You are on page 1of 15
KRAJINA PRE ĽUDÍ REVITALIZÁCIA ČIERNOHRONSKEJ DOLINY HISTÓRIA (1909) TURISTIKA (1992– ∞ ) Stratégia
KRAJINA PRE ĽUDÍ REVITALIZÁCIA ČIERNOHRONSKEJ DOLINY HISTÓRIA (1909) TURISTIKA (1992– ∞ ) Stratégia

KRAJINA PRE ĽUDÍ

REVITALIZÁCIA ČIERNOHRONSKEJ DOLINY

KRAJINA PRE ĽUDÍ REVITALIZÁCIA ČIERNOHRONSKEJ DOLINY HISTÓRIA (1909) TURISTIKA (1992– ∞ ) Stratégia
KRAJINA PRE ĽUDÍ REVITALIZÁCIA ČIERNOHRONSKEJ DOLINY HISTÓRIA (1909) TURISTIKA (1992– ∞ ) Stratégia

HISTÓRIA (1909)

REVITALIZÁCIA ČIERNOHRONSKEJ DOLINY HISTÓRIA (1909) TURISTIKA (1992– ∞ ) Stratégia rozvoja
REVITALIZÁCIA ČIERNOHRONSKEJ DOLINY HISTÓRIA (1909) TURISTIKA (1992– ∞ ) Stratégia rozvoja

TURISTIKA (1992– )

Stratégia rozvoja

2018–2028

PREPRAVA DREVA (1909–1982) PERSPEKTÍVA: REGIONÁLNA ŽELEZNICA (2028– ∞ )
PREPRAVA DREVA (1909–1982)
PERSPEKTÍVA: REGIONÁLNA ŽELEZNICA
(2028– ∞ )

KRAJINA A ĽUDIA HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ ČHŽ NAVRHOVANÉ RIEŠENIA NA TRASE ČHŽ EKOSTABILIZÁCIA KRAJINY A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY

ETAPY A ROZPOČET REALIZÁCIE

Ing. Aleš Bílek, doc. Ing. Peter Jančura, PhD. Ing. Katarína Zrníková, PhD.

ÚVOD

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

OBSAH

ÚVOD   3

1.

KRAJINA A ĽUDIA ČIERNEHO HRONA   4

1.1 Prírodné podmienky 

 4

1.2 História osídlenia 

 5

2.

HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ ČIERNOHRONSKEJ ŽELEZNICE   8

3.

NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ   10

3.1 Chvatimech – dopravný úzol, symbol baníctva   11

3.2 Hronec – technické zázemie ČHŽ, symbol hutníctva   12

3.3 Svätý Ján – prírodné zaujímavosti   16

3.4 Šánske – hospodársky dvor, symbol poľnohospodárstva   17

3.5 Čierny Balog – hlavná stanica ČHŽ, symbol lesných železníc   18

3.6 Dobroč – konečná stanica ČHŽ   20

3.7 Vydrovo – lesnícky skanzen, symbol lesníctva   21

3.8 Obnova hlavnej trate a obstaranie vozidiel   22

4.

EKOSTABILIZAČNÉ OPATRENIA A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY V ÚZEMÍ 

 23

5.

SÚHRN PLÁNOVANÝCH AKTIVÍT A CELKOVÝ ROZPOČET 

 26

ZÁVER 

 27

„Sú krajiny, ktorých sa dotknú dejiny. Sú krajiny, ktoré ozdobila príroda svojou neopakovateľnou krásou, a sú krajiny, kde sa obidve vlastnosti spájajú. To je aj náš výnimočný príbeh.“

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

U ž vyše 30 rokov sa snažíme udržať a skvalit- nitňovať život v povodí rieky Čierny Hron.

V krajine, ktorej takmer 100 rokov určoval kaž- dodenný pulz technický unikát a dnes Národ- ná kultúrna pamiatka – úzkorozchodná lesná železnica.

Čiernohronská železnica (ČHŽ) za pomoci dob - rovoľníkov, nadšencov a priaznivcov dosiahla svoj pôvodný cieľ, určený a odsúhlasený Uznesením vlády SSR č.6 z 18. 1. 1988 – stala sa vyhľadáva - nou turistickou atrakciou. ČHŽ v súčasnosti už nie je len vecou niekoľkých nadšencov a dobrovoľ - níkov, stala sa trvalou súčasťou života a rozvoja turistiky v miestnych obciach i celom regióne.

V roku 2013 udelila Rada Európy Čiernohron -

skej železnici prestížne ocenenie – Cenu za krajinu

2012–2013. Zisk tohto významného európskeho ocenenia nás prinútil opätovne sa zamys - lieť nad možnosťou oživenia, trvalého

a rozumného spra -

vovania krajiny pre plnohodnotný život

človeka v nej. Spolu

s tímom vtedajších

i dnešných dobro - voľných brigádnikov železničky sme preto oprášili naše pôvod - né sny, vízie a pro - jekty z vtedajšieho URBIONu Banská Bystrica na vznik Kontinuálneho mú-

zea z rokov 1981– –1983 a pripravili nový projekt s názvom: Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny.

Na fungovaní lesnej železnice sa priamo podie - ľajú aj ďalšie stránky. Súvisiace úlohy teda budú:

rozšírenie stravovacích a ubytovacích služieb, dobudovanie a údržba dopravnej infraštruktúry (cyklistické, bežecké, lyžiarske, pešie chodníky s in - štaláciou príslušných objektov), realizácia ekosta - bilizačných a zelených opatrení v krajine. Zároveň sú všetky tieto úlohy príležitosťou na spoluprácu príslušných subjektov a pracovnými možnosťami pre miestnych obyvateľov.

V súčasnosti už železničku nechápeme len ako technickú pamiatku a múzeum železničnej úzko - rozchodnej techniky, ale ako súčasť krajiny. Pre návštevníka znamená spôsob ako sa zoznámiť s okolitou prírodou a zaujímavosťami krajiny.

Lesnú železnicu považujeme za hlavnú tepnu územia, na ktorú priamo nadväzujú ďalšie atrakti - vity a hodnoty, končiac celkovou kvalitou krajiny.

- vity a hodnoty, končiac celkovou kvalitou krajiny. Z krajinárske - ho hľadiska sú na jednej

Z krajinárske -

ho hľadiska sú na jednej strane

hodnoty krajiny

a ich sprístupne -

nie návštevníkom

a na strane druhej riziká krajiny

a ich odstránenie

ekostabilizačnými

úpravami.

Forma revitali -

zácie bola zvolená

s ohľadom na už

existujúce atrak- tivity cestovného ruchu i potreby

každodenného

života miestnych obyvateľov tak, aby sa tieto dva často rozdielne pohľady v krajine navzájom dopĺňali a prelínali.

Hlavným cieľom stratégie je dosiahnuť úroveň regionálnej železnice s celoročnou pravidelnou dopravou.

Hlavným cieľom stratégie je dosiahnuť úroveň regionálnej železnice s celoročnou pravidelnou dopravou.
Hlavným cieľom stratégie je dosiahnuť úroveň regionálnej železnice s celoročnou pravidelnou dopravou.
Jeho uskutočneniu budú predchádzať nasle - dovné úlohy:

Jeho uskutočneniu budú predchádzať nasle - dovné úlohy:

● renovácia a modernizácia existujúcich úsekov tra -

● renovácia a modernizácia existujúcich úsekov tra-

(v hlavnom úseku s možnosťou elektrifikácie)

● výstavba vytipovaných nových úsekov tratí (Osrb-

● výstavba vytipovaných nových úsekov tratí (Osrb -

Železnička by takto mohla napĺňať 4 funkcie:

pravidelná osobná doprava turistická atrakcia nákladná doprava muzeálna expozícia

●   pravidelná osobná doprava ●   turistická atrakcia ●   nákladná doprava ●   muzeálna

Turistický ruch je až vtedy prínosom pre krajinu, keď umožňuje i miestnym obyvateľom dostatočne profitovať z jeho rozvoja.

ruch je až vtedy prínosom pre krajinu, keď umožňuje i miestnym obyvateľom dostatočne profitovať z jeho
ruch je až vtedy prínosom pre krajinu, keď umožňuje i miestnym obyvateľom dostatočne profitovať z jeho

lie, Urbanov Vrch) ● zatraktívnenie jednotlivých staníc a zastávok vrátane technickej infraštruktúry ● rekonštrukcia historických vozidiel ● obstaranie moderných vozidiel ● zriadenie nového technického zázemia pre opra- vy, údržbu a deponovanie vozidiel ● zavedenie systému pravidelnej údržby tratí

Cestovný ruch a s ním spojené služby sú pre náš región hlavnou perspektívnou a trvalo udržateľnou alternatívou rozvoja.

Predkladaný materiál je otvorený, preto každý ďalší návrh alebo pripomienka sú vítané.

Ing. Aleš Bílek, riaditeľ ČHŽ

1. KRAJINA A ĽUDIA ČIERNEHO HRONA

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

1.1 Prírodné podmienky

A k by sme hľadali špecifické miesta v rámci Karpát na našom území, určite by sme ne-

vynechali údolie Čierneho Hrona, hlavnú dolinu Balockých vrchov, do ktorej sa zbieha celá sústava rozvetvených dolín. Balocké vrchy sú súčasťou Veporských vrchov v Slovenskom rudohorí, priam uprostred Slovenska. Zo severu sú obklopené Níz - kymi Tatrami (predeľuje ich Horehronské podolie),

z východu Poľanou s ktorou vchádzajú do Zvolen -

skej kotliny a na juhozápade prechádzajú do Spiš -

sko-gemerského krasu a Stolických vrchov.

do Spiš - sko-gemerského krasu a Stolických vrchov. Mapa 1: Geomorfológické jednotky územia Typický obraz

Mapa 1: Geomorfológické jednotky územia

Typický obraz krajiny vytvárajú vrchoviny až hornatiny s dlhými dolinami Veporských vrchov, porastené pôvodnými bukovými, jedľovo-bukovými

lesmi a vo vyšších polohách jedľovo-smrekovými

a smrekovými porastmi (dnes je však veľká časť

porastov hlavne v nižších polohách vysadená ne-

pôvodnými smrekovými porastmi). V blízkosti sídel

v strmších svahoch je typické terasovité usporia-

danie lúk, pasienkov a políčok porastených línia-

mi

drevín. Hlavnou tepnou krajiny je rieka Hron,

do

ktorej sa v obci Valaská vlieva Čierny Hron.

do ktorej sa v obci Valaská vlieva Čierny Hron. Pohľad do údolia Čierneho Hrona, časť Dobroč

Pohľad do údolia Čierneho Hrona, časť Dobroč

Hron. Pohľad do údolia Čierneho Hrona, časť Dobroč Dolná časť Čierneho Hrona s meandrami Lesy H

Dolná časť Čierneho Hrona s meandrami

Lesy

H lboké čierne lesy, po ktorých táto krajina do - stala názov, sú to, čo spolu s reliéfom vytvára

výrazný fenomén krajiny. Lesy Veporských vrchov patria k najrozsiahlejšiemu lesnému komplexu na Slovensku, ktorý siaha od Zvolenskej kotliny na západe až po východné časti Slovenského Ru -

dohoria siahajúce ku Košickej kotline. Táto skutoč - nosť vytvára toto miesto naozaj prírodne hodnot- ným. Pôvodne bolo územie porastené bukovými

a bukovo-jedľovými lesmi horských polôh. Pestrý

obraz krajiny zmiešaných rôznovekých lesov je narúšaný smrekovými monokultúrami, holorubmi

a lesnými zvážnicami.

