You are on page 1of 15

Lukáš Perný 1

Básne

Lukáš Perný

Prekliate básne
Lukáš Perný 2
Básne

„Človek je bohatý tým, čo učinil pre druhých.“
Goethe

Laco Novomeský
V samote
Drzosť ľudí vyhnala ma do temného lesa,
kde ma nikto nevyruší, iba spevných vtákov sbor.
Vyšiel som ta, už nečuť jak zlorečí na mňa ľud;
do samoty - bych zabudol, môjho srdca trpký trud.
(Vatra, 1921, prvá báseň 16 ročného Novomeského)
Lukáš Perný 3
Básne

Poézia má schopnosť vytvoriť rôznorodé pocity
a prečo nezverejniť tieto rôznorodé pohľady na tie isté básne

Napísali o básňach
„Prečítal som si rád tvoje básne aj poviedky, páčili sa mi, lebo majú svoje
ostrie, sú dobre nabrúsené a pritom sú aj nevtieravo poetické. Píš ďalej,
tvoje múzy ti dobre radia."
Peter Jaroš

„Vašu zbierku som si prečítala ešte v pokoji vianočných prázdnin. Tie
básne aj próza majú určite tvorivý potenciál. Majú charakter modernej
tvorby. Sú tematicky aj formálne rôznorodé. Je z nich cítiť Váš názor na
súčasnú politickú situáciu v našej krajine, má aj sociálny rozmer, ale
hlavne je z mnohých cítiť Vaše najhlbšie vnútro. Celkové ladenie je
pesimisticky vyznievajúce, ale zaujímavá je obraznosť, ktorou svoje
pocity viete vyjadriť. Vaša zbierka Prekliate básne vyznieva ako tvorba
prekliateho básnika. Som presvedčená, že by ste sa mali pokúsiť zbierku
vydať.“ PeadDr. Eva Pačutová

„Nenávidím básne, pretože väčšine nerozumiem. Nerád to lúštim a ešte
aj neviem, či to tak je. Je to ťažké a namáhavé. Žiadny básnik nemá odo
mňa uznanie za krásu a pochopiteľnosť básní. Úctu a rešpekt, to áno, ale
obdiv žiadny. Ty si jediný a prvý človek - básnik - kde som hltal každé
slovo, rozumel a cítil som tvoju bolesť, radosť, smiech, slzy, nádej,
beznádej.“
Ajo Janščák, spevák

„...nádherné, silné... hlboké...má to v sebe úžasnú energiu vášne a citov,
stiahne to celého človeka, nádherné...moja úcta .“
Libuša Kollárová

„Myslím, že človek, ktorý je schopný vnímať krásu a hodnotu umenia,
vníma citlivejšie i život okolo seba. Je to iná dimenzia, ktorá neuveriteľne
obohacuje... keby boli všetci ľudia ako ty, asi by bol svet krajší, citlivejší a
ľudskejší!“ Sabína
Lukáš Perný 4
Básne

Lukáš Perný

Prekliate
básne
© Vydavateľ XY
© Mgr. Lukáš Perný, 2017,
šírenie obsahu bez povolenia autora zakázané

Illustrations ©Mgr. Lukáš Perný, 2017

ISBN 987-7ratata43-298222-63-7 (vymyslené)

Obsahuje básne písané od roku 2012 do 2017.

Venované láskam strateným a už nikdy nenájdeným.
Lukáš Perný 5
Básne

Duchovia minulosti

Snívajme svoje sny mocné, o lepšom svete,
skrytom sťa tichý odkaz v kvete púpavovom,
ozvite sa mocní hrdinovia zabudnutej minulosti,
v lúky, lesy, hory a lesné vône premenení,
zľúbajte zeme zasneným spevom vtákov.

Vzýva vás národ strážcovia cností,
ach duše mŕtvych, strestajte tých,
ktorí duše strýznené, krv bedárov majú na rukách!
Vstaňte, ó, veľkosti ducha ľudského a pomôžte nám!
Pomstite tých, čo neprávom odvisli v mukách!
Z posmrtnej večnosti, pre žijúcich trpiacich!

