You are on page 1of 15

KRA JINA PRE ĽUDÍ

RE VITA L I ZÁC I A Č I E R NO H RO NS K E J D OLIN Y

Straté gia rozvoja
2018–2 0 2 8

HISTÓRIA (1909) PREPRAVA DREVA (1909–1982)

TURISTIKA (1992–∞) PERSPEKTÍVA: REGIONÁLNA ŽELEZNICA
(2028–∞)

KRAJINA A ĽUDIA
HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ ČHŽ
NAVRHOVANÉ RIEŠENIA NA TRASE ČHŽ
EKOSTABILIZÁCIA KRAJINY A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY
ETAPY A ROZPOČET REALIZÁCIE
Ing. Aleš Bílek, doc. Ing. Peter Jančura, PhD. Ing. Katarína Zrníková, PhD.
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

U ž vyše 30 rokov sa snažíme udržať a skvalit- Na fungovaní lesnej železnice sa priamo podie-
ľajú aj ďalšie stránky. Súvisiace úlohy teda budú:

ÚVOD
OBSA H nitňovať život v povodí rieky Čierny Hron.
V krajine, ktorej takmer 100 rokov určoval kaž- rozšírenie stravovacích a ubytovacích služieb,
dodenný pulz technický unikát a dnes Národ- dobudovanie a údržba dopravnej infra­štruktúry
ÚVOD .............................................................................................................................. 3 ná kultúrna pamiatka – úzkorozchodná lesná (cyklistické, bežecké, lyžiarske, pešie chodníky s in-
železnica. štaláciou príslušných objektov), rea­lizácia ekosta-
1. KRAJINA A ĽUDIA ČIERNEHO HRONA ................................................................... 4 bilizačných a zelených opatrení v krajine. Zároveň
Čiernohronská železnica (ČHŽ) za pomoci dob- sú všetky tieto úlohy príležitosťou na spoluprácu
1.1 Prírodné podmienky .................................................................................... 4 rovoľníkov, nadšencov a priaznivcov dosiahla svoj príslušných subjektov a pracovnými možnosťami
1.2 História osídlenia ......................................................................................... 5 pôvodný cieľ, určený a odsúhlasený Uznesením pre miestnych obyvateľov.
vlády SSR č.6 z 18. 1. 1988 – stala sa vyhľadáva- V súčasnosti už železničku nechápeme len ako
nou turistickou atrakciou. ČHŽ v súčasnosti už nie technickú pamiatku a múzeum železničnej úzko-
2. HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ ČIERNOHRONSKEJ ŽELEZNICE .................................... 8 je len vecou niekoľkých nadšencov a dobrovoľ- rozchodnej techniky, ale ako súčasť krajiny. Pre
níkov, stala sa trvalou súčasťou života a rozvoja návštevníka znamená spôsob ako sa zoznámiť s
3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ ..................................... 10 turistiky v miestnych obciach i celom regióne. okolitou prírodou a zaujímavosťami krajiny.
3.1 Chvatimech – dopravný úzol, symbol baníctva ......................................... 11 V roku 2013 udelila Rada Európy Čiernohron- Lesnú železnicu považujeme za hlavnú tepnu
skej železnici prestížne ocenenie – Cenu za krajinu územia, na ktorú priamo nadväzujú ďalšie atrakti-
3.2 Hronec – technické zázemie ČHŽ, symbol hutníctva ................................. 12 2012–2013. Zisk tohto významného európskeho vity a hodnoty, končiac celkovou kvalitou krajiny.
3.3 Svätý Ján – prírodné zaujímavosti ............................................................. 16 ocenenia nás prinútil Z krajinárske-
3.4 Šánske – hospodársky dvor, symbol poľnohospodárstva .......................... 17 opätovne sa zamys- ho hľadiska sú
lieť nad možnosťou na jednej strane
3.5 Čierny Balog – hlavná stanica ČHŽ, symbol lesných železníc ................... 18 oživenia, trvalého hodnoty krajiny
3.6 Dobroč – konečná stanica ČHŽ .................................................................. 20 a rozumného spra- a ich sprístupne-
3.7 Vydrovo – lesnícky skanzen, symbol lesníctva ........................................ 21 vovania krajiny pre nie návštevníkom
3.8 Obnova hlavnej trate a obstaranie vozidiel ............................................. 22 plnohodnotný život a na strane druhej
človeka v nej. Spolu riziká krajiny
s tímom vtedajších a ich odstránenie
4. EKOSTABILIZAČNÉ OPATRENIA A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY V ÚZEMÍ ........... 23 i dnešných dobro- ekostabilizačnými
voľných brigádnikov úpravami.
5. SÚHRN PLÁNOVANÝCH AKTIVÍT A CELKOVÝ ROZPOČET ................................. 26 železničky sme preto Forma revitali-
oprášili naše pôvod- zácie bola zvolená
ZÁVER  .................................................................................................................................. 27 né sny, vízie a pro- s ohľadom na už
jekty z vtedajšieho existujúce atrak-
URBIONu Banská tivity cestovného
„Sú krajiny, ktorých sa dotknú dejiny. Bystrica na vznik ruchu i potreby
Sú krajiny, ktoré ozdobila príroda Kontinuálneho mú- každodenného
svojou neopakovateľnou krásou, zea z rokov 1981– života miestnych
a sú krajiny, kde sa obidve vlastnosti spájajú. –1983 a pripravili nový projekt s názvom: Krajina obyvateľov tak, aby sa tieto dva často rozdielne
To je aj náš výnimočný príbeh.“ pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny. pohľady v krajine navzájom dopĺňali a prelínali.

Hlavným cieľom stratégie je dosiahnuť úroveň Železnička by takto mohla napĺňať 4 funkcie:
regionálnej železnice s celoročnou pravidelnou
dopravou. ● pravidelná osobná doprava
● turistická atrakcia
Jeho uskutočneniu budú predchádzať nasle- ● nákladná doprava
dovné úlohy: ● muzeálna expozícia
● renovácia a modernizácia existujúcich úsekov tra- Turistický ruch je až vtedy prínosom pre krajinu,
tí (v hlavnom úseku s možnosťou elektrifikácie) keď umožňuje i miestnym obyvateľom
● výstavba vytipovaných nových úsekov tratí (Osrb- dostatočne profitovať z jeho rozvoja.
lie, Urbanov Vrch)
● zatraktívnenie jednotlivých staníc a zastávok Cestovný ruch a s ním spojené služby sú
vrátane technickej infraštruktúry pre náš región hlavnou perspektívnou a trvalo
● rekonštrukcia historických vozidiel udržateľnou alternatívou rozvoja.
● obstaranie moderných vozidiel Predkladaný materiál je otvorený, preto každý
● zriadenie nového technického zázemia pre opra- ďalší návrh alebo pripomienka sú vítané.
vy, údržbu a deponovanie vozidiel
● zavedenie systému pravidelnej údržby tratí Ing. Aleš Bílek, riaditeľ ČHŽ