V širšom území sa nachádzajú dva národné par- ky – Nízke Tatry a Muránska planina, a chránená krajinná oblasť Poľana. Najzachovalejšími časťami

prírody ostali len ostrovčeky prírodných rezervácií. Asi najznámejšie sú NPR Dobročský prales, NPR Klenovský Vepor, NPR Ľubietovský Vepor, NPR Fabova Hoľa, NPR Malá a Veľká Stožka, NPR Zadná Poľana atď. Lokálne sú zaujímavé meandre riek (horný úsek Hrona, dolný úsek Čierneho Hrona)

a potokov (Kamenistý potok).

dolný úsek Čierneho Hrona) a potokov (Kamenistý potok). Dobročský prales Rieka Č ierny Hron pramení v

Dobročský prales

Rieka

Č ierny Hron pramení v Balockých vrchoch, kde sa do jeho koryta vlieva množstvo menších po -

tokov a do Hrona ústi v obci Valaská. Rieka Čierny Hron je tým, čo túto krajinu formo-valo. So svojím údolím bol prvou komunikačnou osou kraja.

Popri ňom stúpali prospektori, ktorí tu hľadali rudné ložiská. Pri ňom vznikli aj prvé drevoru- bačské osady. Po Čiernom Hrone sa splavovalo až do 20. storočia drevo. Má dĺžku 25,8 km. Svo- je pomenovanie dostal podľa farby svojej vody na sútoku s Hronom (bielym). Jeho voda sa javila čierna, lebo na jeho dne bol humus pochádzajúci

z historických pralesov, ktorý odnášali prívaly vody.

Z hľadiska prírodných pozoruhodností je najzaují- mavejší posledný úsek Čierneho Hrona pred ústím do Hrona. Tvorí ho údolie kaňonovitého charak- teru. Má dĺžku 8,3 km, z čoho 6,4 km tvorí hlboko zaklesnuté údolie až tiesňava s meandrami.

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

1.2 História osídlenia

Ú dolie v okolí Čierneho Hrona vytvára histo - ricky i prírodne oveľa širší územný kontext.

Pre pochopenie jeho vývoja a dnešného význa - mu je potrebné dať ho do súvisu s ďalšími obca -

mi Horehronia až po Banskú Bystricu. Prírodné

podmienky, a to hlavne pestrá geológia a chlad -

nejšia vrchovinová klíma tohto kraja, predurčila svojim obyvateľom nie najľahší život. To čo spája tieto obce je práve baníctvo, ktoré sa začalo rozvíjať v 13.–14. storočí a súvisí so založením väčšiny obcí tohto regiónu. Na samotnú ťažbu priamo nadväzovalo hutníctvo a drevorubačstvo.

Na mnohých miestach môžeme nájsť historické

haldy, štôlne, povrchové dobývky, šachty alebo

pingové polia.

Územie bolo od 15. storočia osídľované aj va - lašskou kolonizáciou. Okrem baníctva a lesníctva sa obyvatelia tohto kraja teda živili aj poľnohos -

podárstvom, najmä keď sa začali rozvíjať banícke a lesnícke technológie a zaniklo Rakúsko-Uhorsko. Limitujúce však naďalej ostali prírodné podmien - ky – chladno, vlhko, menej úrodná pôda, strmé svahy. Obraz poľnohospodárskej krajiny vytvárali hlavne lúky a pasienky so stádami oviec a hovä - dzieho dobytka. Orná pôda sa vyskytovala najmä vo forme terasovitých políčok.

Obce tohto regiónu vznikali ako potočné rado - vé alebo skupinové zástavby popri Hrone a men- ších potokoch. Špecifikum predstavuje napríklad obec Čierny Balog, ktorá vznikla z pôvodných malých osád. Neodmysliteľnou súčasťou boli aj obydlia valaských pastierov – salaše. Typickou obytnou stavbou v dedinách bol karpatský dreve - ný zrubový dom s podlomenicou. Úzkorozchodné železnice boli okrem Čierneho Balogu (najväčšia) aj v Závadke nad Hronom, menej známe v Muráni, Polomke, Lopeji, Rázotčne.

Hronom, menej známe v Muráni, Polomke, Lopeji, Rázotčne. Mapa 2: Ilustratívna mapa využitia územia v minulosti 4

Mapa 2: Ilustratívna mapa využitia územia v minulosti

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Čierny Balog v minulosti Čierny Balog Ú dolie Čierneho

Čierny Balog v minulosti

Čierny Balog

Ú dolie Čierneho Hrona bolo pokryté obrovský- mi pralesmi až do 15. storočia a ľudoprázd -

ne. Od konca 15. storočia pre veľkú vzdialenosť uhorskí panovníci obmedzovali návštevy tohto územia. To využili valašskí pastieri a začali prenikať do týchto končín so svojimi stádami oviec a kôz.

Rozhodujúcim je rok 1545, kedy banské a hut-

nícke podnikanie prevzal do rúk štát. Lesy v širo - kom okolí Banskej Bystrice boli vyčerpané. Bolo teda treba hľadať nové zdroje drevných hmôt – bohaté lesy, ktoré by umožnili plnú prevádzku

v baniach a medených hutách v Banskej Bystrici.

Na pozvanie Habsurského cisára Ferdinanda I. sem prišli okolo r. 1550 drevorubači z alpských krajín, ktorí vedeli ťažiť drevo a stavať vodné diela na jeho splavovanie. Tí tu začali zakladať prvé osady, ktorých pôvodný skrátený názov bol Han - dle. Spočiatku to boli oddelené osady a usadlosti, neskôr sa vyformovala dnešná potočno-cestná kompaktná zástavba. Baločania sú známy svojou svojráznou povahou. Nie náhodou sa tento kraj nazýval Spojené štáty balocké.

náhodou sa tento kraj nazýval Spojené štáty balocké. Valaská zrubová koliba miestna časť, ktorá do roku

Valaská zrubová koliba

miestna časť, ktorá do roku 1883 patrila k Hroncu, vznikla koncom 18. storočia okolo závodu, patria- ceho k hrončianskemu železiarskemu komplexu (www.e-obce.sk.).

Hronec

V znikol pri sútoku Čierneho Hrona, Osrblianske- ho a Kamenistého potoka ako osada v chráne-

nom kráľovskom území – poľovníckom revíri – Zvo- lenský les. Založil ho v roku 1357 strážca v revíri Pavel. V 15. storočí bolo územie osídľované ban- skou kolonizáciou – ťažba železnej rudy, výroba

a spracovanie železa. V 16. a 17. storočí, železiareň

v Hronci ako „pomocný podnik“, zabezpečovala železným náradím a výrobkami erárne bane a huty na prioritnú výrobu vzácnych mincových kovov

v Banskej Bystrici, Kremnici a v Banskej Štiavnici.

Skutočným centrom železiarskeho priemyslu sa stal až koncom 18. storočia. V roku 1795 tu postavili vysokú pec. Vznikol Hrončiansky železiar- sky komplex, kotrého centrom bol práve Hronec. Komplex zahrňoval sústavu baní, spracovateľské závody, huty (maše) a finálne spracovanie železa. Pre región bolo zaujímavé prepojenie ťažby želez - nej rudy a jej spracovanie až po finálny výrobok. Hronec bol významným strediskom hutnícta v bý- valom Rakúsko-Uhorsku (www.e-obce.sk).

Valaská

O bec sa spomína od roku 1528. Vznikla na Ľupčianskom

hradnom panstve. V 15. storočí ju dosídlili valasi, ktorí sa pôvodne zaoberali chovom oviec a dobytka.

V 18.–20. storočí pracovali pre-

važne v okolitých pílach a žele-

ziarňach. V roku 1926 premiestnili

z Podbrezovej na Piesok výrobu

tupozváraných plynových rúr. Robotníci dochádzali z okolitých obcí a bývalých banských, hutníc- kych a uhliarskych osád. Piesok je

banských, hutníc - kych a uhliarskych osád. Piesok je Hronec v minulosti Krajina pre ľudí –

Hronec v minulosti

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Formy obživy

O sídlenie krajiny do oblasti Čierneho Hrona primárne formovala banská činnosť a s ňou

spojená potreba dreva. Skoro zabudnutým feno- ménom miestnej krajiny bolo aj baníctvo. Pri Čier- nom Hrone nájdeme dodnes stopy po kutačkách

a

na okolí sa zachovalo aj viacero baní. Záujem

o

ťažbu železných rúd podmienil potreba a rozvoj

železiarstva. Hutníctvu od 14. storočia dominovali

železiarne v Hronci. Významné stredisko hutníctva až nad rámec Slovenska, ktoré si zaslúži samo- statnú pozornosť. Uhliarstvo bolo významnou súčasťou hutníckych regiónov. Drevené uhlie sa

vyrábalo v uhliarskych míľach, ktorých tu boli stov- ky. Uhlie slúžilo ako hlavná surovina na redukciu železných rúd a tavbu farebných kovov. V 15. sto- ročí sem prichádza vlna valašského osídlenia. Sprievodným javom valaskej kolonizácie je odles- nenie v horských oblastiach a vznik holí, vysoko položených pasienkov, ako sú napríklad Tlstý Javor

a Obrubovanec. Dodnes je tu salašníctvo živé.

