je situcia v odboroch, kde funguj organizcie, ktor maj za
cie prve normalizciu terminolgie (napr. problematika mier a vh). Vo
vednch odboroch, ktor maj dlh domcu tradciu a termny utvoren
z domcich jazykovch prostriedkov, je situcia menej priazniv (napr.
jazykovedn terminolgia slovanskch jazykov). Zrove vak treba vidie, e
ani prpadn formlna rozdielnos v terminolgich nie je prekkou
dorozumievania, pokia s zjednoten, unifikovan pojmy, defincie a chpu sa
rovnako.
Tieto procesy sa samozrejme tkaj aj ruskho jazyka. Zo zaiatku sa
internacionalizmy vyskytovali najm v textoch urench uiemu kruhu
pecialistov (, , , ,
...). Boli prostriedkom presnho prenosu informcie a vznikali
v dsledku u spomnanej tendencie vytvori spolon medzinrodn
terminolgiu a zjednodui odborn komunikciu na medzinrodnej rovni. Do
rutiny (samozrejme aj inch nrodnch jazykov) sa neprekladaj, pretoe: 1. nie
je na to dostatok asu a hlavne 2. prunejie sa rokuje, ke vetci nazvaj veci
jednm slovom (pomenovanm).
Internacionalizmy s slov, ktor s znme a toton aspo v troch
neprbuznch jazykoch (Man, 1976, s. 178) a vznikaj v dsledku rozirujcej
sa bzy medzinrodnho komunikanho procesu. Do rznych jazykov sa
dostvaj z jednho spolonho zdroja, napr. latininy a grtiny. Spolonm
zdrojom me by aj jazyk iv, v sasnosti najastejie anglitina.

1.1.2 Internacionalizmy v rutine

Do spisovnej rutiny vek mnostvo internacionalizmov (hovorme hlavne
o politickej, ekonomickej terminolgii a terminolgii z oblasti medzinrodnch
vzahov) zaalo prenika v 90. rokoch 20. storoia. Vo vedeckch kruhoch, ale
aj na strnkach ruskch novn a asopisov s publikovan diskusn materily
o miere ich pouvania, o tom, i jazyk obohacuj alebo hyzdia, pretoe ich
postupne zanaj pouva nielen jednotliv pecialisti v rmci svojich
odbornch diskusi, ale aj publicisti a politici vo svojich verejnch vystpeniach.
K podobnm procesom dochdza aj v slovenine, ale nie vetky slov preberan
do sloveniny sa preberaj automaticky aj do rutiny. Pri preklade zo sloveniny
do rutiny ich teda nemono automaticky pouva, pretoe by mohli psobi
umelo (naprklad kreova).
Uvdzame niekoko prkladov internacionalizmov z oblasti politiky
prevzatch do rutiny.
V poslednom ase sa v masovo-komunikanch prostriedkoch vea hovorilo
o vobch (). V svislosti s vobami do ttnej dumy, prezidentskmi

64
vobami, ale aj vobami do miestnych samosprv sa v rutine oraz astejie
pouva slovo elektort . Latinskmu elector okruh voliov, ktor
hlasuj za nejak stranu vo vobch; zvolen zstupca voliov pre vkon voby
(Petrkov, 1995, s. 189) zodpoved teda rusk . Frekvencia
pouvania termnu v odbornch kruhoch a mdich u teraz
prevyuje pouvanie ruskho termnu , pretoe lepie vystihuje
zmenen politick situciu a systm volieb.
V rmci politickej kampane sa volisk zklada del na skupiny, okruhy
voliov, ktor hlasuj za spolonho kandidta. Pri vbere kandidtov s asto, i
u vedome alebo nevedome, ovplyvnen ich charizmou o (,
, ). Za charizmatickho
povaujeme loveka s vnimonmi vlastnosami. Zrejme prve tto vysok
pozitvnos obsahu slova je zodpovedn za jeho opatrnejie pouvanie. Nie je
zatia ani sasou Vkladovho slovnka ruskho jazyka Oegova, ktor vydala
Rusk akadmia vied v roku 2003.
Opanm prkladom je slovo image . Do rutiny sa dostalo
prostrednctvom anglitiny. -
, (, 2003, s. 244) plne vytlailo
z pouvania svoj rusk ekvivalent . Prklad: C
.
Bohuia medzi dnes najpopulrnejie slov patr aj slovo korupcia
. Dleitos vysvetlenia tohto termnu potvrdzuje vek mnostvo
definci, s ktormi sa meme stretn. Uvdzame op definciu
z Vkladovho slovnka ruskho jazyka (, 2003, s. 298): K
,
, ,
. Prklad:
. .
V svislosti s politickm ivotom sa stretvame s almi
internacionalizmami impeachment , votum , rating
, security , summit .
,
(, 2003, s. 245). Prklad:
.
: ,
(, 2003, s. 100). Prklad: () .
-. , ,
, ;
(, 2003, s. 674). Prklad: .
.

65
C (
); c ,
, (, 2003, s. 709).
Poslednm slovom, o ktorom sa chceme zmieni, je summit. Hoci
ete nevolo do Vkladovho slovnka ruskho jazyka z roku 2003, ktor sme u
spomenuli vyie, miera jeho pouvania stle rastie. V sprvach televznych
kanlov, ale aj renomovanch periodk je jeho pouvanie rovnocenn s ruskm
ekvivalentom . Naprklad:
().
Pokia ide o pvod internacionlnych slov, porovnvanm viacerch
jazykovednch prc z tejto oblasti sme doli k zveru, e internacionalizmy
vznikli v prevanej miere zo slov grckeho a latinskho pvodu a oznauj
pojmy medzinrodnho vznamu v oblasti politiky, filozofie, vedy, techniky,
umenia, portu a inch. Naprklad v sasnej rutine s to slov ako ,
, , , ...
U dlhiu dobu sa vak internacionalizmami stvaj aj slov, spoloensko-
politick termny prichdzajce z tzv. modernch jazykov, a to najm z jazykov,
ktor s dominantn v oblasti medzinrodnej komunikcie. Napr. z anglitiny,
ako sme u zdraznili vyie, z francztiny (, ), neminy
(, ). Prklady z francztiny a neminy, ktor sme uviedli, u
v sasnosti mimo pouitia v odbornch textoch strcaj charakteristiku termnu
a stvaj sa benm pomenovanm (prklad determinologizcie).
V rutine, rovnako ako aj v slovenine a v mnohch inch jazykoch, popri
komplexne prevzatch termnoch sa vyskytuj aj internacionlne predpony
a polopredpony, prpony a poloprpony (najm grckeho a latinskho pvodu).
Slia ako vemi produktvny spsob tvorenia odbornch termnov.

Internacionlne predpony: -: , ,
;
-: , ;
-: ,,
;
-: -, -;
-: , , ;

Internacionlne prpony:
a) podstatnch mien: -: , ;
-: ,, ;
-: , ;
-: , ;
-: , ;
b) prdavnch mien: --: ;

66
 --: ;
c) slovies: --: ;
--: .

Internacionlne polopredpony maj konkrtnej a samostatnej lexiklny

vznam. V rutine nikdy neexistuj samostatne a pouvaj sa s inmi (prevane
internacionlnymi) komponentmi: -: , ,
; -: , , . -, -,
-, - s v politickej a ekonomickej terminolgii mlo produktvne.
Internacionlnymi poloprponami s naprklad: -, -,
-, -, -, -, - (, ,
...)
Vo vetkch prpadoch, ke sa internacionlne afixy pripjaj k domcim
ruskm koreovm morfmam, takto novoutvoren slov strcaj charakter
internacionlnej lexiky (, ...).
Internacionalizmy sa po vstupe do ruskej slovnej zsoby postupne
prispsobuj jej jazykovm podmienkam. Prejavuje sa snaha o vyrovnanie
zvukovej podoby termnu so systmom ruskch hlsok. Translitercia prebratch
slov do azbuky je prvm krokom k ich hlskovmu zbleniu s rutinou. Kee
internacionlne sufixy s sasou systmu ruskho jazyka, prevan as
prevzatch internacionalizmov sa vleuje do ruskho ohbacieho systmu,
sklouj a asuj sa poda ruskch vzorov ( skloujeme pravidelne
poda vzoru ).
Pri hodnoten smantickej strnky internacionalizmov meme hovori o ich
relatvnej totonosti. Relatvnej preto, e nie vdy sa zhoduj vznamy vo
vetkch jazykoch. Najv stupe identity m internacionlna lexika exaktnch
vied, menej u lexika politickej, spoloenskej a technickej oblasti, kde na vklad
slova maj vplyv pecifick krajinovedn a spoloensko-politick faktory.
Naprklad v ruskej politickej terminolgii prevane oznauje
volenho najvyieho predstavitea ttu. V anglitine a francztine, ako uvdza
aj Rotekov (2004), m tento termn ovea viac vznamov. Toto nae tvrdenie
je v rozpore s vlastnosou jednoznanosti termnu. Je to vak mon kvli
zaradeniu termnu prezident v rmci politickej terminolgie do veobecnej
odbornej lexiky, t. j. k slovm, ktor s spolon pre viacer odbory a s
vinou veobecne zrozumiten a nie do terminologickej lexiky, t. j. k
pecilnym slovm jednotlivch konkrtnych terminologickch systmov, ktor
zostvaj mimo jazyka a s zrozumiten len pre odbornka danho vednho
odvetvia (, 1977, s. 17-20). V spoloensko-politickej terminolgii sa
s takmto javom stretvame pomerne asto, kee tto terminolgia sa
vyznauje vinou veobecnou zrozumitenosou. Je to spsoben tm, e sa
pouva aj v publicistickch textoch a udia sa s ou stretvaj v tlai, rozhlase
a televzii.

67
2 Zver
Dobre koordinovan internacionalizcia a unifikcia (zjednocovanie)
termnov me urchli a zjednodui odborn komunikciu partnerov
hovoriacich rznymi jazykmi. Nemono v medzinrodnom meradle unifikova
rozlin termny, ktor u maj v jednotlivch jazykoch stabilizovan podobu.
Avak pri novch pojmoch a pri spresovan terminolgi treba uprednostova
ako termny internacionalizmy zaloen najm na grckych a latinskch prvkoch.
Ich vhodou je najm ideologick neprznakovos, znakovos a europocentrick
kultrnos (me by nevhodou pri tvorbe terminolgie v neeurpskych
jazykoch). Pri tvorbe termnov zrove treba zohadova ich kalkovatenos.
Internacionalizciu odbornej terminolgie vak nemono povaova za pln
prekonanie jazykovch barir v odbornej komunikcii, ani za splvanie
nrodnch jazykov. Internacionalizciou odbornej terminolgie sa riei otzka
mnohojazykovosti a monosti syntetizovania jazykovch prvkov patriacich
k rozlinm typom a do rozlinch kultrno-historickch oblast.

Literatra
, . . 1977. . : .
HORECK, J. 1978. O internacionalizcii a unifikcii terminolgie. In: Kultra
slova, ro. 12, . 10, s. 321-324.
HORECK, J. BUZSSYOV, K. BOSK, J. 1989. Dynamika slovnej
zsobysasnej sloveniny. Bratislava : Veda.
KEKOV, V. 2000. Tvorenie pomenovan v sasnej francztine. Bansk
Bystrica : FHV UMB.
MAN, O. 1976. Zklady lexikolgie ruskho jazyka. Praha : SPN.
MASR, I. 1984. Baudet a jeho epistemologick prstup k terminolgii. In:
Kultra slova, ro. 18, . 10, s. 321.
MASR, I. 2000. Ako pomenvame v slovenine. Bratislava : SJS pri SAV.
, . . , . . 2003.
. M : .
PETRKOV, V. KRAUS, J. 1995. Akademick slovnk cudzch slov. Praha
: Academia.
ROTEKOV, M. 2004. Vyuitie potaovho korektoru pri oprave
pravopisnch a gramatickch chb v psomnom prejave tudentov francztiny
ako odbornho jazyka. Bansk Bystrica : FHV UMB.

68
SCHWARZOV, E. 2003. Internacionalizcia ako prejav dynamiky slovnej
zsoby. In: Translatolgia a jej svislosti. Zbornk Katedry germanistiky FiF
UMB. Bansk Bystrica : FiF UMB, s. 30-34.
, . . , . . , . . 2003.
. : .
Terminologick prca: Harmonizcia pojmov a termnov (STN ISO 860: 1998).
http://www.jtpunion.org

69
 INTERKULTRNA KOMUNIKCIA V PREKLADATESKEJ
PRAXI NA PRKLADE LOKALIZCIE

Katarna Motykov, Marketa krlantov

Abstrakt
Die politischen, geschftlichen und kulturellen Beziehungen unter den Mitgliedstaten des
vereinigten Europa deuten immer mehr auf die Notwendigkeit der interkulturellen
Kompetenz und Kommunikation. Dieses Phnomen erscheint deshalb immer
nachdrcklicher auch in der bersetzungspraxis. Die Kenntnisse ber europische
Kulturen sind unter anderem auch bei der Einfhrung von Produkten und Diensten auf den
auslndischen Mrkten notwendig, wobei die bersetzung und Lokalisierung der
Internetseiten eine bedeutende Rolle spielen. Der bersetzer sollte im Stande seine, seine
interkulturelle Kompetenz so anzuwenden, dass er eine reibungslose Kommunikation
zwischen unterschiedlichen Kulturen, und nicht nur Sprachen gewhrleistet. In unserem
Beitrag zeigen wir anhand der Beispiele aus der Niederlande, aus Belgien und
Deutschland, Schweden und der Slowakei, wie diese Fertigkeiten in der
bersetzungspraxis verwendet werden. Schlielich bieten wir eine Inspiration fr die
Eingliederung des behandelten Themas in die Ausbildung der knftigen Dolmetscher und
bersetzer.

1 vod
V minulosti pociovali potrebu zama sa nad interkultrnou komunikciou
len niektor spoloensk skupiny a povolania ako misionri, obchodnci,
diplomati, i vedci. Z tohto dvodu nepredstavoval vplyv kultrnych rozdielov
medzi jednotlivmi nrodmi na priebeh interkultrnej komunikcie problm,
ktorm by sa bolo treba hlbie zaobera.
Rozvoj novch komunikanch technolgi v poslednch desaroiach
odstrnil bariru geografickej vzdialenosti medzi kultrami a tm umonil
priamy kontakt kadho jednotlivca s akoukovek asou sveta.
Zdokonaovanm techniky, obrovskm rozvojom masovokomunikanch
prostriedkov, zintenzvnenm medzinrodnho obchodu, ako aj migrciou za
prcou je dnes takmer kad z ns konfrontovan s rznymi ivotnmi tlmi,
rozdielnym pohadom na svet a pociuje kultrne odlinosti tak povediac na
vlastnej koi. Satelitn, i kblov televzia a internet nm umonili spoznva
vzdialen kultry a komunikova s umi, ktor s nositemi tchto kultr,
priamo z pohodlia vlastnho domova.

2 Interkultrna komunikcia a kultrna identita

Tm interkultrna komunikcia zaznamenala nevdan rozmach. Avak
toto smerovanie automaticky neimplikuje, e sa rovnakm tempom rozvja aj
efektivita menovanch kontaktov. Komunikcia prslunkov rznych

70
kultr nadobudla nov rozmer rieenia komunikanch barir a prekonvania
kultrnych rozdielov. Preto nemono podceova hbkov poznanie inch kultr
a initeov, ktor interkultrnu komunikciu ovplyvuj, i u v pozitvnom,
alebo negatvnom smere.
Veobecne znmy a potvrden fakt, e komunikciu medzi prslunkmi
rznych kultr ovplyvuj faktory, ktor maj svoj pvod v kultrnom pozad
astnkov komunikcie, u dnes nikto nespochybuje. Komunikan partneri
pochdzajci z odlinch kultrnych prostred, pouvaj pri komunikcii rzne
interpretan schmy na vysielanie a prijmanie verblneho a non-verblneho
posolstva, resp. na vnmanie a interpretciu vetkho, o sa deje v ich okol. Je
logick, e uveden odlinosti spravidla naraj optimlny priebeh
interkultrnej komunikcie. Ak astnci komunikcie takto rozdiely
nezohadnia, komunikcia neprebieha na poadovanej rovni. Z uvedenho
vyplva, e interkultrna kompetencia je schopnos komunikanta repektova
a adekvtne narba s najcharakteristickejiou rtou interkultrnej komunikcie,
a to s kultrnou diverzitou.

obr. 1
(http://www.personal.euv-frankfurt-o.de/de/Organisationskultur_pdf/Hofstede.pdf)

Uvedomenm si jestvujcich kultrnych rozdielov vyvstala pri skman

interkultrnej komunikcie otzka definovania pojmu kultrnej identity.
V asto citovanej publikcii Allemaal andersdenkenden. Omgaan met
cultuurverschillen (1995) belgickho filolga Geerta Hofstedeho je kultrna
identita definovan pomocou tzv. cibuovho diagramu (obr. 1). Hofstede
graficky znzornil najpodstatnejie znaky kultrnej identity ako upy cibule a
zaradil medzi ne tzv.

71
- symboly, predstavujce veci, ktorm prslunci danej kultry pripisuj ist
vznam, ako slov, obrazce, objekty a pod.,
- hrdinov, ie vznamn osobnosti, ktor v danej kultre zohrvaj dleit
lohu,
- rituly alebo konvencie upravujce sprvanie prslunkov danej kultry,
typick pre ist spoloensk situcie.
Menovan znaky s sstreden okolo jadra, ktor poda neho tvoria hodnoty
danho kultrneho spoloenstva, priom hodnoty chpe ako priority, tvoriace
stlu zloku danho kultrneho spoloenstva. Symboly sa v menovanom
diagrame dostvaj celkom na okraj charakteristiky kultry ako povrchov a
hodnoty ako najhlbie znaky skmanej kultry. Podobne definoval kultru
v zmysle kultrnej identity Kunczik:

Unter Kultur wird das gesamte soziale Erbe einer Gesellschaft verstanden
also alle Vorstellungen, Auffassungen, Werte und Normen, die von den
Mitgliedern einer Gesellschaft geteilt werden (Kunczik, 1998, S. 258).

Ak by sme uveden charakteristiky aplikovali na udsk sprvanie a konanie

dostvame sa o krok alej, k otzke vzniku kultrnej identity. Hofstede v tejto
svislosti prina nzor, e lovek disponuje mentlnymi procesmi, ktor
vo svojom socilnom prostred pouva na vytvranie vzorov myslenia,
hodnotenia a konania. Tieto kolektvne procesy prslunkov istej kultry
zjednocuj a zrove ich odliuj od prslunkov inej kultry. Kultru si teda
osvojujeme, nie je v ns zakdovan u pri naom naroden. (Hofstede, 1995)
Z toho vyplva alia rta kultrnej identity, ktor op vstine pomenoval
Kunczik: Kulturelle Identitt umfat drei Dimensionen, nmlich das Verhltnis
zur Geschichte, soziale und politische Ortsbestimmungen der Gegenwart sowie
Zukunftserwartungen (Kunczik, 1998, S. 258).

Kultrna identita je pocitom prslunosti, ktor vychdza z pripisovania

dleitosti istm zkladnm znakom. lenovia spoloenstva si volia konkrtnu
kultrnu identitu na zklade znakov ako jazyk, spolon tradcie, normy a
hodnoty (Beheydt, 2002). Ak chpeme kultrnu identitu tmto spsobom,
logicky sa predmetom nho alieho skmania v oblasti interkultrnej
komunikcie a jej pecifickej formy prekladu stvaj kultrne pecifik
jednotlivch kultrnych spoloenstiev, ako napr. vdskeho, holandskho,
slovenskho, nemeckho.

3 Kultrne stereotypy
Charakteristiku cudzej krajiny a jej kultry vychdzajcu z kultrnych
stereotypov ponkaj mnoh publikcie. Tieto publikcie sa zameriavaj na
ironick zobrazenie typickch kli a (polo)prvd, usilujc sa tmto spsobom

72
predstavi dan krajinu a jej obyvateov. V alom vklade uvdzame niekoko
prkladov zameriavajcich sa na Holandsko a vdsko:

Holandsko:
Holanania s si vedom toho, e ich vea cudzincov povauje za drgroov.
Napriek tomu by som to v Holandsku nevyslovoval nahlas. Cudzinec sa urite
schuti pobav na holandskch vynlezoch ako vylizova flia, sliaci na
spoahliv vytretie vetkch zvykov z przdnej fae, alebo lopatka na krjanie
tenulinkch pltkov syra, i pecilne uspsoben n na sporn panie
zemiakov. Holanania s hrd na to, e zbytone neplytvaj a peniaze
nevyhadzuj von oknom. No na druhej strane sa hanbia za to, e ich vetci
povauj za prehnane sporovlivch.
Holanania sa svojm bohatstvom neradi predvdzaj. Finann situciu
Holanana nemono odhadn poda jeho obleenia. Drah aut alebo perky
povauj za snobsk. Znme holandsk prslovie vrav: Sna sa by normlny,
aj tak u bude psobi dos nenormlne (Kaldenbach, 1998, preklad autorky).

V Holandsku vemi rchlo zistte, e holandsk kuchya nie je prli originlna

a e jedlo pre Holananov nie je dleit. Je im v podstate jedno, o jedia,
hlavne, aby toho bolo vea (Kaldenbach, 1998, preklad autorky).

Belgick kultrnu identitu vystihol mimoriadne vtipne na zklade

charakteristickch opozci flmsky spisovate Geert van Iestendael vo svojej
knihe Het Belgisch labyrint (1989, s. 12, preklad autorky):

Milujem Belgicko pre jeho korupciu, predpisy a vynaliezavos, pre jeho

obchdzanie zkonov a profitovanie z kadho, kto m moc. Nenvidm Belgicko,
lebo sa tam ni ned vybavi bez znmost, lebo tam vade vldnu hnusn intrigy
a vetko je zastret temnotou vldnucej moci.
Milujem Belgicko, lebo sa tam d vynikajco najes a napi a pre Belgianov je
to celkom samozrejm. Nenvidm Belgicko, lebo sa tam nehovor o niom inom
len o dobrom jedle a pit.

Pre vdsko (Moon, 2000) uvdzame prklady Colina Moona, na ktorch

vidme, e typick vd sa po cel rok te na leto, ktor je mimochodom vemi
krtke, take sa zd, e trv iba jeden de. Moon sa zrove pohrva aj s
normlnosou vdov. Vo vdsku toti uprednostuj, ke je vetko
primeran, normlne, ke je vetko lagom (akurt). Najdleitejm dom
vbec je vo vdsku letn slnovrat a prve al Moonov citt s uritou dvkou
zvelienia poodhauje veobecn skepsu, ktor vldne voi Eurpskej nii.
Prve v tento slvnostn de predsa nebud vdi jes jahody, ktor ani nechutia
ako jahody, a ktorch vekos uruje Brusel, ale samozrejme uprednostnia svoje

73
vlastn avnat ovocie. Posledn citt hovor o ich posadnutosti letom, cez ktor
si vdy ber vono, aby si ho mohli vychutna.

The Swedish summer: The Swedish summer is the warmest day of the year. And
as Sweden is a very normal country, it is normal for the Swedish summer to be a
bit colder than normal.
The Swedisch winter: Swedes survive the winter only by dreaming of what they
are going to do on that summers day (s. 5).

Midsummer: Another important dish on the menu is fresh strawberries and

cream. No foreign watery, tasteless EU-regulated strawberries, but large, curvy,
juicy, sweet Swedish ones (s. 19).

Vacation: Swedes thake whole summer off work. They have five weeks paid leave
which they usually take in July. Once a Swede was told he had five weeks to live.
I hope its in July he said (s. 18).

Neudo, e sa tieto stereotypy, tak prznane vystihujce vdsku kultru,

dostali aj na internetov strnky a do reklamy spolonosti IKEA. Ak sa pozrieme
na nemeck verziu menovanej strnky, do o nm udrie Nemcom dobre znme
kli spojen so vdskou tradciou Midsommar (www.ikea.de)*

4 Prstupy ku kultre
V svislosti s interkultrnou komunikatvnou kompetenciou v literatre
nachdzame rozlenie tzv. kultrno-pecifickho a veobecno-kultrneho
prstupu ku kultre.

Prv prstup chpe interkultrnu kompetenciu ako znalos. Vychdza z

toho, e interkultrna komunikatvna kompetencia sa vzahuje na schopnos
aplikova komunikan pravidl, rituly, verblnu a non-verblnu komunikciu,
ktor s charakteristick pre ist kultrne spoloenstvo.

Druh prstup vychdza naopak z toho, e kompetentn vystupovanie v

interkultrnom kontexte popri vyie uvedench znalostiach predpoklad
zohadnenie alch faktorov. Tento prstup zdrazuje aspekt medziudskch
vzahov, ktor s sasou komunikcie, priom centrlnu lohu v
interkultrnom kontexte zohrva vzjomn prispsobenie komunikanch
partnerov.
Z oboch modelov vyplvaj tri zkladn aspekty, nevyhnutn pre hladk priebeh
interkultrnej komunikcie:
- motivcia ako urobi dobr dojem na komunikanho partnera,
- znalos rozdielov a socilnych pozci oboch partnerov,

74
 - schopnos aplikova znalosti a adekvtne prispsobi svoje sprvanie.

Popri rozdieloch medzi kultrami uvdza Procee (cit. poda Hoffman, Arts,
1994, s. 44-45) tri tzv. mosty, ktor spjaj prslunkov rznych kultr a tvoria
pozadie interkultrnej komunikcie:

prv interkultrny most tvor tza, e napriek vetkm rozdielom medzi

kultrami zpasia prslunci vetkch spoloenstiev s takmer rovnakmi
problmami kadodennho ivota a spolunavania, ktor s nsledne nten
riei.

Poas kadho stretnutia s inou osobou priname do komunikcie vlastn

normy a interpretujeme normy a hodnoty toho druhho. Kad z ns m v takej
situcii nutkanie povi vlastn kultru nad kultru toho druhho. Tento
etnocentrick pohad na vnmanie noriem a hodnt inch kultr z perspektvy
vlastnej kultry prina so sebou predsudky voi inej kultre, ktor interkultrnu
komunikciu sauj. Oslobodenie sa od predsudkov a uvedomenie si
spolonch problmov je jednm z mostov medzi kultrami. Die
funktionierende sprachliche Kooperation setzt Kenntnis der generellen
Unterschiede im kommunikativen Verhalten voraus! Die meisten
Missverstndnisse resultieren aus Fehleinschtzung der Zielkultur durch falsche
Einschtzung aufgrund der eigenen Quellkultur (Magne Dypedahl, 2001).

Druh most je zaloen na predpoklade, e sprvanie kadho loveka je pre

neho vdy logick a zmyslupln, prirodzene poda situcie, v ktorej sa prve
nachdza. Ak sa sstredme na sprvanie loveka z tohto hadiska, meme na
zklade uvedenej perspektvy lepie porozumie dvodom a spsobu jeho
sprvania.
Tretm spojenm medzi kultrami je skutonos, e lovek me prevzia nov
spsoby a vzory myslenia a konania, vlastn novmu prostrediu. Z uvedenho
vyplva, e lovek me porozumie inej kultre, bez toho, aby do nej sm
patril.

5 Interkultrna komunikcia a lokalizcia

Modern trhov ekonomika si vyaduje takch odbornkov, ktor v
interkultrnych komunikanch situcich doku vystupova ako
sprostredkovatelia medzi dvoma kultrami a prenies znme heslo jednota v
rozmanitosti do kadodennho ivota. V oblasti medzinrodnho marketingu sa
ako nov trend rozvja lokalizcia internetovch strnok, ktor mono povaova
za aplikovan formu prekladu.
U niekoko rokov na trhu psobia prekladatesk agentry, ktor sa
lokalizciou zaoberaj. Jedna z nich Wb-Trnslatins Limited, na svojej

75
webovej strnke vemi krtko a vstine definuje podstatu tejto innosti: Als
Lokalisierung bezeichnet man die Angleichung von Format und Inhalt einer
Website an eine sprachlich und kulturell auf einem auslndischen Markt
akzeptable Form
(http://www.web-translations.eu.com/DE/Services/Localization/).