3
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

1.1 Prírodné podmienky Lesy 1.2 História osídlenia
A H
podárstvom, najmä keď sa začali rozvíjať banícke

Ú

1. KRAJINA A ĽUDIA ČIERNEHO HRONA
k by sme hľadali špecifické miesta v rámci lboké čierne lesy, po ktorých táto krajina do- dolie v okolí Čierneho Hrona vytvára histo- a lesnícke technológie a zaniklo Rakúsko-Uhorsko.
Karpát na našom území, určite by sme ne- stala názov, sú to, čo spolu s reliéfom vytvára ricky i prírodne oveľa širší územný kontext. Limitujúce však naďalej ostali prírodné podmien-
vynechali údolie Čierneho Hrona, hlavnú dolinu výrazný fenomén krajiny. Lesy Veporských vrchov Pre pochopenie jeho vývoja a dnešného význa- ky – chladno, vlhko, menej úrodná pôda, strmé
Balockých vrchov, do ktorej sa zbieha celá sústava patria k najrozsiahlejšiemu lesnému komplexu mu je potrebné dať ho do súvisu s ďalšími obca- svahy. Obraz poľnohospodárskej krajiny vytvárali
rozvetvených dolín. Balocké vrchy sú súčasťou na Slovensku, ktorý siaha od Zvolenskej kotliny mi Horehronia až po Banskú Bystricu. Prírodné hlavne lúky a pasienky so stádami oviec a hovä-
Veporských vrchov v Slovenskom rudohorí, priam na západe až po východné časti Slovenského Ru- podmienky, a to hlavne pestrá geológia a chlad- dzieho dobytka. Orná pôda sa vyskytovala najmä
uprostred Slovenska. Zo severu sú obklopené Níz- dohoria siahajúce ku Košickej kotline. Táto skutoč- nejšia vrchovinová klíma tohto kraja, predurčila vo forme terasovitých políčok.
kymi Tatrami (predeľuje ich Horehronské podolie), nosť vytvára toto miesto naozaj prírodne hodnot- svojim obyvateľom nie najľahší život. To čo spája
z východu Poľanou s ktorou vchádzajú do Zvolen- ným. Pôvodne bolo územie porastené bukovými Obce tohto regiónu vznikali ako potočné rado-
tieto obce je práve baníctvo, ktoré sa začalo vé alebo skupinové zástavby popri Hrone a men-
skej kotliny a na juhozápade prechádzajú do Spiš- a bukovo-jedľovými lesmi horských polôh. Pestrý rozvíjať v 13.–14. storočí a súvisí so založením
sko-gemerského krasu a Stolických vrchov. obraz krajiny zmiešaných rôznovekých lesov je ších potokoch. Špecifikum predstavuje napríklad
väčšiny obcí tohto regiónu. Na samotnú ťažbu obec Čierny Balog, ktorá vznikla z pôvodných
narúšaný smrekovými monokultúrami, holorubmi priamo nadväzovalo hutníctvo a drevorubačstvo.
a lesnými zvážnicami. malých osád. Neodmysliteľnou súčasťou boli aj
Na mnohých miestach môžeme nájsť historické obydlia valaských pastierov – salaše. Typickou
V širšom území sa nachádzajú dva národné par- haldy, štôlne, povrchové dobývky, šachty alebo obytnou stavbou v dedinách bol karpatský dreve-
ky – Nízke Tatry a Muránska planina, a chránená pingové polia. ný zrubový dom s podlomenicou. Úzkorozchodné
krajinná oblasť Poľana. Najzachovalejšími časťami Územie bolo od 15. storočia osídľované aj va- železnice boli okrem Čierneho Balogu (najväčšia)
prírody ostali len ostrovčeky prírodných rezervácií. lašskou kolonizáciou. Okrem baníctva a lesníctva aj v Závadke nad Hronom, menej známe v Muráni,
Asi najznámejšie sú NPR Dobročský prales, NPR sa obyvatelia tohto kraja teda živili aj poľnohos- Polomke, Lopeji, Rázotčne.
Klenovský Vepor, NPR Ľubietovský Vepor, NPR
Fabova Hoľa, NPR Malá a Veľká Stožka, NPR Zadná
Poľana atď. Lokálne sú zaujímavé meandre riek
(horný úsek Hrona, dolný úsek Čierneho Hrona)
Mapa 1: Geomorfológické jednotky územia a potokov (Kamenistý potok).
Typický obraz krajiny vytvárajú vrchoviny až
hornatiny s dlhými dolinami Veporských vrchov,
porastené pôvodnými bukovými, jedľovo-bukovými
lesmi a vo vyšších polohách jedľovo-smrekovými
a smrekovými porastmi (dnes je však veľká časť
porastov hlavne v nižších polohách vysadená ne-
pôvodnými smrekovými porastmi). V blízkosti sídel
v strmších svahoch je typické terasovité usporia-
danie lúk, pasienkov a políčok porastených línia-
mi drevín. Hlavnou tepnou krajiny je rieka Hron,
do ktorej sa v obci Valaská vlieva Čierny Hron.

Dobročský prales
Rieka

Č ierny Hron pramení v Balockých vrchoch, kde
sa do jeho koryta vlieva množstvo menších po-
tokov a do Hrona ústi v obci Valaská. Rieka Čierny
Hron je tým, čo túto krajinu formo-valo. So svojím
údolím bol prvou komunikačnou osou kraja.
Pohľad do údolia Čierneho Hrona, časť Dobroč Popri ňom stúpali prospektori, ktorí tu hľadali
rudné ložiská. Pri ňom vznikli aj prvé drevoru-
bačské osady. Po Čiernom Hrone sa splavovalo
až do 20. storočia drevo. Má dĺžku 25,8 km. Svo-
je pomenovanie dostal podľa farby svojej vody
na sútoku s Hronom (bielym). Jeho voda sa javila
čierna, lebo na jeho dne bol humus pochádzajúci
z historických pralesov, ktorý odnášali prívaly vody.
Z hľadiska prírodných pozoruhodností je najzaují-
mavejší posledný úsek Čierneho Hrona pred ústím
do Hrona. Tvorí ho údolie kaňonovitého charak-
teru. Má dĺžku 8,3 km, z čoho 6,4 km tvorí hlboko
zaklesnuté údolie až tiesňava s meandrami.
Dolná časť Čierneho Hrona s meandrami Mapa 2: Ilustratívna mapa využitia územia v minulosti
4 5
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Formy obživy

O

1. KRAJINA A ĽUDIA ČIERNEHO HRONA
sídlenie krajiny do oblasti Čierneho Hrona
primárne formovala banská činnosť a s ňou
spojená potreba dreva. Skoro zabudnutým feno-
ménom miestnej krajiny bolo aj baníctvo. Pri Čier-
nom Hrone nájdeme dodnes stopy po kutačkách
a na okolí sa zachovalo aj viacero baní. Záujem
o ťažbu železných rúd podmienil potreba a rozvoj
železiarstva. Hutníctvu od 14. storočia dominovali
železiarne v Hronci. Významné stredisko hutníctva
Valaská zrubová koliba až nad rámec Slovenska, ktoré si zaslúži samo-
statnú pozornosť. Uhliarstvo bolo významnou
súčasťou hutníckych regiónov. Drevené uhlie sa
miestna časť, ktorá do roku 1883 patrila k Hroncu, vyrábalo v uhliarskych míľach, ktorých tu boli stov-
vznikla koncom 18. storočia okolo závodu, patria- ky. Uhlie slúžilo ako hlavná surovina na redukciu
Čierny Balog v minulosti ceho k hrončianskemu železiarskemu komplexu železných rúd a tavbu farebných kovov. V 15. sto-
(www.e-obce.sk.). ročí sem prichádza vlna valašského osídlenia.
Sprievodným javom valaskej kolonizácie je odles-
Čierny Balog nenie v horských oblastiach a vznik holí, vysoko

Ú dolie Čierneho Hrona bolo pokryté obrovský- Hronec položených pasienkov, ako sú napríklad Tlstý Javor

V
mi pralesmi až do 15. storočia a ľudoprázd- znikol pri sútoku Čierneho Hrona, Osrblianske- a Obrubovanec. Dodnes je tu salašníctvo živé.
ne. Od konca 15. storočia pre veľkú vzdialenosť ho a Kamenistého potoka ako osada v chráne- Dominantným fenoménom histórie krajiny sa však
uhorskí panovníci obmedzovali návštevy tohto nom kráľovskom území – poľovníckom revíri – Zvo- stalo v 16. storočí lesníctvo a ťažba dreva. Spracovanie kľuchtov v minulosti
územia. To využili valašskí pastieri a začali prenikať lenský les. Založil ho v roku 1357 strážca v revíri
do týchto končín so svojimi stádami oviec a kôz. Pavel. V 15. storočí bolo územie osídľované ban-
Rozhodujúcim je rok 1545, kedy banské a hut- skou kolonizáciou – ťažba železnej rudy, výroba
nícke podnikanie prevzal do rúk štát. Lesy v širo- a spracovanie železa. V 16. a 17. storočí, železiareň
kom okolí Banskej Bystrice boli vyčerpané. Bolo v Hronci ako „pomocný podnik“, zabezpečovala
teda treba hľadať nové zdroje drevných hmôt – železným náradím a výrobkami erárne bane a huty
bohaté lesy, ktoré by umožnili plnú prevádzku na prioritnú výrobu vzácnych mincových kovov
v baniach a medených hutách v Banskej Bystrici. v Banskej Bystrici, Kremnici a v Banskej Štiavnici.
Na pozvanie Habsurského cisára Ferdinanda I. Skutočným centrom železiarskeho priemyslu
sem prišli okolo r. 1550 drevorubači z alpských sa stal až koncom 18. storočia. V roku 1795 tu
krajín, ktorí vedeli ťažiť drevo a stavať vodné diela postavili vysokú pec. Vznikol Hrončiansky železiar-
na jeho splavovanie. Tí tu začali zakladať prvé sky komplex, kotrého centrom bol práve Hronec.
osady, ktorých pôvodný skrátený názov bol Han- Komplex zahrňoval sústavu baní, spracovateľské
dle. Spočiatku to boli oddelené osady a usadlosti, závody, huty (maše) a finálne spracovanie železa.
neskôr sa vyformovala dnešná potočno-cestná Pre región bolo zaujímavé prepojenie ťažby želez-
kompaktná zástavba. Baločania sú známy svojou nej rudy a jej spracovanie až po finálny výrobok.
svojráznou povahou. Nie náhodou sa tento kraj Hronec bol významným strediskom hutnícta v bý-
nazýval Spojené štáty balocké. valom Rakúsko-Uhorsku (www.e-obce.sk).