Motýlie krídla zasiahla guľka ohnivá,
a v tejto krajine čosi zahníva.
Február dvadsiaty prvý, ľudia len svoje práva žiadajú,
a štyria v Krompachoch mŕtvi k zemi padajú,

Máj tridsiaty prvý, robotnícka krv tečie potokom,
a čepeľ zbrane četníka nabodáva červené srdce,
vzadu v dave volá pár hladujúcich milencov,
Viléme… Jarmilo… Viléme… Jarmilo…

Ich krv napojila našu Zem a z nej vykvitli kvety,
pre nové a lepšie budúce svety.
Bol to čas, keď svet sa díval celý,
na súde Štefan Major prehovoril bledý.
Lukáš Perný 6
Básne

Snívajme svoje sny mocné, o lepšom svete,
skrytom sťa tichý odkaz v púpavovom kvete,
keď robotník po práci duchovné slasti bude užívať,
človek poctivý za chudobu nebude sa ukrývať,
keď povstanú národy pod vlajkami v svetlách,
keď slzy zosnulých ukryté v tých našich riekach,
zboria všetky ich zámky, z potu a krvi vystavané.

Oceány túžob

Až milovať raz budeš telom i srdcom,
zobudí ťa tajomný hlas, keď vesmíru pokoríš sa zas,
milujúc slnka svit za riekou, v nekonečnej sile vekov,
kde sladké pery naše dotýkať sa budú,
kde odhodia páperie detstva dospelí,
kde piesne liečivých prameňov vyvierajú,
kde na strasti a na večnosť milenci zabúdajú,
kde sladký svoj sen oceány túžob spievajú.

V labyrinte umelého svetla

Sťa blázon hodný povzlyku ťa hľadám,
prechádzam ulicami neónových svetiel,
snívam o tvojej tvári, kým ty pohŕdavo rušíš sľuby.
Monotónne hľadím do chladu reklamných tabúl,
srdce tlčie neprízorne, opíja sa beznádejou,
a už len ticho v tme hotelovej izby,
už len vôňa pohrebných kytíc.
Lukáš Perný 7
Básne
Lukáš Perný 8
Básne

Väzenie

Si slnečným lúčom v okne mojej cely,
prenikáš do mňa na brehu každodennosti,
keď som obkolesený morom neistoty,
medzi tmavým ránom a koncom smeny.
Tam sa skrýva odlesk tvojich vlasov,
v rannom svitaní nad mestom...
živí moje sny, pohladí ma zbitého,
keď už nemôžem ďalej,
keď už nevládzem....
za tou mrežou, kde skrytá je sloboda.
Si mojim lúčom svetla, v temnotách krutostí života...
Pre teba píšem básne, keď topím sa v pohári vína...
pre teba dýcham vzduch, v časoch prevahy slabosti...
pre teba bije moje choré srdce,
keď nad ránom, v slabosti a bezmocnosti,
zo života vo večnej tme, cítim tvoje obrysy,
v tieňoch pri pomalom vstávaní....

Čo je to šťastie? Niekedy je to iba okamih,
pohľad na ranný slnečný lúč odrážajúci sa v lesku
blonďavých vlasov milovanej osoby,
splývajúcich s jej nevinným úsmevom...
Šťastie sú čriepky rozbitých pohárov,
ktoré popraskali v eufórii radosti...
Lukáš Perný 9
Básne

Odkaz stratených básnikov 1
V jase mesačného závoja oblečení topili sa básnikov milióny,
na hladinách jazier rozprávkových zanechali svoje sny,
ako Wolker, tak i Jesenin, v krásach, i tragédiách nášho sveta. Príroda či
sila iná povolala si ich, aby nám naliali do žíl života túžby, milovať, tvoriť,
veriť…
a užívať všetky slasti a strasti človečenstva.