Dominantným fenoménom histórie krajiny sa však stalo v 16. storočí lesníctvo a ťažba dreva.

sa však stalo v 16. storočí lesníctvo a ťažba dreva. Doprava dreva do doliny fľúdrom 1. KRAJINA

Doprava dreva do doliny fľúdrom

1. KRAJINA A ĽUDIA ČIERNEHO HRONA
1. KRAJINA A ĽUDIA ČIERNEHO HRONA

Spracovanie kľuchtov v minulosti

A ĽUDIA ČIERNEHO HRONA Spracovanie kľuchtov v minulosti Terasovité políčka Handelcov Transport dreva

Terasovité políčka Handelcov

kľuchtov v minulosti Terasovité políčka Handelcov Transport dreva úzkokoľajkou v minulosti, Čierny Balog 6

Transport dreva úzkokoľajkou v minulosti, Čierny Balog

2. HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ ČIERNOHRONSKEJ ŽELEZNICE

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

História Čiernohronskej železnice

T ak ako z prírodného hľadiska prirodzenú tepnu v krajine tvorí rieka Čierny Hron, tak z ľudské -

ho hľadiska sa touto tepnou stala lesná železnica. Je výraznou komunikáciu a na dlhé obdobie mala väčší význam ako štátne a lesné cesty.

Pred výstavbou lesných železníc sa drevo splavovalo. Pozostatkom tohto spôsobu prepravy dreva je klauzúra (tajch) Hrončok na Kamenis -

tom potoku a viacero iných zvyškov tajchov, rizní

a flúdrov. Začiatkom 20. storočia bolo plavenie dreva nahradené železničnou dopravou.

Úzkorozchodná Čiernohronská železnica sa vyznačuje viacerými zvláštnosťami:

● špecifickými podmienkami krajinného prostredia; ● bola to najdlhšia úzkorozchodná železnica na Slovensku, s najväčším rozsahom tratí; ● bola to najdlhšie prevádzkovaná lesná železnica; ● významnú časť železnice sa podarilo zachovať a čiastočne obnoviť.

Z technického hľadiska to bola štandardná lesná železnica s rozchodom 760 mm, s tradičným vozovým parkom parnej a neskôr motorovej trak-

cie. Železnica spájala krajinu pozdĺž vodných tokov

a kopírovala hlavné a vedľajšie údolia Čierneho

Hrona. Ich tvar a sklon umožnil vybudovať roz - siahlu železničnú sieť.

umožnil vybudovať roz - siahlu železničnú sieť. Stavba úzkorozchodnej železnice Nakladanie dreva do

Stavba úzkorozchodnej železnice

železničnú sieť. Stavba úzkorozchodnej železnice Nakladanie dreva do vozňov Transport dreva úzkorozchodnou

Nakladanie dreva do vozňov

úzkorozchodnej železnice Nakladanie dreva do vozňov Transport dreva úzkorozchodnou železnicou Etapy vývoja:

Transport dreva úzkorozchodnou železnicou

Etapy vývoja:

● vznik, budovanie, výstavba (1907–1949), 42 rokov; ● prevádzka (1909–1982), 73 rokov, dĺžka 132 km; ● záchrana a následná obnova (1982–1993); ● obnovená prevádzka (1992–2011), úsek 14 km; ● v roku 2009 bolo 100. výročie existencie; ● rozšírenie prevádzky (2011–2012), úsek 4 km na Dobroč.

prevádzky (2011–2012), úsek 4 km na Dobroč. Záchrana železničky A j ČHŽ mala nasledovať osud

Záchrana železničky

A j ČHŽ mala nasledovať osud ostatných lesných

železníc – rozhodnutím vlády SSR mala byť celá do roku 1985 zlikvidovaná. Príči - nou bol nástup motorizácie

a zdokonaľovanie automobi -

lov. Prevádzka bola ukonče - ná 31. 12. 1982. Po skončení prevádzky ostalo zachova - ných 17,6 km, tzn. 13 per- cent pôvodného rozsahu. Železnička bola určená na likvidáciu a zošrotovanie. Veľká časť koľajníc a vozové- ho parku sa aj zošrotovala.

Mapa 3: Pôvodné a súčasné trasy Čiernohronskej železnice

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Ešte v roku 1982 sa z podnetu posledného vý- pravcu lesnej železnice Klementa Auxta podarilo miestnym aktivistom SZOPK v Hronci pretlačiť zá - pis ČHŽ do Ústredného štátneho zoznamu kultúr- nych pamiatok. Kontinuálnu prácu na zreštauro - vaní a znovu sprevádzkovaní ČHŽ potom iniciovala skupina architektov z URBIONU Banská Bystrica. Vznikla tradícia bezplatných pracovných táborov STROMU ŽIVOTA, ktorá trvá dodnes.

Súčasnosť Čiernohronskej železnice

P revádzka ČHŽ bola obnovená 1. 5. 1992. V sú - časnosti ČHŽ premáva denne počas letnej tu -

ristickej sezóny od Veľkej noci do 30. 9. Prevádzka je zabezpečovaná na úseku trate z Chvatimechu do Čierneho Balogu a do Vydrovskej doliny – spo - lu 14 km. V roku 2012 bola s podporou Európskej Únie otvorená obnovená trať z Čierneho Balogu do miestne časti Dobroč v dĺžke 4 km. Vlakový

Balogu do miestne časti Dobroč v dĺžke 4 km. Vlakový Začiatky záchrany železničky personál sa stále

Začiatky záchrany železničky

personál sa stále skladá z dobrovoľníckych bri - gádnikov, ktorí tak pokračujú vo svojej činnosti započatej v roku 1983. Finančný efekt osobnej dopravy však nestačí na pokrytie prevádzkových nákladov, o nákladoch na ďalšiu rekonštrukciu ani nehovoriac.

Od roku 2001 je dopravcom – prevádzkovate - ľom dopravy Čiernohronská železnica, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby. Okrem letnej sezóny premáva ČHŽ počas celého roka na objednávku, pre cestovné kancelárie, skupiny historikov, fotografov a vo vyhlásených dňoch napr. na Mikuláša, Silvestra, Fašiangy a pod. Medzi rokmi 2001–2004 bola na železničke obnovená i pravidelná nákladná doprava reziva z píly Jánošovka do Hornca (prekládka do vozňov ŽSR), ktorú ukončila až prekvapivá likvidácia píly Jánošovka – píly so 150 ročnou tradíciou. Na jej pozemkoch je v súčasnosti iba drevosklad a pre - pravu dreva zabezpečujú dnes výhradne nákladné automobily.

V roku 2002 začali budovať Lesy Slovenskej republiky, š.p. vo Vydrovskej doline Lesnícky skanzen, ktorý sa postupne stal prirodzeným cielom cestujúcich ČHŽ. Okrem histórie a pro - pagácie práce lesníkov slúži tento skanzen i ako prirodzená „učenbica v prírode“ pre environ - mentálne vzdelávanie a lesnú pedagogiku. Plánované je vybudovanie celoročnej Európskej lesnej školy.

je vybudovanie celoročnej Európskej lesnej školy. Oprava trate Turistický ruch na stanici v Čiernom Balogu

Oprava trate

celoročnej Európskej lesnej školy. Oprava trate Turistický ruch na stanici v Čiernom Balogu Celoročná

Turistický ruch na stanici v Čiernom Balogu

Oprava trate Turistický ruch na stanici v Čiernom Balogu Celoročná návštevnosť ČHZ v rokoch 2009–2017 8

Celoročná návštevnosť ČHZ v rokoch 2009–2017

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Vízia

C ieľom predkladaných návrhov a ich následnej realizácie, je dosiahnuť úroveň regionálnej železnice.

Hlavná trať Chvatimech – Hronec – Čierny Balog – Dobroč (16 km) sa po zdokonalení in- fraštruktúry a získaní moderných vozidiel stane regionálnou železnicou s celoročnou pravidelnou dopravou.

Interval spojov (takt) bude v stanici Chvatimech nadväzovať na pripravovaný integrovaný dopravný systém železníc a autobusov na Horehroní (spoje - nie Banská Bystrica – Brezno – Telgárt). Celoročná rýchla, ekologická a bezpečná doprava pre všetky vrstvy obyvateľov prispeje k obmedzeniu indivi- duálnej automobilovej dopravy v obciach i k odľa - hčeniu mesta Brezna.

Okrem toho bude možné v rámci obce Čierny Balog využívať úsek trate Nový krám – Dobroč (7 km) pre ešte hustejšiu pravidelnú taktovú dopravu (deti do školy, občania k lekárovi, do kos - tola, na návštevy a pod.). Úsek trate Čierny Ba - log – Vydrovská dolina (4 km) zostane turistickou muzeálnou atrakciou – lesnou železnicou s pravi - delnou prevádzkou historických parných vlakov pre návštevníkov Lesníckeho skanzenu.

parných vlakov pre návštevníkov Lesníckeho skanzenu. Moderné vlaky (Waldenburg, Švajčiarsko) Obsah a

Moderné vlaky (Waldenburg, Švajčiarsko)

Obsah a štruktúra návrhov

Predkladaná stratégia predstavuje návrhy pre jednotlivé významné body na trase ČHŽ (1. Chvatimech, 2. Hronec, 3. Svätý Ján, 4. Šán- ske, 5. Čierny Balog, 6. Dobroč, 7. Vydrovo ) – pozri mapu na str. 14–15. Posledný ôsmy bod sa týka obnovy trate a obstarania vozidiel. Každý bod trasy obsahuje súpis už zrealizovaných pro- jektov a návrh nových s potencálnymi zdrojmi financovania a rozpočtom.

Ide predovšetkým o dobudovanie existujúcich úsekov, doplnenie vybraných úsekov tratí, zatrak- tívnenie jednotlivých staníc a zastávok, zrekonštru- ovanie technického zázemia – dielní a vozidlového parku, zaobstaranie moderných vozidiel, oprava starých a historických vozidiel (prebieha neustále) a pravidelná údržba zvršku tratí (stále prebieha).

Širší kontext

Riešené územie vidíme ako kontinuálny atrak- tívny priestor od Ľubietovej cez chatu pod Hrbom, Tri Vody, Osrblie, Hronec, sv. Ján, Čierny Balog, Dobroč až po sedlo Zbojská, ktorý v súčasnosti prestavuje súbor neprepojených fragmentov.