Doprava dreva do doliny fľúdrom Terasovité políčka Handelcov
Valaská

O bec sa spomína od roku
1528. Vznikla na Ľupčianskom
hradnom panstve. V 15. storočí ju
dosídlili valasi, ktorí sa pôvodne
zaoberali chovom oviec a dobytka.
V 18.–20. storočí pracovali pre-
važne v okolitých pílach a žele-
ziarňach. V roku 1926 premiestnili
z Podbrezovej na Piesok výrobu
tupozváraných plynových rúr.
Robotníci dochádzali z okolitých
obcí a bývalých banských, hutníc-
kych a uhliarskych osád. Piesok je
Hronec v minulosti Transport dreva úzkokoľajkou v minulosti, Čierny Balog
6 7
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

História Čiernohronskej železnice Ešte v roku 1982 sa z podnetu posledného vý- V roku 2002 začali budovať Lesy Slovenskej

T
pravcu lesnej železnice Klementa Auxta podarilo republiky, š.p. vo Vydrovskej doline Lesnícky

2. HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ ČIERNOHRONSKEJ ŽELEZNICE
ak ako z prírodného hľadiska prirodzenú tepnu miestnym aktivistom SZOPK v Hronci pretlačiť zá- skanzen, ktorý sa postupne stal prirodzeným
v krajine tvorí rieka Čierny Hron, tak z ľudské- pis ČHŽ do Ústredného štátneho zoznamu kultúr- cielom cestujúcich ČHŽ. Okrem histórie a pro-
ho hľadiska sa touto tepnou stala lesná železnica. nych pamiatok. Kontinuálnu prácu na zreštauro- pagácie práce lesníkov slúži tento skanzen i ako
Je výraznou komunikáciu a na dlhé obdobie mala vaní a znovu sprevádzkovaní ČHŽ potom iniciovala prirodzená „učenbica v prírode“ pre environ-
väčší význam ako štátne a lesné cesty. skupina architektov z URBIONU Banská Bystrica. mentálne vzdelávanie a lesnú pedagogiku.
Pred výstavbou lesných železníc sa drevo Vznikla tradícia bezplatných pracovných táborov Plánované je vybudovanie celoročnej Európskej
splavovalo. Pozostatkom tohto spôsobu prepravy STROMU ŽIVOTA, ktorá trvá dodnes. lesnej školy.
dreva je klauzúra (tajch) Hrončok na Kamenis-
tom potoku a viacero iných zvyškov tajchov, rizní
a flúdrov. Začiatkom 20. storočia bolo plavenie Súčasnosť Čiernohronskej železnice
dreva nahradené železničnou dopravou.
Úzkorozchodná Čiernohronská železnica sa
vyznačuje viacerými zvláštnosťami: Stavba úzkorozchodnej železnice P revádzka ČHŽ bola obnovená 1. 5. 1992. V sú-
časnosti ČHŽ premáva denne počas letnej tu-
ristickej sezóny od Veľkej noci do 30. 9. Prevádzka
● špecifickými podmienkami krajinného prostredia; je zabezpečovaná na úseku trate z Chvatimechu
● bola to najdlhšia úzkorozchodná železnica do Čierneho Balogu a do Vydrovskej doliny – spo-
na Slovensku, s najväčším rozsahom tratí; lu 14 km. V roku 2012 bola s podporou Európskej
● bola to najdlhšie prevádzkovaná lesná železnica; Únie otvorená obnovená trať z Čierneho Balogu
● významnú časť železnice sa podarilo zachovať do miestne časti Dobroč v dĺžke 4 km. Vlakový
a čiastočne obnoviť.
Z technického hľadiska to bola štandardná
lesná železnica s rozchodom 760 mm, s tradičným
vozovým parkom parnej a neskôr motorovej trak-
cie. Železnica spájala krajinu pozdĺž vodných tokov
a kopírovala hlavné a vedľajšie údolia Čierneho
Hrona. Ich tvar a sklon umožnil vybudovať roz-
siahlu železničnú sieť. Nakladanie dreva do vozňov Oprava trate

Etapy vývoja:
● vznik, budovanie, výstavba (1907–1949),
42 rokov;
● prevádzka (1909–1982), 73 rokov, dĺžka 132 km;
● záchrana a následná obnova (1982–1993);
● obnovená prevádzka (1992–2011), úsek 14 km; Začiatky záchrany železničky
● v roku 2009 bolo 100. výročie existencie;
● rozšírenie prevádzky (2011–2012), úsek 4 km Transport dreva úzkorozchodnou železnicou personál sa stále skladá z dobrovoľníckych bri-
na Dobroč. gádnikov, ktorí tak pokračujú vo svojej činnosti
započatej v roku 1983. Finančný efekt osobnej
dopravy však nestačí na pokrytie prevádzkových
Záchrana železničky nákladov, o nákladoch na ďalšiu rekonštrukciu ani

A j ČHŽ mala nasledovať nehovoriac.
osud ostatných lesných Od roku 2001 je dopravcom – prevádzkovate- Turistický ruch na stanici v Čiernom Balogu
železníc – rozhodnutím vlády ľom dopravy Čiernohronská železnica, nezisková
SSR mala byť celá do roku organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby.
1985 zlikvidovaná. Príči- Okrem letnej sezóny premáva ČHŽ počas celého
nou bol nástup motorizácie roka na objednávku, pre cestovné kancelárie,
a zdokonaľovanie automobi- skupiny historikov, fotografov a vo vyhlásených
lov. Prevádzka bola ukonče- dňoch napr. na Mikuláša, Silvestra, Fašiangy
ná 31. 12. 1982. Po skončení a pod. Medzi rokmi 2001–2004 bola na železničke
prevádzky ostalo zachova- obnovená i pravidelná nákladná doprava reziva z
ných 17,6 km, tzn. 13 per- píly Jánošovka do Hornca (prekládka do vozňov
cent pôvodného rozsahu. ŽSR), ktorú ukončila až prekvapivá likvidácia píly
Železnička bola určená Jánošovka – píly so 150 ročnou tradíciou. Na jej
na likvidáciu a zošrotovanie. pozemkoch je v súčasnosti iba drevosklad a pre-
Veľká časť koľajníc a vozové- pravu dreva zabezpečujú dnes výhradne nákladné
ho parku sa aj zošrotovala. automobily.
Mapa 3: Pôvodné a súčasné trasy Čiernohronskej železnice Celoročná návštevnosť ČHZ v rokoch 2009–2017
8 9
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Vízia Širší kontext 3.1 Chvatimech – dopravný uzol, Čo sme už zrealizovali?

C
symbol baníctva

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
ieľom predkladaných návrhov a ich následnej Riešené územie vidíme ako kontinuálny atrak- Hrubú stavbu stanice vo Chvatimechu, kto-
realizácie, je dosiahnuť úroveň regionálnej tívny priestor od Ľubietovej cez chatu pod Hrbom, Stručná vízia rá pozostáva z hrubej stavby staničnej budovy,

A
železnice. Tri Vody, Osrblie, Hronec, sv. Ján, Čierny Balog, nástupišťa, dotiahnutej technickej infraštruktúry,
Dobroč až po sedlo Zbojská, ktorý v súčasnosti ko už bolo spomenuté, našim zámerom je parkoviska, provizórneho bufetu a WC. Na budovu
Hlavná trať Chvatimech – Hronec – Čierny dosiahnuť úroveň regionálnej železničnej
Balog – Dobroč (16 km) sa po zdokonalení in- prestavuje súbor neprepojených fragmentov. stanice je vydané stále platné stavebné povolenie.
dopravy, pričom stanica vo Chvatimechu bude
fraštruktúry a získaní moderných vozidiel stane Uzlovými bodmi sú chata pod Hrbom, Chvati- nadväzovať na dopravný systém železníc a auto- Obdobie: 2010–2013
regionálnou železnicou s celoročnou pravidelnou mech, Čierny Balog a sedlo Zbojská (pozri mapu busov na Horehroní (spojenie Banská Bystrica – Zdroje financovania: vlastné
dopravou. na str. 14–15). Brezno – Telgárt). Investovaná suma: 52 394 €
Interval spojov (takt) bude v stanici Chvatimech Našim cieľom je
nájsť ich kontext. Hlavnou úlohou bude teda dokončenie samot- Čo máme v pláne zrealizovať?
nadväzovať na pripravovaný integrovaný dopravný nej stavby stanice a jej areálu.
systém železníc a autobusov na Horehroní (spoje- Informačne, ko- Cieľom návrhu je vytvoriť reprezentatívny
nie Banská Bystrica – Brezno – Telgárt). Celoročná munikačne a sym- Popri stanici prechádza cesta I. triedy č. 66, vstupný areál na začiatku funkčnej úzkororozchod-
rýchla, ekologická a bezpečná doprava pre všetky bolicky ich prepo- ktorá je zároveň cestou projektu Route 66. Stanica nej železnice. Areál by pozostával zo samotnej sta-
vrstvy obyvateľov prispeje k obmedzeniu indivi­ jiť. Preto sa návrhy sa nachádza vo východiskovom bode do Nízkych ničnej budovy a nástupišťa, informačného centra,
duálnej automobilovej dopravy v obciach i k odľa- netýkajú len Tatier a Horehronia. V jej blízkosti vedie cyklotra- bufetu (reštarurácie), WC a parkoviska. Lemovaný
hčeniu mesta Brezna. samotných bodov by bol násypom, ktorý by ho oddeľoval hlavne
trasy, ale zasahujú od rušnej dopravy pri štátnej ceste.
Okrem toho bude možné v rámci obce Čierny aj do širšieho oko-
Balog využívať úsek trate Nový krám – Dobroč lia a kompetencií Uvažuje sa, že súčasťou areálu by mohla byť
(7 km) pre ešte hustejšiu pravidelnú taktovú ďalších subjektov. ukážka časti podzemnej bane. Pripomínala by
dopravu (deti do školy, občania k lekárovi, do kos- tunajšiu všadeprítomnú banskú tradíciu. Súčasne
tola, na návštevy a pod.). Úsek trate Čierny Ba- Samotné body by bola atrakciou, ktorá by aktívne vypĺňala čas
log – Vydrovská dolina (4 km) zostane turistickou (zastávky) trasy medzi jednotlivými vlakmi. Dominantou areálu
muzeálnou atrakciou – lesnou železnicou s pravi- sú východiskom Vysoká pec Tri vody bude železná skulptúra.
delnou prevádzkou historických parných vlakov pre ďalšie turistic-
pre návštevníkov Lesníckeho skanzenu. ké ciele. V spolupráci s ďalšími subjektmi by sme Obdobie: pred ukončením obnovy trate 2020
chceli prispieť k tvorbe alebo zatraktívneniu turis- Potrebná projektová dokumetácia: realizačný
tickej infraštruktúry jednotlivých miest v obciach:
projekt areálu (zatiaľ spracovaný len architekto-
stravovacie a ubytovacie služby, cyklotrasy, be-
žecké trasy, náučné chodníky, vyhliadkové miesta, nický zámer)
informačné tabule, uzly, prístrešky, lavičky, a pod. Možné zdroje financovania: Obec, VÚC, Združe-
V súčanosti obec Čierny Balog realizuje projekt nie cestovného ruchu, fondy
Zrekonštruovanie cyklotrasy Nový Krám – Sv. Ján. Predpokladané náklady: 200 000 €

