You are on page 1of 58

Angelolgia

(Nuka o anjeloch)

vod

Angelolgia (gr. angelos anjel; gr. logos slovo, nuka) je cirkevn nuka o anjeloch vy-
chdzajca z Boieho zjavenia. Angelolgia bola sasou vekho dogmatickho trakttu krea-
tolgie (nuka o stvoren). V 20. stor. sa vak zaala spja s kristolgiou a s antropolgiou. Svt
psmo viac ako 350 krt hovor o anjeloch, ale vdy len okrajovo (v Psme sa nikde nenachdza
samostatn tma o anjeloch na rozdiel od rznych apokryfov). V centre zjavenia s toti dejiny
spsy loveka, a preto Psmo hovor viac o innosti anjelov ako o ich podstate.
Nuka o anjeloch nie je vlune kresansk. V anjelov verili viacer pohansk kultry
a takmer vetky starobyl orientlne nboenstv. Prv znme kresby anjelov vznikli v starovekom
Egypte. Anjelov pokladali za prostrednkov medzi bohmi a umi. Znzorovali ich ako okrdlen
zvierat s udskou tvrou. Uili o nich, e rodia deti, e konaj a ctia ako udia, napr. maj hlad.
Poda islamskej nuky anjeli plnia vemi dleit lohu. S stvoren z oha, prebvaj v ne-
bi a s plne poslun Bohu. Tvoria Bo dvor (ako aj v judaizme), zaznamenvaj skutky ud a
sprevdzaj ich na posledn sd. Anjeli s aj strcami pekla. Anjel Gabriel priniesol (nadiktoval)
Mohamedovi Korn. Islamsk nuka o anjeloch vak kresansk vieru neovplyvnila.

Pravdy viery a ich stupne


Objektvne pravdy viery (vo vetkch dogmatickch trakttoch nielen v angelolgii) nie s
vedecky skmaten. Kvli Boej autorite sa na ne vzahuje najvy stupe udskej istoty. Klasic-
k teolgia pouvala nasledujce stupne istoty:
1. Dogma (de fide) najvy stupe istoty.
2. Pravda blzka viere (fidei proxima).
3. Ist mylienka pravda (sententia certa).
4. Spolon mienka mylienka (sententia communis).
5. Pravdepodobn mienka (sententia probabilis).
6. Znesiten mienka (sententia tolerata).
Kad stupe istoty mal aj svoj odstupovan opak, tzv. cenzru:
1. Blud (herza) popieranie dogmy.
2. Blzke bludu.
3. Podozriv z bludu.
4. Myln mienka mylienka.
5. Opovliv, poburujca mienka.
6. Znesiten mienka (tolerovan).
Koncom 20. stor. toto klasick stupovanie prvd u nebolo praktick a jednotn. Preto
Katolcka cirkev v duchu Druhho vatiknskeho koncilu (por. Lumen gentium 25; Unitatis redin-
tegratio 11), ktor upozornil, e celkov pohdanie stupami teologickej istoty je nebezpen
apotolskm listom Jna Pavla II. (1978-2005) Na obranu viery (Ad tuendam fidem) da 18.5.1998
rozdelila pravdy viery a mravov na tri skupiny:
1. Pravdy Bohom zjaven (dogmy).
2. Pravdy definitvne rozhodnut.
3. Pravdy definitvne nerozhodnut (prav alebo ist uenie, prav alebo ist nuka).

1
Toto dielo pouva klasifikciu Jna Pavla II. z r. 1998, ktor potvrdila aj Kongregcia pre
nuku viery da 29.6.1998.

Znepokojujce otzky
Hne, ke sa zane hovori o anjeloch, vynoria sa znepokojujce otzky:
Existuj anjeli? Nie s to len personifikovan dobr a zl duchovn sily?
Me st medzi lovekom a Bohom nejak anjel? Ve lovek m predsa priamy duchovn
prstup k Bohu, k Jeiovi Kristovi, k Panne Mrii i ku vetkm svtm?
Nie s zbyton a udn aksi pry lovek a jeho anjel, krajina a jej anjel, Cirkev a jej an-
jel?
Existuje anjel strca? Nie je to len obraz (zosobnenie) Boej prozretenosti?
A ke anjel strca jestvuje, m naozaj bezprostredn vplyv na loveka? A ako ho vykon-
va, ke je toko fyzickch tragdi i duchovnch neast (hrienych pdov)?
o vtedy, ke s znepriatelen dvaja udia (alebo dva nrody; alebo nejak tty v aktulnej
vojne), s znepriatelen aj ich anjeli?
Toto s otzky, ktor si vyaduj seriznu odpove. Katolcka angelolgia ich ponka.

Vvoj nuky a anjelskej cty

Pre veriacich idov bol anjel hebr. maleak, gr. angelos, lat. angelus mocnm Bom po-
slom. Starozkonn opisy anjelov vychdzali z orientlnej predstavy Boha - Vladra, ktorho dvor
tvoria anjeli, por. 1 Kr 22, 19; Iz 6, 1-3; 148, 2. Po babylonskom zajat sa nuka o anjeloch obo-
hatila aj o mezopotmske a irnske idey. Prehbil sa najm rozdiel medzi dobrmi a zlmi anjelmi.
Anjelom sa zaal pripisova vplyv na morlne konanie loveka. Starozkonn zjavenie o anjeloch
dosiahlo vrchol v Knihe proroka Daniela. Koncom starozkonnej doby dolo k hierarchickmu
deleniu anjelov, o nalo odozvu u Pavla apotola a zachovalo sa aj v qumranskej spisbe.
V idovstve boli anjeli znzorovan dvojrozmerne (obrazy) i trojrozmerne (sochy) ako vzneen
ozdoby sakrlnych priestorov.

Kresansk starovek
Cirkev naviazala na judaistick vieru o anjeloch a obohatila ju novozkonnm zjavenm (Mi-
reia Rykov). Poas stro sa vzah kresanskch spisovateov k angelolgii menil. Starovek
teolgovia boli angelolgii vemi naklonen. Prv znmu kresansk monografiu o anjeloch napsal
Origenes (+253). O anjelskch zboroch (Jozef pirko, +1954) ako prv uil Cyril Jeruzalemsk
(+386). V staroveku najviac psal o anjeloch Pseudo Dionz Areopagita (+c.530), autor prvho
systematickho trakttu o anjeloch De coelesti hierarchia z konca 5. stor. Podrobne rozdelil
anjelov na dev zborov v troch hierarchich. Otcovia museli kresansk nuku o anjeloch (najm:
Boh ich stvoril; Kristus je zvrchovan Prostrednk medzi Bohom a umi) chrni pred silnm ju-
daisticko-apokalypltickm vplyvom a pred helenisticko-gnostickmi nukami.
Vo vzdvan kultovej cty voi anjelom bola starovek Cirkev opatrn. Pavol Apotol dbal
na sprvnu ctu voi anjelom. Por. Kol 2, 18: Nech vs nik nepriprav o vazn cenu samobou
ponenosou, uctievanm anjelov a uptavanm pozornosti na to, o videl, lebo to sa len mrne
nadva vo svojom telesnom zman. O verejnej cte voi anjelom sa ako prv zmienil Justn
(+165) v diele Apologia I. Najstarie kresansk zobrazenie anjelov (ako mladch muov) sa nalo
v Priscilinch katakombch v Rme a pochdza z 3. stor. Od konca 4. stor. sa zaali postavm anje-
lov pridva krdla ako znak ich pohotovosti. V 4. stor. bola najznmejia cta k Michalovi Ar-
chanjelovi. Cisr Kontantn Vek (+337) dal v Kontantinopole k jeho cte postavi chrm naz-

2
van Michealion. Sviatok Michala Archanjela sa slvil 29. oktbra (vi Martyrolgium pripisovan
Hieronymovi, +420).
Starovek kresania pokraovali v nbonom zvyku pravovernch idov (por. Jd 1, 9:
Archanjel Michal sa v rozhovore s diablom prel o Mojiovo telo) a zasvcovali dobrm anjelom
hroby svojich blzkych. Dokazuj to starodvne npisy na hroboch a na dotikch (zlatch, strie-
bornch, eleznch) vloench do hrobov s menami anjelov psychaggov (sprievodcov du) na
Bo sd. Najpreferovanejmi psychaggmi boli Michal a Gabriel.

Kresansk stredovek
Stredovek scholastika vedecky zoradila najlepie prvky patristickej angelolgie a obohatila
ju viacermi tmami: - existencia anjelov, - prirodzenos anjelov a ich vlastnosti, - stav svtosti
anjelov, - pd niektorch anjelov, - vzah anjelov k uom. Druhorad boli otzky: - poet anjelov,
- men a delenie na zbory, - as ich stvorenia, - as omilostenia, - as skky, - druh anjelskho
hriechu, - miesto a druh ich trestu. Scholastika, prlinm zdrazovanm anjelskej prirodzenosti
(anjel je ist duch spiritus purus), povila anjelov v hierarchii stvorenia na prv miesto, nad
ud. Znan pozornos venoval anjelom Tom Akvinsk (+1274) v dielach Theologick summa
a Summa contra gentiles. Ako zkladn uil, e anjeli s osobn bytosti (s vekm rozumom
a vou). Jn Duns Scot (+1308) vypracoval nov angelologick systm a dodal, e dobr anjeli s
rozdielni len v slube poda vlastnej lohy.
Stredovek liturgick cta bola ovea ivia ako starovek. Skromn cta k anjelom str-
com zaala v Anglicku (o. r. 800). V 9. stor. sa spojila so starovekm oktbrovm sviatkom Mi-
chala Archanjela. Centrom tejto cty bolo panielsko. Od 14. stor. zaali vznika rzne miestne
sviatky k strnym anjelom. Ppe Lev X. (1513-1521) v r. 1518 sviatok anjelov strcov oficilne
potvrdil. Od r. 1670 sa anjeli strcovia veobecne slvia len 2. oktbra.
Za ias Anzelma z Canterbury (+1109) sa zaal Michal Archanjel vzva aj ako patrn dob-
rej smrti ako ochranca pred poslednm diablovm tokom.
alm trvalm bohatstvom stredovekho kultu bola modlitba Anjel Pna. Zloili ju franti-
kni v prvej polovici 13. stor. Hoci modlitba m kristocentrick charakter, predsa obsahuje aj ctu
ku archanjelovi Gabrielovi. Modlitba pripomna tri hlavn tajomstv vtelenia Boieho Syna zves-
tovanie (Lk 1, 26n), Mriin shlas (Lk 1, 38), realizciu tajomstva (Jn 1, 14) doplnen troma
Zdravasmi. V 14. stor. sa modlitba Anjel Pna rozrila po celom kresanskom Zpade ako modlit-
ba za pokoj. Jn z Boha (+1550) sa priinil o rozrenie cty k archanjelovi Rafaelovi.

Kresansk novovek
Ppe Pius IV. (1559-1565) dal v Rme r. 1560 postavi vek chrm Maria dei Angeli
k cte siedmych anjelov. Ete koncom stredoveku vzniklo v Rme Spoloenstvo anjelov strnych.
lohou lenov bolo chvli Boha obetavou slubou a zbonm ivotom. Kee spoloenstvo malo
dobr meno, ppe Urban VIII. (1623-1644) r. 1624 poveril rehou pavlnov (Rd sv. Pavla Pus-
tovnka), aby sa o jednotliv spoloenstv starali.
Odlen kresania vykroili inou cestou. Martin Luther (+1546), vern svojej dobe, sa ete
akal moci diabla. Ale liberlni protestanti 18. a 19. stor. oznaili diabla za vplod poverivosti.
Protestantsk teolg Rudolf Karl Bultmann (+1976) uil, e vaka poznaniu sl a zkonov prrody
sa zlikvidovala viera v existenciu duchov a dmonov (odmtologizovan kresanstvo).
Novovek katolcke vyjadrenia o anjeloch boli poznaen zvenou triezvosou, odloenm
intelektulnej pekulcie a striktnm vychdzanm z Psma. Viacej sa vak rozirovala zbon prax,
a to tm viac, m ju protestantsk hnutia zaznvali. Ppe Lev XIII. (1878-1903) r. 1890 obohatil
katolcku zbonos Modlitbou ku svtmu Michalovi Archanjelovi (prv raz bola zverejnen
18.5.1890). Modlitba sa stala vemi populrnou a neskr aj sasou zverench modlitieb na
konci svtej ome. Pius XII. (1939-1958) vyhlsil Michala Archanjela za patrna rdiolgov.

3
Druh vatiknsky koncil (1962-1965) dal podnet k revzii liturgickho kalendra. Spomien-
ka anjelov strcov ostala zachovan (2. oktber), no k sviatku Michala Archanjela (29. oktber)
sa pridali men alch dvoch archanjelov Gabriela (ten sa od r. 1921 slvil 24. marca) a Rafaela
(ten sa od r. 1921 slvil 24. oktbra).
Gabriel archanjel sa v 20. stor. stal patrnom filatelistov. V r. 1942 vzniklo spoloenstvo
Sammlergilde St.Gabriel (Zberatesk cech sv. Gabriela). V r. 1953 sa jednotliv nrodn spolo-
enstv zastreili medzinrodnou organizciou Weltbund St.Gabriel (Svetov spoloenstvo sv.
Gabriela). Gabriel archanjel sa od r. 1951 slvi aj ako patrn rozhlasu a spravodajstva.

Sasn angelolgia
Angelolgia po Druhom vatiknskom koncile (1962-1965) zmenila svoj charakter; ide
o tzv. zmenu pohadu. Angelolgia teraz v hlavnch bodoch u:
- Anjelsk prirodzenos nestoj vyie ako udsk prirodzenos.
- Anjeli a udia maj spolon povolanie k priatestvu s Bohom.
- Anjeli s dvojako spojen s Kristom: najprv cez stvorenie skrze Krista a potom cez svtos,
ktor je Kristovou milosou.
- Sluba anjelov v dejinch spsy m za lohu utvrdi loveka, e Syn nekon bez Otca.
- Neprtomnos anjelov na krovej ceste a pri Jeiovej smrti znamen, e hriech a smr prem-
e len Bo Syn.
- Delenie anjelov je naozaj druhorad, vyvolan antickmi motvmi, a teda nem zklad
v skutonom anjelskom svete.
Teolgovia maj v sasnosti aj nov (tri) lohy. Najprv musia brni pravdu o skutonej
existencii anjelov pred agnosticizmom a skepticizmom.
Potom treba odpoveda na mnoiace sa otzky svisiace so satanizmom, lebo modern svet
ustupuje prve tam, kde by mal by najviac vyspel, ke ver poverm, mgii, strigm, okultistom,
vetcom, tvorcom horoskopov, predavaom amuletov... Do udskho srdca vpsan potreba trans-
cendentna, dusen modernou kultrou, spsobuje vznik zvrtenho transcendentna, ktor ije v
iracionlnych praktikch niiacich ducha i telo loveka (Raniero Cantalamessa).
A napokon naim viacej zbli angelolgiu s inmi teologickmi disciplnami, najm
s kristolgiou a antropolgiou.

Angelolgia a kristolgia
Anjeli patria Kristovi (Mt 25, 31; KKC 331), a to z dvoch dvodov: - s stvoren skrze
Krista a pre Krista; nes teda jeho znak, lebo on je obrazom Boha (Kol 1, 15-16); - s omilosten
skrze Krista; jeho milosou (Kol 1, 17-20) maj nadprirodzen (bosk) ivot a stali sa (vedome
a dobrovone) poslami jeho plnu spsy (Hebr 1, 14).
loha anjelov bola je a bude skoncentrovan na Krista. Jei Kristus je stredobodom
sveta anjelov. Anjeli s prtomn v Jeiovom vykupiteskom diele ponc od zvestovania, cez jeho
nanebovstpenie, koniac parziou.

Angelolgia a antropolgia
Po koncile mnoh teolgovia nachdzaj styn body medzi umi a anjelmi (Kinga Strze-
lecka).
Pvod a existencia. udia i anjeli s stvoren skrze Krista a pre Krista na jeho obraz. S
zvisl, on ich udriava v jestvovan (2 Mach 7, 28; Jn 1, 3; Md 11, 26; Hebr 1, 3; Zjv 4, 11).
Omilostenie, posvtenie. udia i anjeli s vykpen Kristom. Vaka jeho zsluhe mu ma
udia aj anjeli as na nadprirodzenom Boom ivote, teda by svt (Gn 2, 8; Rim 5, 17).
Zmysel a cie existencie. udia i anjeli maj za cie ven a blaen prebvanie v Bohu (Ef
1, 10; 1 Kor 2, 9; Kol 1, 19-20; Jn 1, 12-13).

4
Chvla a slva. udia i anjeli spoluoslavuj (koliturgia) pravho Boha, a to najm slvenm
Eucharistie ( 96, 1; Dan 3, 51. 58; Zjv 4, 9-11).
Zvislos. Zmluva Boha s umi a parzia Krista Pna tvoria zklad teologickej nuky
o anjeloch (Gn 9, 9-17; Lk 22, 20; Hebr 8, 6-12; Dan 7, 13-14; Mt 25, 31-32. 46; Mk 9, 1).
udia maj vaka poznaniu anjelov dvod by skromnej pred Bohom i medzi sebou.
Ve lovek nie je vo vesmre jedin rozumn bytos. Nie je jedin mon partner Stvoritea.
A napokon, ani nie je stvoren tak, aby si vystail celkom sm k dosiahnutiu svojho ciea. Takto
udia spoznvaj bohatstvo a pestros stvorench byt.
Zpadn individualizmus (najm v druhej polovici 20. stor.) ovplyvnil aj teolgiu. V om sa
spsa loveka javila ako vlun vec medzi mnou a Bohom (eslav Stanislav Bartnik). Avak
spsa nie je individualistick (Vykupite ju uskutouje v solidarite), ona je predovetkm vecou
spoloenstva svtch Ecclesia triumphans kde maj ist miesto aj anjeli.
Preto sa nejavia ako zbyton a udn Bohom zaman dialogick a vzahov spoloen-
stv lovek a anjel (i krajina a anjel, Cirkev a anjel). Svet (a lovek v om, por. Gn 1, 26-27) je
stvoren na Bo obraz a Boh je spoloenstvo osb. Cel stvorenie (a vetko v om) m teda spo-
loensk charakter.

Existencia anjelov

Rozprvanie o anjeloch sa tiahne ako erven ni celm Bom zjavenm. Napriek tomu, e
v starozkonnej dobe hrozilo nebezpeenstvo poklada anjelov za alch bohov (striktn mono-
teizmus, por. Dt 6, 4) a v novozkonnej dobe sa ukzalo nebezpeenstvo poklada anjelov za al-
ch prostrednkov medzi Bohom a umi (jedin Prostrednk Jei Kristus, por. 1 Tim 2, 5),
Boh predsa chcel, aby sa o anjeloch veakrt hovorilo. Znamen to, e anjeli maj v dejinch spsy
vznamn lohu.

Stvorenie anjelov

Svt psmo
Ex 20, 11: ,,Lebo za es dn utvoril Pn nebo a zem, more a vetko, o je v nich.
Kol 1,16: ,,V om (Kristovi) bolo stvoren vetko na nebi a na zemi, viditen i neviditen, trny
aj panstv, knieatstv aj mocnosti. Vetko je stvoren skrze neho a pre neho. Priamy vrok
o stvoren anjelov.

Postavenie a innos anjelov


Gn 24, 40: Pn, pred ktorho tvrou som kral, pole s tebou svojho anjela, aby dal tvojej ceste
priazniv vsledok, aby si mjmu synovi priviedol enu z mojej eade a z mjho rodu.
Ex 14, 19: Nato Bo anjel zmenil svoje miesto. Predtm iel pred izraelskmi vojmi a teraz sa
odobral za ne. Por. Dan 3, 49-50; Jb 1, 6.
Lk 1, 26: V iestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejskho mesta, ktor sa vol Naza-
ret.
Hebr 1, 7: Anjelom zasa hovor: On rob svojich anjelov vetrami a svojich sluobnkov ohnivmi
plamemi. Por. Zjv 1, 4.
Mt 25, 41: Odte odo ma, zloreen, do venho oha, ktor je pripraven diablovi a jeho anje-
lom!
Mt 4, 11: Tu ho diabol opustil a prili anjeli a posluhovali mu.
Zjv 12, 7-9: Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho
anjeli, ale neobstli a u nebolo pre nich miesto v nebi. A vek drak, ten star had, ktor sa vol

5
diabol a satan, o zvdzal cel svet, bol zvrhnut; zvrhnut bol na zem a s nm boli zvrhnut jeho
anjeli. Por. 2 Pt 2, 4.
Svedectvo Psma je ohadom anjelov bohat a jednomysen.

Tradcia
Augustn (+430) pri vklade Knihy Genezis uil, e anjeli boli stvoren hne na zaiatku
ako nebo a svetlo, por. Gn 1, 1-3. es dn stvorenia vyloil tak, e Boh anjelom ukzal
(v iestich obrazoch za sebou) cel vvoj stvorenia sveta. Najskr ukzal obrazy v ich konenom
stvorenom byt (cognitio vespertina) a potom vo venej idei, t.j. ako boli u Boha (cognitio matu-
tina). Siedmy de neznamenal odpoinok pre Boha, ale odpoinok anjelov v Bohu, por. De Genesi
ad litteram 1, 7; 1, 17; 1, 32.
Ignc Antiochijsk (+117): A ja, hoci som v putch a mem spozna nebo mem opsa mies-
to anjelov, mem psa o nebeskch knieatch, o veciach viditench i neviditench predsa
sa musm ete vea ui (List Trallianom 5, 2).
Bazil Vek (+379): Meno anjelov oznauje lohu, a nie prirodzenos (Homilia 34, 8).
Cyril Jeruzalemsk (+386): Predstavte si v mysli chry anjelov, Boha Pna vetkch vec, na tr-
ne, po Jeho pravici jednorodenho Syna a tam prtomnho Ducha, Trny a Panstv, ktor mu
slia i vs vetkch muov i eny spasench. Nech prilet do vaich u mil piese: Blaen,
ktorm bola odpusten neprvos a ktorch hriechy s prikryt (por. 32, 1). Anjeli bud spie-
va v de vaej spsy, ke vstpite ako hviezdy Cirkvi, iariace na tele i na dui (Catecheses il-
luminandorum; Introductio 15). Je iba jeden Boh, Stvorite due i tela. Jeden je Stvorite neba
i zeme, Stvorite anjelov a archanjelov. On je Stvoriteom mnohch vec, ale od vekov jednm
Otcom jednorodenho Syna, nho Pna Jeia Krista, skrze ktorho stvoril vetky veci vidite-
n i neviditen (Catecheses illuminandorum 4, 4).
Pseudo Dionz Areopagita (+c.530): Je jasn, e okolo Boha sa nachdzaj tie bytia (anjeli), ktor
maj na nej (na boskej mdrosti) as tm najbohatm spsobom; maj as na boskch
daroch vm dielom, ako jednoduch bytia, ako nerozumn iv bytosti a ako my, udia, obda-
ren rozumom (De coelesti hierarchia IV, 1, 2).
Gregor Vek (+604): ,,Jestvovanie anjelov a archanjelov dosveduje takmer kad strnka Svt-
ho psma (Homilia 33).
Otcovia boli jednomysen v tom, e anjeli existuj a s stvoren Bohom.

Rozumov vaha
Anjeli s duchovn, netelesn a nehmotn bytosti, preto nie s empiricky (vedecky) skma-
ten. Avak z odstupovanej dokonalosti (neiv, iv, telesno-duchovn, duchovn), ktor sa
nachdza v stvoren, mono s vekou pravdepodobnosou predpoklada, e existuj aj anjeli is-
to duchovn stvoren bytosti.

Magistrium
Dogma: Anjeli existuj.
tvrt laternsky snem, r. 1215, DH 800; Prv vatiknsky koncil, r. 1870, DH 3002; ency-
klika Humani generis, r. 1950; KKC 328.
Psmo zvyajne vol stvoren duchovn bytosti (s bystrm rozumom a slobodnou vou)
anjelmi, poda ich sluby (anjel znamen posol), a nie poda ich prirodzenosti. Ke Psmo hovor
o ich rukch, krdlach, tvri at., ide o symbolick re.
Dogma: Anjeli boli stvoren na slvu Boiu.
Prv vatiknsky koncil, r. 1870, DH 3025; KKC 319.
Boh z nioho stvoril dvojak tvorstvo: duchovn a hmotn anjelov a svet. as, kedy boli
anjeli stvoren, nie je zahrnut v dogme.

6
Ist nuka: Anjeli a hmotn svet boli stvoren sasne.
Por. Jb 38, 7; Tom Akvinsk (+1274), Theologick summa I., 61, 3; KKC 332.
Anjeli boli stvoren skr ako udia. Ke som zem zakladal, kde si vtedy bol..., ke si rann
hviezdy zborom spievali a Bo synovia vetci plesali? (Jb 38, 4. 7).

Kristus Pn a anjeli
Boh zjavil, e existuje jedin prostrednk medzi Bohom a umi Kristus Pn a nie anjeli.
Por. 1 Tim 2, 5-7: Jeden je Boh a jeden prostrednk medzi Bohom a umi lovek Kristus Jei,
ktor vydal seba samho ako vkupn za vetkch, ako svedectvo v pravom ase. A ja som usta-
noven za jeho hlsatea a apotola - hovorm pravdu, neklamem -, za uitea pohanov vo viere
a pravde. Por. aj Hebr 8, 6; 9, 15; 12, 24: Kristus Vekaz. Pavol Apotol a in Bohom povolan
maj as na jedinom Kristovom prostrednctve.
Podobne aj anjeli, ako povolan udia, maj len as na Jeiovom prostrednctve. Por. Gal
3, 19-20: Nao je teda zkon? Bol pridan pre priestupky, km neprde potomstvo, ktormu bolo
dan prisbenie, a bol vyhlsen skrze anjelov rukou prostrednka. Ale niet prostrednka tam, kde
ide o jednho; a Boh je jeden.
Kristus suvernne vldne nad anjelmi. Ef 1, 19-21: Ak nesmierne vek je jeho moc pre
ns veriacich poda psobenia jeho mocnej sily, ktor dokzal na Kristovi, ke ho vzkriesil
z mtvych a v nebi posadil po svojej pravici nad kad knieatstvo, mocnos, silu a panstvo a nad
kad in meno, ktor mono vyslovi nielen v tomto veku, ale aj v budcom. Por. 1 Kor 15, 24;
Rim 8, 38; Kol 2, 10; Hebr 1, 5; 1 Pt 3, 22.
Cyril Jeruzalemsk (+386): i anjeli, archanjeli, mocnosti, panstv, i nieo in zo stvoren
spomnanch Apotolom vetko podlieha panovaniu Syna. On je Pnom anjelov a ako je napsan
v Evanjeliu (Mt 4, 11): Vtedy odiiel od neho satan a pristpili anjeli, aby mu slili (Catecheses
illuminandorum 10, 10).
Jn Zlatosty (+407): Kde je toti Kristus, tam s aj anjeli, kde je Kristus a anjeli, tam je
nebo a svetlo jasnejie od lov slnka (Homilia in Mattheum 48, 7).
Pn vak vekos anjelov neumenil. Tm, e anjelov zapojil do svojho prostrednctva
v jedinom plne spsy (por. Hebr 1, 14), tm ich mimoriadne povil. Tak zmysel anjelov bol, je
a bude skoncentrovan na Krista Pna on je navdy stredobodom celho sveta anjelov.

Polarizcia prstupov k anjelom Das Engelwerk


V 20. stor. sa extrmizoval pohad na anjelov. Agnosticizmus spochyboval skuton exis-
tenciu anjelov a viacer teolgovia, ia, neuznvali ich personlny charakter.
Ako protipl k tmto postojom bolo preceovanie vznamu anjelov v nboenskom ivote.
Za tmto preceovanm stli najm aktivity zdruenia Opus Angelorum (Das Engelwerk). Dielo
zaloila Gabriela Bitterlichov (1896-1978) v r. 1949. Schvlen bolo v Innsbruku r. 1951.
Nakoko sa v diele zaali objavova skutky nezluiten s katolckou angelolgiou, ktor
(vraj) pochdzali zo zjaven zakladateky (napr. verejn pouvanie mien anjelov zo zjaven, zasv-
covanie sa anjelom, prijmanie Eucharistie s anjelom, menenie a dopanie liturgickch textov),
Kongregcia pre nuku viery viackrt (24.9.1983, 6.6.1992) upozornila dielo, aby sa vernejie pri-
driavalo nuky Katolckej cirkvi.

Prirodzenos anjelov

Spoznvanie prirodzenosti anjelov prelo postupnm vvojom. Anjeli toti neboli samostat-
nm predmetom Boieho zjavenia. Anjeli mali vlastn miesto len v neskorej idovskej apokalyp-
tickej literatre, ktor vak nebola inpirovan.

7
Svt psmo
Anjeli ako udia
Gn 18, 1-2: A znova sa mu zjavil Pn pri terebintoch Mamreho, ke za najvej horavy da
sedel pri vchode do stanu. Ke zdvihol oi, videl nealeko seba st troch muov.
Joz 5, 13: Ke bol raz Jozue pred Jerichom, pozdvihol zrak a videl pred sebou st mua, ktor
dral v ruke vytasen me! Por. Jb 4, 17-18; Lk 1, 26n.

Anjeli ako duchovia


Dan 3, 86: Dobrorete Pnovi, duchovia a due spravodlivch, chvte a vyvyujte ho naveky!
Ez 2, 2: A km ku mne hovoril, vstpil do ma duch, postavil ma na nohy a poul som toho, o ku
mne hovoril. Por. Ez 1, 19-21; Iz 6, 6; Tob 12, 19-22.
Mk 12, 25: Ke udia vstan z mtvych, u sa ani neenia, ani nevydvaj, ale s ako anjeli
v nebi. Por. Ef 6, 12; Hebr 1, 14; Mt 8, 16.