Podobn vysvetlenie njdeme aj na strnkach slovenskch poskytovateov

sluieb, patriacich pod pojem lokalizcie. Jednou z nich je agentra Skrivanek
Slovensko, s.r.o. Lokalizcia softvru je poda nej proces, pri ktorom sa
nerealizuje len lingvistick preklad textov danej aplikcie, ale tie testovanie
sprvnej funknosti lokalizovanej aplikcie (t. j. i v lokalizovanom produkte
funguje vetko plne rovnako ako v pvodnom produkte). Produkt sa
prispsobuje cieovmu trhu, jazyku a kultrnym aj inm zvyklostiam
pecifickho cieovho reginu alebo trhu
(http://www.skrivanek.com/sk/lokalizacie.php?sx=co_je_lokalizacia).

Medzi zkladnmi aspektmi, ktor by internetov strnka preloen do

viacerch jazykov mala zohadova, sa na strnke vyie menovanej nemeckej
agentry zdrazuje repektovanie kultry cieovho prostredia a prijmatea.
Otzky kultrneho prenosu sa neocitli na prvom mieste nhodou. Poda
menovanej agentry ponka japonsk Toyota 114 internetovch strnok,
americk Ford spolu 131 a Procter & Gamble 70 medzinrodnch webovch
strnok, ktor s jazykovo aj kultrne prispsoben cieovej krajine.

5.1 Prototypov teria a lokalizcia

Vemi zaujmav vsledky prina aplikcia prototypovej terie v lokalizcii.
Kognitvny prototyp je mentlny obraz, predstavujci referenn bod v naej
mysli, na zklade ktorho porovnvame ostatn koncepty a zaraujeme ich do
kategri. Aby sme to vak boli schopn urobi, porovnvame tento koncept
s prototypom. Poda Schmida (1996) za prototypick mono povaova tie
obrazy v naom vedom, ktor predstavuj redukciu najrelevantnejch
vonkajch znakov skutonho objektu. Prototyp je vo vznamnej miere
ovplyvnen kultrou. Vezmime si ako prklad prototyp prbytku. Pre Eurpana
je predstava typickho prbytku odlin od predstavy Japonca alebo Eskimka.
Pre urenie prototypu je rozhodujci kultrny kontext. Uvedomenie si tohto
poznatku a jeho vyuitie pri lokalizcii prina zaujmav a uiton vsledky.
Kognitvne modely nie s univerzlne, vychdzaj z kultry, v ktorej sa
lovek narodil, a v ktorej ije. S zko spt s kultrnymi modelmi. Preto je
vemi dleit, vyuva nielen znalosti jazyka, ale aj kultrnu antropolgiu
a prakticky tieto poznatky uplatova pri lokalizcii. Lokalizcia ako pecifick
forma prekladu si vyaduje nielen hadanie ekvivalentov k pomenovaniam
pojmov vo vchodiskovom jazyku, ale aj vyuitie stereotypov o vchodiskovej

76
krajine a prototypov, vlastnch cieovej kultre. Prototypy zakorenen v
udskom vedom a psobia na prijmatea ovea efektvnejie ako cudzia
predstava o danom pojme.

Aj tvorcovia nemeckej internetovej strnky vdskeho kozmetickho

koncernu Oriflame vyuvaj stratgiu lokalizcie. Pri tvorbe tejto strnky mali
na zreteli kladn obraz o vdoch a vdsku, ktor je v Nemecku veobecne
znmy. S touto krajinou Nemci spravidla spjaj pozitvne asocicie ako je
naprklad krsna prroda, kli o thlych a vysokch, plavovlasch vdoch,
Nobelova cena, dobr jedlo a pod. Pre Slovka s tieto stereotypy neznme a pri
uvdzan vdskych produktov na trh a ich nslednej reklame by vemi
nepomohli. V prpade, e nemme o vchodiskovej kultre vytvoren stereotyp,
ktor by sa dal poui, vezmeme do vahy veobecnejiu predstavu prslunkov
cieovej kultry o vchodiskovej kultre. Slovensk internetov strnka
uvedenho kozmetickho koncernu preto na vodnej strnke uvdza typick
seversk idel krsy (www.oriflame.de, www.oriflame.sk, www.oriflame.se)*.

5.2 Charakteristika internetovch strnok

Sledovanie tohto problmu ns privdza k problematike charakteristiky
internetovch strnok ako pecifickho typu textov. Rozvojom novch
textotvornch technk a monost uplatnenia textov v praxi sa, ako uvdza Ledin
(1999) do popredia dostva nov aspekt textu jeho multimodalita. Tvorca textu
m pri jeho tvorbe k dispozcii rozlin materily, techniky, od tradinho
papiera a po obrazovku, vyuva rzne typy nosiov, od knh, cez asopisy,
noviny a po internetov strnky. Rozliujeme naprklad tlaen texty (knihy,
asopisy) a virtulne texty (na internete). Prve virtulne texty zko svisia
s vyuitm grafickch elementov, ako s obrzky, rzne animcie, hudba a pod.
Vetky menovan komponenty s nositemi istho vznamu a posolstva. Wolf
tento typ textu oznaovan termnom hypertext definuje nasledovne: Ein
Hypertext ist ebenfalls nicht materialisiert, gleichwohl ist er auch ein Realisat
geschriebener und damit schriftlich konstituierter Sprache. Er existiert nicht auf
einem Beschreibstoff, sonder er existiert im virtuellen Raum. (Wolf, 2000, S.
182) World Wide Web je sieou, ktor prepja potae, a poda Wolfa
predstavuje: eine Mglichkeit oder auch ein Angebot, sich als Nutzer, als
Kommunikator einzuwhlen und in einem Rechner zu landen, von dessen
Existenz man letztlich nichts wei und auch nicht zu wissen braucht (Wolf,
2000, S. 182).

5.3 Prklade lokalizcie z praxe

Stratgiu lokalizcie objasuj nasledovn prklady internetovch strnok.
Ich tvorcovia sa zamerali nielen na preklad psanho textu, ale aj na
prispsobenie grafickej asti internetovej strnky a jej celkov dizajn.

77
Skutonos, e jazyk nie je jedinm znakom kultrnej identity, dokazuje
naprklad rozdielny charakter Flmov a Holananov zrejm z internetovej
strnky spolonosti IKEA (www.ikea.nl, www.ikea.be)*. Strohos holandskej
strnky a jej jednoznan orientcia na cenovo vhodn doplnky a plastov riad,
ktor je vhodn na piknik a kempovanie, vborne zodpoved holandskej povahe
a stereotypu Holanana cestovatea. Belgick strnka ns ihne uvedie do
kuchyne, ktor tie shlas s predstavou pitkrskeho Belgiana, pre ktorho s
tulnos, prjemn rodinn atmosfra a teplo domova dleitejie ako cena.

Mnoho znmych medzinrodnch koncernov na svojich strnkach dostatone

nezohaduje prijmatea a cieov prostredie a lokalizcia je pre nich oividne
neznmym pojmom. Ako prklad uvdzame strnku dnskeho pivovaru Carslberg.
Nerepektovanie princpov lokalizcie tu predstavuje pecifick spoloensk
fenomn v kandinvii a predovetkm vo vdsku prohibciu. Texty na
internetovej strnke s sce preloen do neminy, avak ostatn elementy zostvaj
nezmenen (www.carlsberg.de, www.carlsberg.se).
Dnska, vdska a nemeck strnka tejto firmy psob, akoby ilo
o nedovolen strnku. Pta sa ns na vek nad 18 rokov, a potom ns pa na
samotn domnu. Ke ju porovnme s reklamou na pivo na strnkach
belgickho pivovaru Duvel alebo nemeckho Beck, vidme rozdiel medzi tmito
strnkami a strnkou Carlsbergu: Beck ns uvta obrzkom mladho mua,
ktormu pivo zjavne chut, a ktorho vek nezohrva iadnu lohu
(www.duvel.be, www.becks.de)*. Nemcom by sa strnka Carlsbergu mohla zda
takmer smiena.
N posledn prklad predstavuje internetov strnku znaky Absolut vodka.
V prpade vberu nrodnho variantu strnky, napr. www.absolut.sk,
www.absolut.de, www.absolut.nl at. ns strnka vdy automaticky prepoj na
www.absolut.com. V tomto prpade bola ako komunikan prostriedok zvolen
anglitina a prototypy vchodiskovej krajiny, resp. vchodiskovej kultry, ktor
s pre cieov kultru a prijmatea cudzie (www.absolut.com)*. Rovnako ako
strnka Carslbergu sa ns aj internetov strnka Absolut pta na n vek
a stanovuje vekov hranicu, ktor ns oprvuje pozrie si ich strnku.

Kultrnu diverzitu by sme mali vnma ako obohatenie interkultrnej

komunikcie. Lokalizcia ako jedna z foriem prekladu a jedna z marketingovch
stratgi poda ns profituje nie je len z repektovania zvykov a noriem cieovej
kultry, ale aj z vyuvania exotizujcich vplyvov vchodiskovej kultry. To
dokazuj internetov strnky nemeckch firiem Oriflame a IKEA.
Vek draz sa kladie na pragmatick dimenziu exotizcie, ie na vzah
medzi znakom (v naom prpade ide o reklamu) a pouvateom znaku
(konzumentom reklamy).

78
6 Zver
Z nho krtkeho exkurzu do novch foriem interkultrnej komunikatvnej
kompetencie vyplva, e modern mdi prirodzene uprednostuj modern
formy komunikcie. Tieto s zdrojom novch loh pre prekladatea, ktor m v
interkultrnej komunikcii tradin lohu sprostredkovatea. Nemal by by teda
len odbornkom na cudz jazyk, ale aj dobrm znalcom vchodiskovej kultry,
krajiny a ud, ktor v tejto kultre ij, a ktor ju vytvraj. Len tak sa uplatn v
spoluprci s odbornkmi na marketing a na informan technolgie v oblasti
novej formy interkultrnej komunikcie akou je lokalizcia.
Uveden trendy v oblasti translatolgie sa v odbornej literatre zahaj pod
termn Screen Translation a zaujmaj postupne vznamn postavenie vo
vzdelan prekladateov.

*Uveden prklady boli aktulne k 22. jnu 2005.

Literatra
DYPEDAHL, M. 2001. Cultural Barriers in the Industry and the Public Sector in
Ostfold. In: Juta Eschenbach, ber Grenzen gehen Kommunikation zwischen
Kulturen und Unternehmen. Ostfold : Rapport Hosstkolen.
HOFFMAN, E., Arts, W. 1994. Interculturele gespreksvoering. Houten/Diegem :
Bohn Stafleu Van Loghum.
HOFSTEDE, G. 1995. Allemaal andersdenkenden. Omgaan met
Cultuurverschillen. Amsterdam : Contact.
KALDENBACH, H. 1996. Ik heb niks tegen Nederlanders. Amsterdam :
Prometheus.
KUNCZIK, M. 1998. Globalisierung und Provinzialisierung von Kultur durch
Massenkommunikation. In: Ulrich Saxer (Hrsg.), Medien-Kulturkommunikation.
Publizistik, Sonderheft 2, Westdeutscher Verlag, S. 57-273.
LEDIN, P. 1999. Texter och textslag en teoretisk diskussion. In: Svensk
sakprosa, Rapport nr. 27. Lund : Institutionen fr nordiska sprk, S. 1-43.
MOON, C. 2000. SWEDEN. The Secret Files. Stockholm : Today Press
AB/Colin Moon Communications AB.
SHADID, A. W. 1998. Grondslagen van interculturele communicatie. Bohn-
Stafleu-Van Loghum : Houten/Diegem.
VAN BAALEN, Ch. BEHEYDT, L. KALSBEEK, A. 2002. Cultuur in Taal.
Utrecht : NCB.

79
WOLF, N. R. 2001. (Deutsche) Sprache und neue Medien. In: Breuer
Korhonen (Hrsg.), Mediensprache, Medienkritik. Band 4. Frankfurt am Main :
Peter Lang, S. 165-188.
http://www.personal.euv-frankfurt-o.de/de/Organisationskultur_pdf/Hofstede.pdf
http://www.web-translations.eu.com/DE/Services/Localization/
http://www.skrivanek.com/sk/lokalizacie.php?sx=co_je_lokalizacia

80
 POROVNANIE ODBORNEJ NEMECKEJ A SLOVENSKEJ
TERMINOLGIE Z OBLASTI BEZPENOSTI A OCHRANY
ZDRAVIA PRI PRCI

Jana Pavlovov

Abstrakt
Der Beitrag beschftigt sich mit der Terminologie der Arbeitssicherheit und des
Gesundheitsschutzes, die auf Grund der Aproximation des europischen Rechtswerkes in
die slowakischen Rechtsnormen und -vorschriften einer eingehenden linguistischen
Analyse bedarf, da sie vor allem zwecks bersetzung einerseits rechtliche, anderseits
fachsprachliche Merkmale bercksichtigen muss.

1 vod
Z pohadu Eurpskej nie, jej lenskch ttov a teda aj Slovenska patr
medzi prsne sledovan oblasti aj oblas bezpenosti a ochrany zdravia pri prci.
Nie je to novovzniknut oblas, v ktorej by sa terminolgia v sasnosti spolu
s jej vvojom len tvorila. Na zklade eurpskych noriem sa prijmaj nov
nrodn zkony, nariadenia, smernice, vydvaj sa vyhlky a. i., vznikaj aj
nov odvetvia, ktor sa nimi riadia a ktorch hlavnm cieom je viac
bezpenosti, pretoe absoltna bezpenos neexistuje. Nov s prstupy
k problematike v tejto oblasti, ktor nsledne vyvolvaj zmeny jazykovho
korpusu, podliehajce sasnm trendom slovotvorby, ktor aj po lingvistickej
strnke vyaduj bliie skmanie.

2 Vymedzenie oblasti skmania

Do oblasti bezpenosti a ochrany zdravia pri prci patria v zsade vetky
pracovisk a vetky innosti, ktor lovek vykonva, i u je to na konkrtnom
pracovisku alebo v dennom ivote. Kvli takmer neobmedzenmu rozsahu je pre
ciele skmania dleit vyleni urit oblasti, na ktor sa zameriame. Otzky
bezpenosti a ochrany zdravia pri prci rieia:
a) po strnke teoretickej legislatva (eurpske, nrodn normy, zkony,
smernice, vyhlky, prvne predpisy);
b) po strnke praktickej prslun rady bezpenosti prce, inpektori,
odbornci na otzky bezpenosti, vzdelvacie a vskumn intitcie a. i.
Bezpochyby s otzky bezpenosti a ochrany zdravia pri prci otzkami
bezpenosti strojov a zariaden, otzkami ivotnho prostredia, bezpenosti
vyrbanch produktov. Pri vbere tmy sa preto bolo treba zamera na vybran
as tejto oblasti, ktorou s pre ely tohto prspevku osobn ochrann pracovn
prostriedky. K tomu sme porovnvali terminolgiu v slovenskom jazyku v dvoch
nariadeniach vldy SR: Nariadenie vldy SR o podmienkach poskytovania

81
osobnch ochrannch (pracovnch) prostriedkov a Nariadenie vldy SR, ktorm
sa ustanovuj podrobnosti o technickch poiadavkch a postupoch
posudzovania zhody na ochrann prostriedky spolu v rozsahu 42 strn.
Obsahovo a rozsahom zhodn nariadenie v nemeckom jazyku sa nepodarilo
njs, preto boli vybran tematicky a rozsahom najbliie: Verordnung ber das
Inverkehrbringen von persnlichen Schutzausrstungen, Verordnung ber
Sicherheit und Gesundheitsschutz bei der Benutzung persnlicher
Schutzausrstungen bei der Arbeit a Regeln fr den Einsatz von Schutzkleidung,
vydan Maschinenbau- und Metall-Berufsgenossenschaft, Htten- und
Walzwerks-Berufsgenossenschaft spolu 47 strn.

3 Odborn znaky textu nariadenia/Verordnung

Analyzovan materil zhodne v obidvoch jazykoch vykazuje znaky
odbornho jazyka prvneho textu, ku ktormu ner nariadenie/ Verordnung
meme prileni:
Napr.:
a) Nariadenie ..., ktorm sa ustanovuj ... , ... nariauje ..., poda 9 ods.
3 a zkona . 264/1999 Z.z. ..., ... nadobda innos ...,
b) Diese Verordnung gilt ..., ... unbeschadet seiner Pflichten nach den 3,
4 ... des Arbeitsschutzgesetzes ..., Umsetzung der EWGRL 686/89..., ...
nach Punkt 1.4. des Anhangs II der Richtlinie 89/686/EWG ..., ...
entsprechend ihrer Verffentlichung im Amtsblatt der Europischen
Gemeinschaften , 9 Ordnungswidrigkeiten at.
Charakteristick pre obidva jazyky je aj formlne lenenie zvyajne v dvoch
stpcoch, v prsne oslovanom porad lnkov, paragrafov, psmen a odsekov.
Vyznauj sa presnosou vrazov a konkrtnosou dajov:
a) ... nadobda innos 1. aprla 2001.
...za ... poda odseku 1 sa povauje ...
... poda 9 ods. 3 zkona . 264/1999 Z.z.
b) als ... gelten..,
... sind bestimmt fr ...,
... gilt nicht ...
... ist gem. Art. 3 der V v. 10. 6. 1992 am 1. 7. 1992 in Kraft getreten

V zsade mono poveda, e tieto znaky s veobecne charakteristick pre

ner nariadenie/ Verordnung. Diferencova ich meme v asti, ktorou
charakterizuj svoju oblas a ktor je v nre nariadenie zvyajne v titulku.
V naom prpade Nariadenie ... o podmienkach ... osobnch ochrannch
pracovnch prostriedkov ..., Verordnung ber Sicherheit und
Gesundheitsschutz .... Dvodom je zaiste spolon legislatva Eurpskej nie,
ktor sa pre vetky krajiny aproximuje nielen po obsahovej, ale aj po formlnej
strnke prijmanch nariaden. Od inch odborov sa nariadenia, tkajce sa

82
bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, odliuj v prvom rade
a najmarkantnejie svojim terminologickm inventrom.

4 Odborn terminolgia
4.1 Veobecn analza terminolgie BOZP
Z tejto analzy vyplynulo viacero poznatkov, z ktorch uvdzame aspo
nasledovn:
a) jednotliv predpisy, nariadenia, normy, vyhlky s rozdelen poda
jednotlivch oblast maximlne podrobne, t. z. nie predpisy k BOZP pre napr.
strojrstvo, hutnctvo, potravinrstvo, ale: predpisy pre zaistenie bezpenosti
osb, technick bezpenos zariaden,... a po presn urenie zariadenia prp.
prce, napr.:
Vyhlka . 126/1982 Zb., ktorou sa stanovuj poiadavky na zaistenie
bezpenosti prce s lasermi,
Rovnakm spsobom s lenen nemeck predpisy:
Unfallverhtungsvorschrift Laserstrahlung
b) tieto, nazvajme ich zjednoduene predpisy, pomerne detailne popisuj
prslun technick zariadenia, k omu pouvaj presn odborn (nielen
technick) terminolgiu;
c) skmanie lenenia predpisov vak nie je cieom tohoto prspevku;
d) nemeck ako aj slovensk predpisy vykazuj vetky znaky odbornho jazyka
(z hadiska gramatickch, lexikologickch, syntaktickch a textovch
charakteristickch znakov odbornho textu), ktor tu vak nebudeme rozobera.

4.2 pecifik terminolgie BOZP

Na zklade obsiahleho reere v slovenskom (cca 270 strn) aj nemeckom
jazyku (cca 360 strn) sme sa v prvej etape rozhodli ku kovm termnom
zaradi (a nsledne porovna) tieto slovensk termny a ich nemeck ekvivalenty
(v ztvorke s uveden poty vskytu vo vetkch tvaroch a spojeniach.
Rozdiely pri niektorch termnoch odvodujeme tm, e v prvom tdiu reere
neboli vybran rovnorod materily):
riziko (66) Risiko (450)
bezpenos (409) Sicherheit (353)
nebezpeenstvo (139) Gefahr (429)
ochrana (94) Schutz (287)
nehoda (22) Unfall (93)
V textoch sa vyskytuj v rznych kombincich, formch, vzbch,
zvislostiach, spojeniach. Tvoria as kompozita ako zkladn slovo aj ako
urujce slovo, vyskytuj sa ako prvlastky (v 2. alebo 3. stupni len slovo
nebezpen):

akceptovaten riziko akzeptables Risiko

83
zostatkov riziko Restrisiko
riziko pokodenia Risiko von Fehlentscheidungen
hodnotenie rizika Risikoabschtzung
rizikov situcia Risikolage
rizikov innos risikobewut

nebezpen situcia gefhrliche Situation

najnebezpenejia ltka der gefhrlichste Stoff
nebezpeie vbuchu Explosionsgefahr
nebezpeenstvo pdu Sturzgefahr
nebezpenej gefhrlicher
vystavi nebezpeenstvu der Gefahr aussetzen
analza nebezpeenstva Gefahrenanalyse

bezpenostn osvetlenie Sicherheitsbeleuchtung

ochrana bezpenosti Sicherheit von Personen

bezpen vrobok Sicherheitsabstand
simulcia bezpenosti sicherheitsgerecht
bezpenos prce Produktsicherheit
bezpenos zarui der Sicherheit dienen
absoltna bezpenos ffentliche Sicherheit

nehodov situcia Unfallgeschehen

vznik nehody Arbeitsunfall
spsobi nehodu Unfall abwenden
prevdzkov nehoda Unfallanzeige
nehodovos Unfallverhtungsvorschrift
zznam nehody unfallsicher

V hore uvedench prkladoch nie s slovensk spojenia prekladom do

neminy alebo naopak, znzoruj len variabilitu vskytu frekventovanch slov.

4.3 Ochrana (ochrann) /Schutz-/-schutz- a ich formy vskytu

Na analyzovanch 42 stranch v slovenskom jazyku sa slovo ochrana
vyskytuje v celkove 554 prpadoch, Schutz-/-schutz- na analyzovanch
47 stranch v nemeckom jazyku celkove 468 krt.

a) Termn ochrana nachdzame v spojeniach:

- prdavn meno + ochrana:

84
kolektvna ochrana, primeran ochrana, inn ochrana, zodpovedajca
ochrana
- ochrana + podstatn meno (v genitve):
ochrana jednotlivca, ochrana tela, ochrana dolnch konatn, ochrana zraku
- ochrana pred + podstatn meno:
ochrana pred iarenm, ochrana pred poraneniami, ochrana pred mechanickm
nrazom
- ochrana proti + podstatn meno:
ochrana proti iareniu, ochrana proti chemickm ltkam
- ochrann// + podstatn meno:
ochrann odev, ochrann maska, ochrann rukavice
Osobitne uvdzame spojenie osobn ochrann (pracovn) prostriedok
(OOPP), ktor sa v obidvoch nariadeniach vyskytuje spolu 359 krt.
b) Termn Schutz sa vyskytuje v nasledovnch kombincich:
- prdavn meno + Schutz/-:
geforderte Schutzfunktion, hchster Schutz, isolierende Schutzkleidung,
ungengende Schutzwirkung
- Schutz ako zklad kompozita:
Atemschutz, Zivilschutz, Hitzeschutz, Schnittschutz
- Schutz-/ -schutz- ako urujce slovo:
Schutzfunktion, Arbeitsschutzgesetz, Atemschutzgert, Schutzklassen
- Schutz gegen + podstatn meno:
Schutz gegen Feuchtigkeit, Schutz gegen Gefhrdung, Schutz gegen
Verletzungen
- Schutz vor + podstatn meno:
Schutz vor radioaktiver Strahlung
- Schutz + podstatn meno (v genitve):
Schnittschutz der Beine, Schutz der Privatkleidung
Napriek rozdielom v truktre termnov a teminologickch spojen v
obidvoch jazykoch boli v rovnakej oblasti odbornho jazyka zisten urit zhody,
napr.:
- pouitie rovnakch predloiek ochrana pred/proti Schutz vor/gegen
- spojenie prdavn meno + ochrana/Schutz
- spojenie ochrana/Schutz + genitv podstatnho mena

5 Zver
Vsledky skmania nemeckej a slovenskej terminolgie z oblasti bezpenosti
a ochrany zdravia pri prci sa v zverenej fze prakticky vyuij pri zostaven
nemecko-slovenskho slovnka pre dan oblas. S jeho vyuitm sa pota hlavne
pre praktick potreby Inpektortov bezpenosti prce, ale aj v zahraninch
firmch, ktor psobia na Slovensku a legislatvne, teda aj po strnke BOZP
podliehaj slovenskm zkonom a predpisom.

85
Literatra
NARIADENIE VLDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 504/2002 zo 7. augusta
2002 o podmienkach poskytovania osobnch ochrannch pracovnch
prostriedkov. Zbierka zkonov, iastka 13, s. 562-574.
NARIADENIE VLDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29/2001 zo 16.
novembra 2000, ktorm sa ustanovuj podrobnosti o technickch poiadavkch a
postupoch posudzovania zhody na osobn ochrann prostriedky. Zbierka
zkonov, iastka 199, s. 5070-5098.
ACHTE VERORDNUNG zum Gerte- und Produktsicherheitsgesetz
(Verordnung ber das Inverkehrbringen von persnlichen Schutzausrstungen)
8. GPSGV
VERORDNUNG ber Sicherheit und Gesundheitsschutz bei der Benutzung
persnlicher Schutzausrstungen bei der Arbeit
REGELN FR DEN EINSATZ VON SCHUTZKLEIDUNG. In: ZH1/700.
Fachausschuss Persnliche Schutzausrstung der BGZ:. Hrsg.: BG
Verwaltungsgemeinschaft Maschinenbau- und Metall-Berufsgenossenschaft.
Htten- und Walzwerks-Berufsgenossenschaft. 1994.

86
 PRZNAK EKVIVALENCIE A KOHERENTNOSTI
V MODELOCH METAFOR NEMECKHO
A SLOVENSKHO ODBORNHO JAZYKA

Mria Policov

Abstrakt
Metaphorische Ausdrcke sind spezifische Sprachmittel, die in den Prozess ihrer Bildung,
Perzeption sowie Rezeption aufgrund der extralinguistischen Faktoren, integriert sind. Sie
sind zugleich nicht nur primr wie sprachliche Erscheinung zu begreiffen, sondern auch
wie ein bestimmtes kognitives Prinzip, Dieses spielt die wichtige Rolle auch unter dem
Hinblick ihrer bersetzung. Ihre Analyse im Prozess der Kommunikation hilft manche
aussersprachliche Zusammenhnge, Parallelen, Unterschiede bestimmter Sprachen auch
mittels Analyse ihrer Kohernz und Aquivalenz im bezug auf linquistichen Hintergrund zu
erklren.

1 vod
Der Mensch lebt mit oder sogar durch Metaphern; sein Leben und eben
nicht nur sein Sprechen! ist durch das Phnomen der Metaphorisierung
geprgt.
(Lakoff/Johnson, 1980)

Metafora ako pecifick jazykov vrazov prostriedok v sasnosti zohrva

vznamn lohu v celom komunikanom procese, a to nielen z pohadu
jazykovedy i tradinej terie literatry, ale aj z pohadu samotnej terie
komunikcie, sociolgie, pragmatiky, i politolgie alebo rznych pecifickch
kognitvnych vedeckch discipln. Berc do vahy sasn stav globalizcie
celej Eurpy a s tm svisiacej poiadavky celoplonej spenej komunikcie
v rznych odboroch, sfrach, vystupuje do popredia vedeckho zujmu aj otzka
prekladu, resp. komparatvneho aspektu v rmci jednotlivch iastkovch
vskumov (Mekov, 2004). Cieom prspevku je poukza na vsledky
vskumu metafory v svislosti s prznakmi ekvivalencie a koherentnosti,
zistenmi pri analze vyexcerpovanho konfrontanho materilu nemeckej a
slovenskej odbornej ekonomickej literatry i odbornej ekonomickej tlae, zko
nadvzujc na zvery prznakovosti vytvrania modelov metafor oboch jazykov,
obsiahnut v pripravovanej monografii. Vskumn korpus pozostval z 275
metaforickch jednotiek, v prspevku konkrtne uvdzam niektor vybran
prklady z nemeckej, rakskej a slovenskej odbornej tlae (Die Wirtschaft,
Oktober 2001, N. 10; Die Zeit, 26. 2. 1998; ManagerMagazin, 3/98; 4/98; Markt,
13. Ausgabe; 9. Ausgabe; Trend, 1998; WirtschaftsWoche, 19. 2. 1998).