Uzlovými bodmi sú chata pod Hrbom, Chvati - mech, Čierny Balog a sedlo Zbojská (pozri mapu na str. 14–15). Našim cieľom je nájsť ich kontext. Informačne, ko- munikačne a sym- bolicky ich prepo- jiť. Preto sa návrhy netýkajú len samotných bodov trasy, ale zasahujú

aj do širšieho oko-

lia a kompetencií ďalších subjektov.

Samotné body (zastávky) trasy sú východiskom

subjektov. Samotné body (zastávky) trasy sú východiskom Vysoká pec Tri vody pre ďalšie turistic - ké

Vysoká pec Tri vody

pre ďalšie turistic - ké ciele. V spolupráci s ďalšími subjektmi by sme

chceli prispieť k tvorbe alebo zatraktívneniu turis - tickej infraštruktúry jednotlivých miest v obciach:

stravovacie a ubytovacie služby, cyklotrasy, be- žecké trasy, náučné chodníky, vyhliadkové miesta, informačné tabule, uzly, prístrešky, lavičky, a pod.

V súčanosti obec Čierny Balog realizuje projekt

Zrekonštruovanie cyklotrasy Nový Krám – Sv. Ján.

Zrekonštruovanie cyklotrasy Nový Krám – Sv. Ján . Turistická infraštruktúra (prístrešok, náučná
Zrekonštruovanie cyklotrasy Nový Krám – Sv. Ján . Turistická infraštruktúra (prístrešok, náučná
Zrekonštruovanie cyklotrasy Nový Krám – Sv. Ján . Turistická infraštruktúra (prístrešok, náučná
Zrekonštruovanie cyklotrasy Nový Krám – Sv. Ján . Turistická infraštruktúra (prístrešok, náučná

Turistická infraštruktúra (prístrešok, náučná tabuľa, cyklochodník, náučný chodník)

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3.1 Chvatimech – dopravný uzol, symbol baníctva

Stručná vízia

A ko už bolo spomenuté, našim zámerom je dosiahnuť úroveň regionálnej železničnej

dopravy, pričom stanica vo Chvatimechu bude nadväzovať na dopravný systém železníc a auto - busov na Horehroní (spojenie Banská Bystrica – Brezno – Telgárt).

Hlavnou úlohou bude teda dokončenie samot- nej stavby stanice a jej areálu.

Popri stanici prechádza cesta I. triedy č. 66, ktorá je zároveň cestou projektu Route 66. Stanica sa nachádza vo východiskovom bode do Nízkych Tatier a Horehronia. V jej blízkosti vedie cyklotra-

Tatier a Horehronia. V jej blízkosti vedie cyklotra - Čo sme už zrealizovali? Hrubú stavbu stanice

Čo sme už zrealizovali?

Hrubú stavbu stanice vo Chvatimechu, kto - rá pozostáva z hrubej stavby staničnej budovy, nástupišťa, dotiahnutej technickej infraštruktúry, parkoviska, provizórneho bufetu a WC. Na budovu stanice je vydané stále platné stavebné povolenie.

Obdobie: 2010–2013

Zdroje financovania: vlastné Investovaná suma: 52 394 €

Čo máme v pláne zrealizovať?

Cieľom návrhu je vytvoriť reprezentatívny vstupný areál na začiatku funkčnej úzkororozchod - nej železnice. Areál by pozostával zo samotnej sta - ničnej budovy a nástupišťa, informačného centra, bufetu (reštarurácie), WC a parkoviska. Lemovaný by bol násypom, ktorý by ho oddeľoval hlavne od rušnej dopravy pri štátnej ceste.

Uvažuje sa, že súčasťou areálu by mohla byť ukážka časti podzemnej bane. Pripomínala by tunajšiu všadeprítomnú banskú tradíciu. Súčasne by bola atrakciou, ktorá by aktívne vypĺňala čas medzi jednotlivými vlakmi. Dominantou areálu bude železná skulptúra.

Obdobie: pred ukončením obnovy trate 2020 Potrebná projektová dokumetácia: realizačný projekt areálu (zatiaľ spracovaný len architekto - nický zámer) Možné zdroje financovania:Obec, VÚC, Združe - nie cestovného ruchu, fondy Predpokladané náklady: 200 000 €

Súčasný stav a vízia sa. Je východiskom pre žltú turistickú trasu, ktorá vedie cez lyžiarsky
Súčasný stav a vízia
sa. Je východiskom pre žltú turistickú trasu, ktorá
vedie cez lyžiarsky vlek s najstaršou sedačkovou
lanovkou v SR, až na sedlo Hrb (turistický
uzol). Ďalšími možnosťami sú napríklad vy-
budovanie náučného chodníka ku skale
a kaplnke „pod Riťou“, alebo zriadenie
vodáckeho nástupištia a kempu.
Dobudovaná stanica Chva -
timech sa takto môže stať
regionálnym dopravným
uzlom, hlavným infor-
mačno-turistickým
centrom, nástup -
ným bodom pre
celý región. Môže
slúžiť aj ako pre-
stupný terminál
verejnej osobnej
dopravy medzi
ČHŽ, ŽSR, SAD.

Návrh výslednej podoby stanice a areálu vo Chvatimechu

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3.2 Hronec – technické zázemie ČHŽ, symbol hutníctva

Stručná vízia

O bec Hronec považujeme za symbol hutníctva, preto by na námestí mohla vzniknúť repre-

zentatívna expozícia hutníctva. Zároveň tu môže fungovať sezónne informačné centrum.

Hlavným zámerom je revitalizácia námestia, na ktorom vznikne krytá kolonáda.

Ďalšia rozsiahla obnova sa týka pôvodných

dielní lesnej železnice, kde postupne obnovuje- me hlavné technické zázemie – ústredné dielne pre vozidlá ČHŽ. Zároveň by tu mohlo vzniknúť malé múzeum historických vozidiel, traktorov

a parných strojov (rekonštrukcia pôvodných

garáží a budovy stanice ŽSR) ako aj muzeálna trať normálneho rozchodu z Chvatimechu do Hronca

(v spolupráci s Dopravným múzeom a ŽSR).

V pláne je tiež výstavba nového depa a depo-

zitnej haly pre zimné uloženie nových moderných vozidiel pre pravidelnú verejnú osobnú dopravu

v priestore pôvodnej úzkorozchodnej stanice ČHŽ.

Ďalšou možnosťou je aj sprevádzkovanie a rozší- renie prekladiska nákladnej dopravy, nákladného terminálu – zapojenie prevádzky Zlievarní a drevo- skladu do systému ekologickej železničnej dopravy.

- skladu do systému ekologickej železničnej dopravy. Súčasný stav dielní v Hronci Námestie v Hronci

Súčasný stav dielní v Hronci

železničnej dopravy. Súčasný stav dielní v Hronci Námestie v Hronci Otvoreným ostáva návrh vybudovania

Námestie v Hronci

Otvoreným ostáva návrh vybudovania odbočky Hronec – Osrblie (7 km) po pôvodnom železnič - nom telese, ktoré by mohli využívať okrem tu - ristov a miestnych obyvateľov aj biatlonisti (vy- žadovalo by to obnovu fungovania Biatlonového areálu). Skromnejšou alternatívou je vybudovanie trasy len 1,6 km do lokality tzv. „Gosan“ na konci

obce, ktorá by obnášala sezónnu zastávku, pre- vádzku zlievarenskej dielne s umeleckou výrobou, odlievanie liatinových výrobkov, základnú vybave- nosť pre návštevníkov.

Súčasťou nášho zámeru je aj sprístupnenie a obnova ďalších zaujímavostí Hronca, a to histo - rických expozícií výrobkov, liatinového mostu, sta - rých budov, Zvonice, cintorína, Žabiarne, strelnice, mašného jarku, náučných chodníkov.

strelnice, mašného jarku, náučných chodníkov. Liatinový most v Hronci Zaujímavým riešením by bolo

Liatinový most v Hronci

Zaujímavým riešením by bolo vybudovať stálu cyklotrasu Hronec – Osrblie – Tri vody – Ľubietová pre elektrobicykle (trasa síce existuje, ale je nároč- ná pre bežné bicykle). Práve na tejto trase by sa mohli inštalovať liatinové umelecké skulptúry, ktoré vytvoria súčasne symbolickú a informačnú jednotu krajiny. K tomu patria tiež informačné tabule, prí- strešky, viewpointy s jednotným dizajnom. V loka- lite Tri vody sa nachádza torzo vysokej pece. Trasu možno rozšíriť odbočkou cez vrchol Hrb, známy ako geografický stred Slovenska a križovatku značených peších, cyklistických a lyžiarskych trás na severnom okraji Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Čo sme už zrealizovali?

Spoločnú zastávku pre autobusy a vlaky ČHŽ. Dizajn zastávky rešpektuje historické motívy hut- níckeho kraja. Vysporiadanie majetkoprávnych vzťahov ústredných dielní ČHŽ a pozemkov pre ich rozšírenie.

Obdobie: 2016

Zdroje financovania: obec Hronec, vlastné a súkromné Investovaná suma: 75 000 €

vlastné a súkromné Investovaná suma:  75 000 € Zastávka v Hronci (zrealizovaný návrh) Krajina pre ľudí

Zastávka v Hronci (zrealizovaný návrh)

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Čo máme v pláne zrealizovať?

1. Námestie

Námestie tvorí hlavný návštevný uzol obce Hronec. Priestor umožňuje vybudovanie krytej kolonády s polyfunkčným zameraním. V nej majú byť zabudované muzeálne repliky objektov tech - nológie spracovania železnej rudy.

Dôležitou súčasťou návrhu je dopravné napoje- nie námestia. Cieľom úprav je vyriešenie hlavnej plochy námestia na oslavy a expozíciu hutníctva. Unikátne na tomto návrhu je, že reprezentuje celý postup spracovania rúd, od drvenia rúd, cez reduk- ciu, až po finálne spracovanie skujneného železa. Najvýznamnejším objektom bude tzv. Slovenská pec, historicky typický hutnícky objekt používaný na spracovanie upravenej železnej rudy redukciou.