Symboly anjelov
51, 9: Pokrop ma yzopom a zasa budem ist; umy ma a budem bel ako sneh.
Mt 28, 2-3: Pnov anjel, pristpil, odvalil kame a sadol si na. Jeho zjav bol ako blesk a jeho
odev biely ako sneh. Por. Mk 16, 5; Jn 20, 11; Sir 43, 14. 20; Dan 10, 5-6.
Ex 3, 2: Tu sa mu zjavil Bo anjel v ohnivom plameni z tovho krka. Por. Ex 13, 21; 14, 19.
104, 4: Vetry s tvojimi poslami, ohniv plamene tvojimi sluobnkmi.
Dnes u nie je exegetickou akosou vysvetli dva vere Jdovho listu (ver 6. a 7. ta-
kisto smilnili), ktor starovekch exegtov privdzali k mylienke, e aj anjeli mali tel. Cieom
krtkeho Jdovho listu je vstraha, aby sa pohanokresania chrnili pred falonmi uitemi.

Tradcia
Vek as spisovateov a otcov Justn (+165), Atenagoras (+ po r. 177), Irenej (+202),
Klement Alexandrijsk (+215), Tertulin (+c.224), Cyprin (+258), Ambrz (+397), spoiatku aj
Augustn (+430) nepochopiac sprvne niektor citty z Psma (napr. 104, 4; Gn 6, 2) a pod
vplyvom stoickch aj platonickch nzorov uila, e anjeli maj terick alebo plamenn telo. In
spisovatelia a otcovia napr. Euzbius Czarejsk (+ pred 341), Gregor Nazinsky (+390), Pseudo
Dionz Areopagita (+c.530), Gregor Vek (+604), Jn Damask (+749) vak uili, e anjeli s
ist duchovia netelesn bytosti. Mu vak, ak chc (!), vzia na seba zdanliv telo.
Augustn (+430): Anjel je nzov sluby, nie prirodzenosti. Ak sa pta na meno tejto prirodzenos-
ti, je to duch; ak sa pta na slubu, je to anjel: poda toho, m je, je duch; poda toho, o kon,
je anjel (Enarratio in Psalmum 103, 1, 15).
Pseudo Dionz Areopagita (+c.530): (Nebesk bytia) boli uznan za hodn vola sa anjeli po-
slovia omnoho viac ako vetky ostatn bytia, pretoe jednak predovetkm v nich sa prejavuje
boie osvietenie a tie preto, e prve prostrednctvom nich s nm odovzdvan zjavenia, ktor
presahuj nae schopnosti (De coelesti hierarchia IV, 1, 2).
Gregor Vek (+604): ,,Anjel je len duch, km lovek je duch a telo (Moralia IV, 3, 8).
Niektor uenci si ete aj v 16. stor. mysleli, e anjeli maj nejak subtlne tel.

Rozumov vaha
Filozofi mali akosti s prirodzenosou anjelov, lebo vetky im znme stvorenia sa skladali z
matrie a formy. Tom Akvinsk (+1274) vyrieil problm: ,,Anjeli s isto duchovn podstaty,
ako formy bez matrie (Theologick summa I., 50, 1-2).
Poda klasickej defincie Boetia (+524) je osoba individulna substancia rozumovej priro-
dzenosti. V obdob scholastiky dolo k prehbeniu tejto defincie v dvoch smeroch. Jeden smer viac

8
zdrazoval substanciu st v sebe a druh viac zdrazoval relciu by vo vzahu (Martin
Boansk).

Magistrium
Dogma: Anjeli s isto duchovn stvorenia.
tvrt laternsky snem, r. 1215, DH 800; Prv vatiknsky koncil, r. 1870, DH 3002; KKC
330.
Anjeli maj duchovn prirodzenos, t.j. nemaj ani udsk ani in hmotn telo. Preto nema-
j iadne pozemsk rozmery. Anjeli vak nie s nesmierni ani vadeprtomn (ako Boh).
Dogma: Anjeli s osobn bytosti.
tvrt laternsky snem, r. 1215, DH 800; Pius XII. (1939-1958), encyklika Humani gene-
ris, r. 1950, DH 3891; KKC 330.
Anjeli, ktorch zjavuje Psmo, s osobami, pretoe maj vlastn poznanie i vu a s zale-
nen do medziosobnch vzahov k Bohu a k uom. Tak spaj definciu osoby: osoba je indivi-
dulna substancia rozumovej prirodzenosti. Neobstoj pohad Carla Gustva Junga (+1961), e
anjel je psychologick fenomn v loveku (Paola Giovetti), alebo nuka Antona Szandora LaVey
(+1997), e anjel je len historick a literrny symbol pozemskch (profnnych) hodnt.
Magistrium nezaujalo stanovisko k filozofickej otzke matrie a formy anjelov. Anjeli pod-
a svojej podstaty s bytosti celkom nehmotn a fyzicky jednoduch. Kad anjel je kompletn,
jedinen, rozumn a svojprvna podstata, tzn. je osobn bytos.

Biblick symboly anjelov


Kee anjeli s neviditen duchovia, z pedagogickch dvodov sa opisuj v symboloch.

Sneh
Belos, bieloba, lesk a krsa snehu je vo Svtom psme obraz istoty (bezhrienosti, bez-
honnosti) a svtosti. Sneh je jeden z najpvabnejch biblickch symbolov anjelov. Anjeli bvaj
takmer vdy vo svojich zjaveniach zahalen do iarivo bielych iat, por. Mt 28, 3; Mk 16, 5; Jn
20, 11; Dan 10, 5-6. Bazil Vek (+379): Bielym rchom sa vak vyjadruje rados a povznesenie
mysle (Homilia 29, 9).
Dobr anjeli s svt. Oni si, pomocou Boej milosti, zaslili nebo vidie Boha.

Vietor
Obraz vetra ( 104, 4; Ez 1, 4) symbolizuje podobnos anjelov s Bohom. Vietor predstavuje
Boiu innos pohyb a ivot, vaka svojmu plynulmu a slobodnmu napredovaniu. Vietor pred-
stavuje aj Boiu tajomnos je nepoznan a neviditen; nebada jeho pvod a koniec jeho pohybu
(por. Pseudo Dionz Areopagita, De coelesti hierarchia XV, 6).
Slovom stly vietor sa v meteorolgii oznauje tak prdenie vzduchu, ktor vanie stle
jednm smerom. Znamen to, e anjeli s tak, ktor trpezlivo, vytrvalo a nekodne vnukaj uom
ctiv bze voi Bohu vzneen dar Ducha Svtho.

Ohe
Obraz oha m prednostn miesto spomedzi vetkch symbolov prrody, ktor mono apli-
kova na Boha a na jeho anjelov. Ohe toti ak je to mon takto poveda obsahuje mnoho
viditench znzornen boskch vlastnost (por. Pseudo Dionz Areopagita, De coelesti hierar-
chia XV, 2). Vo veobecnosti ohe symbolizuje: - svetlo (dokonal Boie poznanie); - teplo (milo-
srdn Boiu lsku); - silu (Boiu vemohcnos).
Dobr anjeli vaka svojej duchovnej prirodzenosti, no najm vaka blzkosti s Bohom
participuj, maj aksi podiel na tchto boskch vlastnostiach.

9
Angelofnia zjavovanie anjelov
Angelofnia, z gr. fainein ukza sa, je v Starom zkone i v Novom zkone opsan ako
objektvna skutonos. Kad angelofnia (dobrho anjela) je z Boieho rozhodnutia, (por. Tom
Akvinsk, Theologick summa I., 89, 8, 2). Angelofnia je na zaiatku vdy spojen s prekvapenm
a zaknutm. Angelofnia dobrho anjela postupne prerastie v neobyajn rados, avak angelofnia
diabla prerastie v zdesenie (por. Theologick summa III., 30, 3, 3).
Starovek uenci sa domnievali, e anjeli mali bu zdanliv alebo terick tel, a tak sa aj
zjavovali. Novovek teolgovia s presveden, e anjeli nemaj iadne telo. Pri angelofnii si anjeli
vezm vhodn udsk podobu, aby nevystraili tch, ktorm sa ukazuj (Paul O`Sullivan), alebo
len duchovne psobia na zmysly ud, tzv. vntorn vzia.
Magistrium dodnes nerozhodlo, i je angelofnia spsoben prepoianm materilnym te-
lom alebo vntornou vziou.

Anjelsk a udsk prirodzenos


Takmer do konca 20. stor. platilo, e anjeli vaka duchovnej prirodzenosti prevyuj
ud. Tvrdenie vychdzalo zo znmej stupovitej dokonalosti stvoren. Na najniom stupni doko-
nalosti boli neiv stvorenia. Vyie boli iv tvory. Nad nimi boli telesno-duchovn bytosti (udia)
a najvyie stli duchovn bytosti (anjeli).
V stave nevinnosti by bol lovek vdy podriaden anjelovi, ale znovuzroden vykpen
lovek, ktor je intmnym spsobom spojen s Jeiom v Eucharistii , zaujma v nebi vyie miesto
ako nebesk duchovia. A m astejie udia pristupuj k prijmaniu, tm via bude ich slva
v nebi (Peter Julin Eymard, +1868).
Teolgovia po Druhom vatiknskom koncile, dslednejie aplikujc vznam vtelenia Boie-
ho Syna ie prijatie a povenie udskej prirodzenosti do hypostatickej nie , zaali ui, e
anjeli u neprevyuj ud. Naopak. Po vtelen Jeia Krista je udsk prirodzenos teologicky vy-
ie a viac ako anjelsk prirodzenos. udsk telo, matria, napomha loveku k ete hlbej asti
na ivote Najsvtejej Trojice (Romuald Niparko).

Osobn vlastnosti anjelov

Anjeli svojou dokonalosou, ktor sa prejavuje jasom ich slvy (por. Dan 10, 9-12; Ez 10,
17; Iz 6, 2; Lk 2, 9; Sk 6, 15), prevyuj vetky viditen stvorenia. Prirodzen vlastnosti anjelov,
ako osb, s tri (por. KKC 330): - nesmrtenos; - dokonal prirodzen poznanie; - vynikajca
slobodn va a s tm svisiaca moc.

Nesmrtenos anjelov
Pretoe anjeli s isto duchovn stvorenia s nesmrten. Zjavuje to Psmo.
Lk 20, 36: U ani umrie nemu, lebo s ako anjeli a s Bomi synmi, pretoe s synmi vzkrie-
senia.
Mt 18, 10: ,,Ich anjeli v nebi ustavine hadia na tvr mjho Otca.
Mt 25, 41: ,,Vzdiate sa odo ma, zloreen, do venho oha, ktor je pripraven diablovi a jeho
anjelom.
2 Kor 4, 18: Viditen je do asu, ale neviditen je naveky.
Starovek otcovia sa ptali, i nesmrtenos anjelov je Bo dar, alebo vlastnos ich priro-
dzenosti. Nesmrtenos anjelov je nutn dsledok ich duchovnej prirodzenosti. Anjeli s svojou
prirodzenosou nesmrten, lebo s nehmotn a nepozostvaj z fyzickch iastok.

10
Poda Toma Akvinskho (+1274) anjeli dostali nesmrten ivot, nakoko s jednoduch
podstaty. Vo svojej existencii nepodliehaj skaze, ve zni sa a zomrie iba to, o sa sklad
z matrie a formy, lebo ke sa tieto dva elementy oddelia alebo jeden chba, nastva smr (por.
Theologick summa I., 50, 5). Znik nebeskch duchov by bol mon iba vtedy, keby ich chcel Boh
znii svojou zniujcou vou.

Poznanie anjelov
Anjeli maj vemi dokonal prirodzen (anjelsk) poznanie umocnen svetlom slvy.
2 Sam 14, 20: Je tak mdry, ako je mdry Bo anjel, a vie vetko, o je na zemi.
Sk 1, 10-11: A km uprene hadeli k nebu, ako odchdza, zastali pri nich dvaja muovia v bielom
odeve a povedali: Muovia galilejsk, o stojte a hadte do neba? Tento Jei, ktor bol od vs
vzat do neba, prde tak, ako ste ho videli do neba odchdza.
8, 6: Stvoril si ho (loveka) len o nieo menieho od anjelov, slvou a cou si ho ovenil.
Psmo u o vekej anjelskej mdrosti aj tak, e poukazuje na ich iariv svetlo, ktor je
symbolom boskej mdrosti.
Ez 1, 13-14: A podoba bytost: ich zjav bol ako erav uhlie oha, ako osi, o sa podobalo fak-
liam, a toto prechdzalo pomedzi bytosti, ohe vak mal iaru a z oha vychdzal blesk. Bytosti
chodili sem i tam, podobne iariacemu blesku.
Mt 28, 2-3: Z neba zostpil Pnov anjel, pristpil, odvalil kame a sadol si na. Jeho zjav bol ako
blesk a jeho odev biely ako sneh.
Augustn (+430) uil, e anjeli nepoznvaj stvoren veci zmyslami, ako udia, ale dokona-
lejie svojm svetlom v Boom Slove: Spoznali v samom Boom Slove, v ktorom s ven d-
vody vetkch vec, aj tch, o s stvoren v ase... Potom to spoznali v samom stvoren, ktor
videli akoby dolu sa dvajc (De Genesi ad litteram 4, 41).
Gregor Vek (+604): Boh hovor k svtm anjelom a odhauje ich srdciam jeho nevidi-
ten tajomstv a okovek maj vykona, aj samotn radosti z kontemplcie, stvaj sa akoby
rozkazmi (Moralia II, 42).
Anjeli maj vek inteligenciu a rozum maj akoby as na boskej vevediacnosti a ve-
dia o vetkom, o sa na zemi udeje. Ich poznanie je ovea dokonalejie, ako u ud. Spsobuje to
jas ich slvy (por. Dan 10, 9-12). Vo svetle slvy u vidia a poznvaj Boha. Anjeli na po-
iatku, len vo svojej prirodzenosti Boha nevideli, lebo nijak tvor na to nem schopnos. Ke vak
obstli v skke, potom dostali schopnos svetlo slvy, a odvtedy u vidia Boha.
Anjeli teda vetko poznvaj dvoma cestami: - cez Slovo (tzv. rann poznanie; v Bohu ako
pln); - cez podobu veci (tzv. veern poznanie; v uskutonen), por. Theologick summa I., 58, 6,
7; I, 57, 5. Pri poznvan skutonost anjelom nepreka miestna vzdialenos, por. Theologick
summa I., 55, 2; I, 57, 3; preka im vak asov vzdialenos ie budcnos, por. Theologick
summa I., 57, 3; I, 89, 7. Anjeli toti nemu budcnos spoznva v sebe (ako Boh), mu ju
spoznva a spoznvaj ju logicky z prinnosti vec.
Poda teolgov je inteligencia anjelov, na rozdiel od udskej, zameran na nematerilne veci
a nemaj potrebu innho intelektu (intelletto agente), kee veci poznvaj nie prostrednctvom
abstrakcie samotnch vec, ale priamym vnuknutm Bom. alm prkladom vekosti ich poznania
je mnohorakos a nadudskos innost, ktor nebesk duchovia vykonvaj ako slubu.
Hoci je anjelsk poznanie vemi vek, predsa je obmedzen. Anjelsk poznanie dejn spsy
asi nie omnoho vie od toho, o oni (anjeli) odovzdvaj prorokom. Anjeli toti nepoznaj nad-
prirodzen Boie tajomstv, pokia im ich Boh nezjav (por. Ef 3, 9; 1 Kor 2, 11; Sk 1, 10-11).
Anjeli nevidia do udskho srdca (do mysle loveka), ak to lovek nejako neprezrad (por.
1 Kr 8, 39). Anjeli tie nedoku s istotou predvda slobodn budce skutky (por. Iz 46, 9n), i in
nhodn veci a ani nevedia, kedy bude koniec sveta (por. Mt 24, 36; Mk 13, 32).

11
Slobodn va a moc anjelov
Anjeli maj siln a nemenn slobodn vu a z nej vyplvajcu vek moc.
Niektor anjeli zhreili (2 Pt 2, 4), o dokazuje, e zneuili vntorn morlnu slobodu. Anjel
sa u prvm rozhodnutm svojej vle nezmenitene prida bu dobra alebo zla (por. Tom Ak-
vinsk, Theologick summa I., 64, 2).
Slobodn va anjela je primeran jeho vekmu poznaniu. Va anjela je ovea silnejia
ako va loveka, preto anjeli maj neporovnatene viu moc ako udia.
2 Pt 10, 11: Bezoiv opovlivci, neboja sa rha duchovnm bytostiam, km ani anjeli, hoci s
v o do sily a moci, nevynaj proti nim rhav vrok pred Pnom. Por. 2 Kr 19, 35.
Mt 28, 2-3: Vtom nastalo vek zemetrasenie, lebo z neba zostpil Pnov anjel, pristpil, odvalil
kame a sadol si na. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh.
Zjv 14, 18: Od oltra zasa vyiel anjel, ktor m moc nad ohom. Por. Dan 3, 47-50.
Zjv 16, 4-5: Tret vylial svoju au na rieky a pramene vd: a zmenili sa na krv. Potom som poul
anjela vd vola. Por. Ex 17, 1n.
Kresanstvo nahradilo starodvne chpanie kozmu uzatvorenho do seba, novm poha-
dom. Vesmr je otvoren slobodnm inom anjelov a ud. Tom Akvinsk tvrdil, e anjeli pria-
mo panuj nad nimi prirodzenosami, por. Theologick summa I., 110, 1, 2. Anjeli mu do istej
miery ovplyvova aj hmotu (Pavol Kandera), por. Kniha proroka Daniela, Kniha Jb, Kniha To-
bi, Sk 12, 7-10. Poznatky nuklernej fyziky umouj vstpi do sveta, ktor je stle ten mate-
rilny, ale v ktorom matria pre svoju neuritos v porovnan s benmi mierami prichdza do
vzahu sinnosti s neviditenosou anjelskch pohntok (Georg Huber).
Anjeli mu medzi sebou komunikova. Ak anjel chce da informciu inmu, ten to u vie.
Anjeli mu zasahova do poriadku ud iba z Boieho dovolenia. Vplyv anjelov na ud nie
je priamy. Anjeli mu psobi na udsk zmysly a mylienky iba nepriamo. Keby mohli psobi
priamo, tak by u lovek neniesol zodpovednos za svoje skutky. Konen rozhodnutie mus urobi
lovek. Slobodn udsk va me na vplyv dobrho, i zlho anjela odpoveda kladne alebo
zporne.
Anjeli nemu nieo urobi len zo svojej vle, lebo nie s vemohci. Tie nemaj moc
nieo stvori, ie vytvori nieo z nioho.
Anjeli nemu robi zzraky (Boie znamenia) sami, bez Boieho poverenia, lebo to nie je v
prirodzenosti anjelov (por. Tom Akvinsk, Theologick summa I., 110, 4).

Anjeli a asopriestor
Anjeli ako isto duchovn stvorenia nepodliehaj asopriestoru. Lebo as a priestor s ch-
pan ako vlastnosti hmoty.
Tertulin (+c.224) uil: Kad duch teda aj anjeli aj dmoni je ako vtk. V okamihu je
vade. Cel svet je pre neho jednm miestom (Apologeticum 22).
Anjeli nemaj iadne pozemsk rozmery ani priestorovos, avak nie s nesmierni ani va-
deprtomn. Tom Akvinsk (+1274) uil: ,,Anjel je prtomn v tom priestore, kde inkuje. Po-
dobne ako dua v tele (por. Theologick summa I., 52, 1). Anjeli sa premiestuj mocou vle, tak
ako ich mylienka kde chc by, tam s. Anjeli s teda lokalizovan v mieste svojho inkovania.
Mu ma anjeli bilokciu? Psmo o tom nehovor. Teolgovia odpovedaj rzne.
Anjeli, pretoe s nesmrten, s veit. Boli stvoren, ich existencia mala zaiatok, ale ne-
bude ma koniec. Veitos je vlastn ich anjelskej prirodzenosti.

Povenie anjelov do stavu svtosti

Svt psmo

12
Dt 32, 4: Skalou je: dokonal je jeho dielo, lebo vetky jeho cesty s spravodliv.
Ez 28, 14-15: Bol si cherubom, pomazanm ochrancom; dal som a na svt Bo vrch, prech-
dzal si sa pomedzi ohniv kamene. Bezchybn si bol na svojich cestch odo da, o si bol stvo-
ren, a km sa nenala na tebe vina. Exegza: kr Tru predstavuje Lucifera.
Kol 1, 16: Lebo v om (Kristovi) bolo stvoren vetko na nebi a na zemi, viditen i neviditen,
trny aj panstv, knieatstv aj mocnosti. Vetko je stvoren skrze neho a pre neho. Por. Jn 1,
3.
89, 6-7: Tvoje zzraky, Pane, oslavuj nebesia a tvoju vernos spoloenstvo svtch. Lebo kto
nad oblakmi je rove Pnovi? Kto sa z Boch synov podob Pnovi? Por. 29, 1; Jb 1, 6;
38, 7. Exegza: Katolcka cirkev za zzrak povauje iba tak nevysvetliten udalos, ktor na
zklade okolnost, za ktorch sa udiala (a ktor s prsne preskman), vykazuje znak Boieho
znamenia to znamen znak potvrdenia, ktor bol dan loveku; alebo znak odpovede na jeho
prosbu (Raniero Cantalamessa).
Dan 4, 10: Videl som vo viden, ktor mi na mojom lku prelo mysou, ha, strca a svtec
zostpil z neba.
1 Tim 5, 21: Zaprisahvam a pred Bohom a Kristom Jeiom a pred vyvolenmi anjelmi, aby si
toto zachovval bez predpojatosti a nerobil ni, m by si sa priklal k niektorej strane.
Jn 8, 44: (Diabol) bol vrah od poiatku a nezotrval v pravde, lebo v om pravdy niet.
2 Kor 11, 14: A neudo, ve sm satan sa tvri ako anjel svetla.

Tradcia
Na zklade celho stvorenia v Kristovi a vzhadom na vzneen vroky o anjeloch otco-
via uili, e vetci anjeli boli pri stvoren poven do stavu milosti, do stavu svtosti. Bazil Vek
(+379) uil o pozdvihnut anjelov k nadprirodzenmu ivotu pomocou Ezechielovho videnia (Ez
28, 12-19), por. Homilia 34, 7. Podobne uil aj Gregor Nazinsky (+390).
Augustn (+430): ,,Vetci anjeli bez vnimky boli vybaven habitulnou (posvcujcou) milosou na
to, aby boli dobr a stle boli podporovan aktulnou (pomhajcou) milosou, aby dobrmi
mohli zosta (De civitate Dei XII, 9, 2).
Pseudo Dionz Areopagita (+c.530): (Serafni, najvyie postaven anjeli) s naplnen jedinenm
a vzneenm zbotenm (De coelesti hierarchia VI, 2).
Jn Damask (+750): ,,Skrze Logos boli vetci anjeli stvoren a zdokonalen Duchom Svtm vo
svtosti; stali sa astnmi milosti a osvietenia ako to zodpoved ich hodnosti a postaveniu (De
fide orthodoxa 2, 3).

Rozumov vaha
Posvcujca milos nepatr k iadnej stvorenej prirodzenosti ani udskej ani anjelskej. Aj
udia aj anjeli museli svtos dosta od Boha.
Kedy dostali anjeli posvcujcu milos? Hne pri stvoren alebo a neskr? V stredoveku
sa vykrytalizovali dve mienky: dominiknska a frantiknska. Dominikni tvrdili, e anjeli boli
stvoren v stave posvcujcej milosti (por. Tom Akvinsk, Theologick summa I., 62, 3). Fran-
tikni uili, e anjeli boli stvoren bez milosti a e (dobr anjeli) sa s pomocou pomhajcej milosti
pripravili na prijatie posvcujcej milosti.
Filozoficky mono uvaova takto: Kee udia s niej prirodzenosti ako anjeli a udia
dostali svtos pri stvoren, z toho vyplva, e aj anjeli dostali svtos pri stvoren a nie a neskr.

Magistrium
Ist nuka: Boh uril anjelom nadprirodzen cie (bezprostredn videnie Boha) a k dosiahnutiu
tohto ciea im dal posvcujcu milos.
Por. Ez 28, 14-15; Kol 1, 16; KKC 331, 335; enc. Cirkev ije z Eucharistie 19.

13
Anjeli dostali svtos s tm zmerom, aby si spolupracujc s Boou milosou zaslili
nebesk blaenos.
Ist nuka: Dobr anjeli si zaslili videnie Boha (nebesk blaenos).
Por. Mt 18, 10; Zjv 3, 21; KKC 350, 385.
Dobr anjeli obstli v skke a naveky vidia Boha z tvre do tvre. Teologicky ide o prijatie
(naplnenie) milosti Boha Vykupitea, ie o spsu. Blaen videnie Boha nepatr iadnej stvorenej
prirodzenosti. Blaen videnie Boha je najvym cieom stvorench rozumnch bytost.
Va anjelov je tak siln a nemeniten, e stailo jedno jedin rozhodnutie anjelov naveky
dobr anjeli hne dosiahli nebesk blaenos a zl anjeli hne upadli do zatratenia a nemu sa
nijako napravi (Boh repektuje ich zlovon rozhodnutie).
Ist nuka: Zl anjeli stratili monos videnia Boha a u nikdy nebud spasen.
Por. Mt 25, 41; 1 Jn 3, 8; Zjv 20, 10; Carihradsk synoda, r. 543, DH 411; KKC 392, 414.
Zl anjeli (diabli) ako zhreili a rozili sa s Bohom (dogma; por. tvrt laternsky snem, r.
1215, DH 800; Synoda v Brage, r. 563, DH 457; KKC 391-393). Slobodne odvrhli Kristovo vyk-
penie, stratili podarovan posvcujcu milos a u nikdy nebud spasen. Origenes (+253) uil
mylne o apokatastze (veobecnom nvrate k Bohu vraj aj diabli prdu raz do neba). Apokatast-
zu odsdila Carihradsk synoda.

Veobecnos poiatonho posvtenia anjelov


Z Boej spravodlivosti (por. Ex 10, 27; Dt 32, 4; Jn 17, 25) sa iada: - aby vetci anjeli (aj
t, ktor sa neskr stali zlmi) dostali na zaiatku posvcujcu milos a nielen nejak ich as (Kol
1, 16); - aby vetci boli v nadprirodzenom poriadku povolan k videniu Boha.
Vetci anjeli a vetci udia mali teda spolon prvotn povolanie k priatestvu s Bohom.

Anjelsk stav (stupe) nebeskej blaenosti


Stupe anjelskej blaenosti sa u nezvyuje. Anjeli u (hne po skke) dostali najvy stu-
pe blaenosti, ak mohla ich anjelsk prirodzenos obsiahnu.
Hoci dobr anjeli stle konaj nadprirodzen dobro, u za to nezskavaj zsluhy (v teolo-
gickom zmysle slova), lebo zasluhova mono len v stave cesty, ie poas skky (por. Theolo-
gick summa I., 62, 9), a nie v stave blaenho videnia.
Pravdou je, e anjelom sa zvuje miera radosti a dokonca sveta ke vidia novch
a novch spasench (ud) ale toto nezvyuje ich absoltny stupe blaenosti, ktor u maj.

Anjelsk krsa
Konanie dobra sprevdza ako odmena duchovn rados a mravn krsa, por. KKC 2500.
Dobr anjeli, pre svoju vern lsku k dobru (Dobru) a pravde (Pravde) s vemi krsni.
(Mdros) je krajia ne slnko a prevyuje vetky shvezdia. V porovnan so svetlom iari
jasnejie, lebo za nm nasleduje noc, ale proti mdrosti zloba ni nezme (Md 7, 29-30). Por. aj
Md 7, 25-26. Zamiloval som sa do jej krsy (Md 8, 2).
Anjeli vdy, ke sa zjavia uom odzrkaduj vaka svtosti a svetlu slvy Boiu nd-
heru. Anjeli zva dvaj najavo svoju nebesk identitu spolonm znakom iarivm svetlom,
por. Gn 3, 24; Ex 3, 2; 2 Mach 3, 25; Ez 1, 13-14; Mt 28, 2-3; Sk 12, 7.
Z pedagogickch dvodov zjavenie opisuje anjelov pomocou symbolickch obrazov. Hlav-
n s sneh, vietor a ohe.

Jei Kristus Vykupite celho stvorenia

14
Jei Kristus vykpil svet dvojjedinm konom: zstupnm zadosuinenm a zsluhami (Ef
2, 4-9; Kol 1, 20). Spasite urobil Bohu zados (za hrienikov) a zaslil (pre vetkch a pre vet-
ko) Boiu milos. Urobi zados, znamen uspokoji nejak poiadavku. Ak zadosuinenie ned-
va samotn vinnk, ale niekto in, ide o zstupn zadosuinenie. Zsluha, v pozitvnom zmysle
slova, je nrok na odmenu. Zadosuinenie a zsluha sa vak od seba vecne neodliuj, lebo tm
istm dobrm skutkom mono aj zadosuini aj zasluhova.

Vntorn dokonalos Kristovho vykpenia


Vntorn dokonalos (kvalita) vykpenia je nekonen cena a plnohodnotnos Kristovho
vykpenia (Ef 1, 7-8; Tim 2, 6), por. Klement VI. (1342-1352), bula Unigenitus Dei Filius, r.
1343, DH 1025. Vntorn dvod plnej hodnoty Kristovho vykpenia spova v hypostatickej nii
(druh bosk osoba prijala k venej boskej prirodzenosti aj veit udsk prirodzenos). Kristus
vykpil svet konmi udskej prirodzenosti, ktor vak maj sami v sebe nekonen vntorn hod-
notu, nakoko s konmi druhej boskej osoby.

Vonkajia dokonalos Kristovho vykpenia


Vonkajia dokonalos vykpenia predstavuje kvantitu to, o Kristus vykpil. Poda kla-
sickej teolgie Kristus Pn vykpil:
1. vetkch ud;
2. dobrch anjelov;
3. udsk prirodzenos Jeia Krista;
4. kozmos, hmotu celho vesmru.

Vykpenie dobrch anjelov

Svt psmo
Psmo hovor o vykpen anjelov nepriamo.
Kol 1, 16: Vetko je stvoren skrze neho a pre neho.
Kol 1, 20: Skrze neho zmieril vetko so sebou, ke pre jeho krv na kri priniesol pokoj vetk-
mu, o je na zemi aj o je na nebi.
Ef 1, 10: (Boh Otec si predsavzal) zjednoti v Kristovi ako v hlave vetko, o je na nebi aj o je na
zemi.

