You are on page 1of 5

Rok: 2013 Spracovate: Jesusnova

Osem prednok o joge (shrn)


Aleister Crowley
1939

Aleister Crowley si ako autorsk meno zvolil Mahtma Guru r Paramahansa ivaji.
Z anglickho originlu Aleister Crowley Eight lectures on yoga preloil vibro.

Joga:
Slovo Joga znamen jednota. Joga je esenciou vetkch existujcich javov. Cieom je
dosiahnu zjednotenie s Bohom. M sa uskutoni koncentrciou na kad prvok vlastnej
bytosti a jeho anihilciou (znienm) prostrednctvom splenia so samotnm vesmrom.
Jogov proces je obsiahnut v kadom existujcom jave. Vetko, o musme urobi, je
rozri ho vedome na mylienkov proces. D sa poveda, e samotnou jogou je tto frza:
Se pokojne. Presta myslie. Stchni. Vypadni!. Prv dva z tchto pokynov zahaj cel
techniku jogy. Pokyn se pokojne sa m vzahova na zastavenie vetkch telesnch
stimulov, ktor mu vytvori pohyb vo vedom. Pokyn presta myslie je rozrenie na
vetky mentlne stimuly.
Joga a mgia s zko spt. Jogov cvienia s takmer nevyhnutn na spech v mgii.
Joga m osem dov:
1. Jama
2. Nijama
3. sana
4. Prnajma
5. Pratjhra
6. Dhran
7. Dhjna
8. Samdhi

1. Jama:
Jama m blzko k slovu kontrola. Nejde tu ale o dodriavanie nejakch veobecnch
pevnch predpisov, ktor s v podstate nezmyseln. lovek si mus vytvori vlastn predpisy,
ktor jemu najviac vyhovuj.
Akkovek socilny ivot vyluuje vnu jogu; domcky ivot je plne nezluiten
dokonca i so zkladnou praxou.
Akonhle zanete cvii, ak robte cvienia dkladne, zistte, e poujete zvuky, ktor
ste nikdy vo svojom ivote nepouli. Stanete sa hypersenzitvnymi. Predtm ako zanete
vbec cvii, zbavte svoj ivot vch prin utrpenia.

2. Nijama:
Nijama je cnos. Znamen kvalitu munosti, kvalitu boskosti. Vina ud vo
svojom sebavedom vbec nevnma kvality, ktor tvoria nijamu. S to pozitvne sily, ktor s
nemeraten. Ako stpame od drsnho k jemnmu, od hrubho k subtlnemu (citlivmu),
vstupujeme do novej oblasti.
Vznamy plant v praxi z hadiska nijamy:

1
Rok: 2013 Spracovate: Jesusnova

Saturn je kostrou, pevnou truktrou, na ktorej je vystavan zvyok tela. V nijame


zisujeme, e potrebujeme kvalitu plnej jednoduchosti naej ivotosprvy; potrebujeme
necitlivos, vdr, trpezlivos. Zrove kvalitou Saturnu je aj melanchlia, smtok.
Jupiter je univerzlnou a nesebeckou lskou. Jupiter spracva sksenosti, je pnom sl
ivota.
Mars predstavuje systm svalstva; je to najniia forma energie a v nijame ho treba
chpa ako cnos, ktor umouje zpasi a porazi fyzick akosti diela. Mars je aj
odvahou, energiou vne. Nijamou Marsu je nemilosrdn hnev.
Slnko je srdcom systmu; harmonizuje vetko, energetizuje vetko a vetko
usporadva. Nijamou Slnka je centralizcia schopnost, ich kontrola a motivcia.
Venua je samotnou prrodou. Predstavuje extatick prijatie vetkch monch
sksenost a transcendentlne spojenie vetkch jednotlivch sksenost do jednej sksenosti.
Merkr je priamym mdiom spojenia medzi protikladmi; je to elektrina, samotn
spojivo ivota, jogov proces sm o sebe, jeho prostriedky, jeho el. On samotn je vak
ahostajn voi vetkm veciam. Je to obratnos a vynachdzavos, ktor nm pomha
z akost. V uritom zmysle je Merkr vekm nepriateom; je mysou a myse je to, o sme
sa vybrali porazi.
Mesiac predstavuje totalitu enskej asti v ns, pasvny princp. Je spojenm loveka
a boha, je najvyou istotou. Na druhom konci stupnice nijamy Mesiaca je fantastick rozvoj
senzibility, ktor obauje jogna. Je neprijatenou prekkou. Zasahuje ns najtvrdie,
pretoe sa zamieava priamo do techniky naej prce.
Urn predstavuje najvyiu formu pravej vle. Nijama, ktor zodpoved tejto plante,
je v prvom a poslednom rade objavenie pravej vle.
Neptn a jeho nijama je duchovn intucia. Prav nijama Neptnu je schopnos
predstavivosti.
O plante Pluto sa nevie ni z hadiska nijamy.
Jama aj nijama s v uritom zmysle morlne, logick predben techniky riadnej jogy.
S to strategick dispozcie, s v protiklade k taktickm. Vlastn krajina, t.j. podmienky, do
ktorch sa lovek narod, s jedin, v ktorch mono jamu a nijamu praktizova.