87
2 Defincia pojmov a hlavnch vchodsk
Definova odborn termn metafora sa zo sasnho pohadu jazykovedy,
psycholgie, sociolgie nejav problematickm, za posledn obdobie vedeckho
vskumu bolo vypracovanch nepomerne vek mnostvo teoretickch
prspevkov, postupne sa vytvorili jednotliv pecifick terie metafory. Pre
uveden problematiku s zaujmav nasledujce pecifick charakteristick
znaky, prznan pre metaforu ako:
skupina obraznch vyjadrovacch prostriedkov,
analogick nomincia s prienikom konceptulnej a obsahovej zloky,
nosite figuratvnej nomincie (motivan sradnice),
usvzanenie dvoch pojmovch sfr,
exponent expresvnosti, iracionlnosti i koordincie,
simultnna koordincia veci a jej obrazu (kategorizcia vrazu),
neprav fiktvne rozirovanie extenzie jazykovho vrazu,
zkonitos kognitvneho procesu a konceptulnos,
oivenie, uptanie, aktualizcia.
V rmci translatologickej analzy metafor s inpirujcimi najm terie R.
van den Broecka (1981) o typolgii prekladateskch postupoch na zisovanie
metaforickch ekvivalennch vzahov, ako aj o definovan ekvivalencie ako
jednho z nosnch termnov vedy o preklade od W. Kollera (1992). Vytvorenie
samotnch truktrnych schm s drazom na zisovanie univerzlnej bzy
obraznosti (Bildspender), resp. prjemcov obraznosti (Bildempfnger) (poda
Weinrichovej terie metafory; Weinrich, 1976) a nsledne formulovanie dvoch
modelovch typov veobecnej motivcie a odbornej ekonomickej motivcie
umouj zveren kontatcie v svislosti s prznakom a typolgiou
koherentnosti (kultrna, spoloensko-politick) ako aj v svislosti s
prznakom samotnch druhov ekvivalencie, ktor mono dosiahnu pri preklade
jednotlivch metaforickch vrazov (denotatvna, konotatvna, textovo-
normatvna, pragmatick i formlno-estetick ekvivalencia), alebo samotnou
nastenosou textov odbornej literatry, tlae kontatcie o adekvtnosti
chpania metafory ako kognitvnej truktry nevyhnutnej pre nau orientciu"
(Jkel, 1977). Koherentnos sa vyhodnocovala na zklade tatistickej analzy
vskytu zvolench prekladateskch postupov (sensu stricto, substitcia,
parafrza) v modelovosti metaforiky oboch vytvranch typoch, priom stupe
maximlnej a minimlnej kultrnej koherentnosti bol paraleln s vskytom
prznaku metaforinosti (vyuitie prekladateskch postupov sensu stricto
a substitcia) a neutralizcie (vyuitie prekladateskho postupu parafrza). Pri
prvotnch vahch o prznaku koherentnosti a zostavovania jej typolgie
vychdzame z mylienok Lakoffa a Johnsona (1980) o podmienenosti kultrnej
zvislosti metaforickch konceptov v rmci porovnvania viacerch jazykov, kde
rka, resp. rozptie istho konceptu sa vyleuje na zklade historickch
procesov, vedecko-spoloenskho a technickho rozvoja, priom me

88
dochdza k istm paralelm pri porovnvan jednotlivch jazykov so
spoloenskmi a kultrno-historickmi faktormi.

3 Vsledky vskumu
3.1 Textov aspekt metafory
Pri tan jednotlivch odbornch i publicistickch textov nenastva
prtomnosou metaforickch jednotiek napr. z pohadu textovej lingvistiky
iadne naruenie kohznosti textu. Nenastva iadne naruenie pravidiel a zsad
jazykovho systmu. Naopak, ich prtomnos a vskyt sa jav ako vynikajci
oivujci, dynamick vrazov prostriedok vstavby celho komuniktu, a to,
samozrejme, komparatisticky v oboch jazykoch (v nemeckom i v slovenskom
jazyku).

3.2 Translatologick aspekt metafory

Prznak vskytu jednotlivch prekladateskch postupov (sensu stricto,
substitcia, parafrza) v modelovosti metaforiky I. typu, t. j. veobecnej
motivcie, je porovnaten, resp. by sa dalo skontatova aj identick
(minimlne percentulne rozdiely), s prznakom vskytu prekladateskch
postupov v modelovosti metaforiky II. typu, t. j. odbornej ekonomickej
motivcie, resp. kognitvnej motivcie.
Najvyie percentulne zastpenie m pri oboch typoch prekladatesk
postup preklad sensu stricto 60%. 29% resp. 30% metaforickch odbornch
vrazov m svoje ekvivalenty v prslunom jazyku v podobe inch
metaforickch, resp. obraznch vrazov; nastva zachovanie pecifickej
obraznosti. Najniie percentulne zastpenie m prekladatesk postup
parafrza so stratou metaforickosti v prslunom jazyku 11 %, resp. 10 %.

3.3 Aspekt koherentnosti a metafory

V modelovosti metafor I. typu bol zisten stupe maximlnej kultrnej
koherentnosti v modeli II, t. j. v modeli s univerzlnou bzou obraznosti
(Bildspender) lovek s jeho jednotlivmi podmodelmi. Uvdzam niekoko
konkrtnych prkladov z vskumnho korpusu:
(1) Was ist die Seele einer Marke? Die Seele des Markenartikels.
(2) Geistesblitze sind kein Zufall, Kreativitt ist das Ergebnis vieler
Einflussfaktoren. Zuviel Fett kann somit den Strom der Geistesblitze lhmen.
(3) ...nhmlich Schmerzensgeld fr Hinterbliebene.
(4) Bauern aus den ...trmen Apfel zu appetitlichen Pyramiden,
(5) Was Design angeht, sind wir immer noch durch und durch bodenstndig. Uns
fehlt Verspieltheit und der Zauber des italienischen und franzsischen
Designs.
(6) Es gibt sie also doch, die Designer mit Fingerspitzengefhl, die Mut zur Form
zeigen und die sich nicht in ein gestalterisches Korsett zwngen lassen.

89
(7) Marken sind die eigentlichen Schtze aller Firmen.
(8) Weil die Kundschaft Enttuschungen nicht verzeiht und Revolutionen radikal
ablehnt.
(9) Gibt es aus ihrer Sicht einen Lebenszyklus von Unternehmen? Das gibt es:
Aufbau, Ernte und Krise.
(10) Der Mut zur gestalterischen Innovation wird vom Markt belohnt.
(11) Die Sprache ist Visitenkarte einer Firma.
(12) Denn wenn Marken sterben, dann nicht durch Marktbedingungen, sondern
durch Managementfehler.
(13) Dann bleibt der Kufer der Marke treu..;.
(14) Die Firma ist nach Sanierung kleiner, als sie vorher war. Aber gesnder;
Z uvedenho vyplva univerzlnos celkovch mylienkovch procesov
oboch etnk vzhadom aj ku skutonosti uvedenej bzy obraznosti (Bildspender).
V rmci modelovosti metafor II. typu, t. j. modelovho typu odbornej
ekonomickej motivcie, sme zistili stupe maximlnej kultrnej koherentnosti
v modeloch G, F, D, I pri rovnakom percentulnom pomere. Uvdzame
jednotliv modely s vybranm prkladom:
model G neustle prdenie, vmena, pohyb jednotlivch zloiek
hospodrstva: (15) In der Kreislaufbetrachtung flieen die Geld- und
Gterstrome zwischen vier Sektoren: den Haushalten, den Unternehmen, dem
Staat und dem Ausland.
model H protiklady a dvojplovos procesov a celkovho diania v
ekonomickom ivote a procese spolu so zkonitosami ich usporiadania a
samozrejme vznamu:
(16) Wenn man ein Unternehmen nur auf Gewinnoptimierung ausrichtet, fehlt
die Ausgewogenheit des Nehmens und Gebens.
model D aktulna spoloensk problematika zavedenie eura ako meny:
(17) Euroschwche oder Dollarstrke?
model I peniaze a financie vo vetkch svojich formch a podobch ako
vznamn faktor celho hospodrskeho procesu:
(18) Der jeweilige Gewichtpreis rumt den Markt.
Z uvedenho vyplva identick blzkos myslenia novinrov i odbornej
verejnosti oboch nrodov, stvrnen nsledne v komunikatvnej forme
psomnho prejavu. V svislosti s univerzlnymi prjemcami obraznosti
(Bildempfnger) v jednotlivch modelovch typoch (napr. model D aktulna
spoloensk problematika zavedenie eura) ide o univerzlnos typu
spoloenskej kontatcie, resp. vskyt prznaku spoloensko-politickej
koherentnosti, aplikovatenej na viacero etnk a jazykov.
Najniia hodnota kultrnej koherentnosti bola dosiahnut v rmci
modelovosti metafor veobecnej motivcie I. typu v modeli III motivcia
prrodou, prrodnmi javmi, zvieratami, resp. s uvedenou bzou obraznosti
(Bildspender). Uvdzam niekoko prkladov:

90
(19) Das zentrale Thema steht, umgeben von einem Kreis, wie ein Baumstamm
in der Mitte eines Blattes. Davon gehen Hauptste nach auen, die fr die
Hauptgedanken stehen. Weitere Gedanken werden als Zweige festgehalten.
(20) ...heie Herbstlohnrunde...
(21) Die Konkurenz..., dass die Gewinnbume nicht in den Himmel wachsen.
(22) Eine aktive Wettbewerbspolitik soll sicherstellen, dass der Wettbewerb nicht
als Schnwetterveranstaltung zugunsten ... missbraucht wird.
(23) Die Wirtschaftsforscher haben den Wetterfrschen im Wettstreit um die
Fehlerprognose des Jahres krftig Konkurrenz gemacht.
(24) Geistesblitze sind kein Zufall, Kreativitt ist das Ergebnis vieler
Einflussfaktoren. Zuviel Fett kann somit den Strom der Geistesblitze lhmen.
(25) Der EU ist es nicht gelungen, sich von diesem Abwrtstrend abzukoppeln,
auf Grund der gleichzeitig anziehenden Inflation hat die EZB bislang nur
minimal durch Zinssenkungen auf die Konjunkturabkhlung reagiert.

V rmci modelovosti metafor II. typu sa najniia hodnota kultrnej

koherentnosti vyskytla v modeli C s univerzlnym prjemcom obraznosti
(Bildempnger):
hospodrsky rast krajiny; stagncia ekonomickho vvoja istej krajiny:
(27) Ein Lichtblick auf dem Konjunkturhimmel ist die weiterhin gute Nachfrage
der Konsumenten.
(28) Die Weltkonjunktur ist eingeschlafen.
(29) Aber Anlass zur Konjunkturpanik besteht nicht: Aufgrund langsamer
Anpassungsgeschwindigkeit ist die sterreichische Wirtschaft auch im
konjunkturellen Wellental trge.
(30) Der von den USA ausgehende Konjunkturabschwung hat auch auf andere
Wirtschaftsregionen bergriffen.
(31) Die Konjunkturlokomotive USA zieht so schwach.
V danom prpade ide predovetkm o metaforick prpady s komponentom
Konjunktur. Modelovo ide teda o nenastenos metaforickho zachytenia
skutonosti, resp. je mon skontatova meniu mieru verblneho zachytenia
skutonosti i terminologickho charakteru pomocou lexmy Konjunktur
v slovenskom jazyku v porovnan s nemeckm jazykom. V odbornej
hospodrskej nemine sa utvorila bohat paradigma ekonomickch
metaforickch vrazov s kovou lexmou Konjunktur, resp. s univerzlnym
prjemcom obraznosti (Bildempfnger,) ktor pomenva prve hospodrsky
vvoj krajiny rast, pokles, stabilitu ako aj cel okruh danej hospodrskej
problematiky. Slovn zsoba hospodrskej sloveniny neobsahuje v danch
prpadoch zachytenia mimojazykovej skutonosti bohat repertor vrazov,
v prpade ich vskytu nastva z komparatistickho pohadu strata metaforickosti.
Ide o prpady, pri ktorch je mono poukza na rozdielnosti svisiace napr.
s odlinmi politickmi svislosami vvoja oboch etnk, nrodov, ktor zohrali

91
vznamn lohu v samotnom hospodrskom vvoji, o je mon povaova za
absenciu prznaku spoloensko-politickej koherentnosti.

3.4 Aspekt ekvivalencie a metafory

V svislosti s prznakom ekvivalencie bola zisten najvyia nastenos
denotatvnej ekvivalencie, vyplvajca zo samotnho faktu monosti vytvrania
univerzlnych modelov, napr. samotnch modelov I-V v modelovosti metafor I.
typu, t. j. typu veobecnej motivcie, ktor s identick pre oba jazyky a kultry.
Nsledne bola zisten prtomnos alch typov ekvivalencie, a to z dvodov
nasledujcich skutonost:
textovo-normatvnej ekvivalencie:
- jednotn analgia tvorby komuniktov z hadiska tlu v oboch
jazykoch; z pohadu textovej tylistiky, resp. textovej typolgie (poda Rei,
1993) v oboch jazykoch ide o zalenenie do skupn: Textyp informativer
Text; Textsorte wissenschaftlicher Text, bzw. nicht wissenschaftlicher
Text; poda Mistrkovej klasifikcie tlov (Mistrk, 1974) zaraujeme dan
texty k odbornmu tlu, resp. publicistickmu tlu s identickmi funkno-
tylistickmi i textovo-konvennmi vlastnosami (berc do vahy napr. aj
samotn vstavbu komuniktov, obsahujcich metaforick vrazov
prostriedky; ast vskyt metaforickho vrazu napr. v nadpisoch odbornch
lnkov, v reklamnch sloganoch);
formlno-estetickej ekvivalencie:
- nastenos textov metaforickmi vrazovmi prostriedkami je
porovnaten v oboch jazykoch so zreteom na zvenie komunikatvnosti,
ptavosti, oivenie, najm pri skupine individulnych metafor; nastva
analgia tvorby komuniktov z hadiska lexiky so zmerom dosiahnutia u
uvedenho estetickho zmeru autorov, t. j. pri zachovan identickch
formlno-estetickch kvalt komuniktov, samozrejme so zreteom na ich
expresvny individulny charakter;
konotatvnej ekvivalencie:
- prznak konotatvnej ekvivalencie je najviac zastpen v I.
modelovom type, v modeli IV s univerzlnou bzou obraznosti
(Bildspender) predmet a jeho vlastnosti; ide o konotatvnu ekvivalenciu
typu pozitvneho, negatvneho hodnotenia istho javu a predmetu, prtomn
pri smantickch prznakoch jednotlivch adjektv na zklade
charakteristickch smantickch prznakov, a to: vlastnos, tvar, funkcia.
Uvdzame napr. komponent jednotlivch metaforickch vrazov so
smantickm prznakom vlastnosti:
s kladnou konotciou gut, ausgezeichnet, schn, stark, vertraut, sauber, gut
gefhrt, Kraft (krftig), gro, unentdeckt, fest, zuverlssig;
so zpornou konotciou schlecht, falsch, schwach, langsam, bitter,
schwierig, schlafraubend;

92
 s konotciou v zvislosti od kontextu neu, schnell, hart, locker;
a niekoko konkrtnych prkladov:
(32) Der Familienbetrieb hatte zwar eine gute Marktposition und einen
ausgezeichneten Ruf
(33) ...auch in Zeiten, in denen einen schlechten Arbeitsmarkt gibt, in Regionen,
wo keine Ersatzarbeitspltze vorhanden sind.
(34) Umgekehrt kann ein falscher Schritt auch von seinen Ertrgen abschneiden.
(35) Gerade in den konjunkturschwachen Zeiten...
(36) Diese schnen Zeiten fr die Produzenten sind vorber.
(37) Vielen wird es schwer fallen, sich von der vertrauten Mark zu trennen, aber
viele werden auch rasch die Vorteile des neuen Geldes zu schtzen.
(38) Jene, die an einen harten Dollar glauben als Mglichkeit des
Stabilittsimports..., hatte die Oberhand.
(39) Hat man einen langen Atem und wartet nicht auf das schnelle Geschft,
machen sich Messen durchhaus bezahlt.
(40) ...durch die Kaufkraft die schwcher gewordene Konjunktur zu sttzen
(41) ...in strukturschwachen Gebieten...
(42) Aus Wasser, der erneubaren Energiequellen, wird Austrian Power, sauberer
Strom zu sauberen Preisen.
(43) Auf einem uerst schwierigen Markt hat sich der Systemanbieter in der
Welt des Sehens besser behauptet als die Branche insgesamt, betont Fischer.

4 Zver
Pri vyuit konfrontano-kontrastvnej metdy na bze predchdzajcej
lingvistickej a extralingvistickej analzy konkrtnych metaforickch jednotiek
mono v rmci ich translatologickho vskumu skontatova vskyt prznaku
dvoch typov koherentnosti a tyroch typov ekvivalencie v modeloch metafor
nemeckho a slovenskho odbornho jazyka.
Metafory mono priradi k vemi zaujmavej, ale sasne vemi nronej
skupine jazykovch prostriedkov, ktor vak v sasnosti zohrva vznamn
lohu v komunikcii. Oblas odbornej metafory cudzieho (nemeckho) jazyka a
prca s ou predpoklad vynikajce znalosti veobecnho (nemeckho) jazyka,
odbornej ekonomickej problematiky ako aj veobecnho spoloenskho,
politickho, kultrneho, sociologickho rozhadu a jednotlivch interkultrnych
pecifk.

Literatra
BROECK, R. VAN DEN. 1981. The Limit sof Translatibility Exemplified by
Metaphor Translation. In: Even-Zohar, I./Toury, G. (Hrsg.)

93
JKEL, O. 1997. Metaphern in abstrakten Diskurs-Domnen. Eine kognitiv-
linguistische Untersuchung anhand der Bereiche Geistesttigkeit, Wirtschaft und
Wissenschaft. Duisburger Arbeiten zur Sprach- und Kulturwissenschaft. Hrsg.
von Ammon, Dirven und Ptz. Frankfurt am Main : Peter Lang.
LAKOFF, G. JOHNSON, M. 1980. Metaphors we live by. Chicago; London :
The University of Chicago Press.
MEKOV, . 2004. Termny a frazmy v textoch z odboru financi. In:
Odborn komunikcia v zjednotenej Eurpe II. Bansk Bystrica; Praha :
Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitnch vied, Jednota tlmonkov
a prekladateov, s. 65-70.
MISTRK, J. 1974. tylistika. Bratislava : Veda.
WEINRICH, H. 1976. Linquistik der Lge. Heidelberg.
KOLLER, W. 1992. Einfhrung in die bersetzungswissenschaft. Quelle Meyer.
REI, K. 1993. Texttypus und bersetzungsmethode: Der operative Text, 3.
unvernd. Auflage, Heidelberg.

94
 HODNOTENIE ELEKTRONICKCH SLOVNKOV
NA PRKLADE LE PETIT ROBERT

Mria Rotekov

Abstract
Grace l'ordinateur, il est possible de parcourir de vastes quantits de texte et d'y reprer
une suite de caractres ou un mot donn. Ceci s'applique naturellement aux objets textuels
que sont les dictionnaires lectroniques. Il existe en fait seulement une diffrence entre les
dictionnaires papier et les dictionnaires lectroniques: le support sur lequel est prsente
l'information. Toutefois, cette diffrence d'ordre technique en entrane plusieurs autres aux
niveaux de l'utilisation, de la prsentation, du contenu, des capacits de recherche, des
fonctions bureautiques et des aspects techniques.

1 vod
Slovnk je kufor pln vedomost, do ktorho mono neustle naiera.
Je nstrojom neustleho poznania, ktor sli vetkm, ktor sa chc nieo
dozvedie; njdeme napsan v vode prce Guru (Gosselinov in Gura, 2002).
V sasnosti, ke pota predstavuje nevyhnutn pracovn prostriedok, a to
nielen pre prekladateov, sa vytvra oraz v priestor pre pouvanie
elektronickch slovnkov, ktor bvaj asto uprednostovan pred kninmi
verziami. Elektronickm slovnkom vo veobecnosti rozumieme slovnk uloen
na nejakom elektronickom nosii, a aj ke jeho obsah bva spravidla identick s
obsahom jeho kninej verzie, nachdza sa tu viacero inch odlinost, ktorm je
potrebn venova pozornos. Na trhu dnes existuje vek mnostvo
elektronickch slovnkov. Ako sa vak v nich zorientova, a na ktor kritria sa
zamera pri ich vbere? Km v prpade kninch slovnkov existuje viacero diel,
ktor sa zaoberaj celm radom kritri hodnotenia, v prpade elektronickch
verzi sme sa doposia nestretli so iadnym dielom domcej proveniencie, ktor
by sa touto problematikou zaoberalo z komplexnho hadiska. V prspevku sa
preto pokame zostavi ist zoznam kritri hodnotenia elektronickch
slovnkov, priom tieto nakoniec aplikujeme na konkrtnom prklade slovnku
franczskeho jazyka Le Petit Robert.

2 Veobecn charakteristiky slovnkov, ich klasifikcia

a kritria ich hodnotia
Slovnk, ktor je z terminologickho hadiska vrazom veobecnho
charakteru pretoe zaha viacero lexikografickch produktov, ako napr. slovn
zsobu, glosr a pod. (Candel, Bernardoff, Nief, 1994, s. 165), m stle irok
uplatnenie, a to nezvisle od socioprofesijnej skupiny. Vo veobecnosti plat, e
slovnky najastejie vyuvame pri overovan pravopisu slov, alebo pri hadan
vznamu slova s cieom porozumie mu, alebo ho poui v sprvnom tvare.
95
Problematikou pouvania slovnkov sa podrobnejie zaoberaj Zzrivcov,
Chovancov (2004).
V odbornej literatre sa stretvame s mnostvom klasifikci slovnkovch
diel na zklade rznych hadsk. My uvedieme aspo nasledujce: Mistrk (1983,
s. 94) slovnky len na informatvne a jazykovedn, i jazykov. Z hadiska
nrovo-praktickho rozliuje slovnky: mal (kolsk vreckov), stredn
(prrun), vek (akademick). Autor pouva aj hadisk smantick, formlne,
segmentov, diachrnne a poda nich jednotliv typy slovnkov alej popisuje.
Pre nzornos uvedieme jeho delenie zo smantickho hadiska, kde vyleuje
slovnky vkladov, prekladov, tematick (ideologick), synonymick, slovnky
analogizmov, slovnky slangov, terminologick, onomastick a slovnky cudzch
slov.
Uvdzame aj, poda nho nzoru, prehadn klasifikciu eskho kolektvu
lingvistov pod vedenm ermka, ktor vo svojej prci Manul lexikografie
(1995) uvdzaj nasledujcich osem kritri delenia: obsah, as, jazyky, cie,
usporiadanie, oblas, vchodisko a mdium uloenia slovnkov. Treba
poznamena, e delenie je gradan, teda od prvho kritria sa postupne odvjaj
nasledujce v porad. Z toho nm vyplva, e pri identifikcii slovnka poda
tohto delenia zskavame jeho kompletn charakteristiku, od prvho kritria,
ktorm je obsah, a po posledn, t. j. mdium uloenia slovnka.

1. (Obsah) veobecne a) encyklopedick

b) jazykov (vi 2);

2. (as) jazykov a) diachrnne: historick

etymologick
b) synchrnne (vi 3);

3. (Jazyky) synchrnne a) dvojjazyn

viacjazyn/prekladov:
viacjazyn
b) jednojazyn (vi 4);

4. (Cie) jednojazyn a) normatvne (obv. kolsk)

b) deskriptvne /vedeck (vi 5);

5. (Usporiadanie) a) in: retrogrdne

deskriptvne frekvenn
vecn/tezaurov
b) alfabetick (vi 6);
6. (Oblas) alfabetick a) rmcov
aa) individulne: autora/diela

96
 ab) geograficky stratifikovan: dialektick
ac) socilne stratifikovan: argotick aj.
ad) odborov vecn: terminologick
slangov
ae) odborov jazykov: onomaziologick
frazeologick
onomastick
b) celonrodn (vi 7);

7. (Vchodisko) a) onomaziologick
aa) tezaurus/vecn
ab) synonymick
ac) hyponymick a i.
b) smaziologick (vi 8)
ba) veobecn rmcov (ne/normatvne)
bb) ortografick-ortoepick (ne/normatvne);

8. (Mdium uloenia) a) knin

b) elektronick
(ermk Blatn (eds.), 1995, s. 11-12).

S cieom pomc lexikografom, prekladateom, ale aj uvateom inch

profesijnch skupn: uiteom alebo tudentom cudzch jazykov a pod., bva
v odbornej literatre vypracovan cel rad kritri hodnotenia slovnkov, ktor
spova v uren ich spolonch charakteristk. Poda autorov Candela,
Bernardoffa, Niefa (1994, s. 166) mono korpusy slovnkov popisova poda
nasledujcich charakteristickch kritri: prezentcia nzvoslovia, ktor me
by alfabetick alebo tematick; formlne parametre (napr.: stpce, typografia);
usporiadanie heslovch slov; slovnodruhov zaradenie heslovch slov; skratkov
pomenovania v heslovch slovch; slovn spojenia ako heslov slov; rzne
alie informcie (napr.: gramatick informcie, vslovnos, historick daje,
etymolgia); oznaenie vednho odboru; oznaenie o vpoike; lokalizcia
tchto oznaen (t. j. pred definciou, v defincii alebo v poznmke). Je mon
posudzova, i s heslov slov definovan jednou vetou; viacermi vetami; i
obsahuj encyklopedick daje. Potom s to smantick paradigmy (informcie
o derivcich, kompozitch, synonymch, antonymch); informcie o
prkladoch (prklady a citcie) a rzne druhy inch informci.
Vetky uveden parametre mono poui na charakteristiku veobecnho ako aj
odbornho slovnka. Hodnotenm druhej spomnanej skupiny, teda odbornch
slovnkov, konkrtne pre oblas medzinrodnch vzahov a diplomacie, sa
podrobne zaober Gura (2002), priom sa opiera o mnoh z uvedench
charakteristk.

97
3 Elektronick slovnky, ich charakteristika a kritria ich hodnotenia
Ako sme to u naznaili v vode, a ako to vyplva aj s vyie uvedenej
klasifikcie poda ermka, medzi kninmi a elektronickmi slovnkmi existuje
vlastne jeden hlavn rozdiel a tm je nosi, na ktorom je prezentovan
informcia. i u pjde o pevn disk, CD-ROM alebo najnovie DVD-ROM,
tento rozdiel, ktor je technickho charakteru, m ale za nsledok cel rad
alch na rovni pouvania, prezentcie informci, obsahu, schopnost
vyhadvania, kancelrskych funkci a technickho aspektu. Spolon
charakteristiky a kritria hodnotenia elektronickch slovnkov tak sstredme do
tchto iestich bodov. Prezentujeme ich v samostatnch podkapitolch. Tto
problematiku chceme poa o najkomplexnejie, preto budeme jednotliv
skupiny kritri leni na alie. V snahe zdrazni ist charakteristiky budeme
elektronick slovnky v niektorch prpadoch porovnva s ich kninmi
verziami. Nakoniec chceme ete zdrazni, e nie vetky elektronick slovnky
musia bezpodmienene spa vetky niie uveden kritria, priom vraznej
rozdiel by sme mohli njs poda toho, i ide o slovnk jazykov alebo
encyklopedick, jednojazyn alebo viacjazyn.