Tradcia
Irenej (+202): On, ako ven kr, vetko v sebe zjednocuje! (Adversus haereses III, 21, 9).
Bludn nuka Origena (+251) apokatastazis, e vetko, aj vetci zatraten, sa raz prinavr-
tia k Bohu hovorila aj o spse diablov. Carihradsk synoda r. 543 tto mylienku odsdila ako
heretick, por. DH 411.
Scotisti (Jn Duns Scot +1308, frantiknska kola) uili, e vetky milosti s milosti Krista
Hlavy, tak aj milos oslvench anjelov je Kristova milos.

Rozumov vaha
O vykpen anjelov treba hovori v irom zmysle slova. Zkladom tohto uvaovania je
fakt, e Boh m nekonene vyiu prirodzenos, ako maj anjeli. Aby anjeli mohli ma as na
venej boskej blaenosti, museli by do tohto vyieho stavu poven.
Przdno, ktor ostalo po padlch anjeloch, bolo zaplnen nekonenm bohatstvom Krista
Hlavy (por. Ef 1, 10), ktor z jednej strany nahradil urku hriechu padlch anjelov a z druhej stra-
ny vytvoril uom uprzdnen miesta (Matthias Joseph Scheeben, +1888).

15
Magistrium
Ist nuka: Kristovo vykpenie sa nevzahuje na padlch anjelov.
Por. Kol 1, 16. 20; Carihradsk synoda, r. 543, DH 411.
Anjeli toti nie s Kristom vykpen tak, ako udia po hriechu: Ve Boh neuetril ani an-
jelov, ke zhreili, ale zvrhol ich do tmavch priepast podsvetia a dal ich stri a do sdu (2 Pt
2, 4). Dvodom tohto definitvneho, neodvolatenho odsdenia je, e anjeli vetko poznvaj in-
tuitvne (nie na zklade sudku ako udia), a ke sa raz rozhodn pre dobro alebo pre zlo, iaden
podnet ich u neme podnieti k tomu, aby zmenili svoj postoj, take, ke spchaj hriech, tvrdo-
ijne v om zotrvvaj (por. Hebr 2, 16).
Teda: padl anjeli nemu by vykpen pre vlastn zatvrdenie sa v zlom, pre neodvola-
ten povahu ich voby.
Ist nuka: Kristovo vykpenie sa vzahuje na oslvench anjelov.
Por. Ef 1, 10.
Ide o milos Boha Vykupitea, vaka ktorej anjeli obstli v skke a vidia Boha z tvre
do tvre.

Skka anjelov a pd zlch anjelov

V Starom zkone sa pvodne anjelom pripisovali bez rozoznvania dobr i zl skutky


a lohy, por. Ex 23, 20; 78, 49. Po exile (nepriamy vplyv mezopotmskeho dualizmu) sa u anje-
li zaali deli poda morlnosti lohy, por. Zach 3, 1n; Kniha Tobi. V Novom zkone Jei rob
u jasn rozdiel medzi dvoma svetmi anjelov. Dobr anjeli mu posluhuj, nad zlmi vaz.

Svt psmo
Iz 14, 12: Ako si padla z neba, iariv zornika! Zrazen si k zemi, o si vldol nad nrodmi.
Exegza: Spoiatku sa meno iariv zornika vzahovalo na mestskch krov Tru a Sidonu,
ktor vzdorovali pravmu Bohu. Neskr tradcia preniesla meno Zornika Lucifer na hlavnho
diabla. Por. Ez 28, 12-19; Md 2, 24.
2 Tim 2, 5: Kto zvod, nedostane veniec, ak nezvod poda pravidiel.
2 Pt 2, 4: Ve Boh neuetril ani anjelov, ke zhreili, ale zvrhol ich do tmavch priepast podsve-
tia a dal ich stri a do sdu. Exegza: Ich hriech poda veobecnej tradcie spoval
v tom, e neprijali pln budcej inkarncie Slova (por. Hebr 1, 6).
Jd 1, 6: Anjelov zasa, ktor si nezachovali svoju dstojnos a opustili svoj prbytok, dr vo ve-
nch putch v temnote pre sd vekho da. Por. Iz 24, 21-22; Jb 4, 18.
Zjv 12, 7-9: Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho
anjeli, ale neobstli a u nebolo pre nich miesto v nebi. A vek drak, ten star had, ktor sa vol
diabol a satan, o zvdzal cel svet, bol zvrhnut; zvrhnut bol na zem a s nm boli zvrhnut jeho
anjeli. Exegza: Boj medzi Michalom a drakom, medzi dobrmi a zlmi anjelmi, potrv do kon-
ca sveta, por. Rim 8, 38-39; Mt 4, 1; 9, 34; 25, 41. Vazstvo Michala nad drakom ete nie je
definitvne, ale je prkladom triumfu, ktor nastane na konci vekov (pozri Zjv 20, 10). Pre diabla
a jeho anjelov u nebolo po porke miesto v nebi. Termn nebo neznamen Boiu prtom-
nos, ale zhadn kozmick miesto, na ktor poukazuje Jei: Videl som satana pada z neba
ako blesk (Lk 10, 18).
Svt psmo nehovor o obsahu anjelskej skky. Medzi otcami bol vak rozren nzor, e
sa jednalo o zjavenie Vtelenho Slova, ktor Boh anjelom ukzal. Niektor anjeli zhreili tak, e ho
odmietli. Odozva ich vzbury sa nachdza v slovch, ktormi sa Pokuite obrtil na prarodiov:
Budete ako Boh (Gn 3, 5). Diabol hre od poiatku (1 Jn 3, 8), je luhr a otec li (Jn 8, 44).

16
Tradcia
idovsk tradcia nesprvne pochopiac Psmo (Gn 6, 2-4) uila, e anjeli zhreili s udskmi
dcrami. To vrazne ovplyvnilo idovsk apokryfn spisbu (najm Kniha Henochova) i kresansk
starovek. Preto otcovia spoiatku rieili otzku, i anjeli zhreili hriechom tela i hriechom ducha, a
tak sa rozdelili na dve skupiny.
O hriechu tela hovorili najm Justn (+165), Klement Alexandrijsk (+215) a Tertulin
(+c.224). O hriechu ducha uili Laktancius (+320), Augustn (+430) a Gregor Vek (+604), o sa
od poiatku javilo ako seriznejia nuka, lebo anjeli s duchovn bytosti. Psmo (Sir 10, 15) tvrd:
,,Poiatkom kadho hriechu je pcha. Napokon celkom zvazilo presvedenie, e prehreenie
anjelov sa odohralo v oblasti ducha, a to hriechom pchy (por. Jer 2, 20: Nebudem otroi!
Non serviam!).
Justn (+165) mal osobitne svojrzne uenie o anjeloch. Uil, e Boh stvoril anjelov pre svoju slu-
bu a dal im slobodn vu. Mnoh anjeli ju zneuili a obcovali so enami, a tak splodili diablov,
ktor kodia uom. lohou diablov je podporova polyteizmus (por. Apologia I).
Tertulin (+c.224): Z anjelov, ktor sa pokazili vlastnou vinou, povstal ete skazenej rod dmo-
nov. Zo Svtho psma vieme, e ich Boh potrestal aj ich pvodcov aj ich kniea, o ktorom
sme hovorili (Apologeticum 22).
Cyril Jeruzalemsk (+386): Prvm sprvcom hriechu a otcom kadho zla je satan. Pn to pove-
dal, nie ja: Diabol hre od poiatku (1 Jn 3, 8). Pred nm nikto nezhreil. Avak satan nie preto
zhreil, akoby nklonnos k hriechu dostal spolu s prirodzenosou; vtedy by toti prina hriechu
spadla na Stvoritea. Satan bol stvoren ako dobr, ale z vlastnej vle sa stal diablom, nazvan
takto poda svojho konania. Najskr bol archanjelom, potom bol nazvan diablom, ie nacti-
utha, kvli svojej ohovranej innosti (Catecheses illuminandorum 2, 4).
Augustn (+430): (Diabol) sc stvoren, hne sa odvrtil od svetla pravdy, pln pchy a nakazen
rozkoou nad vlastnou mocou. Preto neoksil sladkos blaenho a anjelskho ivota (De Ge-
nesi ad litteram 11, 30).
Gregor Vek (+604): Nepochybne anjel zhreil tiac by ako Boh (Moralia 34, 21).
Jn Damask (+749): Po pde nejestvuje pre nich (diablov) monos poknia, podobne ako ani
pre ud po smrti (De fide orthodoxa 2, 4).
Teodoret Cyrsk (+458) o zlch anjeloch uil, e sa stali zlmi vlastnou vou, lebo Boh
neme stvori bytosti, ktor by nevykonvali aj nieo dobr.

Rozumov vaha
Uenie o skke a hriechu anjelov stoj na dvoch premisch:
1. Vetko, o Boh stvoril, bolo dobr.
2. Aj zl anjeli museli by kedysi dobr. A teraz, kee s zl, museli zhrei.
Anjeli boli podroben skke, aby si zaslili nadprirodzen odmenu. Len nezvldnutie
skky vysvetuje existenciu zlch anjelov, ktor zhreili pchou. Tom Akvinsk (+1274):
,,Hrieni anjeli odmietli nadprirodzen blaenos (videnie Boha). Bu si mysleli, e k blaenosti si
postaia sami, alebo e im Boh blaenos mus da (por. Theologick summa I., 63, 3).
Rozhodnutie anjelov vyliac akkovek zavhanie a neistotu je tak siln, e jedin
sta na veky (dobr anjeli u nemu zhrei a zl sa nemu napravi.) Padl anjeli aj napriek hrie-
chu nestratili svoju prirodzenos; ich duchovn podstata je tak jednoduch, take nemono z nej
ni zobra bez toho, aby sa poruila ich prirodzenos.

Magistrium
Ist nuka: Anjeli boli podroben mravnej skke.

17
Tvrdenie je celkom ist vzhadom na padnutch anjelov (vzhadom na dobrch anjelov je
menej ist). Uenie o skke vyplva z nuky otcov, e niektor anjeli zhreili (por. Lev Vek,
440-461, r. 447, DH 286). Poda viny teolgov ku skke dolo vo chvli ich stvorenia.
Ke boli (a s) skan udia, boli skan aj anjeli. Anjeli, ktor obstli v skke, dostali
navdy svetlo slvy.
Dogma: Urit poet anjelov ako zhreil a roziiel sa s Bohom.
tvrt laternsky snem, r. 1215, DH 800; Synoda v Brage, r. 563, DH 457; KKC 391-393.
Hriech je nedostatok povinnho dobra. Diabol a in dmoni poda svojej prirodzenosti boli
stvoren ako dobr. Sami sa stali zlmi. Tom Akvinsk (+1274) uil, e ,,Zl anjeli nikdy nevideli
Boha (por. Theologick summa I., 64, 1, 4). Keby ho boli videli, nikdy by nezhreili.

Mysterium iniquitatis
Hriechom anjelov zaalo svoju innos tajomstvo neprvosti (mysterium iniquitatis). 2 Sol
2, 7: ,,Lebo tajomstvo neprvosti u psob; ale len dotia, km nebude odstrnen ten, o ho teraz
zada. V om spova tajomstvo neprvosti, zla? Podstatu hriechu mono pochopi len vo vzahu
k nadprirodzenej milosti.
1. Dmoni prenasleduj neuhasitenou nenvisou vetkch, ktor s Bomi synmi prve preto,
e maj Boiu milos.
2. Vetka sila dmonickej nenvisti je nasmerovan proti Synovi loveka Jeiovi Kristovi.

Nemonos poknia zlch anjelov


iaden diabol neme robi poknie, a preto je jeho hriech neodpustiten. Nemonos jeho
kajcnosti je viacnsobn:
1. Diabol dokonale spoznal a dokonale sa rozhodol.
2. Diabol stle lipne na svojom hriechu, vzbure.
3. Diabol sa sm (nezvdzan a nijakm hriechom neoslaben) vo svojom vntri naklonil
k hriechu.
4. Diabol zhreil na konci svojej skky.
Zlm anjelom neme by ich hriech odpusten pre neodvolaten povahu ich voby (vy-
plvajcu z ich vekho poznania a silnej vle), a nie pre nedostatok Boieho milosrdenstva (por.
KKC 393).

Delenie anjelov

V Starom zkone sa najprv anjelom pripisovali (bez nejakho rozoznvania) dobr i zl


skutky, por. Ex 23, 20-21; 78, 49. Po exile, 6. stor. pr. Kr. (vplyv mezopotmskeho dualizmu),
svtopisci zaali deli anjelov poda ich kvality, por. Kniha Tobi; Kniha proroka Zacharia.
Napokon v Novom zkone aj Jei urobil jasn rozdiel medzi dvoma svetmi anjelov dobr anjeli
mu posluhovali, zl ho pokali ale on nad nimi zvazil.

Dobr a zl anjeli
Prvm kritriom delenia anjelov je ich vzah k Bohu: dobr anjeli s za Boha (a jeho pln
spsy), zl s proti Bohu.

Svt psmo
Prv delenie etick
Zach 3, 1: Potom mi ukzal vekaza Jozueho, ako stoj pred Pnovm anjelom; po jeho pravici
stl satan, ktor chcel naho alova. Por. aj Sk 10, 1-8; 106, 37; 143, 10; Dan 10, 20-21.

18
Tob 5, 22: Pjde s nm dobr anjel, jeho cesta sa vydar a vrti sa zdrav. Por. Tob 6, 14.
2 Mach 11, 6: Ke sa Machabejcovi bojovnci dozvedeli, e oblieha pevnosti, za horekovania
a v slzch spolu s udom prosili Pna, aby poslal dobrho anjela na zchranu Izraela. Por. aj 2
Mach 15, 23.
Mt 25, 41: Potom (Jei) povie aj tm, o bud zava: Odte odo ma, zloreen, do venho
oha, ktor je pripraven diablovi a jeho anjelom! Por. Ef 2, 1-2.
Zjv 12, 7-9: Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho
anjeli, ale neobstli a u nebolo pre nich miesto v nebi. A vek drak, ten star had, ktor sa vol
diabol a satan, o zvdzal cel svet, bol zvrhnut; zvrhnut bol na zem a s nm boli zvrhnut jeho
anjeli.

Druh delenie hierarchick


Klasick teolgia pozn aj alie delenie dobrch anjelov. Svt psmo toti neskr (3. stor.
pr. Kr. 1. stor. po Kr.) spomna (tyri) hlavn rovne duchovnch bytost: - trny, - panstv, -
knieatstv, - mocnosti. Z toho sa vyvinula nuka o anjelskch hierarchich a zboroch.
Kol 1, 16: Lebo v om bolo stvoren vetko na nebi a na zemi, viditen i neviditen, trny aj
panstv, knieatstv aj mocnosti. Vetko je stvoren skrze neho a pre neho. Por. Rim 8, 38-39;
1 Kor 15, 24-25; Mt 24, 29.
148, 2: Chvte ho, vetci jeho anjeli; chvte ho, vetky nebesk mocnosti. Por. Dan 3, 61;
Est 14, 12; Iz 6, 2 (serafni); Gn 3, 24; Dan 3, 55 (cherubni)
Mt 9, 34: Ale farizeji hovorili: Mocou knieaa zlch duchov vyha zlch duchov. Por. Jn 12,
29-31; 14, 30-31;
Ef 1, 20-21: (Boh) v nebi (Krista) posadil po svojej pravici nad kad knieatstvo, mocnos, silu
a panstvo a nad kad in meno, ktor mono vyslovi nielen v tomto veku, ale aj v budcom.
Por. Ef 6, 12; 1 Pt 3, 21-22;
34, 8: Ako strca sa utbor anjel Pnov okolo bohabojnch a vyslobod ich.
91, 11-12: Svojim anjelom d prkaz o tebe, aby a strili na vetkch tvojich cestch. Na ru-
kch a bud nosi, aby si si neuderil nohu o kame.
Mt 18, 10: Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jednm z tchto malikch. Lebo vm hovorm,
e ich anjeli v nebi ustavine hadia na tvr mjho Otca, ktor je na nebesiach.
Sk 12, 15: Oni vraveli: To je jeho (Petrov) anjel.

Tretie delenie menn


Ako posledn diferencicia anjelov s osobn biblick men niektorch z nich dobrch
i zlch (2. stor. pr. Kr. 1. stor. po Kr.). Osobn men anjelov nenaznauj nebesk identitu tchto
bytost, ale ich konanie a slubu medzi umi.
Dan 10, 13: Ale kniea Perzskho krovstva stlo proti mne dvadsajeden dn a ha, Michal, jed-
no z prvch knieat, prilo mi na pomoc a nechal som ho tam pri knieati perzskho kra.
Dan 12, 1: V tom ase povstane Michal, vek kniea, o stoj nad synmi tvojho nroda.
Lk 1, 19: Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel. Stojm pred Bohom a som poslan hovori s tebou
a oznmi ti tto radostn zves.
Lk 1, 26: V iestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejskho mesta, ktor sa vol Naza-
ret.
Tob 3, 16-17: V tej istej chvli bola vypout modlitba obidvoch pred Boou velebou a bol posla-
n Rafael uzdravi obidvoch: Tbimu odstrni bemo z o, aby oami videl Boie svetlo,
a Raguelovu dcru Sru da Tbiho synovi Tobiovi za manelku a oslobodi ju od zloducha
Asmodeja.

19
2 Kor 6, 14-15: o m spolon svetlo s tmou?! Ak zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Kum-
ranci pokladali Beliala (gr. Beliar) za anjela temnosti a za protivnka Jahveho. Hebr. meno Belial
m zklad v ugaritskom slove blmlk, ktor znamen nekr, zlo, zl vlastnosti.
Mimobiblick starobyl idovsk literatra poznala ete men dvoch dobrch archanjelov
(Uriel a Sariel) a viacerch zlch anjelov, napr. Azaziel, Mastema a i.

Tradcia
Otcovia v duchu Psma rozliovali dobrch a zlch anjelov (satanov, dmonov, diablov).
Barnabov list (od neznmeho idovskho autora po r. 135): S dve cesty nuky... Cesta svetla
a cesta tmy. Medzi nimi je vek rozdiel. Prv osvetuj Bo anjeli, druh anjeli satana (18, 1).
Poda otcov (najm alexandrijskch a kapadckych) rzne biblick men anjelov naznauj
ich odstupovanie a aksi vntorn poriadok.
Bazil Vek (+379): (Pn) vymenoval dev mien kameov (por. Ez 28, 13), lebo je isto dev
anjelskch zborov. A ten prv anjel bolo ozdoben a prikryt vetkmi (kamemi) preto, lebo
bol postaven nad vetky anjelsk zbory a vynikajco ich prevyoval (Homilia 34, 7).
Systematick klasifikciu nebeskch bytost vak zaviedol a Pseudo Dionz Areopagita
(+c.530), ktor rozdelil anjelov na tri hierarchie; v kadej hierarchii s ete tri zbory (chry):
1. hierarchia 2. hierarchia 3. hierarchia
serafni panstv sily
cherubni knieatstv archanjeli
trny mocnosti anjeli
Na Zpade klasifikciu anjelov spropagoval Gregor Vek (+604). Delenie anjelov na dev
chrov (znme v istch obmench) je slobodn teologick mienka. Poda Pseudo Dionza
i Gregora sa rozdelenie anjelov zaklad na ich prirodzench i nadprirodzench daroch. m vyia
hierarchia, tm lepie vlastnosti a dary. Pravdae tm aj via loha a zodpovednos.
V stredoveku scholastici rozdelili anjelov na dva druhy na asistentov a minitrantov (Dan
7, 10 sliaci a stojaci anjeli). Asistentov tvor starovek prv a druh hierarchia (teda es anjel-
skch chrov) a minitrantov tvor tretia hierarchia (posledn tri chry).

Rozumov vaha
Boh je najvyie a absoltne Dobro. Kto dr s Bohom, je morlne dobr, kto sa priei
Bohu, je morlne zl. Anjeli boli na poiatku celkom slobodn bytosti. Svoj postoj k Bohu si dob-
rovone a natrvalo vybrali, a tak sa navdy stali bu morlne dobr alebo morlne zl.
Zd sa by jasn aj to, e anjeli s hierarchicky zoraden, pretoe hierarchick truktra je
vlastn celmu stvoreniu. Tom Akvinsk (+1274), ktor sa pripojil k hierarchickej klasifikcii
Areopagitu, pripsal prvmu hierarchickmu stupu kontemplciu Boha ako posledn cie; druh
hierarchia m ako hlavn lohu riadi svet; tretia hierarchia je usporiadan tak, aby mohla vykon-
va Boie plny (por. Theologick summa I., 106-114).
V nebi, kde je dokonal poznanie z nazerania, anjeli nepotrebuj men. Ke vak plnia ne-
jak lohu, dostvaj meno poda nej (por. Bazil Vek, Homilia 34, 8).

Magistrium
Materilna dogma: Existuj dobr anjeli a zl anjeli.
Por. Zjv 12, 7-9; 2 Mach 11, 6; Mt 25.
Dobrota a zloba anjelov pochdza z ich slobodnho rozhodnutia prija (dobr anjeli), ale-
bo neprija (zl anjeli) Boiu vu, Bo pln.
Star civilizcie a ich nboenstv tie delili duchov (bostv) na dobrch a zlch. Napr.
v starovekom Egypte bol zlm duchom Sth (zobrazovan ako svia s ervenm rypkom);

20
v antickom Grcku to bol Pan (zobrazovan ako chlpat a rohat postava s hlavou capa); v Asrii
Pazuz (zobrazovan ako postava s hlavou netopiera a chvostom korpina).
Ist nuka: Kad alie delenie dobrch anjelov je druhorad.
Hierarchia anjelov (s menlivmi stupami) nem charakter pevnej nuky a je naozaj druho-
radou zlokou angelolgie (Albert Vek, +1280; Karl Rahner, +1984). Poda sasnej teolgie
bolo vyvolan antickmi nzormi, a teda nemalo zklad v skutonom anjelskom svete.

Pnov anjel, Bo anjel


Pnov anjel m vnimon postavenie v Psme. V Starom zkone, poda vkladu starch
otcov Justn (+165), Irenej (+202), Tertulin (+c.224), Cyprin (+258) Pnov anjel predstavo-
val jednu z foriem Boieho zjavenia sa, ie teofniu (gr. theos boh; gr. fainein ukza sa),
tzv. stelesnenie. Napr. Gn 16, 7-9: Pnov anjel ju vak naiel pri prameni vody na pti, na ceste
do Suru, a povedal jej: Odkia ide, Agar, Saraina slka, a kam sa uber? A ona odpovedala:
Utekm pred svojou paou Sarai. Tu jej Pnov anjel povedal: Vr sa k svojej panej a podrob sa jej
moci! Por. aj Gn 21, 17n; Ex 3, 2-6; Nm 22, 22-35; 2 Sam 14, 20; Sdc 6, 11n.
V Novom zkone sa Pnov anjel tie spomna, ale u nem onen teofnick vznam, napr.
Mt 1, 20: Ako o tom uvaoval, zjavil sa mu vo sne Pnov anjel a povedal: Jozef, syn Dvidov,
neboj sa prija Mriu, svoju manelku, lebo to, o sa v nej poalo, je z Ducha Svtho. Por. aj Lk
1, 11; Jn 1, 51; Sk 5, 19.
Sasn exegza uprednostuje nzor, e Pnov anjel je stvoren samostatn postava (zais-
te nadraden ostatnm anjelom), ale nie zjavenie Boha. Tie miesta (Star zkon), kde sa anjel iden-
tifikuje s Bohom, odpora vidie ako prli syntetick spsob svtopiscovho rozprvania (Adal-
berto Sisti).

Cherubn
Cherub, cherubn hebr. kerv, plurl kervm je anjelsk nebesk bytos, o ktorej hovor
Star zkon a Zjavenie apotola Jna. Slovo cherub zrejme pochdza z akadskho (Akkadsko
severn Babylnia) slova karabu poehnan, prosperujci. Slovo oznaovalo sluobnkov bohov,
akchsi radcov a prostrednkov. Poda Bazila Vekho meno cherubn znamen plnos poznania
(Homilia 34, 10). Cherubni slili len Pnu Bohu, neboli poslan na slubu uom.
Psmo opisuje cherubnov ako okrdlen bytosti s udskmi a zvieracmi vlastnosami. Pod-
a Knihy Genesis cherubni chrnia s plamennm meom cestu k stromu ivota na vchod od Ede-
nu (Gn 3, 24). Poda Knihy Exodus trnili dvaja zlat cherubni na zutovnici (Ex 25, 17n; 37, 6-9;
Hebr 9, 5) a cherubni boli zobrazen aj na zclone svtostnku (Ex 26, 1). V alamnovom chr-
me, v najvntornejom dome, boli dve vek sochy cherubnov s roztiahnutmi krdlami (1 Kr 6,
23).
Prorok Ezechiel videl zrejme najviac rozren predstavu o cherubnoch okrdlen udsko-
zvieracie bytosti (Ez 1). Kresania v tomto nebeskom zjave videli symboly tyroch evanjelistov. V
najstarch starozkonnch textoch, predovetkm v niektorch almoch (napr. 80, 2), sa objavilo
archaick oznaenie Boha ako toho, ktor sed na cherubnoch, alebo ktor na nich ide. V tch-
to prpadoch cherubni predstavuj Bo trn, alebo jeho vojnov voz.
Cherubni i serafni patria do prvej hierarchie anjelov.

Serafn
Seraf, serafn po hebr. znamen horiaci, iariaci je anjelsk nebesk bytos, o ktorej ho-
vor iba Star zkon. Poda proroka Izaia (Iz 6, 1-3) serafni stli blzko vzneenho Pnovho
trnu. Kad serafn mal po es krdel: dvoma krdlami si zakrval tvr, dvoma si zakrval nohy
a dvoma lietal. Serafni spievali Pnovi Svt, svt, svt... Tento spev sa po hebr. vol kd,
po gr. trishagion.

21
Poda kresanskej nuky s serafni bytosti z istho svetla a priamo komunikuj s Bohom.
Zobrazovan s so iestimi peruami. Ich symbolom je ohe znzorujci oistu a lsku.

Archanjel
Psmo prideuje titul archanjel (gr. archanjel hlavn anjel) iba Michalovi (Jd 1, 9). Kato-
lcka tradcia v zmysle Zjv 1, 4; 15, 6; Tob 12, 15 tento titul postupne rozrila na alch du-
chov. V staroveku sa uilo o tyroch archanjeloch: Michal (Vaz), Gabriel (Posol), Rafael (Lekr)
a Uriel (Siln spolonk).
V stredoveku (poda Tob 12, 15; Zjv 8, 2; Zach 4, 4.10) sa hovorilo a o siedmych archan-
jeloch: Michal, Gabriel, Rafael, Uriel, Jehudiel (Odmeovate), Barachiel (Pomocnk), Sealthiel
(Prhovorca). V pote sedem bola ukryt symbolika vyvenie siedmych hlavnch hriechov.
V novoveku sa poda troch osobnch mien z Psma uilo len o troch archanjeloch: Michal
(meno doslovne znamen Kto je ako Boh?), por. Dan 10, 13; 12, 1; Jd 1, 9; Zjv 12, 7. Gabriel
(Boia sila), por. Dan 8, 16; 9, 21; Lk 1, 19. 26. Rafael (Bo liek), por. Tob 5, 4; 12, 15.
Archanjel sa v Psme spomna aj bez mena: Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Boej
ponice sm Pn zostpi z neba a t, o umreli v Kristovi, vstan prv (1 Sol 4, 16).
Star tradcia radila k hlavnm anjelom aj Hlll ben Schra (Lucifera). Hebrejsk Hlll
ben Schr znamen iariaci syn rannej zory, o bolo do grtiny preloen ako Heosforos
(Rann hviezda, Nosite svetla) a do latininy Lucifer (Nosite svetla, Zornika). Lucifer neobstl v
skke, padol a nsledne sa stal vodcom zlch anjelov. Do svojej vzbury so sebou vtiahol jednu
tretinu anjelov (por. Zjv 12, 4) a po vzbure dostal nov meno v hebrejine Satan, v grtine Dia-
bolos, o znamen: alobca, Ohovra, Protivnk, Nepriate (1 Krn 21, 1; Jb 3, 6; Sir 21, 30;
Zach 3, 1; Mt 4, 10; 12, 26; Mk 1, 13; 3, 23; 4, 15; Lk 10, 18; 11, 18; 13, 16; 22, 3; 22, 31; Jn 13,
27; Sk 5, 3; 26, 18; Rim 16, 20; 1 Kor 5, 5; 7, 5; 2 Kor 2, 11; 11, 14; 1 Sol 2, 18; 2 Sol 2, 9; 1 Tim
1, 20; 5, 15; Zjv 2, 9; 2, 13; 12, 9; 20, 2; 20, 7; ).
Kristus povedal o sebe: Ja, Jei, poslal som svojho anjela, aby vm toto dosvedil
o cirkvch. Ja som Kore a Rod Dvidov, iariv rann hviezda (Zjv 22, 16). Tak Jei dal naja-
vo, e m ist vazstvo nad Luciferom.

Anjel strca
Poda znmeho pravidla lex orandi - lex credendi Cirkev vyznva pravdu aj o anjeloch
strnych. Anjeli strcovia tvoria samostatn kapitolu angelolgie (vi niie).