3. sana:
Predmetom sany je kontrola svalovej sstavy, vedom a nevedom, take iadne
signly tela nemu dosiahnu myse.
Na zaiatku sa musme rozhodn zniova svoj telesn rytmus na minimum.
Podmienky, ktor vyadujeme od polohy tela, meme formulova takto:
1. Chceme by riadne vyven.
2. Chceme ma von ruky.
3. Chceme ma o najmenej obmedzen dchacie strojenstvo.
Pri relatvnom pokoji tela si tudent zane uvedomova nepatrn zvuky, ktor ho pri
obyajnom ivote neruia. Zanete sa vrtie, poctite svrbenie, nutkanie kala. Mono sa
s vami zane zahrva v dych. Vetky tieto symptmy musia by potlaen. Proces ich
potlania je extrmne ak.
Vsledky a majstrovstvo sany s pouiten nielen pri dosahovan jogy, ale aj
v najbenejch ivotnch zleitostiach. Kedykovek ke ste unaven, sta len zauja vau
sanu a ste dokonale odpoinut. Je to akoby dosiahnutie majstrovstva odvialo vetky
monosti fyzickej bolesti, ktor s spt s prslunou polohou.

2
Rok: 2013 Spracovate: Jesusnova

Zvldnutie sany vedie k vdri. Ak ju neustle praktizujete, mali by ste zisti, e


desa mint v polohe vm prinesie toko odpoinku ako dobr non spnok.

4. Prnajma:
Prnajma je kontrolou dynamickho aspektu tela. Znamen kontrolu sily alebo
konkrtne kontrolu dychu.
Vezmete stopky a zvolte si cyklus vdychu a ndychu. Svalov sstava mus by
zaaen v najvej monej miere, aby napomhala rozreniu a sahovaniu pc.
Ak sa vm podar upravi tento proces na pomal a pravideln, napr. 30 seknd
vdychu a 15 seknd ndychu, mete prida niekoko seknd, poas ktorch budete dych
zadriava, bu s plnmi pcami alebo s przdnymi.
Existuj aj in cvienia. Naprklad lovek me dcha o najrchlejie
a najplytkejie. Sprvne cvienie ale vedie k zadriavaniu dychu na o najdlhie, lebo tento
stav predstavuje najvie priblenie k plnej nehybnosti fyziologickej sstavy, ak je mon
dosiahnu. Poda tradcie ak dokeme upokoji myse na tak dobu ako je dvans seknd,
zskame jeden z najvych vsledkov jogy.
sanou a prnajmou je mon prepracova sa k pozcii, kedy ste slobodn, hoci len
i na pr seknd.
Klasick fyzick vsledky prnajmy sa obyajne rozdeuj na tyri tdi:
1. Potenie (nie obyajn).
2. Automatick strnulos (sukma kumbhaka); telo sa stva stuhnutm.
3. Schopnos poskakova ako aba (bhukari siddhi); sedte zauzlen na podlahe a zane vs
una tu a tam. Vae svaly robia vemi rchlo krtke kovit klbnutia bez toho, aby ste si
to uvedomovali.
4. Levitcia.
Tieto tyri dy (Jama, Nijama, sana, Prnajma) odkazuj na fyzick vcvik. Zvyn
tyri dy sa zaoberaj mentlnym vcvikom.
Poduja sa na takomto jogovom kurze si vyaduje starostliv plnovanie. Muste
zmapova svoj ivot na znan obdobie dopredu o najviac ako je len mon. Ak ste zlyhali
pri tejto pvodnej strategickej dispozcii, jednoducho neprejdete kampaou.
Mus sa stanovi definitvna rutina innost, vypotan tak, aby pripomnala
tudentovi Vek Dielo.