3.1 Pouvanie elektronickch slovnkov

o tka pouvania elektronickch slovnkov, tieto ponkaj viu
flexibilitu ako knin verzie, pretoe umouj vykonva niekoko typov
vyhadvania informci. Ich innos sa zvyuje aj vaka interaktvnosti,
ktor vo veobecnosti ponka informatika. V prpade kninch slovnkov je
pouvanie linerne, zatia o u elektronickch me by aj fragmentrne.
V prvom prpade meme slov vyhadva iba na zklade nzvoslovia, km
v druhom je mon slov hada v celch textoch. Napr., ak by sme v kninej
verzii Nouveau Petit Robert chceli njs heslo CD-ROM, museli by sme tak
urobi iba na zklade nzvoslovia, zatia o v elektronickej verzii tohto slovnka
by sme tento vraz nali aj pod inmi heslami ako napr. disque inscriptible a
vidogramme. Elektronick slovnky teda umouj vya niektor
informcie, o by knin verzie dokzali len ako. Rovnako aj vyhadvanie
slov poda nzvoslovia sa v istom zmysle u elektronickch slovnkov odliuje.
Tak ako i v prpade kninch slovnkov, program slovo zobrazuje v normlnom
tvare, t. j. sloves v neuritkoch, podstatn men v muskom rode jednotnho
sla a pod. Aj ke je tento spsob tradin, existuje tu i monos, e v priebehu
psania nejakho slova sa kurzor automaticky nastav na tvar tomuto slovu
najbli. Teda, ak uvate urob chybu, alebo zabudne na diakritick
znamienko, k njdeniu danho slova me aj napriek tomu dospie. alie
dleit elementy, ktor odliuj obidve skupiny slovnkov, s hypertext a
histria. V prvom prpade meme slov vyhadva prostrednctvom odkazov,
alebo prechdza z jednho hesla na druh jednoduchm kliknutm myi.

98
Rozliujeme teda veobecn hypertext ako techniku, ktor uvateovi umouje
klikn na akkovek slovo nejakho textu a tak sa dosta k jeho slovnkovmu
heslu a hypertextov odkazy, t. j. spojenia, ktor bvaj oznaen bu
podiarknutm alebo zvraznenm prostrednctvom inej farby. Tieto s rovnako
aktivovaten kliknutm myi, o umouje prstup k inm textom, heslm a
rozlinm informcim. Histria je zase funkcia, ktor zobrazuje zoznam
predtm vyhadanch hesiel a umouje tak uvateovi vrti sa k niektormu z
nich bez toho, aby heslov slovo musel znovu napsa. Nakoniec v niektorch
prpadoch dvojjazynch elektronickch slovnkov existuje monos plynulho
prechodu z jednej asti do druhej, priom uvate tto poiadavku nemus urobil
zmerne. Napr., ak v anglicko-franczskej asti dvojjazynho slovnka uvate
urob dvojklik na nejak franczske slovo nachdzajce sa pod heslom
anglickho slova, program automaticky zobraz heslo pre toto franczske slovo
v jeho franczsko- anglickej asti.

3.2 Prezentcia informci v elektronickch slovnkoch

Aj prezentcia informci, ktor s obsiahnut v slovnkoch, je vrazne
odlin pri elektronickch a kninch slovnkoch. Rozdiel njdeme pri pouvan
farieb, prave strn, nastavitenosti vekosti znakov a psmen, vbere fontov, ako
i vizualizcii rznych typov informci. Napr. uvate sa me rozhodn, i
chce zobrazova iba indikcie vznamu a ekvivalenty slov bez prkladov,
vrazov, v ktorch sa slov pouvaj a citci. ie ponkaj monos pravy
interfacu informcie, prispsobenia vekosti okna, premiestovania okien,
vberu farieb a pod. Vo vine kninch slovnkov lnky neobsahuj iadne
alebo len mlo farieb, strnka je preplnen, znaky s vemi mal a prezentcia
informci je fixn. Musme vak pripusti, e zostavovatelia slovnkov nemaj
vea vonosti, o sa tka prezentcie, pretoe s limitovan priestorom, o
v prpade elektronickch slovnkov nepredstavuje takmer iadny problm, i ke
musme pripusti, e ani vekos pevnch a kompaktnch diskov nie je
neobmedzen.

3.3 Obsah elektronickch slovnkov

o sa tka hesiel, obsah elektronickch slovnkov je, ako sme u spomenuli
v vode, v podstate rovnak ako obsah ich kninch verzi. Po tejto strnke teda
spaj rovnak kritria, ako s uveden vyie poda autorov Candela,
Bernardoffa a Niefa (1994, s. 166), preto sa nimi nebudeme zaobera duplicitne.
Odliuj sa v podstate len faktom, e obsahuj multimedilne zloky, ako s
vslovnos, ozvuen ryvky, krtkometrne videonahrvky a animovan
ilustrcie. Niektor naviac ponkaj kompletn asovanie slovies a takmer vo
vetkch njdeme hypertextov pomocnky.
3.4 Schopnosti vyhadvania elektronickch slovnkov

99
 Ako sme u uviedli v podkapitole 3.1, knin slovnky umouj iba linerne
vyhadvanie poda nzvoslovia, km v prpade elektronickch slovnkov je
hadanie prevane fragmentrne. Vaka schopnostiam vyhadvania tchto
slovnkov meme vya lexiklne jednotky, a to bu na zklade asti slova,
celho slova alebo skupiny slov, priom program had v nzvoslov alebo
v celom korpuse. daje, ktor s obsiahnut v kninch slovnkoch, s
v elektronickch verzich truktrovan takm spsobom, aby uvate mohol
vykonva niekoko typov vyhadvania, napr.: abecedne, v celom texte,
pomocou : v blzkosti x, poda citci, gramatickch kategri, etymolgie,
jazykovch registrov, geografickch ekvivalentov alebo na zklade
multimedilnych elementov a pod. Ako nstroje vyhadvania bvaj asto
pouvan jokery a pravopisn korektory. Jokery, t. j. olky s rzne symboly
ako *, ? alebo # umoujce nahrdzanie jednho alebo viacerch psmen,
pomocou ktorch njme slov v jednotnom i mnonom sle, pravopisn varianty
a pod. Ak uvate nejak slovo nape pravopisne nesprvne, niektor
elektronick slovnky v samostatnom okne zobrazia zoznam slov, ktormi
nesprvny tvar me nahradi. Pri elektronickch slovnkoch je dleit rchlos
vyhadvania, ktor sa ned v iadnom prpade porovnva s rchlosou
vyhadvania v kninch slovnkoch. Tto je vemi uiton hlavne v prpadoch,
ke uvate had definciu vrazu zloenho z niekokch slov, ktor s
nositemi vznamu. V takchto prpadoch tieto nstroje umouj vyhn sa
bezvslednm hadaniam a uvate sa nemus rozhodova, pod ktorm z hesiel
dan definciu njs.

3.5 Kancelrske funkcie elektronickch slovnkov

Vina elektronickch slovnkov uvateovi ponka nasledujcich p
kancelrskych funkci: anotcia, zavolanie slovnka z textovho editora, funkcie
koprova/vloi, odosla a tlai. Najpraktickejie z uvedench funkci, obzvl
pre prekladateov, s anotcia a zavolanie (t.j. otvorenie) slovnka z textovho
editora. Anotciou rozumieme funkciu, ktor umouje uvateovi do textu
slovnkovho hesla prida svoju osobn poznmku alebo komentr. Me s o
kontext prekladu, nov vznam, pecializovan termn, preklad poadovan
konkrtnym klientom, komentr o pouvan slova a pod. o sa tka druhej z
uvedench funkci, tto vrazne zjednoduuje a urchuje prcu pri prekladan.
Slovnk meme jednoducho otvori poas psania, na o vo vine prpadov
existuj dva spsoby: bu prostrednctvom kliknutia myi na vybran slovo textu
alebo prostrednctvom makra. Je treba zdrazni, e funkciu zavolanie slovnka
meme vyuva iba za podmienky, e dan elektronick slovnk je
kompatibiln s textovm editorom, v ktorom peme. Niektor slovnky
umouj zavolanie slovnka aj v inch aplikcich, ktormi s tabukov
kalkultor, internetov prehliada alebo mailov klient.

100
3.6 Technick aspekty elektronickch slovnkov
Do tejto skupiny by sme mohli zaradi kritria svisiace s intalciou
elektronickch slovnkov na pevn disk potaa a ich kompatibilnos
s operanmi systmami. Obidve kritria s u jednotlivch elektronickch
slovnkov rzne. Vo veobecnosti by sme mohli rozli intalciu minimlnu,
iaston a pln. V prvom prpade meme z kompaktnho disku na pevn
naintalova iba sbory programu, ktor si vyaduj radovo len niekoko
desiatok MB vonej pamte. V takomto prpade vak CD-ROM alebo DVD-
ROM musme do mechaniky vloi pri kadom pouit slovnka. Pri iastonej
intalcii okrem sborov programu na pevn disk ulome ist as slovnkovej
databzy, o umouje prstup k mnohm informcim a dajom zo slovnka bez
toho, aby musel by kompaktn disk v mechanike potaa permanentne vloen.
Niektor elementy obsahu slovnka, zva multimedilne zloky, s vak
prstupn iba z kompaktnho disku. iaston intalcia je nronejia na
vekos vonej pamte pevnho disku a radovo si vyaduje niekoko stoviek
MB. Pri plnej intalcii sa cel obsah CD-ROMu alebo DVD-ROMu skopruje
do potaa a slovnk meme pouva v jeho celistvosti bez opakovanho
vloenia kompaktnho disku do mechaniky. Vekos poadovanej vonej pamte
sa vak op zvyuje. Monos iastonej a hlavne plnej intalcie na disk
uvate ocen predovetkm vtedy, ke potrebuje pracova naraz s viacermi
slovnkmi a neustle vyberanie a vkladanie CD-ROMu alebo DVD-ROMu by
jeho prcu zbytone komplikovalo a spomaovalo. V porovnan s kninmi
slovnkmi, obzvl niekokozvzkovmi, elektronick verzie fyzicky zaberaj
menej miesta, ale na druhej strane ich pouvanie je zvisl na technickch
parametroch potaov, o zvyuje aj celkov finann nronos. Meme
poveda, e vetky elektronick slovnky dostupn na slovenskom alebo
eurpskom trhu s kompatibiln s operanm systmom Windows. Mnoh
slovnky pre franczsky a anglick jazyk s, aj vzhadom na severoamerick trh,
kompatibiln aj s operanm systmom Macintosh.

4 Slovnk franczskeho jazyka Le Petit Robert

Le Petit Robert na CD ROMe (2001 2002) je vemi znmy a pouvan
slovnk franczskeho jazyka. Po obsahovej strnke koreponduje s kninou
verziou vydanou v roku 2001. Zaha 60 000 slov s fonetickou transkripciou a
etymolgiou, 300 000 vznamov, medzi ktormi njdeme aj vemi detailn a
aktulne vznamy, 180 000 prkladov pouitia, ktor dvaj slov do situanho
kontextu, 41 000 citci od viac ako 1000 autorov a 150 000 analogickch
odkazov (synonym, antonym, analgie, homonym...). Elektronick verzia
slovnka je doplnen aj mnostvom komplementrnych informci ako s:
kompletn asovanie 6 500 slovies (vo vetkch asoch a spsoboch), ensk rod
a mnon slo podstatnch a prdavnch mien, o spolu predstavuje 450 000
tvarov slov, alej kompletn index 10 000 slovnch spojen, vrazov a prslov,

101
viac ako 1 000 detailnch poznmok k autorom citci (spisovateom, vedcom,
umelcom, ttnikom a pod.) s vye 750 heslami vybranmi z Le Petit Robert des
noms propres, 150 poznmok k jazykom spomnanm v etymolgii na
objasnenie vplyvu inch jazykov (alebo skupn jazykov) na francztinu, 180
plnov hesiel pecilne koncipovanch pre dlh texty na uahenie
vyhadvania, zvukov nahrvky vslovnosti pri viac ako 12 000 slovch s
akou, nepravidelnou, dvojakou alebo diskutabilnou vslovnosou a nakoniec
systm pomocnka o pouitch skratkch fungujci na princpe infobubln, t.j.
miniokien zobrazujcich vznam skratiek.
Hlavn obrazovka slovnka Le Petit Robert zoskupuje vinu informci a
funkci umoujcich pouvanie slovnka a to v podobe okna, ktor me by
vone premiestniten alebo nastaviten. Toto okno v jeho celistvosti uvdzame
na obrzku . 1. Na obrzku . 2 popisujeme jednotliv zobrazovan informcie
ako i zkladn funkcie vyhadvania slov a zobrazovania informci, ktor sa
nachdzaj na horizontlnom paneli nstrojov. Meme vyui monos
nezobrazovania nzvoslovia tm, e text hesla zvme na cel obrazovku.
Nakoniec na obrzku . 3 popisujeme vertiklny panel nstrojov zoskupujci
kancelrske funkcie. Tento panel me by vone premiestniten: hore, dole,
vavo alebo vpravo, ako je tomu v naom prpade na obrzku. . 1. Meme ho
urobi pevnou sasou hlavnho okna, priom si meme zvoli, i tieto
funkcie bud zobrazovan iba prostrednctvom prslunch ikon alebo aj
s textom popisujcim tieto funkcie. K jednotlivm funkcim sa budeme
priebene venova niie.
Na vyhadvanie slova v slovnku umiestnime kurzor v poli na to urenom,
ktor sa nachdza nad nzvoslovm. Posta napsa prv psmen danho slova,
pretoe nzvoslovie sa automaticky nastav na slovo tomuto tvaru najbliie u
poas jeho psania a nemusme pri tom poui diakritick znamienka. CD-ROM
obsahuje zoznam vetkch tvarov ohybnch slovnch druhov kadho zo slov
v slovnku, t.j. abecedn zoznam slov v enskom rode, mnonom sle a
asovanch slovies. Vaka tomuto zoznamu meme njs napr. slovesn tvar
naquis od slovesa natre. Na toto sli prslun zloka Tvary ohybnch
slovnch druhov, uveden v rmci nzvoslovia. V prpade, e nie sme si ist
pravopisom hadanho slova, meme ho napsa tak, ako sa vyslovuje a potom
aktivova pravopisn korektor zastpen prslunou ikonou napravo od poa
psania. Tto funkcia ponka zoznam vetkch slov s danou vslovnosou a
zobraz ho pod poom psania slova.

102
obrzok . 1

Text hesla sa automaticky zobraz v pravej asti obrazovky hne po tom, ako
sme dan heslov slovo napsali v poli alebo klikli na vybran heslov slovo
v nzvoslov. Text je zobrazen prehadnm spsobom, priom kad
z vznamov hadanho slova je uveden na samostatnom riadku alebo
v samostatnom odstavci. Meme vone nastavi vekos znakov textu kliknutm
na prslun ikony na vertiklnom paneli nstrojov alebo v menu Monosti.
Text hesla m nasledujce charakteristiky: niektor informcie (defincie,
etymolgia, hypertextov odkazy ...) s farebne zvraznen: defincie s modr,
etymolgia hned, poznmky o pouvan, vednom odbore a komentre o jazyku
s zelen. Niektor textov zny maj formu hypertextovch odkazov, ie
jednoduchm kliknutm myi umouj prstup k alm informcim. Tkaj sa
nasledujcich elementov: analgi, antonm a homonm umoujcich prstup
k inm heslm, vrazov, ktor umouj priamy prechod k textu, v ktorom sa
dan vraz nachdza a vysvetuje, autorov a poznmok k citcim, jazykov a
dtumov citovanch v etymolgii, fonetickej transkripcie a poznmok o vednom
odbore. Nastavenm myi na skratky o pouitom vednom odbore sa aktivuj
infobubliny, t. j. mal pomocn okn, ktor tieto skratky objasuj (obrzok .
2). Slov alebo vrazy meme hada aj vo vntri jednotlivch hesiel pomocou
funkcie Hada v texte, ktorho ikona sa nachdza na vertiklnom paneli
nstrojov na obrzku . 3, alej v menu Hada, kliknutm pravho tlaidla

103
myi alebo aj prostrednctvom klvesy F5. o sa tka samotnho vyuvania
hypertextu, toto je vemi jednoduch. CD-ROM ponka bu priame
hypertextov odkazy,

Obrzok . 2

104
Obrzok . 3

najastejie prostrednctvom analgi, antonm a homonm. Tieto s

podiarknut a aktivuj sa jednoduchm kliknutm myi alebo u spomnan
veobecn hypertext, ktor sa aktivuje dvojklikom na ubovon slovo textu.
Obidva typy umouj prechod od jednho hesla k inmu. Samostatn podtyp
predstavuje hypertext tkajci sa tvarov ohybnch slovnch druhov, ktor sa
rovnako aktivuje dvojklikom. Napr. v prpade tvaru sauriez dostaneme prstup
k heslu slovesa savoir. V prpade, e tvar, na ktor sme urobili dvojklik,
zodpoved viacerm heslovm slovm slovnka, napr. avions me
zodpoveda slovesu avoir, ale me by aj mnonm slom podstatnho mena
avion, program v samostatnom okne zobraz zoznam monch heslovch slov,
z ktorch si vyberieme to sprvne a op urobme dvojklik. Le Petit Robert
ponka zoznam predtm vyhadanch hesiel a to prostrednctvom prslunch
ikon Sp dopredu a Sp dozadu na vertiklnom paneli nstrojov na
obrzku . 3, alebo prostrednctvom menu Hada. K predchdzajcemu heslu
sa meme dosta aj prostrednctvom klvesy Escape na klvesnici potaa.
Funkcia histria je prstupn aj prostrednctvom ikony umiestenej napravo od
105
poa psania slova (obrzok . 2), ktor zobrazuje zoznam vetkch predtm
vyhadvanch slov.
Ke heslov slovo napeme v poli na to urenom, na monitore potaa sa
heslo zobraz vo svojej celistvosti, t. j. detailne, zaha tak vetky informcie
ponkan slovnkom Le Petit Robert (citcie, analogick odkazy...).
Prostrednctvom monosti Spsoby vizualizcie meme vak k zobrazovaniu
tchto informci pristpi selektvne. Jednotliv funkcie s zastpen ikonami
na horizontlnom paneli nstrojov (obrzok . 2). Tkaj sa nasledujcich
informci: plnu textu hesla, etymolgie, odkazov a antonm, prkladov a
vrazov, citci a homonm. Zobrazovanie tchto informci meme aktivova
a deaktivova jednoduchm kliknutm na prslun ikonu panela nstrojov. Tieto
spsoby s prstupn aj prostrednctvom menu Zobrazi. V prpade, e heslo
neobsahuje niektor z informci, prslun ikona sa zobraz na sivom pozad, o
znamen, e je neaktvna. Je mon nakumulova viacero spsobov vizualizcie.
Ak sme si vybrali nejak spsob vizualizcie, normlne sa program vrti
k detailnmu zobrazovaniu hesla hne, ako prejdeme k vyhadvaniu alieho
hesla. Slovnk ale umouje uzamknutie spsobu vizualizcie, vaka omu
zachovme spsob vizualizcie aj pre alie vyhadvania. Na toto sli
prslun ikona na horizontlnom paneli nstrojov, zmok, ktor sa zobraz bu
ako otvoren alebo zatvoren. V prpade potreby meme zamknut spsob
vizualizcie nasp odomkn.
Le Petit Robert ponka mnostvo funkci vyhadvania zodpovedajcich
bohatstvu informci ponkanch slovnkom. Dostupn s prostrednctvom
prslunej ikony na horizontlnom paneli nstrojov alebo prostrednctvom
Hada poda kritri v menu Hada. Program zobraz pecilne okno
obsahujce viacero zloiek alebo strn pre p typov vyhadvania: poda
heslovch slov, fonetiky, etymolgie, citci, alebo celch textov. Jednotliv
kritria mu by kombinovan. Detailn popis zskame prostrednctvom
pomocnka, ktor je pri kadom z kritri znzornen ikonou ?. Vsledkom
vyhadvania poda kritri je vdy obmedzen zoznam (alebo vber)
slovnkovch hesiel . Tento zoznam sa umiestni v novej zloke Hada
umiestnenej nad nzvoslovm a poet vslednch hesiel sa zobraz na stavovom
riadku v dolnej asti monitora. V prpade vyhadvania poda heslovch slov
mme k dispozci niekoko monost: poda psmen slova (o je dobr obzvl
pre krovky), alebo asti slova: zaiatok, stred alebo koniec. alej
prostrednctvom funkcie joker, poda gramatickej kategrie alebo
morfologickej srie. Kritrium fonetiky umouje vyhadvanie na zklade
transkripcie, o je vyuiten v prpade, e nie sme si ist psanm nejakho slova,
alebo potrebujeme njs rmy. Kritrium etymolgie umouje kumulova
viacero kritri, ktor ved k vyhadaniu etymolgie danho slova: meme
vyhadva poda jazyka alebo skupiny jazykov (slov prevzat z japoniny,
z bretniny...), poda dtumov alebo asovch intervalov alebo vyhadvanm

106
slov v etymolgii v prpade, e chceme njs etymny. Kritrium citci
umouje vyhadvanie v rmci 41 000 citci slovnka a to poda autorov, alebo
poznmok o autoroch pouijc abecedn zoznam vetkch autorov, ktor s
usporiadan poda kategri, alebo poda jednho prpadne viacerch slov
figurujcich v texte citci. Prostrednctvom kritria vyhadvanie v celch
textoch meme vyui vyhadvanie poda pecifickch oblast: pln, prklady
a vrazy, analogick odkazy a pod.
CD-ROM Le Petit Robert umouje koprova a tlai vinu njdench
informci zobrazench na monitore. Urobi tak meme kliknutm na prslun
ikony na obrzku . 3. V prpade, e chceme skoprova cel text pod heslovm
slovom, meme vyui monos Vybra vetko v menu pravy a potom
tento text meme odosla v samostatnom sbore vo formte RTF. Existuje aj
monos vytlaenia alebo odoslania zoznamu heslovch slov, ktor s
vsledkom vyhadvania na zklade zadanch kritri, ale iba za predpokladu, e
poet tchto slov nie je vy ako dvesto. Vetky tieto funkcie zachovvaj formu
slovnkovho textu. alej program ponka aj monos umiestnenia jednej alebo
viacerch anotci v rmci jednotlivch slovnkovch hesiel. Na toto op sli
prslun ikona na paneli nstrojov. Prostrednctvom nej sa dostaneme k oknu, do
ktorho vpeme text svojej anotcie. Ke v rmci textu niektorho z hesiel
anotcia u existuje, je to signalizovan tou istou ikonou. Aby sme mohli zoznam
vlastnch anotci ahko njs, pouijeme Sprvcu anotci, ktor je prstupn
prostrednctvom Vyhadvanie anotci, a ktor sa nachdza op v menu
pravy. Tento spsob umouje vyhadvanie, triedenie a upravovanie
existujcich anotci a rovnako i monos ich tlaenia, ukladania a odosielania
vo formte textu.
Slovnk je plne kompatibiln s operanm systmom Windows. Meme ho
otvori jednoducho kliknutm na hociktor slovo v texte a to v kadej z aplikci,
ktor s sasou balka Office: MS Word, MS Excel, Internet Explorer, MS
Outlook a pod. Le Petit Robert v zmenenom okne priamo zobraz text
vyskytujci sa pod heslovm slovom. V prpade potreby toto okno meme
zvi do tandardnej vekosti prostrednctvom funkcie Cel obrazovka
zastpenej prslunou ikonou. Funkcia otvrania slovnka sa oznauje vrazom
hyperappel a funguje pri vetkch tvaroch ohybnch slovnch druhov (ensk
rod, mnon slo, asovan sloveso). Hne po otvoren slovnka tmto
spsobom meme vyuva vetky jeho funkcie, t. j. asovanie, vslovnos,
spsoby zobrazovania strnky, vyhadvanie poda kritri, tlaenie at. Ak
funkciu hyperappel pouvame asto, vo veobecnosti sa odpora, aby sme
slovnk nechali otvoren na pozad obrazovky, alebo stiahnut na lite, pretoe to
urchuje prcu so slovnkom. Le Petit Robert je kompatibiln aj s prostredm
Macintosh. CD-ROM ponka vetky tri typy intalcie programu. Pri minimlnej
intalcii sbory programu vyaduj 10 MB vonej pamte. Pri iastonej
intalcii program potrebuje a 320 MB, priom umouje vyhadvanie

107
vetkch informci okrem zvukovch nahrvok. Na to, aby sme program
naintalovali do potaa cel, t. j. vrtane ozvuench elementov, potrebujeme
560 MB na pevnom disku. Je treba poznamena, e aj pri iastonej a plnej
intalcii musme obas CD-ROM vloi do mechaniky v prpade, e si to
z dvodu kontroly program vyiada, preto je potrebn ma kompaktn disk vdy
po ruke.

5 Zver
V naom prspevku sme sa snaili zhrn spolon charakteristiky
elektronickch slovnkov s cieom stanovi zkladn kritri, ktor by sa mali
zohadova pri ich hodnoten a vbere. V mnohch prpadoch sme na
zdraznenie vlastnost tchto slovnkov elektronick verzie porovnali s
kninmi, priom nm vyplynul cel rad vhod a plusovch bodov pre
slovnky na CD-ROMoch a DVD-ROMoch. Pouvanie elektronickch
slovnkov oproti kninm m vak aj svoje zporn strnky, ktor nesvisia iba
s ich technickou a finannou nronosou. Ak sme sa nimi v prspevku
nezaoberali, nebolo to z dvodu, e by sme tieto nedostatky chceli zakrva,
alebo naopak knin slovnky nejakm spsobom znehodnocova. Dvodom,
preo sme tak urobili je fakt, e toto nebolo hlavnm cieom nho prspevku.
Teoretick vchodisk, ktor sme uviedli v texte, sme potom aplikovali pri
charakterizovan jednho z najpouvanejch slovnkov franczskeho jazyka Le
Petit Robert. Ak by sme mali na zver niekokmi slovami zhrn hodnotenie
jeho elektronickej verzie, museli by sme prizna mnoh jeho kvality. S
jednoduchm, prehadnm a prjemnm interfaceom, pikovmi funkciami
vyhadvania a bohatm obsahom sa tento slovnk rchlo stane nevyhnutnm
spolonkom pri prci s potaom.