Potrebná pojektová dokumentácia: vyhotovená Možné zdroje financovania: Obec, VÚC, Združenie cestovného ruchu, fondy Predpokladané náklady: 90 000 €

ruchu, fondy Predpokladané náklady:  90 000 € Vizualizácia námestia v Hronci 2. Dielne, depo a stanica

Vizualizácia námestia v Hronci

2. Dielne, depo a stanica

Ďalší plánovaný projekt sa týka dielní v Hronci, ktoré sa nám podarilo majetkoprávne vysporia - dať. Zámerom je dielne zrekonštruovať a obnoviť tu hlavné technické zázemie pre vozidlá. V Čier- nom Balogu a Chvatimechu budú len prevádzkové strediská. Využitiu a rozdeleniu jednotlivých tratí a ich funkcií bude zodpovedať i vozidlový park – moderné vozidlá pre rýchlu a pravidelnú regionál - nu dopravu, zrekonštruované vozidlá pre potreby turisticky atraktívnej a nákladnej prevádzky, histo - ricky cenné citlivo zreštaurované vozidlá pre do - kumentáciu a prezentáciu dejín lesnej železnice.

Obdobie: 2020

Potrebná projektová dokumentácia:

existuje projektový zámer Možné zdroje financovania: ČHŽ, VÚC, fondy Predpokladané náklady: 1. etapa 400 000 € (bez moderných vozidiel)

náklady:  1. etapa 400 000 € (bez moderných vozidiel) Príklad dielní zo Švajčiarska Návrh námestia v

Príklad dielní zo Švajčiarska

 1. etapa 400 000 € (bez moderných vozidiel) Príklad dielní zo Švajčiarska Návrh námestia v Hronci

Návrh námestia v Hronci

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ Mapa 4 : Navrhované riešenia bodov trasy ČHŽ (podkladová mapa:
3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
Mapa 4 : Navrhované riešenia bodov trasy ČHŽ
(podkladová mapa: www.mapy.cz)

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

16

3.3 Svätý Ján – prírodné zaujímavosti

Stručná vízia

O kolie lokality Svätý Ján Masarykovo údolie je zaujímavé hlavne z prírodného hľadiska.

Skalná roklina s vodopádmi, antecedenté údolie Čierneho Hrona a výrazne vystupujúce skalné útvary ponúkajú vytvorenie dobrodružno-náučné- ho chodníka. Skalné útvary sa nachádzajú pri súto- ku potoka z rokliny s Čiernym Hronom.

Za obnovu stoja aj mosty, chata a kaplnka v skale. Vedie tu cyklotrasa smer Hrončok, Sihla, Tri Vody. Chýba tu komunikačné prepojenie na ly- žiarske stredisko Hlobišov a do Osrblianskej doliny na Hruškovo (Chata Drotár, Chata Poniklec).

Čo sme už zrealizovali?

● vlaková zastávka ČHŽ ● stánky a posedenie na usporiadanie spoločenských akcií

Obdobie: 1994

Zdroje financovania: vlastné Investovaná suma: 12 450 €

Čo máme v pláne zrealizovať?

Zámerom je sprístupniť lokalitu Roklina dob- rodružno-náučným chodníkom. Trasa je volená tak, aby v minimálnej miere zasahovala do prírod- ných prvkov, vodopádov, a spadnutých stromov. Vedená je po bočných svahoch rokliny. Náročné hlboké úseky by boli premostené lanovými mostmi.

Hlavné úpravy sú stabilizácia chodníka na po - merne strmom svahu, vyhliadkové plošiny na miestach, kde je dobre vidieť vodopády. Hlbo - ké časti rokliny preklenú lanové mostíky, čím sa vytvorí aj dobrodružný prvok prechodu roklinou.

Obdobie: 2019

Projektová dokumentácia: vyhotovená Možné zdroje financovania: ČHŽ, VÚC, fondy Predpokladané náklady: 35 000 €

VÚC, fondy Predpokladané náklady:  35 000 € Posedenie na Sv. Jáne Roklina na Sv. Jáne Príklad

Posedenie na Sv. Jáne

náklady:  35 000 € Posedenie na Sv. Jáne Roklina na Sv. Jáne Príklad lanového mostíka Trasa

Roklina na Sv. Jáne

Posedenie na Sv. Jáne Roklina na Sv. Jáne Príklad lanového mostíka Trasa navrhovaného náučného

Príklad lanového mostíka

Sv. Jáne Roklina na Sv. Jáne Príklad lanového mostíka Trasa navrhovaného náučného chodníka Krajina pre ľudí

Trasa navrhovaného náučného chodníka

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3.4 Šánske – hospodársky dvor, symbol poľnohospodárstva

Stručná vízia

L okalita Šánske ponúka priestor pre založenie ekofarmy – ukážky tradičných foriem horské- ho poľnohospodárstva, hlavne chovu tradičných domácich zvierat.

V územnom pláne je taktiež zakotvený návrh autokempingu ako možnosť lacného ubytovania pre návštevníkov so všetkou náležitou infraš - truktúrou. Návštevníci autokempingu ako aj iní záujemcovia by mali možnosť navštíviť túto farmu, dozvedieť sa viac o chove hospodárskych zvierat, či skúsiť jazdu na koni alebo starostlivosť o zvieratá.

Čo sme už zrealizovali?

● vybudovaná zastávka a prístrešok pre turistov

Obdobie: 2013

Zdroje financovania: vlastné Investovaná suma: 2 302 €

 vlastné Investovaná suma:  2 302 € Výhybňa Šánske Čo máme v pláne zrealizovať?

Výhybňa Šánske

Čo máme v pláne zrealizovať?

● autokemping spojený s ekofarmou

Obdobie: 2020

Potrebná projektová dokumentácia:existuje len projektový zámer Možné zdroje financovania: ČHŽ, VÚC, obec Čierny Balog, fondy Predpokladané náklady: 65 000 €

Balog, fondy Predpokladané náklady:  65 000 € Ukážky chovu a starostlivosti o hospodárske zvieratá
Balog, fondy Predpokladané náklady:  65 000 € Ukážky chovu a starostlivosti o hospodárske zvieratá

Ukážky chovu a starostlivosti o hospodárske zvieratá

náklady:  65 000 € Ukážky chovu a starostlivosti o hospodárske zvieratá Príklad autokempingu (Vadaš) 17

Príklad autokempingu (Vadaš)

17

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3.5 Čierny Balog – hlavná stanica ČHŽ, symbol lesných železníc

Stručná vízia

O bec Čierny Balog je v súčasnosti centrom turistického ruchu celého Mikroregiónu

Čierny Hron a stanica ČHŽ v Čiernom Balogu plní funkciu hlavného nástupného bodu s náležitou infraštruktúrou (parkovisko, informačné centrum, pokladňa, bufet, reštaurácia, toalety). Zároveň je tu sústredené technické zázemie Čiernohronskej železnice.

Z dôvodu odľahčenia tohto priestoru sa

stanica postupne premení len na prevádzkové stredisko.

Všetky vozidlá a ich servis budú mať základňu

v

centrálnych dielňach v obci Hronec, kde vzniknú

v

tejto súvislosti aj nové pracovné príležitosti.

V areáli bývalej píly Jánošovka navrhujeme

ďalšie parkovisko a depozitnú halu pre nočné a zimné uskladnenie vozidiel a techniky ČHŽ.

Postupná dostavba prekladísk dreva na vhod - ných miestach za hranicami obce a na drevoskla - de v areáli bývalej píly Jánošovka umožní ďalej minimalizovať ťažkú nákladnú dopravu dreva automobilmi obcou a previesť ju aspoň čiastočne späť na železnicu.

Otvoreným návrhom ostáva prepojenie ČHŽ

s lyžiarskym a rekreačným strediskom Urbanov

vrch (vybudovanie odbočky trate Krám „Pred Sitárka“, prístupová cesta, parkovisko), ktoré zatiaľ nenašlo oporu v územnom pláne obce.

Pre pohodlnú dostupnosť do všetkých častí

obce bude dôležité upraviť a kultivovať chodníky

a cyklochodníky. K atraktivite obce prispievajú aj oddychové plochy vo forme parkov alebo menších zelených zón s lavičkami, informačnými tabuľami

a ostatným príslušenstvom.

Na turistických okruhoch obce by bolo vhodné

vybudovať viacero rozhľadní (Urbanov vrch, Lúčky, Koreňová, Pustý vrch – táto bude realizovaná už

v roku 2018). Taktiež pamätník SNP by bolo dobré

zaradiť medzi atraktívne miesta a vyznačiť k nemu prístupové cesty.

Ďalšou možnosťou je sprevádzkovanie reme- selného domu, ktorý by mohol fungovať v spolu - práci s folklórnym súborom Kýčera v niektorom

z nevyužívaných domov v centre obce (prípadne

v Lesníckom skanzene ako Letná škola remesiel spolu a Európskou lesnou školou).

Návrhy zakotvené v územnom pláne sú:

● vybudovanie kúpaliska a športového areálu za kultúrnym domom ● revitalizácia priestoru bývalej píly.

18

domom ● revitalizácia priestoru bývalej píly. 18 Hlavná stanica ČHŽ – Čierny Balog Príklad moderného

Hlavná stanica ČHŽ – Čierny Balog

bývalej píly. 18 Hlavná stanica ČHŽ – Čierny Balog Príklad moderného depa (Švajčiarsko) Umývacia linka

Príklad moderného depa (Švajčiarsko)

– Čierny Balog Príklad moderného depa (Švajčiarsko) Umývacia linka (Švajčiarsko) Príklad zrenovovaného depa

Umývacia linka (Švajčiarsko)

depa (Švajčiarsko) Umývacia linka (Švajčiarsko) Príklad zrenovovaného depa (Maďarsko) Krajina pre ľudí

Príklad zrenovovaného depa (Maďarsko)

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ Návrh využitia píly Jánošovka a jej súčasný stav Čo sme
3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
Návrh využitia píly Jánošovka
a jej súčasný stav
Čo sme už zrealizovali?
● 1992 – obnovená prevádzka ČHŽ
do Vydrovskej doliny, obnovené
vlaky vedené parnou lokomotívou
● 1993 – obnovená trať až do Hronca,
pribudla ďalšia parná lokomotíva
● 2001 – obnovená nákladná doprava

reziva z píly Jánošovka do Hronca (trvala len do roku 2004) ● 2002 – zrekonštruovaný a otvorený úsek trate z Chvatimechu do Hronca, obnova unikátneho historického motorového vozňa M 21.004 ● 2012 – otvoril sa obnovený úsek trate z Čierneho Balogu do miestnej osady Dobroč a pribudli dva zrekonštruované parné rušne a niekoľko nových osobných a nákladných vozňov

Priestory stanice Čierny Balog sme postupne z demolačného stavu premenili na živé turistické centrum. Obnovili sme koľajisko, prevádzkové budovy stanice, vznikla staničná reštaurácia a mú - zeum. Vybudovali sme zázemie pre dobrovoľníkov, garáže budovy i pre údržbu a opravy vozidiel. Vznikli nové toalety, nástupištia, informačné cen- trum, pódium i bufet. Celý pamiatkovo chránený areál sme nanovo oplotili dreveným plotom a za - bezpečili jeho osvetlenie i elektronické stráženie.