Súčasný stav a vízia

sa. Je východiskom pre žltú turistickú trasu, ktorá
Moderné vlaky (Waldenburg, Švajčiarsko) vedie cez lyžiarsky vlek s najstaršou sedačkovou
lanovkou v SR, až na sedlo Hrb (turistický
Obsah a štruktúra návrhov uzol). Ďalšími možnosťami sú napríklad vy-
Predkladaná stratégia predstavuje návrhy budovanie náučného chodníka ku skale
pre jednotlivé významné body na trase ČHŽ a kaplnke „pod Riťou“, alebo zriadenie
(1. Chvatimech, 2. Hronec, 3. Svätý Ján, 4. Šán- vodáckeho nástupištia a kempu.
ske, 5. Čierny Balog, 6. Dobroč, 7. Vydrovo ) – Dobudovaná stanica Chva-
pozri mapu na str. 14–15. Posledný ôsmy bod sa timech sa takto môže stať
týka obnovy trate a obstarania vozidiel. Každý regionálnym dopravným
bod trasy obsahuje súpis už zrealizovaných pro- uzlom, hlavným infor-
jektov a návrh nových s potencálnymi zdrojmi mačno-turistickým
financovania a rozpočtom. centrom, nástup-
Ide predovšetkým o dobudovanie existujúcich ným bodom pre
úsekov, doplnenie vybraných úsekov tratí, zatrak- celý región. Môže
tívnenie jednotlivých staníc a zastávok, zrekonštru- slúžiť aj ako pre-
ovanie technického zázemia – dielní a vozidlového stupný terminál
parku, zaobstaranie moderných vozidiel, oprava verejnej osobnej
starých a historických vozidiel (prebieha neustále) dopravy medzi
a pravidelná údržba zvršku tratí (stále prebieha). Turistická infraštruktúra (prístrešok, náučná tabuľa, ČHŽ, ŽSR, SAD.
cyklochodník, náučný chodník) Návrh výslednej podoby stanice a areálu vo Chvatimechu
10 11
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3.2 Hronec – technické zázemie ČHŽ, obce, ktorá by obnášala sezónnu zastávku, pre- Čo máme v pláne zrealizovať? 2. Dielne, depo a stanica
symbol hutníctva vádzku zlievarenskej dielne s umeleckou výrobou,

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
1. Námestie Ďalší plánovaný projekt sa týka dielní v Hronci,
odlievanie liatinových výrobkov, základnú vybave-
Stručná vízia ktoré sa nám podarilo majetkoprávne vysporia-
nosť pre návštevníkov. Námestie tvorí hlavný návštevný uzol obce dať. Zámerom je dielne zrekonštruovať a obnoviť
O bec Hronec považujeme za symbol hutníctva,
preto by na námestí mohla vzniknúť repre-
zentatívna expozícia hutníctva. Zároveň tu môže
Súčasťou nášho zámeru je aj sprístupnenie
a obnova ďalších zaujímavostí Hronca, a to histo-
rických expozícií výrobkov, liatinového mostu, sta-
Hronec. Priestor umožňuje vybudovanie krytej
kolonády s polyfunkčným zameraním. V nej majú
byť zabudované muzeálne repliky objektov tech-
tu hlavné technické zázemie pre vozidlá. V Čier-
nom Balogu a Chvatimechu budú len prevádzkové
strediská. Využitiu a rozdeleniu jednotlivých tratí
fungovať sezónne informačné centrum. rých budov, Zvonice, cintorína, Žabiarne, strelnice, nológie spracovania železnej rudy. a ich funkcií bude zodpovedať i vozidlový park –
Hlavným zámerom je revitalizácia námestia, mašného jarku, náučných chodníkov. Dôležitou súčasťou návrhu je dopravné napoje- moderné vozidlá pre rýchlu a pravidelnú regionál-
na ktorom vznikne krytá kolonáda. nie námestia. Cieľom úprav je vyriešenie hlavnej nu dopravu, zrekonštruované vozidlá pre potreby
plochy námestia na oslavy a expozíciu hutníctva. turisticky atraktívnej a nákladnej prevádzky, histo-
Ďalšia rozsiahla obnova sa týka pôvodných Unikátne na tomto návrhu je, že reprezentuje celý ricky cenné citlivo zreštaurované vozidlá pre do-
dielní lesnej železnice, kde postupne obnovuje- postup spracovania rúd, od drvenia rúd, cez reduk- kumentáciu a prezentáciu dejín lesnej železnice.
me hlavné technické zázemie – ústredné dielne ciu, až po finálne spracovanie skujneného železa.
pre vozidlá ČHŽ. Zároveň by tu mohlo vzniknúť Najvýznamnejším objektom bude tzv. Slovenská Obdobie: 2020
malé múzeum historických vozidiel, traktorov pec, historicky typický hutnícky objekt používaný Potrebná projektová dokumentácia:
a parných strojov (rekonštrukcia pôvodných na spracovanie upravenej železnej rudy redukciou. existuje projektový zámer
garáží a budovy stanice ŽSR) ako aj muzeálna trať Možné zdroje financovania: ČHŽ, VÚC, fondy
normálneho rozchodu z Chvatimechu do Hronca Potrebná pojektová dokumentácia: vyhotovená Predpokladané náklady: 1. etapa 400 000 €
(v spolupráci s Dopravným múzeom a ŽSR). Možné zdroje financovania: Obec, VÚC, (bez moderných vozidiel)
V pláne je tiež výstavba nového depa a depo- Združenie cestovného ruchu, fondy
Liatinový most v Hronci
zitnej haly pre zimné uloženie nových moderných Predpokladané náklady: 90 000 €
vozidiel pre pravidelnú verejnú osobnú dopravu Zaujímavým riešením by bolo vybudovať stálu
v priestore pôvodnej úzkorozchodnej stanice ČHŽ. cyklotrasu Hronec – Osrblie – Tri vody – Ľubietová
Ďalšou možnosťou je aj sprevádzkovanie a rozší- pre elektrobicykle (trasa síce existuje, ale je nároč-
renie prekladiska nákladnej dopravy, nákladného ná pre bežné bicykle). Práve na tejto trase by sa
terminálu – zapojenie prevádzky Zlievarní a drevo- mohli inštalovať liatinové umelecké skulptúry, ktoré
skladu do systému ekologickej železničnej dopravy. vytvoria súčasne symbolickú a informačnú jednotu
krajiny. K tomu patria tiež informačné tabule, prí-
strešky, viewpointy s jednotným dizajnom. V loka-
lite Tri vody sa nachádza torzo vysokej pece. Trasu
možno rozšíriť odbočkou cez vrchol Hrb, známy ako
geografický stred Slovenska a križovatku značených
peších, cyklistických a lyžiarskych trás na severnom
okraji Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Vizualizácia námestia v Hronci Príklad dielní zo Švajčiarska