Poet anjelov

Svt psmo
Poet anjelov sa v Psme udva veobecne a hyperbolicky (zvujco).
Hebr 12, 22: No vy ste sa priblili k vrchu Sion a k mestu ivho Boha, k nebeskmu Jeruzalemu,
k myriadm anjelov, k slvnostnmu zhromadeniu. Gr. myriada znamen desatisc.
68, 18: Boch vozov s desatisce tiscov: Pn tiahne zo Sinaja do svtyne. Por. 1 Kr 22, 19.
2 Kr 6, 16-17: Neboj sa, lebo tch, o s s nami, je viac ako tch, o s s nimi! A Elizeus sa mod-
lil: Pane, otvor mu oi, nech vid! Vtom Pn otvoril sluhove oi a videl, e vrch okolo Elizea je
pln ohnivch kon a vozov. Exegti tvrdia, e viacej duchov svetu pomha, ako kod.
Mt 26, 53: Alebo si mysl, e by som nemohol poprosi svojho Otca a on by mi hne poslal viac
ako dvans plukov anjelov? Pluk je starovek rmska lgia, ktor mala zvyajne 6000 vojakov.
Zjv 5, 11: Videl som a poul som hlas mnohch anjelov okolo trnu, bytost a starcov. Boli ich
myriady myrid a tisce tiscov. Por. Mt 24, 31.

22
Dan 7, 10: Ohniv rieka prdila a vychdzala od neho; tisce tiscov mu slili a desatisce desa-
tiscov stli pred nm: zaal sd a otvorili sa knihy.

Tradcia
Otcovia uili, e anjelov je vek poet. Zva vychdzali z Kristovho podobenstva o stra-
tenej ovci (por. Mt 18, 12-14; Lk 15, 1-7): Devdesiatdev nezatanch, ie vernch
oviec predstavuje mnostvo dobrch anjelov; jedna straten oveka predstavuje cel udsk poko-
lenie. al otcovia uili, e spasench ud bude toko, koko anjelov zhreilo.
Bazil Vek (+379): Na svoj i n sviatok (Pnovo zmtvychvstanie) sa objavil anjel v bielom r-
chu (por. Mt 16, 1-7), lebo naim povenm, s napraven straty nebeskej vlasti (Homilia 21,
2). Bazil na inom mieste pripa, e ud v nebi bude toko, koko je dobrch anjelov, por.
Homilia 34, 11.
Pseudo Dionz Areopagita (+c.530): Poetn s blaen ky duchov na vsostiach, ktor presa-
huj slab a obmedzen sla hmotnch vec (De coelesti hierarchia XIV). Ako bolo poveda-
n, mme dvod si myslie, e najvy stupe, ktor je najbliie k tajomstvu, vaka svojmu
postaveniu, tajomnm spsobom uvdza druh stupe; aby druh stupe viedol (tretiu) hie-
rarchiu a aby tento zjavujci stupe knieatstiev, archanjelov a anjelov bol nadraden udskej
hierarchii (De coelesti hierarchia VII).
Pseudo Dionz sa domnieval, e rzne biblick men anjelov naznauj ich odstupovanie a
aksi vntorn poriadok. Vychdzajc z poetnch textov Psma (por. Gn 3, 24; Iz 6, 2n; Rim 8,
38n; Kol 1, 16; Ef 1, 21) rozdelil anjelov na tri hierarchie; v kadej hierarchii s ete tri chry:
1. hierarchia 2. hierarchia 3. hierarchia
serafni panstv sily
cherubni knieatstv archanjeli
trny mocnosti anjeli
Toto delenie na dev chrov je slobodn teologick mienka. Poda Dionza i poda Gre-
gora Vekho (+604) rozdelenie anjelov sa zaklad na ich prirodzench i nadprirodzench daroch.
m vyia hierarchia, tm lepie vlastnosti a dary. Pravdae tm aj via loha a zodpovednos.
V stredoveku tie vychdzajc z Psma (Dan 7, 10: sliaci a stojaci anjeli) scholastici
rozdelili anjelov na dva druhy na asistentov a minitrantov. Asistentov tvor starovek prv a dru-
h hierarchia (teda es anjelskch chrov) a minitrantov tretia hierarchiu (posledn tri chry).

Rozumov vaha
Zjavenie dokazuje, e anjelov je vea, lebo plnia rzne sluby a maj aj rzne men.
Tom Akvinsk (+1274) aplikoval na anjelov princp individualizcie a tvrdil, e anjeli sa
pecificky lia jeden od druhho (por. Theologick summa I., 108, 4) a ich poet je tak vek, e
presahuje poet materilnych byt a ud (por. Theologick summa I., 50, 3). V odvodnen vych-
dzal z toho, e anjeli s najkrajie a najdokonalejie obrazy Boha, preto musia vo svojom pote
prevyova vetko.
Albert Vek (+1280) naopak tvrdil, e pecificky s vetci anjeli jedno. Frantiknska teo-
logick kola volila stredn cestu. Tvrdila, e jednotliv chry anjelov sa pecificky lia, ale anjeli
toho istho chru s pecificky jedno.

Magistrium
Ist nuka: Poet anjelov je vek.
Por. Hebr 12, 22; KKC 328-336.
Svt psmo, vchodn i zpadn otcovia a Magistrium bene hovoria o anjeloch
v mnonom sle. Cirkev sa vak o nejakom presnom pote anjelov (ani o pote spasench ud)

23
nikdy oficilne nevyjadrila. Terie viacerch teolgov, e anjeli s rozdelen na chry a hierarchie,
Cirkev poklad za slobodn (v sasnosti prekonan) mienku.

Porovnanie potu dobrch a potu zlch anjelov


Poda nzoru teolgov (napr. Tom Akvinsk, Theologick summa I., 63, 9) poet dob-
rch anjelov prevyuje poet zlch anjelov.
Hlavn dvod tejto mienky spova v prirodzenosti. Prirodzen nklonnos stvoren je ne-
hrei. A preto to, o sa deje poda prirodzenosti, sa uskuton vdy alebo astejie, ako to, o sa
deje proti prirodzenosti. Hriech je proti akejkovek prirodzenosti (anjelskej i udskej).

innos dobrch anjelov

Cel existencia a tak aj vetka innos dobrch anjelov je zameran predovetkm na


Pna Boha a potom na svet, najm na svtch ud.

Anjeli sa klaaj Bohu

Svt psmo
Poetn citty hovoria o hlbokej nboenskej cte anjelov k Bohu.
Neh 9, 6: Ty si, Pane, ty si jedin! Ty si urobil nebo a nebes so vetkm ich vojskom, zem
i vetko, o je na nej, moria aj so vetkm, o je v nich. Tomu vetkmu ty dva ivot. Tebe sa
klania nebesk vojsko. Por. Dan 7, 10; Sir 42, 17.
Lk 4, 8: Pnovi, svojmu Bohu sa bude klaa a jedine jemu bude sli.
Hebr 12, 22-23: No vy ste sa priblili k vrchu Sion a k mestu ivho Boha, k nebeskmu Jeruza-
lemu, k myriadm anjelov, k slvnostnmu zhromadeniu a k spoloenstvu prvorodench, ktor
s zapsan v nebi. Por. Hebr 1, 6.
Zjv 7, 11-12: Vetci anjeli stli okolo trnu, starcov a tyroch bytost, padli na tvr pred trnom,
klaali sa Bohu a volali: Amen! Dobroreenie a slva, mdros a vaka, es a moc i sila nmu
Bohu na veky vekov. Amen. Por. Zjv 5, 11-14.

Tradcia
Otcovia verili, e prvoradou innosou dobrch anjelov je klaa sa Bohu.
Irenej (+202): Boia slva oivuje. Preto t, o vidia Boha, zskavaj ivot... Lebo nemono i
bez ivota, ale podstata ivota spova v asti na Bohu a as na Bohu je vidie Boha a uva
jeho dobrotu (Adversus haereses IV, 20, 5). Hoci Irenej v prvom rade mysl na ud nebea-
nov, predsa teolgia tmi istmi termnmi opisuje aj blaenos anjelov.
Pseudo Dionz Areopagita (+c.530): (Serafni, najvyie postaven anjeli) neustle miluj Boha
(De coelesti hierarchia VII, 2). Vaka svojej najhlbej lske k Bohu sa (duchovia prvej hrie-
rarchie) udruj vo vlastnom ku, ktor sa neustle pohybuje a to stle rovnakm spsobom
(De coelesti hierarchia VII, 2).
Gregor Vek (+604): Hlas anjelov je chvlou Stvoritea, je to samotn obdiv, ktor sa rod z ich
osobnej kontemplcie (Moralia II, 42).

Rozumov vaha
Boh vetko, o stvoril, stvoril pre seba. Preto vetci anjeli oslavuj Boha svojou existenciou
a dobr anjeli ho oslavuj aj svojou innosou klaanm sa a slubou.
Sluba Bohu je priama (oslava; klaanie sa; sluba vtelenmu Boiemu Synovi) a nepriama
(sluba svetu, najm svtm).

24
Adorcia (lat. adoratio cta, poklona, klaanie sa) je najvym zmyslom vetkch stvore-
n; je to hlavn kon nosti nbonosti. Klaanie sa patr len Bohu. Klaa sa Bohu znamen: chv-
li ho, velebi ho a seba pokorova, s vanosou vyznvajc, e urobil vek veci a e jeho meno
je svt (por. KKC 2097). Tom Akvinsk (+1274) zdrazoval, e klaanie sa patr jedine Bohu
preto, len on je pvodca a posledn cie vetkho, por. Theologick summa II-2., 81, 1.

Magistrium
Dogma: Anjeli s stvoren na Boiu slvu.
Prv vatiknsky koncil, r. 1870, DH 3025; KKC 319.
Slvi alebo oslavova znamen by s niekm, by osoba v osobe v tom najpozitv-
nejom zmysle slova. Preto najvia slva v najpravejom a najvyom stupni m miesto
v Najsvtejej Trojici medzi boskmi osobami. Stvorenia sa k tejto boskej slve pribliuj len
analogicky (eslav Stanislav Bartnik).
Boia slva sa rozliuje na tzv. vntorn (v Bohu ako takom) a vonkajiu (mimo Boha; v
stvoren). iadne stvorenie neme ni prida (ubra) vntornej Boej slve. Avak stvorenia budu-
j a zvuj tzv. vonkajiu Boiu slvu. Stvorenia oslavuj Boha tak, e maj as na jeho prav-
de, dobrote a krse a najm tak, e slobodne konaj poda Boej vle.
Dogma: Adorcia, klaanie sa, patr jedine Bohu.
Por. Dt 6, 13; Lk 4, 8; Druh nicejsk koncil, r. 787, DH 602; Sacrosanctum concilium
125; Lumen gentium 67; KKC 2096.
Anjeli v tichom ase kontempluj Boha a iaria lskou k nemu. Zjavenie asto krt nabda
k tichu adorcie pred Bom Majesttom (por. Zach 2, 17; Sof 1, 7; Hab 2, 20; Nar 3, 26), ktor je
v nebi prkladn: Nastalo asi pol hodiny ticho (Zjv 8, 1). Ticho symbolicky vyjadruje postoj
slvnostnej poklony, ktor pred zjavenm Stvoritea vzdvaj vetky stvorenia anjeli a udia.

Anjeli slia Bohu

Svt psmo
Poetn citty hovoria o nenavnej slube anjelov k Bohu.
103, 20: Dobrorete Pnovi, vetci jeho anjeli, udatn hrdinovia, o povate na jeho slov
a plnte jeho prkazy. Por. Dt 6, 13.
Joz 5, 13-14: Jozue k nemu pristpil a optal sa ho: Patr k nm alebo k naim nepriateom? I
odpovedal: Nie! Som vodca Pnovho vojska.
1 Kr 22, 19: Videl som Pna sedie na trne a cel nebesk vojsko st pri om po jeho pravej
i avej strane. Por. 68, 18; Mt 16, 27; Mk 13, 27; 2 Sol 1, 7.
Mt 4, 11: Tu ho (Jeia) diabol opustil a prili anjeli a posluhovali mu. Por. Mk 1, 13; Mt 26, 53.
Lk 22, 43: Tu sa mu zjavil anjel z neba a posiloval ho.

Tradcia
Otcovia v duchu mnohch vyjadren Psma nepochybovali, e dobr anjeli slia Bohu.
Klement Rmsky (ppe v r. 92-101; list z r. 96): Podriame sa Boej vli. Vak Psmo hovor:
Tisce tiscov mu slili a desa tisce desa tiscov stli pred nm (por. Dan 7, 10)... (List Ko-
rinanom 34, 5-6).
Augustn (+430): Pravou obetou je kad in, ktor sa kon preto, aby sme sa svtm zvzkom
plne oddali Bohu, teda je zameran na ten cie dobra, vaka ktormu meme by naozaj bla-
enmi (De civitate Dei 10, 6). Anjel je nzov sluby, nie prirodzenosti. Ak sa pta na meno
tejto prirodzenosti, je to duch; ak sa pta na slubu, je to anjel: poda toho, m je, je duch;
poda toho, o kon, je anjel (Enarratio in Psalmum 103, 1, 15).

25
Pseudo Dionz Areopagita (+c.530) v diele De coelesti hierarchia uil o hierarchicky uspo-
riadanej anjelskej slube. Prv hierarchia anjelov (tri chry serafni, cherubni a trny) sli iba
Bohu.

Rozumov vaha
Boh vetko, o stvoril, stvoril pre seba. Preto vetci anjeli oslavuj Boha svojou existenciou
a dobr anjeli ho oslavuj aj svojou vou a prcou. Sluba Bohu neznamen, e by Boh nieo
potreboval, alebo bol na niekoho odkzan, alebo by mu nieo chbalo.
Sluba Bohu je priama (oslava; klaanie sa; sluba vtelenmu Boiemu Synovi) a nepriama
(sluba svetu, najm svtm).
Tom Akvinsk (+1274) uil, e sluba Bohu pozostva z vntornch konov (v duchu;
rozum a va) a z vonkajch konov (zmyslami postrehnuten; skutky). Vntorn kony s viac a
s hlavn. Avak kvli udskej prirodzenosti treba aj vonkajie kony, por. Theologick summa II-
2., 81, 7.

Magistrium
Ist nuka: Primrnou lohou anjelov je sli Bohu.
Por. 1 Kr 22, 19; Mt 4, 11; KKC 329, 333.
Primrna loha anjelov vyplva z dogmy, e anjeli boli stvoren na slvu Boiu. Svt an-
jeli oslavuj Boha za dielo stvorenia (Gn 28, 12; Sir 42, 17; Ez 3, 12-13; 57, 6. 12; Jb 38, 7) aj
za dielo spravodlivosti a spsy (Iz 5, 14; 14, 12; 24, 16; Ez 10, 4-5; Sdc 13, 20; Dan 3, 49-50; Zjv
5, 11-12).
Od vtelenia a po nanebovstpenie je ivot Pna Jeia obklopen adorciou a slubou anje-
lov, por. Lk 2, 14; Hebr 1, 6. Anjeli ochrauj Jeiovo detstvo, por. Mt 1, 20; 2, 13. 19; posluhuj
mu na pti, por. Mk 1, 13; Mt 4, 11; posiluj ho v smrtenej zkosti, por. Lk 22, 43.
Anjeli aj evanjelizuj, por. Lk 2, 10, ke oznamuj dobr zves o Kristovom vtelen por.
Lk 2, 8-14 a zmtvychvstan, por. Mk 16, 5-7. Anjeli bud aj pri Kristovom nvrate, por. Sk 1, 10-
11 a bud mu posluhova pri sde, por. Mt 13, 41; 24, 31; Lk 12, 8-9.

Anjeli a svt

Dobr anjeli nepriamo slia Bohu tak, e slia uom (por. Mt 25, 40), lebo takto vyko-
nvaj Boiu prozretenos.

Svt psmo
Poetn citty hovoria aj o vzahu anjelov k uom. Poda Boieho zjavenia anjeli s n-
stroje Boej prozretenosti vo svete.
Hebr 1, 14: i nie s vetci sluobnmi duchmi, poslanmi sli tm, o maj dosta do dedi-
stva spsu? Por. Gal 3, 19; Hebr 2, 2.
Ex 14, 19: Nato Bo anjel zmenil svoje miesto. Predtm iel pred izraelskmi vojmi a teraz sa
odobral za ne. Por. Gn 24, 7; Nm 20, 15n; 34, 8; 91, 11-12.
Dan 3, 49-50: Spolu s Azariom vak a jeho druhmi zostpil do pece Pnov anjel a vyral pla-
me oha z pece, stred pece vak urobil, akoby tam vial vietor s rosou, take ohe sa ich vbec
nedotkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na archu. Por. Dan 3, 95; 6, 23.
Dan 10, 20-21: Oznmim ti, o je napsan v spoahlivom psme. A teraz sa vrtim bojova
s perzskm knieaom. Len o vytiahnem, u prichdza kniea grcke; a niet jedinho, kto by mi
proti nim pomhal, okrem Michala, vho knieaa.
Sk 7, 53: Vy (Izraeliti), o ste prostrednctvom anjelov dostali zkon, no nezachovvali ste ho.

26
Mt 25, 40: Kr im odpovie: Veru, hovorm vm: okovek ste urobili jednmu z tchto mojich
najmench bratov, mne ste urobili.
Zjv 1, 20: Tajomstvo siedmich hviezd, ktor si videl v mojej pravici, a siedmich zlatch svietnikov
je toto: sedem hviezd s anjeli siedmich cirkv a sedem svietnikov je sedem cirkv. Hviezdy
anjeli cirkv s bu biskupi tchto cirkv, alebo s to ich vedci pracovnci, alebo s to anjeli
strni cirkv.

Tradcia
Otcovia verili, e dobr anjeli slia aj uom, najm veriacim.
Hermas (+c.160), brat ppea Pia I. (140-155), zredigoval v r. 140-145 v Rme spis znmy
pod menom Pastor. Pomenovanie spisu m pvod z piateho videnia, v ktorom sa Hermasovi zjavil
anjel v podobe pastiera. Dielo obsahuje star stnu tradciu z r. 90-140 a patr k najoriginlnejm
apokalyptickm kresanskm knihm. Spis Pastor asto zaraovali medzi knonick knihy.
Hermas v tretej asti diela Pastor (v asti Similitudines podobenstv) opsal ako anjeli bu-
duj Cirkev. Cirkev je ako vea. Anjeli ju stavaj na skale, ktorou je Syn Bo. V tejto skale je br-
na, ktorou je vtelen Syn Bo. Anjeli pouvaj kamene, ktor predstavuj veriacich. Tieto kamene
sa vynraj z vody (krst), ale skr ako sa mu zabudova do vee musia prejs brnou, t.j. prija
vykpenie. Pri stavbe sa stane neastie. Stavite skma prinu a zisuje, e niektor kamene s
nevhodn. Odovzdva ich pastierovi (Hermas), ktor ich m privies na cestu poknia, a potom sa
vek as tchto kameov me zabudova do vee. Ostatn kamene odnaj eny, ktor s ob-
leen v iernom (symboly hriechov). To s veriaci, ktor boli vylen z Cirkvi.
Origenes (+253): ,,Je trvalou sasou cirkevnho hlsania, e Bo anjel sli, aby lovek dosiahol
spsu (por. Contra Celsum 8, 34). udia od nich (od anjelov) dostvaj, takpovediac, prv
kvety a vu dobier, ale dfaj, e dostan prav, skuton plody ivota od toho, ktor pove-
dal: Odteraz u nebudem pi z tohto plodu vinia a do da, ke ho budem pi s vami nov v
krovstve svojho Otca (Commentarius in Canticum Canticorum IV).
Pseudo Dionz Areopagita (+c.530): (Serafni, najvyie postaven anjeli) vaka ich osobitnm
schopnostiam spolupracuj, nakoko mu, s jeho (Boou) mocou, ktor je boskm spsobom
inn a voi uom dobrotiv (De coelesti hierarchia VII, 2). Bytia prvej kategrie (anjeli)
ved k Bohu bytia druhej kategrie (ud) (De coelesti hierarchia VI, 3).
Jn Zlatosty (+407): Ke (Jei) hovor Ich anjeli ustavine hadia na tvr mjho otca, ktor je
na nebesiach z toho vyplva, e maj anjelov, dokonca vetci udia (Homilia in Mattheum
59, 4).
Gregor Vek (+604): ,,(Anjeli kvli vonkajej innosti) neopaj bosk nazeranie tak, eby sa
prestali tei z vntornho nazerania (Moralia II). Vieme, e jeho anjeli, obyvatelia neba, sa
zjavili, aby svedili o jeho boskosti... Kee sme sasou stavby, ktorou je svt Cirkev, maj-
me oi upren na brnu, aby sme ou kedykovek poahky vyli z naej priepasti, s milosou
Vykupitea Odvrme myse od skazenosti pozemskho ivota, naklome srdce k slobode
nebeskej vlasti (Homilia in Ezechielem II, 1, 17).
Pseudo Dionz v spomnanom diele uil, e druh hierarchia (tri chry panstv, knieac-
tv a mocnosti) sli celmu stvoreniu a tretia hierarchia (posledn tri chry) sli iba uom: sily
dobru celho udstva; archanjeli dobru jednotlivch nrodov; anjeli dobru jednotlivho love-
ka. Poda Augustna (+430) sa vetky zjavenia Boha v Starom zkone udiali skrze anjelov, por. De
Trinitate VIII, 2.

Rozumov vaha
Vetky rozumn bytosti, ktor s odbleskom Boieho rozumu a najvyej jednoty, mu na
seba psobi. Ani zl anjeli sa nevzdialili od Boha bytostne (in by prestali existova), hoci nie s s
nm spojen lskou.

27
Dobr anjeli aj udia maj jeden posledn cie slvnu as na venej Boej blaenosti.
Preto do tajomnho Kristovho tela nepatria len udia, ale aj dobr anjeli a Kristus Pn je ich spolo-
nou hlavou, por. Tom Akvinsk, Theologick summa III., 8, 4.
Tom Akvinsk alej uil, e Boh posiela anjelov, aby slili svetu. Ich sluba me by
dvojak vntorn (osvietenie) a vonkajia (materilny inok), por. Theologick summa I., 112,
2. Anjeli si nadovetko praj by sprostredkovatemi tu na zemi a neustle prehlbova spojenie,
intimitu a bezprostrednos udskch du s Bohom (Charles Journet).

Magistrium
Materilna dogma: Sekundrnou lohou anjelov je ochrana ud a staros o ich spsu.
Por. Hebr 1, 14; Ex 14, 19; KKC 336.
Pri plnen druhoradej lohy (poslania v asopriestore) anjeli nie s pozbaven asti na ne-
beskej slve, ktor im u definitvne patr, por. Theologick summa I., 64, 4. Anjeli sliac uom
vykonvaj (realizuj) Boiu prozretenos vo svete, por. Theologick summa I., 113, 2.
Vina teolgov bola presveden (proti mienke Pseudo Dionza), e vetky anjelsk ch-
ry mu by poslan, aby slili uom.

Anjeli a spoloenstvo svtch


Do spoloenstva svtch patria vetci, iv i mtvi, ktor s Kristovi a maj jeho Ducha
(KKC 955). Do spoloenstva svtch teda patria:
- v plnom zmysle slova t, ktor maj v sebe Bo ivot, posvcujcu milos;
- v nepresnom zmysle slova t, ktor s pokrsten, ale Bo ivot nemaj, ako zhreili;
- v irom zmysle slova vetci dobr anjeli (por. Theologick summa III., 8, 4).
Anjeli preto patria do spoloenstva svtch, lebo s sluobnkmi Kristovej spsy. Prostred-
nctvom Cirkvi boli znovu obnoven anjelsk lgie, prerieden dezerciou diabla a jeho spolonkov.
V tomto ich novom postaven nie s udia prilenen k anjelom, ale skr samotn anjeli s pripojen
k jednote mystickho tela, a to kvli Jeiovi, ktor je naou spolonou hlavou (Jacques-Bnigne
Bossuet, +1704).
Zo spoloenstva svtch s vylen: odpadlci od cirkvi; exkomunikovan; bludri; rozkol-
nci; zatraten v pekle.

Anjeli a Cirkev
Cirkev m itok z tajomnej, innej a mnohorakej pomoci anjelov, por. Sk 5, 18-20; 8, 26-
29; 10, 3-8; 12, 6-11; 27, 23-25, ktor bude trva a do druhho Kristovho prchodu, por. KKC
334.
V Starom zkone i v Novom zkone je zjavn loha anjelov ako dobrch intruktorov
a radcov veriacich. Anjeli pomhaj tm, o maj dosta do dedistva spsu (por. Hebr 1, 14;
Kniha Tobi; Sk 8, 26-40; 10, 1-48). Oni dvaj uom bosk inpircie, aby prijali evanjeliov
posolstvo, a tak s v slube Ducha Svtho, napr. Jn 16, 7; Sk 2, 1n; Jn 16, 13.
Cirkev sa v liturgii pripja k anjelom, aby sa dokonalejie klaala trojsvtmu Bohu, por.
KKC 335.

Anjeli a Matka Boia Panna Mria


Cirkev vdy verila, e Panna Mria je najdokonalejm dielom Bom (por. Lk 1, 43), prevy-
ujcim anjelov, nad ktor niet ni istejie, ni svtejie, ni krajie.
Vetkch dovtedajch otcov i spisovateov previl v oslave najsvtejej Mrie Efrm Sr-
sky (+ 373), poet so silnou inpirciou a klasickm talentom slova. On vytvoril nevyerpaten
bohatstvo obrazov a prirovnan o Mrii: pln milosti, najistejia, neporuen, nedotknut,
najkrajia, najjasnejie svetlo, vyvolen ndoba Boia, zzrak zeme, hviezda najjasnejia,

28
alia v dol uzatvorenom horami, krsa muenkov, ozdoba anjelov, piese cherubnov
a serafnov.
Efrm Srsky (+373): Nebesia nie s tvojou matkou; ty si ich urobil svojm trnom.
O koko vzneenejia a ctihodnejia je krovsk Matka od krovskho trnu? (Hymni de Beata
Maria 19).

Anjeli strcovia

Samostatn kapitolu v angelolgii tvoria anjeli strcovia (alebo strni anjeli), ktor sa
rozliuj na strnych anjelov osb a na strnych anjelov spoloenstva.

Strny anjel osoby


Svt psmo
Ex 23, 20: Ha, ja polem pred tebou svojho anjela, aby a ochraoval na ceste a doviedol a na
miesto, ktor som ti pripravil. Por. Gn 19, 15-16; Ex 14, 19-20; 1 Kr 19, 5-8; Joz 5, 14; Dan 4,
10; Bar 6, 6.
91, 11-12: Svojim anjelom d prkaz o tebe, aby a strili na vetkch tvojich cestch. Na ru-
kch a bud nosi, aby si si neuderil nohu o kame. Nzov anjel strca bol vzat prve
z tohto almu.
Tob 5, 17: Potom sa obrtil na svojho syna a povedal mu: Priprav, syn mj, o treba na cestu
a cho s tmto svojm bratom. Boh, ktor je na nebi, nech vs a ta chrni a nech vs v zdrav
privedie sp ku mne. Jeho anjel nech vs sprevdza svojou ochranou, syn mj!
Mt 18, 10: Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jednm z tchto malikch. Lebo vm hovorm,
e ich anjeli v nebi ustavine hadia na tvr mjho Otca, ktor je na nebesiach.
Sk 12, 15: Oni vraveli: To je jeho (Petrov) anjel. Por. Mt 18, 10; Hebr 1, 14; Lk 15, 10; Sk 16, 9.
Zjv 19, 10: Som spolusluobnk tvoj a tvojich bratov, ktor maj Jeiovo svedectvo. Bohu sa
klaaj! A Jeiovo svedectvo je duch proroctva. Por. Zjv 1, 20.

Tradcia
Otcovia si boli ist, e lska anjelov k Bohu sa prejavuje aj v lske k uom jednotlivcom.
Klement Rmsky (+101): Volaj o pomoc, aby a niekto poul, alebo aby si zbadal niektorho zo
svtch anjelov (List Korinanom 39, 7).
Origenes (+253): ,,Je trvalou sasou cirkevnho hlsania, e Bo anjel sli, aby lovek dosiahol
spsu (por. Contra Celsum 8, 34).
Gregor Divotvorca (+c.270): ,,Ak vek je dstojnos udskch du, e kad od narodenia do-
stala ku svojej ochrane urenho anjela (akovn re Origenovi 4). Otcovia verili, e anjela
strcu maj aj hrieni udia i pohania.
Bazil Vek (+379): ,,Nik nebude popiera, e kad veriaci m pri sebe anjela akoby ochrancu a
pastiera, ktor ho vedie ivotom (Adverus Eunomium 3, 1). Bludri eumonini uili, e u tu na
zemi udia mu vidie Boha.
Pseudo Dionz Areopagita (+c.530): Boie Slovo prisdilo anjelom ochranu naej (udskej) hie-
rarchie, ke povolal Michala, aby ochraoval Izraelsk nrod (Dan 10, 21) ako aj inch anjelov
vldcov nad nrodmi: ve Najvy vymedzil nrodom hranice poda potu Boch anjelov (Dt
32, 8) (De coelesti hierarchia IX, 2). Nemono pripisova vinu anjelom a ich priamej ochrane
nrodov za to, e sa odklonili a prepadli (uctievaniu) nepravch bohov: bolo to ich slobodn
rozhodnutie, e sa vzdialili od priamej cesty k Bohu pre ich egoizmus a domavos (De coe-
lesti hierarchia IX, 3).

29
Nuku o anjeloch strnych vyznvali aj al otcovia, napr. Tertulin (+c.224), Jn Zlato-
sty (+407), Hieronym (+420), Augustn (+430).
Skromn cta k anjelom strcom zaala poas ranho stredoveku v Anglicku (o. r. 800) a
jej centrom sa stalo panielsko. Ppe Lev X. (1513-1521) v r. 1518 sviatok k anjelom strcom
oficilne uznal. Pavol V. (1605-1621) v r. 1608 dovolil sviatok slvi v krajinch habsburskej koru-
ny. Ppe Klement X. (1670-1676) v r. 1670 sviatok rozril na cel Cirkev a stanovil ho na 2.
oktbra. Aj po reforme liturgickho kalendra (po Druhom vatiknskom koncile 1962-1965) sa
spomienka anjelov strcov slvi 2. oktbra.

Rozumov vaha
Tom Akvinsk (+1274) uil: ,,Boia prozretenos spravuje niie bytosti cez vyie. Pre-
to Boh ustanovil uom anjelov strcov. Psobenie anjela strcu lovek nebad, lebo psobenie
anjelov je zalenen do riadneho vykonvania Boej prozretenosti a jeho psobenie nenahrdza
innos loveka (por. Theologick summa I., 113). Anjeli spolupracuj na vetkom, o je pre ns
dobr (Theologick summa I., 114, 3, 3).