Obdobie: 1983–2018

Zdroje financovania:  vlastné, fondy, štátny rozpočet, granty Investovaná suma: cca 25 mil. €

Čo máme v pláne zrealizovať?

● skvalitniť ubytovanie pre dobrovoľníkov

v podkroví garáží a múzea

● vytvoriť ubytovanie pre turistov v podkroví nad reštauráciou ● dokončiť haly vozňového depa vrátane prevádzkového zázemia ● obnoviť pamiatkovo chránenú budovu horného depa ● vybudovať centrálne ekologické vykurovanie objektov pre celoročnú prevádzku ● postaviť parkovisko a depozitnú halu

v priestoroch bývalej píly

● skvalitniť technické podmienky pre bežnú údržbu vozidiel

Obdobie: 2018– trvalo Potrebná projektová dokumentácia:

v rôznych stupňoch rozpracovania Možné zdroje financovania:  ČHŽ, obec, VÚC, fondy Predpokladané náklady:  20 000 až 2 mil. € podľa jednotlivých projektov

19

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

20

3.6 Dobroč – konečná stanica ČHŽ

Stručná vízia

S tanica Dobroč je zatiaľ konečnou stanicou vlakov ČHŽ. Súčasne je východiskovým bodom

žltého turistického chodníka do Dobročského pralesa a prepojenia s Mikroregiónom Muránska planina smerom na Zbojskú a Tisovec.

Do stanice Dobroč by mohla premávať aj lokálna pravidelná verejná doprava – železničná

linka naprieč obcou Čierny Balog (medzi stanica -

mi Nový Krám – Dobroč a späť). Slúžila by hlavne

miestnym obyvateľom napr. na cesty do školy,

do kostola, alebo k lekárovi

Zaujímavosťou trate do Dobroče je, že vedie cez

ligové ihrisko miestneho futbalového klubu – me -

dzi tribúnou a hracou plochou, čo je svetová rarita.

Atraktívna vyhliadka na obec Čierny Balog a okolitú krajinu je z kopca Pustý vrch. Na ňom je navrhnutá rozhľadňa (realizovať sa bude v roku 2018), pozemná lanovka, alebo detský tobogán.

Ďalej je v pláne zatraktívniť využitie ihriska na - príklad inštaláciou detskej megapreliezačky a pod. Realizátorom je obec Čierny Balog.

Veľmi vhodným prepojením dvoch turisticky zaujímavých lokalít (Čierny Balog – Chlípavica – sedlo Zbojská – Tisovec) je ich dopravne spojenie elektrobusmi. Záujem o toto pravidelné spojenie je pomerne veľký, otázkou zatiaľ zostáva, kto ho

je pomerne veľký, otázkou zatiaľ zostáva, kto ho Vláčik prechádzajúci cez ihrisko počas zápasu, Dobroč

Vláčik prechádzajúci cez ihrisko počas zápasu, Dobroč

Vláčik prechádzajúci cez ihrisko počas zápasu, Dobroč Príklad elektrobusov z Thajska bude prevádzkovať.

Príklad elektrobusov z Thajska

bude prevádzkovať. Existuje i možnosť budúceho predĺženia jestvujúcej trate po pôvodnom telese lesnej železnice v obidvoch smeroch (Dobročský prales i Zbojská).

Čo sme už zrealizovali?

● obnova trate z hlavnej stanice ČHŽ do Dobroče

Obdobie: 2011–2012

Zdroje financovania: Grant EÚ HU/SK Investovaná suma: 935 168 €

Čo máme v pláne zrealizovať?

● stavba rozhľadne Pustý vrch, detská megapreliezačka

Obdobie: 2018–2020

Potrebná projektová dokumentácia: existuje Možné zdroje financovania: obec, ČHŽ Predpokladané náklady: 50 000 €

 obec, ČHŽ Predpokladané náklady:  50 000 € Príklad detskej megapreliezačky Príklad rozhľadne

Príklad detskej megapreliezačky

 50 000 € Príklad detskej megapreliezačky Príklad rozhľadne Príklad tobogánu (Tatrabob) Krajina

Príklad rozhľadne

Príklad detskej megapreliezačky Príklad rozhľadne Príklad tobogánu (Tatrabob) Krajina pre ľudí –

Príklad tobogánu (Tatrabob)

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3.7 Vydrovo – lesnícky skanzen, symbol lesníctva

Stručná vízia

L esnícky skanzen vo Vydrovskej doline, ktorého zriaďovateľom je štátny podnik Lesy SR Banská

Bystrica, je jednou z konečných zastávok ČHŽ. Skan- zen vytvára vhodnú tematicko-poznávaciu trasu

a tým výrazne napĺňa potenciál Vydrovskej doliny.

Dlhodobým zámerom zriaďovateľa skanze- nu je v rámci areálu vybudovať Európsku lesnú školu. Škola by slúžila na celoročné študijné výlety žiakov a študentov a environmentálnu výchovu. Zatiaľ je na tieto účely zriadená v blízkosti skanze- nu lesná učebňa.

Definitívne ukončenie trate vo Vydrovskej doline by sme chceli v tejto súvislosti posunúť priamo k Európskej lesnej škole v hornej časti Lesníckeho skanzenu. Súčasťou predĺženia by mala byť expozícia typickej stanice karpatskej

lesnej železnice, tak ako existovali v minulosti

s pracovným názvom Nevera po slovensky (podľa

rovnomenného úspešného filmu, ktorý sa natáčal práve v tejto lokalite). Projekt existuje, zatiaľ však nemáme súhlasné stanovisko Lesov SR.

V kontexte s celoročnou prevádzkou ČHŽ je mož- né i ďalšie doplnenie infraštruktúry:

● v priestore medzi koncom obce a začiatkom Les- níckeho skanzenu doplniť stravovacie a ubytova- cie služby, ako aj detské ihriská, verejné ohniská a iné atrakcie pre detí a turistov. ● cyklochodník a chodník z obce pre peších k exis- tujúcemu náučnému chodníku ● využitie existujúcich chatiek a tábora organizácie Vydra v Lesníckom skanzene

Čo sme už zrealizovali?

● zrekonštruovaná trať do Vydrova, zastávka, bu- fet – Koliba Vydrovo, stanica Vydrovo-Korytárske ● expozícia lesných železníc v odbočke Korytárske

Obdobie: 1992–2018

Zdroje financovania:  vlastné, fondy, štátny rozpočet, grant EÚ HU/SK Investovaná suma: cca 2,5 mil. €

grant EÚ HU/SK Investovaná suma:  cca 2,5 mil. € Stanica vo Vydrove Čo máme v pláne

Stanica vo Vydrove

Čo máme v pláne zrealizovať?

● spoločnú stanicu a nový vstupný areál na zastávke Lesnícky skanzen ● koncovú stanicu „Pred Obrubovanskou“ ● v súvislosti s Európskou lesnou školou expozíciu typickej stanice karpatskej lesnej železnice ● skvalitnenie zázemia pre turistov

Obdobie: 2018– trvalo Potrebná projektová dokumentácia:

v rôznych stupňoch rozpracovania Možné zdroje financovania:  ČHŽ, obec, VÚC, fondy Predpokladané náklady:  5 000 – 1 mil. € podľa jednotlivých projektov

  5 000 – 1 mil. € podľa jednotlivých projektov Príklad turistickej infraštruktúry (Jasná) Príklad

Príklad turistickej infraštruktúry (Jasná)

projektov Príklad turistickej infraštruktúry (Jasná) Príklad cyklochodníka (Tatranská kotlina) Príklad

Príklad cyklochodníka (Tatranská kotlina)

infraštruktúry (Jasná) Príklad cyklochodníka (Tatranská kotlina) Príklad typickej karpatskej železnice 21

Príklad typickej karpatskej železnice

21

4. EKOSTABILIZAČNÉ OPATRENIA A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY V ÚZEMÍ

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

22

3.8 Obnova a modernizácia hlavnej trate Chvatimech – Čierny Balog

Z ákladným predpokladom ďalšej ekonomicky udržateľnej existencie ČHŽ je získanie pros -

triedkov pre vykonanie obnovy a modernizácie hlavnej trate Chvatimech – Čierny Balog (12 km).

Zatiaľ čo nadväzné úseky tratí Čierny Balog – Dob - roč (4 km) a Čierny Balog – Vydrovo (4 km) boli

s pomocou financovania z grantov EÚ celkovo

obnovené a rekonštruované v rokoch 2011–2015,

hlavný úsek Chvatiemech – Čierny Balog a predo - všetkým jeho stredná časť Výhybňa Šánske – Hro - nec bol naposledy obnovovaný iba svojpomocne

v rokoch 1983–1993.

naposledy obnovovaný iba svojpomocne v rokoch 1983–1993. Ide o najkrajší ale súčasne prevádzkovo najzlo -

Ide o najkrajší ale súčasne prevádzkovo najzlo - žitejší úsek s mnohými oblúkmi a umelými stavba - mi. Súčasťou obnovy železničného zvršku i spodku bude v niektorých úsekoch i čiastočná moderni - zácia – napriamenie trate, zvýšenie prevádzkovej

rýchlosti i zvýšenie bezpečnosti prevádzky, zabez - pečenie úrovňových priecestí s hlavnými cestami

a tiež riadenie a zabezpečenie jázd vlakov.

Čo máme v pláne zrealizovať?