Literatra
BLAIN, R., MOSTERT, J.-F. 1997. Le Petit Robert sur cdrom. In: Qubec
franais, n105, 1997, s. 35-38.
CANDEL, D. BERNARDOFF, A. NIEF, C. 1994. Sur quelques dictionnaires
rcents de franais scientifique et technique. In: Le franais moderne, 2, 1994, s.
164-180.
ERMK, F. BLATN, R. (eds.) 1995. Manul lexikografie. H&H.
GURA, R. 2002. Metodika prce so slovnkom pri vyuovan francztiny ako
odbornho jazyka diplomacie. Bansk Bystrica : FHV.
GURA, R. 2004. Prca s heslovm slovom a heslom. In: Ciz jazyky, ro. 47,
2003/2004, slo 3, s. 106-108. ISSN 1210-0811

108
GURA, R., ROTEKOV, M. 2004. Odborn psan text na hodinch
franczskeho jazyka a potaov korektory. In: Nov trendy vo vyuovan
cudzch jazykov na vysokch kolch, zbornk prspevkov medzinrodnej
konferencie. Nitra : FF UKF, Jazykov centrum.
KEKOV, V. 2000: Tvorenie pomenovan v sasnej francztine. Bansk
Bystrica : Fakulta humanitnch vied UMB, 2000.
Le Petit Robert dictionnaire de la langue franaise sur CD-ROM. (2001
2002). Manuel d'utilisation. Dictionnaire Le Robert. VUEF 2001 2002.
MISTRK, J. 1983. Modern slovenina. Bratislava : SPN.
MOLNROV, E. 2004. Slovnk skratiek sasnho ruskho jazyka: In:
Politick vedy, . 1/2005. Bansk Bystrica : FPVaMV, s. 103-105.
VERHAEST, F. 1991. valuation de cinq gestionnaires de glossaires. In: Les
Industries de la langue: perspectives des annes 1990: Actes du colloque
(Montral, 21-24 novembre 1990), Qubec : Office de la langie franaise, 1990,
s. 757-779.
ZRIVCOV, M. CHOVANCOV, K. 2004. Bilingvlne slovnky
(slovensko-franczske a franczsko-slovensk) sasn stav, pouvatelia a ich
potreby. In: Odborn komunikcia v zjednotenej Eurpe II. Bansk Bystrica;
Praha: FHV UMB, Jednota tlmonkov a prekladateov, s. 111-114. ISBN: 80-
8055-886-8

109
 VYBRAN PROBLMY PRI VUBE NEMECKCH ODBORNCH
HISTORICKCH TEXTOV U TUDENTOV MEDZINRODNCH
VZAHOV A POLITOLGIE

Miroslava Slankov

Abstrakt
Die Autorin beschftigt sich in diesem Artikel mit einzelnen ausgewhlten spezifischen
Problemen, die bei der Analyse von historischen Texten in deutscher Sprache im Rahmen
der Seminare zur Geschichte der deutschsprachigen Lnder fr Studenten der Fcher
Internationale Beziehungen und Politologie in der Slowakei vorkommen knnen.

vod
Sprostredkova tudentom dejiny v sasnej dobe vbec nie je jednoduch na
iadnej rovni vzdelvacieho systmu. Jednou z prin je aj meniace sa vnmanie
dejn v sasnej spolonosti. Pred niekokmi desiatkami rokov, na zaiatku
dvadsiateho storoia, prevldalo tradin presvedenie, e dejiny s
samozrejmou sasou veobecnho vzdelania, takzvanho klasickho vyieho
vzdelania. Siln bol aj argument, e kritick skmanie a pochopenie
historickch svislost me pomc praktickej politike pri rozhodovan o
dleitch problmoch. Do popredia pozornosti sa kldli iny a vroky vekch
muov. Potom v strednej Eurpe nastalo obdobie, ke sa oficilne miesta
poksili dejiny redukova naprklad na dejiny utrpenia utlanch a na dejiny
robotnckeho hnutia.
A ak je situcia na prelome tiscro? o si mysl sasn spolonos o
dejinch a o ich vyuovan? Zana sa presadzova praktick postoj benho
obana typu nao sa zaaova minulosou, ke mme (ekonomicky,
ekologicky a inak) problm prei v sasnosti? Pre mdi s dejiny obvykle
zaujmav vtedy, ke ich mono spoji s nejakou spektakulrnou a zaujmavo
prezentovatenou akciou, i u ide o otvorenie mzea, ke psku prestrihla
znma celebrita, alebo o dobre mystifikovaten objavenie naprklad neporuenej
mmie, i celho pohrebiska dinosaurov, o ktorch mono potom napsa ete
zopr report plnch urnalistickch dohadov. Politika akoby redukovala
dejiny na spory o tom, kde by mal alebo nemal st pamtnk a ako by mal
vyzera, o tom, i da alebo neda pri nejakom vro de pracovnho pokoja
alebo aspo pamtn de do kalendra alebo o tom, koko bude st organizcia
oslv, naprklad okrhleho vroia konca druhej svetovej vojny. Politika si v
praxi z dejn obvykle vyberie izolovan daje, vdy poda toho, o sa v danej
chvli hod alebo nie, a in zase s vervou zametie pod koberec alebo ozna za
irelevantn. Pri tom vetkom sa vak strca podstata a potom naprklad aj
chpanie dejn svojho nroda ako sasti nrodnho povedomia.

110
Veobecn problmy
Takto vnmanie dejn v spolonosti samozrejme sauje situciu pedaggov,
ktor okrem didaktickch a inch typicky kolskch problmov musia bojova u
aj o legitimciu svojho odboru, hlavne voi preferovanm modernm predmetom
ako je hoci informatika. Klasickm problmom pre nich je a zostva otzka, ako
didakticky redukova historick komplexnos na podstatn informcie a
rozhodn poda stupa vedomost, veku a zamerania tudentov, ktor
informcie vlastne pre nich podstatn s a ktor ich u zbytone zaauj. Ako
prezentova cel rku predmetu bez prebytonch detailov, ale tak, aby sa
nestratili svislosti? A ma pritom samozrejme na zreteli, e cieom nie je
produkova iv encyklopdie, schopn odrecitova vetky dleit bitky
naprklad prvej svetovej vojny aj s presnmi dtumami (aj ke, pri vetkej
primnosti, tto schopnos sa v 99 % prpadov obmedzuje na de pred skkou
alebo testom), ale neschopn poveda, preo k vojne vlastne dolo. Cieom v
sasnosti by malo by vychova samostatne mysliace bytosti, ktor si presn
dtumy mu njs v knihe alebo na internete, ale doku pochopi svislosti a
vyvodi dsledky.
Ale ako zauja dnen deti multimedilnej doby, ako ptavo sprostredkova
udalosti zapadnut prachom, ke v 21. storo pomaly nesthame sledova ani
tie aktulne? A ako vyuva na uptanie zujmu tudentov a spestrenie
vyuovania neobmedzen monosti modernej techniky, ke vina kl na to
nem prostriedky a predstava, e kad tudent m pred sebou pota, na ktorom
me sledova multimedilnu prezentciu pripraven uiteom a tto monos je
technicky, asovo a priestorovo dostupn pre vetkch poas celho roka, tto
predstava je na Slovensku momentlne pre vinu kl nerealizovaten.
A prve z uvedench dvodov sa stva prca pedagga v oblasti dejn stle
nronejou, vyadujcou, ak chce tudentov naozaj zauja, nielen vedomosti a
svedomito odveden povinnosti, ale aj nasadenie, fantziu, vytrvalos, rencky
talent, prehad, no aj organizan schopnosti a ochotu neustle na sebe pracova
za asto neadekvtne ohodnotenie.

Vybran problmy prce s nemeckmi textami pri vube dejn cieovej

krajiny v cudzom jazyku v rmci odbornej krajinovedy pre tudentov
politickch vied a medzinrodnch vzahov
O veobecnch a vemi rznorodch problmoch, s ktormi sa stret vuba
dejn na rznych stupoch a druhoch kl by sa dal napsa nielen jeden
prspevok ale aj niekoko rozsiahlych tdi. To vak nie je cieom tohto
prspevku. Jeho cie je omnoho konkrtnej a pecifickej. Zameriava sa na
niektor vybran problmy prce s nemeckmi textami pri vube dejn cieovej
krajiny / cieovch krajn v cudzom jazyku v rmci odbornej krajinovedy,
konkrtne pre tudentov politickch vied a medzinrodnch vzahov. Budci
politici a diplomati povinne absolvuj odborn krajinovedu najmenej v dvoch

111
cudzch jazykoch, okrem politickch systmov aj dejiny krajn. tudenti
dostvaj informcie, ktor bud mc zitkova vo svojej nastvajcej praxi,
i u pri kontaktoch na medzinrodnej scne alebo pri tvoren domcej politiky.
Je nesporn, e vzhadom na orientciu tdia aj vuba dejn cieovch
krajn sa sstred hlavne na politick dejiny, preto sa me zda, e ide o
pomerne jednoznan a zjednoduen lohu. Nesmieme vak zabda, e v
podstate nie je mon ani sprvne izolova politick dejiny od historickho
vvoja v oblasti hospodrstva i filozofickch, nboenskch a sociologickch
smerov a fenomnov, pretoe vetko toto je vzjomne prepojen s politickm
vvojom. Take nastva problm, ako a poda oho sa d stanovi vyven
podiel ostatnch doplnkovch informci zo spomenutch oblast, aby sa
napriek tomu zachovala dominancia politickho diania, no zachovali sa aj
svislosti s celkovm vvojom danej doby.
alia otzka sa tka toho, i je mon sa sstredi na dejiny naprklad
nemecky hovoriacich krajn bez zohadnenia celoeurpskeho a hlavne v 19. a 20.
storo aj celosvetovho vvoja a nakoko sa mono spolieha na to, e tudenti
u disponuj potrebnm prehadom alebo ho priebene zskavaj na inch
seminroch. V praxi sa ukazuje, e tudenti s bohuia ete len v zriedkavch
prpadoch schopn aplikova informcie z inch predmetov konkrtne v naom
prpade na dejiny nemecky hovoriacich krajn, o pravdepodobne svis s tm, e
doposia neboli systematicky veden ani nten k mysleniu v svislostiach. Preto
je stle ete nevyhnutn zaradi do vuky naprklad ako vod nejakho vieho
tematickho celku aj zhrnutie globlnej situcie v danej re a poadova od
tudentov, aby sa poksili novonadobudnut informcie z dejn cieovch krajn
priebene zaraova do svislost celkovho vvoja.

Cie vuby
Poda Tita (Tito, 1998, s. 146) by malo ma vyuovanie predmetu dejiny
nemecky hovoriacich krajn v slovenskch podmienkach spa nasledovn ciele:
predstavenie dejn nemecky hovoriacich krajn, ich kultry a obyvatestva;
prezentovanie interkulturality eurpskeho priestoru, obzvl vzjomnch
kontaktov v historickom vvoji; upevovanie zskanch vedomost a vytvorenie
jazykovch zrunost; aktualizovanie historickch udalost. Zrove mu by na
seminroch v rmci jednotlivch stratgi vyuovania rozpracovan lexiklne
a gramatick problmy a tudenti by sa mali kriticky a komparatvne zaobera
pouitmi textovmi materilmi.
Za zkladn tmy dejn nemecky hovoriacich krajn (myslia sa pritom tyri
nemecky hovoriace krajiny: Nemecko, Raksko, vajiarsko a Lichtentajnsko)
povaujeme pri vube tudentov odboru medzinrodn vzahy a diplomacia
nasledovn okruhy (Tito, 1998, s. 147):
1. Germni a sahovanie nrodov
2. Nemeck ra v stredoveku

112
3. Neskor stredovek
4. Reformcia a protireformcia
5. Osvietensk absolutizmus
6. Franczska revolcia a nemecky hovoriace krajiny
7. Obdobie retaurcie
8. Vznik novovekho Nemecka
9. Wilhelmnske obdobie a prv svetov vojna
10. Weimarsk republika
11. Tretia ra
12. Druh svetov vojna
Obdobie novch dejn po druhej svetovej vojne tudenti preberaj v rmci
inch pecializovanch seminrov v nemeckom jazyku, naprklad ako sas
dejn jednotlivch politickch strn alebo v rmci vvoja sasnej stavy
a stavnch orgnov v konkrtnych nemecky hovoriacich krajinch.

Problm chbajcej motivcie

Je zarajce, e aj na tomto stupni vuky a druhu koly sa stretvame so
slabou motivovanosou tudentov. Aj tu prevlda otzka nao nm bud nejak
dejiny, navye ete cudzch ttov, nad uvedomenm si potrieb budcej praxe,
ve predsa aspo u diplomatov je minimlna poiadavka, aby poznali dejiny a
kultru krajn svojho psobenia, i najvznamnejch aktrov svetovej politickej
scny.
Najlepm spsobom, ako tudentov zauja a motivova, by samozrejme bol
osobn kontakt s dejinami konkrtnej krajiny, ie dlhia exkurzia na pamtn
miesta jej histrie a politiky, stretnutie s tamojmi odbornkmi z menovanch
oblast, i umi, ktor priamo zaili nejak dleit udalosti, alebo aspo
kontakt s tamojmi rovesnkmi a ich chpanm vlastnch dejn. Ako vetci
vieme, toto sa podar absolvova len malmu percentu tudentov, preto treba
hada in spsoby motivcie, in spsoby, ako tudentom ukza, e skuton
prbehy psan ivotom v priebehu dejn s zaujmavejie a vzruujcejie ako
ktorkovek vymyslen pionny romn a v pozad relnych historickch
faktov stoj viac intrg, ne si doku vymyslie hrdinovia telenoviel.
Modern doba ponka naastie viac motivanch pomcok, ne kedykovek
predtm. Historick filmy, autentick nahrvky, interaktvne CD-ROMy, cel
archvy historickch dokumentov a materilov na internete (naprklad strnka
www.documentarchiv.de), a to vetko navye v poadovanom jazyku, respektve
v originli. Historick filmy a autentick nahrvky mu by problematick pri
tudentoch, ktor netuduj neminu ako hlavn odbor, pre ni stupe
ovldania jazyka. tudenti maj naprklad problm porozumie ryvkom z
autentickch prejavov Konrada Adenauera i Willyho Brandta, nehovoriac u o
starch nahrvkach. Svoju lohu pritom samozrejme zohrva aj vvoj jazyka,
napr. vznamov posuny i aktulna obbenos toho ktorho vrazu v politickej

113
terminolgii (napr. v Nemecku v 90. rokoch Wiedervereinigung, neskr
Osterweiterung der EU a teraz Steuerreform i vorgezogene Wahlen). Podobn
akosti sa vyskytuj aj pri pozeran historickch filmov.

Problmy pri vbere textov a terminologick problmy

Popri uvedench dvodoch tudenti neustle naraj aj pri rozbore
psomnch dokumentov na pecifick historick terminolgiu. O tchto
problmoch vak u nemono poveda, e ich spsobuj nedostaton vedomosti
tudentov, pretoe je prirodzen, e nzvy predmetov a javov, ktor sa u
nepouvaj alebo postupom asu zanikli (napr. vrazy ako Fehde,
Stammesherzogtmer, Hausmachtknigtum, Ablasshandel, Burschenschaften a
podobne), nie s sasou aktulnej slovnej zsoby loveka, ktor sa v danom
jazyku len sna dosiahnu naprklad stredn rove pre potreby benej
komunikcie. Preto je okrem inho lohou seminrov aj objasnenie a osvojenie si
nevyhnutnej historickej terminolgie v nemine.
Okrem u spomenutho nedostatonho technickho vybavenia existuje vak
ete jeden faktor, ktor v uritch prpadoch brni iriemu nasadeniu tchto
pomcok, a to je (aj v naom konkrtnom prpade) nedostaton hodinov
dotcia predmetu. A tak najastejm motivanm spestrenm vuky zostvaj
autentick texty v cudzom jazyku, ktor si tudenti mu v prpade potreby
dota a dokoni ich analzu aj mimo seminra. Ide naprklad o medzittne
zmluvy, pamte a listy monarchov i ttnikov, politick dohody, vatky z
kronk ale aj literrnych diel. Vhodou tchto textov je okrem toho aj fakt, e ich
vber a kombincia popri zatraktvnen predmetu dovouj pribli tudentom
spolu s politickmi aj u spomnan nepolitick aspekty dejn cieovej krajiny,
ktor vak dokresuj celkov obraz danej epochy a s preto nevyhnutn pre jej
komplexn pochopenie. alej je to pre tudentov negermanistov sn z hadiska
porozumenia najjednoduchie, pracova s tlaenm a nie s hovorenm textom.
Nronejm variantom je, ke namiesto skupinovej prce a spolonej analzy
textu tudent dostane lohu, aby urit pre neho neznmy text spracoval v
podobe refertu a oboznmil s jeho obsahom a odkazom spoluiakov. V princpe
vak pri rieen tejto lohy tudent len sm aplikuje kroky, ktor pozn zo
spolonej prce na seminri.
Pri prprave textov pre tudentov narame na al problm pri
rozsiahlejch dokumentoch. Je toti potrebn vybra tak as textu, ktor
vhodne odzrkaduje dan tmu, z ktorej tudenti zskaj obraz aktulnej
problematiky a mu vyvodi poadovan zvery. Pri tomto vbere vyuujci
mus dobre pozna cel text a okrem faktickej strnky op zohadni aj aktulnu
jazykov a veobecnovedomostn rove konkrtnej skupiny, priom prax me
dodatone ukza, e in as dokumentu by bola vhodnejia pre dosiahnutie
vytenho ciea.

114
Analza textu
Pokia je text na rovni, ktor je pre konkrtnu skupinu gramaticky a
lexiklne prijaten, nie je potrebn sa nm alej zaobera z tohoto hadiska. V
opanom prpade je potrebn doplujce vysvetlenie a precvienie neznmych
gramatickch javov napr. na prklade viet s historickou tematikou. Podstatn as
lexiklnej strnky textu by mala by pre tudentov u jasn z predchdzajceho
veobecnho vodu a vkladu konkrtnej problematiky ako aj z refertov k danej
tme. tudent by mal v prvom rade pochopi, o o v analyzovanom texte ide a
dokza z neho vyselektova podstatn informcie, resp. vybra kov slov,
ktormi mu pri danom druhu textov by aj vlastn men a roky. Tito (Tito,
1998, s. 148-149) rozdeuje kov slov na tak, ktor maj vznam len v
historickom kontexte (ako napr. Stammesverband) a na tak, ktor maj vznam
aj v rmci veobecnej slovnej zsoby (ako napr. Staat).
almi podstatnmi krokmi pri rozbore textu s poda Tita (Tito, 1998, s. 149-
150) urenie vchodiskovej historickej situcie poda textu, zaujatie stanoviska k
textu a zaradenie do historickho kontextu (u znmych faktov i textov), pokus
o urenie nzorov a motvu autora textu ako aj jeho metd a preferenci, urenie
prpadnch protikladnch tvrden v texte, odlenie faktov od predpokladov,
zoradenie faktov a udalost.
Tieto alie kroky si u vyaduj tudentov schopnch zapoji sa do diskusie
a prezentova vlastn nzor, o je pre nich dos nron forma verblneho
prejavu. Tu v praxi plat, o hovor Kalick (Kalick, 2004, s. 38-39), e s to
prve fakulty nefilologickho charakteru, na ktorch vyuujci astokrt elia
problmu neochoty zo strany tudentov prezentova svoje nzory v cudzom
jazyku. Tto neochota asto vyplva z nerovnakej jazykovej rovne tudentov.

Zver
Problematick asto nie je len lexiklna a gramatick rove tudentov v danom
jazyku. spenej prci s autentickm textom a diskusii brnia u spomenut
faktory ako nedostaton motivcia, slab veobecn prehad a neschopnos
myslie v svislostiach. Pome len systematick motivovanie a vedenie
tudentov k diskusii od seminra k seminru, zlepovanie ich (odbornej) slovnej
zsoby a schopnosti pouva v praxi gramatick kompetencie, pretoe vzhadom
na ich budcu profesiu je schopnos aktvne sa zapoji do diskusie o konkrtnom
krajinovednom problme v cudzom jazyku sn najdleitejou zrunosou,
ktor si poas tdia musia osvoji.
Sksenosti z aplikcie spomenutho rozboru autentickch textov vo vube
ukazuj, e s innou metdou prispievajcou k rozvoju komunikatvnych
kompetenci tudentov.

115
Literatra
KALICK, Juraj. 2004. Niektor progresvne metdy vo vube cudzieho
jazyka na vysokch kolch nefilologickho charakteru. In: Sbornk z 6.
mezinrodnho setkn vysokokolskch uitelu neoborovch cizch jazyku na
pedagogickch a filozofickch fakultch v R a SR s ast dalch vysokch
kol. st nad Labem : Univerzita Jana Evangelisty Purkyne, s. 36-39.
TITO, udovt. 1998. Die Geschichtsdarstellung der deutschsprachigen Lnder
an den Universitten in der Slowakei. In: Rudolf Muhr, Katarna Mikov (vyd.).
Ekonomika a cudzie jazyky. Cudzie jazyky a odborn jazykov vuba v
krajinch strednej a vchodnej Eurpy. Bansk Bystrica : UMB, s. 145-155.
TITO, udovt. 1999. Dejiny nemecky hovoriacich krajn. II. diel. Bansk
Bystrica: Fakulta politickch vied a medzinrodnch vzahov UMB.

116
OPISN A VYSVETUJCA FUNKCIA EKVIVALENNCH ZISTEN
PRE TERMINOLOGICK LEXIKOGRAFIU

Roman Sorger

Abstrakt
Im Beitrag werden am Beispiel des Gegenstandsmodels im Bereich
Umweltschutztechnik Ergebnisse vorgestellt, wie die Beschreibungsform von
ermittelten quivalenzen verhelfen, die Beziehungen in einem Kognitionsmodell
aufzudecken. Daraus erfolgen auch die Ergebnisse fr die terminologische Lexikographie.
Diese Ergebnisse haben zum Ziel, quivalenzprobleme zu erlutern und zu begrnden.
Dieses ist wiederum bei der Auswahl von der entsprechenden Beschreibungsform bei der
lexikographischen Bearbeitung anwendbar. Aus konfrontativ-kontrastiver Sicht wurden
sowohl die onomasiologischen Merkmale (OP) als auch die onomasiologischen Basen
(OB), in den fr die Umweltschutztechnik relevanten terminologischen Bennenungen,
untersucht. Dargestellt werden Termini im Slowakischen und Deutschen nach formativen,
semantischen, begrifflichen und Wortbildungskriterien. Ein grundstzliches Ziel ist es
schlielich, fachrelevante und dominante asymmetrische und asymmetrisch-symmetrische
quivalenzen sowie deren Kombinationen aufzudecken und die Terminusbildung im
Zusammenhang zur onomasiologischen Struktur sowie zu Definitionen und Begriffen
systematisch aufzuzeigen.

vod
V procese dvojjazynej lexikografie sa realizuje princpu aktualizcie, ktor
je prznan pre kad iastkov lexiklny systm, ktor sa m spracova.
Pritom je mon zisti pecifick ekvivalencie v prslunom lexiklnom vseku.
Preto sa nazdvame, e je prnosn priebene vytvra a dopa opis
ekvivalenci, ktor vysvetuj a posudzuj metdu pre slovnkov spracovanie
jednotlivch hesiel. Tieto prieben ekvivalenn zistenia mu napomc
vytvori ekvivalenn model, v ktorom sa aktualizuj vzahy prslunom
lexiklnom vseku. Tie neustle dopaj konkrtny opis, vsledkom ktorho je
vysvetlenie a spresnenie heslovho zznamu v slovnku. Pri slovnkoch pre
cieov skupinu prekladateov technikov a pre didaktick ely je mon
vytvori manulov register ku konkrtnemu technickmu odboru s prslunmi
odporaniami a ekvivalennmi zisteniami s drazom na synonymn a
polysmantick paradigmy.
V praxi terminologickej a terminografickej prce sa vyleuj dve formy
prstupu k spracovaniu deskriptvna a normatvna. V tomto prspevku je prstup
zaloen na opisnej metde, ktor sa tka odbornej oblasti technickho
iastkovho lexiklneho vseku (porov. Knapp, s. 443).

117
1 Kontituovanie opisu ekvivalenci v odbore techniky ochrany
ivotnho prostredia
Princp ekvivalencie pri porovnvan terminolgie implikuje rzne
skutonosti, ktor mu by stvrovan viac alebo menej asymetricky a
symetricky v zvislosti predovetkm od pojmovej skutonosti odbornho jazyka
a od toho, do akej miery sa prekrva v porovnvanch jazykoch. Zrove aj od
toho, ak konkrtny je predmet porovnvania; plat zistenie, e prrodn a
technick vedy ho maj konkrtny, a nie viazan len na jeden jazykov systm
(porov. Arntz Picht Mayer, 2002, s. 148-149). Rozhodujcim pre
konfrontciu terminologickej slovnej zsoby je termn so svojm pojmovm
obsahom, definciou a vzahmi v rmci pojmovho systmu. Termn tak vstupuje
pri dvojjazynej lexikografii do ekvivalentnch vzahov (Arntz Picht Mayer,
2002, s. 154-155; Dolnk, 2003, s. 17-19; Horn-Helf, 1999, s. 116; 360) v rmci
veobecnojazykovej, ale aj odbornojazykovej terminologickej ekvivalencie. Pri
geneticky blzkych jazykoch je mon postupova po rovine zisovania
onomaziologickch symetri, ale aj asymetri, ktor mu vies k neiaducej
analgii a nsledne k interferencii (porov. Furdk, 1995). V technickom jazyku sa
vaha presva na modelovos takhoto jazyka, pre ktor je mon vytvori
opozin ekvivalencie, znme aj zo veobecnho jazyka, na formlnej a
smantickej rovni na princpe ich vzjomnej kombinovatenosti (porov. Dolnk,
2003).

1.1 Zisten ekvivalencie pre onomaziologick bzu

Ekvivalencie rozliujeme poda toho, i sa realizuj kombinatrnym spsobom
symetricky alebo asymetricky na zklade zistench typologickch rovn
ekvivalencie. Pre kognitvny model nzvov predmetov (vec) boli na zklade
empirickho vskumu zisten nasledovn ekvivalencie pre onomaziologick
bzu:

Slovenina Nemina
1. lexiklne samostatn a derivan 1. lexiklne samostatn polysmna
sufixlna OB so symetrickm OP kompozin OB s polysmnym OP
1.1 chladiace zariadenie 1. Khlanlage
1.2 chladi
1.3 chladiare
Polysmia spsoben rovnakm motivanm vchodiskom OP v slovenine;
astokrt ide o technick innos spolon pre viacer technick oblasti /chladi/.
ale: chladi//chladiaci systmKhler//Khlsystem//Khlaggregat
(automob. priemysel)
2. synonymn OB(derivan 2. lexiklne samostatn kompozin OB
sufixlna a lexiklne samostatn) so so symetrickm OP
symetrickm OP

118
 2.1 triedi//triediace 2.1 Sortieranlage
zariadenie
ale: 2.2 triedika//triediaci 2.2 Sortierer
stroj
PJ s OB Anlagesa smanticky viau na zariadenia vieho rozsahu ako PJ s
OB Maschine; konkurenne alternuje v nemine aj sufixlna derivan OB. Vo
vetkch prpadoch ide o symetrick ekvivalenciu OP pri cudzomorfemovom
stvrnen v nemine.
3. derivan sufixln OB 3. lexiklne samostatn polysmna
s asymetrickm OP kompozin OB so symetrickm OP
3.1 sitov triedi 3.1 Siebmaschine//
3.2 triediace zariadenie Siebapparat
3.3 vyosieva (ponoh.)
V slovenine sa vyuva polyformantnos OB oproti polyfunknosti OB v
nemeckch pomenovaniach. Z logicko-obsahovch prznakov sa vyber do OP
as stroja /sito/, ktor vykonva dan technick innos.
4. derivan sufixlna OB 4. derivan OB
4.1 odluova prachu 4.1 Staubabscheider
V oboch jazykoch ide o symetricky obsahovo ekvivalentn OB uren
smanticky ekvivalentnm zsahovm objektom prach.
5. derivan sufixlna OB 5. derivan sufixln OB
s asymetrickm OP v JPJ alebo s asymetrickm OP v kompozinej JPJ
lexiklne samostatn synonymn alebo derivan sufixlna OB
OB so symetrickm OP /aj ako VPJ/
5.1 odluova oleja 5.1 Fettabscheider
//odmastova
5.2 kefov sito// 5.2 Brstenentstauber
kefov zachytva prachu
Typ odmastova je prkladom pre vntrojazykov synonymiu; motivcia OP
v slovenine zaloen na hyperonymickom vzahu zachytva prachusito je
ekvivalentn voi motivcii hyponymickm vzahom s kategorilnym slovesom
abscheiden + zsahov objekt alebo prefixlno-sufixlnou derivciou.
6. sufixlna derivan s OB so 6. lexiklne samostatn OB
symetrickm OP alebo lexiklne
symostatn OB so symetrickm OP
6.1 bubnov 6.1 Trommelsieb
triedi//bubnov sito
Ide o pomenovanie rznych logicko-obsahovch kategri (technick zariadenie
/triedi/) sas technickho zariadenia /sito/, ktor vykonva dan technick
innos). Ako neiaduca asymetria sa realizuje v slovenine urovanie OB
triedi a sito pomocou nzvu technickej innosti rotova, ota, napr.