Čo sme už zrealizovali?
Súčasný stav dielní v Hronci Spoločnú zastávku pre autobusy a vlaky ČHŽ.
Dizajn zastávky rešpektuje historické motívy hut-
níckeho kraja. Vysporiadanie majetkoprávnych
vzťahov ústredných dielní ČHŽ a pozemkov pre
ich rozšírenie.
Obdobie: 2016
Zdroje financovania: obec Hronec,
vlastné a súkromné
Investovaná suma: 75 000 €

Námestie v Hronci

Otvoreným ostáva návrh vybudovania odbočky
Hronec – Osrblie (7 km) po pôvodnom železnič-
nom telese, ktoré by mohli využívať okrem tu-
ristov a miestnych obyvateľov aj biatlonisti (vy-
žadovalo by to obnovu fungovania Biatlonového
areálu). Skromnejšou alternatívou je vybudovanie
trasy len 1,6 km do lokality tzv. „Gosan“ na konci
Zastávka v Hronci (zrealizovaný návrh) Návrh námestia v Hronci
12 13
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
Mapa 4 : Navrhované riešenia bodov trasy ČHŽ
(podkladová mapa: www.mapy.cz)
14 15
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3.3 Svätý Ján – prírodné zaujímavosti 3.4 Šánske – hospodársky dvor, Čo máme v pláne zrealizovať?
symbol poľnohospodárstva ● autokemping spojený s ekofarmou

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
Stručná vízia

O kolie lokality Svätý Ján Masarykovo údolie Stručná vízia Obdobie: 2020

L
Potrebná projektová dokumentácia: 
je zaujímavé hlavne z prírodného hľadiska. okalita Šánske ponúka priestor pre založenie existuje len projektový zámer
Skalná roklina s vodopádmi, antecedenté údolie ekofarmy – ukážky tradičných foriem horské- Možné zdroje financovania: ČHŽ, VÚC,
Čierneho Hrona a výrazne vystupujúce skalné ho poľnohospodárstva, hlavne chovu tradičných obec Čierny Balog, fondy
útvary ponúkajú vytvorenie dobrodružno-náučné- domácich zvierat. Predpokladané náklady: 65 000 €
ho chodníka. Skalné útvary sa nachádzajú pri súto-
V územnom pláne je taktiež zakotvený návrh
ku potoka z rokliny s Čiernym Hronom.
autokempingu ako možnosť lacného ubytovania
Za obnovu stoja aj mosty, chata a kaplnka pre návštevníkov so všetkou náležitou infraš-
v skale. Vedie tu cyklotrasa smer Hrončok, Sihla, truktúrou. Návštevníci autokempingu ako aj
Tri Vody. Chýba tu komunikačné prepojenie na ly- iní záujemcovia by mali možnosť navštíviť túto
žiarske stredisko Hlobišov a do Osrblianskej doliny farmu, dozvedieť sa viac o chove hospodárskych
na Hruškovo (Chata Drotár, Chata Poniklec). Posedenie na Sv. Jáne zvierat, či skúsiť jazdu na koni alebo starostlivosť
o zvieratá.
Čo sme už zrealizovali?
● vlaková zastávka ČHŽ Čo sme už zrealizovali?
● stánky a posedenie na usporiadanie ● vybudovaná zastávka a prístrešok pre turistov
spoločenských akcií
Obdobie: 2013
Obdobie: 1994
Zdroje financovania: vlastné
Zdroje financovania: vlastné
Investovaná suma: 2 302 €
Investovaná suma: 12 450 €

Čo máme v pláne zrealizovať?
Zámerom je sprístupniť lokalitu Roklina dob-
rodružno-náučným chodníkom. Trasa je volená
tak, aby v minimálnej miere zasahovala do prírod-
ných prvkov, vodopádov, a spadnutých stromov.
Vedená je po bočných svahoch rokliny. Náročné
hlbo­ké úseky by boli premostené lanovými mostmi.
Hlavné úpravy sú stabilizácia chodníka na po-
merne strmom svahu, vyhliadkové plošiny
na miestach, kde je dobre vidieť vodopády. Hlbo-
ké časti rokliny preklenú lanové mostíky, čím sa
vytvorí aj dobrodružný prvok prechodu roklinou.
Obdobie: 2019
Projektová dokumentácia: vyhotovená
Možné zdroje financovania: ČHŽ, VÚC, fondy
Predpokladané náklady: 35 000 € Roklina na Sv. Jáne Výhybňa Šánske Ukážky chovu a starostlivosti o hospodárske zvieratá

Príklad lanového mostíka Trasa navrhovaného náučného chodníka Príklad autokempingu (Vadaš)
16 17
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3.5 Čierny Balog – hlavná stanica ČHŽ,
symbol lesných železníc

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
Stručná vízia

O bec Čierny Balog je v súčasnosti centrom
turistického ruchu celého Mikroregiónu
Čierny Hron a stanica ČHŽ v Čiernom Balogu plní
funkciu hlavného nástupného bodu s náležitou
infraštruktúrou (parkovisko, informačné centrum,
pokladňa, bufet, reštaurácia, toalety). Zároveň je
tu sústredené technické zázemie Čiernohronskej
železnice.
Z dôvodu odľahčenia tohto priestoru sa
stanica postupne premení len na prevádzkové Hlavná stanica ČHŽ – Čierny Balog
stredisko.
Všetky vozidlá a ich servis budú mať základňu
v centrálnych dielňach v obci Hronec, kde vzniknú
v tejto súvislosti aj nové pracovné príležitosti.
V areáli bývalej píly Jánošovka navrhujeme
ďalšie parkovisko a depozitnú halu pre nočné
a zimné uskladnenie vozidiel a techniky ČHŽ.
Postupná dostavba prekladísk dreva na vhod-
ných miestach za hranicami obce a na drevoskla-
Návrh využitia píly Jánošovka
de v areáli bývalej píly Jánošovka umožní ďalej a jej súčasný stav
minimalizovať ťažkú nákladnú dopravu dreva
automobilmi obcou a previesť ju aspoň čiastočne Príklad moderného depa (Švajčiarsko)
späť na železnicu. Čo sme už zrealizovali?
● 1992 – obnovená prevádzka ČHŽ
Otvoreným návrhom ostáva prepojenie ČHŽ do Vydrovskej doliny, obnovené
s lyžiarskym a rekreačným strediskom Urbanov vlaky vedené parnou lokomotívou
vrch (vybudovanie odbočky trate Krám „Pred ● 1993 – obnovená trať až do Hronca,
Sitárka“, prístupová cesta, parkovisko), ktoré zatiaľ pribudla ďalšia parná lokomotíva
nenašlo oporu v územnom pláne obce. ● 2001 – obnovená nákladná doprava
Pre pohodlnú dostupnosť do všetkých častí reziva z píly Jánošovka do Hronca
obce bude dôležité upraviť a kultivovať chodníky (trvala len do roku 2004) Čo máme v pláne zrealizovať?
a cyklochodníky. K atraktivite obce prispievajú aj ● 2002 – zrekonštruovaný a otvorený úsek trate ● skvalitniť ubytovanie pre dobrovoľníkov
oddychové plochy vo forme parkov alebo menších z Chvatimechu do Hronca, obnova unikátneho v podkroví garáží a múzea
zelených zón s lavičkami, informačnými tabuľami historického motorového vozňa M 21.004 ● vytvoriť ubytovanie pre turistov v podkroví
a ostatným príslušenstvom. ● 2012 – otvoril sa obnovený úsek trate z Čierneho nad reštauráciou
Balogu do miestnej osady Dobroč a pribudli dva ● dokončiť haly vozňového depa vrátane
Na turistických okruhoch obce by bolo vhodné zrekonštruované parné rušne a niekoľko nových prevádzkového zázemia
vybudovať viacero rozhľadní (Urbanov vrch, Lúčky, osobných a nákladných vozňov
Umývacia linka (Švajčiarsko) ● obnoviť pamiatkovo chránenú budovu
Koreňová, Pustý vrch – táto bude realizovaná už
Priestory stanice Čierny Balog sme postupne horného depa
v roku 2018). Taktiež pamätník SNP by bolo dobré
z demolačného stavu premenili na živé turistické ● vybudovať centrálne ekologické vykurovanie
zaradiť medzi atraktívne miesta a vyznačiť k nemu
centrum. Obnovili sme koľajisko, prevádzkové objektov pre celoročnú prevádzku
prístupové cesty.
budovy stanice, vznikla staničná reštaurácia a mú- ● postaviť parkovisko a depozitnú halu
Ďalšou možnosťou je sprevádzkovanie reme- zeum. Vybudovali sme zázemie pre dobrovoľníkov, v priestoroch bývalej píly
selného domu, ktorý by mohol fungovať v spolu- garáže budovy i pre údržbu a opravy vozidiel. ● skvalitniť technické podmienky
práci s folklórnym súborom Kýčera v niektorom Vznikli nové toalety, nástupištia, informačné cen- pre bežnú údržbu vozidiel
z nevyužívaných domov v centre obce (prípadne trum, pódium i bufet. Celý pamiatkovo chránený
v Lesníckom skanzene ako Letná škola remesiel Obdobie: 2018– trvalo
areál sme nanovo oplotili dreveným plotom a za-
spolu a Európskou lesnou školou). Potrebná projektová dokumentácia:
bezpečili jeho osvetlenie i elektronické stráženie.
v rôznych stupňoch rozpracovania
Návrhy zakotvené v územnom pláne sú: Obdobie: 1983–2018 Možné zdroje financovania: 
● vybudovanie kúpaliska a športového areálu Zdroje financovania:  ČHŽ, obec, VÚC, fondy
za kultúrnym domom vlastné, fondy, štátny rozpočet, granty Predpokladané náklady: 
● revitalizácia priestoru bývalej píly. Investovaná suma: cca 25 mil. € 20 000 až 2 mil. € podľa jednotlivých projektov
Príklad zrenovovaného depa (Maďarsko)
18 19
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3.6 Dobroč – konečná stanica ČHŽ bude prevádzkovať. Existuje i možnosť budúceho 3.7 Vydrovo – lesnícky skanzen, Čo máme v pláne zrealizovať?
predĺženia jestvujúcej trate po pôvodnom telese symbol lesníctva ● spoločnú stanicu a nový vstupný areál

