alebo in vyjadren, zrieknutie sa zbostvenia vlastnho,
o je tak prznan pre polyteizmus. Je v om zrove aj
rezignovanie na zaistenie si vlastnho, odmietnutie strachu, ktor by chcel osladi neprjemn tm, e ho uctieva, a prihlsenie sa k jednmu Bohu na nebi, ktor je vetko ovldajcou mocou; toto vyznanie vyjadruje odvahu odovzda sa vldnucej sile celho sveta bez toho, e by lovek zobral bosk do vlastnch rk. Tto vchodiskov situcia, ktor pochdza z viery Izraela, sa v ranokresanskom Krde podstatne nezmenila. Aj tuje vstup do kresanskho spoloenstva a prijatie jeho symbolu existennm rozhodnutm s najvnejmi dsledkami. Lebo kto vstpi do tohto Krda, uskutouje tm zrove zrieknutie sa zkonitosti sveta, ku ktormu patril: je to zrieknutie sa uctievania vldnucej politickej moci, na ktorom stla neskor rmska ra, zrieknutie sa uctievania rozkoe, kultu strachu a povier, ktor ovldal svet. Nie nhodou kresansk zpas prepukol na takto vymedzenom bojisku, a tm sa stal zpasom o zkladn formu antickho verejnho ivota. Nazdvam sa, e ak si chceme osvoji Krdo, je vemi dleit, aby sme op videli tieto svislosti. Prli ahko sa nm to jav ako fanatizmus patriaci k prvotnmu obdobiu kresanstva, a tm aj ospravedlniten, ktor vak dnes nemono v iadnom prpade nasledova, e toti kresania odmietali za cenu ohrozenia svojej existencie akkovek formu uctievania cisra; e odmietali aj najjednoduchie formy, ako bol zpis na obetn listinu, a boli ochotn riskova preto svoj ivot. Dnes by sa v tchto veciach rozliovalo medzi nevyhnutnou lojalitou voi ttu a skutonm nboenskm aktom, aby sa nalo soldne vchodisko, a zrove by sa poukzalo na skutonos, e od priemernch ud nemono oakva heroizmus. Dnes je takto oddelenie dokonca azda i mon nsledkom rozhodnutia, ktor sa prinieslo vtedy. V kadom prpade je dleit, e vtedajie odmietnutie malo vemi aleko od