Magistrium
Ist nuka: Kad lovek m od narodenia a po smr svojho anjela strcu.
Por. Mt 18, 10; Lk 16, 22; Sk 12, 15; 34, 8; 91, 11-12; KKC 352.
Ovea viac tto pravda plat o kresanoch, por. KKC 334; Sk 5, 18-20, lebo kresan m u
na tomto svete vo viere as na blaenom spoloenstve anjelov a spoloenstve ud zjednotench
v Bohu. lovek sa otvra anjelskej pomoci a ochrane najm modlitbou.
Vraz strny anjel nemono rozumie v zmysle nebeskho pina alebo platenho body-
guarda (telesn strca, len ochranky). Anjel je vzneen posol a inn budovate Boieho kr-
ovstva v slube Boej prozretenosti. Anjel pracuje tak nenpadne (v stran) ochrauje pred
zlom a napomha robi dobro e ho mono (akosi) zbada len vo vnimonch chvach.
Okamih smrti prechodu loveka na venos je vemi dleit. Vtedy sa veriaci utiekaj
k Bohu a k svtm, najm k sv. Jozefovi. Vzvaj aj Michala Archanjela ako patrna dobrej smrti a
ako ochrancu pred poslednm diablovm tokom, por. Bazil Vek (+379), Homilia 38, 16; Homi-
lia 39, 4.
lovek potrebuje anjelsk pomoc kvli svojej morlnej krehkosti. Bez mohutnho prhovo-
ru Krista a jeho mystickho tela (Cirkvi) by nikto nebol zachrnen. Nezaslen milostiv vzah
s Najsvtejou Trojicou by nikto nezskal (Charles Journet).

Npl prce osobnho anjela strcu


Ochrana anjela strcu sa vzahuje predovetkm na zleitosti spsy. Len nepriamo sa tka
asnch vec. loha anjela strcu trv po cel udsk ivot. Osobn anjel nikdy celkom neopust
svojho zverenca. Ak sa aj obas miestne vzdiali, nikdy sa nevzdiali svojou ochranou, por. Theo-
logick summa I., 113, 4, 6. O nplni prce strneho anjela pu viacer autori, napr. Paul
O`Sullivan.
1. Anjel, ako maximlny altruista, sa v prvom rade usiluje podeli s lovekom o svoju rados
z viery, ndeje a lsky, ktor preva v Bohu.
2. Anjel nenavne pros Boha a modl sa za zverenho loveka.
3. Anjel pozitvne vplva na loveka svojimi radami, vyuvajc svoju obdivuhodn mdros, a
to hlavne pri ivotnch rozhodnutiach napr. manelstvo, duchovn povolanie, skka...
4. Anjel ochrauje svojho zverenca pred tokmi diabla a jeho pomocnkov.
5. Anjel ochrauje svojho zverenca pred inmi rznymi nebezpeenstvami fyzickmi
i duchovnmi.

30
Anjel teda nijako nestoj medzi lovekom a Bohom. Naopak, on svojom pecilnou pr-
tomnosou a mocou vzah loveka a Boha (alebo vzah loveka a nejakho svtca) uahuje. On
sa nenpadne star o servis tchto vzahov, on im rob aksi potrebn javisko a kulisu. Obdi-
vuhodn prca anjelov spad do tajomstva vetkch personlnych vzahov, najm vzahov v rmci
tajomnho Kristovho tela (eslav Stanislav Bartnik).
Dobr anjel pre seba nepotrebuje ni, nepotrebuje nejak pozemsk slvu, pozornos,
uznanie alebo odmenu on u to vetko vrchovato (v nebeskej blaenosti) preva v Bohu.

Tragdia loveka a anjel strca


Ke djde k najvej tragdii a lovek nezska spsu, nie je to vinou jeho anjela, por. The-
ologick summa I., 113, 1. Strny anjel toti neomylne a usilovne robil o mohol; musel vak re-
pektova slobodn rozhodnutie zverenej osoby.
Takisto nemono zazlieva strnemu anjelovi, ak jeho zverenec utrp nejak fyzick ujmu
(raz, neastie, chorobu). Anjelovou lohou je predovetkm duchovn dobro, spsa zverenej
due (ale i alch du). Anjel buduje Boie krovstvo, a nie pozemsk spechy, hoci im prime-
rane napomha. On toti z vekho nadhadu vid a riei aktulne problmy. A vie, e fyzick
ujma u neraz pomohla vyiemu duchovnmu dobru.
Boiemu zjaveniu odporuje tvrdenie, e strny anjel smti (alebo sa nejako trpi) nad ve-
nou zhubou jemu zverenej osoby. Strny anjel je v Boom svetle slvy, a preto u nijako neme
trpie, por. Zjv 21, 4: Zotrie im z o kad slzu a u nebude smrti ani iau; ani nreku, ani boles-
ti viac nebude, lebo prv sa pominulo.

Strny anjel spoloenstva


Okrem osobnho anjela strcu mono tvrdi spolu so idovskmi veriacimi a na zklade
Psma (por. Dan 10, 12. 20-21; Sk 16, 9) i mienky viacerch otcov, napr. Origena (+253), Bazila
Vekho (+379), Teodoreta Cyrskho (+458), Jna Damaskho (+749) , e anjela strcu maj aj
jednotliv spoloenstv (nrody, mest, krajiny), najm Cirkev. Poda Toma Akvinskho krajiny
a spoloenstv ochrauj anjeli vyej hierarchie, por. Theologick summa I., 113, 3.
Ochrancom Kristovej Cirkvi je Michal Archanjel, lebo on bol strcom Izraela staroz-
konnho Boieho udu, por. Dan 12, 1.
Odpove na otzku, o robia anjeli, ke s znepriatelen dva nrody (alebo dvaja udia),
vyplva z anjelskej podstaty anjeli s u definitvne rozhodnut pre Dobro Boha, a nemu inak.
Preto sa nemu hneva, znepriateli a robi si napriek. Aj v takch trpnych situcich, hoci
repektuj slobodn vu kadho jedinca (spoloenstva), efektvne robia vetko pre to, aby kon-
flikt zmiernili a ukonili.

Cirkevn cta k anjelom

Dobr anjeli patria do spoloenstva svtch. Spoloenstvo svtch (osb) tvoria vetci, iv
i mtvi, ktor s Kristovi a maj jeho Ducha (KKC 955). Na dobrch anjelov sa tto pravda vzahu-
je v irom zmysle slova.
Kult dobrch anjelov v Cirkvi nie je pozostatkom polyteistickch nboenstiev. Katolcky
kult anjelov vychdza zo spojenia tchto duchov s Bohom. Sv. Bernard z Clairvaux (+1153) dal
siln podnet k cte voi anjelom strcom.

Odstupovan cta k svtm


Psmo zakazuje klaa sa anjelom (por. Dt 5, 7-9; 6, 4; Ex 20, 3-5; Kol 2, 18; Zjv 19, 10).

31
Primeran es ctu si vak anjeli zaslia, lebo s Boie stvorenia (por. Kol 1, 16; Jn
1, 3), ktor slia Bohu (por. Joz 5, 13-16; Dan 7, 10; Hebr 1, 14) a pomhaj uom (Dan 10,
7n; Tob 12, 15n; Mt 1, 20; 2, 12; Hebr 1, 14).
Ex 23, 21: (Pn povedal): Maj sa pred nm (pred Pnovm anjelom) na pozore a povaj
jeho hlas, a neodporuj mu, lebo vm neprepi vae previnenia, ve je v om moje meno! Sprvna
cta k anjelom je Bom prkazom a pramen zo vzahu anjelov k Bohu, preto nie je nejakm d-
sledkom polyteizmu.
Katolcka cirkev (por. Theologick summa III., 25, 5; II-2, 103, 3; Lumen gentium 50;
KKC 347, 352, 957, 971) m odstupovan vzah cty k svtm. Prv stupe je najvy:
1. Latria - klaanie sa, bohopocta - patr len Pnu Bohu.
Od bohopocty je druhovo i stupovo odlin dulia, ktor je vyhraden svtcom:
2. Hyperdulia - nadcta - patr Matke Boej, Panne Mrii.
3. Protodulia - prvotn cta - patr sv. Jozefovi.
4. Dulia - cta - patr anjelom a ostatnm svtm uom.
Obnova marinskej cty po Druhom vatiknskom koncile priviedla niektorch teolgov
k novm nvrhom pomenovania tejto cty. Pretoe vrazy dulia (gr. douleia = nevonk) i hyper-
dulia, ktor pochdzaj z doby nevonctva a feudalizmu s u zastaran. (Tie vraz latria, ktorm
oznaujeme klaanie sa Bohu, je z gr. latreia = Bo sluha.) Tieto slov vraj silne pripomnaj po-
chmrne a ak poloenie nevonkov (eslav Stanislav Bartnik).
Preto namiesto hyperdulia by sa malo hovori cta, honor, es alebo pieta Mrie. (Kult
latria by sa mal voi Pnu Bohu zachova.) Tomuto nvrhu vak ete vea chba k precznosti
tradinho pomenovania.

Druhy kultu (cty) k anjelom


Teolgovia rozliuj tieto pry nboenskho kultu:
- kult priamy (voi osobm; teda i k anjelom) a nepriamy (voi predmetom);
- kult vntorn (len v srdci loveka) a vonkaj (prejaven navonok);
- kult osobn, individulny (konan jedincom) a spolon, kolektvny (konan v spoloenstve);
- kult privtny (poda vlastnch pravidiel, neliturgick) a verejn (liturgick);
- kult pln, pln, integrlny (zaangauje sa cel osoba) a nepln (iaston, partikulrny).

Anjeli a liturgia

Kresania boli od poiatku jednomysene presveden, e modliaca sa Cirkev je pod neust-


lym vplyvom anjelov (por. 1 Kor 11, 10). Verili, e Cirkev sa v liturgii pripja k anjelom, aby sa
dokonalejie klaala trojsvtmu Bohu, por. KKC 335, 1352, 2628.
Slovo liturgia v pvodnom vzname znamen verejn dielo, slubu v mene udu alebo
v prospech udu. V kresanskej tradci znamen, e Bo ud sa zastuje na Boom diele
(por. Jn 17, 4). Prostrednctvom liturgie Kristus pokrauje vo svojej Cirkvi, s ou a skrze u v
diele vykpenia, por. KKC 1069.

Svt psmo
96, 1-3: Spievajte Pnovi piese nov; spievaj Pnovi, cel zem! Spievajte Pnovi, velebte jeho
meno. Zvestujte jeho spsu de o de. Zvestujte jeho slvu pohanom a jeho zzraky vetkm
nrodom. Exegza: Katolcka cirkev za zzrak povauje iba t nevysvetliten udalos, ktor
vykazuje znak Boieho znamenia (Raniero Cantalamessa).
138, 1: Chcem a, Pane, oslavova celm srdcom, e si vypoul slov mojich st. Budem ti hra
pred tvrou anjelov. Por. Dan 3, 49. 51. 58; Hebr 12, 22-23.

32
Lk 2, 11-14: Dnes sa vm v Dvidovom meste narodil Spasite, Kristus Pn. A toto vm bude
znamenm: Njdete dieatko zavinut do plienok a uloen v jasliach. A hne sa k anjelovi pri-
pojilo mnostvo nebeskch zstupov, zvelebovali Boha a hovorili: Slva Bohu na vsostiach
a na zemi pokoj uom dobrej vle.
Zjv 4, 9-11: Vdy, ke tie bytosti vzdali slvu, es a vaku Sediacemu na trne, ijcemu na
veky vekov, padli dvadsiati tyria starci pred Sediacim na trne, klaali sa ijcemu na veky ve-
kov, hdzali svoje vence pred trn a volali: Hoden si, Pane a Boe n, prija slvu, es a moc,
lebo ty si stvoril vetky veci: z tvojej vle boli a s stvoren.

Tradcia
Anjeli ustavine oslavuj Boha. Anjeli s aj pri kadej pozemskej liturgii, ale oni sami nie s
prinou posvcovania ud.
Klement Alexandrijsk (+215): Anjeli, ustavine vzdvajc chvlu Bohu (por. Iz 6, 1-4; Zjv 4, 6.
8; 5, 11-12), sa zjednocuj s Jeiom Kristom, s tmto prostrednkom pravej nbonosti, aby
chvlili, adorovali a vzdvali slvu Boej majesttnosti (por. Stromata 5, 6; lat. stromata - ko-
berce; pekne rozvinut prednka bez systematickho spojenia s ostatnmi).
Origenes (+253): Nevham poveda, e aj anjeli s prtomn. Ak hovorme nieo, o sa zhoduje so
Slovom, oni sa zhromauj a prosia za ns (Homilia in Lucam 33).
Jn Zlatosty (+407): Ke vid, e kaz ti podva Najsvtejiu Sviatos, nemysli, e to rob kaz,
ale e vystret ruka patr Kristovi. Tak isto, ke krst, nie on krst, ale Boh je ten, ktor dr tvo-
ju hlavu neviditenou mocou, a nie anjel, ani archanjel, ani nikto in sa neodvi pristpi
a dotkn sa a; tak isto aj teraz. Ke Boh znovu zrodzuje, je to vlune jeho dar. i nevid, e
t, ktor si adoptuj synov, nezveruj tto innos otrokom, ale sami s prtomn na sde? Tak
isto Boh nezveril tento dar anjelom, ale sm je prtomn (Homilia in Mattheum 50, 3).
Augustn (+430): Adorcia je hlbokm sklonenm sa ducha pred Krom slvy ( 24, 9-10)
a ctivm mlanm pred Bohom, ktor je vdy v ako my (por. Enarratio in Psalmum
62, 16).

Rozumov vaha
Anjeli s chvlou boskho Bytia. Boh v nich kontempluje svoj vlastn jas. To je tba
Stvoritea kontemplova sa vo svojom tvorstve a vidie v om vetku svoju ndheru bez akejko-
vek pokvrny. Dobr anjeli sa nikdy nerozhodli pre zlo, nikdy nezhreili.

Magistrium
Ist nuka: Cirkev vzdva vaky Otcovi skrze Krista v Duchu Svtom v spoloenstve anjelov a
vetkch svtch.
Por. KKC 1352, 335, 2628; Sacrosanctum concilium 8; Cirkev ije z Eucharistie 19.
Klaanie sa (adorcia) je zkladnm postojom loveka tvora pred Bohom. Klaanm sa
oslavuje vekos Pna ako Stvoritea a Spasitea. Klaanie sa trojsvtmu a najlskavejiemu Bohu
napa veriacich pokorou a dodva im dveru.

Modlitba poklony Bohu


Medzi najrozrenejie a najkrajie patr zverovan osobn modlitba poklony:
Klaniam sa ti, Kriste, ako Bohu svojmu, hoc ja ti nevldzem da ctu dstojn.
Preto vrcne vzvam vs, anjelsk zbory, nech sa spolu s vami mj duch jemu kor.

Anjeli a vysluhovanie sviatost


Anjeli (ani dobr ani zl) nevysluhuj sviatosti, ani nie s ich spoluvysluhovatemi (por.
Tom Akvinsk, Theologick summa III., 64, 7). Psmo toti vslovne u: Lebo kad vekaz,

33
vybrat spomedzi ud, je ustanoven pre ud, aby ich zastupoval pred Bohom (Hebr 5, 1). Pri
boskom ustanoven najsvtejej a najvznamnejej sviatosti (Eucharistie) Kristus Pn povedal u-
om: Toto robte na moju pamiatku (Lk 22, 19; 1 Kor 11, 24), a nie anjelom.
Vekodun Boh vyuva aj udsk innos v dejinch spsy. Konanie vyvolenho loveka
je prostriedkom na relne sprtomnenie Jeia Krista a jeho spasitenej milosti. Md 9, 2-3: love-
ka si stvoril svojou mdrosou, aby vldol nad stvorenstvom, ktor si ty povolal k jestvote, aby
spravoval svet v svtosti a spravodlivosti.
Pravdae, Boh nie je obmedzen sviatosami, ani udskmi spolupracovnkmi, eby bez
nich nemohol posvcova. Boh me posvcova aj inak, teoreticky aj prostrednctvom anjelov,
avak takto posvcovanie u nie je sviatostn.

Anjeli a prijmanie sviatost


iaden anjel neprijma sviatosti, ani iaden neprijma Eucharistiu svt prijmanie (por.
Tom Akvinsk, Theologick summa III., 80, 2). Sviatostn (ako aj duchovn nesviatostn)
prijmanie je ustanoven len pre ud.
Skutonos nemenia ani slov almu (78, 23-25): Rozkzal teda hornm oblakom
a otvoril brny nebies; a prala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba. lovek jedol chlieb anjel-
sk; pokrmu im dal dosta. Manna, ako anjelsk chlieb, bola len predobrazom Eucharistie.
Samotn podstata sviatosti, ie spojenie neviditenej vntornej milosti s viditenm vonkaj-
m znakom, bola Bohom ustanoven kvli prirodzenosti loveka. Iba lovek je obdivuhodnou jed-
notou dvoch dimenzi: tela (materilnej) a due (duchovnej), a nie pre anjelov, ktorch prirodzenos
m len duchovn dimenziu.
Anjeli s sce posvcovan Jeiom Kristom (jedine jeho milosou s naozaj svt), ale oni
s posvcovan inak, nie mocou sviatost. Tom Akvinsk uil, e s posvcovan Kristovou po-
dobou, por. Theologick summa III., 80, 2.

Anjeli a Eucharistia
udia a anjeli spoluoslavuj pravho Boha, a to najm slvenm Eucharistie. Encyklika Cir-
kev ije z Eucharistie (19) u: Eschatologick smerovanie, ktor vychdza z Eucharistie, vyjadru-
je a posiluje spoloenstvo s oslvenou Cirkvou. Nie nhodou sa vo vchodnch anaforch a v
latinskch eucharistickch modlitbch vdy s ctou spomna Mria,... anjeli, svt apotoli, slvni
muenci a vetci svt... Ke slvime Barnkovu obetu, spjame sa s nebeskou liturgiou a pripja-
me sa k tomu nesmiernemu mnostvu, ktor vol: Spsa nmu Bohu, ktor sed na trne, a Ba-
rnkovi! (Zjv 7, 10). Eucharistia je skutone brna, ktorou sa nad zemou otvra nebo.
Druh vatiknsky koncil, Sacrosanctum concilium (8) tvrd: asou na pozemskej liturgii
vopred okusujeme t, ktor sa slvi v nebi vo svtom meste Jeruzaleme... V nej s celm zstupom
nebeskho vojska spievame hymnu slvy Hospodinovi; uctievame si pamiatku svtch a fame ma
nejak as na ich spoloenstve; a oakvame Spasitea, nho Pna Jeia Krista, km sa nezjav
on, n ivot, a vtedy sa zjavme aj my s nm v slve.
V liturgii svtej ome maj anjeli vznamn miesto: - v kone kajcnosti; - pri oslavnom
speve (glria); - v taniach evanjelizuj; - pri vyznan viery; - v piesni vaky; - pri speve trojsv-
tmu Bohu; - po premenen prinaj dary (svt chlieb venho ivot a kalich venej spsy) na
nebesk oltr; - v Pnovej modlitbe (Oten) sa pros o tak vu, ak maj aj anjeli; - poas sv-
tho prijmania s anjeli nablzku, aby adorovali a napomhali veriacim dobre prijma.
Jn Pavol II. napsal: Chlieb, ktor sa lme na naich oltroch, dva nm v naich pod-
mienkach ptnikov na vetkch cestch sveta panis angelorum, anjelsk chlieb, ku ktormu nemo-
no pristpi inak ne s pokorou stotnka z evanjelia (Cirkev ije z Eucharistie 48).
Do blzkosti anjelov vstupuje ten, kto sa pribliuje k Bohu v liturgii; kto zostva v blzkosti
anjelov, nachdza sa blzko pri Bohu (Bernard Speringer).

34
innos zlch anjelov

O zlch anjeloch a ich innosti u dmonolgia as angelolgie.

Svt psmo
Psmo vslovne spomna zl konanie a negatvny vplyv diablov na ud, napr.: Gn 3 pd
prarodiov; Gn 4 Kainova bratovrada; Jn 13 Judova zrada; Lk 22 Petrovo zapretie; Sk 5
klamstvo Anania a Zafiry.
Md 2, 24: Zvisou diabla vak prila na svet smr: sksia ho t, o s jeho korisou.
Zjv 12, 7-9: Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho
anjeli, ale neobstli a u nebolo pre nich miesto v nebi. A vek drak, ten star had, ktor sa vol
diabol a satan, o zvdzal cel svet, bol zvrhnut; zvrhnut bol na zem a s nm boli zvrhnut jeho
anjeli.
2 Pt 2, 4: Ve Boh neuetril ani anjelov, ke zhreili, ale zvrhol ich do tmavch priepast podsve-
tia a dal ich stri a do sdu.
Jn 12, 31: Teraz je sd nad tmto svetom, teraz bude kniea tohto sveta vyhoden von.
Hebr 2, 14: (Kristus) smrou zniil toho, ktor vldol smrou, ie diabla.
2 Sol 2, 8-10: Potom sa zjav ten zloinec, ktorho Pn Jei zabije dychom svojich st a zni
jasom svojho prchodu; toho, ktor prde psobenm satana so vetkou mocou, znameniami
a klamnmi zzrakmi a s kadm zvodom do neprvosti pre tch, o id do zhuby, lebo nepri-
jali lsku k pravde, aby mohli by spasen. Por. 2 Kor 12, 7.
1 Jn 5, 18-19: Vieme, e nik, kto sa narodil z Boha, nehre, ale chrni ho ten, ktor sa narodil
z Boha, a Zl sa ho nedotkne. Vieme, e sme z Boha a cel svet je v moci Zlho.

Tradcia
Otcovia nikdy nespochybovali existenciu a psobenie diabla, por. Klement Rmsky (+101),
List Korinanom 51, 1; Justn (+165), Apologia 25-26; Ignc Antiochijsk (+117), List Trallianom
4, 1; Origenes (+253) Contra Celsum 4. 65. Suplicius Severus (+c.420) opsal, ako Martin z Tours
v spoluprci s anjelmi bojoval proti diablom (Vita sancti Martini).
Pustovnci stle varovali svojich iakov pred nstrahami diabla. V liturgii krstu Cirkev od
poiatku pouvala exorcizmus (dokumentuje to Didach). V Liturgii hodn Cirkev od pradvna
pros o ochranu pred diablom (kompletrium).
Klement Rmsky (+101): Nech sme urobili akkovek chybu a akkovek zlo pod vplyvom nie-
ktorho zlho anjela, usilujme sa, aby nm to bolo odpusten (List Korinanom 51, 1).
Barnabov list (9, 4): Zili z cesty, lebo ich zaslepil zl anjel.
Tertulin (+c.224): Teraz o konan dmonov. Ich snahou je znii loveka. Od samho poiatku
smerovala zloba tchto duchov k zhube loveka (Apologeticum 22).
Makrius (+334): Beda dui, ak v sebe nebude ma pravho vodcu Krista, lebo ije na netost-
nom temnom mori, otriasaj ou prvaly vn a hdu ou ako zimn brka zl duchovia, a na-
koniec prde k pohrome (Homilia 28).
Bazil Vek (+379): Existuje in vlk (por. Jn 10, 12), ktor nenavne denne trh nie tel, ale due
zl duch. Ten hajc obchdza stdo veriacich a sna sa usmrti due (Homilia 14, 3). Por.
aj Homilia 35, 6.
Cyril Jeruzalemsk (+386): Previnenie predstiera nos. Kko sa chce povaova za penicu... Aj
satan sa vydva za anjela svetla (Catecheses illuminandorum 4, 1).
Ambrz (+397): Pn, ktor sal vae hriechy a odpustil vae previnenia, m moc vs ochrni
a ustri pred kladmi vho protivnka diabla, aby vs neprekvapil nepriate, ktor zvyajne

35
plod vinu. Kto sa vak zver Bohu, neboj sa diabla: Ak je Boh za ns, kto je proti nm? (Rim
8, 31) (De sacramentis 5, 30).
Augustn (+430): Ak by diabol zo svojej iniciatvy mohol, neostal by jeden iv tvor na zemi
(Enarratio in Psalmum 96, 12, 7).
Mienku niektorch cirkevnch spisovateov, napr. Hermasa (+c.160), Origena (+253), Gre-
gora Nysskho (+394), e kad lovek dostal aj jednho zlho anjela, aby ho pokal ako proti-
klad k anjelovi strcovi Cirkev nikdy neprijala. Toto uenie nem opodstatnenie v prameoch
viery a predstava, e lovek m aj osobnho pokuitea, je ako zluiten s Boou dobrotou.

Rozumov vaha
Diabol bol stvoren Bohom, preto vo svojej prirodzenosti (metafyzicky) stle zostva dob-
rm. Zl je po morlnej strnke. Diabol nie je absoltnym princpom (dualistick protipl Stvorite-
a), on je iba kontingentnm stvorenm.
Diabol mus by osobn bytos, lebo inak by nebolo mon ui o jeho morlnom zle (es-
lav Stanislav Bartnik). Diabla vak netreba hada po tmavch ktoch diabol je neviditen duch
a jeho existencia sa d zisti len z jeho innosti. Sasn doba je poznaen aj satanizmom uctie-
vanm diabla.
Tom Akvinsk (+1274) uil: ,,Prirodzenosti loveka je primeran, aby mu in tvory
(osobn bytosti) pomhali, alebo mu robili prekky. Dobr anjeli mu pomhaj, zl duchovia zasa
prekaj. Boh pripust nstrahy od zlch duchov, aby lovek tm jasnejie poznval, e je slab
a odkzan na Boiu pomoc, a tak sa udral v ponenosti... Boh vak nedopust poka loveka
nad jeho sily (1 Kor 10, 13), ale dva mu milos, aby mohol pokuenie premc, a tak oslvil Boha
a sebe zskal korunu vazstva (por. Theologick summa II-2-2., 165, 1).

Magistrium
Materilna dogma: Diabol zl duch, zl anjel existuje.
Por. Hebr 2, 14; Md 2, 24; Synoda v Brage, r. 563, DH 457.
Diabol, padl anjel, bol stvoren ako dobr. Avak zneuitm svojej slobody sa stal natrvalo
morlne zlm.
Padl anjeli maj svoju siln hierarchiu. Organizuj sa, aby mohli innejie robi zlo, o je
ich cieom.
Dogma: lovek zhreil z diablovho nvodu.
tvrt laternsky snem, r. 1215, DH 800; por. Gaudium et spes 13.
Starovek svet, napriek istej skepse a racionalizmu, bol ovldan vekm strachom zo zlch
duchov. Preto objavenie sa kresanstva preval ako oslobodenie z tohto strachu (Mt 10, 1; 1 Kor
8, 14n; Ef 6, 10-12). Aj dnes, tam, kde kresanstvo ije, dodva odvahu pred Zlom.
Dogma: Diabol m na zklade Adamovho hriechu urit vldu nad umi.
Tridentsk koncil, r. 1567, DH 1511-1527; por. Lumen gentium 16.
Grcke slovo diabolos znamen ten, ktor rozdeuje. Ide o protiklad slova symbolos
ten, ktor spja.
Ppe Pavol VI. (1963-1978) da 15.11.1972 vyhlsil: Pri koreni hriechu je vdy prtomn
diabol. V om zlo nie je iba nedostatkom ale nadbytkom, je to iv bytie, duchovn, pokazen
a kaziace... Kad, kto odmieta diabla uzna ako jestvujceho, alebo jeho existenciu vysvetuje ako
pseudorelnu, teda len ako teoretick a fantastick personifikciu neznmych prin naich neast
a chorb, sa vyleuje zo spoloenstva Cirkvi.

Diabol osobn bytos


Diabol je zmyslami nepostrehnuten bytos. Je vak anonymn neosobn silu, alebo je
osobn bytie? Satan sasne je i nie je osoba. Je osobou, pretoe je obdaren poznanm, vou a je

36
vlenen do siete medziosobnch vzahov. Preto treba na aplikova definciu osoby: osoba je in-
dividulna substancia rozumovej prirodzenosti.
Ist problm vznik a vtedy, ak sa pri opise osoby prenesie aisko na relciu by vo
vzahu, lebo diabol je negciou, odmietanm druhho, nevytvra vzahy. Diabol nie je ani dia-
lg, ani dar, ani lska k druhmu. Je zakotven v najhlbej nenvisti. Preto z pohadu relcie mono
tvrdi, e diabol je ne-osoba (Martin Boansk). Alebo, e diabol je abortovan osobnos, e je
najstranej potrat celho stvorenstva (Giorgio Gozzelino).
Diabol anjelsk bytos, ktor ako zhreila ostal po hriechu osobou iba v ontologickom
zmysle slova, hriechom sa vak stal negatvnou interpretciou svojej osobnej prirodzenosti (eslav
Stanislav Bartnik).

Moc zlho ducha


Satanova moc je vek (m asn inteligenciu a silu vle), ale je konen, lebo je iba tvor
(por. KKC 395). Je sce mocn, pretoe je ist duch, ale neme prekazi budovanie Boieho kr-
ovstva. Hoci satan psob vo svete (z nenvisti voi Bohu) a hoci jeho psobenie zapriuje ve-
k kody (duchovnej a nepriamo aj fyzickej povahy), toto psobenie dopa Boia prozretenos.
To, e Boh dopa diablovo psobenie, je vek tajomstvo (por. KKC 2850-2854), tm vak, o
miluj Boha, vetko sli na dobr (Rim 8, 28). Kad lovek, ktor dobrovone kon zlo, stva
sa spolupracovnkom diabla.
Pn Jei raz navdy dosiahol vazstvo nad diablom (Jn 14, 30), ke sa dobrovone vydal
na smr, aby svetu daroval svoj ivot (por. KKC 2853). Tak bolo kniea tohto sveta vyhoden
von (Jn 12, 31) a hoci ete me prenasledova Cirkev (por. Zjv 12, 13-16), u nikdy sa jej nem-
e zmocni. Diabol (i jeho moc) u teraz stoj na piesku, por. Zjv 12, 8.
Bazil Vek (+379): Udica ukazuje nvnadu a ukrva hik. Vemohci Otec chytil diabla
na udicu, ke na jeho zhubu poslal jednorodenho vtelenho Syna, na ktorom sce bolo vidie telo
podroben utrpeniu, nie vak bostvo nepodliehajce utrpeniu (Homilia 25, 8).
V prosbe ale zbav ns Zlho kresania prosia Boha, aby ukzal vazstvo, ktor u Kris-
tus dosiahol nad satanom, por. KKC 2864.