5. Pratjhra:
Pratjhru mono zhruba opsa ako introspekciu, nadobudnutie uritho presvedenia
(napr. e vesmr sa sklad vlune z ide).

6. Dhran:
Dhran je prav meditcia. Je to skuton obmedzenie vedomia na jedin imaginrny
predmet vybran za tmto elom.
Prax pratjhry je introspekcia a prax dhrany je obmedzenie mylienok na jeden
imaginrny predmet. Prv je pohyb mysle, druh ukonenie vetkho pohybu.
Je rovnako dobr, ak tudent zane s cvienm dhrany pred pratjhrou. Ak to urob,
ako vedaj produkt zska niektor vsledky pratjhry.
Dhran kontrola mylienok:

3
Rok: 2013 Spracovate: Jesusnova

1. Obmedzte myse, aby sa sstredila na jeden jednoduch objekt v imagincii. Na


tento el je vhodnch p tattiev; s to ierny ovl, modr disk, strieborn kosk, lt
tvorec a erven trojuholnk.
2. Pokraujte s kombinciami jednoduchch objektov, napr. ierny ovl v ltom
tvorci at.
3. Prejdite k jednoduchm pohyblivm objektom, napr. hojdanie kyvadla, krtenie
kolesa at. Vyhnite sa ivm objektom.
4. Prejdite na kombincie pohyblivch objektov, napr. zdvhanie a klesanie piestu
zrove s hojdanm kyvadla. Vzah medzi dvoma pohybmi by sa mal v rznych
experimentoch li.
5. Poas tchto cvien mus by myse absoltne zaujat urenm objektom, nemono
dovoli iadnej inej mylienke, aby prenikla do vedomia. Pohybliv sstavy musia by
pravideln a harmonick.
6. Starostlivo si poznamenajte dobu trvania experimentu, poet a povahu ruivch
mylienok, tendenciu objektu vzdiali sa od smeru, ktor bol pre vyten a akkovek
alie javy, ktor sa mu vyskytn. Vyhnite sa presileniu, to je vemi dleit.
7. Pristpte k imagincii ivch objektov, akm je lovek, najlepie lovek, ktorho
poznte a ktorho uznvate.
8. V rmci intervalov tchto experimentov si mete ska predstavova objekty inch
zmyslov a sstredi sa na ne. Naprklad sa pokste predstavi si chu okoldy, vu
ru, dotyk zamatu, zvuk vodopdu alebo tikanie hodiniek.
9. Napokon sa usilujte o odstrnenie vetkch objektov zo zmyslov a predchdzajte
vynoreniu akejkovek mylienky v mysli. Ke poctite, e ste dosiahli urit spech
v tchto cvieniach, uchdzajte sa o vykonanie skky a ak ju spravte, bud vm
predpsan zloitejie a aie cvienia.
Jeden z najzaujmavejch a najruivejch faktorov vaich prvch cvien s ruiv
mylienky. V prvom rade tu je in sprvanie objektu, nad ktorm meditujete; men farbu
a vekos, svoju polohu, men sa jeho tvar at. Povaha ruchov vypoved o stave vho
pokroku.
Preruenia sa rozdeuj takto:
1. Poprv, fyzick pocity; tieto by sa mali prekona sanou.
2. Podruh, preruenia, na ktor poukazuj udalosti tesne predchdzajce meditciu:
ich aktivita je masvna. Iba tmto cvienm lovek pochop, koko vea vnma zmyslami
bez toho, aby si to myse uvedomovala.
3. Potretie, existuje trieda preruen, ktorej povaha je vo fantazrovan alebo snvan
s otvorenmi oami. Tieto s vemi zkern, lovek v nich me dlho pokraova, bez
toho, aby si vbec uvedomil, e sa zatlal.
4. Potvrt tu mme vemi vysok triedu preruen, ktor s druhom chylky samotnej
kontroly. Myslte si: Ako mi to dobre ide! alebo azda, e by to bol dobr npad,
keby som bol na opustenom ostrove alebo vo zvukotesnom dome, alebo keby som sedel
pri vodopde. Ale toto s len nepatrn varicie samotnej ostraitosti.
5. Piata trieda preruen nem zdanlivo iaden objaviten zdroj v mysli tieto mu
dokonca nadobudn formu skutonch halucinci, vinou sluchovch.
Samozrejme, takto halucincie s zriedkav a s rozpoznaten. Inak by mal tudent