119
v PJ rotan triedi//rotan (otav) sito.
6.2 bubnov sito 6.2 Siebtrommel
Tento typ OB je urovan OB oznauje as zariadenia
nzvom asti zariadenia /bubon/
/sito/, ktor vykonva
dan technick innos.
V oboch prpadoch ide o motivan asymetriu vyuvajcu pri pomenovan OB
dve rozlin asti zariadenia.
7. polysmna derivan sufixlna 7. lexiklne samostatn a derivan OB
OB /medziodborov/ s asymetrickmi OP
7.1 triedi 7.1 Klassierer
7.2 Sichter
7.3 Sortieranlage
Asymetriu spsobuje Pri rozdielnych OB sa
toton vntrojazykov realizuje aj rzna
motivcia OP. vntrojazykov motivcia OP
v jednotlivch ekvivalentoch.
8. derivan sufixlna OB so 8. lexiklne samostan OB so zloenm
substantvnym OP OP a derivan sufixlna polysmna
OB so symetrickm OP
8.1 odluova prachu 8.1 Staubfanggert
8.2 odluova kalu 8.2.1 Schlammfnger
8.2.2 Schlammsammler
8.2.3 Schlammabscheider
Vytvra sa tak paradigmatick rad v jednom z jazykov.
9. prefixoidno-kompozin OB 9. lexiklne samostatn OB so
zloenmi OP
9.1 diskov biofilter 9.1 Scheibetropfkrper
9.2 veov biofilter 9.2 Turmtropfkrper
Ide o medzijazykov kontrast slovotvornch spsobov. V slovotvornom
potencili existuje ekvivalenn monos; avak vber prefixoidnho typu
Bio- v jednom alebo druhom jazyku je podmienen pojmovm systmom.
10. prefixoidno-kompozin OB a 10. prefixoidno-kompozin OB
vntrojazykov alternatvna OB
s asymetrickm OP
10.1 biofilter 10.1 Biofilter
10.2 vyhnvac plyn // 10.2 Biogas
bioplyn
V slovotvornom potencili existuje ekvivalenn monos; avak vber
prefixoidnho typu Bio- v jednom alebo druhom jazyku je podmienen
pojmovm systmom a aktualizovanm kontextovm vberom.Vtedy dochdza

120
k alternatvnej smantickej asymetrii, ak sa v onomaziologickom procese
uprednostn ako OP lexma z hyponymicko-hyperonymickho radu (vyhnvac
plyn // bioplyn).
11. derivan sufixlna OB so 11. prefixoidno-kompozin OB
zloenm OP, s prefixoidno-
kompozinm OP alebo bez OP
11.1 biologick mokr 11.1 Biowscher
isti// bioaktvny
skruber//bioskruber
V slovenine je badaten nstup univerbizcie (bioaktvny skruber
bioskruber), synonymia sa vak realizuje v slovenine hlavne pri vbere OP
(porov. ostatn PJ s bio-). Ide o asymetrick ekvivalenciu hyponymicko-
hyperonymickch vzahov.
Tab. 1

1.1.1 Prklady
Pri zpise hesla mono uskutoni opis tm spsobom, e sa transparentne
vyjadr bu priamy zvisl argument alebo niektor z fakultatvnych
argumentov, ktor sa vak pri jednotlivch semmach mu odliova. Tu je na
mieste poui pojem tzv. onomaziologickho spoja alebo smantickej kapacity 1,
ktor mu po prslunej analze odhali princp aktualizcie pri vbere
prslunej smy pre formlne stvrnenie onomaziologickho prznaku. Ide
zrove o zistenie fungovania procesu, ktor sa kontituuje v rmci tohto
pojmovo-lexiklneho mikrosystmu istho odbornho jazyka.
Zrove navrhujeme v rmci takhoto mikrosystmu kontituova vskyt
archetyplnych technickch innost2, ktor sa aktulne vyberaj
v pomenovacom procese. Ako prklad uvdzame zisten leny kognitvneho
hniezda nieo niem oddeova od nieoho, ktor sa v terminologickch
pomenovaniach realizuje na zklade zistench ekvivalenci pre onomaziologick
bzy v technickom odbore techniky ochrany ivotnho prostredia.

Archetyplna technick innos oddeova nieo od nieoho niem

entfernen, trennen, abtrennen, abscheiden, separieren;
sortieren, klassieren, sichten;
filtern, sieben, absieben, herausschleudern, absaugen, herausreien, blasen,
einschtten, vorsieben;

1
Tento pojem pouva Furdk (2004, porov. s. 55-59) v svislosti s nesladom medzi slovotvornm a
lexiklnym vznamom. Ide o mnostvo neslovotvornch smantickch prznakov, z ktorch sa
onomaziologick spoj obohatil novmi smami ....
2
V tomto prspevku nie s bliie predstaven vsledky prototypovch a stereotypovch teori pre tento
technick odbor (pre rozsah prspevku pozn. autora).

121
Fasersichter (bez doloenho ekvivalentu) bei unseren LBKE-Fasersichtern
Typ LFS werden durch hintereinander angeordnete Faserstromumlenkungen
rotierende Materialwalzen erzeugt, bei denen durch Ausnutzung der Fliehkraft
grbere Masseteilchen (Steine, Metalle, grobe Spne, Leimklumpen, Latex,
berfeuchtetes Material, usw.) aus dem Materialstrom herausgeschleudert
werden (dostupn z <http://www.luebke-filter.de/d_sichter.html >).
Windsichter (vzduchov triedi//vetern separtor)- zum Entfernen von Papier
und Folien fr die Separierung von Folie aus Holz. Aus dem Sichtgut im
Sichterkasten werden die Folien, Plastik etc. aus den Holzstcken abgesaugt.
(dostupn z <http://www.sieben-brechen.de/01980c943c0cb451a/
01980c943c0cb461f.html>).
Gegenstromsichter (protiprdov triedi) Im Sichter wird das zugefhrte
Produkt beschleunigt und in einen entgegengerichteten Strom geblasen. Durch
die hohe Relativgeschwindigkeit werden Staubpartikel ... getrennt (dostupn z
<http://www.zeppelin-industry.de>).

1. preosievaka// preosievacie zariadenie 1. Siebanlage

2. sitov triediare
Tab. 2

Slovenskm derivanm slovotvornm formantom -a/-i/-ka zodpoved

nemeck sufixlna morfma alebo samostatn lexiklna jednotka (-anlage,
-apparat, -maschine) s dsledkom vzniku polysmie. Ide o asymetrick typ, ak
jednej onomaziologickej bze (alej len OB) zodpovedaj viacer nealternan
OB polysmnych jednotiek. Ide o polyfunknos OB, ktor si zachovala
samostatnos lexiklneho vznamu. Tvoria sa ou okrem nzvov zariaden aj
nzvy miesta (drviare, triediare).

Siebanlage eine technische Einrichtung, die bei der Wasseraufbereitung

eingesetzt wird, um Schwebestoffe zu entfernen. (dostupn z
<http://wasser-lexikon.schlicht-gruppe.de/search.php?key=Siebanlage>)

1. sitov triedi 1. Siebmaschine

2. sitov zariadenie
3. vyosieva
Tab. 3

Slovenskm OB zodpovedaj v nemine tie, ktor nie s rozvjan dvoma

onomaziologickmi prznakmi (alej len OP). Ide o typ asymetrie, ke
v slovenine je OB explikovan a pecifikovan OP oznaujcim dej (triedi
maschine).

122
Uvdzame niekoko prkladov, ktor bliie pecifikuj OB v jednoslovnom
termne:
Wirbelstromsiebmaschinen (vriv sitov triedi)- Siebmaschinen arbeiten
nach dem Rotationsprinzip. Diese relativ kleinen Maschinen werden
hauptschlich eingesetzt als Vorsieb bei Einschttstationen fr Kontroll- und
Schutzsiebungen sowie zum Auflockern von krnigen, staub- und
pulverfrmigen Gtern, optional mit einstellbarer Frderschnecke zur
Selbstdosierung. (dostupn z
<http://www.allgaier.de/verfahrenstechnik/siebmaschinen/wirbelstrom/?de>)
Vibrationssiebmaschine (vibran triedi)- Meprinzip beruht auf der Trennung
des Schttgutes in Kornklassen durch Siebgewebe mit definierter Maschenweite
mittels Vibration. Die Siebung wird im Siebturm von grob nach fein
durchgefhrt (dostupn z
<http://www.uniweimar.de/Bauing/aufber/Recyclinglabor/13_06.html >).
Plansiebmaschine (horizontlna preosievaka) Siebmachine, deren
Arbeitsweise sehr stark an eine manuelle Siebung erinnert, macht eine
horizontale exzentrische Bewegung zur Absiebung von Hackschnitzeln, Altholz,
etc. (dostupn z <http://www.allgaier.de/verfahrenstechnik/verfahrenstechnik/
deutsch/index.html >).

rotan triedi//rotan sito Siebtrommel

Tab. 4

V tomto prpade ide o formu OB toton pre viacer pomenovacie jednotky

patriace do viacerch technickch oblast, ktor vyuvaj v nemine ten ist typ
motivcie vzahu OP a OB. Pri tejto PJ ide o zaradenie do smantickej skupiny
as celok (= stroj obsahuje sito, ktor triedi). Na ast typ asymetrie
poukazuje predovetkm prslunos OP k slovotvornmu motivantovi, ktor sa
prejavuje hlavne v slovenskch PJ (vyosieva sieben). Je to teda dsledok
rznej lexiklno-smantickej povahy jednotlivch OP. V nemine sa to prejavuje
polysmiou nemeckho slovesnho zkladovho slova (alej ZS). Ako
asymetrick typ ekvivalennho vzahu zaloenho na hyponymii a
hyperonymii, prp. kategorilnej zoveobecnenosti, mono nazva vzah
konfrontovanch OB, ak je OB v slovenine deverbatvnym derivtom s
kategorilnosou sufixlnej morfmy (triedi), priom OB v nemine je
samostatnou lexiklnou jednotkou (bubon Trommel). Pomenva sa tak OB
konkrtnou asou zariadenia (bubon) oproti slovenskmu ekvivalentu, ktorho
OB je pomenovan aj prostrednctvom OP oznaujceho technick innos
(triedi). Ide o neiaduci typ asymetrie, kee pomenovanie OB poda sasti,
prp. asti zariadenia, ktor m vzah k technickej innosti (triedi), spsobuje
medzijazykov asymetriu na rovine logicko-obsahovch pomenovacch

123
kategri. Existuj vak u aj alternatvne pomenovania k tomuto typu OB, ke
sa v slovenine lexikalizuje motivcia inm vznamovm typom.
Trommelsieb//Siebtrommel zylinderfrmige Anlage zur Siebfiltration, welche
im Bereich der Abwasserbehandlung eingesetzt wird.

1. triedi//triediace zariadenie 1. Sortieranlage

2. triediaci stroj//triedika 2. Sortierer
3. triedi//klasifiktor 3. Klassierer
4. triedi// rozdruova 4. Sichter
Tab. 5

1. separtor, oddeova, odluova 1. Sichter

2. triedi, rozdruova
3. preosieva
4. triedi (papier. priemysel)
Tab. 6

Pri derivanch OB je vak asto mon pozorova ekvivalenty so veobecnou

OB s nadradenm vznamom pri paradigmatickej vntrojazykovej motivanej
symetrii (triedi).
V slovenine ide o samostatn lexmy so veobecnm vznamom (stroj,
zariadenie, prstroj), ktor pomenvaj technick proces vykonvan v stroji,
zariaden, alebo priamo tmto strojom alebo zariadenm. Takto rozvit
polysmiu v slovenskch PJ spsobuje jednak nezaradenos do paradigmy, teda
bez prslunho pecifiktora (OP), a na druhej strane vyuvanie toho istho OP
v rmci OB pre viacer technick oblasti alebo ide o vyuvanie toho istho OP v
rmci OB v tej istej technickej oblasti. Rozrenm pomenovania o al OP sa
tto kontextov polysmia strca.

1.2 Zisten ekvivalencie pre onomaziologick prznaky

1.2.1 Systmov asymetrick a asymetricko-symetrick ekvivalencia
Ide o systmov asymetrick alebo asymetricko-symetrick ekvivalenciu
spsoben systmovm charakterom porovnvanch jazykov (niekedy
s prznakom synonymie), ke napr. partitvnemu vznamu v oboch jazykoch
zodpovedaj rozdielne pomenovacie postupy (eusov drvi
Backenbrecher) s vyuvanm dvojslovnho syntaktickho pomenovania v
slovenine, kde vak mono hovori aj o pravidelnej symetrickej ekvivalencii. Je
usvsaniten len s niektormi vznamovmi typmi a viazan na niektor
slovotvorn typy bez kombinovatenosti s inmi vznamovmi typmi. V prpade,
e sa jeden z ekvivalentov rozri o synonymn pomenovanie na rovni
pomenovacieho postupu, ide o asymetricko-symetrick ekvivalenciu.

124
eusov drvi Backenbrecher
ZP [OP: ADJ PART desub ] OB deverb KOMP [OP: SUB PART sub ] OB deverb

Backenbrecher beim Backenbrecher wird das zu verarbeitende Material von

oben zwischen die schwingenden Brechbacken gegeben. Durch die Bewegung
der Backen wird das Aufgabengut eingezogen, zerquetscht und zermahlen
(Abfallwirtschaft, 1991, s. 341).

filter s aktvnym uhlm Aktivkohlefilter

OB 1 PREPOZCIAZP: OP PART [OP1 : ADJ REZULT simplcium : kvalifikan OB 2 ]
KOMP [ZP: OP1 : ADJ REZULT simplcium : kvalifikan OB 2 simplcium ] OB 1

Ide o normujcu ekvivalenciu, ke sa uplatuje vber rovnakho OP

vytvrajceho in slovotvorn typ v rmci jednho jazyka. Existuje monos
vytvori v slovenine a nemine polysmne zdruen pomenovanie (alej ZP) s
OP aktvny filter, ktor zarauje cel ZP do technickho odboru vpotovej
techniky. Ide zrove o redukciu OB uhlie v rmci ZP. Vznikli by tak
ekvivalenty patriace v oboch jazykoch do inho technickho odboru.
Aktivkohlefilter Filter mit Aktivkohlefllung zur Adsorption organischer
Schadstoffe aus dem Wasser oder aus der Abluft (dostupn z
<http://www.wasser-wissen.de/abwasserlexikon/iuv_abwasserlexikon_a.htm >).

1.2.2 Vntrojazykov synonymn asymetrick ekvivalencia

trkov filter // filter so trkovm lkom Kiesfilter // Kiesbettfilter
ZP [OP: ADJ PART desub ] OB // OB 1 PREPOZCIAZP: OP PART [OP1 : ADJ PART
desub OB 2 ] KOMP [OP : SUB PART simplcium ] // KOMP : ZP [OP: SUB PART
simplcium OB 2 ] OB 1

Tento ast typ asymetrie /kondenzan typ/ sa vyskytuje v dsledku

neustlenosti vberu OP reprezentujceho potrebu pomenovania termnom. Ide o
kondenzciu OP na adjektvny desubstantvny len s vynechanm nosnej OB
v rmci ZP (trkov filter), ktor tvor OP1 k OB 1. Ide tak zrove aj o
symetrick prechod partitvneho vznamu ZP (trkov lko) do adjektvneho
OP s partitvnym vznamom v oboch porovnvanch jazykoch.

Kiesfilter Filterbehlter mit Kiesfllung unterschiedlicher Schichtung und

Krnung (dostupn z <http://wasser-wissen-lexikon.de>).

Pri tejto asymetrii nedochdza k transferu jednho vznamovho typu do

druhho. Ide o slovotvorno-syntaktick synonymiu, ke sa zo syntagmy vypust

125
OB a vznik tak implicitn a kondenzan vzah OP k OB zo syntagmy. Ide tak
vdy o realizciu OP v rmci toho istho vznamovho typu niekedy aj s
nslednou polysmiou pre onomaziologick truktru (alej O). O
kondenzanom type spojen mono hovori aj v svislosti s hodnotenm spojen s
nstrojovm vznamom (porov. Nblkov, 1993, s. 150).

1.2.3 Alternatvna smantick asymetrick ekvivalencia

bubnov //rotan suika Trommeltrockner
ZP [OP: ADJ PART desub ] OB // ZP [OP: SUB DEJ agens / OB 2 / ] OB 1
KOMP [OP: SUB PART sub] OB

Realizuje sa na rovni vntrojazykovej aj medzijazykovej. Tento ast typ

asymetrie sa vyskytuje pri ekvivalennch vznamovch typoch, ke jednmu
typu v jednom jazyku zodpoved in typ v druhom jazyku. Ide asto o
asymetrick vzahy rznych vznamovch typov a ich kombinci (porov.
dzov suika // prdov suiare Dsentrockner; zvesov suiare
Hngetrockner).

Trommeltrockner das Nagut wird ber geeignete Aufgabevorrichtungen der

Trocknungstrommel zugefhrt. Transportschaufeln an der Trommelaufgabeseite
nehmen das Gut auf und fhren es den Trommeleinbauten zu. Die Trocknung
erfolgt in den meisten Fllen im Gleichstrom. Das Nagut trifft dabei auf das
heie Trocknungsgas (dostupn z <http://www.stela.de/index.php4?m=2>).

Dejov vznam OP v PJ suika je transparentnm spsobom motivovan

vzah k technickej innosti, ktor je len v metonymickom vzahu k OB, kee
samotn technick innos vykonva niektor zo sast zariadenia, teda
suiky. Tento metonymick OP, motivovan k niektormu lenu
z hyperonymickho radu, je vo vzahu k inmu slovesnmu prediktu
z predikanch truktr defincie. Motivcia dejom sui je usvsanen s OP
bubon Trommel (porov. defincie), ktor sa pritom ota alebo v ktorom
rotuj rrky.

1.2.4 Inkompatibiln asymetrick ekvivalencia (interferenn)

filter s nepohyblivou vrstvou ruhender Schichtfilter
ZP : OB 1 OP PART [OP1 : ADJ DEJ desub OB 2 ] KOMP : ZP [OP1 : ADJ DEJ
deverb KOMP : OP 2 : SUB PART simplcium OB 1 ]

Kontrast: OP PART [OP1 : ADJ DEJ desub] ZP [OP1 DEJ deverb OP2 PART simplcium ]
ale: * nepohybliv filter

126
Realizuje sa v rmci slovotvornho systmu v oboch jazykoch, vyskytuje sa teda
v rmci systmovej a slovotvornej asymetrie. Slovenina pri kombinovanch
spsobovch a partitvnych OP vytvrajcich ZP vyuva avolinerny typ OP.
Pri kombincii partitvneho vznamu s dejovm vznamom (pohybliv
mechanick triedi bewegliche Siebmaschine), ktor mono priradi OP
druhho stupa implikovanho v prediktovo-argumentovej truktre defincie,
sa v nemine vyuva syntagmaticko-kompozin spsob (horizontale
Brikettierpresse) alebo isto kompozin spsob (Horizontal-Brikettierpresse). O
typick inkompatibiln asymetriu ide v prpade, ak OP (tu: pohybliv) primrne
nerozvja OB, ale al OP implikovanej syntagmy alebo ZP v defincii. Ide
predovetkm o dejov vznamy, ke sa dejov prznak nevzahuje
bezprostredne (teda primrne na OB), ale na implicitn OB z prediktovo-
argumentovej truktry defincie. Nevyjadruje sa preto v slovenine v O ako
pravolinerny kontituent a v nemine ako avolinerny kontituent kompozita.
OP sa tak zaleuje do inho vznamovho typu (spsobu).

Zver
Pre tto analzu je potrebn prehbi vskum onomaziologickch prznakov
v multiverblnych termnoch a vytvra ich semaziologick opis na podklade
prediktovo-argumentanch truktr vyjadrench v defincich a v ich
kontextovom pouvan.
Kognitvnym prstupom k spracovaniu hesiel (aj s vyuitm prototypovch a
stereotypovch koncepci) mono odkry typ ekvivalencie, ktor si
bezpodmienene vyaduje transparentn vyjadrenie alebo doplnenie istho
smantickho prznaku pri zpise hesla v parafrze alebo v uvedenej defincii.
Toto doplnenie sli na vysvetlenie kontextulneho vyuitia, predovetkm
z defininho spektra prslunho termnu. alej je uiton zavies opis
archetyplnych technickch innost (pri rovnakom onomaziologickom prznaku
pre rzne denotty v rznych technickch odboroch), hlavne ak sa vyuva
rovnak princp pomenovania istej technickej innosti. Podobne mono vyui aj
princp hniezdovania s hyponymicky usporiadanmi multiverblnymi termnmi
(zniuje to vgnos jednoslovnch termnov s rovnakm onomaziologickm
prznakom), ako aj zapracova do opisu terminologickch jednotiek aj tzv.
polotermny alebo termny spolon viacerm odborom.

Literatra
ARNTZ, R. PICHT, H. MAYER, F. 2002. Einfhrung in die Terminologie.
In: Studien zu Sprache und Technik, Bd. 2. Hildesheim : Georg Olms Verlag.
BILITEWSKI, B. HARDTLE, G. MAREK, K. 1991. Abfallwirtschaft. Berlin
Heidelberg : Springer Verlag.

127
BOBRKOV, K. a kol. 1993. Nemecko-slovensk technick slovnk. Bratislava :
Vydavatestvo Alfa.
DOLNK, J. 2003. Lexikolgia. Bratislava : UK.
FURDK, J. 1995. Onomaziologick symetrie a asymetrie v lexike slovanskch
jazykov. In: Jazykovedn asopis, 46, 1995, . 2, s. 74-81.
FURDK, J. 2004. Slovensk slovotvorba. Ed. M. Olotiak. Preov : Nuka.
HELF-HORN, B. 1999. Technisches bersetzen in Theorie und Praxis.
Tbingen und Basel : A. Francke Verlag.
KNAPP, K. et al. (Hrsg.). 2004. Angewandte Lingvistik. A. Tbingen und Basel :
Francke Verlag.
NABLKOV, M. 1993. Vzahov adjektva v slovenine. Bratislava : Veda
SAV.
SCHLAEFER, M. 2002. Lexikologie und Lexikographie. In: Grundlagen der
Germanistik 40. Berlin : E. Schmidt Verlag.

128
 ODBORN KOMUNIKCIA
A EURPSKA JAZYKOV POLITIKA

Marcela Takov

Abstrakt
Der vorliegende Aufsatz Fachkommunikation und europische Sprachpolitik befasst sich
mit der aktuellen Situation und dem derzeitigen Stand der Sprachpolitik der EU. Die
Autorin reflektiert die Ausgestaltung, Position und Gewichtung der Amts- und
Arbeitssprachen im integrierten Europa und zieht mgliche Konzepte der zu
realisierenden und abzuwickelnden europischen Sprachpolitik in Erwgung. Die Autorin
wirft das Augenmerk auch auf die verschiedenen Faktore und Einflsse der Gestaltung
und weiteren Entwicklung der europischen Sprachpolitik.

1 Zkladn problmy eurpskej jazykovej politiky

Jazykov problematika sa tka vetkch obanov a vetkch oblast ivota.
Jej predmetom je jazyk ako komunikan nstroj, ktor je nositeom kultry
a disponuje identifikanou funkciou. Jazyk, ktor umouje diskusiu, sa stva
zrove jadrom demokracie. Eurpska jazykov politika ako nov jazykov
systm Eurpskej nie bola v minulosti povaovan za tabuizovan tmu
eurpskej integrcie, s ktorou s v sasnosti spt mnoh jazykov a politick
problmy. Dlhodob jazykov tabu je zrove i prinou nesystmovho prstupu
a nerovnoprvneho jazykovho postavenia. Problm eurpskej jazykovej politiky
spova i v tom, e jej konkrtny koncept nepodliehal u na zaiatku podrobnm
a systematickm interdisciplinrnym vskumom. Publikovan texty a tdie
o eurpskej integrcii asto zanedbvali konkrtny koncept eurpskej jazykovej
politiky. Ich cieom bolo len zostavenie uritch pravidiel a noriem, ktormi by
sa mala eurpska jazykov politika riadi. Eurpsky integran proces
napredoval nerovnovne, priom kultra zaostvala zo vetkch zkladnch
rozmerov najviac. Eurpska nia a princp jej jazykovho systmu sa hlsi
predovetkm k zachovaniu jazykovej a kultrnej rznorodosti lenskch krajn.
Heslom, ktor deklaruje, je predovetkm zachova jednotu v rznosti. Pre
jazykov politiku v rozrenej E plat vchodiskov proklamcia z Rmskych
zmlv z roku 1957 a Nariadenie EHS . 1/1958, poda ktorch s oficilnymi
a pracovnmi jazykmi E vetky oficilne jazyky lenskch krajn. V decembri
2004 poiadali rsko a panielsko o novelizciu spomenutho nariadenia za
elom, aby sa rsky jazyk a oficilne regionlne jazyky v panielsku
katalnina, valencijina, galicijina a baskidina stali oficilnymi, a zrove
i pracovnmi jazykmi E. Rada Eurpskej nie rozhodla v jni 2005, e rina
sa stane od 1. 1. 2007 dvadsiatym prvm oficilnym a pracovnm jazykom E.
panielske regionlne jazyky mu obania oficilne pouva vo vzahoch
k orgnom a intitcim E. Dokumenty v spomenutch jazykoch nebud ma
129
vak prvnu zvznos. Z teoretickho pohadu patr kadmu jazyku zo
spomenutch oficilnych jazykov rovnak prvo pouitia v praxi ako pracovn
jazyk. Neuplatovanie deklarovanej rovnoprvnosti oficilnych jazykov vytvra
rozpory a protireenia, ktor oslabuj eurpsky integran proces. Cieom
explicitnch jazykovch a politickch sil je vytvorenie uritej rovnosti a
rovnoprvnosti medzi oficilnymi jazykmi. Tto situcia je komplikovan
a meme o nej diskutova na nrodnej a nadnrodnej rovni. Nememe vak
diskutova o rovnosti alebo rovnoprvnosti jazykov, ale skr by sme mohli tto
situciu nazva akousi akceptciou hierarchizcie jednotlivch radnch
jazykov. V praxi sa E sna jazykov rovnoprvnos dodriava v Eurpskom
parlamente a na vrcholovej rovni Rady ministrov. V ostatnch prpadoch sa
realizuje trhov jazykov politika. Pouvaj sa predovetkm najsilnejie
jazyky, zohaduje sa charakter problematiky, monost a potrieb. Mnoho
dokumentov je dostupnch len vo franczskom a anglickom jazyku. Oficilnu
rovnos a rovnoprvnos jednotlivch jazykov v E hodnotia mnoh autori ako
fikciu. S nerovnosou radnch jazykov E narame v praxi na mnoh
konkrtne a nie mal problmy jazykovej politiky E. Naprklad aj pozcia
nemeckho jazyka v rmci jednotlivch radnch jazykov E je alarmujca.
Mnoh politick a ekonomick elity z Nemecka poukazuj na situciu, e
nemeck jazyk nem rovnoprvnu pozciu ako in vek jazyky v E
a poklesom a nepouvanm nemeckho jazyka s ohrozen nemeck zujmy,
hoci Nemecko zaalo v sasnosti kampa, aby sa nemeck jazyk stal tretm
pracovnm jazykom v E. Anglick jazyk a jeho dominantn postavenie
a prvne fixovanie povauj niektor odbornci z hadiska princpu
nediskrimincie obanov zjednocujcej sa Eurpy za neprijaten. Dvody vidia
predovetkm u v spomenutom nerieen jazykovch problmov za asti
politikov a jazykovch odbornkov na zaiatku tohto procesu a poukazuj tie na
vrazn ekonomick nklady ostatnch lenskch krajn na prpravu odbornkov
v anglitine a na ohrozenie kultrneho rozvoja a zachovanie kultrnej
rznorodosti. Empirick vskumy teda potvrdili, e vo vntornch zleitostiach
E sa najefektvnejie vyuva anglick a franczsky jazyk ako radn jazyk.
Osvojenie si a ovldanie anglickho a franczskeho jazyka predstavuje
najdleitej predpoklad a podmienku pre politick rozhodnutia v rmci E.
Otzkou je, i je mon vyriei jazykov systm pracovnch jazykov v rmci
E prostrednctvom dvoch alebo troch jazykovch systmov. Eurpska nia sa
sna o to, aby jazykov situcia v praxi bola ovplyvnen sebaurovanm a
sebaregulciou. V praxi to znamen, e vetky sasn a budce radn jazyky
v E ostan a bud rovnoprvne, ale predpoklad sa fakt, e sa postupne vyvinie
z tchto jazykov jeden de facto fungujci jazyk bez akejkovek konkurencie.
Poda aktulneho stavu a situcie je to anglick jazyk, ktor sa u tmto smerom
uber a pota sa s tm, e stredn a vchodn Eurpa tto skutonos nielen
oakva, ale asom ju bude i akceptova a schvaova. Zverom meme

130
kontatova, e existuj dva zkladn prstupy rieenia eurpskej jazykovej
politiky. Eurpska jazykov politika me teda akceptova sasn situciu
a proces selektvnej mnohojazykovosti a podpor tmto konceptom dominantn
postavenie najsilnejieho jazyka resp. jazykov, alebo me uplatni koncept
neutrlneho jazykovho konceptu a prikloni sa tak k neutrlnej
mnohojazykovosti.