Men zlch duchov


Katolcka dmonolgia sa zaober len biblickmi menami zlch duchov. Tieto s veobecn
a vlastn.

Veobecn men zlch duchov:


- antikrist: v Novom zkone; slovo pochdza z gr. antichristos protikristus. Antikrist nie je len
nejak jedna osoba. Antikrista zosobuje kad, kto rob zlo. Avak Jn Apotol (por. Prv J-
nov list) nepe o zlobe abstraktne. Zlo (skuton zlo je len hriech) je vdy spojen s osobou
(morlnou bytosou). Antikrist je teda aj veobecnm menom aj konkrtnou osobou. Najm tou
prvou, ktor sa postavila na elo spoloenstva zlch. Ako spoloenstvo dobrch nesie meno po
Kristovi, tak spoloenstvo zlch nesie meno po Zlom Antikristovi.
- dmon: v Starom zkone i v Novom zkone; slovo dmon pochdza z gr. daimn bostvo, gr.
daimnion padnut anjel, lat. daemon; je to zl nadprirodzen bytos kodiaca uom; typic-
kmi tvarmi tela dmonov s krdla (netoprieho typu), chvost, rohy a rzne ostne.
- diabol: v Starom zkone i v Novom zkone; po grcky alobca, Ohovra, Nepriate.
- drak: v Novom zkone.
- satan: v Starom zkone i v Novom zkone; po hebrejsky alobca, Ohovra, Protivnk.

Vlastn men zlch duchov:


- Asmodej: napr. Tob 3, 16-17.

37
- Azazel: napr. Lv 16, 8.
- Belial (gr. Beliar): napr. 2 Kor 6, 14-15.
- Belzebul: napr. Mt 10, 24; Belzebub (Baalzebub) bol boh filitnskeho mesta Akaron (por. 2 Kr
1). Vznam jeho mena je Pn mch (pravdepodobne v tom vzname, e ich odha), alebo
Pn piny. V Novom zkone je Belzebub (Belzebul) diabol, zl duch, zvodca. Belzebul je knie-
aom dmonov.
- Leviatan: napr. 74, 14.
- Vek ohniv drak: Zjv 12, 3.
Mimobiblick starobyl idovsk literatra poznala men alch zlch anjelov, napr. Abba-
don, Ariel, Astaroth, Bael, Belfegor, Dybbuk, Choronzon, Lilith, Lucifer, Lucifug, Mefistofeles,
Mastema, Sorat, Taftartarat, Zazel a i.
Profnna slovensk literatra pozn aj veobecn meno zlho ducha ert.

Prejavy diablovho psobenia


Diablovo psobenie na svet a ud je chlostiv a smutn skutonos. Boh repektujc slo-
bodu tvorov nezabrnil, aby sa s nm as anjelov rozila; tie celkom nebrni padlm anjelom, aby
ud zvdzali ku zlu, pokali ich. Pokuiteskej innosti diabla s vystaven vetci udia, a to po
cel ivot. Tom Akvinsk (+1274) uil, e je to ako cvienie pre duchovn rast, por. Theolo-
gick summa I., 64, 4. Preto je potrebn bdie (por. 1 Pt 5, 8; Mt 26, 41; Mk 13, 37), vyhba sa
prleitostiam k hriechu a najm modli sa (Gabriele Amorth). udia sami prehrvaj boj s diablom,
ak sa vak modlia, spjaj sa s Kristom a vyhrvaj.
Psobenie zlch duchov na svet a ud sa prejavuje nepriamo (obsesia alebo lepie opresia)
a priamo (posesia). Obsesia je nutkav, vtierav mylienka, chorobne utkvel predstava. Kee
niektor pouvaj toto slovo aj v zmysle posadnutos, preto je lepie pre tieto nepriame prejavy
diabla pouva vraz opresia. Opresia je pocit stiesnenosti a utlania. Posesia je u ovea vnej-
ia vec. Posesia je vykonvanie prva pre seba, ie drba prva. Posesor (v tomto prpade diabol)
je drite veci. Tu ide o posadnutos v plnom zmysle slova.
Nepriamo (obsesia; lepie opresia) morlne psobenie (ben obaovanie). Ide o zvdzanie
a pokanie na hriech. Pritom diabol nevojde do tela loveka. to vak na urit oblas jeho
osobnosti, napr. to na oblas ambci, pchy, lakomstva... cez myse, vu i telo. lovek pri
opresii cti, e je schopn nasledova Krista, ale ke naraz na svoju citliv oblas, je akoby za-
blokovan. Diabol toti objavil jeho slab strnku a cez u ho zvdza k hriechu. Sem patria aj
zl okolnosti a zl udia ako diablove nstroje. Toto veobecn pokanie je tzv. ben psobe-
nie diabla alebo ben obaovanie. Za loveka v opresii sa treba pomodli modlitbu za oslobo-
denie.
Priamo (posesia) fyzick psobenie (vnimon obaovanie). Fyzick psobenie je zvltna
diablova innos, tzv. osobitn alebo vnimon obaovanie. lovek je posadnut diablom aj
vo svojom tele. Tento vplyv niektor autori (jednotn delenie ete neexistuje) delia na:
- toky diabla alebo ovldnutie: diabol psob na loveka a na jeho telesn orgny; vstpi do
loveka, o sa prejavuje jeho gestami a slovami; diabol si prisvoj udsk hlas, inteligenciu
aj slobodu, ale iba fyzicky, nie duchovne; udskej due sa nijako nezmocn.
- posadnutie - na spsob trznenia: diabol zasiahne osobu utrpenm, chorobou a zlom
v medziudskch a pracovnch vzahoch; toto sa d vemi ako rozli od prirodzench
akost; - na spsob znepokojenia: diabol manipuluje s nimi schopnosami loveka
obrazotvornos, pam, fantzia; zasiahne jeho vntorn pokoj a psychicko-citov rovno-
vhu; manipuluje aj s vou, ak mu ju lovek otvor, ie d cez satansk zasvtenie.
- zamorenie alebo predmetn (vecn) psobenie: diabol zlom zasahuje predmety (por. KKC
1673) veci, miesta a zvierat. Tieto predmety sa vak nevolaj posadnut, ale neist. S
to pomocn nstroje, ktormi diabol rob zlo.

38
Z dogmatickho hadiska je diablovo psobenie Bohom dopusten. Ani pri najsilnejom
posadnut diabol neme celkom vplva na vu a rozum loveka, nezmocn sa udskej due ako
takej (pokia lovek ije je mon jeho nprava).
Napokon treba objektvne doda, e nie je ahk njs hranin iaru medzi psychickmi
problmami a vplyvom diabla. Preto skr, ako by sa vykonal exorcizmus, je dleit presvedi sa,
e ide o prtomnos zlho ducha, a nie o dajak chorobu, por. KKC 1673.

Priny (cesty) priameho diablovho psobenia


Diabol, po definitvnom rozchode s Bohom, vyuva kad prleitos (cestu), aby robil zle.
Hlavnmi prinami jeho priameho fyzickho psobenia bvaj:
a) Diablova iniciatva (nakoko mu to Boh dovouje). Diabol sa zameriava aj na svtch (1 Pt 5,
8). Satansk zlo, ktor vak svt obetuj Bohu, m potom vek spasiten hodnotu (por.
Kol 1, 24).
b) Navtevovanie nebezpench miest (por. Sir 3, 27; Dt 13, 17): domy mgov, vykladaov ka-
riet, satanskch skupn, piritistickch seden.
c) Zotrvvanie v akom hriechu (por. Rim 6, 12). To je ivn pda pre (kad) zlo, ktor
v dui zapust hlbok korene. Exorcisti rozliuj tyri kategrie akch hriechov, cez ktor
diabol najskr zotro loveka: - satansk praktiky; - magick a okultn praktiky; - hriechy
akej zvislosti (alkohol, drogy, hry); - sexulne chylky.
d) Prekliatie, kliatba, poarovanie, tzv. kzlo, ktor je predmetom iernej mgie. Toto je naj-
astejia prina priameho diablovho vplyvu (por. Joz 7, 12n). Prekliatie je zlo spsoben
mocou diabla. Za kzlo je zodpovedn ten lovek, ktor ho prikazuje, alebo sa nm zaober
(por. Prsl 11, 25). Avak ani prekliatie nie je nezvldnuten, vi niie Prevencia pred
kliatbou.
Jeiovo prekliatie figovnka (por. Mk 11, 12n; Mt 21, 18n) nebolo zlomysen ani hriene,
ale pedagogicko-symbolick. Jeiovi nelo o figovnk (nebol as fg), ale o varovanie uenkov:
nemono premekva dobu Boej milosti! Prve Jei je ten, ktor priiel, aby prekonal kad
prekliatie v nebeskom Jeruzaleme u nikdy nebude ni prekliate (Zjv 22, 3).

Kategrie (adresti, miesta) diablovho psobenia


Existuj tri kategrie diabolskho vplyvu od najsilnejieho (najhorieho) po najslab:
Vplyv na vu. Ide o posadnutos v pravom zmysle slova, o tzv. vnimon obaovanie diabla.
Potrebn je vek exorcizmus, ktor je vyhraden len pre oficilneho exorcistu. Pritom treba
rozvne postupova a prsne zachovva predpisy stanoven Cirkvou, por. kn. 1172 CIC, inak
by dolo k posmechu a pohoreniu.
Vplyv na myse. Prejavuje sa nutkavmi mylienkami (samovraedn, neist, zvistliv...). Ide
o tzv. ben obaovanie diabla. Sta mal exorcizmus, modlitba (spolon i osobn), ale vdy
v pokore a v mene Jeia Krista. Mal exorcizmus me robi kad veriaci.
Vplyv na okolie a okolnosti. Ide o tzv. vnimon (a mlo prebdan) obaovanie diabla. Zaan-
gaovan s aj zl udia a zl prostredie (napr. spolonos mgov, rznych vykladaov, opitch,
satansk skupiny, bitkri, verejn dom...). Exorcizmus je mon cez modlitbu a zmenu prostre-
dia (in fuga salus).

Etapy diablovho zvdzania


Zo zjavenia s znme tri vek mimoriadne prpady (doby) diablovho toenia:
1. Pri zveden Prvch rodiov.
2. Pri pokan Krista.
3. Pri konci sveta (diabol vyvinie posledn krt vek silie o zvedenie).

39
Pre praktick ivot plat: Ako sa mucha nepribli k vrelmu jedlu, ale ak pokia nevy-
chladne, tak aj diabol loveka zaplenho lskou k Bohu zvyajne nech na pokoji. ak vak, po-
kia nezvlanie.

Cirkevn postoj k zlm anjelom


Cirkevn postoj k diablom sa vyznauje umiernenosou a predstavuje ist stred, medzi
dvoma extrmami: - popieranie (ignorancia); diabol existuje, a preto jeho detruktvnu innos
nemono ignorova a nevma si ho; - preceovanie (hrza); diabol nie je absoltny pn; m ve-
k, ale obmedzen moc; ahkoverne mu nemono vetko pripsa.
Zatvranie o pred zlm duchom, alebo poovanie na diabla, nie s cirkevn postoje.

Exorcizmus

Slovo exorcizmus pochdza z gr. slova exorkisms; gr. sloveso exorksein znamen zapri-
saha, zaehna, vyhna. Exorcizmus je vyhanie diabla. Exorcista je ten, ktor rob exorcizmus,
je to oficilne poveren vyha zlch duchov.

Svt psmo
Moc nad diablom bola v Jeiovch asoch vznamnm znakom prchodu Boieho krov-
stva (Mt 12, 28; Mk 1, 22; 16, 17; Lk 3, 16-17; Jn 17, 1-2; Sk 2, 22).
Mt 8, 30-32: Nealeko nich sa psla vek rieda sv. Zl duchovia ho prosili: Ak ns u vyha,
poli ns do riedy sv. On im povedal: Chote! A oni vyli a voli do sv. Vtom sa cel rieda
prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodch. Por. Lk 8, 26n.
Mt 12, 22-24: Vtedy k nemu priviedli posadnutho zlm duchom, ktor bol slep a nem. On ho
uzdravil a nem rozprval a videl. Zstupy asli a vraveli: Nie je toto syn Dvidov? Ale pouli to
farizeji a hovorili: Tento len mocou Belzebula, knieaa zlch duchov, vyha zlch duchov.
Mt 10, 7-8: Chote a hlsajte: Priblilo sa nebesk krovstvo. Chorch uzdravujte, mtvych
krieste, malomocnch oisujte, zlch duchov vyhajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dvajte.
Por. Mk 6, 7;
Jei poveril aj svojich uenkov, aby vyhali zlho ducha. Exegti pripaj, e niektor
posadnutia diablom opsan v Evanjeliu, mono vysvetli ako chorobu, avak i napriek tomu zd-
razuj, e Kristus je ten, ktor vyslobodzuje z otroctva diabla (Jacek Salij) a e vetky exorcizmy
v Jeiovom mene anticipuj konen Kristovo vazstvo nad knieaom tohto sveta (Jn 12, 31);
ve maj zklad v Pnovej modlitbe Oten.

Tradcia
Od najstarch ias je liturgia Cirkvi hodnovernm svedkom trvalho pouvania exorcizmu,
a to najm: pri krste, pri cirkevnej modlitbe a ako niie svtenie.
V liturgii krstu sa od poiatku pouval exorcizmus; dokazuje to Didach (okolo r. 100) i
Hypolit Rmsky (+235) v diele Traditio apostolica (okolo r. 216), kde napsal, e exorcizmus je
neoddelitenou sasou obradu krstu.
V Liturgii hodn (brevir) Cirkev denne pros o ochranu pred diablom (kompletrium).
Kresansk pustovnci neustle varovali svojich iakov pred nstrahami diabla. Cel ich duchovnos
bola orientovan v smere boj proti Zlmu s zlu, o teoreticky i prakticky viedlo k autoexorcizmu.
Liturgick loha exorcistu, ako niie svtenie, vznikla v 3. stor. v Rme. Dleit zznam o
exorcistoch urobil ppe Kornlius (251-253) r. 251 v liste biskupovi Fbiovi Antiochijskmu.
V tom ase v Rme boli: biskup, 46 kazov, 7 diakonov, 7 subdiakonov, 42 akolytov, 52 exorcis-
tov, lektorov a ostirov (por. DH 109). Zaujmav bola aj postupnos nich svten ostir, lek-

40
tor, exorcista a akolyta ktor vyjadrovala vieru, e lovek pomocou Boieho slova premohol
diabla i hriech, a tak mal poehnan as na eucharistickej hostine (Michal ern).
V stredoveku sa tie uilo o siedmych svteniach: kazi, diakoni, subdiakoni, akolyti, lekto-
ri, exorcisti, ostiri, por. Theologick summa; Supplementum IV., 37, 1 a 2.
V 16. stor. Tridentsk koncil exorcistom zakzal verejne kona slubu. Tak, ako posledn,
aj tto loha sa stala predstupom k presbytertu.
Okrem liturgie dokazuj vyhanie zlch duchov aj viacer otcovia.
Justn (+165): Mnoh kresania vyhaj dmonov, ktorch pohania nemu vyhna (Apologia
II., 6).
Tertulin (+c.224): Kresansk ivot znamen vyha zlch duchov uzdravova... i poda
Boha (De Spectaculis, VI).
Origenes (+253): (Exorcizmus) si nevyaduje moc a mdros tch, o s siln v argumentoch
(Contra Celsum VII, 17). Lat. argumentum (znamenie, znak) predstavovalo kresansk modlit-
bu, ehnanie v Jeiovom mene. Kresania sa nemaj oho obva, aj keby dmoni neboli voi
nim naklonen; lebo kresania s chrnen najvym Bohom... Lebo ustanovuje svojich boskch
anjelov, aby chrnili tch, o s hodn takej ochrany, aby ni nemuseli trpie od dmonov (Con-
tra Celsum VIII, 27).
Cyprin (+258): Diabol, ahan, plen a muen udskm hlasom exorcistov a Boou mocou
(znaku kra) neraz subuje, e u vychdza z loveka a opa ho (Epistula 69, 15).

Rozumov vaha
Posadnutos, chorobn zaujatos, nie je len teologick termn. Vo veobecnosti je znme,
e lovek me by v rznom stupni posadnut inm lovekom (na spsob nekritickho nasle-
dovania, i otrockho poslchania), posadnut detruktvnou ideolgiou (nacistickou, komunistic-
kou...), posadnut zlozvykom, i posadnut vou. A diabol to doke ete innejie, lebo je
excelentn demagg, ktor ahko zmanipuluje nechrnenho jedinca i cel spolonos.
Cirkev pozn dvojak exorcizmus mal (jednoduch) a vek (slvnostn). Mal exor-
cizmus sa vykonva asto, napr. pri slven krstu a tie kadou modlitbou za oslobodenie.
Vek exorcizmus (na sa zva mysl, ke sa povie exorcizmus) me vykonva len bis-
kup alebo nm poveren kaz. Pri om treba postupova rozvne a prsne zachovva predpisy
stanoven Cirkvou (por. KKC 1673). Pritom sa odpora:
1. Dkladne overi pravdu a presn priebeh sprv o udalostiach.
2. Stanovi korektn diagnzu priny. Avak exorcista sa nesmie dlho zdriava vyhadvanm
faktov z minulosti (Giovanni Battista Proja).
3. Poui situcii primeran metdu uzdravenia.
Skr ne by sa vykonal exorcizmus, je dleit presvedi sa, i naozaj ide o prtomnos
zlho ducha a nie o dajak chorobu (najm psychick), ktorej lieenie patr do oblasti lekrskej
vedy. V niektorch krajinch maj exorcisti k dispozcii tzv. slubu oslobodzovania, t.j. laikov
lekrov i rehonkov, ktor pomhaj najprv pri urovan diagnzy postihnutho a potom aj svojou
modlitbou (Pedro Mandoza Pantoja). Treba tie myslie na to, e existuj aj paranormlne javy
(teraz neobjasnen), ktor nepochdzaj od diabla (Elias Vella).

Magistrium
Ist nuka: Exorcizmus je verejn a autoritatvna iados Cirkvi v mene Jeia Krista, aby niekto-
r osoba alebo nejak predmet boli chrnen pred vplyvom zlho ducha a vymanen z jeho mo-
ci.
Por. Mt 10, 7-8; KKC 1673.
Poda exorcistov je diabol zranitenej, ke sa oslovuje menom (Gabriele Amorth). Zmys-
lom exorcizmu nie je len vyhna Zlho, ale aj da Dobrho; t.j. umoni jedincovi op njs

41
lsku k Bohu, a tak sa otvori Duchu Svtmu. Exorcizmus nemono robi s umi, ktor ij
v hriechu (najprv je nutn svt spove).
Ist nuka: Exorcizmus nad posadnutmi me zkonne vykonva iba osobitne a vslovne po-
veren kaz.
Por. Mt 10, 1; 28, 18; kn. 1172 1 CIC.
Poverenie, autoritu, na vykonvanie exorcizmu udeuje miestny ordinr.

Exorcista a autorita
Exorcista je oficilne poveren vyha zlch duchov. Vykonvanie exorcizmu prina so
sebou aj nebezpeenstv, preto touto lohou me by poveren len kaz, ktor sa vyznauje n-
bonosou, uenosou, rozumnosou a bezhonnosou ivota (kn. 1172 2 CIC). Exorcista mus
by Bo mu a diskrtny lovek (ukotven v pokore) naplnen Duchom Svtm. Pred konanm
obradu sa zvyajne vyspoved.
Autorita sa vo veobecnosti rozliuje na vonkajiu (radn, oficilnu) a vntorn (osobn,
prirodzen). Exorcista mus ma obe autority. radn autoritu dostane od svojho ordinra
a osobn si mus stle pestova (prostrednctvom odbornosti a altruizmu). Potom, pri plnen svojej
lohy, mus ma jednak scit s trpiacimi, no na druhej strane sa nesmie citovo naviaza; tie nem-
e podahn tbe experimentova.
Nie je pravda, e kad vykonanie exorcizmu je pre exorcistu osudov, e ho diabol pri-
tom vdy akosi negatvne pozna. Exorcista, poda myslu Cirkvi, nebojuje so Zlm sm, on je
vykonvateom Boej vle (v mene Jeia Krista) a cirkevnho poverenia (jej duchovnej moci).

Prevencia pred posadnutosou


Exorcizmus je lieitesk kon. Vo veobecnosti je lepie predchdza posadnutiu (ana-
logicky ako chorobe), ako ho odstraova. Duchovn (nadprirodzen) sily maj len dva hlavn
zdroje. Zdrojom duchovnej sily je alebo Boh, alebo diabol. Cirkev ako prevenciu pred posadnutm
odpora:
Na prvom mieste ivot v posvcujcej milosti stav omilostenej due bez akho hriechu
(Jn 7, 37-39; 2 Pt 1, 4). Takmuto loveku me diabol (alebo zl lovek dovolvajci sa moci
diabla) len vemi ako ubli (Kol 1, 13-14). Vrcna lska k Bohu a k blnemu je ako nedobytn
pevnos.
Duchovn otcovia hovoria, e po vykpen sveta je diabol ako brechajci zriv pes privia-
zan na reazi. Pokia lovek nevstpi do obvodu jeho reaze (nespcha ak hriech), diabol mu
neme ubli, hoci tek, ske a naha strach (Gertrud Ressguier).
Na druhom mieste pravideln a iv modlitbu (Mk 9, 29; 16, 17), najm Oten a Svt
Michal Archanjel. Modlitba je nepretrit exorcizmus (Albino Luciani) a kto sa dobre modl, kon
na sebe autoexorcizmus (Elias Vella). Modlitba toti buduje kontakt s Bohom i so spoloenstvom
svtch. Svt, najm Panna Mria a dobr anjeli, s vemi innmi pomocnkmi v boji proti Zl-
mu. Je idelne, ke je modlitba spojen s pstom (Mt 6, 18).
Na treom mieste poehnvania a ehnania (1 Pt 3, 9; 129, 8). Treba sa viac preehnva
a inch ehna skromne i verejne (liturgicky). Poehnanie, najm kazsk, m vek ochrann
moc. ehna by sa mali osoby, predmety i miesta (por. Dt 28, 8). Poehnan veci vak nie s neja-
k amulety (predmety, ktor maj ochrni dritea pred neastm). Nechrnia automaticky, len
napomhaj, aby lovek otvoril svoje srdce Bohu.
Nevedno, akm spsobom sa zl mocnosti usadia na uritom mieste. Psmo vak zjavuje, e
je to mon. Gn 4, 10: Hlas krvi tvojho brata hlasno vol zo zeme ku mne. Aj izraelsk (vyvolen
a prisben) zem bola pokvrnen hriechmi nrodov, ktor ju obvali, por. Lv 18, 24n.

42
Prevencia pred kliatbou
Prekliatie, kliatba, tzv. kzlo je predmetom iernej mgie a spsobuje zva posadnutie
na spsob trznenia alebo znepokojenia. ast formy kliatby s porobenie, pobosorovanie, puto,
zarieknutie, uhranutie, urieknutie (v zmysle kliatby).
V praxi to znamen, e zl lovek poiada mga (arodejnka, bosorku), aby vyslovil nad
nejakm lovekom zariekaciu formulu, aby mu prial nieo zl. Prekliatie vo vlastnej rodine psob
silnejie. Kliatba nezasahuje Boha, ale me ubliova jeho stvoreniu. Dobr Boh poehnva, dia-
bol vak preklna a rob zlo.
Viacer exorcisti zdrazuj, e kliatba me zasiahnu loveka iba vtedy, ak je lovek
pre u otvoren, ie je zraniten, je neschopn obrany (Elias Vella; Votch Kodet, Mike Warn-
ke).
Zranitenos loveka (otvorenos pre zlo kliatby) spsobuje:
- Otvorenos pre hriech; ide o zahovanie hriechu a o jeho ast konanie; hreenie oslabuje mo-
rlnu imunitu loveka.
- Koketovanie (zahrvanie sa) a robenie okultizmu alebo piritizmu.
- Aktulna psychick slabos; choroba tie oslabuje psychick imunitu loveka.
Duchovn otcovia ete odporaj prida (k vyie spomenutm veciam; vi Prevencia pred
posadnutosou) ako vemi vhodn a inn:
- Posilova kladn emcie; ovlda zl emcie najm hnev a nenvis, tzv. sebakontrolou;
vntorn zranenia liei primnosou a odpustenm.
- Ditancova sa od kliatby; zrieknu sa jej v Jeiovom mene ju odmietnu; celkom sa spo-
ahn na Jeia a jeho moc; nevenova kliatbe prlin pozornos neivi ju svojm stra-
chom i malovernosou.

Teologick zaradenie exorcizmu


Exorcizmus patr medzi svteniny. Svteniny s posvtn znaky, pri ktorch sa Cirkev
modl nad uritmi osobami a vecami, aby poehnan osoby a t, ktor pouvaj poehnan veci
rstli vo viere a lske (por. KKC 1667-1673).
Svteniny maj tri hlavn formy (KKC 1671-1673):
- ehnania (osb, vec, miest);
- svtenia (osb, vec a miest s trvalm dosahom, najastejie na liturgick ely);
- exorcizmy (mal alebo jednoduch a slvnostn alebo vek exorcizmus).
Svteniny pochdzaj zo spolonho kazstva veriacich. Kad pokrsten je povolan, aby
bol poehnanm a aby poehnval (por. Gn 12, 2; Lk 6, 28; Rim 12, 14). 1 Pt 3, 9: ehnajte,
lebo ste povolan, aby ste dostali dedistvo poehnania. V Katolckej cirkvi ehnaj aj laici aj kle-
rici. Klerikom (biskup, kaz, diakon) je vyhraden to ehnanie, ktor m v eklezilny
a sviatostn rozmer (por. KKC 1669).

Nov Rmsky ritul


kon exorcizmu Cirkev pouvala od najstarch ias. Kongregcia pre disciplnu sviatost
22.11.1998 promulgovala nov prruku pre exorcistov. 90-stranov Rituale Romanum predstavil
kard. Jorge Arturo Medina Estevz 26.1.1999. Predchdzajci ritul pochdzal z r. 1614.
iadate o exorcizmus sa m vopred vyspoveda. Potom vek exorcizmus zana pokro-
penm svtenou vodou, nasleduj litnie ku vetkm svtm (mono k nim prida aj vhodn almy)
a tanie evanjelia. Nato kaz exorcista vlo na dotynho ruky a zvolva Ducha Svtho, ktor
m prs namiesto Zlho. Nasleduje vyznanie viery (alebo obnova krstnch subov), poehnanie
svtm krom a vlastn formula exorcizmu. Formula m dve asti zaprisahvajcu (prosba
k Bohu) a prikazujcu (rozkaz diablovi). Obrad kon akovnou modlitbou.

43
Nov ritul viacej stavia do popredia modlitbu (nie hrozby). Varuje pred predasnmi
(unhlenmi) prognzami. Rad najskr vyerpa vetky monosti modernej medicny a psychiatrie
a a potom prikroi k exorcizmu.
V praxi sa to rob tak, e exorcista vyaduje od klienta lekrsku (psychiatrick) sprvu, aby
bola vylen prtomnos psychickej choroby. Potom, ak prichdza do vahy exorcizmus, klient
zva absolvuje dvoj-trojmesan duchovn prpravu pravidelne pristupuje k sviatosti zmierenia
a k Eucharistii (Anton Soliansky), ak je to mon a je toho schopn (Peter Brodek). Ritul zaka-
zuje akkovek obchodovanie (komerciu) s prcou exorcistu (nesmie sa filmova, foti, robi pred
novinrmi, pred verejnosou).
Nov ritul pri prekliat (kzlo) odpora kvli pastoranmu dobru nepoui exor-
cizmus, ale modlitby za oslobodenie.

Exorcizmus a modlitba za oslobodenie


Medzi exorcizmom a modlitbou za oslobodenie od Zlho je podstatn rozdiel. Exorcizmus
je oficilna a verejn modlitba Cirkvi (preto je innejia). Pri exorcizme kaz (s biskupskm pove-
renm) el priamo, v mene Cirkvi, diablovi. Kongregcia pre nuku viery v r. 1985 potvrdila zkaz,
e laici nemu vykonva exorcizmus, no zrove ich povzbudila, aby sa modlili za oslobodenie
od Zlho.
Pri modlitbe za oslobodenie hociktor veriaci (por. Mk 16, 17) pros Pna, aby oslobodil od
Zlho jeho alebo nejakho trpiaceho brata, sestru. Oslobodzujca modlitba aj viacerch veriacich
zostva skromnou modlitbou, ktor tie v niektorch prpadoch me prinies poadovan
vsledky. Z cirkevnch dejn s znme mnoh prpady, ke svtci, neexorcisti, dokzali oslobodi
od Zlho, napr. sv. Katarna Siensk (+1380), sv. Frantiek Assisk (+1226), sv. Leopold Mandi
(+1942). To potvrdzuje, e (v hlavnch lnich) moc vyha zlch duchov zle od kvality viery
(lska k Bohu, cta k svtm, najm k Matke Boej) a od modlitby.

Modlitba za oslobodenie
Modlitba za oslobodenie mus by tie vykonvan zodpovedne; nemono ju aplikova vdy
a vade, napr. pri aktulnom duevnom rozruen, pri roztepe osobnosti, i na nevhodnom mieste.
Modlitba m obsahova Jeiovu autoritu prosba v mene Jeia Krista (por. Lk 10, 17).
Poda sasnej disciplny Katolckej cirkvi vak nie je iaduce hovori (i pta sa) meno Zlho
a tie sa nem dva: - Rozhodn rozkaz; - Konkrtny rozkaz; - Spsob splnenia rozkazu (Peter
Brodek).