4
Rok: 2013 Spracovate: Jesusnova

radej navtvi lekra. Ben druh pozostva zo zvltnych viet alebo trkov viet,
ktor zretene pou vyslovovan rozoznatenm udskm hlasom, nie tudentovm ani
hlasom niekoho, koho pozn. Podobn jav pozoruj radisti, ktor takto odkazy
nazvaj um.
Existuje ete al druh preruenia, ktorm je samotn iadan vsledok.

7. Dhjna:
Dhjna pripomna v mnohch ohadoch samdhi. Je to zjednotenie ega a ne-ega
a strata zmyslu pre priestor, as a kauzalitu. Dualita v kadej forme je zruen. Ale tto
kvalita je stle neviditen teda jedno jestvujce je v opozcii k mnohmu nejestvujcemu.

8. Samdhi:
V samdhi mnoh a jedno je zjednoten v jednote existencie a neexistencie.
V samdhi je tento stav ovea vraznej ako v dhjne. Dhjna je nevyven alebo neist
priblenie k samdhi.

Tetragrammaton a jogov formula:


Formula tetragrammatonu zaha cel vesmr magickch operci. Tetragrammaton sa
tak nazva kvli tyrom psmenm v slove: Jod, He, Vau, He (Jehova). Porovnvaj sa so
vzahmi v rodine Jod otec, He matka, Vau syn a posledn He dcra. Je to tie odkaz na
prvky ohe, voda, vzduch, zem. Z hadiska desiatich sefirot sel sa Jod vzahuje na druh
sefiru, He na tretiu, Vau na skupinu od 4 do 9 a posledn He na desiatu. slo 1 je vraj
symbolizovan vrchnm bodom Jodu.
A pri sle 10 sa dostvame k prejavenmu vesmru, ktor sa takto ukazuje ako
vsledok jogy (jednoty) ostatnch sl, prvch troch psmen mena, aktvnych prvkov oha,
vody a vzduchu. Posledn prvok, zem sa obyajne povauje za spevnenie a ustlenie tchto
troch.
Ak aplikujeme tieto symboly na jogu, zistme, e ohe predstavuje jogna a voda
objekt jeho meditcie.
Jod a He sa spjaj, otec a matka sa zjednocuj, aby vytvorili syna, Vau. Tento syn
stav mysle sa nazva v indickej terminolgii samdhi. Naznauje zjednotenie, ktor je cieom
jogy. Posledn He predstavuje extzu a jej vstrebanie: kompenzciu, ktor ju ru.
Ak sa pozriete na strom ivota, vidte, e slo jedna navrchu sa rozdeuje na sla dva
a tri, rovnocenn a protikladn otec a matka a ich spojenie m za nsledok zloitos syna,
skupinu Vau, priom vetko znovu nadobudne svoju jednoduchos v jedinej sefire konenho
He, dcry.
Mme pleromu, przdno, pozadie pre vetky monosti a tto je naplnen najvym
svetelnm bohom, z ktorho zasa vychdza sedem archonov, ktor zodpovedaj siedmim
planetrnym bostvm. T zasa vytvraj demiurga, aby stvoril hmotu; a tento demiurg je
Jehova.

Otzka reality:
iaden rozumov pojem akhokovek druhu neme zodpoveda realite. Jedin realita
mus spova v priamej sksenosti takho druhu, ktor je mimo rozsah kritickho apartu
naej mysle. Neme podlieha zkonom rozumu.