● obnova a modernizácia železničného zvršku a spodku 12 km trate

Obdobie: 2019–2022

Potrebná projektová dokumentácia: Projekt je pripravený, je potrebné ho konkretizovať Možné zdroje financovania: VÚC, štát, fondy Predpokladané náklady: 5 mil. €

štát, fondy Predpokladané náklady:  5 mil. € Ponuka na opravu hlavnej trate Obstaranie moderných

Ponuka na opravu hlavnej trate

Obstaranie moderných vozidiel pre celoročnú verejnú osobnú dopravu

V yužívanie infraštruktúry ČHŽ iba pre sezónnu prepravu turistov považujeme za nehospo -

dárne a ekonomicky trvalo neudržateľné. Čierny Balog je pomerne veľká obec s vyše 5 tis. obyva - teľmi, roztiahnutá v 13-tich pôvodne drevorubač - ských osadách na dĺžke vyše 10 km. Veľká časť obyvateľov dochádza a presúva sa do školy, k le- károvi i za povinnosťami v rámci obce, za štúdiom, prácou a inými účelmi do Podbrezovej i Banskej Bystrice – v tomto smere neexistuje priame cest- né prepojenie a obyvatelia preto využívajú v stú - pajúcej miere individuálnu automobilovú dopravu okľukou cez Brezno.

V nadväznosti na pripravovanú modernizáciu a zrýchlenie dopravy na hlavnej železničnej trati Brezno – Banská Bystrica – Zvolen – (Bratislava/ Žilina) je preto možné využiť ČHŽ i pre pravidelnú verejnú dopravu.

Predpokladom tohto využitia je obstaranie vhodných moderných vozidiel, ktoré by umož- nili celoročnú ekologickú rýchlu a komfortnú verejnú dopravu i na ČHŽ. Zhodou okolností sa ide v najbližšom období (do roku 2022) výrazným spôsobom modernizovať vozidlový park na dvoch obdobných úzkorozchodných železniciach s rovna - ký rozchodom 760 mm v Rakúsku (Zillertalbahn) a vo Švajčiarsku (Waldenburgbahn).

V rámci našej dlhoročnej spolupráce, tradičnej výmene skúseností a pomoci úzkorozchodných železníc v Európe i na svete, je predpoklad sko - rého začatia vzájomných rokovaní na úrovni VÚC alebo štátu. S ohľadom na ich postupné vyraďova - nie pre nepotrebnosť je možné uvažovať s veľmi nízkou alebo dokonca nulovou cenou.

uvažovať s veľmi nízkou alebo dokonca nulovou cenou. Vozidlá na úzkorozchodnej trati - Waldenburg Krajina pre

Vozidlá na úzkorozchodnej trati - Waldenburg

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Ekostabilizačné opatrenia v krajine

R ozvoj cestovného ruchu a návštevnosti regió- nu musí zahŕňať aj bezpečnosť a udržateľnosť využitia krajiny.

Hlavnými rizikami v krajine sú: povodne, erózia pôdy a svahové zosuvy. Všetky majú rovnakú príči - nu, ktorou je neprimeraná distribúcia vody v kra - jine. Nasledujúci návrh ekostabilizačných opatrení v riešenom území bol prebraný z projektovej štú - die Adaptačné opatrenia na zmenu klímy na úze- mí obce Čierny Balog (JANČURA a kol., 2016). ČHŽ je otvorená spolupracovať s jednotlivými subjek- tami pri realizácii ekostabilizačných opatrení.

Všeobecne môžeme povedať, že ide hlavne o:

● zabezpečenie ochrany stabilizujúcich častí krajiny, lesov, nelesnej drevinovej vegetácie, mokradí, nádrží a pod. ● návrh a realizácia ekostabilizačných opatrení na zlepšenie distribúcie vody v krajine a eliminá- ciu škôd spôsobených ekologickými hrozbami

Opatrenia v lesnej krajine

Údolie Čierneho Hrona predstavuje silný potenciál pre zachovanie fungovania kultúrno-prí - rodnej krajiny. 80-percentná lesnatosť územia ho predurčuje na zabezpečenie ochrany hlavne tých častí lesa, ktorý je svojou rôznorodou štruktúrou ukážkovým príkladom distribúcie vody v povodí. Ide hlavne o lesy s dobre vyvinutou humusovou vrstvou na priepustných substrátoch, ktorá má vysoký potenciál akumulácie vody.

Návrhy

● postupná úprava drevinového zloženia a vekovej štruktúry porastov ● zvyšovanie zastúpenia jedle v bukových poras- toch aj kvôli zmene kvality opadanky ● udržanie súčasnej výmery lesov s podrastovým

a výberkovým spôsobom hospodárenia

● pestovanie smrekových porastov s vysokým podielom smreka len v mikroklimaticky najvhod- nejších polohách

● realizáciu ťažby porastov a jedincov napadnutých

lykožrútom

● znižovať zastúpenie smreka v mikropovodiach

s vyšším výskytom podkôrneho hmyzu

● zabrániť vzniku „jednorazových“ nových zvážnic (eróznych rýh) ● optimalizácia lesnej dopravnej infraštruktúry ● revitalizácia bývalých lesných ciest ● doplnenie odrážok (zvodníc) na podmáčané úse- ky nespevnených lesných ciest ● stabilizáciu vodných tokov

lesných ciest ● stabilizáciu vodných tokov Rozvodnená zerodovaná lesná cesta po daždi Vybudovaná

Rozvodnená zerodovaná lesná cesta po daždi

tokov Rozvodnená zerodovaná lesná cesta po daždi Vybudovaná odrážka na odvedenie vody z lesnej cesty

Vybudovaná odrážka na odvedenie vody z lesnej cesty

Vybudovaná odrážka na odvedenie vody z lesnej cesty Drevená prehrádzka v eróznej ryhe na zachytávanie

Drevená prehrádzka v eróznej ryhe na zachytávanie splavenín

Drevená prehrádzka v eróznej ryhe na zachytávanie splavenín Murovaná prehrádzka na spomaľovanie vodného prúdu 23

Murovaná prehrádzka na spomaľovanie vodného prúdu

23

4. EKOSTABILIZAČNÉ OPATRENIA A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY V ÚZEMÍ

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Sieť zerodovaných poľných ciest Záchytná nádrž s

Sieť zerodovaných poľných ciest

Čiernohronskej doliny Sieť zerodovaných poľných ciest Záchytná nádrž s valom Terasovité polia, Čierny Balog

Záchytná nádrž s valom

zerodovaných poľných ciest Záchytná nádrž s valom Terasovité polia, Čierny Balog Dažďová záhrada 24

Terasovité polia, Čierny Balog

Záchytná nádrž s valom Terasovité polia, Čierny Balog Dažďová záhrada 24 Opatrenia v poľnohospodárskej

Dažďová záhrada

24

Opatrenia v poľnohospodárskej krajine

Manažment a reštrukturalizácia prvkov poľno - hospodárskej krajiny možno v obci Čierny Balog popri vodohospodárskych opatreniach považovať za jedno z osobitne významných adaptačných opatrení pre zmenu klímy. Samotné návrhy sa

dotýkajú:

● zatrávnenia a zalesnenia poľnohospodárskej krajiny ● zvýšenia retenčnej schopnosti pomocou línio- vých prvkov nelesnej drevinovej vegetácie ● posilnenia vodostálosti pôdy jej pravidelnou údržbou s prídavkom organickej hmoty ● výstavby technických prvkov (priekopy, rigoly, prielohy, terasy, poldre, retenčné pásy, malé vodné diela) ● údržby poľných ciest vybudovaním odrážok, nezvyšovať počet poľných ciest

Kostru zelenej infraštruktúry pritom tvoria historické krajinné štruktúry (terasy) na poľno- hospodárskej pôde a zachovanie ich obhospoda- rovania, je jedným z najdôležitejších odporúčaní pre adaptačné opatrenia.

Opatrenia v urbanizovanej krajine

Čierny Balog a jeho pôvodné osady sa nachá -

dzajú v bezprostrednej blízkosti toku Čierny Hron

a jeho prítokov. Na základe modelov SVP Banská

Bystrica je zrejmé, že veľká časť zástavby je v inun - dačnom území. Približne od Q50 je územie zápla - vovo rizikové. Pre názornosť, prietoky 80–120 m 3

majú tendenciu zaplaviť okolie riečneho koryta.

Pri riešení tak rozsiahleho územia ako je ka - taster a povodie toku III. rádu je niekoľko mož - ností „vyhnúť“ sa povodniam. V prvom rade sú tu spomínané geomorfologické vlastnosti krajiny. Tie určujú možnosť zachytenia retenčného obje - mu prívalových vôd. Druhou je retenčná schop -

nosť štruktúry krajinnej pokrývky. Jej možnosti sú obmedzené. Približne nad 30–40 mm zrážok je retencia tak obmedzená, že prakticky všetky vody

z prívalového dažďa stekajú do povodia. Tretím

zásadným faktorom sú vlastnosti recipientu a jeho kapacita.

V krajine je možné budovať systém malých, stredných a veľkých vodozdržných objektov (prehrádzky, hrádze, poldre, malé vodné nádrže). V intraviláne je možné budovať bazény, jamy, močidlá, vodné parky v nadväznosti na tok. Na súkromných parcelách sú v móde dažďové záchytné jamy, tzv. dažďové záhrady.

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Ekologizácia dopravy v území

Komplexnosť návrhov súvisí aj s ekologizáciou dopravy. Je dôležitými prvkom atraktivity územia. Naše návrhy spočívajú v nasledujúcich bodoch:

● modernizácia – nákup moderných elektrovozňov

a celková oprava existujúcej hlavnej trasy ČHŽ ● minimalizácia individuálnej automobilovej dopravy: vytvorenie integrovaného systému verejnej osobnej dopravy ČHŽ, ŽSR, SAD, pokračovanie v realizácii cyklochodníkov

a chodníkov celým územím

● dopravné prepojenie elektrobusmi (Dobroč – Chlípavica – Zbojská – Tisovec) a cyklobusmi ● čiastočné prevedenie nákladnej automobilovej dopravy na ČHŽ: postupná dostavba prekladísk

Priamy vplyv dopravných línií na krajinu pozostáva z viacerých faktorov:

1. Priestorové nároky

Priestorové nároky železničného telesa sú pria - mo ovplyvnené spôsobom dopravy. Zo všetkých dopravných systémov úzkorozchodné železnice majú najmenšie nároky na priestor. V priečnom reze sa pri rozchode 760 mm šírka železničnej pláne pohybuje v rozmedzí od 2,6 do 3,3 metra. Koruna cestného telesa sa pohybuje v rozmedzí od 4,2 do 6,5 metra, okrem vplyvu násypov. Záber pôdy pre diaľnice je dvoj až trojnásobný oproti železnici.

pre diaľnice je dvoj až trojnásobný oproti železnici. Záber pôdy diaľnicou a železnicou 2. Vplyv dopravných
pre diaľnice je dvoj až trojnásobný oproti železnici. Záber pôdy diaľnicou a železnicou 2. Vplyv dopravných

Záber pôdy diaľnicou a železnicou

2. Vplyv dopravných telies na ekológiu územia

● bariérový efekt ● zmeny charakteru krajiny a biotopov ● vytvorenie migračných trás inváznych druhov

Z uvedeného vyplýva, že narastaním počtu

dopravných komunikácií sa tieto vplyvy zvyšujú a čoraz viac negatívne ovplyvňujú prírodné pro - cesy. Navrhovanou ekologizáciou dopravy sa tieto vplyvy môžu čiastočne zmierniť.