Sťa pohár vína červeného,
ktoré ma kozmickú silu univerza,
v tej známej Novomeského básni Nedeľnej,
kde každodennosť príchuť jedinečnosti má.
Kde i barmanka, starý osamelý harmonikár,
či podivný párik v rohu krčmy, hlavnú rolu života hrá.
V tých zabudnutých veršoch Royových,
kde slzami písal príbehy svojich tragédií.
Appolinairová stará Seina rozpovedala príbehy lások,
na nekonečne plynúcej hladine vyryté.

V objatí Baudelairovej temnoty, kde láska zabíja,
alebo v Sládkovičovej Maríne slovenská príroda ukrytá,
keď Janko Kráľ životom ubitý, písal básne slovenským horám, keď
Puškinov Onegin klesol k Taťáninim nohám,
a opitý Villon písal Lamentáciu starej zbrojmastrovej,
a Rimbaud stál na barikádach Parížskej komúny.

Ozvali sa ozveny v chodbách času,
o túžbe budovať svet nový, a v básňach zostali
ako kódy ukryté, pre nás, pre nich, pre človeka.

Sťa pohár vína červeného,
ktoré ma kozmickú silu univerza.
I v dobách temných kvitnú kvety vedomia,
hoc i temné ľalie, ale i to, i to je tá túžba
tá túžba po absolútne magická,
budovať raj na peklom spálenej Zemi.

1 Venované básnikom, ktorí inšpirovali ma cestou životom...
Lukáš Perný 10
Básne

Hnev alebo Božstvá mamonu

Veľavážení páni zlodeji v kravatách smejú sa bedárom,
zlo maskované v rúchach falše, hrajú s nami hry bábkové,
keď cinkajú drahé fľaše...

Kdeže ste sa podeli, umierajúceho času svedkovia,
kdeže ste sa podeli, veľké hlavy minulosti,
svet potrebuje vaše cenné cnosti, v mori ľahostajnosti.
Doba dnešná, káže a trestá:
obetuj dušu svoju pre rast kariérny,
inak vrhnú ťa, do zúfalstva, do biedy.
Pochovaj ideály, červ zbytočný,
v dlhoch z hypoték, diablovi sa zapredaj,
“veď je to len hra, ako život celý”.

Dotkni sa tej lesklej modly, vraví ti pán modrý,
užívaj si, peniaze utrácaj, buď pre svet dosť módny.
...ale dlhy splácaj načas, či beznohý, či slepý,
aj keď chlapče, zdáš sa mi akýsi bledý.

Na písmenká nehlaď, podpíš a utekaj do cely...
V chlade obrazov falošných, hľadaj svoj sen stratený,
na lavičke sám rozjímaj, pochop ten svet zvrátený.
Ženu si nájdi na noc, neviaž sa, odkopni ju aj v deň
Vianoc! Neopravuj! Vymieňaj! Trhu ver a zabúdaj!

Všetci sme len tovar, ľudské zdroje, nerozmýšľaj konzumuj,
necíť, nemiluj, carpe diem, pamäť pregumuj, programuj,
vernosť kapitálu sľubuj, city svoje anuluj.
Slobodu hlásaj, mamonu sa kajaj, to je tvoj osud,
ty bezcenný táraj... Generácia mamonu chrámov,
v prehnitých ilúziách konzumu blúdi, uzabávať sa k smrti,
až do štvrtej ráno, keď budíček do firmy budí.
Objednaj si plnú verziu na lucasperny@gmail.com
Lukáš Perný 11
Básne