2 Jazykov politika E a model multilingvizmu

Jazykov politika E predstavuje explicitn model mnohojazykovosti, ktor
sa uskutonil predovetkm v dsledku mocenskho presunu v rmci E. A
prve tento zrealizovan proces presunu moci v rmci E transferuje
kompetencie nrodnch ttov z vldnych kresiel jednotlivch lenskch ttov
smerom k Bruselu. Tento proces sa tka asti nrodnej, ttnej a zkonodarnej
moci ako aj interdependencie hospodrskych faktorov a tendencii zjednocovania
vetkch oblast ivota Eurpanov.
Spomenut tendencie a snahy zjednocovania naraj i na urit problmy
prvne, politicky a ekonomicky zjednotenej Eurpy. Vetky lensk tty si
zostavili spolone urit bariru. Ide predovetkm o zachovanie kultrnej
a jazykovej tradcie jednotlivch nrodnch ttov a samostatn spravovanie
tchto domn kultry a jazyku ako aj systmov vzdelvania. almi faktormi,
ktor vlastne ovplyvuj tento koncept multilingvizmu v Eurpe, s
predovetkm postupn liberalizcia hospodrskych vzahov, u v sasnosti
neodmysliten nsledky a vplyvy internacionalizcie a globalizcie, ktor sa
nachdzaj stle v akomsi stave naptia k uchovaniu nrodnej a individulnej
identity jednotlivch ttov. Tento nov a asto ako aj vemi odvny model
mnohojazykovosti v Eurpe a v E zohrva dleit rolu na makrorovni
a mikrorovni. Makrorovou rozumieme predovetkm ttne a suprattne
oblasti a mikrorove zaha regionlne jazykov spolonosti a minority.
Jazykov politika E a jej al rozvoj podporuje predovetkm politick
a ekonomick integrcia a zachovanie nrodnej a kultrnej identity.
Predovetkm proces rozirovania E na vchod a prijatie danch
vchodoeurpskych krajn dva tomuto procesu eurpskej jazykovej politiky
nov smer a vznam. Postupn hospodrska integrcia E a iaston
obmedzenie a obmedzovanie kompetenci jednotlivch nrodnch ttov
predpoklad proces asimilcie, zaleovania sa, odstraovanie nedostatkov a
rozdielov a prispsobovania sa v mnohch oblastiach ako s ekonomika, obchod,
kultra, politika, mdia a in oblasti. V rmci spolonej eurpskej politiky
hovorme o dleitch znakoch identity spolonej a budcej Eurpy ako s
zdraznenie jazykovej a kultrnej tradcie prijatch lenskch krajn,
multilingvizmus ako charakteristick znak kadho Eurpana a neodmysliten
vznam jazykov.

131
So spomenutmi skutonosami mus rta vskum ohadom mnohojazykovosti,
kontaktnej lingvistiky a sociolingvistiky. Spolonou snahou a jednotnm cieom
jazykovho plnovania a jazykovej politiky E je vlastne nov jazykov politiku
europeizova, priom musia by zohadnen a preskman najdleitejie
faktory multilingvizmu ako ich uvdza i autor Hans Peter Nelde (2001): je to
pojem internacionalizcie, neoliberlneho hospodrskeho systmu, glokalizcie
a novch informanch technolgi a mdi. Pojmom internacionalizcie rozumie
autor Nelde predovetkm mnostvo prkazov a nariaden z Bruselu, ktormi by
sa mali prekona nrodn hranice. I pojem nrodn alebo ttny strca svoj
pvodn vznam a nadobda len aksi symbolick vznam.
Neoliberlny ekonomick systm presadzuje princp trhovho hospodrstva,
podporuje ekonomick faktory, ktor sa dostvaj za hranice uritho ttu.
Nelde sa zaober i glokalizciou, ktor doposia multilingvistick vskum
zanedbval a ktorou sa rozumie vskum uritch reginov, miest, tradinch
loklnych pecifk i vskum loklneho kultrneho prostredia.
Do spomenutch faktorov ovplyvujcich multilingvistick vskum zahruje
aj informan technolgie a mdia, ktor vznamne podporuj
internacionalizciu a globalizciu. Sasn spolonosti meme charakterizova
ako multilingvlne, nie monolingvlne. Najdleitejm znakom takejto
multilingvlnej spolonosti je stpajca mobilita a migrcia.
Multilingvizmus predstavuje vlastne spoloenstvo alebo spolonos, ktorej
prislcha viacej jazykov alebo viacej jazykovch skupn. Defincie
multilingvizmu nie s plne jednotn a presne definovan. Charakteristiky
a defincie multilingvizmu a koncepty multilingvizmu s od autora k autorovi
rzne. Niektor autori ako napr. Ohrt (1998) sa domnievaj, e kad jednotlivec
by mal ovlda jeden jazyk, priom tmto jazykom sa nemysl materinsk jazyk.
In autori vyzdvihuj v rmci multilingvistickho vskumu in kritria
a podmienky zadefinovania tohto komplikovanho pojmu. Autor Overbeke
(1972) zdrazuje predovetkm normatvne, opisn a metodologick koncepty.
Ostatn autori ako napr. Bloomfield uznvaj len ovldanie dvoch jazykov na
rovni materinskho jazyka. Ostatn defincie multilingvizmu charakterizuj
autori ako s Bradean-Ebinger (1991), Oksaar (1992) a in nasledovne: Es gibt
Forscher, []die nur muttersprachhnliche Kontrolle ber zwei Sprachen
(Bloomfield) als Zweisprache anerkennen. 29 Bradean-Ebinger formuliert den
Gedanken der Zwei- und Mehrsprachigkeit als muttersprachhnliche
Beherrschung, der aktive und passive Gebrauch von zwei oder mehreren
Sprachen, die Fhigkeit, diese Sprache je nach Sprechsituation und -partner zu
wechseln. 30 Die Zweisprachigkeit beginnt dort, wo der Sprecher einer Sprache
komplette, inhalttragende uerungen in der anderen Sprache erzeugen kann.

29
http://www.vein.hu/german/begriff.html
30
http://www.vein.hu/german/begriff.html

132
Beachtenswert ist auch die funktionale Herangehensweise von Oskaar,
demzufolge die Mehrsprachigkeit als die Fhigkeit der Person ist, zwei oder
mehr Sprachen als Kommunikationsmittel zu verwenden und von einer Sprache
in die andere hinberzuwechseln, wenn die Situation es erfordert (Takov,
2004).

Zver
Zverom meme ohadom eurpskej jazykovej politiky kontatova, e
jednotliv krajiny by sa mali systematicky venova jazykovm otzkam
a problmom. Na miestnej, nrodnej a eurpskej rovni by malo djs k rieeniu
a vyrieeniu cieov a zkladnch otzok a princpov sasnej a budcej
jazykovej politiky E. Takto prstup by mohol pomc usmerova riadenie
jazykovej a kultrnej rozmanitosti v budcnosti, aby mohla by zabezpeen
skuton rovnos v komunikcii medzi hovoriacimi rznymi jazykmi (nie len
deklarovan) a kompetentn posudzovanie otzok s hlbokm chpanm
jazykovch prv obanov a mnohojazykovosti. 31 V budcnosti sa odpora
iastone zmeni doteraj parcilny prstup, ktor slil na rieenie jazykovch
problmov predovetkm z krtkodobho hadiska. Oakvaj sa rieenia
s dlhodobou perspektvou a pozornos by mala by zameran na nasledovn
oblasti ako s: nrodn a nadnrodn infratruktra pre jazykov politiku,
intitcie E, vyuovanie a tdium jazykov a jazykov vskum. 32 lenskm
krajinm sa odpora vyvin vlastn stratgiu ochrany a rozvoja jazyka,
dohodn jasn princpy a pravidl budcej jazykovej politiky v E a zachova
kultru a identitu v Eurpe.33 Hoci pojem eurpskej identity je v sasnej dobe
ete stle dos neurit a vgny, domnievame sa, e pri pozornom sledovan
a analze eurpskej integrcie je mon rozpozna a identifikova niektor
spolon a charakteristick znaky (Hoschekov, 2004).

Literatra
BRADEAN-EBINGER, Nelu. 1991. Sprachkontakte und Zweisprachigkeit in
Fennoskandinavien. Soziolinguistische Aspekte der Zweisprachigkeit im
nrdlichen Areal. Budapest : Akadmiai.
HOSCHEKOV, Dagmar. 2004. Budovanie eurpskej identity a jej budcnos.
Aktulne problmy politiky. In: Zbornk prspevkov z I. teoretickho seminra
doktorandov v Banskej Bystrici 28. septembra 2004. Bansk Bystrica : Fakulta
politickch vied a medzinrodnch vzahov Univerzita Mateja Bela.

31
http://www.eurokonvent.sk/searchclanok.aspx?mi=9 (15.06.2005)
32
http://www.eurokonvent.sk/searchclanok.aspx?mi=9 (15.06.2005)
33
http://www.eurokonvent.sk/searchclanok.aspx?mi=9 (15.06.2005)

133
NELDE, Peter Hans. 2001. Eine neue Sprachpolitik fr Europa? Wien; Kln;
Weimar : Bhlau Verlag.
OHRT, Claus. 1998. Mehrsprachigkeit Utopie oder Lebensnotwendigkeit? In:
Deutsch-unterricht fr Ungarn III.
OKSAAR, Els. 1992. Mehrsprachigkeit. In: Sprachreport. IDS Mannheim 2-
3/1992.
OVERBEKE, Maurice van. 1972. Introduction au probleme du bilinguisme.
Bruxelles : Labor / Paris : Nathan.
TAKOV, Marcela. 2004. Die multilingualen Phnomene und der
Fremdsprachenunterricht an einer nicht philologischen Fakultt. In: Supplement
10, Pardubice : Fakulta humanitnch studi, s. 159-165.

http://www.tuchemnitz.de/phil/al/Lehrveranstaltungen/Kommentierung/SS02/Ein
fhrung/SK ript_Teil_4.pdf (15.06.2005)
http://www.vein.hu/german/begriff.html (15.06.2005)
http://www.fernuni-hagen.de/SPRACHEN/kongress/Abstracts/NeldeDE.pdf
(15.06.2005)
http://www.eurokonvent.sk/searchclanok.aspx?mi=9 (15.06.2005)
http://www.changenet.sk/?section=spr&apc=1-forum--98187-14659-------1-
1&x=92649 (15.06.2005)
http://www.sfpa.sk/index.php?id=109&tema=listySFPA&page=clanok
(15.06.2005)

134
 VPLYV TMATICKO-RMATICKEJ TRUKTRY
DIDAKTIZOVANHO TEXTU Z OBLASTI BIOLGIE NEMECKHO
JAZYKA PRI SPROSTREDKOVAN VEDOMOST

Zuzana Tuhrska

Abstrakt
Im Beitrag beschftige ich mich mit dem Thema-Rhema-Konzept, dessen Autor F. Dane
ist und suche die Verbindung zwichen der ueren Struktur des Textes (Textoberflche)
und der semantischen Ebene des Textes (Texttiefenstruktur). Mittels Analyse zwei
didaktisierter Texte aus dem Bereich der Biologie versuche ich, den Zusammenhang
zwischen den zwei oben genannten Ebenen, nachzuweisen und schlielich weise ich auf
die praktische Ntzung der entworfenen Problematik hin.

0 vod
Cieom prspevku je predstavi problematiku tematicko-rmatickej truktry
textu a prostrednctvom nej poukza na spojitos medzi truktrou textu
(Textoberflche), tak ako ju meme vnma pri jeho tan a medzi smantickou
truktrou textu (Texttiefenstruktur), ktor sa premieta do vnmania textu a jeho
obsahovej podstaty.
Vskum sa uskutonil prostrednctvom rozboru dvoch uebnicovch, t. j.
didaktizovanch textov z oblasti biolgie nemeckho jazyka. Texty pochdzaj
z rakskej uebnice biolgie, z ktorej sa v sasnosti vyuuje na niektorch
rakskych osemronch gymnzich a je uren pre 5. ronk, t. j. pre iakov vo
veku ptns rokov. Autorkou uebnice je Christine-Eva Biegl.

1 Problematika truktry tma-rma

Tmaticko-rmatick truktra textu, t. j. monos formlneho rozlenenia
viet na as tmatick a rmatick na zklade ich smantickej podstaty je
zaujmavou problematikou.
U Vilm Mathsius sa zaoberal monosou urenia vznamovho obsahu
textu na zklade jeho gramatickej truktry. Mylienka prepojenia formlnej a
obsahovej truktry je vo veobecnosti dleitm aspektom v rmci praskej
lingvistickej koly (Mathsius, 1972). Preto je len logick, e tto pvodn
mylienka bola rozvinut aj inmi jazykovedcami tohto zoskupenia. V svislosti
s tematicko-rmatickou truktrou textu mu by spomenut najm Jan Firbas a
Frantiek Dane ako autor konceptu tematickej progresie.(Dane, 1976) Ich
pohad na problematiku predstavuje rozvinutie zkladnej mylienky prepojenia
truktry a obsahu textu.
Zkladn teoretick vchodisko pre rozbor textov, ktor sme skmali, bola
prve u spomnan koncepcia tematickej progresie. Prostrednctvom analzy

135
textov sme zisovali vskyt piatich druhov tematickej progresie urench F.
Daneom, t. j. linerna progresia (lineare Progression), progresia s prebiehajcou
tmou (P. mit durchlaufendem Thema), progresia s hypertmou a odvodenmi
tmami (P. mit von einem Hyperthema abgeleiteten Themen), progresia delenej
rmy (P. eines gespalteten Rhemas), progresia s tematickm skokom (P. mit
einem thematischen Sprung). Kad z tchto druhov nslednost predstavuje
spsob prezentcie novch informci recipientovi prostrednctvom striedania
znmych informci, ktor tvoria vchodisko, bzu informanej truktry
s informciami neznmymi, novmi. Prostrednctvom tchto sa roziruje
vedomostn sfra adresta. Avak je potrebn podotkn, e len optimlna
truktra textu psob na recipienta motivane, t. j. doke ho zauja. Pokia je
adrestovi ponkan prli vek alebo prli mal mnostvo novch informci,
me to vies k jeho preaeniu alebo nezujmu, o m zsadn vplyv na
vnmanie textu a tm aj na sprostredkovanie informcie pomocou textu.
Kovou otzkou pri analze jednotlivch textov je zistenie svisu
formlnej truktry textu (t. j. pridelenie jednotlivch sekvenci k typom
tematickej progresie) a jej vplyv na spsob resp. obtianos vnmania
sprostredkovanej informcie.

2 Analza textov
V prvej fze praktickej asti sme rozlenili dva lnky z u spomnanej
uebnice biolgie (vi prlohy A1, A2, B1, B2). Kad z lnkov
sprostredkovva in druh informcie. lnok ivone parazity (Tierische
Parasiten) predstavuje iakom formlne zadelenie cudzopasnkov do rznych
skupn na zklade rznych kritri, t. j. ide o formlnu truktru, zalenenie.
V texte Fotosyntza (Photosynthese) stoj naopak v popred predstavenie
biochemickho procesu a informica sa tka prezentcie nadvznosti iastkovch
dejov, ktorch pochopenie podmieuje spen sprostredkovanie informcie
v texte.

2.1 Text A: ivone parazity

T1 T5 Tematick progresia (TP) s prebiehajcou tmou (t. j. rovnakej
tme s priraovan nov rmy): Tomu istmu pojmu, tme, s
priraovan stle nov informcie (rmy), priom dan pojem
(parazitos) je nahradzovan veobecnejmi vrazmi, t. j.
nadradenmi pojmami alebo zmenami alebo synonymickmi
vrazmi, resp. je explicitne zopakovan, ako (2) slovo (3) pojem
(4) parazity alebo cudzopasnci (5) parazit.

136
T5 Progresia delenej rmy (t. j. rma jednej vety je rozdelen na
viacero tm): Veta je rozdelen na dve asti, s tu
sprostredkovvan dve prov (navzjom svisiace, k sebe
prislchajce) informcie v striedavom porad (ABAB). A sa
v tomto prpade viae na stacionrnych, B na doasnch parazitov. 1
T6 T7 Progresia s odvodenmi tmami (t. j. tmy v jednotlivch vetch
s odvoden od nadradenej hypertmy): K jednmu pojmu
(hypertma) je nezvisle od seba priradench viacero informci.
Spolon vzah medzi nimi je dan len implicitne, na zklade
spolonej nadradenej tmy.2
T7 T11
V sekvencii oznaenej ako T10 s mon dve interpretcie (A, B):
T10 A: Tto veta (vzhadom na svoj kontext) nezodpoved iadnemu
typu TP poda Danea. Svislos pojmu uvedenho vo vete slo
10 s kontextom sa d uri len v spojitosti s vetami . 9 a 8. Pojem
Rubertum je udan len nepriamo, o me v procese
porozumenia textu psobi saujco.
B: Veta me by vnman ako linerna progresia voi sekvencii
R9, pretoe R 9 nepriamo naznauje pojem Rubertum, ktor sa
v sekvencii R 10 stva tmou.
T11 T14 Progresia s odvodenmi tmami (vi T6 T7)
T14 Linerna progresia (t. j. rma prvej vety sa stva tmou
nasledujcej vety): Informcie s ponkan postupne,
v rovnomernom porad za sebou. Takto jasn, plynul truktra
psob na proces vnmania pozitvne.

2.2 Text B: Fotosyntza

T1 T3 Linerna progresia
Sekvencia T2 sa d rozdeli na dve asti (rmy). Len druh as vety
je alej rozvjan. Presne takto typ TP u Danea neexistuje. Ide teda
o medzistupe linernej progresie a rozvjanm delenej rmy.
T1 a T4 Tieto vety s spojen prostrednctvom explicitnho opakovania sa, o
zodpoved defincii progresie s prebiehajcou tmou, t. j. tej istej
tme s priraovan nov rmy. Tieto s ale v texte rozvjan alej a
stoja voi sebe v rozlinch relcich. Ide tu o kombinovan typ
tematickej progresie.

1
Pri takomto spsobe sprostredkovania informcie je zo strany recipienta potrebn sprvne
priradenie jednotlivch provch informci. Ich identifikcia m zsadn vznam pre pochopenie
sprostredkovanej informcie.
2
Skutonos, e svislos medzi jednotlivmi tmami prislchajcimi spolonej hypertme je dan
len implicitne a mus by zisten prijmateom samostatne, me (najm v prpade nespenho
ponania si) prinou akost pri sprostredkovan informcie v texte.

137
 V T4 dochdza k rozvetveniu, priom meme sledova celkom tri
hlavn smery.
Sveteln reakcia I: R4(A) = T5 T9
Sveteln reakcia II: R4(A) = T10 T14(B)
reakcia bez svetla: R14(B) = T15 T19
V rmci kadho smeru dochdza k rozvjaniu delenej rmy. Ide tu o
kombinovan typ: rozvjanie delenej rmy, priom v kadom smere
vznikaj in vzahy medzi tmou a rmou.
T5 T6 Linerna progresia
T7 T8 Progresia s prebiehajcou tmou
T8(A) T9 Linerna progresia
T10 Progresia s odvodenmi tmami (T11 a T12), tieto s alej rozvjan,
o vedie k vzniku kombinovanho typu.
T11 T11(A) Progresia s prebiehajcou tmou
T12 T13 Progresia s prebiehajcou tmou
T13 T14 Progresia delenej rmy

2.3 Vsledok analzy

Vsledkom analzy bolo zistenie, e oba texty sa daj rozleni na zklade
konceptu tematickej progresie, a vak v niektorch prpadoch sa daj
zaznamena nejasnosti alebo sporn prpady, kedy sa na zklade defincie
pojmov tma a rma 3 dan sekvencia vety ned celkom jednoznane priradi
k jednmu alebo druhmu pojmu. K problematickm patria nasledovn oblasti:
(1) ohban sloveso (finites Verb, (2) vsuvky a synonymick vrazy, (3) nadpisy
a schematicky znzornen informcie. Jednotliv body s rozpracovan v rmci
analzy, v asti vsledok analzy (resp. vi prlohy A2, B2)

2.3.1 Porovnanie oboch textov (ktor text je a? preo?)

V oboch textoch sa vyskytuj typy tematickej progresie 1 4, priom sa tieto
v druhom texte vyskytuj sasti len v zmieanej forme.
Pokia kontatujeme, e druh text (Fotosyntza) je a, zostva otzkou,
akmi prostriedkami sa d tto subjektvna domnienka empiricky overi. Na
jednej strane sa toto tvrdenie me opiera o fakty vyplvajce z terie, na strane
druhej sa d sprvnos domnienky potvrdi, resp. vyvrti, praktickm
spsobom, napr. formou experimentu.

2.3.2 Poznmky k teoretickm vchodiskm

a) lenenie textu

3
Tma: informcia znma resp. u predtm v texte spomnan; z topologickho hadiska: stoj na
zaiatku vety, tvor jej informan bzu, vchodisko
Rma: informcia nov, predtm nespomnan; z topologickho hadiska: stoj za tmou, resp. na
konci vety, nadvzuje na znmu informciu

138
 Pokia s informcie sprostredkovvan rovnomerne za sebou (v
asovom a priestorovom slede), psob to na proces prijmania,
spracovania informcie pozitvne.
Naopak, ak sa v truktre textu vyskytuje mnostvo (viacstupovch)
delen predstavujcich sbene prebiehajce deje, je spracovanie a
pochopenie prezentovanej informcie nronejie.

b) Klasifikcia znakov vs. prinno-nsledn vzahy

Pokia je sprostredkovanie informcie zaloen na pochopen prinno-
nslednch vzahov, me to na prijmatea psobi ako saujci
faktor, pretoe pochopeniu tchto vzahov predchdza ich sprvna
identifikcia ako aj vyvodenie sprvnych svislost (medzi jednotlivmi
komponentmi).
Jednoduch vymenovanie znakov a vlastnost, ktor nie je zaloen na
prinno-nslednch vzahoch, nie je pre proces porozumenia a tak
nron.4

c) Implicitn a explicitne vymenovan daje

daje, ktor s priamo vymenovan s ahie spracovaten a
pochopiten ako informcie nepriamo vyplvajce z kontextu.
Tieto toti bu predpokladaj, e recipient disponuje istmi znalosami,
ktor v texte nie s uveden. Nie vdy je vak ist, e adrest tieto
vedomosti skutone m. Alebo sa daj odvodi, zska v texte, t. j.
nepriamo vyplvaj z informci v texte, ale proces uvedomenia si tejto
skutonosti a odvodenia si informcie mus recipient zvldnu
samostatne, prostrednctvom vlastnch mylienkovch operci. To, do
akej miery tento proces bude zvldnut, je individulne a me sa
v jednotlivch prpadoch odliova.

d) Deiktick vrazy
Nemal lohu pri spracovan textu hraj aj deiktick vrazy. Tieto zva
psobia na porozumenie textu saujco. Kee sa vzahuj, resp. poukazuj
na in miesto v texte, s pochopiten len v istom kontexte, v svislosti
s informciou, ktor bola, resp. bude v texte spomnan. Z tohto dvodu je
dleit ich sprvne zatriedenie do kontextu. Z uvedenho vyplva, e adrest
mus by schopn priradi deiktikum k zodpovedajcej informcii v texte.
Takto kon je samozrejme a ako tandardn zskanie informcie priamo
z textu.

4
Prinno-nsledn vzahy s vinou spojen s priebehom procesov, zatia o na opis vlastnost
sa viae vymenovvanie znakov.

139
2.3.3 Monosti praktickho rieenia problematiky
V svislosti s praktickou, vskumnou asou rieenia problematiky je ako
jedno z vchodsk zostavenie a vyhodnotenie dotaznka, prostrednctvom ktorho
by respondenti poskytli informcie o subjektvnych pocitoch pri spracovan
textu, tkajcich sa obtianosti spracovania sprostredkovanej informcie. Pri
zisovan tchto informci by mohli pomc otzky ako napr.:
Ktor asti textu povaujete za obzvl ako pochopiten?
Kokokrt ste museli text (sekvenciu textu) preta, aby ste jej porozumeli?
Resp. ako dlho ste sa museli zaobera danou sekvenciou textu?
o (t. j. zistenie ktorch svislost) v texte vm pomohlo pri porozumen
textu?
Ktor asti textu ste neboli schopn pochopi? Resp. ktor asti textu zostali
nejasn?
Ako by ste preformulovali menej zrozumiten asti textu, aby tieto boli pre
vs lepie pochopiten?

Pri vyhodnoten dotaznka je potrebn kls draz na skmanie skutonosti,

do akej miery sa argumenty uveden v teoretickej asti zhoduj odpoveami
v dotaznku.

3 Zver
Pokia by sa podarilo preukza svislos medzi vonkajou truktrou textu a
spsobom vnmania sprostredkovanej informcie, dali by sa vsledn hodnoty
aplikova pri didaktizovan textov. Ich vonkajia truktra by mohla by poda
monosti formulovan takm spsobom, aby uahila porozumenie textu
z pohadu iaka resp. tudenta.

Literatra
BIEGL, Christine-Eva. 2001. Begegnungen mit der Natur. Wien : bv Verlag.
BRINKER, Klaus et al. (Hrsg.). 2000. Text- und Gesprchslinguistik. Berlin,
New York : Walter der Gruyter Verlag.
DANE, Franitek. 1976. Zur semantischen und thematischen Struktur des
Kommunikats. In: Dane, Frantiek; Vieweger, Dieter. Problem der
Textgrammatik. Berlin : Studia Grammatica; IX, s. 29-40.
GROSS, Harro. 1998. Einfhrung in die germanistische Linguistik. Mnchen :
Iudicium.
KIM, Hyeong, Min. 2003. Zur Thema-Rhema-Verteilung in den Stellungsfeldern
mndlicher und schriftlicher Informationseinheiten. Dissertation zur Erlangung

140
des Doktorgrades an der Geisteswissenchaftlichen Fakultt der Universitt
Salzburg : Salzburg.
LINKE, Angelika NUSSBAUMER, Markus PORTMAN, Paul R. 1996.
Studienbuch Linguistik. Tbingen : Niemeyer.
MATHESIUS, Vilm. 1972. ber die sogenannte aktuale Satzgliederung. In:
Postylla Bohemica 2, s. 16-22.

Prloha A 1

Text A: Tierische Parasiten

1. Als parasitos wurden im alten Griechenland die ungebetenen, jedoch
geduldeten Gste bei den Gastmhlern der Wohlhabenden bezeichnet.
2. Das Wort bedeutet bersetzt Nebenspeiser.
3. Der Begriff Parasit fr eine bestimmte Gruppe von Lebewesen leitet sich
davon ab und lsst demnach auf ihre besondere Ernhrungsweise schlieen.
4. Parasiten oder Schmarotzer leben in (Endoparasiten) oder auf
(Ektoparasiten) anderen Organismen und beziehen von diesen ihre Nahrung.
5. Je nach dem, ob ein Parasit auf Dauer oder nur fr die Zeit der
Nahrungsaufnahme an sein Opfer gebunden ist, unterscheidet man zwischen
stationren und temporren Parasiten.
6. Beim echten Parasitismus zieht nur der Parasit aus dem Zusammenleben
einen Nutzen, whrend der als Wirt bezeichnete Partner der Geschdigte ist.
7. Die mehr oder weniger starke Schdigung wird einerseits durch den
Nahrungsentzug, andererseits aber auch durch Ausscheidungsprodukte des
Parasiten, durch Krankheitsbertragung sowie durch Beeintrchtigung
einzelner Organe verursacht.
8. Die Schdigung des Wirtes beim echten Parasitismus (z.B. Trichomonas
vaginalis, siehe unten) ist nur selten lebensbedrohend oder sogar tdlich, da
sich der Parasit dadurch selbst seiner Nahrungsgrundlage entzieht.
9. Es gibt allerdings Flle, bei denen der Wirt jedoch erst wenn er seine
Aufgabe als Nahrungsquelle erfllt hat, abgettet wird.
10. Diese Form des Zusammenlebens, die zwischen dem echten Parasitismus
und dem Rubertum einzuordnen ist, wird als Raubparatismus (z.B.
Schlupfwespen, siehe S. 131) bezeichnet.
11. Erfolgt keine Schdigung oder Beeintrchtigung des Wirtes, so spricht man
nicht mehr von Parasitismus sondern von Commensalismus.
12. Die meisten Bakterien unserer Darmflora (bakterielle Besiedlung des
Darms) sind Commensalen.