3. Environmentálne vplyvy dopravy

Závisia od intenzity a charakteru dopravy. Vytvárajú fyzikálne znečistenie: vplyv na mikro - klimatické pomery, hluk a vibrácie, mechanické vplyvy a chemické znečistenie: znečistenie plyn - nými, tekutými a tuhými látkami. Modernizáciou

a prevedením dopravy z automobilovej na verejnú

osobnú dopravu sa tieto vplyvy dajú znížiť vo veľ- kej miere.

Železničná doprava je tiež 8-krát menej toxická oproti osobným automobilom a 30-krát oproti nákladným automobilom. V neposlednom rade zaťaženie okolia hlukom na železnici má periodic - ký a na diaľnici trvalý charakter.

4. Vplyv dopravy na estetiku krajiny

Staršie technické pamiatky prekvapujú svojim integrovaným poňatím: začlenenie do krajiny, voľ - ba materiálov, vedenie trás, priestorové nároky.

Predstavujú prístup, kde človek je súčasťou krajiny

a prostredia, nelíši sa a nevyčleňuje sa z neho.

Čiernohronská železnica je príkladom citlivé - ho osadenia stavby do prostredia. Minimalizácia priestorových nárokov sa prejavila aj v úspornom vedení trasy v zúžených úsekoch. Napríklad nepo - škodila najcitlivejšie scenérie údolia toku, ktoré majú charakter meandrov a tiesňav. Svojou mier- kou, nenápadnosťou a začlenením do prostredia sa stáva niečím, čo treba chrániť a zachovať.

sa stáva niečím, čo treba chrániť a zachovať. Moderné úzkorozchodné vlaky Žitnoostrovský cyklobus 25

Moderné úzkorozchodné vlaky

sa stáva niečím, čo treba chrániť a zachovať. Moderné úzkorozchodné vlaky Žitnoostrovský cyklobus 25

Žitnoostrovský cyklobus

25

5. SÚHRN PLÁNOVANÝCH AKTIVÍT A CELKOVÝ ROZPOČET

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

T rvalé nadšenie hlavných aktérov záchrany Čiernohronskej železnice a získané skúsenosti

s realizáciou dlhodobých plánov a cieľov jej po - stupnej obnovy dávajú dobrý základ k úspešnému naplneniu tohto projektu.

Vďaka ojedinelej mnohoročnej spolupráci dob - rovoľníkov, neziskového sektoru, štátnej správy, samospráv i podnikateľov v tomto regióne exis - tuje už teraz pomerne zaujímavé územie povodia rieky Čierny Hron (Hrončianskej a Vydrovskej doliny), prepojené unikátnou úzkorozchodnou železnicou.

Všetky predkladané plánované aktivity nadvä - zujú na už úspešne zrealizované činnosti, ktoré postupne rozširujú a dopĺňajú.

Cieľom je vytvorenie modelu trvalo udržateľné- ho územia, atraktívneho nie len pre návštevníkov

a turistov, ale predovšetkým pre domácich oby-

vateľov, pre ktorých bude hrdosťou a radosťou tu

trvalo žiť a pracovať.

Základom úspešnosti správy akéhokoľvek územia je udržanie jeho unikátnosti – v našom prípade veľmi výraznej prírodnej a historicky pod - loženej unikátnosti, pri zachovaní jeho atraktivity aj pre bežný život.

Predkladané aktivity preto vytvárajú priestor predovšetkým pre ľudí, ktorí v tomto území žijú, alebo do neho prichádzajú. Realizácia tohto pro - jektu prinesie do krajiny nové impulzy, pracovné

príležitosti i rozvoj, ktorý nebude závislý od trvalej štátnej alebo inej pomoci, ale bude sebestačný

a ziskový pre miestny obyvateľov.

Predpokladom úspechu je prehĺbenie už exis - tujúcej spolupráce, zapojenie všetkých samospráv

i štátnej správy do prípravy a realizácie jednotli - vých aktivít – predovšetkým do získavania finanč - ných zdrojov. Skúsený realizačný tým je potom zárukou ich efektívneho a zmysluplného využitia – železničku i jej okolie zachraňujeme, obnovujeme

a rozvíjame už vyše 35 rokov.

Súhrnná tabuľka plánovaných aktivít a rozpočet

rokov. Súhrnná tabuľka plánovaných aktivít a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre

26

Súhrnná tabuľka plánovaných aktivít a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre

Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov:

a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
a rozpočet 26 Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov: Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

Ú zemie ohraničené údolím Hronu, Nízkymi Tatrami, Veporskými vrchmi a Poľanou

odjakživa ponúkalo človeku nespočetné množ- stvo darov – nerastov i lesného bohatstva. Je to územie poznamenané ťažkou prácou v baniach, spracovaním rudy, či ťažbou a prepravou dreva. Svojho času to bolo územie s najdlhšou úzkoroz- chodnou železnicou na Slovensku, ktorej však v období po druhej svetovej vojne začala vznikať výrazná konkurencia – asfaltové cesty.

„Nové, dokonalejšie mechanizmy odstránili

namáhavé a nákladné približovanie dreva ku tra - tiam lesných železníc v údoliach. Spevnené lesné cesty sa zarývali hlboko do odlesňovaných svahov

a šplhali sa až k samotným hrebeňom hôr. Široké

asfaltové cesty začali prekrývať úzke koľajničky

v machu. Slovo ekológia poznal v tej dobe málo - kto, nafta stála menej ako sódovka a romantika

vône dymu a ihličia nemohla konkurovať dosiah - nutým hrubo-tono-kilometrom. Cestovný ruch bol

v tej dobe spájaný skôr s luxusným autokarom,

než s vŕzgajúcimi vagónikmi, ťahanými špinavou “

parnou lokomotívou (Aleš Bílek)

Dnes je tomu už inak. Ľudia presýtení mestom

a často unavení z neustáleho zhonu si veľmi radi

oddýchnu a spomalia v hrkotajúcom vláčiku, ktorý sa romanticky kľukatí v osviežujúcej Čiernohron - skej doline.

ZÁVER
ZÁVER

Čierny Balog získal Cenu za krajinu roku 2012–2013

Čierny Balog získal Cenu za krajinu roku 2012–2013 Postupnou realizáciou tohto komplexného projektu môžeme

Postupnou realizáciou tohto komplexného projektu môžeme prinavrátiť plnohodnotný život do jednej z najlesnatejších, najčistejších a najprírodnejších častí Slovenska.

„Táto krajina pripomína babkinu truhlu. Otvoríš ju a zrazu ti v srdci zavonia materina dúška, suchý kvet lipy a majorán. Táto krajina pripomína chrám. Chorál o človeku v nej znie bez prestania. Studničky na jej medziach sú plné chladnej svätenej vody, vysoko na horských lúkach v gotických vežiach zelených katedrál nežné spieže oviec zvonia a vôňa rumančeka ľahučká ako závoj svadobný potichu klesá do údolia. Táto krajina pripomína chrám. V pásiku modrých dymov nad dedinou vonia živica – vrchársky tymian. Keď vchádzaš do tejto krajiny, chcel by si pokľaknúť, ukloniť sa po pás a srdcom zabúchať na dubové dvere. Ale darmo, je otvorené a spoza nich ťa víta ľudský hlas. Nekľakaj! Veď si jeden z nás! A nie si v kostole! Chlieb a soľ ťa čaká na stole.“

Mikuláš Kováč, zo zbierky Básne, 1984: Táto krajina

Čierny Balog má niekoľko prvenstiev:

● je mernou jednotkou čistoty ovzdušia na Slovensku ● Dobročský prales je najstaršia zákonom chránená rezervácia na Slovensku, rástla v ňom najväčšia jedľa v Uhorsku, ktorú volali „matka jedlí“ ● v čiernobalockých lesoch založili roku 1813 prvú lesnú škôlku a semenisko na pestovanie sadeníc v Uhorsku.

v čiernobalockých lesoch založili roku 1813 prvú lesnú škôlku a semenisko na pestovanie sadeníc v Uhorsku.

27

KONTAKT

Čiernohronská železnica, n.o. Hlavná 56, 976 52 Čierny Balog tel./fax.: 048/61 91 500, e-mail: chz@chz.sk IČO: 319 088 11, DIČ: 202 163 7266 bankové spojenie : VÚB Brezno 1523666551/0200 http://www.chz.sk/

Autori textov: Aleš Bílek, Peter Jančura, Katarína Zrníková Zdroje fotografií: Archív ČHŽ, Aleš Bílek, Peter Jančura, Čiernohronská lesní dráha: Karel Zeithammer, 2009, Čierny Balog: Ján Zemko a kol., 1975, Po nás púšť a potopa: Michal Kravčík a kol. 2012) Autori máp a návrhov: Peter Jančura, Alica Mlynarčíková, Katarína Zrníková

Grafická úprava: Katarína Zrníková Internetové zdroje: www.e-obce.sk

Vydala: Čiernohronská železnica, n.o. v roku 2018

Vydala: Čiernohronská železnica, n.o. v roku 2018 Tento dokument bol realizovaný s finančnou podporou

Tento dokument bol realizovaný s finančnou podporou Balkánskej únie. Za obsah tohto dokumentu je zodpovedná výhradne ČHŽ a za žiadnych okolností nemôže byť považovaný za stanovsiko iných subjektov. Interný a nepradajný materiál ČHŽ. Kopírovanie a komerčné využitie bez súhlasu pôvodných autorov je zakázané.

a nepradajný materiál ČHŽ. Kopírovanie a komerčné využitie bez súhlasu pôvodných autorov je zakázané.