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
Stručná vízia lesnej železnice v obidvoch smeroch (Dobročský na zastávke Lesnícky skanzen

S tanica Dobroč je zatiaľ konečnou stanicou prales i Zbojská). Stručná vízia ● koncovú stanicu „Pred Obrubovanskou“
vlakov ČHŽ. Súčasne je východiskovým bodom
žltého turistického chodníka do Dobročského
pralesa a prepojenia s Mikroregiónom Muránska
Čo sme už zrealizovali?
● obnova trate z hlavnej stanice ČHŽ do Dobroče L esnícky skanzen vo Vydrovskej doline, ktorého
zriaďovateľom je štátny podnik Lesy SR Banská
Bystrica, je jednou z konečných zastávok ČHŽ. Skan-
● v súvislosti s Európskou lesnou školou expozíciu
typickej stanice karpatskej lesnej železnice
● skvalitnenie zázemia pre turistov
planina smerom na Zbojskú a Tisovec. Obdobie: 2011–2012 zen vytvára vhodnú tematicko-poznávaciu trasu Obdobie: 2018– trvalo
Zdroje financovania: Grant EÚ HU/SK a tým výrazne napĺňa potenciál Vydrovskej doliny.
Do stanice Dobroč by mohla premávať aj Potrebná projektová dokumentácia:
Investovaná suma: 935 168 €
lokálna pravidelná verejná doprava – železničná Dlhodobým zámerom zriaďovateľa skanze- v rôznych stupňoch rozpracovania
linka naprieč obcou Čierny Balog (medzi stanica- Čo máme v pláne zrealizovať? nu je v rámci areálu vybudovať Európsku lesnú Možné zdroje financovania: 
mi Nový Krám – Dobroč a späť). Slúžila by hlavne ● stavba rozhľadne Pustý vrch, školu. Škola by slúžila na celoročné študijné výlety ČHŽ, obec, VÚC, fondy
miestnym obyvateľom napr. na cesty do školy, detská megapreliezačka žiakov a študentov a environmentálnu výchovu. Predpokladané náklady: 
do kostola, alebo k lekárovi... Zatiaľ je na tieto účely zriadená v blízkosti skanze- 5 000 – 1 mil. € podľa jednotlivých projektov
Obdobie: 2018–2020 nu lesná učebňa.
Zaujímavosťou trate do Dobroče je, že vedie cez Potrebná projektová dokumentácia: existuje
ligové ihrisko miestneho futbalového klubu – me- Možné zdroje financovania: obec, ČHŽ Definitívne ukončenie trate vo Vydrovskej
dzi tribúnou a hracou plochou, čo je svetová rarita. Predpokladané náklady: 50 000 € doline by sme chceli v tejto súvislosti posunúť
Atraktívna vyhliadka na obec Čierny Balog priamo k Európskej lesnej škole v hornej časti
a okolitú krajinu je z kopca Pustý vrch. Na ňom je Lesníckeho skanzenu. Súčasťou predĺženia by
navrhnutá rozhľadňa (realizovať sa bude v roku mala byť expozícia typickej stanice karpatskej
2018), pozemná lanovka, alebo detský tobogán. lesnej železnice, tak ako existovali v minulosti
s pracovným názvom Nevera po slovensky (podľa
Ďalej je v pláne zatraktívniť využitie ihriska na- rovnomenného úspešného filmu, ktorý sa natáčal
príklad inštaláciou detskej megapreliezačky a pod. práve v tejto lokalite). Projekt existuje, zatiaľ však
Realizátorom je obec Čierny Balog. nemáme súhlasné stanovisko Lesov SR. Príklad turistickej infraštruktúry (Jasná)
Veľmi vhodným prepojením dvoch turisticky V kontexte s celoročnou prevádzkou ČHŽ je mož-
zaujímavých lokalít (Čierny Balog – Chlípavica – né i ďalšie doplnenie infraštruktúry:
sedlo Zbojská – Tisovec) je ich dopravne spojenie ● v priestore medzi koncom obce a začiatkom Les-
elektrobusmi. Záujem o toto pravidelné spojenie níckeho skanzenu doplniť stravovacie a ubytova-
je pomerne veľký, otázkou zatiaľ zostáva, kto ho cie služby, ako aj detské ihriská, verejné ohniská
Príklad detskej megapreliezačky
a iné atrakcie pre detí a turistov.
● cyklochodník a chodník z obce pre peších k exis-
tujúcemu náučnému chodníku
● využitie existujúcich chatiek a tábora organizácie
Vydra v Lesníckom skanzene
Čo sme už zrealizovali?
● zrekonštruovaná trať do Vydrova, zastávka, bu-
fet – Koliba Vydrovo, stanica Vydrovo-Korytárske
● expozícia lesných železníc v odbočke Korytárske Príklad cyklochodníka (Tatranská kotlina)
Obdobie: 1992–2018
Zdroje financovania: 
vlastné, fondy, štátny rozpočet, grant EÚ HU/SK
Investovaná suma: cca 2,5 mil. €
Vláčik prechádzajúci cez ihrisko počas zápasu, Dobroč Príklad rozhľadne

Príklad elektrobusov z Thajska Príklad tobogánu (Tatrabob) Stanica vo Vydrove Príklad typickej karpatskej železnice
20 21
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3.8 Obnova a modernizácia hlavnej trate Obstaranie moderných vozidiel Ekostabilizačné opatrenia v krajine

R
Chvatimech – Čierny Balog pre celoročnú verejnú osobnú dopravu

4. EKOSTABILIZAČNÉ OPATRENIA A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY V ÚZEMÍ
ozvoj cestovného ruchu a návštevnosti regió-