141
13. Die Grenze vom Commensalismus zum Parasitismus wird oft leicht
berschritten (z.B. Candida albicans, siehe Kapital Pilze, S. 181).
14. Eine besondere Form von Parasitismus lsst sich bei manchen
Insektenlarven beobachten, die sich auf bestimmten Pflanzen einen
Lebensraum schaffen (Pflanzengallen, siehe S. 131).
Prloha B1

Text B: Die Fotosynthese

1. Die Fotosynthese ist der wichtigste biochemische Prozess der Erde (siehe
Seite 136).
2. Die Sonnenenergie wird dabei von den Chloroplastenfarbstoffen
(hauptschlich Chlorophyll) aufgenommen (absorbiert) und in chemisch
gebundene Energie (Traubenzucker ist eine energiereiche Verbindung)
bergefhrt.
3. In dieser Form ist die Energie fr die Lebewesen nutzbar.
4. Die Fotosynthese luft in zwei Reaktionsfolgen ab:
5. A. Lichtreaktion I:
6. Energiegeladene Lichtteilchen (Photonen) treffen auf Elektronen in einem
Chlorophyllmolekl, wodurch eine Energiebertragung von den Photonen
auf die Elektronen erfolgt.
7. Die Elektronen werden dadurch fr kurze Zeit aus ihrer Bahn gehoben.
8. Fallen sie auf ihren ursprnglichen Platz zurck, so wird ihre Energie wieder
freigesetzt.
9. Die freiwerdende Energie aktiviert den Aufbau von ATP aus ADP + P (siehe
Seite 157).
10. A. Lichtreaktion II:
11. Vom Sonnenlicht angeregte Elektronen des Chlorophylls fallen nicht in
ihren ursprnglichen Zustand zurck, sondern werden von einem Enzym
(siehe Seite 107 f) aufgenommen.
12. Das dadurch positiv geladene Chlorophyllmolekl fllt diese
Elektronenlcke sofort auf, indem es einem Wassermolekl Elektronen
wegnimmt.
13. Das Wassermolekl wird dadurch in Sauerstoff und Wasserstoffionen
gespaltet.
14. Der Sauerstoff wird freigesetzt, whrend die Wasserstoffionen ebenfalls von
dem Enzym aufgenommen werden.
15. B. Dunkelreaktion
16. Der in den Pflanzenzellen vorhandene Zucker Ribulose nimmt Co2 auf.
17. ber eine komplizierte Reaktionsfolge unter Mitwirkung des in der
Lichtreaktion gewonnenen Wasserstoffs wird Glucose synthetisiert.
18. Nebenbei wird auch fortwhrend Ribulose neugebildet.

142
19. Die Energie fr diese Reaktionen liefert das in der Lichtreaktion I
gewonnene ATP.

Prloha A 2:
ivone parazity (Tierische Parasiten): schma

143
Prloha B 2:
Fotosyntza (Photosynthese): schma

144
Recenzie

Alena uricov: Morfologicko-syntaktick a textov aspekty nemeckho

prvneho jazyka. Bansk Bystrica: Fakulta humanitnch vied Univerzity Mateja
Bela v Banskej Bystrici. 2003. 64 strn. ISBN 80-8055-799-3

V prci Morfologicko-syntaktick a textov aspekty nemeckho prvneho

jazyka sa autorka zaober vskumom veobecnch a pecifickch vlastnost
jazyka odbornch textov z oblasti obchodnho prva. Prcu povaujeme za
novtorsk minimlne z dvoch dvodov, a to z hadiska voby aktulnej tmy,
pretoe morfologicko-syntaktickej a textovej rovine odbornho textu nie je
venovan tak pozornos ako lexiklnej rovine, ako aj z hadiska prstupu
k analze odbornch textov, ke doporuuje kumulatvnu analzu textov.
Prca je od zaiatku dkazom autorkinej rozhadenosti a dobrej
informovanosti o slovenskej, nemeckej a aj eskej lingvistickej literatre
s uvedenou tematikou, ako aj dkazom poznania vecnej problematiky
analyzovanch zkonov a potrebnej prvnej terminolgie. Tu sa prelnaj jej
lingvistick znalosti s praktickmi prekladateskmi sksenosami, m psob
prca vemi hodnoverne.
V vode monografie autorka jasne a jednoznane urila cie, obsah a
metodick postup, definovala zkladn pojmy, prpadne poukzala na nejednotn
terminolgiu, urila pouvanie zkladnch termnov vo svojej prci a vymedzila
ich obsah a rozsah. Jej cieom nebolo uchopi uveden problematiku v celej jej
rke. Chce sa venova len niektorm najvraznejm znakom odbornch textov
z oblasti obchodnho prva a porovnva ich s benm jazykom a s inmi
odbornmi jazykmi. Predmetom vlastnho vskumu s predovetkm texty
z oblasti obchodnho prva, a to konkrtne nemeck Zkon o akciovej
spolonosti a Zkon o spolonosti s ruenm obmedzenm, kee tieto tvoria
vchodisko pri tvorbe textov v oblasti obchodnho prva, ako s spoloensk
zmluvy, stanovy, vpisy z obchodnho registra, sdne rozhodnutia a pod. Na
podloenie vsledkov vskumu sleduje uveden znaky prvneho jazyka aj v texte
nemeckho Obchodnho zkonnka a Zkona o konkurze a vyrovnan.
Text prce je plynul, premyslene koncipovan s jednoznanmi a
prehadnmi odkazmi na predchdzajce a nasledujce vecn svislosti.
Tvrdenia s dokladan poetnmi prkladmi z uvedench analyzovanch
odbornch textov.
Autorka sa sprvne zamerala na charakterizovanie tch javov, ktor dominuj
v odbornom tle a pecilne v jazyku prva. Na morfologickej rovine upozornila
na najtypickejie znaky analyzovanch odbornch textov v paradigme verba a
substantva. V paradigme verba je to uprednostovanie 3. osoby a vyhbanie sa

145
1. osobe singulru s cieom dosiahnu objektivitu a veobecn platnos
odbornch vpoved. K alm dominujcim gramatickm znakom patr
indikatv, przent a pasv. V paradigme substantva sa sstredila predovetkm
na pouvanie atributvneho genitvu popri nominatve, ktor m dominantn
postavenie. Sprvne tvrd, e syntaktick zvltnosti odbornch textov spovaj
v selekcii syntaktickch kontrukci, t. j. v pouvan a uprednostovan uritch
syntaktickch kontrukci na kor inch. V odbornch jazykoch sa
uprednostuj verbo-nominlne kontrukcie, neosobn pasvne vety, rzne druhy
atribtov, infinitvne kontrukcie a apozcie.
Morfologick a syntaktick opis skmanch javov nie je samoeln, ale sa
poukazuje na vzjomn ovplyvovanie a prelnanie sa morfolgie a syntaxe
a sleduje sa predovetkm textotvorn funkcia analyzovanch morfologickch
a syntaktickch kategri. V prvnom jazyku, pre ktor je prznan a
charakteristick nadmern pouvanie substantv, spaj substantva okrem
svojich primrnych funkci predovetkm dve alie slia jednak na
ekonomick vyjadrovanie a jednak na dosiahnutie presnosti a jednoznanosti. Za
elom ekonomickho vyjadrovania sa pouvaj substantva dokonca namiesto
uritch syntaktickch kontrukci, vyuvajc pritom nominalizan
transformciu ako znmy prostriedok kondenzcie. Uveden postup
nominalizcie sa prejavuje predovetkm pri nzvoch paragrafov. Pri
morfologickej kategrii pdu venuje autorka monografie vek pozornos jeho
slovotvornej, smantickej, morfologickej, syntaktickej, tylistickej a
pragmatickej charakteristike. Sprvne poukzala tie na prtomnos zastaralho
tvaru datvu maskuln a neutier s relanou morfmou -e, priom upozornila na to,
e frekvencia datvu s archaickou relanou morfmou -e zvis od druhu
prvnych textov, prpadne zkonov.
V alch astiach sa venuje analze morfologickch kategri a
syntaktickch funkci adjektv a slovies. Zvltnu pozornos venovala particpiu
a jeho syntaktickm funkcim. Aj v tchto astiach je zachovan princp tesnho
prepojenia jednotlivch jazykovch rovn a zdraznenie ich textotvornch,
tylistickch a smantickch hodnt. V texte zkona maj adjektva
a adjektivli vek vznam pre ich monos preczne a jednoznane upravi
vzahy a presne stanovi podmienky, prva a povinnosti, m slia na
umonenie komunikcie medzi odbornkmi. Slovotvorn spojenie skladajce sa
z adjektv a substantv poklad za produktvny analytick slovotvorn typ,
ktorho zastpenie v prvnych textoch stpa. Pri slovese upozoruje
predovetkm na funkn pouitie zistench morfologickch kategri a na ich
syntaktick a smantick hodnoty. Zvltnu pozornos venuje modlnym
slovesm a ich konkurennm formm na vyjadrenie nutnosti, povinnosti a pod.,
ako aj funkcii infinitvu a infinitvnych kontrukci a typom vedajch viet
v prvnom jazyku.

146
 Po skman kvalitatvnych a kvantitatvnych parametrov nich jazykovch
rovn (t. j. roviny morfologickej a syntaktickej) sa venuje textovej rovine
prvnych textov. Z hadiska funkcie rozliuje odborn texty s deskriptvnou,
intruktvnou, direktvnou a kombinovanou funkciou. Uveden funkcie
odbornch textov ovplyvuj spsob tvorby textu, a teda aj vber jazykovch
prostriedkov, charakter a vlastnosti textov, m sa potom tieto vlastnosti stvaj
typickmi pre urit druhy textov. Autorka postupuje od funknej klasifikcie
textovej roviny cez veobecn textov typolgiu a analzu makrotruktry
a mikrotruktry odbornch textov k jej aplikcii na konkrtnych prvnych
textoch.
V rmci slovenskej germanistickej literatry psob prca novtorsky
predovetkm v tejto asti. Autorke monografie sa v nej podarilo spoji
a zosladi iastkov problmy poda nich jazykovch rovn, akmi s
morfologick a syntaktick rovina, a poukza na ich funkciu vo vyej textovej
rovine. Zvolen postup od iastkovej mikrotruktrnej analzy k makrotruktre
povaujeme za vemi dobre a logicky zvldnut a prehadne znzornen. Prca
psob ako obsahov, kompozin, jazykov a tylistick celok. Je vemi
zaujmav a iste njde pozitvny ohlas v radoch uiteov, tlmonkov
a prekladateov.

Mria Vajikov

147
Ladislav Sisk: Der Bau des Wortes im Deutschen. Morphemik und
Wortbildung in Analysen. Ein Lehr. und Arbeitsbuch. Preov: Filozofick
fakulta Preovskej univerzity 2005, 182 strn. ISBN 80-8068-366-2

Po nemecky psan publikcia Der Bau des Wortes im Deutschen.

Morphemik und Wortbildung in Analysen. Ein Lehr. und Arbeitsbuch je uren
pre posluchov germanistiky (uiteskch a prekladatesko-tlmonckych
tudijnch programov) na Univerzite v Preove. Svojou aktulnosou,
prehadnm spracovanm a vhodnou didaktizciou tmy iste njde itateov aj
v radoch alch slovenskch germanistov a uiteov nemeckho jazyka a
literatry.
Prca vzila z pera sksenho vedeckho pracovnka a vysokokolskho
uitea, ktor sa venuje vskumu sasnho nemeckho jazyka u niekoko
desaro. Jej predmetom vskumu je vber tch tematickch okruhov
z morfemiky a slovotvorby sasnho nemeckho jazyka, ktor maj vytvra
vedomostn bzu germanistov a s relevantn pre alie rozirovanie ich
lingvistickch vedomost. Prca je koncepne zostaven tak, aby repektovala
dva hlavn faktory, a to sksenosti autora so slovotvorbou sasnho nemeckho
jazyka v slovenskom jazykovom prostred a jej didaktizciu pre vysokokolskch
tudentov. Autor sa v prci venuje analze a interpretcii elementrnych
bilaterlnych jednotiek v systme ako aj v ich vzahu k vym jazykovm
jednotkm, t. j. k slovm, slovnm spojeniam a k textu.
Uebnica a cviebnica m sli ako vod do tdia lexikolgie a
slovotvorby sasnho nemeckho jazyka, a preto je koncipovan tak, e kad
tematick okruh obsahuje teoretick uvedenie do problematiky, za nm nasleduj
lohy a ich rieenie a odborn literrne pramene.
Prca je rozdelen do 11 kapitol, ktor vak tvoria dva resp. tri tematick celky.
aiskov s kapitoly prv a iesta. V prvej kapitole Morphemanalyse sa autor
zaober definciou a klasifikciou morfm a almi iastkovmi tmami, ako s
alomorfy a alterncie pri flexii a derivcii. Upozoruje na asymetrick
dualizmus, ktor sa prejavuje aj v morfemike na jednej strane ako polysmia
slovotvornch prostriedkov a na druhej strane ako synonymia. Potrebn
pozornos venuje aj paralm medzi flexiou a derivciou. Autor m na zreteli
recepciu a produkciu slovotvornch produktov v systme sasnho nemeckho
jazyka ako aj v konfrontcii so sloveninou. Analyzovan javy si vma zo
systmovho, textotvornho a aj didaktickho hadiska. V druhej kapitole
Wortbildungsanalyse sa zaober klasifikciou jednotlivch slovotvornch
postupov a vysvetuje zkladn pojmy, ako s jednoduch slov (Simplizia),
odvoden slov (Derivata) a zloen slov (Komposita), a venuje sa otzke
motivcie. V tretej a iestej kapitole postupne analyzuje zkladn slovotvorn
postupy poda jednotlivch slovnch druhov, a to kompozciu substantv a

148
adjektv (v tretej kapitole), derivciu (vo tvrtej kapitole), prefixciu (v piatej
kapitole) a konverziu (v iestej kapitole). V siedmej kapitole si vma uchopenie
slovotvorby v lexikografii. Vo smej kapitole sa zaober otzkou adaptcie
cudzch slov v sasnom nemeckom jazyku z hadiska ich slovotvornej
produktivity. V krtkych zverench kapitolch, a to v deviatej a v jedenstej,
ponka dodaton lohy k derivcii (deviata kapitola), k zloenm slovm
(desiata kapitola) a k problematike slovotvornho hniezdaq (jedensta kapitola).
Sme presveden o tom, e si tto obsahovo a didakticky dsledne
premyslen uebnica a cviebnica njde cestu k adrestom a oiv zujem o
teoretick ako aj pragmatick empirick prstup k analze slovotvornch typov,
postupov a prostriedkov, a tm sa spln prianie jej autora vysloven v vode
publikcie.

Mria Vajikov

149
Ladislav Sisk: Probleme der deutschen Wortbildung und der
Wortbildungsanalyse aus rezeptiver Sicht. Preov: Filozofick fakulta
Preovskej univerzity 2005. 163 strn. ISBN 80-8068-384-0

Publikcia Probleme der deutschen Wortbildung und der

Wortbildungsanalyse aus rezeptiver Sicht vznikla zo sboru tdi Ladislava
Siska k otzkam slovotvorby sasnho nemeckho jazyka, ktor boli
publikovan vo viacerch zbornkoch a ktor autor pre toto vydanie prepracoval,
aby tak predloil zujemcom o slovotvorbu a analzu slovotvornch postupov
kompaktn dielo, predstavujce vsledky jeho doterajieho vskumu v danej
oblasti.
Zjednocujcim princpom publikovanch tdi je spsob uchopenia
jednotlivch otzok a pojmov, a to otzky truktrnych typov slov,
produktvnych slovotvornch modelov, vrtane slovotvornch prostriedkov a
pravidiel, vzahov morfosmantickej motivcie s prejavmi demotivcie a
idiomatizcie slovotvornch produktov, spsob ponmania problematiky
tylisticky neutrlnej a tylisticky expresvnej slovotvorby ako aj vzjomnho
ovplyvovania sa nich a vych jednotiek a vzjomnch vzahov medzi
slovotvorbou a textom.
Cieom je predstavenie uvedench tematickch okruhov z analytickho,
receptvneho hadiska, a to predovetkm z pohadu recepcie nie nemeckmi
prijmatemi tak, aby tdie prispeli k rozreniu ich jazykovej (a predpokladme,
e v neposlednom rade aj ich jazykovednej) kompetencie. Metodologickm
vchodiskom sa stala analza, deskripcia a explancia, vychdzajca zo
truktrno-funknho prstupu a obohaten o pragmaticko-komunikatvny a
kognitvny prstup. Prvoradm cieom sa stal vskum slovotvornch produktov
v svislosti s ich pomenovacou a textotvornou funkciou, ako aj ich vzjomn
shra s almi vrazovmi prostriedkami, ktor sa podieaj na realizcii
komunikcie. Z tohto dvodu s cieom vskumu nielen formlno-truktrne
systmov aspekty, ale aj ich komunikatvno-funkn shra pri tvorbe textu.
V neposlednom rade sleduje autor tdi aj didaktick hodnotu vedomost o
slovotvorbe (truktre a smantike slovotvornch typov) pri jazykovej recepcii
(percepcii, analze, interpretcii a porozumen), zapamtvan si ako aj pri
vybaven si lexiklnych jednotiek. Kladie si vak zrove aj otzku o
monostiach a hraniciach danch vedomost,
Prcu tvor sbor deviatich tdi, z ktorch je osem napsanch v nemeckom
a jedna v slovenskom jazyku. Zver prce tvor slovensk a nemeck zhrnutie.
V prvej asti Zu einigen Fragen der synchronen Wortbildungsforschung sa
autor opiera o onomaziologick koncepciu vskumu slovotvornch postupov
v rmci jednho jazyka ako aj pri konfrontovan typologicky odlinch jazykov.
Okrajovo si tie vma monosti slovotvornch postupov vyjadri expresivitu,

150
ktor sa vak vyznauj slabou produktivitou. S to slov so smanticky,
tylisticky alebo pragmaticky inkompatibilnmi zlokami, ktor vytvraj
kontrast a naptie, a tm psobia expresvne. V tdii Zur Stellung einer
analytischen Wortbildungslehre im Zweitsprachenerwerb skma monosti
morfosmantickej motivovanosti pri ahom a rchlejom receptvnom a
produktvnom osvojen si novej lexmy. Uveden dve perspektvy sa
v komunikcii zva striedaj. Autor vychdza z primrneho kontatovania, e
pri pojednvan o jazykovej kompetencii sa venuje via pozornos pucemu i
hovoriacemu ako adrestovi, km v relnej situcii sa neroden hovorca astejie
nachdza v lohe recipienta ako producenta. V tejto svislosti had odpove na
otzku, ako zabezpei to, aby boli pri osvojovan si slovotvorby rovnako
zabezpeen obidve perspektvy, produktvna a aj receptvna (die Form
wahrzunehmen, die Struktur zu erkennen, die Bedeutung aufzubauen, den Sinn
zu erfassen). V tdii Aspekte der Wortbildungsanalyse bei der rezeptiven
Sprachaneignung. podiarkuje potrebu venova viu pozornos ako doteraz
slovotvorbe na vetkch jazykovch vedomostnch rovniach a zaobera sa
slovotvornmi postupmi nielen v rmci jazykovho systmu, neprebera
slovotvorn produkty izolovane, ale v rmci textu. Lexikografick pohad na
slovotvorbu je zastpen v tdii Wortbildungen und Wortbildung-sbeziehungen
im einsprachigen semantischen Wrterbuch. Autor porovnva informcie o
motivovanosti slov, slovotvornch postupoch, syntaktickej a smantickej
transpozcii, slovotvornch hniezdach v lexikografickch zpisoch v troch
najpouvanejch slovnkoch, a to v slovnku DUDEN Deutsches
Universalwrterbuch A-Z (2003), v slovnku Langenscheidts Growrterbuch
Deutsch als Fremdsprache (1993) a v slovnku Das deutsche Wrterbuch von
Wahrig (1997). V tdii ber die expressive Wortbildung im Deutschen
(dargestellt an der Bedeutungsgruppe der Personenbenennungen) sa zaober
monosami slovotvornch postupov vyjadri emotvny postoj. Pozornos
venuje predovetkm expresvne konotovanm jednoslovnm idiomatizovanm
kompozitm a derivtom. Problm motivcie, demotivcie a remotivcie rozvja
v nasledujcej tdii Die Wortbildungsprodukte im Spannungsfeld zwischen
Motivation und Demotivation. Zum Problem der Remotivation. Vma si
morfosmantick motivciu a smantick posuny pri tch istch slovotvornch
zkladoch v zvislosti od toho, i sa vyskytuj v kompozitch ako determinant
alebo determinans. Otzke funkcie valencie pri smantickej analze kompozt sa
venuje v asti Zur Analyse der Komposita auf -frei in der Fachsprache. Valenn
vlastnosti, ktor sa uplatuj v syntaxi frzy ako aj v slovnej syntaxi,
exemplifikuje na kompozitch s komponentom -frei. Otzky vzjomnho
ovplyvovania a podmieovania sa slovotvorby a odbornho textu s predmetom
vskumu v tdii Aspekte der Wortbildung und Textbildung in der Fachsprache
Philosophie. Venuje sa im z lingvistickho a aj translatologickho hadiska.
V poslednej tdii Nemeck substantvne kompozit v priestore textu skma

151
nemeck substantvne kompozit so zreteom na ich textov funkcie, ktor plnia
ako existujce slovotvorne motivovan slov (...), ako aj z hadiska prnosu textu
ako prostredia, v ktorom nov slov vznikaj (...) a kde sa kontituuje ich pojem
a referenn vzah (s. 120).
Autorovi publikcie sa podarilo vytvori dielo s vysokou poznvacou a
didaktickou hodnotou, ktor iste pome itateovi prenikn do tajov regulrnej
ako aj prleitostnej iregulrnej slovotvorby sasnho nemeckho jazyka.

Mria Vajikov

152
Abecedn zoznam astnkov konferencie
Blintov, Helena, PaedDr.,
PhD.
Katedra rusistiky
Fakulta humanitnch vied
Univerzita Mateja Bela
Tajovskho 40,
SK- 974 01 Bansk Bystrica
balintova@fhv.umb.sk
Bohuov, Zuzana, PhDr.
Katedra germanistiky
Filologick fakulta, Univerzita
Mateja Bela
Ruov 11
SK- 975 53 Bansk Bystrica
bohusova@stonline.sk
Drgo, Eugen, Ing.
Cudzojazyn sluby
koda AUTO a.s. Mlad
Boleslav
T. Vclava Klementa 869
R- 293 60 Mlad Boleslav
Eugen.drgon@skoda-auto.cz
uricov, Alena, PhDr., PhD.
Katedra germanistiky
Fakulta humanitnch vied
Univerzita Mateja Bela
Tajovskho 40,
SK- 974 01 Bansk Bystrica
duricova@fhv.umb.sk
Horikov, Jaroslava, Mgr.
stav cudzch jazykov
Technick Univerzita Zvolen
Masaryka 24
SK 960 53 Zvolen
Horickov@vsld.tuzvo.sk
Kov, Martina, PhDr.
Katedra nemeckho jazyka a
lit.
Fakulta humanitnch a
prrodnch vied
Preovsk univerzita
17. novembra 1
SK- 080 01 Preov
kasova@unipo.sk
Laukov, Jana, Mgr.
Katedra germanistiky
Filologick fakulta, Univerzita
Mateja Bela
Ruov 11
SK- 975 53 Bansk Bystrica
jlaukova@zoznam.sk
uptk, Marek, Mgr.
Katedra germanistiky
Fakulta humanitnch vied
Univerzita Mateja Bela
Tajovskho 40,
SK- 974 01 Bansk Bystrica
Marek.luptak@gmx.de
Mihokov, Kristna, Mgr.
Katedra jazykov
Technick univerzita Koice
Letn 9
SK 042 00 Koice
Kristina.Mihokova@tuke.sk
Molnrov Eva, Mgr.
Katedra medzinrodnej
komunikcie
Fakulta politickch vied a
medzinrodnch vzahov,
Univerzita Mateja Bela
Kuzmnyho 1
SK - 974 01 Bansk Bystrica
molnarovae@pobox.sk
Motykov, Katarna, Mgr.
Katedra germanistiky,
nederlandistiky
a kandinavistiky
Filozofick fakulta UK
Gondova 2
SK- 818 01 Bratislava
kmotykova@yahoo.com
Pavlovov, Jana, PhDr., CSc.
Katedra jazykov
Technick univerzita v Koiciach
Vysokokolsk 4
SK - 040 01 Koice
jana.pavlovova@tuke.sk
Pivariov, Helena, Ing,, PhD.
stav cudzch jazykov
Technick Univerzita Zvolen
Masaryka 24
SK 960 53 Zvolen
Policov, Mria, PhDr., PhD.
Katedra jazykovej a odbornej
komunikcie
Ekonomick fakulta, Univerzita
Mateja Bela
Tajovskho 10
SK 974 01 Bansk Bystrica
Sldkov, Eva, Mgr.
Karosa, a.s.
Dobrovskho 74/II
CR 566 03 Vysok Mto
eva.sladkova@karosa.iveco.com
Slankov, Miroslava, PhDr.
Katedra medzinrodnej
komunikcie
Fakulta politickch vied a medzinrodnch
vzahov,
Univerzita Mateja Bela
Kuzmnyho 1
SK - 974 01 Bansk Bystrica
Mslancikova@hotmail.com
Sorger, Roman, PhDr.
Katedra jazykov
Technick univerzita Koice
Letn 9
SK 040 01 Koice
roman.sorger@tuke.sk
krlantov, Marketa, Mgr.
Katedra germanistiky, nederlandistiky
a kandinavistiky
Filozofick fakulta UK
Gondova 2
SK- 818 01 Bratislava
mskrlantova@yahoo.com
Takov, Marcela, PhDr.
Katedra medzinrodnej komunikcie
Fakulta politickch vied a medzinrodnch
vzahov,
Univerzita Mateja Bela
Kuzmnyho 1,
SK- 974 01 Bansk Bystrica
m_takacova@hotmail.com
Tomikov, Slavomra, PaedDr., PhD.
Katedra nemeckho jazyka a lit.
Fakulta humanitnch a prrodnch vied
Preovsk univerzita
17. novembra 1
SK- 080 01 Preov
tomasiks@unipo.sk
Tuhrska, Zuzana, Mgr.
Katedra germanistiky
Fakulta humanitnch vied
Univerzita Mateja Bela
Tajovskho 40,
SK- 974 01 Bansk Bystrica
zuzatuharska@hotmail.com
Maria VAJICKOVA, doc. PhDr. CSc.
Pedagogick fakulta Univerzity
Komenskho
Raianska 59
SK-813 34 Bratislava
maria.vajickova@fedu.uniba.sk
Odborn komunikcia v zjednotenej Eurpe IV

Vedeck redaktor:
PhDr. Alena uricov, PhD.

Zodpovedn redaktor:
Mgr. Zuzana Tuhrska

Recenzenti:
mim. prof. PhDr. Elena Baranov
doc. PhDr. udmila Mekov, PhD.

Technick redaktor:
Bc. Anna Straovcov

Prspevky preli nevyhnutnou jazykovo-editorskou a technickou pravou. Za

obsahov strnku a jazykov rove zodpovedaj autori prspevkov.

Rozsah: 154 strn

Formt: A5
Nklad: 55 kusov
Vydanie: prv

Vydavate:
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta humanitnch vied
Jednota tlmonkov a prekladateov, Praha
2005

Tla:
Bratia Sabovci s.r.o., Zvolen

ISBN 80-8083-146-7
EAN 9788080831462