Próza: BERGENSTEIN

Prvá časť - Koniec
Bolo pol jednej po polnoci. Po daždivom dni na veľkú vyprázdnenú
dedinu doľahla hmla. Hmla, ktorú osvetľovali tie nové pouličné lampy.
Bergenstein prechádzal vo svojom klobúku ako každý jeden deň po
polnoci opustenou dedinou. Dnes si to užíval. Bol zahalený v hmle, ktorá
ho objímala ako vášnivá milenka. Jeho kroky mizli v márnosti nočnej
hodiny. Prišiel k námestiu, kde ju stretol presne pred rokom. Keby tak
vedel vrátiť čas a opýtať sa jej, prečo to urobila. Cikády tvorili dvojtónovú
mnohohlasnú melódiu, ktorá búrala antropologickú teóriu človeka ako
tvorcu umeleckých artefaktov. Tie malé nenápadné tvory ho dobehli
o niekoľko miliónov rokov. K tomu sa pridali tajomné sovy, ktoré svojím
filozofickým vzlykom akoby pripomínali márnosť existencie.
„Existujú paralelné vesmíry? Alebo je časopriestor viazaný na
predestináciu a tým pádom jedinú osudovú verziu príbehu? Keď je
jeden osud, naše príbehy sa opakujú do tvaru ležatej osmičky v špirále.
Ach, nočná hmla... zober si ma k sebe a pomiluj ma na každom kúsku
môjho tela. Chcem s tebou splynúť,“ vravel si Bergenstein, keď zastal
a zahľadel sa na schody, kde ju prvý krát uvidel. Na námestí bolo asi päť
ľudí a z toho jeden párik a traja kamaráti odchádzajúci z krčmy.
„Slobodná vôľa určuje tvar nášho vesmíru,“ zašomral si a otočil sa
smerom k blízkemu parku. Bergensteina prenasledovala úzkosť a
neschopnosť zmeniť svoju situáciu. Videl ju všade. Bola ako jeho
milovaná Margaret, ktorá mu ani nezanechala list na rozlúčku. Jedného
dňa zmizla a jej tieň ho prenasleduje v každý jeden deň a noc. Utekal
smerom k parku, zastavil sa a keď to uvidel, prestal dýchať. Prišla za ním
zo záhrobia. Akoby ju osvetľoval veľký reflektor, akoby to bol sen, akoby
už naozaj Bergenstein blúznil. Bol tam úplne sám. Nikto by mu to
nevedel dosvedčiť a tak sa musel spoliehať na svoje zmysli. „Si to ttty?“
zakoktal Bergenstein. „Prišla som za tebou, pretože ty vieš... ty vieš
prečo sa to všetko stalo...,“ zaznel tenký hlas. Pre Bergensteina sa svojou
krásou podobala na nádherné sólo z husľového koncertu Félixa
Bartholdyho. Stekali mu slzy a nevedel čo má robiť. Začal utekať na pole.
Ešte pred hodinou bola letná noc, no ako Bergenstein utekal viac a viac
do poľa, začalo sa ochladzovať. Zrazu pocítil pod nohami popadané listy.
Kde sa vzali, keď tu nie sú stromy? Utekal ďalej, no zrazu začalo pršať,
potom snežiť a zrazu mrzlo. Zastal. Myslel si, že už je od nej dosť ďaleko.
Otočil sa za seba a v jeho tvári zjavila sa smrť. Bola znova tam. „Utekáš
ku vlastnému hrobu,“ povedala. „Ja to viem. Každý k nemu uteká. Chcel
som, aby sme si tú cestu užili spolu príjemnou prechádzkou. Aby aj tie
snehové vločky boli krásne. Aby aj tie listy voňali jesennou poéziou.
Lukáš Perný 12
Básne

A dažďom by som maľoval tvoje šťastie. Namiesto toho si odišla
a nechala ma napospas svojej úbohej existencii,“ zavzlykal Bergenstein.
Margaret mu zotrela rukou slzu, pobozkala ho a zmizla. O mesiac našiel
traktorista popri jarnej sejbe kostru neznámej osoby. Pravdepodobne išlo
o dlho hľadaného, nezvestného blázna. „Tam mu bude lepšie... konečne
bude s ňou,“ dodal František Nevzal...

Objednaj si plnú verziu na lucasperny@gmail.com
Lukáš Perný 13
Básne

Sofia Bergman, Lukáš Perný
(autorka písala najmä tie pasáže erotické pasáže,
dielo berte pre tragi-komediálne črty prosím s nadsázkou)

ČAS UTRPENIA,
ČAS ÚNIKOV
Láska, to je vtedy, keď žijeme pre človeka, pre ktorého
sme sami ochotní zomrieť.