Z ákladným predpokladom ďalšej ekonomicky
udržateľnej existencie ČHŽ je získanie pros-
triedkov pre vykonanie obnovy a modernizácie
V yužívanie infraštruktúry ČHŽ iba pre sezónnu
prepravu turistov považujeme za nehospo-
dárne a ekonomicky trvalo neudržateľné. Čierny
nu musí zahŕňať aj bezpečnosť a udržateľnosť
využitia krajiny.
Hlavnými rizikami v krajine sú: povodne, erózia
hlavnej trate Chvatimech – Čierny Balog (12 km). Balog je pomerne veľká obec s vyše 5 tis. obyva- pôdy a svahové zosuvy. Všetky majú rovnakú príči-
Zatiaľ čo nadväzné úseky tratí Čierny Balog – Dob- teľmi, roztiahnutá v 13-tich pôvodne drevorubač- nu, ktorou je neprimeraná distribúcia vody v kra-
roč (4 km) a Čierny Balog – Vydrovo (4 km) boli ských osadách na dĺžke vyše 10 km. Veľká časť jine. Nasledujúci návrh ekostabilizačných opatrení
s pomocou financovania z grantov EÚ celkovo obyvateľov dochádza a presúva sa do školy, k le- v riešenom území bol prebraný z projektovej štú-
obnovené a rekonštruované v rokoch 2011–2015, károvi i za povinnosťami v rámci obce, za štúdiom, die Adaptačné opatrenia na zmenu klímy na úze-
hlavný úsek Chvatiemech – Čierny Balog a predo- prácou a inými účelmi do Podbrezovej i Banskej mí obce Čierny Balog (JANČURA a kol., 2016). ČHŽ
všetkým jeho stredná časť Výhybňa Šánske – Hro- Bystrice – v tomto smere neexistuje priame cest- je otvorená spolupracovať s jednotlivými subjek-
nec bol naposledy obnovovaný iba svojpomocne né prepojenie a obyvatelia preto využívajú v stú- tami pri realizácii ekostabilizačných opatrení.
v rokoch 1983–1993. pajúcej miere individuálnu automobilovú dopravu
okľukou cez Brezno. Všeobecne môžeme povedať, že ide hlavne o:
● zabezpečenie ochrany stabilizujúcich častí krajiny, Rozvodnená zerodovaná lesná cesta po daždi
V nadväznosti na pripravovanú modernizáciu lesov, nelesnej drevinovej vegetácie, mokradí,
a zrýchlenie dopravy na hlavnej železničnej trati nádrží a pod.
Brezno – Banská Bystrica – Zvolen – (Bratislava/ ● návrh a realizácia ekostabilizačných opatrení
Žilina) je preto možné využiť ČHŽ i pre pravidelnú na zlepšenie distribúcie vody v krajine a eliminá-
verejnú dopravu. ciu škôd spôsobených ekologickými hrozbami
Predpokladom tohto využitia je obstaranie
vhodných moderných vozidiel, ktoré by umož- Opatrenia v lesnej krajine
nili celoročnú ekologickú rýchlu a komfortnú
verejnú dopravu i na ČHŽ. Zhodou okolností sa Údolie Čierneho Hrona predstavuje silný
ide v najbližšom období (do roku 2022) výrazným potenciál pre zachovanie fungovania kultúrno-prí-
spôsobom modernizovať vozidlový park na dvoch rodnej krajiny. 80-percentná lesnatosť územia ho
Ide o najkrajší ale súčasne prevádzkovo najzlo- predurčuje na zabezpečenie ochrany hlavne tých
žitejší úsek s mnohými oblúkmi a umelými stavba- obdobných úzkorozchodných železniciach s rovna-
ký rozchodom 760 mm v Rakúsku (Zillertalbahn) častí lesa, ktorý je svojou rôznorodou štruktúrou
mi. Súčasťou obnovy železničného zvršku i spodku ukážkovým príkladom distribúcie vody v povodí. Vybudovaná odrážka na odvedenie vody z lesnej cesty
bude v niektorých úsekoch i čiastočná moderni- a vo Švajčiarsku (Waldenburgbahn).
Ide hlavne o lesy s dobre vyvinutou humusovou
zácia – napriamenie trate, zvýšenie prevádzkovej V rámci našej dlhoročnej spolupráce, tradičnej vrstvou na priepustných substrátoch, ktorá má
rýchlosti i zvýšenie bezpečnosti prevádzky, zabez- výmene skúseností a pomoci úzkorozchodných vysoký potenciál akumulácie vody.
pečenie úrovňových priecestí s hlavnými cestami železníc v Európe i na svete, je predpoklad sko-
a tiež riadenie a zabezpečenie jázd vlakov. rého začatia vzájomných rokovaní na úrovni VÚC
alebo štátu. S ohľadom na ich postupné vyraďova- Návrhy
Čo máme v pláne zrealizovať? nie pre nepotrebnosť je možné uvažovať s veľmi ● postupná úprava drevinového zloženia a vekovej
● obnova a modernizácia železničného zvršku nízkou alebo dokonca nulovou cenou. štruktúry porastov
a spodku 12 km trate ● zvyšovanie zastúpenia jedle v bukových poras-
Obdobie: 2019–2022 toch aj kvôli zmene kvality opadanky
Potrebná projektová dokumentácia: Projekt je ● udržanie súčasnej výmery lesov s podrastovým
pripravený, je potrebné ho konkretizovať a výberkovým spôsobom hospodárenia
Možné zdroje financovania: VÚC, štát, fondy ● pestovanie smrekových porastov s vysokým Drevená prehrádzka v eróznej ryhe na zachytávanie splavenín
podielom smreka len v mikroklimaticky najvhod-
Predpokladané náklady: 5 mil. €
nejších polohách
● realizáciu ťažby porastov a jedincov napadnutých
lykožrútom
● znižovať zastúpenie smreka v mikropovodiach
s vyšším výskytom podkôrneho hmyzu
● zabrániť vzniku „jednorazových“ nových zvážnic
(eróznych rýh)
● optimalizácia lesnej dopravnej infraštruktúry
● revitalizácia bývalých lesných ciest
● doplnenie odrážok (zvodníc) na podmáčané úse-
ky nespevnených lesných ciest
● stabilizáciu vodných tokov

Ponuka na opravu hlavnej trate Vozidlá na úzkorozchodnej trati - Waldenburg Murovaná prehrádzka na spomaľovanie vodného prúdu
22 23
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Opatrenia v poľnohospodárskej krajine Ekologizácia dopravy v území 3. Environmentálne vplyvy dopravy

4. EKOSTABILIZAČNÉ OPATRENIA A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY V ÚZEMÍ
Manažment a reštrukturalizácia prvkov poľno- Komplexnosť návrhov súvisí aj s ekologizáciou Závisia od intenzity a charakteru dopravy.
hospodárskej krajiny možno v obci Čierny Balog dopravy. Je dôležitými prvkom atraktivity územia. Vytvárajú fyzikálne znečistenie: vplyv na mikro-
popri vodohospodárskych opatreniach považovať Naše návrhy spočívajú v nasledujúcich bodoch: klimatické pomery, hluk a vibrácie, mechanické
za jedno z osobitne významných adaptačných vplyvy a chemické znečistenie: znečistenie plyn-
● modernizácia – nákup moderných elektrovozňov nými, tekutými a tuhými látkami. Modernizáciou
opatrení pre zmenu klímy. Samotné návrhy sa a celková oprava existujúcej hlavnej trasy ČHŽ
dotýkajú: a prevedením dopravy z automobilovej na verejnú
● minimalizácia individuálnej automobilovej osobnú dopravu sa tieto vplyvy dajú znížiť vo veľ-
● zatrávnenia a zalesnenia poľnohospodárskej dopravy: vytvorenie integrovaného systému kej miere.
krajiny verejnej osobnej dopravy ČHŽ, ŽSR, SAD,
● zvýšenia retenčnej schopnosti pomocou línio- pokračovanie v realizácii cyklochodníkov Železničná doprava je tiež 8-krát menej toxická
vých prvkov nelesnej drevinovej vegetácie a chodníkov celým územím oproti osobným automobilom a 30-krát oproti
● posilnenia vodostálosti pôdy jej pravidelnou ● dopravné prepojenie elektrobusmi (Dobroč – nákladným automobilom. V neposlednom rade
údržbou s prídavkom organickej hmoty Chlípavica – Zbojská – Tisovec) a cyklobusmi zaťaženie okolia hlukom na železnici má periodic-
● výstavby technických prvkov (priekopy, rigoly, ● čiastočné prevedenie nákladnej automobilovej ký a na diaľnici trvalý charakter.
Sieť zerodovaných poľných ciest prielohy, terasy, poldre, retenčné pásy, malé dopravy na ČHŽ: postupná dostavba prekladísk
vodné diela) 4. Vplyv dopravy na estetiku krajiny
● údržby poľných ciest vybudovaním odrážok, Priamy vplyv dopravných línií na krajinu Staršie technické pamiatky prekvapujú svojim
nezvyšovať počet poľných ciest pozostáva z viacerých faktorov: integrovaným poňatím: začlenenie do krajiny, voľ-
ba materiálov, vedenie trás, priestorové nároky.
Kostru zelenej infraštruktúry pritom tvoria 1. Priestorové nároky
Predstavujú prístup, kde človek je súčasťou krajiny
historické krajinné štruktúry (terasy) na poľno- Priestorové nároky železničného telesa sú pria- a prostredia, nelíši sa a nevyčleňuje sa z neho.
hospodárskej pôde a zachovanie ich obhospoda- mo ovplyvnené spôsobom dopravy. Zo všetkých
rovania, je jedným z najdôležitejších odporúčaní Čiernohronská železnica je príkladom citlivé-
dopravných systémov úzkorozchodné železnice
pre adaptačné opatrenia. ho osadenia stavby do prostredia. Minimalizácia
majú najmenšie nároky na priestor. V priečnom
priestorových nárokov sa prejavila aj v úspornom
reze sa pri rozchode 760 mm šírka železničnej
vedení trasy v zúžených úsekoch. Napríklad nepo-
Opatrenia v urbanizovanej krajine pláne pohybuje v rozmedzí od 2,6 do 3,3 metra.
škodila najcitlivejšie scenérie údolia toku, ktoré
Koruna cestného telesa sa pohybuje v rozmedzí
Čierny Balog a jeho pôvodné osady sa nachá- majú charakter meandrov a tiesňav. Svojou mier-
od 4,2 do 6,5 metra, okrem vplyvu násypov. Záber
dzajú v bezprostrednej blízkosti toku Čierny Hron pôdy pre diaľnice je dvoj až trojnásobný oproti kou, nenápadnosťou a začlenením do prostredia
Záchytná nádrž s valom
a jeho prítokov. Na základe modelov SVP Banská železnici. sa stáva niečím, čo treba chrániť a zachovať.
Bystrica je zrejmé, že veľká časť zástavby je v inun-
dačnom území. Približne od Q50 je územie zápla-
vovo rizikové. Pre názornosť, prietoky 80–120 m3
majú tendenciu zaplaviť okolie riečneho koryta.
Pri riešení tak rozsiahleho územia ako je ka-
taster a povodie toku III. rádu je niekoľko mož-
ností „vyhnúť“ sa povodniam. V prvom rade sú
tu spomínané geomorfologické vlastnosti krajiny.
Tie určujú možnosť zachytenia retenčného obje-
mu prívalových vôd. Druhou je retenčná schop-
nosť štruktúry krajinnej pokrývky. Jej možnosti sú
obmedzené. Približne nad 30–40 mm zrážok je
retencia tak obmedzená, že prakticky všetky vody
Terasovité polia, Čierny Balog z prívalového dažďa stekajú do povodia. Tretím
zásadným faktorom sú vlastnosti recipientu a jeho Moderné úzkorozchodné vlaky
kapacita. Záber pôdy diaľnicou a železnicou
V krajine je možné budovať systém malých,
stredných a veľkých vodozdržných objektov 2. Vplyv dopravných telies na ekológiu územia
(prehrádzky, hrádze, poldre, malé vodné nádrže).
V intraviláne je možné budovať bazény, jamy, ● bariérový efekt
močidlá, vodné parky v nadväznosti na tok. ● zmeny charakteru krajiny a biotopov
Na súkromných parcelách sú v móde dažďové ● vytvorenie migračných trás inváznych druhov
záchytné jamy, tzv. dažďové záhrady. Z uvedeného vyplýva, že narastaním počtu
dopravných komunikácií sa tieto vplyvy zvyšujú
a čoraz viac negatívne ovplyvňujú prírodné pro-
cesy. Navrhovanou ekologizáciou dopravy sa tieto
vplyvy môžu čiastočne zmierniť.
Dažďová záhrada Žitnoostrovský cyklobus
24 25
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