Medzinrodn zdruenie exorcistov


Pter Gabriele Amorth, v sasnosti najznmej exorcista, je zakladateom a estnm pred-
sedom Medzinrodnho zdruenia exorcistov. Zdruenie vzniklo v r. 1990 a napomha exorcistom
vo vmene sksenost (neraz vemi chlostivch), a najm vo vzjomnej pomoci.
Exorcisti s pozvan na forman a informan kurzy. Oboznamuj sa s najnovmi po-
znatkami nielen z teolgie, ale aj z prrodnch vied, najm z medicny, psycholgie a prva (Giu-
seppe Ferrari).

Smery a hnutia spolupracujce so zlmi duchmi

Diablovo psobenie na svet je relna skutonos. Mnoh udia psobenie diabla podceuj
(zahrvaj sa s nm), alebo ho komerne vyuvaj (napr. okultizmus, mgia). udov mdros
vak hovor, e diabol ni ned zadarmo.

44
Najznmejie a najrozrenejie smery, ktor spolupracuj so zlmi duchmi, s hermetiz-
mus (do ktorho patria ako hlavn prdy alchmia, astrolgia, mgia) a satanizmus.

Hermetizmus
Hermetizmus je druh ezoteriky, tajnho uenia (gr. esteriks tajn) a zrove je to filo-
zofick smer. Hermetizmus nesie meno po starom grckom bohu std, obchodu a zlodejov, ktor
sa volal Herms. Herms vraj odovzdal uom svoju mdros. Hermetici (napr. Jaromr Kozk) sa
snaia posun pvod hermetizmu do starovekho Egypta (r. 172 pr. Kr. a skr), s m modern
odbornci neshlasia. Hermetizmus vznikol v Alexandrii (koncom 4. stor. po Kr.).
Hermetizmus sa usiluje o nboensk neutralitu a chce by zadobre s vekmi nboen-
stvami. Zdrojom hermetickch nuk je sbor spisov Corpus Hermeticum (v grtine). Najviac ce-
nen spis sa vol Smaragdov doska. Najvznamnejie body hermetizmu s: - jednota vetkho
(panteizmus); - boh je vetko a vo vetkom; - boh je hore i dolu. Jeho alie princpy s poetn
(poda rznych prdov) a vemi prispsobiv, a chaotick (poda miestnych kultr).

Hermetizmus a zl duch
Poda hermetizmu zl duch diabol, je bytie, ktor obva tzv. astrl. Astrl je pole obklo-
pujce vetky objekty. Poda niektorch, astrl predstavuje aj 13 oblast udskho mozgu. Astrlna
sekcia mozgu sa zaober vetkm nboenskm a sprostredkovva kontakt so svetom bostiev
vetkch nrodov v momente, ke sa udsk vedomie koncentruje na neurny a pecilnym vcvi-
kom sem prenik. Svojm vedomm v nej mono vnma vinu postv opisovanch v nboen-
stvch.
Diabol predstavuje, poda starej koly, bu samostatn bytos alebo urit sily udskej
psychiky (podvedomie, pudov as osobnosti). Poda novej koly predstavuje temn sily prrody.
S diablom sa mono spoji a vyvola ho pomocou nejakho magickho ritulu. Tie s nm mono
uzavrie zmluvu. Diabol je ochotn urobi (splni) vetko a zaiada si len jedno udsk duu.
Diabli, pretoe nie s organizovan tak, ako dobr anjeli a nespolupracuj s Bom plnom,
smelo robia v rozpore s boskm poriadkom. Rzne koly a systmy hermetizmu maj svojich
diablov, poda toho v akej kultrno-nboenskej oblasti vznikli a psobia.

Alchmia
Alchmia, z arab. al-chimija umenie zlievania, je predvedeck a filozofick disciplna, kto-
r skombinovala prvky chmie, metalurgie, fyziky, medicny, astrolgie, smiotiky, mystiky a ume-
nia. Alchmia bola praktizovan v starovekom Egypte, Indii, ne, Grcku, Rme, v islamskej ri a
nakoniec v Eurpe do konca 19. storoia. V rznych filozofickch systmoch existuje dodnes. Al-
chmia vychdza z nuky o prbuznosti a premench ltok a zameriava sa na zdokonaovanie pr-
rody. Skma aj prirodzenos tiel a ich meniacu sa silu.
Snahy alchymistov sa oznauj ako Vek dielo (Opus Magnum). Hlavn ciele starch al-
chymistov boli: - Kame mudrcov; bol druh fermentu ktor urchlil zrenie a dokzal premeni be-
n kovy na zlato (dokonal kov). - Elixr ivota; ke sa kame mudrcov rozpust vo vne psob
ako veliek (panacea). Je to erven projekn prok, ktor sa vhadzuje do taveniny benho ko-
vu. Na jednej strane m by liekom na choroby. Na druhej strane m predi ivot. Liek m in-
kova tak, ako ke had vyzlieka star kou alebo ako regenercia, ie omladnutie. - Materia pri-
ma (prvotn ltka) alebo praltka, z ktorej me zmenou formy vznikn nekonen rad rznej
hmoty. Je nazvan aj semenom, chaosom alebo univerzlnou substanciou. Nie je ahk njs ju v
prrode, i ke je obsiahnut vo vetkch substancich. Praltka je poiatonou ltkou Vekho die-
la, jej vyjadrenie spova v tze, e vetko je v jednom. Pretoe alchmia, pre svoju nedokona-
los, nedoke pracova s praltkou, pouva in poiaton ltky. - Tria principia, alebo Tri piliere

45
(arkny), z ktorch je tvoren celok sveta: - so, telo princp prirodzenosti; - sra, dua fixn
princp; - ortu, Duch prchav princp. Delenie vychdza zo starej hermeticko-gnostickej tradcie.

Alchmia a veda
Alchymisti nepouvali vedeck metdu. Vetky ich poznatky veda neskr oznaila za
banlne, obmedzen, nesprvne alebo aspo nezmyseln. Napriek tomu, ako vedaj produkt, sa
alchmia stala predchodcom niektorch modernch vied. Alchymisti toti objavili mnoh ltky a
procesy, ktor s dnes dleit pre modern chmiu a kovospracujci priemysel. Dnes je alchmia
zaujmav hlavne pre historikov vedy a filozofie, pre svoj mystick, ezoterick a umeleck aspekt.

Astrolgia
Astrolgia, z gr. astra hviezda, je vemi star odbor, ktor had vzahy a svislosti me-
dzi postavenm nebeskch telies a aktulnymi, minulmi i budcimi dejmi na zemi. Najastejie sa
zaober urovanm budcnosti a osudu jednotlivcov, skupn ud alebo celch nrodov. Astrolgo-
via opisuj astrolgiu ako vedu s presnmi pravidlami.
Astrolgia bola sasou astronmie najm v Oriente, napr. sumersk a babylonsk astro-
nmia. Pri zbliovan kultr sa postupne vypracovali cel sstavy dobrch a zlch vplyvov hviezd v
zvislosti od ich postavenia k horizontu, k Slnku a k Mesiacu. Za mimoriadne dleit hviezdy sa
pokladali planty. Astrolgia m vea smerov. Vina smerov je zaloen na zverokruhu a do-
moch.
Kee astrolgia je dsledkom mytologickho i panteistickho chpania vesmru a uenm
znehodnocuje slobodu loveka (fatalizmus), nie je zluiten s kresanstvom. Gregor Vek (+604)
napsal: ,,lovek nie je stvoren pre hviezdy, ale hviezdy pre loveka (Homilia 10, 4). Gregor
Nazinsky (+390): Vo chvli, ke sa mudrci veden hviezdou klaali novmu krovi Kristovi,
nastal koniec astrolgie. Odteraz sa toti hviezdy pohybuj po drhach, ktor uril Kristus (por.
Poemi dogmatici V, 53-64).

Astrolgia a veda
Niektor chc presvedi sasn verejnos o tom, e astrolgia je veda. Vyzdvihuj vplyv
slnenho iarenia na loveka, vplyv fz Mesiaca na ivochy, kozmick iarenie, ultrafialov le,
gravitan efekty pri zmene polh plant, magnetick poruchy zo slnench erupci, ionizciu at-
mosfry a rzne biologick rytmy. Astrologick predpovede sa vak nerobia na zklade tchto ve-
decky skmatench javov, ale z tradovanch formuliek oznaujcich polohy plant v uritch s-
hvezdiach za zl, v inch za dobr; alebo z opozcie dvoch plant. Preto astronmia astrolgiu rz-
ne odmieta ako pseudovedu.
Sasn astrolgovia preberaj star sksenosti bez ohadu na to, e situcia na oblohe sa v
priebehu tiscro zmenila. Vstup Slnka do dvanstich znamen (shvezd zvieratnka) potaj rov-
nakm spsobom, ako pred dve tisc rokmi, hoci Slnko je v porovnan s vtedajou polohou v jar-
nom slnovrate o 30 stupov alej. Pre astrolga je Slnko 21. marca v znamen Barana a na zklade
toho rob predpove. Hoci v skutonosti da 21. marca je Slnko v shvezd Ryby; to je dsledok
pohybu zemskej osi. Pred dve tisc rokmi zemsk os nesmerovala k Polrke, ako smeruje dnes. A
o alch 12 tisc rokov bude severn pl Zeme pri hviezde Vega v shvezd Lra. Predpovede
astrolgov s teraz (21. stor.) asi o jeden mesiac posunut vzhadom na dtum, pre ktor sa robia.
spech astrolgov ben popularita spova azda v tom, e z mnostva predpoved sa
vdy nejak splnia. Augustn (+430) bol roky pod vplyvom astrolgie a musel vynaloi vea n-
mahy, aby sa oslobodil. Ke som sa ho (lekra Vindicina) optal, ako je to mon, e mnoho
odpoved je sprvnych, povedal, ako najlepie vedel, e sa tak deje nhodou, rozrenou v celej
prrode (Vyznania 4, 3). Hviezda, ktor videli mudrci, neriadila Krista narodenho v tele, ale vy-

46
dvala svedectvo. Kristus sa nenarodil preto, e zasvietila hviezda, ale hviezda zasvietila, lebo sa
narodil Kristus (Contra Faustum II, 5).
Benm produktom astrolgie je populrny horoskop (vinou vemi veobecn). V skres-
lenej forme ako predpovedanie budcnosti osb, ktor sa narodili v jednom z dvanstich znamen
je astrolgia iv a iadan dodnes.

Kozmick vplyvy na loveka


Veda nepochybuje o tom, e kozmick teles ovplyvuj ivot na Zemi i loveka. Najv
inok m Slnko. Bez neho by ivot na Zemi vbec nejestvoval. Slnko dva energiu a reguluje cel
ivotn cyklus planty. Svojimi erupciami men intenzitu magnetickho poa Zeme aj ionizciu at-
mosfry. Vskumy vplyvu tchto zmien na nervov a cievnu sstavu loveka s v zaiatkoch, ale
u kontatuj, e lovek nie je imnny proti slnenej erupcii. inky slnenho iarenia, ktor sa
prenaj najm prostrednctvom zmeny tlaku a teploty, s u dostatone znme.
Vplyv kontelcie plant na loveka je iba teoreticky mon. V skutonosti s vplyvy roz-
linch zoskupen plant v porovnan s ostatnmi efektmi psobiacimi na loveka vemi nepatr-
n, preto nemono zveliova ich inok. Psobenie iarenia na loveka si vyaduje starostliv a
dlhodob vskum. Vstupom do kozmickho priestoru sa zaal experimentlny vskum v oblasti
kozmickej medicny, zaoberajci sa problmom beztiae a preaenia, ochranou pred iarenm, i-
votom v umelch atmosfrach, otzkami psychickch vplyvov na loveka v kozmickom priestore, v
obmedzenom prostred, problmami cirkulcie ovzduia at.
O objektvnych vsledkoch a stave problematiky inkov kozmickho prostredia na loveka
sa pravidelne referuje na zasadaniach organizcie COSPAR.

Mgia
Mgia (z gr. slova mageia) je arodejnctvo. Mgovia v Perzii boli pvodne prslunkmi
kazskej kasty vyznvajcej Zoroastrovo uenie.
arodejnctvo, alebo strignstvo, alebo bosorctvo, alebo amanstvo je jedna zo zkladnch
foriem osvojovania si sveta lovekom, v rmci ktorej lovek numinzne a s manipulatvnou snahou
preva transcendentno; teda je to aj ist veda aj psobenie tajnch mocnost.
Veobecne sa rozliuje ierna a biela mgia; alej nzka, stredn a vysok mgia. ierna
mgia sa sna pomocou zlch duchov dosiahnu neobyajn vkon. Biela mgia sa sna pomocou
tajnch sl prrody dosiahnu neobyajn vkon (Alexander Spesz, +1967). Nzka mgia sa zaober
prrodnmi zkonmi, ich innosou, psobenm a ich ovldanm. Stredn mgia je stupe ovldania
univerzlnych zkonov v loveku v mikrokozme. Vysok mgia je stupe vldy nad makrokoz-
mom; mg chce ovlda a psobi na cel vesmr vrtane vetkho v om.
V magickom prstupe k svetu dominuje tendencia manipulova silou mysle alebo vle ie
prostrednctvom zaklnania, modlitieb, amuletov, maskotov a pod. bez toho vak, aby sa na za-
iatku uvdzali do chodu kauzlne srie inkov. Mgia je asi staria ako animizmus (zkladn stu-
pe nboenskho myslenia, v ktorom sa vetkmu ivmu i neivmu pripisuje vlastn ivotn sila
dua). Mgia sa orientuje na neosobn sily; je to naivn omyl prvobytnho loveka.

amanizmus
amanizmus, amanstvo (z mongolskho slova aman kaz, arodejnk) je druh mgie.
amanizmus zdruuje praktiky zaloen na predstave, e nadprirodzen bytosti (duchovia) sa mu
zmocni loveka (amana), ktor potom doke nadprirodzen veci, lebo sa dostal do transcen-
dentna. amanizmus bol najviac rozren medzi Indimni, Eskymkmi a sibrskymi nrodmi; bol
spojen s vierou v putovanie du.
Zstancovia a vykonvatelia amanizmu tvrdia, e v dobe kamennej (asi pred 30-tisc rokmi)
lovek ete rozumel rastlinm i ivochom a komunikoval s nimi. Ke sa povil nad prrodu (za-

47
al ju ovlda), tto schopnos stratil. Preto amanizmus m op umoni loveku vrti sa do
szvuku s prrodou.
aman je ako definovaten oznaenie pre hlavnho predstavitea amanizmu, teda pre
osobu, ktor v (spravidla prrodnch) spoloenstvch funguje ako kaz-lieite, arodejnk, expert
na tranz i ako prorok. Mono ho definova ako predestinovan osobu skupiny, ktor nadvzuje
kontakty s nadprirodzenm svetom, aby zskal jeho priaze a pomoc (najm k vylieeniu a vyriee-
niu problmov) v prospech lenov skupiny. aman-lieite sa vol aj medicinman.
Novodob amani robia seansy (kurzy), na ktorch sa snaia dosta zastnench vaka
tranzu do inej reality. Zmenen stav vedomia (tzv. hladina theta) vyvolvaj zvukmi (bubnovanm,
spievanm, pskanm), tancom a omamnmi ltkami. Hladina theta m naladi ud na vibrcie srdca
matky zeme.
amanizmus je vemi nebezpen z duchovnho i zdravotnho hadiska (pouvanie omam-
nch ltok).

piritizmus
piritizmus, ktor spad pod magick praktiky, je silie o vyvolanie duchov zosnulch, naj-
astejie za elom poznania tajomnch vec alebo vyvolvania podivnch inkov. Tieto inky sa
delia na: - fyzick, napr. pohyb stola, videnie vzdialench obrazov, levitcia (vznanie sa); - zmys-
lov, napr. klopanie, bchanie, hudba, automatick psanie a pod.; - fantazmogenick, napr. mate-
rializcia, teleplazma, hviezdne telo a pod.; - psychick, napr. telepatia, jasnovidectvo, hyperstzia,
domnel styk s mtvymi. Pritom lovek nikdy nevie, s km hovor a koho pova. Diabol si neraz
berie hlas i podobu zosnulho. Zakladateom novodobho piritizmu je Francz Alan Kardec (vl.
menom Len Rival, 1804-1869).
Veriaci sa musia chrni piritizmu, por. Lv 19, 31; KKC 2117. Cirkev odsudzuje piritiz-
mus pre vieroun bludy a mravn nedostatky (pohdanie Bom slovom, veteck a magick prak-
tiky, zjavenie od duchov, prevteovanie, ierna mgia, podvod, falon ndej, arlatnske zneu-
vanie). Reinkarncia priamo odporuje Boiemu zjaveniu. Por. Sir 38, 22: Nezabdaj, e niet n-
vratu pre mtveho a Hebr 9, 27: Je ustanoven, e udia raz zomr a potom bude sd.

Satanizmus

Satanizmus je veobecn vraz, ktorm sa oznauje nboenstvo alebo filozofick hnutie


uctievajce satana alebo jeho rznych vtelen. Satanizmus zaha poetn duchovn a nboensk
prdy, ktorch spolonm znakom je postava satana. Satan je po hebrejsky alobca, Ohovra,
Protivnk. Hoci viacer sasn kresania neveria v existenciu a moc diabla, satanizmus sa vzmha.
Satan vyhnan zo sakristie prichdza na scnu cez udsk poverivos a biznis. Ide o prekrten
potrebu transcendentna a tie aj o diablov vplyv, lebo on naozaj existuje (Giorgio Gozzelino).
Satanizmus je v sasnosti silno podporovan morlnym relativizmom, ktor znan as
spolonosti nekriticky prijma. Satanizmus toti chce znii univerzlne hodnoty, ktor s vpsan
do udskho srdca. A tak ponka klamn slobodu a zvdza ud ilziou astnho ivota bez pravi-
diel (Carlo Climati).
Uctievanie istej protivhy konvennho bostva je star ako samotn nboenstvo. Mno-
h nboenstv poznali zosobnen zlo. Uctievanie satana prebiehalo zva utajovane, a preto
zanechalo vemi mlo vierohodnch prameov. V sasnosti vystupuje na verejnos, no polovica
tch, o nosia na krku obrten pentagram, satanistick znak, ani nevie, o satanizmus je.
Obrten pentagram je pcpa hviezda, ktorej dve ramen smeruj nahor; me a nemus
by v kruhu. Predstavuje Rann hviezdu a znamen opak piatich cnost a opak piatich Kristovch
rn. Pouva sa pri okultnch praktikch s cieom vyvola zlch duchov.

48
Rzne formy satanizmu tvoria vo veobecnosti tri vek skupiny: - tradin satanizmus (uc-
tievanie Satana); - religizny satanizmus (zbotenie loveka); - luciferizmus (kult nahoty).
Svetsk vrchnos (tt) sleduje satanizmus a jeho rzne prdy, lebo chce, aby sa repekto-
vali zkladn udsk prva, ktor tieto prdy asto poruuj (deliktami a trestnmi inmi). Satanisti
sa delia na extrmistickch (pestuj patologick nenvis voi druhm), umiernench
a amatrskych.
V r. 2002 vznikla Medzirezortn misia pre prevenciu a boj proti sektrskym devicim
MIVILUDES so sdlom v Pari.

Tradin (kultov) satanizmus uctievanie satana


Tradin satanisti vznikli koncom 17. stor. ako silne protikresansk; prv boli tienne Gui-
bourg (+1683) a Catherine Monvoisin (+1680). Tradin satanisti otvorene vzvaj Satana, maj
vlastn kostoly, slia ierne ome (najm od r. 1680 na prianie Madame de Montespan) a prij-
maj telo i krv svojho pna z lebenho kalicha. Pouvaj prevrten kr hlavou dolu. iernu
omu asto sprevdza nsilie, surovos, sexulne devicie a betilna krutos. Tto satanisti, mimo
zkona, maj tajn skupiny, pouvaj sex a drogy, aby prilkali mlde. Vykrdaj domy, vandali-
zuj kostoly, hanobia cintorny, mrzaia zvierat aj seba. Nezastavia sa pred nim i u ide o
obete iv, alebo pochovan.
Cieom satanistov je zbavi sa strachu a odporu k smrti, aby nikdy nedali najavo akkovek
slabos, nechu a nevu. Vetci s viazan subom mlania a tm, ktor zo satanskej sekty vyst-
pia, hroz vne nebezpeenstvo. Satanizmus ponka nadprirodzen moc, vzruenie, sebauspokoje-
nie a pocit sebarealizcie v reblii proti rodiom aj proti spolonosti.
Existuj aj satanisti samotri. Obyajne ide o mldencov, ktor s priahovan nsilm a vidi-
nou nadprirodzenej moci. asto s to osamel deti, ktor dvaj najavo svoje pochmrne ivotn
sksenosti a mylienky na smr.

Religizny satanizmus zbotenie loveka


Motvom religizneho (racionalistickho) satanizmu nie je uctievanie Satana, ale zbotenie
loveka: Deus est homo, ie egoteizmus. Religizny satanizmus pochdza z gnostickch hadch
kultov 1. stor., ktor uctievali hada z biblickho prbehu o Adamovi a Eve (por. Gn 3, 5). Sasn
religizny satanizmus zaloil Anton Szandor LaVey, vlastnm menom Howard Stanton Levey
(+1997). Bol to americk spisovate, okultista, hudobnk a herec. Zaloil Cirkev Satana (r. 1966) a
napsal Satansk bibliu (r. 1969).
Boh ani Satan, poda LaVeya, relne neexistuj. Satan nie je bytos, ale historick a literr-
ny symbol pozemskch (profnnych) hodnt, pozitvny symbol svetonzoru. Predstavuje archetyp
udskho Ja (egoizmu), hedonizmu a animlny aspekt prrody. Satan je symbol revolty a odporu
proti konvencim.
Tejto forme satanizmu nepodlieha len nerozumn rebelujca mlde, ale asto aj dospel.
Patria medzi nich lekri, prvnici, policajti a in spolonosou uznvan obania. Cirkev Satana (CS)
m na svete asi dva miliny lenov (na Slovensku pr sto).

Nboensk a filozofick luciferizmus kult nahoty


Luciferizmus je nboenstvo, ktorho strednou postavou je Lucifer, ako stelesnenie ab-
soltnej svojvle. Takto Lucifer je vraj ovea lepou bytosou ako satan. Preto luciferizmus, ktor
sa asto zamiea s predchdzajcimi dvomi formami satanizmu, nie je ani zbotenie satana, ani
zbotenie loveka luciferizmus je samopan kult nahoty.
Tradin luciferizmus mal dva hlavn prdy luciferianizmus a lucifellizmus. V 20. stor. sa
luciferizmus spojil (splynul) s anglickm wiccanskm hnutm (hnutie arodejnkov; ang. wichcraft
zloin arodejnctva), ktor zaloil okultista Grald Brousseau Gardner (+1964). Hnutie Wicca

49
(ktormu je tie vlastn kult sexuality) pospjalo rozlin pohansk i okultn nuky a vytvorilo
filozofiu dvojitho (pohlavnho) bostva Lucifera a Lilith.

Satanizmus a hudba
Vo veobecnosti je znme a vedecky dokzan (Jn Rybr), e hudba ovplyvuje (pozitvne
i negatvne) sprvanie jednotlivcov. Hoci s priamou prinnou svislosou hudba a konanie ve-
tci odbornci neshlasia. pecificky satanistick hudba (najm rock; vznikol v USA na zaiatku 50.
rokov 20. stor.) m tri stupne: - narky na satanistick symboly a mylienky s myslom okova,
bez verejnho priznania sa k satanizmu; - odvolvanie sa na satanistick symboly a mylienky, bez
prslunosti k satanizmu; - hlsenie sa k satanistickm symbolom, mylienkam a hnutiu.
Rzne hudobn tly blzke rocku (ang. rock skala; roll vali, knsa), ktor nasledovali
jeden po druhom (blues rock hard rock metal heavy metal black metal), posvali hranicu
provokcie zakadm o osi alej. Satanistick hudba sa stala vznamnm initeom ovplyvuj-
cim jedinca (alie s: texty, naruenie osobnosti, omamn ltky, manipulcia, absencia rodinnho
zzemia, stdovitos). Nepriamo pripravuje pdu pre mon satanistick konanie.
Existuje aj kresansk metal. M vlastn texty oslavujce Krista. Niektor vaka nemu nali
cestu k Bohu. Otzkou vak ostva, i je kresansk metal v poriadku, ke aj jeho hudba vyjadruje
vzburu, hnev, boles a hrzu.

Cirkevn postoj k hermetizmu a satanizmu

Cirkevn postoj ku vetkm smerom a hnutiam, ktor (na rznej rovni) spolupracuj so
zlmi duchmi je zamietav. Desatoro iada od loveka: Pnovi, svojmu Bohu sa bude klaa
(por. Ex 20, 1-5; Mt 4, 10). Klaa sa Bohu, modli sa k nemu, plni suby, ktor mu boli dan, s
kony nbonosti a pochdzaj z poslunosti voi prvmu prikzaniu, por. KKC 2135. Preto ne-
mono koketova s diablom, alebo ho o nieo iada. Treba sa vyvarova vetkch okultnch
(lat. occultus skryt, tajn) praktk, lebo odvdzaj loveka od Boha, robia ho hrienym a oslabu-
j jeho vu.
Modlosluba sa netka len nepravch pohanskch kultov, spova aj v zboovan toho, o
nie je Boh, por. Mt 6, 24; KKC 2113. Modloslubou je, ke si lovek ct stvorenie namiesto Boha,
i u ide o bikov, alebo o zlch duchov, o moc, o rozko, o rasu, o predkov, o tt, o peniaze
a pod. Modlosluba je nezluiten s lskou k Bohu, por. Gal 5, 20; Ef 5, 5. Modlosluba je pre-
vrtenos nboenskho citu, ktor je lovekovi vroden, por. KKC 2114. Svt psmo odmieta
modly zo striebra a zo zlata, ktor s dielom udskch rk, ktor maj sta, ale nehovoria, maj
oi, a nevidia, por. Iz 44, 9-20; Jer 10, 1-16; Dan 14, 1-30; Bar 6; Md 13, 1n; KKC 2112. Aj
nosenie amuletov si zasluhuje vitku.
alej treba odmietnu vetky formy vetenia (KKC 2116): uchyovanie sa k zlm duchom;
vyvolvanie mtvych alebo in praktiky, o ktorch sa mylne predpoklad, e odhauj budcnos,
por. Dt 18, 10; Lv 19, 31; Jer 29, 8; Gal 5, 20; Zjv 9, 21. Pouvanie horoskopov, astrolgie, ta-
nia z ruky, vklad predpoved alebo osudov, jasnovidectvo, uchyovanie sa k rznym mdim
chce ovldnu as, vldnu nad umi a zrove nakloni si skryt mocnosti. Toto vetko je
v protiklade s ctou a bzou, ktor veriaci maj ma jedine voi Bohu. Postoj kresana, o sa tka
budcnosti, spova v tom, e sa s dverou odovzdva do rk Prozretenosti a zrieka sa nezdravej
zvedavosti. Boh vak me zjavi budcnos svojim prorokom alebo inm svtm (KKC 2115).
Neprpustn s aj vetky praktiky mgie (arodejnctva) ktormi si niekto chce podmani
skryt mocnosti, aby mu slili a aby dosiahol nadprirodzen moc nad blnym hoci aj preto, aby
mu zskal zdravie (por. KKC 2117; Tertulin, Apologeticum 35). Pretoe kad mgia (aj tzv. bie-

50
la) erp z krovstva tmy, nemono ju vyuva; je vdy zl (Gabriele Amorth). Je to hriech proti
nbonosti. Ete horie je, ke s tieto praktiky spojen s myslom kodi druhmu.
Nemono schvaova ani zahrvanie sa (zo zvedavosti, zo zbavy) s mgiou a s jej prak-
tikami. Poda viacerch autorov (Max Kapar, I. Skler, M. Heide) ide vdy o prekroenie istej
hranice medzi dobrom a zlom. Kee, obrazne povedan, tieto dva svety s v aktulnej vojne, ak
lovek prekro bojov lniu, ak ho bu zajatie alebo smr.
Pouvanie tzv. tradinho (alternatvneho) lieenia, ktor je sam o sebe dobr, vak neop-
rvuje ani vzva zl mocnosti, ani zneuva dverivos inch.
Svetsk vrchnos tie mus sledova fenomn okultnch praktk (najm innos mgov, a-
manov, vetc, vykladaov), pretoe okrem rznych deliktov a trestnch inov dochdza aj
k poruovaniu daovch zkonov. Viacer krajiny E preto vytvorili aj pecilne jednotky finan-
nej polcie (Anton Soliansky).

Kontakt medzi ivmi a mtvymi


Pri kontakte ivch s mtvymi Cirkev berie do vahy dve roviny: - rovinu isto prirodzen,
udsk; - rovinu milosti, nadprirodzen. V prirodzenej rovine pracuje veda parapsycholgia, kto-
r ete ani dnes nevie vysvetli niektor piritistick zjavy. Znemouj jej to mnoh podvody.
V nadprirodzenej rovine existuje spoloenstvo svtch osb. Vaka boskmu ivotu sa udia
stvaj jednou duchovnou rodinou, ktor nezanik ani smrou. Psmo bliie nevysvetuje spojenie
ivch so zomrelmi. udia sami si vak kontakt so zosnulmi nemu zariadi, lebo mtvi s u
v inom priestore a ase.