Nepokoj duše

Zo všetkých bolestí sveta je trýzeň duševná
najbolestivejšia.
I.
Bolo zimné dopoludnie. Slnko práve vychádzalo nad
obzor. Chladné slnečné lúče prenikali do malej podkrovnej
izby v horskom mestečku. Podkrovný byt bol súčasťou
starého meštianskeho domu bývalého baníckeho mesta.
Legenda hovorí, že práve v podzemí tejto stavby sa
plánovalo slávne banícke povstanie v 16. storočí. Banské
robotníctvo a časť mestskej chudoby vtedy snívali o
novom usporiadaní spoločnosti na základe
prvokresťanskej biblickej rovnosti. Hlavný hrdina nášho
príbehu je údajne potomkom jedného z vodcov povstania,
ktorému sa podarilo ujsť do hôr a tam prebýval v jaskyni,
neskôr sa mu podarilo osídliť tajné podzemné priestory
starého hradu. Možno by všetko dopadlo inak, keby do
Lukáš Perný 14
Básne

života vodcu povstania nevstúpila zradná grófka Terézia
spojená s pánmi mesta. Práve ona prezradila tajnú skrýšu
revolučnej rady, ktorá plánovala prevziať moc v meste.
Povstanie bolo totiž dokonale premyslené a naplánované.
O presných plánoch a čase vypuknutia povstania vedela
iba revolučná rada a ona, grófka Terézia. Nebyť grófky,
malé horské mestečko mohlo zmeniť dejiny a stať sa
prvým ostrovom revolúcie v centre Európy. Silnú vášnivú
lásku, ktorá týchto dvoch milencov spojila zničila
žiarlivosť grófky, ktorá mu chcela ublížiť. Zúfalá grófka sa
následne dozvedela o údajnej smrti vodcu povstania
a snažila sa zmárniť za hradným kopcom, avšak bolo by to
zbytočné. Rozmyslela si to v poslednej chvíli, pretože
chcela aby prežilo jej dieťatko. Osud ostatných
revolucionárov bol krutý. Boli mučení na hlavnom námestí
pred očami šľachty. „Prečo som jej len dal ten kľúč...,“
povzdychol si. Niekedy sa v dejinách veci opakujú, raz
v malom, raz vo veľkom meradle. Láska však neúprosne
diktuje a niekedy dokonca mení dejiny. A teraz sa
presuňme v čase niekedy do 90. rokov, 20. storočia, späť
do podkrovného bytu. Sú to časy privatizácií, mafiánskych
vrážd, rozkrádania štátnych majetkov a práve na pozadí
tohto temného obdobia sa odohráva tajomný príbeh jednej
nešťastnej lásky. Až nápadne podobnej, podobne
tragickej...

II.
Rameno kalnej studenej rieky sa tiahlo pomaly údolím cez
les až k zapadajúcemu slnku. Magnézium šumelo v pohári,
z ktorého ešte pred pár týždňami popíjali víno. Ten tlak
bol príliš vysoký, alkohol ho ničil a tak ho musel nejako
Lukáš Perný 15
Básne

upokojiť. V hlave mu hučalo a cítil sa strašne prázdny. To,
čo sa včera stalo sa nemalo stať. Bozky, ktoré včera
venoval neboli také vášnivé, mužné ruky, ktoré hladili telo
havranej ženy neboli také hrejivé. Vzplanutie medzi ním
a tmavovlasou ženou nebolo také intenzívne. Silné,
magické, priam bohémske...Také aké to bývalo so Sofiou to
veru nebolo. V popolníku, položenom na stole sa však stále
vyškieral cigaretový ohorok zľúbaný Sofiinym rúžom, na
stenách svietili škrabance vášnivých nocí ako svedkovia
jeho najúkrutnejšieho utrpenia. Ten pohľad na mesto z tej
izby už nebol tak romantický ako pred nedávnom. Ani
pohľad do svojej postele nebol taký, ako kedysi. Namiesto
zlatistých vlasov hladiacich povlečenie vankúša
kontrastovali tmavé kadere Magdy.

Objednaj si plnú verziu na lucasperny@gmail.com