T rvalé nadšenie hlavných aktérov záchrany
Čiernohronskej železnice a získané skúsenosti
Základom úspešnosti správy akéhokoľvek
územia je udržanie jeho unikátnosti – v našom Ú zemie ohraničené údolím Hronu, Nízkymi
Tatrami, Veporskými vrchmi a Poľanou
5. SÚHRN PLÁNOVANÝCH AKTIVÍT A CELKOVÝ ROZPOČET

ZÁVER
s realizáciou dlhodobých plánov a cieľov jej po- prípade veľmi výraznej prírodnej a historicky pod- odjakživa ponúkalo človeku nespočetné množ-
stupnej obnovy dávajú dobrý základ k úspešnému loženej unikátnosti, pri zachovaní jeho atraktivity stvo darov – nerastov i lesného bohatstva. Je to
naplneniu tohto projektu. aj pre bežný život. územie poznamenané ťažkou prácou v baniach,
Vďaka ojedinelej mnohoročnej spolupráci dob- spracovaním rudy, či ťažbou a prepravou dreva.
Predkladané aktivity preto vytvárajú priestor Svojho času to bolo územie s najdlhšou úzkoroz-
rovoľníkov, neziskového sektoru, štátnej správy, predovšetkým pre ľudí, ktorí v tomto území žijú,
samospráv i podnikateľov v tomto regióne exis- chodnou železnicou na Slovensku, ktorej však
alebo do neho prichádzajú. Realizácia tohto pro- v období po druhej svetovej vojne začala vznikať
tuje už teraz pomerne zaujímavé územie povodia jektu prinesie do krajiny nové impulzy, pracovné
rieky Čierny Hron (Hrončianskej a Vydrovskej výrazná konkurencia – asfaltové cesty.
príležitosti i rozvoj, ktorý nebude závislý od trvalej
doliny), prepojené unikátnou úzkorozchodnou štátnej alebo inej pomoci, ale bude sebestačný „Nové, dokonalejšie mechanizmy odstránili
železnicou. a ziskový pre miestny obyvateľov. namáhavé a nákladné približovanie dreva ku tra-
Všetky predkladané plánované aktivity nadvä- Predpokladom úspechu je prehĺbenie už exis- tiam lesných železníc v údoliach. Spevnené lesné
zujú na už úspešne zrealizované činnosti, ktoré cesty sa zarývali hlboko do odlesňovaných svahov Čierny Balog získal Cenu za krajinu roku 2012–2013
tujúcej spolupráce, zapojenie všetkých samospráv
postupne rozširujú a dopĺňajú. i štátnej správy do prípravy a realizácie jednotli- a šplhali sa až k samotným hrebeňom hôr. Široké
Cieľom je vytvorenie modelu trvalo udržateľné- vých aktivít – predovšetkým do získavania finanč- asfaltové cesty začali prekrývať úzke koľajničky
ho územia, atraktívneho nie len pre návštevníkov ných zdrojov. Skúsený realizačný tým je potom v machu. Slovo ekológia poznal v tej dobe málo-
a turistov, ale predovšetkým pre domácich oby- zárukou ich efektívneho a zmysluplného využitia – kto, nafta stála menej ako sódovka a romantika
vateľov, pre ktorých bude hrdosťou a radosťou tu železničku i jej okolie zachraňujeme, obnovujeme vône dymu a ihličia nemohla konkurovať dosiah-
a rozvíjame už vyše 35 rokov. nutým hrubo-tono-kilometrom. Cestovný ruch bol
trvalo žiť a pracovať.
v tej dobe spájaný skôr s luxusným autokarom,
Súhrnná tabuľka plánovaných aktivít a rozpočet než s vŕzgajúcimi vagónikmi, ťahanými špinavou
parnou lokomotívou...“ (Aleš Bílek)
Dnes je tomu už inak. Ľudia presýtení mestom
a často unavení z neustáleho zhonu si veľmi radi
oddýchnu a spomalia v hrkotajúcom vláčiku, ktorý
sa romanticky kľukatí v osviežujúcej Čiernohron-
skej doline.

Čierny Balog má niekoľko prvenstiev: Postupnou realizáciou tohto komplexného
● je mernou jednotkou čistoty ovzdušia projektu môžeme prinavrátiť plnohodnotný
na Slovensku život do jednej z najlesnatejších,
● Dobročský prales je najstaršia zákonom najčistejších a najprírodnejších častí
chránená rezervácia na Slovensku, rástla Slovenska.
v ňom najväčšia jedľa v Uhorsku, ktorú volali
„matka jedlí“
● v čiernobalockých lesoch založili roku 1813
prvú lesnú škôlku a semenisko na pestovanie „Táto krajina pripomína babkinu truhlu.
sadeníc v Uhorsku. Otvoríš ju a zrazu ti v srdci zavonia materina
dúška, suchý kvet lipy a majorán.
Táto krajina pripomína chrám.
Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Chorál o človeku v nej znie bez prestania.
Studničky na jej medziach sú plné chladnej
svätenej vody, vysoko na horských lúkach
v gotických vežiach zelených katedrál nežné
spieže oviec zvonia a vôňa rumančeka ľahučká
ako závoj svadobný potichu klesá do údolia.
Táto krajina pripomína chrám.
V pásiku modrých dymov nad dedinou vonia
živica – vrchársky tymian.
Keď vchádzaš do tejto krajiny, chcel by si
pokľaknúť, ukloniť sa po pás a srdcom zabúchať
na dubové dvere. Ale darmo, je otvorené a spoza
nich ťa víta ľudský hlas.
Nekľakaj! Veď si jeden z nás! A nie si v kostole!
Chlieb a soľ ťa čaká na stole.“
Mikuláš Kováč, zo zbierky Básne, 1984: Táto krajina

26 27
KONTAKT

Čiernohronská železnica, n.o.
Hlavná 56, 976 52 Čierny Balog
tel./fax.: 048/61 91 500, e-mail: chz@chz.sk
IČO: 319 088 11, DIČ: 202 163 7266
bankové spojenie : VÚB Brezno 1523666551/0200
http://www.chz.sk/

Autori textov: Aleš Bílek, Peter Jančura, Katarína Zrníková
Zdroje fotografií: Archív ČHŽ, Aleš Bílek, Peter Jančura, Čiernohronská lesní dráha: Karel Zeithammer,
2009, Čierny Balog: Ján Zemko a kol., 1975, Po nás púšť a potopa: Michal Kravčík a kol. 2012)
Autori máp a návrhov: Peter Jančura, Alica Mlynarčíková, Katarína Zrníková
Grafická úprava: Katarína Zrníková
Internetové zdroje: www.e-obce.sk

Vydala: Čiernohronská železnica, n.o. v roku 2018

Tento dokument bol realizovaný s finančnou podporou Balkánskej únie. Za obsah tohto dokumentu je
zodpovedná výhradne ČHŽ a za žiadnych okolností nemôže byť považovaný za stanovsiko iných subjektov.
Interný a nepradajný materiál ČHŽ.
Kopírovanie a komerčné využitie bez súhlasu pôvodných autorov je zakázané.