Parapsycholgia
Parapsycholgia patr do oblasti tajomnch, ete nepreskmanch vied. Parapsycholgia (jej
alie men s: metapsychika, kabalistika, radiasthesia) pracuje ako veda od r. 1882.
Veobecne je znme, e existuj aj paranormlne javy (doteraz neobjasnen) a nepochdza-
j od diabla (Elias Vella). Medzi najznmejie parapsychick aktivity patr prtikrstvo (vyuvanie
prrodnho magnetizmu), radiasthesia (alebo radesia; snaha vyctenm spozna niektor okolnosti
loveka) a hypnotizmus (pecilny spnok, v ktorom dochdza k doasnmu potlaeniu racionlnej
asti udskho vedomia a tak sa uvon prstup k vntornej, v bench podmienkach ako prstup-
nej asti, ktor sa vol podvedomie). T, ktor s obdaren paranormlnymi darmi a statone ich
vyuvaj, nehreia (Frantiek Tondra).

iv sen
Tzv. iv sny treba zaradi medzi prirodzen skutonosti, lebo tam (zva) patria. Ani vo
sne lovek nevid a nehovor so skutonou mtvou osobou, ale vid a pova zosobnenie svojich
mylienok a predstv.
Boh me svoju vu oznmi aj cez sen, ale to je vemi zriedkav (napr. Gn 28, 12-17;
Dan 2, 16n; Mt 1, 20-24). Preto je na mieste dsledn odstup od snov (najm od rozkazov
a posolstiev). Ak by ich lovek bral vne, vystavuje sa nebezpeenstvu piritizmu. A diabol, ktor
nelen, by sny mohol vyui ako svoj nstroj (Elias Vella).
Rozhodne sa nemono spolieha na sny pri tch rozhodnutiach, ktor s udia povinn d-
kladne preskma svojm rozumom a prija slobodnou vou (Dt 13, 1-3; Jer 29, 8; Sir 34, 1n).
A to ani vtedy, ak sen nie je proti Boej vli (Jacek Salij).

Koniec sveta (parzia) a anjeli

51
Koniec sveta zane Kristovou parziou. Parzia je grcke slovo a znamen slvnostn
vstup kra, vladra do mesta. Parzia, druh slvny Kristov prchod, spln mesisku ndej sveta.

Svt psmo
Dan 7, 13-14: Videl som v nonom viden a ha, v oblakoch neba prichdzal ktosi, ako Syn love-
ka; priiel a k Starcovi dn, priviedli ho pred neho. A jemu bola odovzdan vlda a krovstvo,
take jemu slili vetky nrody, kmene a nreia; jeho vlda je vlda ven, ktor nezanik,
a jeho krovstvo, ktor nezahynie. Por. aj Iz 52, 6; Joel 2, 1.
Dan 12, 1: V tom ase povstane Michal, vek kniea, o stoj nad synmi tvojho nroda: Bude to
as zkosti, ak nebol odkedy povstal nrod a po ten as. V tom ase bude tvoj ud oslobode-
n, kad, koho njdu zapsanho v knihe. Exegti vzahuj text aj na koniec sveta, hoci ver
nara na nejak historick udalos, ke archanjel Michal, ochranca Boieho udu, prichdza na
pomoc Izraelu v jeho akej chvli.
Mt 25, 31-32: (Vtedy Kristus) prde vo svojej slve a s nm vetci anjeli. Pred nm sa zhromadia
vetky nrody a on oddel jednch od druhch ako pastier oddeuje ovce od capov. Ovce si pos-
tav sprava a capov zava. Por. Mt 13, 40-43; 24, 31; Lk 12, 8-9; Sk 2, 19-21.
Sk 1, 10-11: A km uprene hadeli k nebu, ako (Jei) odchdza, zastali pri nich dvaja muovia
v bielom odeve a povedali: Muovia galilejsk, o stojte a hadte do neba? Tento Jei, ktor
bol od vs vzat do neba, prde tak, ako ste ho videli do neba odchdza.

Tradcia
Nuka o Kristovej parzii patrila od poiatku k pokladu kresanskej viery. Hermasovo
(+c.160) dielo Pastor (z r. 90-140, obsahuje star tradciu), patr k najoriginlnejm apokalyptic-
km kresanskm knihm. Poda odbornkov u nenesie ozvenu blzkej parzie, hoci obsahuje
niektor protichodn vyjadrenia (Dominik Daniel Valer). Autor Hermas sa vyjadroval poda toho,
akch mal pred sebou posluchov (katechumeni, vlan veriaci, dobr veriaci).
Didach (Nuka dvanstich apotolov z obdobia okolo r. 100): Nech prde (tvoje krovstvo Pa-
ne) a pominie tento svet (10, 6).
Cyprin (+258): Modlme sa o to, aby oskoro prilo Boie krovstvo (De dominica oratione
19).
Diognetov list (vborn apolgia z 3. storoia od neznmeho autora): Boh, ktor poslal svojho
Syna ako vykupitea, pole ho op ako sudcu.
Efrm Srsky (+373): (Kristus) povedal, e prde, ale nepovedal, kedy, a tak ho vrcne oakvaj
pokolenia vetkch ias (Commentarius in Diatessaron 18, 15; Diatessaron, ivotopis Krista
Pna na zklade tyroch evanjeli; napsal heretik Tacin, + po r. 172).
Cyril Jeruzalemsk (+386): akaj na opravdivho Krista, jednorodenho Syna Boieho, ktor nie
zo zeme, ale z neba prde, vetkm zaiari v silnejom jase ako blesk a l svetla obklopen an-
jelmi, aby sdil ivch i mtvych a aby riadil nebesk, ven, nepominuten Krovstvo (Cate-
cheses illuminandorum 4, 15). Pn prde z neba! Neprde sm, ako kedysi, ale v poetnom
sprievode, obklopen mnostvom anjelov. Neprde potajomky ako rosa na rno, ale zaiari ako
blesk (Catecheses illuminandorum 15, 10).
Jn Zlatosty (+407): Znovu vak (Jei) prde v slve Otca (por. Mt 16, 27), nielen s Mojiom a
Eliom, ale s nespoetnm zstupom anjelov, s archanjelmi, s cherubnmi, s tmi nespoetnmi
nrodmi, priom nebude ma rozprestret oblak nad hlavou, ale obklopen samm nebom
(Homilia in Mattheum 56, 4).

Rozumov vaha
Prv spoloenstvo veriacich ilo v blzkom oakvan Jeiovej parzie. Zkladom tohto
oakvania bol fakt Kristovho zmtvychvstania.

52
Tom Akvinsk (+1274) uil, e druh Kristov prchod, kvli vlastnej zvanosti
a dstojnosti Sudcu Jeia Krista, bud predchdza znamenia a sprevdza anjeli (por. Sk 1, 10-
11; Mt 25, 31; Theologick summa IV., 73, 1). Okrem toho zdrazoval, e anjeli nebud sdi
ud; oni bud len svedkami Boieho sdu, por. Theologick summa IV., 89, 3.

Magistrium
Materilna dogma: Jei Kristus prde na konci ias.
Vetky vierovyznania, por. DH 1-75.
Druh slvny Kristov prchod sa vol parzia. m alej sa ije od historickho Krista,
tm bliie sa ije k objaveniu Krista viery (Jozef Ratzinger).
Nevedno, kedy sa skon tento svet (por. Gaudium et spes 39). Eschatologick prchod
Krista sa me uskutoni v ktorkovek chvu, hoci ho ete nieo zdruje, takisto ako aj ko-
nen skku, ktor bude parziu predchdza (por. KKC 673). Zdranie pravdepodobne zvis
od obrtenia Izraela (por. Rim 11, 26; Mt 23, 39; Lk 21, 24), ktorho as sa zatvrdila v nevere
(por. KKC 674).
Materilna dogma: Na konci ias prde Kristus vo svojej slve a s nm vetci anjeli.
Por. Mt 13, 40n; 24, 31; 25, 31n; Sk 1, 10n; KKC 1038, 331.
Vetci anjeli znamen dobr anjeli. Sasn angelolgia zdrazuje, e loha anjelov bola
je a bude skoncentrovan na Krista. Jei Kristus je stredobodom sveta anjelov. Anjeli s pr-
tomn v Jeiovom vykupiteskom diele ponc od zvestovania, cez jeho nanebovstpenie, koniac
parziou. Dobr anjeli sa teia, prevaj nebesk blaenos, z neustlej prtomnosti s Kristom.
Ist nuka: Pred parziou Cirkev mus prejs skkou.
Por. KKC 675, 769.
Skkou bude vek podvod antikrista, t.j. uritho pseudomesianizmu (por. Gaudium et
spes 20-21).
Ist nuka: Parzia bude definitvny koniec sveta v teraz znmej podobe.
Pius XII., r. 1944, DH 3839; Lumen gentium 48.
Na konci sveta vyhlsi Boh svoj definitvny sd nad celmi dejinami. Vetci spoznaj pln
zmysel stvoriteskho diela a poriadok spsy; pochopia cesty, ktormi Boia prozretenos viedla
kad stvorenie k jeho poslednmu cieu. Posledn sd zjav, e Boia spravodlivos vaz nad
kadou nespravodlivosou, ktorej sa dopustili stvorenia a e jeho lska je silnejia ako smr.
Nik in okrem Boha nevie, kedy nastane okamih zhodnotenia celho sveta.

tyri iv bytosti
Ez 10, 14: Kad mal tyri tvre: prv tvr, tvr cheruba; druh tvr, tvr loveka; tretia
tvr leva a tvrt tvr orla.
Zjv 4, 6-8: A v strede pred trnom i okolo trnu boli tyri iv bytosti, pln o spredu
i zozadu. Prv bytos sa podobala levovi, druh bytos sa podobala bkovi, tretia bytos mala tvr
ako lovek a tvrt bytos sa podobala letiacemu orlovi. A kad z tchto tyroch bytost mala es
krdel, dookola i zntra boli pln o a vo dne v noci bez prestania volali: Svt, svt, svt, Pn
Boh vemohci, ktor bol, ktor je a ktor prde!
Tieto tyri iv bytosti z Apokalypsy s poda exegtov tyria anjeli, ktorm Boh dal vl-
du nad vesmrom, a to napriek interpretcii Ireneja (+202), ktor sa v Cirkvi po stroia tradovala
a poda ktorej s to tyria evanjelisti. Vzory bytost sa len mlo lia od starozkonnho opisu (Ez
10, 1n), hoci maj nov symbolizmus: lev achetnos; bk silu; lovek inteligenciu; orol
obratnos.
slo tyri znzoruje materilny svet so tyrmi poiatonmi prvkami a tyrmi opornmi
stpmi. Vzneenmi duchmi priamo disponuje ten, ktor sed na trne a Barnok. Tto tyria s
dokonalmi vykonvatemi Boej spravodlivosti voi udstvu. Oni dvaj do pohybu prv tyri

53
pohromy, ke Barnok otvor knihu zapeaten siedmimi peaami (Zjv 5, 1), v ktorej je za-
chyten osud celho udstva. A jedna zo tyroch ivch bytost slvnostne odovzdva siedmim an-
jelom sedem zlatch ia, plnch hnevu Boha (Zjv 15, 7), o sa podob cherubnovi
z Ezechielovho zjavenia, ktor dostva lohu potresta Jeruzalem (por. Ez 10, 7).
tyri iv bytosti robia vetko v blzkosti Boieho trnu a v blzkosti Barnka. Neprestaj-
ne adoruj Bohu, spievaj trojsvt piese hymnus a speauj ho vrazom amen, aleluja (Zjv
19, 4) na svadbe Barnka s jeho nevestou Cirkvou. Oni s spolone s anjelmi o stoja pred Bo-
hom (Zjv 8, 2) dokonalmi vzormi kontemplcie a innosti vykonvanej v ndhernej jednote.

Posledn sd a anjeli (dobr i zl)


Posledn sd sa nebude priamo dotka anjelov (ani dobrch ani zlch), bude zameran na
ud a svet. Anjeli (dobr i zl) u s po Boom rozsudku. Boh nemus dva razy sdi, por. Nah 1,
12: Pokoril som a, viac a nepokorm a tie Jn 16, 11: Kniea tohto sveta je u odsden.
Posledn sd sa anjelov nepriamo dotkne v tom, e dobr anjeli sa bud tei zo ivotn-
ho vazstva spasench a zl bud trpie zlobou zatratench (por. Tom Akvinsk, Theologick
summa IV., 89, 8).
lovek, ktor dosiahol spsu u nem anjela strcu, ale anjela spolonka slvy spolu-
kraujceho. lovek, ktor upadol do zatratenia tie nem anjela strcu, ale spolonka zloby
(diabla), ktor ho trest (por. Theologick summa I., 113, 4).

Zatraten udia a diabli


Tom Akvinsk priznal, e v otzke, i diabli bud tresta zatratench, existuje dubium.
V oboch prpadoch sa vak prejavuje Boia spravodlivos; ak bud tresta ide o spravodlivos
voi uom (lebo sa diablom nechali zvies); ak nebud tresta ide o spravodlivos voi zlm
duchom (lebo oni nespravodlivo ovldli loveka).
Tom sm sa priklonil k nzoru, e diabli bud tresta zatratench ud, por. Theologick
summa IV., 89, 4; tie I., 113, 4.

Boie krovstvo a materilny svet

Eschatologizmus
Mnoh udia sa obvaj, e Boie krovstvo a materilny svet ie nboensk ivot a
ben udsk innos si navzjom prekaj (napr. Yves Congar, +1995; Jean Danilou, +1947;
Charles Journet, +1975). Maj praktick i teoretick (teologick) dvody. Katolcka teolgia zara-
uje takto zmanie do prdu, ktor sa vol eschatologizmus (eslav Stanislav Bartnik).
Zstancovia eschatologizmu (v rmci angelolgie) pouvaj tieto citty Psma. Jb 1, 7:
Pn povedal satanovi: Skadia prichdza? Satan odpovedal: Chodil som krom-krom po ze-
mi. Jb 2, 6: Tu Pn povedal satanovi: Ha, (Jb) je v tvojich rukch, len jeho ivot uetri! 1 Pt
5, 8-9: Bute triezvi a bdejte! V protivnk, diabol, obchdza ako revci lev a had, koho by
zoral. Vzoprite sa mu, pevn vo viere, a vedzte, e tak ist utrpenie dolieha na vaich bratov po
celom svete. Por. aj Mt 4, 1; 2 Kor 12, 7.
Exegti poukazuj aj na varovania Jeia, por. Mt 6, 24: Nik neme sli dvom pnom;
pretoe bu jednho bude nenvidie a druhho milova, alebo jednho sa bude prida a druhm
bude opovrhova. Nemete sli aj Bohu aj mamone. Por. aj Lk 16, 9-13.
Mamona je najprv bohatstvo, majetok. Mamona vak je aj nechudoba ducha (por. Mt 5,
3), nesprvne spoliehanie sa na seba (na svet). Mamona je napokon aj kad (praktick i teoretic-
k) nevera, antitza Boha, antikristus (eslav Stanislav Bartnik). Mamona je Diabol.
Na prv pohad sa naozaj zd, e diabol dostal ist povolenie vldnu svetu.

54
Druh vatiknsky koncil a dobro hmotnho sveta
Cirkev u, e ni neoso loveku, keby zskal aj cel svet, ale seba by zahubil (por. Lk 9,
25). Avak oakvanie blaenej budcnosti, novej zeme, mus podnecova zujem veriacich zvea-
ova tto zem. Lebo na nej rastie nov udsk spoloenstvo tajomn Kristovo telo Cirkev. A
tak, hoci treba starostlivo rozliova medzi pozemskm pokrokom a vzrastom Boieho krovstva,
predsa pozemsk pokrok m vek vznam pre krovstvo Boie, nakoko me lepie usporiada
udsk spolonos (por. Gaudium et spes 39).
Koncil tak u preto, lebo prirodzen hodnoty napr. udsk dstojnos, solidarita, sloboda
ie vetko dobr z prrody a z udskej pracovitosti, sa nestrat, ale oisten od kadej nedokona-
losti a premenen Kristom bude patri do Boieho krovstva (por. Gaudium et spes 39).
Materilny svet nepatr diablovi. Cel vesmr, vetky veci, preto, e s stvoren, maj svoju
stlos, pravdivos, dobrotu, krsu, zkony, poriadok a tak patria Bohu. Augustn (+430): Op-
taj sa krsy zeme, optaj sa krsy mora, optaj sa krsy rozrenho a rozptlenho vzduchu, optaj
sa krsy neba,... optaj sa tchto vec. Vetky ti odpovedia: Pozri, ak sme krsne! Ich krsa je ich
vyznanm. Kto urobil tieto premenliv krsy, ak nie nemenitene Krsny? (Sermo 241, 2).
Toto mus lovek repektova tak, e uznva prslun metdy jednotlivch nuk a technic-
kch odborov. A ak pracuje naozaj vedecky a v zhode s mravnmi zsadami, nikdy sa nedostane do
skutonho rozporu s kresanskou vierou (por. Gaudium et spes 36).

Neist predmet (vec, miesto)


Hoci materilny svet nepatr diablovi, diabol vyuva aj predmety (veci, miesta i zvierat),
aby robil uom zle a privdzal ich k hriechu (por. KKC 1673). Takto predmety sa volaj neist.
Neistch predmetov (miest) sa treba tti nie pre ich vntorn silu, ale pre ich mon vplyv na
udsk zmysly (napr. sledovanie brutality, pozeranie pornografie, povanie black metalu
i rhavch re).
Neist predmety neinkuj automaticky, lebo nemaj duchovn informciu. Duchovn in-
formciu (vntorn silu, vlastn psobenie) mu ma samy v sebe len duchovn bytosti: Boh,
dobr anjeli, zl anjeli a udia (udsk dua). Prrodoveda aj teolgia vyluuj, eby nejak hmota
mala (a mohla ma) duchovn informciu (Frantiek Tondra).
Hebr 10, 19-23: Ke mme, bratia, smel dveru, e vojdeme do Svtyne skrze Jeiovu
krv, tou novou a ivou cestou, ktor nm otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, a ke mme
vekaza nad Bom domom, pristupujme s primnm srdcom v plnosti viery, so srdcom oistenm
od zlho svedomia a s telom obmytm istou vodou. Neochvejne sa drme ndeje, ktor vyznva-
me, lebo vern je ten, ktor dal prisbenie.
Preto sa netreba obva neistch predmetov ako takch, akoby samy spsobovali zlo.
iadna vec ani okzlen, ani poarovan svoju vntorn moc (duchovn informciu) nem.
Vslovne o tom hovoril Pavol Apotol, ke rieil naliehav otzku kresanov, i mono jes mso
obetovan (zasvten) modlm. Pretoe niet nijakej modly a nijakho boha (okrem pravho Boha),
vetko mono jes (por. 1 Kor 8, 4-9).

Poehnan predmet (vec, miesto)


Nboensk veci zas najm tie, ktor s poehnan a posvten privdzaj u-
d k dobrmu nadprirodzenmu konaniu, ak ich lovek pouva s vierou, hoci tie nemaj duchovn
informciu (silu, vlastn psobenie).
Kdex knonickho prva ich nazva posvtn (svt) veci (res sacrae), por. kn. 1171.
Posvtn veci s tie, ktor s posvtenm alebo poehnanm uren na bosk kult, a treba s nimi
ctivo zaobchdza. Svt veci sa nesm pouva na profnne ely, hoci by boli vo vlastnctve
skromnch osb.

55
Medzi poehnanm a posvtenm je rozdiel. Poehnanie (benedictio) je najnim stupom
posvtnch vec; rob sa vdy bez pouitia oleja.
Posvtenie je vym stupom poehnania (rob sa s pouitm oleja) a me by dvojak. Ak
ide o poehnanie vec alebo miesta posvtenm olejom, kdex pouva vraz posvtenie (dedicatio)
por. kn. 1171; 1205n; 1208; 1212; 1217; 1219; 1237; 1269. okrem krizmy !
Ak ide o posvtenie osb posvtnm olejom, kdex pouva vraz zasvtenie (consecratio)
por. kn. 207 2; 666.
Graciolgia nazva nboensk veci (predmety, miesta) vonkajou milosou Vykupitea.
Vonkajia milos Krista Vykupitea je vetko, o cez zmysly privdza loveka k nboen-
skm a duchovnm mylienkam, veciam (napr. Pnov kr, kazsk alebo rehon odev, kostol,
kaplnka, nboensk obraz, socha...). Zkladom nuky o vonkajej milosti Krista je samotn vtele-
nie Boieho Syna a ustanovenie sviatost. Vtelenie Boieho Syna bolo pre ud a ich zmysly. Svia-
tosti ako viditen znaky zaloen Kristom, ktor sprostredkuj neviditen milos, vplvaj na
zmysly ud, aby ud posvtili a priviedli k Pnu Bohu.
Plat teda, e iadny predmet (ani posvten, ani prekliaty) dokonca ani matria sviatosti,
napr. olej chorch, i krizma duchovn informciu nem. Vek a jedinen vnimku predstavuje
Eucharistia (svt prijmanie); lebo po premenen (transsubstancicia) oba spsoby prijmania u nie
s veci, ale s iv osoba Kristus Pn.

Mystika materilneho sveta


Mystika materilneho sveta nevedie k tomu, e svet je sm ako tak bosk, i nejako
absoltny a jednoznane pozitvny. Netvrd ani, e rozvoj sveta je rozvojom Boieho krovstva.
Svet bude vdy ambivaletn (vntorne rozpolten; orientovan na dve strany). Avak domnou
diabla a jeho innosti je (a ostane) predovetkm duchovn svet (eslav Stanislav Bartnik). Diablo-
vi nejde o kamene, o nejak matriu, ale o due.
Napokon, Jei Kristus Slovo, ktorm povstalo vetko sa stal materilnym telom
a prebval na zemi medzi umi (por. Jn 1, 3. 14). Jei vstpil do svetovch dejn ako dokonal
lovek. On sm ako Lska (1 Jn 4, 8) pouil vetkch, e zkladnm zkonom udskej dokona-
losti a princpom pretvorenia tohto sveta je jeho nov prikzanie lsky (por. Gaudium et spes 38).
Diabol bol porazen: Anjelov zasa, ktor si nezachovali svoju dstojnos a opustili svoj prbytok,
dr vo vench putch v temnote pre sd vekho da (Jd 1, 6).
Pre kresana je teda tento materilny svet a aktvne prebvanie v om onm mystickm
nstrojom, hodnotou, miestom a asom, kde sa sm otvra a pretvra (pomocou milosti) poda
vle Boha (Pierre Teilhard de Chardin). Sk 17, 26-28: Z jednho urobil cel udsk pokolenie, aby
obvalo cel povrch zeme; uril im vymedzen as a hranice ich bvania, aby hadali Boha, ak by
ho dajako nahmatali a nali, hoci od nikoho z ns nie je aleko. Lebo v om ijeme, hbeme sa
a sme.

VOD ..................................................................................................................................................................... 1
PRAVDY VIERY A ICH STUPNE ............................................................................................................................. 1
ZNEPOKOJUJCE OTZKY................................................................................................................................... 2
VVOJ NUKY A ANJELSKEJ CTY .............................................................................................................. 2
KRESANSK STAROVEK ................................................................................................................................... 2
KRESANSK STREDOVEK.................................................................................................................................. 3
KRESANSK NOVOVEK..................................................................................................................................... 3
SASN ANGELOLGIA .................................................................................................................................... 4
ANGELOLGIA A KRISTOLGIA .......................................................................................................................... 4
ANGELOLGIA A ANTROPOLGIA ....................................................................................................................... 4
EXISTENCIA ANJELOV...................................................................................................................................... 5

56
STVORENIE ANJELOV ......................................................................................................................................... 5
KRISTUS PN A ANJELI....................................................................................................................................... 7
POLARIZCIA PRSTUPOV K ANJELOM DAS ENGELWERK .................................................................................... 7
PRIRODZENOS ANJELOV ............................................................................................................................... 7
BIBLICK SYMBOLY ANJELOV............................................................................................................................. 9
ANGELOFNIA ZJAVOVANIE ANJELOV .............................................................................................................10
ANJELSK A UDSK PRIRODZENOS .................................................................................................................10
OSOBN VLASTNOSTI ANJELOV ...................................................................................................................10
NESMRTENOS ANJELOV .................................................................................................................................10
POZNANIE ANJELOV ..........................................................................................................................................11
SLOBODN VA A MOC ANJELOV .....................................................................................................................12
ANJELI A ASOPRIESTOR ...................................................................................................................................12
POVENIE ANJELOV DO STAVU SVTOSTI .............................................................................................12
VEOBECNOS POIATONHO POSVTENIA ANJELOV........................................................................................14
ANJELSK STAV (STUPE) NEBESKEJ BLAENOSTI ..............................................................................................14
ANJELSK KRSA .............................................................................................................................................14
JEI KRISTUS VYKUPITE CELHO STVORENIA ................................................................................14
VNTORN DOKONALOS KRISTOVHO VYKPENIA ............................................................................................15
VONKAJIA DOKONALOS KRISTOVHO VYKPENIA ............................................................................................15
VYKPENIE DOBRCH ANJELOV .................................................................................................................15
SKKA ANJELOV A PD ZLCH ANJELOV ..............................................................................................16
MYSTERIUM INIQUITATIS ..................................................................................................................................18
NEMONOS POKNIA ZLCH ANJELOV .............................................................................................................18
DELENIE ANJELOV ...........................................................................................................................................18
DOBR A ZL ANJELI ..........................................................................................................................................18
PNOV ANJEL, BO ANJEL ................................................................................................................................21
CHERUBN .......................................................................................................................................................21
SERAFN ..........................................................................................................................................................21
ARCHANJEL .....................................................................................................................................................22
ANJEL STRCA ...............................................................................................................................................22
POET ANJELOV ...............................................................................................................................................22
POROVNANIE POTU DOBRCH A POTU ZLCH ANJELOV ...................................................................................24
INNOS DOBRCH ANJELOV ......................................................................................................................24
ANJELI SA KLAAJ BOHU ................................................................................................................................24
ANJELI SLIA BOHU........................................................................................................................................25
ANJELI A SVT .................................................................................................................................................26
ANJELI A SPOLOENSTVO SVTCH ...................................................................................................................28
ANJELI A CIRKEV .............................................................................................................................................28
ANJELI A MATKA BOIA PANNA MRIA..........................................................................................................28
ANJELI STRCOVIA .......................................................................................................................................29
STRNY ANJEL OSOBY ....................................................................................................................................29
NPL PRCE OSOBNHO ANJELA STRCU .......................................................................................................30
TRAGDIA LOVEKA A ANJEL STRCA..............................................................................................................31
STRNY ANJEL SPOLOENSTVA .......................................................................................................................31
CIRKEVN CTA K ANJELOM .......................................................................................................................31
ODSTUPOVAN CTA K SVTM .....................................................................................................................31
DRUHY KULTU (CTY) K ANJELOM ....................................................................................................................32
ANJELI A LITURGIA..........................................................................................................................................32
MODLITBA POKLONY BOHU ..............................................................................................................................33
ANJELI A VYSLUHOVANIE SVIATOST .................................................................................................................33
ANJELI A PRIJMANIE SVIATOST ........................................................................................................................34
ANJELI A EUCHARISTIA.....................................................................................................................................34
INNOS ZLCH ANJELOV ............................................................................................................................35
DIABOL OSOBN BYTOS ...............................................................................................................................36
MOC ZLHO DUCHA ..........................................................................................................................................37
MEN ZLCH DUCHOV......................................................................................................................................37
PREJAVY DIABLOVHO PSOBENIA ......................................................................................................................38
PRINY (CESTY) PRIAMEHO DIABLOVHO PSOBENIA ..........................................................................................39

57
KATEGRIE (ADRESTI, MIESTA) DIABLOVHO PSOBENIA ...................................................................................39
ETAPY DIABLOVHO ZVDZANIA.........................................................................................................................39
CIRKEVN POSTOJ K ZLM ANJELOM .................................................................................................................40
EXORCIZMUS .....................................................................................................................................................40
EXORCISTA A AUTORITA ...................................................................................................................................42
PREVENCIA PRED POSADNUTOSOU ...................................................................................................................42
PREVENCIA PRED KLIATBOU ..............................................................................................................................43
TEOLOGICK ZARADENIE EXORCIZMU................................................................................................................43
NOV RMSKY RITUL ........................................................................................................................................43
EXORCIZMUS A MODLITBA ZA OSLOBODENIE .....................................................................................................44
MODLITBA ZA OSLOBODENIE ............................................................................................................................44
MEDZINRODN ZDRUENIE EXORCISTOV .........................................................................................................44
SMERY A HNUTIA SPOLUPRACUJCE SO ZLMI DUCHMI....................................................................44
HERMETIZMUS .................................................................................................................................................45
HERMETIZMUS A ZL DUCH ..............................................................................................................................45
ALCHMIA.......................................................................................................................................................45
ALCHMIA A VEDA ...........................................................................................................................................46
ASTROLGIA....................................................................................................................................................46
ASTROLGIA A VEDA ........................................................................................................................................46
KOZMICK VPLYVY NA LOVEKA ......................................................................................................................47
MGIA.............................................................................................................................................................47
AMANIZMUS ...................................................................................................................................................47
PIRITIZMUS ....................................................................................................................................................48
SATANIZMUS ......................................................................................................................................................48
TRADIN (KULTOV) SATANIZMUS UCTIEVANIE SATANA................................................................................49
RELIGIZNY SATANIZMUS ZBOTENIE LOVEKA ............................................................................................49
NBOENSK A FILOZOFICK LUCIFERIZMUS KULT NAHOTY ............................................................................49
SATANIZMUS A HUDBA .....................................................................................................................................50
CIRKEVN POSTOJ K HERMETIZMU A SATANIZMU...............................................................................50
KONTAKT MEDZI IVMI A MTVYMI.................................................................................................................51
PARAPSYCHOLGIA ..........................................................................................................................................51
IV SEN ......................................................................................................................................................51
KONIEC SVETA (PARZIA) A ANJELI ...........................................................................................................51
TYRI IV BYTOSTI ......................................................................................................................................53
POSLEDN SD A ANJELI (DOBR I ZL)...............................................................................................................54
ZATRATEN UDIA A DIABLI ..............................................................................................................................54
BOIE KROVSTVO A MATERILNY SVET .............................................................................................54
ESCHATOLOGIZMUS..........................................................................................................................................54
DRUH VATIKNSKY KONCIL A DOBRO HMOTNHO SVETA .................................................................................55
NEIST PREDMET (VEC, MIESTO) .....................................................................................................................55
POEHNAN PREDMET (VEC, MIESTO) ................................................................................................................55
MYSTIKA MATERILNEHO SVETA ......................................................................................................................56

Kazsk seminr sv. Frantika Xaverskho, Badn


ThDr. Marin Chovanec

58